19. schôdza

Ďakujem. Ja chcem poďakovať pánu poslancovi Matovičovi za také zrozumiteľné a veľmi pokojné, vyrovnané vystúpenie. Ja sa priznám, že jeho začiatok som sledoval v parlamentnom bufete, keďže je tu nastavený taký skvelý podnikateľský krok, že zatvárajú presne vo chvíli, keď my končíme, a potom sa tu už veľmi nie je kde najesť. Tak som to teda sledoval pozorne. A veľmi rýchlo som dojedol a presunul som sa sem.
A ja nie som teda ekonóm a nerozumiem odborne týmto záležitostiam ako napr. pán Muňko nám tu predviedol, že tomu rozumie, tak ja som veľmi ocenil to, že tá vec bola zrozumiteľná, že tam boli také konkrétne veci a že to bolo poňaté ako riešenie situácie ľudí, ktorí majú problém, 400 tisíc ľudí, ktorí ale netvoria nejakú jednoliatu masu, lebo sú tam naozaj ľudia nielen nezamestnaní, ale aj nezamestnateľní, čo možno vieme. Ale myslím, že toto vystúpenie bolo také, že to pomohlo objasniť tieto veci. A myslím, že niektoré z tých vecí, ako dokonca uznali aj ďalší, môžu byť podnetom pre pomoc týmto ľuďom a pre posunutie Slovenska, lebo myslím si, že toto je naozaj jeden z kľúčových problémov.
Takže, ešte raz, ďakujem Igor.

Pán kolega, spomenuli ste veľa bodov a ja len k niektorým z nich by som sa chcel vyjadriť.
Oslovilo ma, keď ste spomínali eurofondy. Je veľa nedostatkov z čerpania eurofondov. A je to veľký problém. Ale aby sme si dovolili povedať, konštatovali ste, že krivia podnikateľské prostredie, ja si myslím, že to je veľmi mylné konštatovanie. Opravovať cesty, chodníky, školy, námestia, kultúrne domy, akékoľvek stavby, ktoré sú verejnoprospešné, to, si myslím, nekriví podnikateľské prostredie, ale je potrebné, aby sme tieto aktivity naozaj výrazne ešte zvýšili a aby týmito krokmi a stavbami sme si životné prostredie naozaj zlepšovali. A preto si myslím, že je potrebné, aby sme zintenzívnili čerpanie eurofondov a zefektívnili ho.
A spomínali ste to, aby sa viac využívala pracovná činnosť manuálne, lebo máme veľa nezamestnaných, a aby sme odbúrali nejaké strojové parky, ktoré by sa nemali zúčastňovať týchto aktivít. Veď my nemôžeme zase rozmýšľať celkom spiatočnícky, že necháme nejaké bagre, keď to majú robiť, ale dáme to ľuďom. To môžeme dať šiť aj topánky nejaké, aké kedysi manufaktúry to robili, kde sa to dá, áno, ale nie zase celkom vynechávať strojové parky a niekomu dávať zákazku tým, že bude to robiť lopatou, a nie používaním strojov.
V jednom je pravda, že aktivačné práce treba kontrolovať, aby boli efektívne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž bolo by zaujímavé naozaj, keby kolegovia zo strany SMER skutočne počúvali to, čo sa rozpráva, pretože pokiaľ som ťa, Igor, dobre počúval ja, tak si hovoril, že práve eurofondy chceš na verejné investície, a nie súkromné čiže do súkromných vreciek.
No a na rozdiel od pána Muňka ja si myslím, že by sa malo práve predávať najmä u nás na Slovensku, nie pchať to kdesi do zahraničia. Ale na to, aby sa kupovalo u nás na Slovensku, je potrebná kúpna sila. A tá sa, žiaľ, oslabuje zvýšenými daňami a odvodmi. No a tým sa stráca zamestnanosť a dostávame sa do nádhernej negatívnej špirály. A toto, žiaľ, zrejme socialisti nechcú pochopiť.
Treba procesy naštartovať, ale z čoho, keď sa rozkráda? Takže pokiaľ sa prestane rozkrádať, potom bude aj na štart takýchto procesov. A potom tie procesy treba zveľaďovať, ale nie takými zvláštnymi opatreniami. Ty si konkrétne navrhol kroky, len, žiaľ, im to nepasuje do toho celého kontextu, pretože tam sa nedá ešte rozkrádať viacej.
