19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Dobrý deň, dámy a páni. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mám informáciu o správe o vysielaní a retransmisii v roku 2012. Na Slovensku sme mali v minulom roku popri deviatich okruhoch verejnoprávneho rozhlasu a tridsiatich troch držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie a popri dvoch okruhoch verejnoprávnej Slovenskej televízie 117 držiteľov licencií na televízne vysielanie, ku ktorým musíme prirátať ďalších 93 licencií na digitálne vysielanie. Činnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu sa teda dotýka stoviek vysielateľov, popri čom ešte registrujeme aj vyše 150 prevádzkovateľov retransmisie. Počet vysielateľov sa neustále zvyšuje, počet prevádzkovateľov retransmisie v priemere stagnuje.
Od roku 2010 sme museli po zmene zákona č. 308/2000 zahrnúť do našej pôsobnosti aj niektoré vysielania prostredníctvom internetu. Týchto je spolu dnes takmer 50.
Úlohou našej rady je rozhodovať o licenciách a registráciách retransmisie, ďalej dohliadať nad dodržiavaním zákonných povinností a v prípade ich narušenia ukladať sankcie od upozornenia na porušenia zákona až po finančné pokuty. Rada má okrem tejto činnosti aj svoje povinnosti voči štátnym orgánom, Národnej rade Slovenskej republiky, európskym orgánom, aj voči domácej mediálnej sfére a nezávislým subjektom spoločenského života.
Aktivity, ktoré vyvíja Rada pre vysielanie a retransmisiu, smerujú k tomu, aby Slovensko ako moderný európsky štát malo vyspelý televízny a rozhlasový trh. Pochopiteľne, je na vysielateľoch, ako využijú súčasné podmienky. Na jednej strane je tu podfinancovaný verejnoprávny vysielateľ, RTVS, a zmeny, ktoré zavádza nové vedenie, sa prejavujú pomaly. Na druhej strane v náročných ekonomických podmienkach vysielajú menší i väčší komerční vysielatelia, ktorí nie vždy ponúkajú najkvalitnejší program a prevažujú u nich komerčné záujmy nad záujmami kultúrnymi.
Stále prebieha tvrdý zápas o čo najväčší podiel na trhu medzi celoplošnými vysielateľmi, TV MARKÍZA a Televízia JOJ. Rovnako o svojich poslucháčov bojujú aj komerčné rádiá spolu s verejnoprávnym v nezmenenom poradí. Najpočúvanejšie je Rádio EXPRES, ďalej verejnoprávne Rádio Slovensko, potom FUN Rádio, Jemné Melódie, Europa 2, Rádio Regina a Rádio Viva. S veľkými ekonomickými problémami sa stretávajú lokálni a regionálni vysielatelia.
V konkrétnych prípadoch roku 2012 sa ukázalo, že sa naplnil pohár trpezlivosti hlavne s vysielaním komerčných televízií, ktoré viac razy prekročili mieru slušnosti a zasiahli do ľudskej dôstojnosti, prípadne ohrozovali vývin maloletých divákov. Preto sme zaznamenali zvýšenú hladinu kritiky voči týmto médiám od občanov, v počte ich sťažností, ktoré k nám prichádzajú, ale napríklad aj od členov poslaneckého zboru. Minister kultúry avizoval tzv. zápas proti idiotizácii médií. Prebehli odborné diskusie, samozrejme za aktívnej účasti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Výsledkom bolo prijatie pozmenenej vyhlášky, ktorú nazývame stručne O jednotnom systéme označovania, v ktorej sa zaviedla tzv. druhá časová opona, a vyhláška je platná od 1. apríla tohto roku. Aplikačné výsledky tejto zmeny budeme môcť posúdiť až v nasledujúcich mesiacoch tohto roku.
Uplynulý rok 2012 bol okrem iného aj rokom parlamentných volieb. Preto sme realizovali naplánovaný monitoring spravodajských a publicistických programov v období kampane a volieb do Národnej rady. Realizovaný bol v príslušnom období konania volieb. Okrem bežných prípadov, ktoré sme museli pri tejto príležitosti riešiť, bol bol najzávažnejší problém so združením alebo stranou "99 percent". Rada sa v tom čase na základe mnohých sťažností zišla na mimoriadnom zasadaní a rozhodla o tom, že barnumská reklama v prospech "99-ky", ktorá prebiehala v troch elektronických médiách, nebola v medziach existujúceho právneho poriadku. Mimochodom, iba pred niekoľkými týždňami Najvyšší súd potvrdil v celej šírke vtedajšie naše rozhodnutie aj s výškou dosť vysokej finančnej sankcie.
Dominantnou činnosťou rady v roku 2012 v oblasti regulácie obsahu vysielania bolo posudzovanie komerčných prvkov vo vysielaní. V rámci dohľadu nad dodržiavaním ustanovení upravujúcich reklamu, sponzoring a umiestňovanie produktov rada uložila celkove 42 sankcií za ich porušenie. Problém s nedodržiavaním dĺžky reklamných prerušení je tu dlhodobo. Komerčné televízie majú možnosť vysielať podľa zákona 12 minút reklamy za hodinu, čo spravidla v prime time aj napĺňajú. Keď sa k tomu pridajú ešte aj upútavky na vlastný program, ktoré sa nezarátavajú do tohto času, môžu z jednej hodiny odkrojiť až cca 20 minút, takže na vysielaný program povedzme v tej hodine zostáva už iba 40 minút, čiže dve tretiny. Už tento rozsah našich ľudí znepokojuje, ale tým sa ešte neporušil zákon. Je však aj mnoho prípadov, v ktorých vysielatelia tento zákonom povolený čas na reklamu ešte predlžujú, a v tom prípade nastupujú sankcie našej rady.
