19. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Pán kolega, ak to chápem správne, tak vlastne prílepkom tu ideme riešiť niečo, čo s vecou, ktorá je predmetom daného zákona, vôbec nesúvisí. Povedali ste, že je to mierne neštandardné, ak si to dobre pamätám. No ono je to veľmi neštandardné, aj keď musím povedať, že po troch rokoch v tomto parlamente si zvykám ako na štandardnú súčasť legislatívnych procesov, že tu meníme úplne nesúvisiace zákony pridávaním nových článkov do úplne nesúvisiacich iných zákonov, ktoré sú ešte k tomu poslaneckou iniciatívou. Staviate potom poslancov do veľmi nepríjemnej pozície, pretože ak by sa stalo, že niekto nesúhlasí s navrhovanou úpravou toho pôvodného zákona, ale veľmi súhlasí s tým, čo ste práve predniesli a chcel by to podporiť, tak musí hlasovať o dvoch úplne rozličných veciach v jednom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať tento zákon ako celok, a to nie je úplne fér. Nie je to úplne fér voči poslancom. Možno by naozaj bolo lepšie, keby si pán minister školstva poriadne robil svoju prácu a predkladal poriadne zákony, potom by sme to tu nemuseli hasiť takýmito nedôstojnými prílepkami k poslaneckým iniciatívam vašich kolegov.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem pekne za slovo. Ak som to správne pochopila, tak v podstate reagujete na e-maily, ktoré prišli mnohým z nás od rodičov a týkajú sa neúspešných maturantov v ich písomnej časti, ktorí sa môžu uchádzať o ďalšiu skúšku až o rok. Chcem sa opýtať, keby ste mi vedeli vysvetliť, ako k tejto situácii došlo? Vlastne kde nastala chyba? Kto predložil takýto návrh zákona, keďže v minulosti takéto problémy neboli? Mám dojem, že vlastne opravujete chybu vlády, ktorá predložila takýto nesprávny návrh, ktorý toto spôsobil.
Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, tá situácia vôbec nie je situácia ministra školstva Dušana Čaploviča, to znamená, ani jeden z pozmeňujúcich alebo ani jedna z noviel, ktorá spôsobila tento stav, nie je z dielne Dušana Čaploviča, ministra školstva. Tento stav je v zásade platný od roku 2010. To znamená, ak hovoríme o tom, že bolo potrebné tento zlý stav nejakým spôsobom napraviť, vláda Ivety Radičovej mala na túto nápravu takmer dva roky a nevykonala v tomto ako absolútne nič. (Hlasy z pléna.) To znamená, bol by som veľmi, som veľmi nerád, keby sme si začali teraz hádzať horúci zemiak, kto to mal napraviť a kto to nemal napraviť a ak by sme si ho predsa len začali hádzať, tak poviem, áno, mal Eugen Jurzyca ako minister školstva takmer dva roky na to, aby tento stav opravil.
Zrazu je na stole problém, ktorý je dneska horúcim problémom. Týka sa niekoľkých stoviek mladých ľudí, je ich vysoko cez tisíc, ktorí v zásade neurobili externú časť maturitnej skúšky. Nevyhoveli kritériám a tým, že je zákon nastavený tak, že ústnu časť skúšky si môžu opraviť v septembri, písomnú časť - externú si môžu opraviť iba v ďalšom školskom roku, to znamená až o rok. Nevidím v tom ako absolútne žiadnu logiku, lebo ak jednu časť skúšky si môžu opraviť v septembri, je logické, ak si môžu opraviť aj druhú časť maturitnej skúšky v tom istom období. Takže skúsme sa pozrieť na tento problém vyslovene pragmaticky. Nehádzať si vinu jeden na druhého. Tá vina vznikla v ďaleko predchádzajúcom období a určite nie je vinou ministra Dušana Čaploviča.

Ďakujem pekne.
Teraz prosím kolegov, aby sa prihlásili, kto má záujem ísť do rozpravy ústne? Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Takže pán Madej sa prihlásil. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som len v krátkosti vystúpil k novele zákona o rodine. Vzhľadom na to, že možno si to ani neuvedomujeme, ale zákon o rodine je zákon, ktorý upravuje jedno právne odvetvie, rodinné právo, ktoré je súčasťou občianskeho práva a má vážny dopad na život ľudí, bežných ľudí na Slovensku. Napriek tomu, že rodinnoprávne vzťahy sú regulované najmä normami, ktoré nie sú charakteru právneho, sú to skôr etické normy, normy správania sa, ktoré majú ľudia dané vo svojej rodine, v prostredí a tak ďalej. Právo, právne normy nastupujú naozaj až vtedy, keď je potrebná regulácia, keď je potrebné právne vymáhať určité štandardy správania sa, ktoré aj právne normy v oblasti rodinného práva zabezpečujú a vyžadujú.
