19. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosil by som členov zdravotníckeho výboru, máme výbor o 12.00 hodine v rokovacej miestnosti výboru pre zdravotníctvo.
Ďakujem pekne.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní

Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012 (tlač 444).

Máme tu pána profesora Mistríka. Dobrý deň.
Nech sa páči, poprosím vás, aby ste uviedli správu.
Dámy a páni, pokračujeme v rokovaní.

Dobrý deň, dámy a páni. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mám informáciu o správe o vysielaní a retransmisii v roku 2012. Na Slovensku sme mali v minulom roku popri deviatich okruhoch verejnoprávneho rozhlasu a tridsiatich troch držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie a popri dvoch okruhoch verejnoprávnej Slovenskej televízie 117 držiteľov licencií na televízne vysielanie, ku ktorým musíme prirátať ďalších 93 licencií na digitálne vysielanie. Činnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu sa teda dotýka stoviek vysielateľov, popri čom ešte registrujeme aj vyše 150 prevádzkovateľov retransmisie. Počet vysielateľov sa neustále zvyšuje, počet prevádzkovateľov retransmisie v priemere stagnuje.
Od roku 2010 sme museli po zmene zákona č. 308/2000 zahrnúť do našej pôsobnosti aj niektoré vysielania prostredníctvom internetu. Týchto je spolu dnes takmer 50.
Úlohou našej rady je rozhodovať o licenciách a registráciách retransmisie, ďalej dohliadať nad dodržiavaním zákonných povinností a v prípade ich narušenia ukladať sankcie od upozornenia na porušenia zákona až po finančné pokuty. Rada má okrem tejto činnosti aj svoje povinnosti voči štátnym orgánom, Národnej rade Slovenskej republiky, európskym orgánom, aj voči domácej mediálnej sfére a nezávislým subjektom spoločenského života.
Aktivity, ktoré vyvíja Rada pre vysielanie a retransmisiu, smerujú k tomu, aby Slovensko ako moderný európsky štát malo vyspelý televízny a rozhlasový trh. Pochopiteľne, je na vysielateľoch, ako využijú súčasné podmienky. Na jednej strane je tu podfinancovaný verejnoprávny vysielateľ, RTVS, a zmeny, ktoré zavádza nové vedenie, sa prejavujú pomaly. Na druhej strane v náročných ekonomických podmienkach vysielajú menší i väčší komerční vysielatelia, ktorí nie vždy ponúkajú najkvalitnejší program a prevažujú u nich komerčné záujmy nad záujmami kultúrnymi.
Stále prebieha tvrdý zápas o čo najväčší podiel na trhu medzi celoplošnými vysielateľmi, TV MARKÍZA a Televízia JOJ. Rovnako o svojich poslucháčov bojujú aj komerčné rádiá spolu s verejnoprávnym v nezmenenom poradí. Najpočúvanejšie je Rádio EXPRES, ďalej verejnoprávne Rádio Slovensko, potom FUN Rádio, Jemné Melódie, Europa 2, Rádio Regina a Rádio Viva. S veľkými ekonomickými problémami sa stretávajú lokálni a regionálni vysielatelia.
V konkrétnych prípadoch roku 2012 sa ukázalo, že sa naplnil pohár trpezlivosti hlavne s vysielaním komerčných televízií, ktoré viac razy prekročili mieru slušnosti a zasiahli do ľudskej dôstojnosti, prípadne ohrozovali vývin maloletých divákov. Preto sme zaznamenali zvýšenú hladinu kritiky voči týmto médiám od občanov, v počte ich sťažností, ktoré k nám prichádzajú, ale napríklad aj od členov poslaneckého zboru. Minister kultúry avizoval tzv. zápas proti idiotizácii médií. Prebehli odborné diskusie, samozrejme za aktívnej účasti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Výsledkom bolo prijatie pozmenenej vyhlášky, ktorú nazývame stručne O jednotnom systéme označovania, v ktorej sa zaviedla tzv. druhá časová opona, a vyhláška je platná od 1. apríla tohto roku. Aplikačné výsledky tejto zmeny budeme môcť posúdiť až v nasledujúcich mesiacoch tohto roku.