V roku 2012 rada realizovala dve výberové konania, jarné a jesenné, na voľné frekvencie určené na rozhlasové analógové vysielanie. Obidve výberové konania prebehli bez väčších problémov, okrem jedného prípadu, keď Rada pridelila frekvencie súčasného Rádia Viva inému žiadateľovi Corporate Legal, s. r. o. Rádio Viva Production House sa proti tomuto rozhodnutiu rady odvolalo a podľa najnovšieho vývinu im dal súd za pravdu. V tejto súvislosti prebehol v rade aj poslanecký prieskum. V roku 2013 sa teda budeme musieť k tomuto rozhodnutiu vrátiť, zapracovať námietky súdu a znova v tejto veci rozhodnúť. Urobíme tak v najbližších týždňoch.
Inak treba v tejto súvislosti všeobecne konštatovať aj to, že v roku 2012 sme zaznamenali značný nárast súdnej agendy v súvislosti s opravnými prostriedkami podávanými vysielateľmi voči našim rozhodnutiam.
Ako ukazuje prax roku 2012, ale aj predtým, v budúcnosti bude treba riešiť niektoré otázky aj na legislatívnej úrovni.
Patrí k nim zákon na ochranu domácej tvorby, ktorá je v súčasnosti minimálna.
Ďalej sa ukazuje potreba zlepšiť ochranu zdravotne postihnutých dopracovaním podmienok tzv. multimodálneho prístupu.
Starším problémom je retransmisia zahraničných televíznych staníc, ktoré sú opakovane zaraďované do ponuky káblových operátorov bez súhlasu vysielateľov či dokonca napriek ich nesúhlasu.
Z praxe sa ukazuje aj potreba lepšie prepracovať podmienky vysielania lokálnych a regionálnych rozhlasových a televíznych staníc, pretože staré definície zavedením a rozšírením internetu strácajú svoju platnosť.
Treba položiť aj otázku, ako racionálne vyvážiť fakt, že televízni vysielatelia môžu podľa zákona vytvárať paralelné programové kanály v prípade, že sú monotypové, napríklad takú máme DOMA alebo JOJ Plus a ďalšie, kým rozhlasoví vysielatelia majú striktne vymedzenú iba jednu možnú programovú službu.
Keďže je tu už pred nami reálny začiatok budovania digitálnej rozhlasovej siete DAB, bude sa asi musieť dopracovať aj zákon č. 220/2007 o digitálnom vysielaní.
Rada je pre slovenskú verejnosť aj miestom, na ktoré posiela svoje sťažnosti v súvislosti s elektronickými médiami. Neraz prichádzajú aj sťažnosti, ktoré nemôžeme riešiť, pretože nespadajú do našej kompetencie, respektíve zákon daný stav nezakazuje. V roku 2012 to boli najčastejšie sťažnosti na nedodržiavanie začiatkov vysielania, na nízku kvalitu niektorých programov, na poplatky, ktoré musia obyvatelia platiť poskytovateľom retransmisie, prípadne na nekvalitný príjem signálu.
Novým fenoménom sú hromadné sťažnosti, ktoré bývajú organizované z jedného centra a preposielané desiatkami, ba i stovkami sťažovateľov vo forme e-mailu na našu adresu. Títo sťažovatelia si vlastne neuvedomujú, že pre rozhodovanie rady je irelevantné, či prišla iba jedna, alebo hoci aj stovky sťažností, a majú šťastný pocit, že priložili ruku k dielu.
Celkový počet sťažností však signalizuje nespokojnosť s obsahom vysielania, avšak na druhej strane vlastne ide o prejav dozrievania našej spoločnosti, občianskej spoločnosti, ktorá aktívne pristupuje k svetu okolo seba.
Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a za to, že ste si vypočuli túto moju informáciu k správe o vysielaní a retransmisii za rok 2012.
Autorizovaný
Vystúpenia
10:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:36
Alojz HlinaČiže ja si myslím, že asi sa treba nad tým zamyslieť, že, že, lebo do tej správy, lebo táto správa má veľké nedostatky, hej, veľké nedostatky a treba ju doplniť. To si ja myslím, hej.
A ja som ešte zabudol povedať, ja to asi poviem pri tej voľbe, že nám by pomohlo, keby náhodou, viete, že, ja neviem, kto bude ten ideálny kandidát pre SMER, hej. Ako má byť chudý, ako má byť starý, ako má byť mladý? Ale ja rozmýšľam, že keby to tak ten Nicholson, ja by som mu povedal, že ja ho, by som ho nominoval, lebo to myslím môžem, nominovať. Ja by som ho fakt nominoval, keby on s tým súhlasil. A chcel by som si pozrieť tie výrazy v tých vašich tvárach alebo v tvárach niekoho, že jak by sa tváril, keby trebárs ten Tom Nicholson bol šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Lebo mám pocit, že už iba, v niektorých chvíľach nám už iba toto pomôže.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.5.2013 o 10:36 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja k tomu asi, prísne vzaté, čo pani kolegyňa Žitňanská hovorila, asi je to tak. Len ja v zásade to vyženiem do extrému, lebo nám sem môže prísť správa, keď zvolíme toho vhodného kandidáta, ktorý nebude ani tučný, ani chudý, ani mladý, ani starý, ale hlavne bude bezzubý a bez pazúrov, tak nám môže poslať sem správu za rok 2014, že všetko je v poriadku, majte ma radi; za 2015, všetko je v poriadku, majte ma radi na dvakrát. Viete, lebo v zásade taká správa sem môže prísť a my v zásade môžme len s ňou súhlasiť alebo nesúhlasiť.