V predkladacej správe sme sa dozvedeli od pána predkladateľa, aký bol ten prvotný podnet z hľadiska motívov na predloženie novely. A musím povedať, že inštitút výživného je určite veľmi dôležitým inštitútom, ktorý trápi tak malé deti, ako aj rodičov, ktorí sa o ne starajú. Trápi aj plnoleté deti, ktoré majú právo na výživné a tento nárok si následne uplatňujú od rodičov na súde. Môžem povedať, že tak ako uvádzajú predkladatelia v predkladacej správe, pozeral som rozhodnutie aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré práve znemožnilo domáhať sa úrokov z omeškania pri výživnom. A trochu ma to zamrzelo práve preto, lebo na jednej strane máte oprávnených, resp. veriteľov v rámci akéhokoľvek súkromnoprávneho vzťahu, či už pôžičke, obchodnoprávneho vzťahu, akékoľvek plnenie, ktoré je povinný alebo veriteľ poskytuje a následne oprávnený získať naspäť. Na druhej strane máte toho, kto je dlžníkom, a v prípade nesplnenia svojej povinnosti prichádza aj istá forma sankcie, ktorá spočíva v úrokoch z omeškania.
V občianskoprávnych vzťahoch, v občianskoprávnych záväzkoch alebo aj obchodnoprávnych vzťahoch je absolútne bežné, že keď niekto neplní svoju povinnosť, tak v takomto prípade nastupuje s tým spojená zo zákona sankcia, pokiaľ nie je zmluvne dohodnutý úrok z omeškania inak a nastupuje vo forme úroku z omeškania.
Pri záväzkoch vyplývajúcich zo zákona o rodine, rodinnoprávnych záväzkoch, kde podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu majú osobitnú formu, je to, má charakter nárok na výživné majetkového práva, ale je založený na práve osobnom vzťahu medzi povinným a oprávneným. Práve to znemožnilo vymáhať úrok z omeškania a toto rozhodnutie od roku 2012 definitívne rozhodlo o tom, že veriteľ, inými slovami v rodinnoprávnych vzťahoch to dieťa, ktoré je oprávnené na výživné, má nárok, samozrejme, vymáhať plnenie, ktorým je to výživné, ale v prípade, bez ohľadu na to, ako si interpretujeme tú dôvodovú správu, môžeme mať na to rôzne názory, ale práve v prípade tohto veriteľa, na ktorom by štátu malo najviac záležať: oprávnené dieťa na výživné. Možno hovoríme aj pri iných vyživovacích vzťahoch, je to manželka, rozvedený manžel atď., tak toho súčasný právny poriadok nechráni, pretože ten nárok podľa judikatúry Najvyššieho súdu na úrok z omeškania nemá. Pri občianskoprávnych záväzkoch iných je to záväzok z Občianskeho zákonníka, pri obchodnoprávnych vzťahoch je to nárok, ktorý nastupuje z Obchodného zákonníka. Pri týchto úrok z omeškania vzniká, ale práve pri deťoch úrok z omeškania nie.
Môžeme si povedať o tom čokoľvek, že či to niekomu pomôže, alebo nie, ale samotný princíp, že úveruje povinnosť povinného v tomto prípade - či už rodiča, alebo niekoho iného - v iných vyživovacích vzťahoch, úveruje oprávnený tým, že musí čakať po dobu, kým je povinný v omeškaní a cenu peňazí v čase, ktorá je zabezpečená sankciou úrokom z omeškania v bežných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahoch, nemá nárok oprávnený na výživné požadovať.
Práve túto judikatúru, ktorá vychádza z nedostatočného právneho vzťahu, kolegovia poslanci prelamujú a ja by som chcel povedať, že vzhľadom na to, že je to poslanecká iniciatíva v tom dôvode, pre ktorý podávajú návrh novely zákona o rodine, trafili určite klinec po hlavičke. Našli právny problém, ktorým je právne vákuum právnej úpravy výživného a úrokov z omeškania pri neplatení výživného a v tomto našli alebo predložili právnu úpravu, ktorá to má riešiť. V rámci legislatívneho procesu samozrejme sme diskutovali o tom, že či úroky z omeškania budú vznikať pri akýchkoľvek vyživovacích vzťahoch, a tam je zase problém s iným.