Takže ťažko tu hovoriť o zvyšovaní zamestnanosti a poklese nezamestnanosti, keď tu stále nám kdesi utekajú peniaze.

Mňa z diskusného príspevku poslanca zaujalo najviac to, že nezamestnanosť má vzrastajúcu tendenciu v tej vývojovej fáze počas rôznych vlád. A to je pre mňa taký alarmujúci prvok, taký znepokojujúci signál. Myslím si, že pokiaľ ten vzrastajúci trend, teda nárast nezamestnanosti sa takto vyvíja, tak niekde robíme chybu, robia chybu všetky vlády. A ten problém nevyriešime, pokiaľ nezmeníme prístupy a spôsob myslenia.
V príspevku sa mi páčilo aj to rozlíšenie na nezamestnaných a nezamestnateľných. Možno doteraz som to vnímala skôr cez rozlíšenie, subjektívne príčiny nezamestnanosti, objektívne príčiny nezamestnanosti. Ja vám chcem len podať takú moju konkrétnu skúsenosť, reálnu skúsenosť z praxe, že nestretávam sa s ľuďmi, ktorí by boli zo subjektívnych príčin nezamestnaní. Množstvo ľudí práve v odľahlejších regiónoch čím ďalej, tým viac na východ Slovenska volá po práci. A sú veľmi nešťastní, že nemajú možnosť sa zamestnať.
A nezdá sa mi ani správnym trendom zameriavať sa len na investičné stimuly alebo zameriavať podporu štátu len na primárnu priemyselnú sféru. Je tu množstvo možností, nekonečne veľa možností, na ktoré by sme sa mohli alternatívne zamerať.
Preto aj sa prihováram za tých poslancov, ktorí tu dnes predniesli množstvo pragmatických, konštruktívnych návrhov na to, aby sme sa naozaj nad týmto problémom apoliticky zamysleli a aby sme týmto ľuďom pomohli.

Ďakujem za reakcie. Iba možno kolegovi Bublavému poviem niečo.
Si ma tu kritizoval za eurofondy, že som navrhoval ich zrušiť a z čoho by sa inak stavali škôlky a opravovali školy. Ale, naozaj, na budúce trošku lepšie počúvaj a potom vyprávaj. Som to povedal po tvojom a po mojom. Naozaj som hovoril o tom, aby sme zrušili eurofondy pre súkromníkov. To znamená, o to viac by nám zostalo peňazí na tie verejné investície, na tie škôlky, školy a chodníky, o ktorých si hovoril, že ich treba stavať. Takže lepšie počúvaj.
A potom si sa dotkol toho, že som hovoril, aby sme nahradili stroje ľuďmi. Samozrejme, som to hovoril potom presne v tom duchu, ako ty si tam potom povedal, že kde sa to dá. „Áno,“ ty si povedal. A takto isto som to povedal aj ja, tam, kde je ponuka jedna, druhá, bude rovnaká, že vieš to urobiť za tú istú cenu a vieš, že v tomto prípade to bude jeden bagrista a bager a v tomto druhom to bude 30 Cigánov z osady, len to bude možno trvať o týždeň dlhšie, tak štát alebo ten verejný obstarávateľ aby bol povinný zamestnať tých 30 Cigánov z osady, lebo jednoducho takýmto spôsobom dá štát alebo verejný obstarávateľ týmto ľuďom prácu. Tak som to myslel. A myslím si, že na tom nie je nič zlé a nie je to žiadny návrat do nejakého storočia. Je to naša povinnosť. Omnoho lepšie je tým ľuďom takto dať prácu, ako dávať im sociálne dávky a kaziť ich a stále ich učiť a utvrdzovať v tom, že peniaze nie sú za prácu, ale peniaze sú na pošte.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pán minister, počul som veľa názorov v tejto snemovni na túto tému a nie je to prvýkrát, čo diskutujeme o nezamestnanosti, a určite ešte veľakrát budeme o nej diskutovať, myslím, právom, pretože nezamestnanosť je najdôležitejšou témou, o ktorej by sme mali hovoriť.