Čiže ja si myslím, že asi sa treba nad tým zamyslieť, že, že, lebo do tej správy, lebo táto správa má veľké nedostatky, hej, veľké nedostatky a treba ju doplniť. To si ja myslím, hej.
A ja som ešte zabudol povedať, ja to asi poviem pri tej voľbe, že nám by pomohlo, keby náhodou, viete, že, ja neviem, kto bude ten ideálny kandidát pre SMER, hej. Ako má byť chudý, ako má byť starý, ako má byť mladý? Ale ja rozmýšľam, že keby to tak ten Nicholson, ja by som mu povedal, že ja ho, by som ho nominoval, lebo to myslím môžem, nominovať. Ja by som ho fakt nominoval, keby on s tým súhlasil. A chcel by som si pozrieť tie výrazy v tých vašich tvárach alebo v tvárach niekoho, že jak by sa tváril, keby trebárs ten Tom Nicholson bol šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Lebo mám pocit, že už iba, v niektorých chvíľach nám už iba toto pomôže.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:38
Vystúpenie v rozprave 10:38
Igor HraškoJa som si teda prečítal nie celú správu, ale niektoré state, ktoré ma zaujímali, a porovnal som si to potom s...
Ja som si teda prečítal nie celú správu, ale niektoré state, ktoré ma zaujímali, a porovnal som si to potom s výsledkami niektorých kontrol, ktoré boli uvádzané ako kontroly NKÚ. No a keďže sme sa tuná jedného času, a stále to vlastne pokračuje, bili o centrá voľného času, taký krásny vypuklý príklad je kontrola v Žiline v dvoch centrách voľného času - Spektrum a Žirafa. No a je veľmi zaujímavé, a teraz začnem hovoriť práve o nestrannosti kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, a tuná už vidíme, že kontroly môžu byť aj tendenčne podané a výstupy z nich tak isto tendenčne interpretované, aby sa neuškodilo jednému pri zistení rovnakých kontrol oproti tomu druhému kontrolovanému subjektu. No a tak v jednom prípade bolo zistené pochybenie na úrovni nedodržania právnych predpisov, v obidvoch prípadoch, ale v jednom prípade bolo skonštatované len, že došlo k nesprávnemu postupu. Takže už tuná vidíme. No a keďže zase sa jedná o to, že kto sedí na stoličke najvyššej, tak zrejme aj podľa toho sa riadia aj zamestnanci a podľa toho sa vypracovávajú jednotlivé kontroly.
Opäť tuná už aj Lojzo Hlina nadniesol otázku nominácie na predsedu NKÚ a opäť tu máme politickú nomináciu. No a prečo ho doteraz nemáme zvoleného? Nuž preto, že nevyhovuje tomu, kto má byť kontrolovaný, a činnosti inštitúcií a štátnych orgánov, ktoré majú byť kontrolované, ktoré sú v područí jednej vládnej moci.
No a ešte by som sa teda vrátil k tej nestrannosti. Je tu skutočne pochybnosť o tom, o tej nestrannosti kontrol, ktoré majú byť vykonané. Aj pri tom počte, si myslím, ktorý je veľmi úbohý pri počte káuz, o ktorých sme počuli na každom ministerstve. A samozrejme aj v štátnych inštitúciách, ktoré mali byť určite vykonané, tak akoby sa zľahla zem. Nuž, možno si zamestnanci NKÚ povedia: ale my sme nedostali podnet. No však prečo by ho dostali, že? Keď sa nikto o to nezaujíma a radšej ho nedostal, alebo povedia, že ho nedostali, ako by mali sami od seba vykonať nejakú kontrolu?! Takže nestrannosť týchto kontrol je skutočne spochybniteľná, pretože vidíme výsledky a potom následne sa od toho môžu odvíjať aj ostatné kontroly.
Ďalšie. Mám tuná otvorenú jednu takú správu. Kontrolou bolo preverených 46 kusov dodávateľských faktúr v celkovej sume bla - bla - bla z celkového počtu 703 evidovaných dodávateľských faktúr. Kontrolou bolo zistené, že v dvoch prípadoch boli účtovné prípady zaúčtované priamo do nákladov a tak ďalej. No ja keby som prišiel už na takéto pochybenie, že zo 46 kusov faktúr už sú dve zlé, tak by som určite skontroloval zvyšných, do 703. Je zaujímavé, že prečo neboli skontrolované? Jaj, lebo by sa prišlo na väčšie pochybenia a väčšie nedostatky! Takže toto nám bude stačiť a my to len tak spomenieme, že boli zistené nedostatky.
