19. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený predkladateľ, vážení prítomní. Ja som aj v prvom čítaní vystúpil k tomuto zákonu a rád by som doplnil, pretože som si nebol istý niektorou informáciou, ktorú som vám podal. Ale najskôr by som si dovolil zacitovať z dôvodovej správy: "Dovoľujeme si preto ako poslanci reagovať návrhom tohto zákona na faktický stav v súčasnosti v Slovenskej republike, že zameškané výživné sa vôbec neúročí a je častým javom našej spoločnosti. Mnohé vyživované osoby a mnohé na výživné čakajúce osoby, napríklad slobodná matka dieťaťa, samotné dieťa, rodič, manžel, príbuzný mnohokrát riešia neskoro zaplatené alebo zameškané výživné, alebo nezaplatené výživné tým spôsobom, že peniaze na živobytie alebo na zabezpečenie základných potrieb vyživovaného dieťaťa si musia požičať od banky alebo od inej finančnej inštitúcie, od známych, alebo proste prečerpajú limit platobnej karty s nádejou, že keď im povinná osoba s vyživovacou povinnosťou raz zaplatí zameškané výživné, tak že to potom všetko vrátia." Pokračujem: "No málokto si uvedomuje, že i keď je, i keď síce príslušná osoba s vyživovacou povinnosťou výživné oneskorenie čiastočne zaplatí, tak nakoniec oprávnené osoby odkázané na výživné alebo vyživované osoby potom príslušným finančným inštitúciám musia zaplatiť za spomínané pôžičky aj rôzne vysoké úroky, ktoré im však osoby s vyživovacou povinnosťou nikdy nenahradia."
Čiže dôvodom tohto návrhu zákona, ak som to správne pochopil, je to, aby sa z výživného platili aj úroky z omeškania, aby si ten, alebo tá osoba, ktorá je oprávnená na výživné, nemusela požičať peniaze z banky a keď už si požičia, aby nemusela platiť úroky z omeškania.
Výborný dôvod, alebo výborný zákon, výborný dôvod, ja som za tento zákon v prvom čítaní zahlasoval, odporúčal som to aj mojim kolegom. Budem to odporúčať aj teraz, ale dovolím si poukázať na jednu závažnú skutočnosť ešte teda predtým.
Ja som rád, Tóno, že si spomenul to, že táto vec sa ťahá od roku 2005, čo je naozaj výborné. Čiže od roku 2005, ak sa zhodneme, táto situácia, tento spoločenský jav, že niekto si požičia peniaze a potom zaplatí úrok, pretrváva. Je to tak, že? Výborne. Tak ak som ja dobre čítal, ak som ja dobre študoval, tak podobný návrh zákona, podobný, veľmi podobný, bol tam jeden rozdiel a to, že okrem úrokov z omeškania bolo možné požadovať aj poplatok z omeškania, bol predložený v minulom volebnom období pánom Ondrejom Dostálom. Je to návrh z novembra roku 2011. Čiže presne ten istý účel, ktorý sa rieši teraz, bol navrhnutý v novembri 2011. Po teda tých šiestich rokoch, kedy tento jav bol. Keďže si mi prikývol, že áno, tento jav pretrváva.
Tak ja dovolím si teda tebe a tvojim kolegom pripomenúť hlasovanie z 9. 2. 2012 o tomto istom návrhu s tým istým účelom, ako je teraz, z času 11.20 minút, kedy sa o tomto návrhu hlasovalo. A päťdesiati deviati poslanci vládnej strany vtedy zahlasovali, ja som povedal v prvom čítaní, že sa zdržali, boli proti. 59 poslancov bolo proti. K tomu sa pridali ešte štyria SNS-kári. Ja tomu nejako, nejako tomu nerozumiem. Ten istý návrh, minulý mesiac prešiel za. A minulý rok prešiel proti.
Bolo by asi fér povedať tým slobodným matkám alebo matkám, ktoré si musia požičiavať a potom platiť úroky, že áno, my sme vám to prijali, to je výborné, ale neurobili sme to pred rokom, kedy sme to mohli urobiť. Mali sme tu taký návrh. Inými slovami, nahradili sme objektivitu účelnosťou a nejakou politickou kultúrou.