Uplynulý rok 2012 bol okrem iného aj rokom parlamentných volieb. Preto sme realizovali naplánovaný monitoring spravodajských a publicistických programov v období kampane a volieb do Národnej rady. Realizovaný bol v príslušnom období konania volieb. Okrem bežných prípadov, ktoré sme museli pri tejto príležitosti riešiť, bol  bol najzávažnejší problém so združením alebo stranou "99 percent". Rada sa v tom čase na základe mnohých sťažností zišla na mimoriadnom zasadaní a rozhodla o tom, že barnumská reklama v prospech "99-ky", ktorá prebiehala v troch elektronických médiách, nebola v medziach existujúceho právneho poriadku. Mimochodom, iba pred niekoľkými týždňami Najvyšší súd potvrdil v celej šírke vtedajšie naše rozhodnutie aj s výškou dosť vysokej finančnej sankcie.
Dominantnou činnosťou rady v roku 2012 v oblasti regulácie obsahu vysielania bolo posudzovanie komerčných prvkov vo vysielaní. V rámci dohľadu nad dodržiavaním ustanovení upravujúcich reklamu, sponzoring a umiestňovanie produktov rada uložila celkove 42 sankcií za ich porušenie. Problém s nedodržiavaním dĺžky reklamných prerušení je tu dlhodobo. Komerčné televízie majú možnosť vysielať podľa zákona 12 minút reklamy za hodinu, čo spravidla v prime time aj napĺňajú. Keď sa k tomu pridajú ešte aj upútavky na vlastný program, ktoré sa nezarátavajú do tohto času, môžu z jednej hodiny odkrojiť až cca 20 minút, takže na vysielaný program povedzme v tej hodine zostáva už iba 40 minút, čiže dve tretiny. Už tento rozsah našich ľudí znepokojuje, ale tým sa ešte neporušil zákon. Je však aj mnoho prípadov, v ktorých vysielatelia tento zákonom povolený čas na reklamu ešte predlžujú, a v tom prípade nastupujú sankcie našej rady.
V roku 2012 rada realizovala dve výberové konania, jarné a jesenné, na voľné frekvencie určené na rozhlasové analógové vysielanie. Obidve výberové konania prebehli bez väčších problémov, okrem jedného prípadu, keď Rada pridelila frekvencie súčasného Rádia Viva inému žiadateľovi Corporate Legal, s. r. o. Rádio Viva Production House sa proti tomuto rozhodnutiu rady odvolalo a podľa najnovšieho vývinu im dal súd za pravdu. V tejto súvislosti prebehol v rade aj poslanecký prieskum. V roku 2013 sa teda budeme musieť k tomuto rozhodnutiu vrátiť, zapracovať námietky súdu a znova v tejto veci rozhodnúť. Urobíme tak v najbližších týždňoch.
Inak treba v tejto súvislosti všeobecne konštatovať aj to, že v roku 2012 sme zaznamenali značný nárast súdnej agendy v súvislosti s opravnými prostriedkami podávanými vysielateľmi voči našim rozhodnutiam.
Ako ukazuje prax roku 2012, ale aj predtým, v budúcnosti bude treba riešiť niektoré otázky aj na legislatívnej úrovni.
Patrí k nim zákon na ochranu domácej tvorby, ktorá je v súčasnosti minimálna.
Ďalej sa ukazuje potreba zlepšiť ochranu zdravotne postihnutých dopracovaním podmienok tzv. multimodálneho prístupu.
Starším problémom je retransmisia zahraničných televíznych staníc, ktoré sú opakovane zaraďované do ponuky káblových operátorov bez súhlasu vysielateľov či dokonca napriek ich nesúhlasu.
Z praxe sa ukazuje aj potreba lepšie prepracovať podmienky vysielania lokálnych a regionálnych rozhlasových a televíznych staníc, pretože staré definície zavedením a rozšírením internetu strácajú svoju platnosť.
Treba položiť aj otázku, ako racionálne vyvážiť fakt, že televízni vysielatelia môžu podľa zákona vytvárať paralelné programové kanály v prípade, že sú monotypové, napríklad takú máme DOMA alebo JOJ Plus a ďalšie, kým rozhlasoví vysielatelia majú striktne vymedzenú iba jednu možnú programovú službu.
Keďže je tu už pred nami reálny začiatok budovania digitálnej rozhlasovej siete DAB, bude sa asi musieť dopracovať aj zákon č. 220/2007 o digitálnom vysielaní.