Ja si nepredstavujem vôbec takto prácu Najvyššieho kontrolného úradu. No a preto hovorím, že o dôveryhodnosti je hodné pochybovať, pretože na základe týchto výsledkov sú pre mňa kontroly Najvyššieho kontrolného úradu takpovediac irelevantné. Pretože, ak takýmto spôsobom sa NKÚ stavia k jednotlivým kontrolám, tak je to, žiaľ, zle.
No a ako som skonštatoval pri tých dvoch centrách voľného času v Žiline, ktoré sú, tak tie kontroly zistili vážnejšie nedostatky práve v jednom, ale na základe tých bolo konštatované, že to väčšie CVČ spravilo pochybenia s právnymi predpismi, nielenže nesprávne postupovalo, tak na základe tohto sa centrum voľného času zrušilo a začlení sa do toho druhého, ktoré akože je lepšie, a pritom malo to centrum Žirafa lepšie celkové hodnotenie oproti tomu druhému.
Takže toto sú opäť také rozporuplné veci. No a samozrejme to sa potom dostane do správy a my to máme odsúhlasiť. No ja za takúto správu určite hlasovať nebudem.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, nuž správa NKÚ je predložená. Sú tam opäť napísané nejaké slová, nejaké čísla a opäť to môžu byť veľmi skresľujúce údaje, ktoré sa do tejto správy dajú. Samozrejme, každá správa je vypracovaná na základe toho, kto ju vypracováva a pre potreby, koho je vypracovaná.
Ja som si teda prečítal nie celú správu, ale niektoré state, ktoré ma zaujímali, a porovnal som si to potom s výsledkami niektorých kontrol, ktoré boli uvádzané ako kontroly NKÚ. No a keďže sme sa tuná jedného času, a stále to vlastne pokračuje, bili o centrá voľného času, taký krásny vypuklý príklad je kontrola v Žiline v dvoch centrách voľného času - Spektrum a Žirafa. No a je veľmi zaujímavé, a teraz začnem hovoriť práve o nestrannosti kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, a tuná už vidíme, že kontroly môžu byť aj tendenčne podané a výstupy z nich tak isto tendenčne interpretované, aby sa neuškodilo jednému pri zistení rovnakých kontrol oproti tomu druhému kontrolovanému subjektu. No a tak v jednom prípade bolo zistené pochybenie na úrovni nedodržania právnych predpisov, v obidvoch prípadoch, ale v jednom prípade bolo skonštatované len, že došlo k nesprávnemu postupu. Takže už tuná vidíme. No a keďže zase sa jedná o to, že kto sedí na stoličke najvyššej, tak zrejme aj podľa toho sa riadia aj zamestnanci a podľa toho sa vypracovávajú jednotlivé kontroly.
Opäť tuná už aj Lojzo Hlina nadniesol otázku nominácie na predsedu NKÚ a opäť tu máme politickú nomináciu. No a prečo ho doteraz nemáme zvoleného? Nuž preto, že nevyhovuje tomu, kto má byť kontrolovaný, a činnosti inštitúcií a štátnych orgánov, ktoré majú byť kontrolované, ktoré sú v područí jednej vládnej moci.
No a ešte by som sa teda vrátil k tej nestrannosti. Je tu skutočne pochybnosť o tom, o tej nestrannosti kontrol, ktoré majú byť vykonané. Aj pri tom počte, si myslím, ktorý je veľmi úbohý pri počte káuz, o ktorých sme počuli na každom ministerstve. A samozrejme aj v štátnych inštitúciách, ktoré mali byť určite vykonané, tak akoby sa zľahla zem. Nuž, možno si zamestnanci NKÚ povedia: ale my sme nedostali podnet. No však prečo by ho dostali, že? Keď sa nikto o to nezaujíma a radšej ho nedostal, alebo povedia, že ho nedostali, ako by mali sami od seba vykonať nejakú kontrolu?! Takže nestrannosť týchto kontrol je skutočne spochybniteľná, pretože vidíme výsledky a potom následne sa od toho môžu odvíjať aj ostatné kontroly.
Ďalšie. Mám tuná otvorenú jednu takú správu. Kontrolou bolo preverených 46 kusov dodávateľských faktúr v celkovej sume bla - bla - bla z celkového počtu 703 evidovaných dodávateľských faktúr. Kontrolou bolo zistené, že v dvoch prípadoch boli účtovné prípady zaúčtované priamo do nákladov a tak ďalej. No ja keby som prišiel už na takéto pochybenie, že zo 46 kusov faktúr už sú dve zlé, tak by som určite skontroloval zvyšných, do 703. Je zaujímavé, že prečo neboli skontrolované? Jaj, lebo by sa prišlo na väčšie pochybenia a väčšie nedostatky! Takže toto nám bude stačiť a my to len tak spomenieme, že boli zistené nedostatky.
Ja si nepredstavujem vôbec takto prácu Najvyššieho kontrolného úradu. No a preto hovorím, že o dôveryhodnosti je hodné pochybovať, pretože na základe týchto výsledkov sú pre mňa kontroly Najvyššieho kontrolného úradu takpovediac irelevantné. Pretože, ak takýmto spôsobom sa NKÚ stavia k jednotlivým kontrolám, tak je to, žiaľ, zle.