Musím ale povedať, a chcem vám ukázať to aj na číslach, že nie je pravdou, že všetky vlády sa k nezamestnanosti stavali rovnako. Vieme, že pracovné miesta netvoria politici, pracovné miesta tvoria živnostníci, malí podnikatelia, zamestnávatelia a politici sú tu na to, aby vytvárali pre nich dobré podmienky, aby ich motivovali zamestnať. Politici môžu urobiť veľmi veľa, dobrou, zodpovednou hospodárskou politikou motivovať podnikateľov.
No pozrime sa na to, ako podnikatelia vnímajú túto politiku. (Ukázanie grafu.) Od roku 2001 sa meria takzvaný index podnikateľského prostredia. Začal z bázickej úrovne 100. Až do roku 2006, presne do polroka, kým sa menila vláda, kontinuálne išiel hore o 25 %. Takže podnikanie na Slovensku malo zelenú. Opačný trend je od roku 2006, podnikateľské prostredie sa začalo zhoršovať od roku 2006, momentálne je na najhoršej úrovni, dá sa povedať, o 25 % horšie ešte ako v roku 2001, podľa údajov, ktoré dávajú tí, ktorých sa to týka. Sú to tvorcovia pracovných miest, manažéri, podnikatelia. Ako sa to prejavuje v nezamestnanosti? (Odovzdanie jedného z grafov poslancovi.) Nech sa páči. Toto je trend od roku 2004. (Ukázanie ďalšieho grafu.) Ako sa zlepšovalo podnikateľské prostredie, tak išlo hore, tak išla nezamestnanosť dole. A pokračovala až do roku 2008, keď na Slovensku sme mali najnižšiu úroveň nezamestnanosti, prvýkrát v histórii pod 10 %, presne na úrovni 9,6 %. Bol to dôsledok reforiem, bol to dôsledok zlepšovania podnikateľského prostredia. A odvtedy išla nezamestnanosť hore. Nie je teda pravdou, že politici sa všetci správajú k nezamestnanosti rovnako. Vidieť to na číslach, vidieť to na tom, či sa podnikateľské prostredie zlepšuje alebo zhoršuje. Má to priamy vplyv na to, či máme alebo nemáme na Slovensku viac práce.
Súčasný neúnosný nárast nezamestnanosti najmä v posledných mesiacoch, ktorý je, mimochodom, v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 1 percentuálny bod vyšší, máme momentálne evidovanú mieru nezamestnanosti 14,4 %, takto rok dozadu bola 13,4 %, tak tento neúmerný nárast nezamestnanosti je, žiaľ, dôsledkom ideologických opatrení vlády jednej strany a, podľa môjho hlbokého presvedčenia, zlyhania zdravého rozumu. Zdravý rozum zlyhal vtedy, keď sa rušila rovná daň, keď sa zvyšovali dane na najvyššiu úroveň spomedzi všetkých postkomunistických krajín a aj vtedy, keď sa menil Zákonník práce. Máme najvyššiu priamu daň pre firmy z postkomunistických krajín a máme najvyššiu nezamestnanosť z postkomunistických krajín. Nie je to náhoda.
Vláda jednej strany si nedala povedať a nepočúvala ani opozičné strany, odbornú verejnosť, nezávislé inštitúcie, ale dokonca nevenovala pozornosť ani odporúčaniam Európskej komisie. Tie hovorili o potrebe znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o nezvyšovaní zdaňovania práce, aktivity, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o pružnom pracovnom práve, vláda ho znepružnila. Aj preto aj na túto schôdzu dávame s kolegami návrh novely Zákonníka práce, aby sa dostal do pôvodnej formy pred zmenou, ktorú urobila súčasná vláda, pretože táto zmena pomáha len a len odborárskym funkcionárom a škodí ľuďom. Škodí zamestnancom, škodí zamestnávateľom, všetkým tým, ktorí pracujú, prípadne si chcú privyrobiť v sezónnych prácach, pretože obmedzuje aj prácu nadčas. Keď niekto uprednostní odborárskych funkcionárov pred zamestnancami, rozdá stimuly spriazneným firmám na úkor živnostníkov a malých podnikateľov či znemožní privyrobiť si tisíckam aktívnych ľudí, logickým dôsledkom je len a len nárast nezamestnaných, ktorí alarmujúco posunú Slovensko na najvyššie priečky krajín s počtom nezamestnaných v celej Európskej únii. Už len Grécko, dámy a páni, Španielsko a Portugalsko sú na tom horšie.