Rada je pre slovenskú verejnosť aj miestom, na ktoré posiela svoje sťažnosti v súvislosti s elektronickými médiami. Neraz prichádzajú aj sťažnosti, ktoré nemôžeme riešiť, pretože nespadajú do našej kompetencie, respektíve zákon daný stav nezakazuje. V roku 2012 to boli najčastejšie sťažnosti na nedodržiavanie začiatkov vysielania, na nízku kvalitu niektorých programov, na poplatky, ktoré musia obyvatelia platiť poskytovateľom retransmisie, prípadne na nekvalitný príjem signálu.
Novým fenoménom sú hromadné sťažnosti, ktoré bývajú organizované z jedného centra a preposielané desiatkami, ba i stovkami sťažovateľov vo forme e-mailu na našu adresu. Títo sťažovatelia si vlastne neuvedomujú, že pre rozhodovanie rady je irelevantné, či prišla iba jedna, alebo hoci aj stovky sťažností, a majú šťastný pocit, že priložili ruku k dielu.
Celkový počet sťažností však signalizuje nespokojnosť s obsahom vysielania, avšak na druhej strane vlastne ide o prejav dozrievania našej spoločnosti, občianskej spoločnosti, ktorá aktívne pristupuje k svetu okolo seba.
Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a za to, že ste si vypočuli túto moju informáciu k správe o vysielaní a retransmisii za rok 2012.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec Abrhan je spravodajcom, poprosím ho o informáciu.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o výsledku prerokovania Správy o stave vysielania Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. marca 2013 č. 425 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú správu a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky uznesením č. 75 zo 14. mája 2013 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012, po druhé, vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu pán Mistrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasne výbor určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky majú poslanci v laviciach. Prerokovaná informácia bola schválená uznesením výboru č. 76 zo dňa 14. mája 2013.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Hlinu.
Pán poslanec.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, vážení kolegovia poslanci, poslankyne. Toto je tá správa, idem ju prečítať (Vyslovené s pobavením.). Nie, chcem urobiť znova reklamu aj pre prípadne ľudí, ktorí to pozerajú, www.nrsr.sk, tam to cez program nájdete. Celá tá správa je v elektronickej podobe a forme. A odporúčam ľuďom, aby si ju pozreli, naozaj je v niektorých častiach zaujímavá a dôležitá. Odporúčam naozaj.
Ja len relatívne krátko chcem k tomu zaujať takýto nejaký postoj, pán predseda. Ja vás svojím spôsobom obdivujem, lebo vy ste si zobrali na seba obrovskú úlohu a vy vlastne aj preberiete zodpovednosť za celú jednu generáciu, ako bude ovplyvnená masovokomunikačnými prostriedkami. To je úloha aj na, na koňa, jak by sa dalo povedať, hej, čiže máte obrovskú zodpovednosť. Proste tak jak niektorá generácia, v čom vyrastie, v akom prostredí, televíznom, čo bude pozerať, tak je to s vašou, s vaším, nechcem povedať, že s dovolením, ale s vašou súčinnosťou a s vašou nejakou mierou zodpovednosti.
Ja chcem na vás apelovať, aby ste si boli vedomý, keď ste sa na to podujali a budete predsedom tej rady ešte do 2017. Lebo to ide dosť zlým smerom. Je to, poviem takto otvorene, niekedy až vlasy dupkom stavajú. V tejto krajine má, treba povedať, dramaturg väčšiu moc ako parlamentný výbor. Tuná sú poslanci vyplašení jak zajace, že či ich niekto zoberie alebo nezoberie do kamery, nedajbože, že niečo by povedali, lebo však neviem, čo sa môže stať, a sa nad nimi zavrie a urobí kríž a už ho na obraz nepustia. Čiže tu nečakajme, hej, že by došlo k nejakému pohnutiu, hej, že teda ľudia by sa vzopreli a povedali by, že čo je moc, je veľa. Tak asi zostáva len to nechať na tých ľuďoch, aby vám tých žiadostí vypisovali viac. A vy tu, a teraz premostím, vy tu hovoríte ku koncu toho vášho príslovu, že vám sa množia tie podnety a prisudzujete to tomu, že ľudia sa začínajú ako, keby som vás zacitoval, tak je to "prejav dozrievania občianskej spoločnosti".