No a ako som skonštatoval pri tých dvoch centrách voľného času v Žiline, ktoré sú, tak tie kontroly zistili vážnejšie nedostatky práve v jednom, ale na základe tých bolo konštatované, že to väčšie CVČ spravilo pochybenia s právnymi predpismi, nielenže nesprávne postupovalo, tak na základe tohto sa centrum voľného času zrušilo a začlení sa do toho druhého, ktoré akože je lepšie, a pritom malo to centrum Žirafa lepšie celkové hodnotenie oproti tomu druhému.
Takže toto sú opäť také rozporuplné veci. No a samozrejme to sa potom dostane do správy a my to máme odsúhlasiť. No ja za takúto správu určite hlasovať nebudem.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:43
Richard VašečkaTu vidieť to, že nemôže Najvyšší kontrolný úrad zasahovať na nejakú politickú objednávku a že to naozaj musí byť nezávislá inštitúcia a nie politická inštitúcia, pretože taká kontrola nám naozaj potom nie je potrebná. My potrebujeme nezávislý kontrolný úrad, ale ak by mal byť takýto, tak ho naozaj nepotrebujeme.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.5.2013 o 10:43 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel zdôrazniť tie slová pána poslanca Hraška o tej kontrole centier voľného času v Žiline. Možno trocha rozšíriť ten kontext, kde je to taká zaujímavá situácia. Dve centrá voľného času, ktorých zriaďovateľom je mesto, a prebehlo najprv šetrenie na úrovni mesta, teda kontrolórom mesta. Keďže sa nedopracovalo k tým správnym výsledkom, tak bol zavolaný Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal byť teda garantom nezávislosti. Ale tak, ako spomenul pán poslanec Hraško, rovnaká kontrolná skupina dala rôzne hodnotenia, pričom v prípade niekoho, kto dopadol lepšie, použila formuláciu, citujem teraz z otvoreného protokolu, "kontrolou bolo zistené porušenie týchto všeobecne záväzných právnych predpisov", čo je vážne vyjadrenie, a tá istá kontrolná skupina v prípade subjektu, ktorý bol hodnotený horšie, napísala, "kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt nepostupoval správne", čo je podstatne ľahšia formulácia.
Tu vidieť to, že nemôže Najvyšší kontrolný úrad zasahovať na nejakú politickú objednávku a že to naozaj musí byť nezávislá inštitúcia a nie politická inštitúcia, pretože taká kontrola nám naozaj potom nie je potrebná. My potrebujeme nezávislý kontrolný úrad, ale ak by mal byť takýto, tak ho naozaj nepotrebujeme.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:45
Vystúpenie v rozprave 10:45
Ján MičovskýAle skôr, ako k nim pristúpim, dovoľte krátke, napokon celé moje vystúpenie bude relatívne krátke, krátke zamyslenie nad názvom Najvyššieho kotolného úradu. Je úplne pochopiteľné, že tento názov hlavne svojím prvým slovom zjavne evokuje predstavu u každého, kto síce možno neprečítal podrobne zákon o Najvyššom kotolnom úrade, ale pozná význam slovenských slov, že sa jedná o vysokú inštitúciu, na ktorú keď sa občan alebo právnická osoba obráti, má oprávnený dôvod predpokladať, že sa teda obrátila na tú autoritu, ktorá má možnosť, schopnosť a povinnosť rozhodnúť o predmete, na ktorý ktokoľvek upozornil, naozaj podrobne vyčerpať tému a najmä urobiť nejaký významný záver.
Mám taký dojem, že tento názov Najvyššieho kontrolného úradu nie je celkom v súlade s tým, ako Najvyšší kontrolný úrad koná. Použijem na to najprv jednu štatistiku a potom jeden konkrétny príklad. Tá štatistika hovorí, že za rok, ktorému sa správa venuje, bolo podaných 474 podaní fyzických a právnických osôb. Keď to zvážime, na počet pracovných dní, tak je to určite nemalý počet a možno, že sú to takmer tri prípady na pracovný deň, alebo teda vyše dvoch. Možno je problém práve v tom, že tých prípadov je veľa a pracovníkov Najvyššieho kotolného úradu málo, ale predsi toto nie je náš problém. Úvaha, ku ktorej smerujem, má za cieľ poukázať na to, že najvyššia autorita štátu nemá právo nejaké prípady formálne vyriešiť len tak, aby sa stali súčasťou štatistiky, koľko sme toho dostali a čo sme s tým urobili. Má povinnosť každý prípad uzatvoriť.
A tu chcem poukázať na jeden z príkladov, ktorý predpokladám, že vôbec nie je výnimočný, keď pracovníčka významnej inštitúcie, v tomto prípade Národného lesníckeho centra, náhodou mnoho desaťročná kontrolórka poukáže, že došlo pri jej, zrejme profesionálnom, keď je vlastne zhodou okolností kolegyňa kontrolórov, k vysokému pochybeniu, ktoré zaváňa niekoľko stotisícovými škodami. Ona to oznámi, poukáže pomerne podrobným a odborným spôsobom na pravdepodobné miesta, kde došlo k úniku. A táto pracovníčka dostane ako vyrozumenie svojho podania v prvom kroku oznámenie o tom, že takéto podanie bolo odstúpené príslušnému ministerstvu. No zrejme sa teraz všetci môžme spolu spýtať: No dobre, čo nasledovalo ďalej? Veď predsi sme sa stali práve svedkami toho, že Najvyšší kontrolný úrad dostal závažnú informáciu o závažnom podozrení. Teda, aké boli ďalšie kroky? Odpoveď budete čakať márne. Uplynul rok a občan Slovenskej republiky, ktorý sa zrejme s dôverou v názov inštitúcie a s uznaním toho, že slovo "najvyšší" má právo evokovať istú pravdepodobnosť, že vaše dovolanie nebude márne, nedozvedel okrem toho, že dostal oznámenie o odstúpení tohto prípadu, o svojom prípade už nič viac, nič iné, nič ďalšie.