Je pozoruhodné, že keď si porovnáme krajiny Únie, ktoré do nej vstúpili spolu s nami a neskôr, tak máme spomedzi nich suverénne najvyššie priame firemné dane a suverénne najvyššiu nezamestnanosť. To sú tie postkomunistické krajiny, to si nevyžaduje žiadny ďalší komentár.
Za dnešnej vlády, to je tiež zaujímavý fakt, nezamestnanosť dosiahla najvyššiu úroveň počas nášho členstva v Únii. V mnohých krajinách je tento trend ale opačný. Nezamestnanosť klesá, ako vieme, v Nemecku, čo je náš najväčší obchodný partner. Nedá sa teda vyhovárať, že to je tak všade. Ale je to tak v mnohých ďalších krajinách. Veľká Británia, Dánsko, Írsko, Rumunsko. pobaltské krajiny sú príkladom, že sa to dá robiť aj ináč a hospodárska politika, ktorá je tam realizovaná, znižuje nezamestnanosť. Mimochodom, v Maďarsku či v Rakúsku sa nezamestnanosť tiež veľmi nehýbe. Sú to jasné dôkazy, že hospodárska politika sa dá robiť aj v prospech zamestnanosti. A v mnohých krajinách tomu tak je. Základná otázka teda je: Je možné tento trend zvrátiť? A odpoveď je: jednoznačne áno. Chyby sa dajú napraviť. Je ale potrebné okamžite konať a zmeniť hospodárske rozhodnutia z prvého roku vládnych deforiem.
Pred parlamentným jednaním ešte na mimoriadnej schôdzi sme sa stretli na veľmi dobrom stretnutí s tvorcami pracovných miest, ale aj s ekonomickými odborníkmi, s analytikmi. A z tohto stretnutia vzišli mnohé konkrétne odporúčania, ktoré mi dovoľte ešte raz zopakovať, pretože vláda sa tvári, že neexistujú, a ja by som rád zdôraznil, čo považujem za dôležité a čo považujem za potrebné v tejto chvíli, aby vláda robila. Nech je to ktorákoľvek vláda, tak momentálne na Slovensku, o tom som hlboko presvedčený, sa dajú robiť konštruktívne opatrenia a to sú tieto:
Po prvé, je potrebné znížiť priame dane a zabezpečiť lepší výber daní. Vláda momentálne len bezradne sleduje pokles efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty. A jednoducho povedané, keby sa lepšie vyberali dane, nemusela by ich vláda zvyšovať.
Po druhé, je potrebné znížiť odvody, najmä pri nízkopríjmových zamestnancoch, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa, a zjednodušiť odvodový systém. Je všeobecne známe a zaznelo to v mnohých príspevkoch či z vlády, či z opozície, problémom nezamestnanosti na Slovensku je najmä dlhodobá nezamestnanosť. Máme najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných. Práve to sú ľudia, ktorí sú najmenej kvalifikovaní. A je potrebné pre nich urobiť také opatrenia, aby sme im dali šancu.
Po tretie, je potrebné spružniť pracovné právo pre kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť možnosť práce nadčas pri sezónnych zákazkách a nezvyšovať cenu práce. Takýto návrh dávame, dámy a páni, na túto schôdzu novelou Zákonníka práce.
Po štvrté, je nutné zefektívniť systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo. A považujeme za dôležité zaviesť možnosť kombinácie dávok a práce.
Ďalej, je nutné zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli jedny z najvyšších cien elektrickej energie pre zamestnávateľov v celej Únii. Mimochodom, keď hovoríme o tejto regulácii, veľakrát sa posúva jedna, druhá vláda, máme nezávislý regulačný orgán, od roku 2006 je tam rovnaký človek, nominant strany SMER.
Po šieste, je potrebné zjednodušiť administratívu, najmä zavedením licencie pre živnostníkov. Ja som rád, že aj mnohí kolegovia to spomínali vo svojich vystúpeniach a osvojili si tento návrh, ktorý považujem za kľúčový. Iste si pamätáme, že už tento návrh sme takisto dávali vo forme novely zákona. A prídeme s ním opäť.
Ďalej, je dôležité zlepšiť služby štátu na úradoch práce a zlepšiť elektronickú komunikáciu so štátnymi orgánmi.
V neposlednom rade takisto súhlasím s tým, že je potrebné zlepšiť vymožiteľnosť práva a najmä urýchliť trvanie súdnych sporov, ktoré zaťažujú podnikateľov, resp. odrádzajú ich od investovania na Slovensku a vytvárania nových miest.