Inými slovami ešte. Ak návrh predkladá opozícia, sa, áno, opozícia, za tento návrh sa v zásade za nehlasuje. Doložím to ešte inak. Ten rok, ktorý alebo vlastne rok a pol, ktorý ubehol od zmeny postoja k tomuto návrhu, mohli mať ľudia, ktorí boli oprávnení na výživné a úroky z omeškania, naozaj o niečo lepší život. A práve vaším hlasovaním politickým ste im tento lepší život zasa o niečo strpčili. Ale aj cez to všetko ja si teda dovolím zahlasovať za. A som rád, že takéto návrhy prechádzajú. Aj keď sa opäť javí, že ide o politický návrh, o nič iné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, ďakujem za vystúpenie. V podstate ale musím niečo vysvetliť. V prvom rade, vtedy moji koaliční, teda moji kolegovia boli v opozícii. Ja som v parlamente nebol. Boli v opozícii. A pokiaľ mne bolo povedané, tak ten návrh ako taký mal nedostatok a tým nedostatkom bol práve ten poplatok z omeškania, ktorý nie je klasická občianskoprávna alebo rodinnoprávna sankcia.
Vec je taká, že to, čo si povedal, že sa strpčil život na ďalší rok potom tým našim, teda našim mamičkám a občanom. No nie je to celkom pravda, lebo povedal si a, ale nepovedal si b, že v tom čase ten návrh zákona aj prešiel. Len nastala taká vec, že padla vláda. Čiže dokonca, dovolím si zacitovať z vystúpenia Ondreja Dostála 8. februára 2012 16.39 až 16.45: "Ja si uvedomujem, v akej sa nachádzame situácii, a uvedomujem si, že pravdepodobne tento parlament už tento zákon neschváli. Chcem vás však poprosiť o jeho podporu, ale aj v prípade, že neprejde, tak považujem za dôležité, aby tá téma tu zaznela, aby som na ten problém upozornil a aby niekto v budúcnosti sa tejto témy chopil a tú zmenu presadil. To nie je vec, ktorá by mala rozdeľovať pravicu a ľavicu, liberálov alebo konzervatívcov, je to vec, ktorá rieši vecný problém, ktorý zaťažuje mnohých a mnohých rodičov." A tak ďalej.
Čiže dovolím si povedať, že ja aj na základe výzvy pána poslanca Dostála, ale aj na základe otázky malého chlapca na Detskej univerzite, ktorého sa to priamo dotýkalo, som sa s kolegami chytil tohto problému a riešili sme to svojím spôsobom a myslím si, že nie je dôležité, kto to predkladá. A je dôležité, že sa tým môže aspoň trošku pomôcť ľuďom a mamičkám, ktoré to teda potrebujú. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ale áno, ono je to dôležité. To je naozaj, je to dobrý návrh. Za ten návrh ja zahlasujem, ale na čo som chcel poukázať, bola, bola tá politická kultúra. Že sa práve za takéto naozaj zákony, ktoré nemajú komu uškodiť, toto by nemal byť politický boj na takýchto zákonoch v podstate jednoduchých, a ktorý môže tým ľuďom pomôcť čo do dôsledkov dosť výrazne. Ak teda tvrdíš, že, že problémom bol ten poplatok z omeškania, no ja si schválne, aj keď to už nebude v rozprave, ja si nájdem tú rozpravu, či tam niekto vôbec povedal o tom poplatku. Ja som ochotný teda risknúť a staviť sa, že nikto nič nepovedal na toto. A keby aj, druhé čítanie je možné pozmeňujúcim návrhom toto upraviť. Alebo ešte inak. Veď vy ste preto, že poplatok z omeškania, pretože je tam nejaký poplatok z omeškania, ktorý možno tam nepatrí, boli proti. Tak ste sa mali zdržať. Veď o tom je tá asi aj u vás politika. A nie byť proti proste dobrému návrhu, ktorý má pomôcť ľuďom.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh. Hneď na úvod sa ospravedlňujem, že nie je úplne k téme predmetného návrhu zákona, ale skupina poslancov reaguje na aktuálnu situáciu, ktorá vznikla pri maturitných skúškach. A chceme vyriešiť problém, ktorý je akútny pre niekoľko stoviek mladých ľudí a považujeme za potrebné ho riešiť.