To, že medzitým prípad riešia v Bruseli, medzitým je rozpútaná úplne kontrolná činnosť na rôznych úrovniach, je pravda. Ja sa len spytujem pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či skutočne poddimenzovanosť jeho úradu alebo zákonnej povinnosti jeho úradu, alebo jednoducho jeho istá pečať, ktorú každý šéf dáva svojmu úradu a svojim podriadeným, je taká, že existuje tu, existuje tu možnosť, že by sa takýto prípad mal posúdiť tak, že: "Vážená občianka Slovenskej republiky, oznamujeme vám, že vaše podanie som postúpil alebo sme postúpili príslušnému ministerstvu." Zbytočné, nenáležité, dopredu jasné! Jednoducho je to úplne zrejmé, že v takomto prípade sme nepotrebovali inštitúciu, ktorá má názov Najvyšší kontrolný úrad, stačilo slovíčko "kontrolný úrad", alebo dokonca sa domnievam, že stačilo úplne slovíčko "úrad". Lebo takúto odpoveď by vyfabrikoval každý úradnícky elév po prvom týždni sedenia v akomkoľvek úrade.
Tobôž, že nikoho na tomto úrade už viacej nezaujímalo, kde sa tých pár stotisíc eur mohlo stratiť, alebo naopak, dokázať, že sa nestratilo. A ja som samozrejme použil iba jeden jediný príklad.
To, čo už aj moji predrečníci, na čo poukázali, to je to, čo by sme mali v tejto správe medzi riadkami čítať ako hlavné. V našej krajine panuje obrovský neporiadok. V našej krajine denne unikajú prostriedky. Nie, ja nevravím, že to je chyba len tejto vlády, ja nevravím, že práve teraz opozícia si realizuje svoju činnosť parlamentu týmto spôsobom. Ja hovorím o tom, že občana už dávno nezaujíma, kto je práve pri moci, ale ho musí zaujímať, kde sa peniaze, ktoré má, majú byť nasmerované do zabezpečenia jeho najzákladnejších potrieb, strácajú. A musí to zaujímať, dovoľte, pán predseda, aj vás. A odpovede tohto typu nemôžu dať ani tej kontrolórke, ani poslancom, ani občanom Slovenskej republiky pocit, že by to vážne niekoho na tomto úrade zaujímalo.
Nuž a k čomu smeruje týchto zopár, nie celkom súvislých poznaní? Ja som presvedčený, že odpoveď, a teraz to, prosím, pán predseda, neberte osobne, ale odpoveď je zrejmá a gordický uzol, ktorý tu visí, je úplne jasný. A možno aj ten meč by sme našli, ktorým ho rozseknúť. No že ak my budeme pristupovať k takejto funkcii, akú vy reprezentujete, spôsobom, že je to zjavne politická nominácia, a vôbec nevkladám žiadny pejoratívny vklad do toho slovíčka, politická, ale proste, že o vás rozhodnú ľudia, ktorí zároveň vládnu, ktorí zároveň ovládajú toky peňazí, ktorí zároveň určujú rytmus prijímania zákonov a ich pôsobenie v praxi, tak ak budeme sa zaoberať takýmto prístupom a budeme podporovať, respektíve súhlasiť v princípe s takýmto niečím, tak či to bude pán Jasovský, pán Mičovský alebo to bude pán XY, ja sa obávam, že tu z logiky veci vyplýva, že takýto úrad nebude konať nezávisle, nebude konať tvrdo, nebude konať otvorene, nebude konať jednoducho tak, ako od úradu, ktoré má slovíčko "najvyšší" a za ním nasleduje "kontrolný úrad" v názve, by bolo úplne prirodzené očakávať.
Takže ak my sa zase budeme venovať nejakej voľbe, ktorá je dopredu odsúdená na neúspech, tak by som povedal, radšej sa venujme niečomu inému. Radšej sa venujme konečne tomu, aby sme si povedali, že my ako reprezentanti svojich občanov máme povinnosť hľadať spôsob, ktorý dopredu vylúči politickú nomináciu na tomto úrade a ktorý akékoľvek tie hry, ktoré sú s tým spojené, odsúdi. Pretože ja si myslím, že čas nás všetkých je príliš drahý na to, aby sme chodili na voľby, ktoré zjavne nesúvisia s dobrým úmyslom.
A to je moje záverečná, najvyššia výhrada k správe, ktorú nemôžem podporiť. Chýba dobrý úmysel. Je napísaná krásne, elegantne, ale chýba v nej odpoveď na to, čo by som chcel vedieť na prvom mieste, prečo Najvyšší kontrolný úrad nekoná tak, ako by konať mal.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
28.5.2013 o 10:45 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, k tejto správe sa chcem vyjadriť v tých bodoch, ktoré sú predmetom kapitol 2.5 a 2.6. Kapitola 2.5. hovorí o spôsobe vybavovania podaní fyzických a právnických osôb a kapitola 2.6. je ešte zaujímavejšia z môjho ohľadu, tá sa venuje práci s verejnosťou. Myslím, že sú to dve zaujímavé, dôležité kapitoly.