V školstve je dôležité zlepšiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných vysokých škôl.
A v neposlednom rade je dôležité spolu tvoriť európsku legislatívu tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie, a presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc.
Veľký vplyv na podnikanie na Slovensku tak ako na celom spoločnom európskom trhu má takisto to, čo sa dohodne v Bruseli. Je potrebné aktívne vystupovať v týchto jednaniach tak, aby sa nezvyšovali náklady pre aktívnych a pracovitých.
Dámy a páni, vláda svojimi doterajšími opatreniami vyhnala tisíce pracovných miest zo Slovenska a potom chce míňať peniaze ľudí na investičné stimuly, prípadne na ďalšie opatrenia, pretože gro vládnych opatrení v boji proti nezamestnanosti tvoria najmä stimuly a najmä opatrenia, ktoré si vyžadujú vládne zdroje. Vládne zdroje, to nie je nič iné, len peniaze daňových poplatníkov, peniaze občanov, tých, čo sú aktívni, a tých, čo poctivo platia dane. Nie je predsa možné, aby sme vyhnali prácu zo Slovenska, znížili príjmy ľuďom a ešte zobrali tým, čo platia dane, a použili ich zas len na jednotlivcov. To je nezmyselné. Je potrebné robiť systémové opatrenia, zjednodušiť administratívu a najmä to gro spočíva v znižovaní daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, v aktivite a v spružnení pracovného trhu.
Omnoho logickejšie a správnejšie a aj lacnejšie je robiť dobrú hospodársku politiku cez opatrenia aj tie, ktoré som spomínal, aby Richterova stupnica zemetrasenia nezamestnanosti ukazovala stále nižšie čísla. Ja vám ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu.
V prvom rade, nezamestnanosť na Slovensku je dlhodobý problém a vyplýva z charakteru a štruktúry ekonomiky Slovenska. Pokiaľ sa bavíme o rokoch, ktoré ste tam vypichli, 2004, povedzme, až 2008, tak naozaj znovu treba zdôrazniť, že to bolo obdobie, keď svetová ekonomika rástla, jednoducho keď bola konjunktúra, a pri našej otvorenej ekonomike to malo zásadný vplyv na to, že jednoducho proexportne orientovaná ekonomika ako sme my vtedy zažívala rovnako konjunktúru. Po roku 2008 vplyvom globálnej hospodárskej krízy došlo, samozrejme, k opačnému efektu.
Druhá poznámka, čo sa týka boja proti daňovým únikom. Znovu zdôrazňujem, že práve táto vláda prijala viacero legislatívnych opatrení, ktoré napomáhajú eliminácii daňových únikov, a teda bojujú proti daňovým podvodníkom. A z tohto pohľadu znovu poukazujem na to, že vaša vláda v tomto z tohto pohľadu neurobila takmer nič. Takže ďakujem.

Ja len niekoľko poznámok k niektorým vašim vyjadreniam.
Keby ste zlepšili výber daní, nemuseli ste ich dvíhať. Pán poslanec, prečo ste dvíhali DPH-čku?
Treba zlepšiť elektronickú... (Reakcia z pléna.) Ale, pán poslanec Kaník, veď buďte kľudný, ste tu hodinu vystupovali, všetci sme vás počúvali, nemusíte byť nervózny, nechajte hovoriť aj iných. Ale, zas, to je váš zvyk, skákať druhým do reči... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale poprosím vás, páni poslanci, o kľud. Pán poslanec, máte faktickú, takže, nech sa páči,...

Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Ale však nech povie ešte niečo pán poslanec Kaník, ešte sme ho dnes málo počuli.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
... reagujte na pána Štefanca.

Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Môžem, pán poslanec Kaník, pokračovať? (Odpoveď z pléna.) Ďakujem.
Pán poslanec, zlepšiť elektronickú komunikáciu štátnej správy, to ste mysleli tak, ako ste zlepšili výber daní na Daňovom riaditeľstve, keď sa tam nový softvér zavádzali? Tak ste to mysleli? Sú nádherné tie vaše rady.
Aktívne vystupovať v orgánoch Európskej únie, to ste mysleli tak, pán poslanec, ako ste pri prístupových rokovaniach vyjednali dotácie pre poľnohospodárov alebo zbytočnú likvidáciu Jaslovských Bohuníc? Pán poslanec, tak ste to mysleli?