Najskôr by som, pán spravodajca, chcel poprosiť, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie bod číslo 4 a 5 spoločnej správy. Lebo tieto dva body kolidujú s predloženým pozmeňujúcim návrhom.
Takže, kolegyne, kolegovia, text pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku, Ľubomíra Petráka, Antona Martvoňa, Otta Brixiho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa, Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, parlamentná časť, tlač 424.
Prvý bod. V článku I v 4 bode § 119a sa v nadpise slová "od 1. júna" nahrádzajú slovami "od 15. júna", slová "pred 1. júnom" sa nahrádzajú slovami "pred 15. júnom" a slová "do 31. mája" sa nahrádzajú slovami "do 14. júna".
Odôvodnenie: V súvislosti s navrhovanou zmenou účinnosti v tomto pozmeňujúcom návrhu je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenie zákona.
Druhý bod. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:
Článok III. Zákon číslo 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 462/2008 Z. z., zákona číslo 37/2009 Z. z., zákona číslo 184/2009 Z. z., zákona číslo 37/2011 Z. z., zákona číslo 390/2011 Z. z. a zákona číslo 324/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V § 77 ods. 5 v druhej vete sa za slová "sa koná" vkladajú slová "v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo".
Odôvodnenie: Doteraz platné znenie umožňuje žiakom vykonať opravnú maturitnú skúšku len v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka z predmetov, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky alebo len externú časť maturitnej skúšky. Navrhovaným ustanovením sa umožňuje žiakom, ktorí boli neúspešní na maturitnej skúške v riadnom skúšobnom období z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej maturitnej skúšky, alebo len externú časť maturitnej skúšky, skúšku vykonať v opravnom termíne v mimoriadnom skúšobnom období aj v septembri nasledujúceho školského roku. Touto úpravou sa tak umožní tým žiakom, ktorí budú úspešní na opravnej maturitnej skúške v septembri, uchádzať sa o vysokoškolské štúdium už v nasledujúcom akademickom roku po splnení kritérií stanovených vysokou školou a po vykonaní zápisu v súlade so zákonom číslo 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Druhý bod. V § 77 ods. 7 znie:
"(7) Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka.
Odôvodnenie: Týmto ustanovením sa určujú termíny na prihlásenie sa žiaka riaditeľovi školy na opravnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky alebo len externú časť maturitnej skúšky a to v závislosti od termínov konania opravnej skúšky.
Tretí bod. V § 86 ods. 2 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ju koná v riadnom skúšobnom období".
Odôvodnenie: Ustanovenie špecifikuje lehotu oznámenia výsledkov v klasifikácii externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky na konanie skúšky v riadnom skúšobnom období. Pri opravných skúškach z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa lehota oznámenia výsledkov z klasifikácie neurčuje v nadväznosti na termín konania internej časti maturitnej skúšky a to z dôvodu, že žiak v opravnom termíne nemusí konať skúšku z internej časti maturitnej skúšky.
4. bod. V § 90 ods. 1 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak je poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka, vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do 10 dní od jej konania".
Odôvodnenie: Ustanovenie určuje lehotu vydania vysvedčenia po vykonaní opravnej maturitnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky alebo len externú časť maturitnej skúšky.
Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV. V nadväznosti na vloženie nového článku sa legislatívno-technický upraví aj názov zákona.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. III sa slová "1. júna" nahrádzajú slovami "15. júna".
Odôvodnenie: Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia legislatívneho procesu.
Vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že tento postup je čiastočne neštandardný, poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, nakoľko sa jedná o niekoľko stoviek mladých ľudí, ktorí by zostali vo vzduchoprázdne po obdobie jedného kalendárneho roku. Nemohli by nastúpiť na vysoké školy, v zásade by sa dostali do sociálnej siete a mali by ťažší štart do života. V žiadnom prípade nie je naším cieľom znižovať kritériá, ktoré sú kladené na maturitnú skúšku, len v kratšom termíne dať možnosť opraviť pochybenie, ktoré sa v predchádzajúcom konaní týchto mladých ľudí stalo.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ak to chápem správne, tak vlastne prílepkom tu ideme riešiť niečo, čo s vecou, ktorá je predmetom daného zákona, vôbec nesúvisí. Povedali ste, že je to mierne neštandardné, ak si to dobre pamätám. No ono je to veľmi neštandardné, aj keď musím povedať, že po troch rokoch v tomto parlamente si zvykám ako na štandardnú súčasť legislatívnych procesov, že tu meníme úplne nesúvisiace zákony pridávaním nových článkov do úplne nesúvisiacich iných zákonov, ktoré sú ešte k tomu poslaneckou iniciatívou. Staviate potom poslancov do veľmi nepríjemnej pozície, pretože ak by sa stalo, že niekto nesúhlasí s navrhovanou úpravou toho pôvodného zákona, ale veľmi súhlasí s tým, čo ste práve predniesli a chcel by to podporiť, tak musí hlasovať o dvoch úplne rozličných veciach v jednom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať tento zákon ako celok, a to nie je úplne fér. Nie je to úplne fér voči poslancom. Možno by naozaj bolo lepšie, keby si pán minister školstva poriadne robil svoju prácu a predkladal poriadne zákony, potom by sme to tu nemuseli hasiť takýmito nedôstojnými prílepkami k poslaneckým iniciatívam vašich kolegov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ak som to správne pochopila, tak v podstate reagujete na e-maily, ktoré prišli mnohým z nás od rodičov a týkajú sa neúspešných maturantov v ich písomnej časti, ktorí sa môžu uchádzať o ďalšiu skúšku až o rok. Chcem sa opýtať, keby ste mi vedeli vysvetliť, ako k tejto situácii došlo? Vlastne kde nastala chyba? Kto predložil takýto návrh zákona, keďže v minulosti takéto problémy neboli? Mám dojem, že vlastne opravujete chybu vlády, ktorá predložila takýto nesprávny návrh, ktorý toto spôsobil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, tá situácia vôbec nie je situácia ministra školstva Dušana Čaploviča, to znamená, ani jeden z pozmeňujúcich alebo ani jedna z noviel, ktorá spôsobila tento stav, nie je z dielne Dušana Čaploviča, ministra školstva. Tento stav je v zásade platný od roku 2010. To znamená, ak hovoríme o tom, že bolo potrebné tento zlý stav nejakým spôsobom napraviť, vláda Ivety Radičovej mala na túto nápravu takmer dva roky a nevykonala v tomto ako absolútne nič. (Hlasy z pléna.) To znamená, bol by som veľmi, som veľmi nerád, keby sme si začali teraz hádzať horúci zemiak, kto to mal napraviť a kto to nemal napraviť a ak by sme si ho predsa len začali hádzať, tak poviem, áno, mal Eugen Jurzyca ako minister školstva takmer dva roky na to, aby tento stav opravil.