Vyživovacie vzťahy vznikajú zo zákona, to znamená, povinnosť, vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona. Je založená na právnych skutočnostiach, teda na tom, že či niekto je rodičom, niekto je dieťaťom, a tento právny vzťah, povinnosť plniť výživné vzniká zo zákona, ale výšku vyživovacej povinnosti deklaruje svojím rozhodnutím súd. Rozsudok súdu má deklaratórne účinky, ale až vtedy poznáme presnú výšku. Takže v rámci legislatívneho procesu bolo potrebné ustáliť sa, pri akom štádiu alebo v akom štádiu toho vyživovacieho vzťahu budú vznikať úroky z omeškania. V tomto prípade si myslím, že bolo správne riešenie to, ktoré predložili aj kolegovia poslanci, že úrok z omeškania bude vychádzať zo súm, ktoré budú určené súdom na základe právoplatného rozhodnutia, aby sme sa vyhli, aby sme sa vyhli právnej neistote toho, že úrok z omeškania môže vznikať z titulu, že ide o vyživovaciu povinnosť zo zákona aj pri vyživovacej povinnosti, ktorá ešte deklarovaná súdom nie je.
Pevne verím, že právna úprava, ktorá príde, svojím spôsobom vyrieši ten problém, môže si niekto hovoriť, čo bolo skorej: sliepka alebo vajce, kto predložil aký návrh. Inštitút úroku z omeškania a nehovorím o poplatku z omeškania, ale inštitút úroku z omeškania ako taký je reakciou a zavedenie úrokov z omeškania je reakciou práve na rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2012, keď sa svojím spôsobom už definitívne týmto judikátom rozhodlo, že úroky z omeškania pri výživnom nárokovať si oprávnení nemôžu. Osobne si myslím, že aj pri novelizácii práve právnych noriem z rodinnoprávnej oblasti by sme mali o to viacej dbať aj na medzinárodnoprávnu úpravu, kde si dovolím citovať čl. III Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štátne orgány, súdy, zákonodarné orgány sú povinné pri svojej činnosti dbať na záujem dieťaťa.
Práve predložená novela dbá na tento záujem, pretože zrovnoprávňuje - a je mi to takým spôsobom naozaj, naozaj aj zvláštne povedať -, zrovnoprávňuje oprávnených na výživné ako veriteľov s akýmikoľvek inými veriteľmi v občianskoprávnych záväzkových vzťahoch a obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch, ktorí už nárok na úrok z omeškania uplatňovať môžu. Takže toľko, toľko k úrokom z omeškania.
Ja by som chcel vyzdvihnúť možno doterajšiu činnosť v Národnej rade, kde parlament za ostatné roky urobil veľa preto, aby sa mohlo vymáhať výživné. Ja si len dovolím dať do pozornosti zákon z roku 2002, prvý zákon o fonde náhradného výživného a o náhradnom výživnom. Ďalej zákon z roku 2005, zákon 2004, zákon o náhradnom výživnom. Následne tretí zákon o náhradnom výživnom, kde sa zabezpečujú oprávnení, ktorí sa nevedia dostať k výživnému, a namiesto týchto povinných uhradí výživné štát, ktorý môže svojimi prostriedkami výživné samozrejme aj vymáhať. Chcel by som upriamiť, upriamiť vašu pozornosť aj na novelu exekučného poriadku z roku 2008, kde sa zaviedla osobitná možnosť, osobitný spôsob výkonu exekúcie odňatím vodičského preukazu pri dlhoch na výživnom.
Myslím si ale, že z hľadiska vymožiteľnosti práva máme ešte určite čo doháňať, pretože vyživovacie vzťahy ako také pri tých množstvách exekúcií, aké sú, ešte sú stále alebo sú dôvodom na to, aby boli v pozornosti, v pozornosti zákonodarcu. Z celkovej kriminality na Slovensku je trestný čin zanedbania povinnej výživy, predstavuje, predstavuje 13,6 percenta spáchaných skutkov, ktoré rieši polícia. Je to viac ako 7-tisíc trestných činov na Slovensku. Ja len pevne verím, že táto novela, ako aj ďalšia legislatívna činnosť Národnej rady bude prispievať k tomu, aby sme práva detí, ale hlavne práva oprávnených na výživnom v týchto intenciách čo najviac hájili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

Ďakujem za slovo. Pán Madej, nikto vám neberie ani pánovi Martvoňovi zásluhy za prijatie tohto zákona, všetci rozumní ľudia budú hlasovať za túto časť zákona, len, len ja stále sa k tomu musím vrátiť. Prečo ste minulý rok, pred rokom a pol pri prvom čítaní, vtedy, kedy sa hlasuje o úmysle zákona, hlasovali proti? Aj vy ste boli jeden z tých päťdesiatich deviatich. Ste povedali inými slovami, toto nie je dobrý zákon, ja zaňho ani za ten účel nezahlasujem. A jediným dôvodom, čo som ja vyrozumel z toho 12-minútového vystúpenia, bolo, že je, tam bol poplatok z omeškania. No ďakujem pekne. To je taký dôvod, ktorý vzbudzuje taký úsmev, a nie, nie to, aby ste mohli ísť proti účelu zákona, ktorý zavádzal pred rokom a pol úroky z omeškania pri zameškanom výživnom. Vy ste boli proti.