Alebo znižovanie cien elektrickej energie, to som už vysvetľoval aj pánovi poslancovi Kaníkovi, že toto radšej nehovorte, pán poslanec. Teraz je najlepšie vidieť kauzu Stredoslovenskej energetiky, keď vy ste pri jej predaji totálne išli pod cenu za 120 mil. eur, oni ju dnes predávajú alebo majú výnos aj s dividendami 700 mil. eur za desať rokov. Pán poslanec, to bolo to vaše pristupovanie k správe majetku štátu? Vy sprivatizujete strategické podniky, ktoré nie je potrebné privatizovať, ktoré nič iné nerobia, k tomu ste sa aj zaviazali, len dvíhajú ceny. A vy sa potom pýtate a vy vystupujete, že treba znižovať ceny elektrickej energie. Prečo ste to predávali, pán poslanec? Prečo ste predali Slovenské elektrárne? Prečo ste predali Východoslovenskú energetiku, Stredoslovenskú energetiku, Západoslovenskú energetiku totálne pod cenu? Prečo ste to urobili, pán poslanec?

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Začnem pánom poslancom Podmanickým, veľmi jednoduchou odpoveďou. Bolo to preto, aby ste tam nekradli, pretože vás poznáme. (Potlesk.)
No prečo sa zvýšila DPH? Pretože ste nechali prázdnu štátnu kasu, pán poslanec, pretože za jeden rok deficit išiel hore z 2,1 na 8 %, pretože ste nechali rozvrátené verejné financie, pretože vždy, keď prídete k moci, tak odovzdávate štát v horšom stave, než ste ho zdedili. Toto je vaša politika.
A k cenám elektrickej energie. Ešte raz, pán poslanec, regulačná politika je v rukách nezávislého regulačného úradu. Od roku 2006 najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii, to je výsledok vášho nominanta a vašej regulačnej politiky.
Pán poslanec Duchoň, no, nie je to pravda, samozrejme, čo hovoríte, že všetko sa odvíja len od zahraničia a Slovensko nemôže nič robiť. Demonštroval som to už aj vo vystúpení.
A nie je to pravda, keď sa pozriete aj na údaje, ako bolo v rokoch 2004 až 2008 obdobie, na ktoré sa odvolávate, Nemecko rástlo (1,2, 0,7 % v rokoch 2004 – 2005, z roku 2003 dokonca z recesie, žiadne veľké časy). Nezamestnanosť v Nemecku bola ešte vyššia než u nás. Takže výsledkom tohto znižovania nezamestnanosti boli len a len tvrdé reformy. Bohužiaľ, výsledkom vašej politiky sú len deformy a tým pádom viac a viac nezamestnaných a pokles reálnych miest, to je výsledok vašej politiky.
A daňové úniky. Keď ste preberali vládu, roku 2005 efektívnosť výberu DPH bola 75 %, keď ste odchádzali v roku 2010 bola 57 %. To je výsledok.

Vážená predsedajúca, vážený minister, vážení kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto správe. Ja možno niečo zopakujem a niečo poviem nového.
Tak prvé, čo asi chcem zopakovať, je to, že problém nezamestnanosti, samozrejme, budeme riešiť počas celého funkčného obdobia. A keďže vo všetkých prieskumoch verejnej mienky ľudia považujú problém nezamestnanosti za problém číslo jedna, tak predpokladám, že o tomto probléme číslo jedna budeme viesť ešte ďalekosiahle debaty a, samozrejme, budeme predkladať rôzne návrhy a určite sa budeme pozerať aj na to, akým spôsobom sa to bude uberať. A som presvedčený, že to bude jedno z kritérií hodnotenia aj tejto vlády, to znamená, ako si ona poradila s týmto fenoménom nezamestnanosti.
Dovoľte mi na úvod povedať jednu takú záležitosť, pretože stále o tom hovoríme, že v súčasnosti kolegovia z vlády zdôrazňujú to, že problém nezamestnanosti je v prvom rade zapríčinený externým prostredím. A ja by som si dovolil takú kacírsku myšlienku povedať, že kým, povedzme, počas prvej Ficovej vlády trištvrte roka sa hovorilo, že nás kríza nedotkne a my si tu poradíme sami, tak teraz zase opačné kyvadlo sa hovorí, že za všetko môže externé prostredie. Ja si dovolím navrhnúť, skúsme sa dohodnúť aspoň tak, tak ako Maďari hovoria, féle féle, to znamená pol na pol, to znamená, že za polovicu toho zhoršenia môže externé prostredie, samozrejme, plus-mínus, ja to trošku akože nadnesene hovorím, a za polovicu môže nesporne vláda svojou hospodárskou politikou.