Zrazu je na stole problém, ktorý je dneska horúcim problémom. Týka sa niekoľkých stoviek mladých ľudí, je ich vysoko cez tisíc, ktorí v zásade neurobili externú časť maturitnej skúšky. Nevyhoveli kritériám a tým, že je zákon nastavený tak, že ústnu časť skúšky si môžu opraviť v septembri, písomnú časť - externú si môžu opraviť iba v ďalšom školskom roku, to znamená až o rok. Nevidím v tom ako absolútne žiadnu logiku, lebo ak jednu časť skúšky si môžu opraviť v septembri, je logické, ak si môžu opraviť aj druhú časť maturitnej skúšky v tom istom období. Takže skúsme sa pozrieť na tento problém vyslovene pragmaticky. Nehádzať si vinu jeden na druhého. Tá vina vznikla v ďaleko predchádzajúcom období a určite nie je vinou ministra Dušana Čaploviča.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som len v krátkosti vystúpil k novele zákona o rodine. Vzhľadom na to, že možno si to ani neuvedomujeme, ale zákon o rodine je zákon, ktorý upravuje jedno právne odvetvie, rodinné právo, ktoré je súčasťou občianskeho práva a má vážny dopad na život ľudí, bežných ľudí na Slovensku. Napriek tomu, že rodinnoprávne vzťahy sú regulované najmä normami, ktoré nie sú charakteru právneho, sú to skôr etické normy, normy správania sa, ktoré majú ľudia dané vo svojej rodine, v prostredí a tak ďalej. Právo, právne normy nastupujú naozaj až vtedy, keď je potrebná regulácia, keď je potrebné právne vymáhať určité štandardy správania sa, ktoré aj právne normy v oblasti rodinného práva zabezpečujú a vyžadujú.
V predkladacej správe sme sa dozvedeli od pána predkladateľa, aký bol ten prvotný podnet z hľadiska motívov na predloženie novely. A musím povedať, že inštitút výživného je určite veľmi dôležitým inštitútom, ktorý trápi tak malé deti, ako aj rodičov, ktorí sa o ne starajú. Trápi aj plnoleté deti, ktoré majú právo na výživné a tento nárok si následne uplatňujú od rodičov na súde. Môžem povedať, že tak ako uvádzajú predkladatelia v predkladacej správe, pozeral som rozhodnutie aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré práve znemožnilo domáhať sa úrokov z omeškania pri výživnom. A trochu ma to zamrzelo práve preto, lebo na jednej strane máte oprávnených, resp. veriteľov v rámci akéhokoľvek súkromnoprávneho vzťahu, či už pôžičke, obchodnoprávneho vzťahu, akékoľvek plnenie, ktoré je povinný alebo veriteľ poskytuje a následne oprávnený získať naspäť. Na druhej strane máte toho, kto je dlžníkom, a v prípade nesplnenia svojej povinnosti prichádza aj istá forma sankcie, ktorá spočíva v úrokoch z omeškania.
V občianskoprávnych vzťahoch, v občianskoprávnych záväzkoch alebo aj obchodnoprávnych vzťahoch je absolútne bežné, že keď niekto neplní svoju povinnosť, tak v takomto prípade nastupuje s tým spojená zo zákona sankcia, pokiaľ nie je zmluvne dohodnutý úrok z omeškania inak a nastupuje vo forme úroku z omeškania.
Pri záväzkoch vyplývajúcich zo zákona o rodine, rodinnoprávnych záväzkoch, kde podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu majú osobitnú formu, je to, má charakter nárok na výživné majetkového práva, ale je založený na práve osobnom vzťahu medzi povinným a oprávneným. Práve to znemožnilo vymáhať úrok z omeškania a toto rozhodnutie od roku 2012 definitívne rozhodlo o tom, že veriteľ, inými slovami v rodinnoprávnych vzťahoch to dieťa, ktoré je oprávnené na výživné, má nárok, samozrejme, vymáhať plnenie, ktorým je to výživné, ale v prípade, bez ohľadu na to, ako si interpretujeme tú dôvodovú správu, môžeme mať na to rôzne názory, ale práve v prípade tohto veriteľa, na ktorom by štátu malo najviac záležať: oprávnené dieťa na výživné. Možno hovoríme aj pri iných vyživovacích vzťahoch, je to manželka, rozvedený manžel atď., tak toho súčasný právny poriadok nechráni, pretože ten nárok podľa judikatúry Najvyššieho súdu na úrok z omeškania nemá. Pri občianskoprávnych záväzkoch iných je to záväzok z Občianskeho zákonníka, pri obchodnoprávnych vzťahoch je to nárok, ktorý nastupuje z Obchodného zákonníka. Pri týchto úrok z omeškania vzniká, ale práve pri deťoch úrok z omeškania nie.