Zle, pán predseda, úplne zle! Vy to tu nepoznáte. Ja poznám, ja som v teréne od rána do večera. Zle! Ľudia sú rezignovaní. To, že sa vám množia tie prípady, to není príbehom o občianskej angažovanosti, to je príbehom zúfalstva, absolútneho zúfalstva, že už nevedia čo, kde, ako, komu napísať, že čo s tým. Obzvlášť keď máme predsedu nášho výboru, ja som zvedavý, že či zaujme k tomu nejaké, k tejto správe nejaké slovo chlapa, a že či teda tá devastácia spoločnosti bude pokračovať takým prudkým spôsobom, ako pokračuje, aby sme nakoniec, ja vám ešte dám šancu, pán Jarjabek, aby sme nakoniec neskončili, že jedinou vašou schopnosťou je zorganizovať svoju šesťdesiatku.
To je naozaj veľká vec, že čo je, čo je táto správa a aký má vplyv pre našu krajinu. Čiže nie je to, nie je to občianska angažovanosť. Je to výrazom zúfalstva, absolútneho zúfalstva. A keby som chcel ľuďom poradiť, a vychádzam z toho, že preberáte zodpovednosť a preberte ju, tak keď vychádzame z toho, že tu nikto, všetci sa bojíte, ale ja by som ľuďom odporučil - a ja vám poviem, aj kedy ja to urobím - že keď ešte raz budú také excesy, ako zvyknú byť v tých televízoroch a tak devastujú ľudí tejto krajiny, tak treba ísť štrajkovať a protestovať pred váš dom. Ja neviem, kde presne bývate, ale to sa dá zistiť, a tam to bude mať zmysel. Lebo vy ste ten, pred vami.
A ja vám poviem, ešte raz, ešte raz bude niekto mojim deťom púšťať počas kreslenej rozprávky reklamu na alkohol, ešte raz si to niekto dovolí, tak ja ten protest pred tým vaším domom urobím. A za klobúk si to nedáte, za klobúk si to nedáte, naozaj si to nedáte! Ešte raz si to niekto dovolí. Lebo to sú už vyvrcholenia tých excesov, toho, že čo sme schopní akceptovať. Že pustíme deťom kreslenú rozprávku, disneyovku, v nedeľu večer, ja ich v plnej, vedomý toho, však je to kreslená rozprávka, nechám to pozerať, a zrazu počujem Vodka Absolut. Kam sme sa to dopracovali?!
A to je aj moja otázka, pán predseda, na vás. Začali ste konať v tejto veci? Konáte v tejto veci? Som zvedavý, sa bojím, že mi poviete, že ste si to ani nevšimli. Lebo to by ste si mali všimnúť. To je už naozaj, že vždycky sa hovorí, že dovtedy sa chodí, kým to nepraskne, to je tým excesom, že kam to došlo. Kam to došlo, že je niekto schopný pustiť deťom počas kreslenej rozprávky reklamu na alkohol. Presne v takej krajine žijeme. A vy za to ste zodpovedný spolu s vašimi kolegami. A budete za to zodpovedný do roku 2017.
A ja nelámem palicu nad vami, pán predseda, ja som dokonca ochotný veriť, že s tým niečo urobíte. Ale som zvedavý. Som zvedavý, ak ste nezačali v tomto konkrétnom prípade konať, ako budete konať. A som zvedavý aj na tú pokutu. Ja som minule hovoril, že nemám krvavé oči po pokute, ale potom som si to rozmyslel, že ak je niekto tak cynický a bezcitný, že to tam natlačí tým deťom, tak nie 1000 eur, nejak tam štandardne. Ja som si to pozeral, 1000, 1500 eur dávate pokuty. Som zvedavý, naozaj som pre tento konkrétny prípad zvedavý, že ako to celé dopadne.