Ale skôr, ako k nim pristúpim, dovoľte krátke, napokon celé moje vystúpenie bude relatívne krátke, krátke zamyslenie nad názvom Najvyššieho kotolného úradu. Je úplne pochopiteľné, že tento názov hlavne svojím prvým slovom zjavne evokuje predstavu u každého, kto síce možno neprečítal podrobne zákon o Najvyššom kotolnom úrade, ale pozná význam slovenských slov, že sa jedná o vysokú inštitúciu, na ktorú keď sa občan alebo právnická osoba obráti, má oprávnený dôvod predpokladať, že sa teda obrátila na tú autoritu, ktorá má možnosť, schopnosť a povinnosť rozhodnúť o predmete, na ktorý ktokoľvek upozornil, naozaj podrobne vyčerpať tému a najmä urobiť nejaký významný záver.
Mám taký dojem, že tento názov Najvyššieho kontrolného úradu nie je celkom v súlade s tým, ako Najvyšší kontrolný úrad koná. Použijem na to najprv jednu štatistiku a potom jeden konkrétny príklad. Tá štatistika hovorí, že za rok, ktorému sa správa venuje, bolo podaných 474 podaní fyzických a právnických osôb. Keď to zvážime, na počet pracovných dní, tak je to určite nemalý počet a možno, že sú to takmer tri prípady na pracovný deň, alebo teda vyše dvoch. Možno je problém práve v tom, že tých prípadov je veľa a pracovníkov Najvyššieho kotolného úradu málo, ale predsi toto nie je náš problém. Úvaha, ku ktorej smerujem, má za cieľ poukázať na to, že najvyššia autorita štátu nemá právo nejaké prípady formálne vyriešiť len tak, aby sa stali súčasťou štatistiky, koľko sme toho dostali a čo sme s tým urobili. Má povinnosť každý prípad uzatvoriť.
A tu chcem poukázať na jeden z príkladov, ktorý predpokladám, že vôbec nie je výnimočný, keď pracovníčka významnej inštitúcie, v tomto prípade Národného lesníckeho centra, náhodou mnoho desaťročná kontrolórka poukáže, že došlo pri jej, zrejme profesionálnom, keď je vlastne zhodou okolností kolegyňa kontrolórov, k vysokému pochybeniu, ktoré zaváňa niekoľko stotisícovými škodami. Ona to oznámi, poukáže pomerne podrobným a odborným spôsobom na pravdepodobné miesta, kde došlo k úniku. A táto pracovníčka dostane ako vyrozumenie svojho podania v prvom kroku oznámenie o tom, že takéto podanie bolo odstúpené príslušnému ministerstvu. No zrejme sa teraz všetci môžme spolu spýtať: No dobre, čo nasledovalo ďalej? Veď predsi sme sa stali práve svedkami toho, že Najvyšší kontrolný úrad dostal závažnú informáciu o závažnom podozrení. Teda, aké boli ďalšie kroky? Odpoveď budete čakať márne. Uplynul rok a občan Slovenskej republiky, ktorý sa zrejme s dôverou v názov inštitúcie a s uznaním toho, že slovo "najvyšší" má právo evokovať istú pravdepodobnosť, že vaše dovolanie nebude márne, nedozvedel okrem toho, že dostal oznámenie o odstúpení tohto prípadu, o svojom prípade už nič viac, nič iné, nič ďalšie.
To, že medzitým prípad riešia v Bruseli, medzitým je rozpútaná úplne kontrolná činnosť na rôznych úrovniach, je pravda. Ja sa len spytujem pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či skutočne poddimenzovanosť jeho úradu alebo zákonnej povinnosti jeho úradu, alebo jednoducho jeho istá pečať, ktorú každý šéf dáva svojmu úradu a svojim podriadeným, je taká, že existuje tu, existuje tu možnosť, že by sa takýto prípad mal posúdiť tak, že: "Vážená občianka Slovenskej republiky, oznamujeme vám, že vaše podanie som postúpil alebo sme postúpili príslušnému ministerstvu." Zbytočné, nenáležité, dopredu jasné! Jednoducho je to úplne zrejmé, že v takomto prípade sme nepotrebovali inštitúciu, ktorá má názov Najvyšší kontrolný úrad, stačilo slovíčko "kontrolný úrad", alebo dokonca sa domnievam, že stačilo úplne slovíčko "úrad". Lebo takúto odpoveď by vyfabrikoval každý úradnícky elév po prvom týždni sedenia v akomkoľvek úrade.
Tobôž, že nikoho na tomto úrade už viacej nezaujímalo, kde sa tých pár stotisíc eur mohlo stratiť, alebo naopak, dokázať, že sa nestratilo. A ja som samozrejme použil iba jeden jediný príklad.