Môžeme si povedať o tom čokoľvek, že či to niekomu pomôže, alebo nie, ale samotný princíp, že úveruje povinnosť povinného v tomto prípade - či už rodiča, alebo niekoho iného - v iných vyživovacích vzťahoch, úveruje oprávnený tým, že musí čakať po dobu, kým je povinný v omeškaní a cenu peňazí v čase, ktorá je zabezpečená sankciou úrokom z omeškania v bežných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahoch, nemá nárok oprávnený na výživné požadovať.
Práve túto judikatúru, ktorá vychádza z nedostatočného právneho vzťahu, kolegovia poslanci prelamujú a ja by som chcel povedať, že vzhľadom na to, že je to poslanecká iniciatíva v tom dôvode, pre ktorý podávajú návrh novely zákona o rodine, trafili určite klinec po hlavičke. Našli právny problém, ktorým je právne vákuum právnej úpravy výživného a úrokov z omeškania pri neplatení výživného a v tomto našli alebo predložili právnu úpravu, ktorá to má riešiť. V rámci legislatívneho procesu samozrejme sme diskutovali o tom, že či úroky z omeškania budú vznikať pri akýchkoľvek vyživovacích vzťahoch, a tam je zase problém s iným.
Vyživovacie vzťahy vznikajú zo zákona, to znamená, povinnosť, vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona. Je založená na právnych skutočnostiach, teda na tom, že či niekto je rodičom, niekto je dieťaťom, a tento právny vzťah, povinnosť plniť výživné vzniká zo zákona, ale výšku vyživovacej povinnosti deklaruje svojím rozhodnutím súd. Rozsudok súdu má deklaratórne účinky, ale až vtedy poznáme presnú výšku. Takže v rámci legislatívneho procesu bolo potrebné ustáliť sa, pri akom štádiu alebo v akom štádiu toho vyživovacieho vzťahu budú vznikať úroky z omeškania. V tomto prípade si myslím, že bolo správne riešenie to, ktoré predložili aj kolegovia poslanci, že úrok z omeškania bude vychádzať zo súm, ktoré budú určené súdom na základe právoplatného rozhodnutia, aby sme sa vyhli, aby sme sa vyhli právnej neistote toho, že úrok z omeškania môže vznikať z titulu, že ide o vyživovaciu povinnosť zo zákona aj pri vyživovacej povinnosti, ktorá ešte deklarovaná súdom nie je.
Pevne verím, že právna úprava, ktorá príde, svojím spôsobom vyrieši ten problém, môže si niekto hovoriť, čo bolo skorej: sliepka alebo vajce, kto predložil aký návrh. Inštitút úroku z omeškania a nehovorím o poplatku z omeškania, ale inštitút úroku z omeškania ako taký je reakciou a zavedenie úrokov z omeškania je reakciou práve na rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2012, keď sa svojím spôsobom už definitívne týmto judikátom rozhodlo, že úroky z omeškania pri výživnom nárokovať si oprávnení nemôžu. Osobne si myslím, že aj pri novelizácii práve právnych noriem z rodinnoprávnej oblasti by sme mali o to viacej dbať aj na medzinárodnoprávnu úpravu, kde si dovolím citovať čl. III Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štátne orgány, súdy, zákonodarné orgány sú povinné pri svojej činnosti dbať na záujem dieťaťa.
Práve predložená novela dbá na tento záujem, pretože zrovnoprávňuje - a je mi to takým spôsobom naozaj, naozaj aj zvláštne povedať -, zrovnoprávňuje oprávnených na výživné ako veriteľov s akýmikoľvek inými veriteľmi v občianskoprávnych záväzkových vzťahoch a obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch, ktorí už nárok na úrok z omeškania uplatňovať môžu. Takže toľko, toľko k úrokom z omeškania.