Ja sa nechcem tuná rozširovať o tom, že v tej programovej časti, že čoho sme schopní a ako sme schopní, na čo pozerať. A tu pani Vaľová nie je, ale ona mi minule povedala, že rodič si je zodpovedný. Vyprosím si potom aj do budúcna, že by mi niekto hovoril, že či ja som zodpovedný. Ale ak niekto oklame, oklame tie deti, že im povie, že ide púšťať rozprávku a potom im pustí reklamu na alkohol, tak ako ja mám, jako ja mám veriť? Čomu mám veriť?! Už moje deti, my to už fakt nepozeráme, ja som bol jeden z prvých, ktorý, desať rokov dozadu taký obrovský bilbord v meste som, keď začali tie Big Brothers, že "Nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre". Ani sme to nepozerali, nezúčastňujeme sa toho. Ale keď deťom pustí niekto rozprávku, tak nech mi ich neklame! Nech mi neklame moje deti! To vás chcem poprosiť, pán predseda, dobre? Nech mi nikto neklame moje deti pod rúškom kreslenej rozprávky, že im bude podsúvať reklamu na alkohol.
A ešte budem jednu vec na vás apelovať. Som rád, že ste sa pohli v tej opone, lebo ja som bol na tej prezentácii na ministerstve kultúry, kde ste to prezentovali. A v zásade, keď to zjednoduším, všade to majú, len my sme to nemali, hej. Všade to majú, len my sme to nemali. Zrazu sme sa zobudili, chvalabohu! Už je síce veľa pokazeného, ale chvalabohu, hej? Ale teraz chcem ešte apelovať na vás, na ten nešťastný alkohol, lebo niekto pre silu tej loby to urobil, že ten alkohol tým ľuďom od tej desiatej už púšťať, od tej desiatej to na nich valíte, že normálne kukajú, že to sú orgie. To sú alkoholové orgie, že aký je ten svet bezstarostný a ľahký, keď! Takto sa to podsúva.
Tá devastácia na spoločnosti, na krajine, ktorá týmto dlhodobým pôsobením bude, vy budete zodpovedný, aj vy budete zodpovedný, pokiaľ to necháte takýmto spôsobom. Aj vy! Lebo Európsky parlament prijal smernicu, Európska komisia, všetky vlády sa zaoberajú alkoholizmom ako obrovskou metlou, aký je nárast, neviem čo. Teraz som dokonca zachytil, že u nás sa už konečne tomu niekto začal venovať, že zistili alarmujúce čísla v náraste alkoholizmu mladých ľudí a užívania alkoholu. No prečo?! No prečo? No keď im od štrnástich rokov púšťate reklamy na alkohol, tak prvé čo, keď ho pustíte domov, tak je tak urvaté z reťaze, tak chce to vyskúšať, lebo ste ten dopyt vytvorili. To je aj ten apel, vážení kolegovia, máte to, možno zajtra, pozajtra príde ten zákon, jak málo stačí niekedy, ako málo stačí. Teraz je reklama od desiatej, od dvanástej. Nepustia vás vaši! Lebo by ste, komu by, zopár, pár korún by niekomu ubudlo? Necháte to, prejdete to mlčaním, ignorovaním. Potom sa zbadáme, že jak to na tých uliciach vyzerá, že tí mladí ako chlascú. A potom, že kde je chyba? Potom budete robiť štúdie, potom budete!
Chyba je v tom, že ste to dovolili. Chyba je v tom, že ste to dovolili, aby alkohol a reklama a podsúvanie, že ako sa to dá ľahko, len si stačí trošku, môže byť už o desiatej. To je celá chyba. To je vaša zodpovednosť, aj zodpovednosť tuná pána predsedu.
Pán predseda, držím vám palce do vašej misie do roku 2017, ale naozaj chcem apelovať na vás, že ešte veľa detí bude dorastať, veľa detí jak špongia bude vnímať to, čo im teraz púšťame. Viete, keď naháňajú posledných úbožiakov po krajine a povedia im: Poď do telky! A oni idú. Už nech s tým robí, čo chce, nech už to púšťajú, lebo keď viete, tak nedovolíte to pozerať. Ale hovorím, tam ste, tam prekročil niekto Rubikon, lebo ste oklamali tie deti. V tomto prípade niekto oklamal tie deti. Povedal im, pustím vám disneyovku, a púšťal im reklamu na alkohol. Toto je už veľký Rubikon. A to som naozaj zvedavý na ten exemplárny postup z vašej strany v tejto veci. Naozaj si naň počkám.
Ešte som mal niečo na jazyku, čo som vám chcel povedať, ale však možno o rok, o rok, ešte ja tu určite budem, tak uvidíme o rok, prípadne doplním.
Ďakujem pekne.