Takže ak budeme porovnávať, tak v podstate sú také dve zásadné línie porovnávania, a to, samozrejme, čo urobila minulá vláda, čo urobili Dzurindove vlády s nezamestnanosťou, čo robí s ňou táto vláda. A teraz sa k tomuto nebudem vyjadrovať, určite bude ešte strašne veľa priestoru sa vyjadriť aj k tomu.
Ja by som zdôraznil hlavne záležitosť porovnania sa v rámci krajín EÚ. Faktom, samozrejme, je, že tí zostavovatelia toho materiálu si dali dosť práce, aby zostavili ten materiál, samozrejme, s pohľadom z pohľadu ich, ale dovoľte mi, uviesť tri zásadné veci.
Ono z pohľadu Európskej únie sa to jednoducho dá porovnať, keď si pozriete Eurostat, čo je vlastne oficiálna štatistika Európskej únie. A tam chcem zdôrazniť, ono síce tu už bolo povedané, že máme štvrtú najvyššiu nezamestnanosť a horšiu ju majú len skutočne problémové krajiny. Máme prakticky dlhodobú nezamestnanosť, skoro najvyššiu v Európskej únii, na úrovni 8,5 %.
A ďalšia vec sa tu ešte nepovedala, že v kategórii do 25 rokov veku máme až 33,2 % nezamestnaných. Každý tretí človek, ktorý je mladší ako 25 rokov, je u nás nezamestnaný. A aj v tejto kategórii za nami alebo horšie sú na tom len dve krajiny z Únie, a to Grécko a Španielsko.
A ja chcem povedať jednu takú zásadnú vec, že podľa môjho názoru treba vylúčiť z týchto štatistík Grécko. Ja poviem, aj prečo je to potrebné. Grécko si v prvom rade, žiaľbohu, prejedlo budúcnosť svoju a už svojich detí a jednoducho ten priemer tej Európskej únie zhoršuje. To znamená, že ak by sme vylúčili Grécko zo štatistiky, tak rozdiel medzi priemernou mierou nezamestnanosti na Slovensku a priemernou mierou nezamestnanosti v Európskej únii by bol oveľa väčší. Neviem, či sa rozumieme, hej. Jednoducho krajina, ktorá de facto je v bankrote a de facto je len, by som povedal, nechcem teraz to nejako zle povedať, umelo udržiavaná v eurozóne a možno aj v Európskej únii, jednoducho podľa nás, podľa mňa do tejto štatistiky nepatrí.
Ďalšia závažná vec v tejto štatistike je to, že ono je štatistický priemer a vážený priemer. Nechcem teraz ctených kolegov poučovať. Ale je to veľmi, veľmi veľký rozdiel, keď, povedzme, jedna velikánska krajina má, obrazne povedané, 100 miliónov obyvateľov a má, povedzme, 5-percentnú nezamestnanosť a jedna malá krajina má 5 miliónov obyvateľov a má 10-percentnú nezamestnanosť, neznamená to, že priemer je tu 7,5, hej. Takže ono, samozrejme, s číslami sa dá hrať a tak ďalej a určite každý bude mať na svoj pohľad vec a hovorilo mnoho vtipov štatistov, kto najviac klame a kto sa vie prispôsobovať. Ale zostáva nezmeneným faktom, že čokoľvek budeme tvrdiť, tak jednoducho práve tí voliči a tí ľudia, ktorí hľadajú prácu, urobia si sami svoj obraz o tom, či táto vláda robí alebo nerobí veci v prospech zamestnanosti.