Ja by som chcel vyzdvihnúť možno doterajšiu činnosť v Národnej rade, kde parlament za ostatné roky urobil veľa preto, aby sa mohlo vymáhať výživné. Ja si len dovolím dať do pozornosti zákon z roku 2002, prvý zákon o fonde náhradného výživného a o náhradnom výživnom. Ďalej zákon z roku 2005, zákon 2004, zákon o náhradnom výživnom. Následne tretí zákon o náhradnom výživnom, kde sa zabezpečujú oprávnení, ktorí sa nevedia dostať k výživnému, a namiesto týchto povinných uhradí výživné štát, ktorý môže svojimi prostriedkami výživné samozrejme aj vymáhať. Chcel by som upriamiť, upriamiť vašu pozornosť aj na novelu exekučného poriadku z roku 2008, kde sa zaviedla osobitná možnosť, osobitný spôsob výkonu exekúcie odňatím vodičského preukazu pri dlhoch na výživnom.
Myslím si ale, že z hľadiska vymožiteľnosti práva máme ešte určite čo doháňať, pretože vyživovacie vzťahy ako také pri tých množstvách exekúcií, aké sú, ešte sú stále alebo sú dôvodom na to, aby boli v pozornosti, v pozornosti zákonodarcu. Z celkovej kriminality na Slovensku je trestný čin zanedbania povinnej výživy, predstavuje, predstavuje 13,6 percenta spáchaných skutkov, ktoré rieši polícia. Je to viac ako 7-tisíc trestných činov na Slovensku. Ja len pevne verím, že táto novela, ako aj ďalšia legislatívna činnosť Národnej rady bude prispievať k tomu, aby sme práva detí, ale hlavne práva oprávnených na výživnom v týchto intenciách čo najviac hájili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Madej, nikto vám neberie ani pánovi Martvoňovi zásluhy za prijatie tohto zákona, všetci rozumní ľudia budú hlasovať za túto časť zákona, len, len ja stále sa k tomu musím vrátiť. Prečo ste minulý rok, pred rokom a pol pri prvom čítaní, vtedy, kedy sa hlasuje o úmysle zákona, hlasovali proti? Aj vy ste boli jeden z tých päťdesiatich deviatich. Ste povedali inými slovami, toto nie je dobrý zákon, ja zaňho ani za ten účel nezahlasujem. A jediným dôvodom, čo som ja vyrozumel z toho 12-minútového vystúpenia, bolo, že je, tam bol poplatok z omeškania. No ďakujem pekne. To je taký dôvod, ktorý vzbudzuje taký úsmev, a nie, nie to, aby ste mohli ísť proti účelu zákona, ktorý zavádzal pred rokom a pol úroky z omeškania pri zameškanom výživnom. Vy ste boli proti.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za reakciu. Ja by som chcel povedať k vašej faktickej poznámke toľko, že v rokoch 2010 až 2012 ste boli, vaše politické strany, pri vláde s tým, že, samozrejme, legislatívna oblasť a zodpovednosť za tvorbu legislatívy bola, pán poslanec, na vás. Možno množstvo chýb aj v oblasti legislatívy dobieha aj teraz, kto nič nerobí, nerobí ani chyby, to si môžeme, samozrejme, povedať aj priznať. Faktom je, že v tejto oblasti, v oblasti rodinného práva by to chcelo ešte viacej zmien aj moderných, aj takých, ktoré by zjednodušili život ľuďom na Slovensku. A ja si myslím, že dozrie čas, keď aj zákon o rodine - a toto je jedna z tých, jeden z tých námetov -, ale aj keď zákon o rodine dozrie vo väčšiu novelu, a myslím si, že mnoho odborníkov z oblasti rodinného práva bude mať k tomu čo povedať. Tak, aby sme zjednodušili ľuďom možno niektoré veci či už v rámci možnosti dojednať si dohody, ale nejdem povedať o čom, pretože by som ešte predbiehal niektoré veci.
Je to, je to uhol pohľadu, ale pokiaľ máte chuť kritizovať aj niečo dobré, je to vaša vôľa. Ale ja som považoval za potrebné vystúpiť k tomu preto, aby som, aby som na jednej strane vysvetlil legislatívny proces a vysvetlil aj dôvody, ktoré vychádzajú práve z rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2012. Môžeme ísť ďaleko, ďaleko predtým, ale podľa mňa to nemá význam.