Dávam možnosť prihlásiť sa teraz do rozpravy ústne, pán predseda výboru Jarjabek, aj pán poslanec Kuffa, končím možnosť sa prihlásiť.
Pán predseda.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, kolegovia, kolegyne, hostia, dovoľte, aby som ja začal trošku z iného konca ako pán poslanec Hlina.
Ja by som chcel povedať len toľko, že pri hodnotení hodnotiacej tejto správy opäť musím konštatovať, tá rôznosť prostredia medzi elektronickým prostredím mediálnym a printovým mediálnym prostredím, tá rôznosť prostredia vychádza z toho, že vlastne existujú rôzne normy zákonné pre istú organizáciu prostredia mediálneho v printovej forme a v elektronickej forme. Z toho, samozrejme, vyplývajú aj tie problémy, ktoré sme tuná mali možnosť si vypočuť, od mnohých poslancov rôzne návrhy, ktoré sa týkali printových médií a netýkali sa elektronických médií.
Ďalej by som chcel skonštatovať, že naozaj Rada pre vysielanie a retransmisiu vzhľadom na to obdobie, v ktorom existuje, a to prostredie, v ktorom sa pohybuje, a či už s tými niektorými jej návrhmi, respektíve s tými jej vyhláseniami, respektíve s konaniami súhlasíme alebo nesúhlasíme, tá Rada pre vysielanie a retransmisiu má dlhodobú autoritu. Má dlhodobú autoritu aj z toho dôvodu, že neprešla takýmito turbulentnými zmenami ako napr. televízna rada alebo rozhlasová rada. Má autoritu aj z toho dôvodu, že je personálne stabilná a ten tzv. kolotočový systém, ktorý v tej rade funguje od jej vzniku, nebol vlastne ani raz porušený. Preto tá autorita, preto ten rešpekt, preto to jednanie veľmi korektné, aj keď často sa blýska, ale naozaj korektné. A preto si myslím, že je to, táto rada je veľkým príkladom aj pre iné legislatívne rozhodnutia, ktoré budú dávať možnosť, aby takéto rady, a nielen v tomto prostredí, vznikli.
Ja sa chcem samozrejme pánovi predsedovi rady aj poďakovať za veľmi korektnú spoluprácu, ktorá existuje medzi radou a ním. Aj keď, opäť to hovorím, nesúhlasíme so všetkým, dostávame sa do situácií, keď niektoré veci si musíme vysvetľovať, či už formou osobnou, formou na výbore, formou poslaneckých prieskumov, ktoré, ktorý posledný sa udial prednedávnom na Rade pre vysielanie a retransmisiu, a kde vlastne všetci čakáme, ako sa vysvetlí kauza okolo Vivy, aké rada tam zaujme stanovisko na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu. To sú všetko otvorené veci, ktoré výbor samozrejme sleduje.
Vrátim sa k tomu, o čom hovoril môj predrečník, pán poslanec Hlina, a chcem byť veľmi korektný k tomu, čo hovoril. No viete, pán poslanec, v prvom rade, keď beriete niekoho na zodpovednosť, tak musíte ho brať na zodpovednosť z toho dôvodu, že či si on plní tie povinnosti zo zákona, ktoré má, ktoré mu prislúchajú, alebo neplní. To, čo hovoríte, nás samozrejme všetkých štve. Lenže sa pohybujeme všetci v mediálnom priestore, ktorý nie je len slovenským mediálnym priestorom, ale je mediálnym európskym priestorom. To, čo ideálne by bolo, keby normy, o ktorých hovoríte všeobecne, boli prijaté na úrovni Európskeho parlamentu, to sú tie normy, ktoré hovoria o istých formách prezentácie alkoholu v médiách. Mne to vadí presne takisto ako vám. Ja alkohol presne nemám takisto rád ako špenát, čiže mne to nič nehovorí. A keby niekto povedal, že alkohol sa zakazuje na 24 hodín nielen medializovať, ale predávať, vôbec nič by som proti nemal.
Takže treba trošku sa na tieto veci pozerať inak a nie tak, že teda, a keď bude toto a keď nebude toto. Viete, keď my niečo zrušíme v rámci zákona v mediálnom priestore našom, slovenskom, ono sa to presťahuje do českého mediálneho priestoru, alebo niekde inde, a bude vám to vadiť presne takisto, ako vám to vadí doteraz, len vám to bude vadiť z iných televízií.