Dovoľte mi ešte jednu takú vec povedať. Pán minister tu spomenul materiál, ktorý bol prijatý na vláde, kde boli prijaté takzvané opatrenia na podporu rastu. No, bez urážky, mne sa zdá ten materiál skôr takého politického charakteru, že treba vytvoriť nejaký materiál na podporu rastu. Ale, úprimne povedané, keby sme postavili ten materiál do kontrastu s tým materiálom, čo predložil minister financií minulý týždeň, ten materiál sa volá Program stability, ktorý de facto hovorí, čo plánuje, ako plánuje táto vláda hospodáriť do konca funkčného obdobia, tak je kontradiktórny, inými slovami, v protiklade, aby som nepoužíval cudzie slová, pretože navrhnuté opatrenia, ktoré sú v tom dokumente, opatrenia na podporu rastu, majú negatívny vplyv na verejné financie. Inými slovami, budú vyžadovať dodatočné financie, ktoré jednoducho nie sú. Na druhej strane je to, čo sme spomínali, ten Program stability. Tam bol nadškrtnutý záväzok vlády šetriť a znižovať deficit každý teda o pol percenta. A len na to znižovanie bude potreba stoviek a stoviek miliónov eur.
Ja dlhšie nebudem rozvíjať tie návrhy, ja poviem už len jednou vetou o tom, ako sú problémy rastu a tak ďalej. Ja nikdy nebudem nikomu vyčítať, že máme percento rastu také alebo onaké. Jednoducho dôležité je podľa mňa úplne iné kritérium a určite pri miere nezamestnanosti je podľa mňa oveľa dôležitejšie, či budeme mať 0,6-percentný rast alebo 1,2-percentný rast alebo a tak ďalej.
A v tom materiáli, žiaľbohu, musím skonštatovať, mnoho takých tých návrhov má, nazvem to, sociálne inžinierstvo. A tým chápem to, že ak máme nejaký problém, tak vytvoríme inštitúciu na riešenie toho problému, takže len ten sumár nejaký, aké fondy treba povytvárať na to, aby potom sa neviem skade zobrali peniaze a pumpovali sa do ekonomiky, ale, budiž, samozrejme, každý môže mať nejaký názor, ale, tak ako som povedal, je to v protiklade s tým, o čom sme hovorili pred týždňom.
Ja na záver nechcem spomínať mnohé nejaké riešenia. Samozrejme, nie je to problém jednoduchý, určite súhlasím s tým, že nezamestnanosť je prierezový problém, nielen pána ministra a tak ďalej, súhlasím s tým, že zo dňa na deň sa to nedá vyriešiť, súhlasím s tým, že ekonomika je zotrvačná a tak ďalej, hej. Takže to sú určité veci, ktoré, samozrejme, akceptujem.
Dovoľte mi povedať len jednu takú myšlienku. Bolo tu spomínané to, čo som dávno aj ja spomínal, že skutočné reálne pracovné a dlhodobo udržateľné miesta môže vytvoriť len a len súkromný sektor, pretože akékoľvek dotácie na ja neviem výstavbu alebo opravu hradov, to je všetko jednorazová záležitosť a stále len budeme musieť na to potrebovať peniaze. Takže toto nepovažujem za skutočné riešenie problémov. Ale je tu ten súkromný sektor, samozrejme, malý, veľký, stredný. A ja navrhujem, urobím len jeden návrh na zamyslenie, že keď my odpúšťame dane niektorým veľkým podnikateľom za to, že sľúbia, že vytvoria nové pracovné miesta, ja s tým nemám problém, si zadefinovať, že nové pracovné miesto má pre spoločnosť určitú trhovú hodnotu, to znamená, že platíme za toto nové pracovné miesto tým, že dávame nejakú daňovú úľavu, ale základná filozofická otázka je: A prečo to má byť práve len pre niektorých, vybratých, ja neviem jednému na východe a tak ďalej? A už som veľmi rád, konečne je tu prípad z Ružomberka, to nechcem ani spomínať, ak niekto dostal daňovú úľavu na to, že neprepustí zo zamestnania, tak už nad tým sa vôbec neuvažuje. Ale prečo by nemohol existovať systém, ešte raz, keď si spoločnosť povie, že trhová cena novovytvoreného pracovného miesta je taká a taká? Prečo by takúto daňovú úľavu nemohol dostať aj živnostník, malý podnikateľ a tak ďalej? A určite som si istý, že keď teraz je cena novovytvoreného miesta niekde na úrovni 40 000 eur, čo je strašne veľa, ja som presvedčený, že za takú sumu, v úvodzovkách, samozrejme, tak si myslím, že o to, aby sa vytvorilo nové pracovné miesto, by bol veľký záujem. Takže ďakujem za pozornosť.