Tu sa stratila iná vec. Tu sa stratilo v mediálnom priestore elektronickom to, že stratil sa akýsi ten systém a pocit duálneho systému, ktorý sme si odsúhlasili predtým, ako sme sa rozhodli vstúpiť do Európskej únie, a bolo to dokonca jednou podmienkou do vstupu do Európskej únie. Stratil sa ten princíp duálneho systému aj v tom, že vy často nerozoznáte verejnoprávne inštitúcie od tých súkromných. To je ten najväčší problém. To je problém náš, ktorý sa menej už prejavuje povedzme v Českej televízii, kde ten rozdiel je teda markantný. A samozrejme súvisí to s ničím iným ako s peniazmi.
No na jednej strane chceme, aby tá verejnoprávna inštitúcia bola silná, aby bola istou alternatívou voči súkromným médiám, na druhej strane samozrejme nemá z čoho, lebo reklama v podstate zo zákona bude stále menšia a menšia a menšia, nakoniec zanikne celkom, len mal by byť silnejší stále ten štátny príspevok, resp. koncesionársky poplatok po tom starom, resp. úhrada za služby. Ak sa toto nebude diať, budeme tu stále viesť tieto reči o televíziách, ako nespĺňajú isté kritériá, či už objektívne alebo subjektívne, budeme stále kritizovať sa navzájom a brať sa navzájom na zodpovednosť vlastne za veci, za ktoré v podstate ani zo zákona nemôžeme.
Vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku. Berme sa na zodpovednosť za veci, za ktoré zo zákona môžeme, za ktoré sme zo zákona zodpovední a ktoré môžeme zo zákona ovplyvniť. Pokiaľ to tak nie je, tak jednoducho nie je o čom rozprávať a sú to len teda veci, kde, ako to je tá dojmológia. A často tie debaty potom tuná vyzerajú tak ako niektoré debaty pri pive alebo v krčme.
Okrem toho s tým alkoholom je to ešte veľmi jednoduché. Viete, keď, keby vy ste mali reštauračné zariadenie, možno máte, ste bohatý človek, pán poslanec Hlina, zakážte v ňom alkohol a predávajte žinčicu. Ja vám budem skutočne tlieskať, prídem za vami, poviem, že je to skvelý nápad. Ale tiež to neurobíte, tiež to neurobíte, lebo je to nezmysel. Ale tiež to predávanie alkoholu zrejme má nejaké pravidlá hry aj vo vašom prípade. Tie pravidlá hry, nech sú akékoľvek, by sa v prvom rade mali dodržiavať aj v tom mediálnom priestore.
Ja vidím ešte jeden problém, ktorý v tom mediálnom priestore je a o ktorom sa stále hovorí, a prichádzajú mnohé podnety aj na výbor, a to je to zvyšovanie zvukovej intenzity pri reklamách. Z ničoho nič, keď ide reklama, pritom bol k tomu prijatý zákon, len tá kontrola toho zákona a kontrola tohto problému je asi nad rámec rady, alebo je nad rámec nejakého uchopenia, stane sa vám, a súvisí to skutočne so všetkými televíziami, viac či menej, keď je televízny program prerušený reklamou, zrazu zvuková hladina vám poskočí o niekoľko stupňov, hej. Nikto s tým, každý o tom vie, nikto s tým nič nerobí, mnoho ľudí na to upozorňuje. A predsa tá kontrola je veľmi ťažká. Samozrejme, že to sa deje aj v prípade tej našej blízkej Českej televízie.
Ja sa pýtam, pán predseda, čo s tým sa dá robiť v budúcnosti? My vám všetky tie podnety, ktoré prichádzajú na výbor, posielame, dostávame samozrejme odpovede od vás, ale ten problém tuná stále existuje.
Celkom na záver, aby som nezdržoval, naozaj pri tých všetkých problémoch, ktoré máme, chcem ešte raz poďakovať za korektnú spoluprácu a samozrejme aj za vypracovanie tej správy, ktorú ste predložili, lebo naozaj je tá správa, je uchopiteľná a hovorí o veciach tak, ako sa tie veci naozaj za posledné obdobie udiali.
Ďakujem za pozornosť zatiaľ. (Potlesk.)

Faktická poznámka, pán poslanec Hlina, končím možnosť sa prihlásiť.