To, čo už aj moji predrečníci, na čo poukázali, to je to, čo by sme mali v tejto správe medzi riadkami čítať ako hlavné. V našej krajine panuje obrovský neporiadok. V našej krajine denne unikajú prostriedky. Nie, ja nevravím, že to je chyba len tejto vlády, ja nevravím, že práve teraz opozícia si realizuje svoju činnosť parlamentu týmto spôsobom. Ja hovorím o tom, že občana už dávno nezaujíma, kto je práve pri moci, ale ho musí zaujímať, kde sa peniaze, ktoré má, majú byť nasmerované do zabezpečenia jeho najzákladnejších potrieb, strácajú. A musí to zaujímať, dovoľte, pán predseda, aj vás. A odpovede tohto typu nemôžu dať ani tej kontrolórke, ani poslancom, ani občanom Slovenskej republiky pocit, že by to vážne niekoho na tomto úrade zaujímalo.
Nuž a k čomu smeruje týchto zopár, nie celkom súvislých poznaní? Ja som presvedčený, že odpoveď, a teraz to, prosím, pán predseda, neberte osobne, ale odpoveď je zrejmá a gordický uzol, ktorý tu visí, je úplne jasný. A možno aj ten meč by sme našli, ktorým ho rozseknúť. No že ak my budeme pristupovať k takejto funkcii, akú vy reprezentujete, spôsobom, že je to zjavne politická nominácia, a vôbec nevkladám žiadny pejoratívny vklad do toho slovíčka, politická, ale proste, že o vás rozhodnú ľudia, ktorí zároveň vládnu, ktorí zároveň ovládajú toky peňazí, ktorí zároveň určujú rytmus prijímania zákonov a ich pôsobenie v praxi, tak ak budeme sa zaoberať takýmto prístupom a budeme podporovať, respektíve súhlasiť v princípe s takýmto niečím, tak či to bude pán Jasovský, pán Mičovský alebo to bude pán XY, ja sa obávam, že tu z logiky veci vyplýva, že takýto úrad nebude konať nezávisle, nebude konať tvrdo, nebude konať otvorene, nebude konať jednoducho tak, ako od úradu, ktoré má slovíčko "najvyšší" a za ním nasleduje "kontrolný úrad" v názve, by bolo úplne prirodzené očakávať.
Takže ak my sa zase budeme venovať nejakej voľbe, ktorá je dopredu odsúdená na neúspech, tak by som povedal, radšej sa venujme niečomu inému. Radšej sa venujme konečne tomu, aby sme si povedali, že my ako reprezentanti svojich občanov máme povinnosť hľadať spôsob, ktorý dopredu vylúči politickú nomináciu na tomto úrade a ktorý akékoľvek tie hry, ktoré sú s tým spojené, odsúdi. Pretože ja si myslím, že čas nás všetkých je príliš drahý na to, aby sme chodili na voľby, ktoré zjavne nesúvisia s dobrým úmyslom.
A to je moje záverečná, najvyššia výhrada k správe, ktorú nemôžem podporiť. Chýba dobrý úmysel. Je napísaná krásne, elegantne, ale chýba v nej odpoveď na to, čo by som chcel vedieť na prvom mieste, prečo Najvyšší kontrolný úrad nekoná tak, ako by konať mal.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
10:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:54
Peter OsuskýSám som zažil v inštitúcii, kde som pôsobil, kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola dosť pravdepodobne podnietená osobnou odvetou celkom konkrétnej osoby, ale, chvalabohu, tá kontrola nedopadla zle. Na tomto mieste chcem...
Sám som zažil v inštitúcii, kde som pôsobil, kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola dosť pravdepodobne podnietená osobnou odvetou celkom konkrétnej osoby, ale, chvalabohu, tá kontrola nedopadla zle. Na tomto mieste chcem povedať, že sa tým, čo hovorím, nechcem nijak dotknúť statočných pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu. Ale pravda je, že, ako už zaznelo i v tých príkladoch s CVC-ečkom Žirafa v Žiline, ono je to tak, napriek hrdému heslu, ktorý má Najvyšší kontrolný úrad vo svojom štíte a ktorý si verejnosť mohla všimnúť na poštovej známke, ktorá vyšla na počesť výročia existencie tejto inštitúcie, že, žiaľbohu, na tie isté veci pozerá rôznym pohľadom. A vlastne nekalým záverom takéhoto pozerania je to, že sa v konkrétnych prípadoch stáva Najvyšší kontrolný úrad len subdodávateľom palíc na riešenie problému, ktorý slovenské múdroslovie pozná: "kto chce psa biť, palicu si nájde". A ak by mal fungovať ten úrad takto, nebolo by to dobré a bolo by to iste i ťažko prijateľné pre statočných pracovníkov tohto úradu.
Mám teda pocit, že správa, ktorá je takto predložená, by nemala byť prijatá. A myslím si, že do Najvyššieho kontrolného úradu treba dať to hlavné, čo potrebuje, nezávislosť a poctivosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.5.2013 o 10:54 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Mičovský na tom, čo hovoril, doložil, že podnety môžu mať rôzne osudy. A platí vlastne, parafrázujúc titul amerického filmu, pozri sa, kto podáva.
Sám som zažil v inštitúcii, kde som pôsobil, kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola dosť pravdepodobne podnietená osobnou odvetou celkom konkrétnej osoby, ale, chvalabohu, tá kontrola nedopadla zle. Na tomto mieste chcem povedať, že sa tým, čo hovorím, nechcem nijak dotknúť statočných pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu. Ale pravda je, že, ako už zaznelo i v tých príkladoch s CVC-ečkom Žirafa v Žiline, ono je to tak, napriek hrdému heslu, ktorý má Najvyšší kontrolný úrad vo svojom štíte a ktorý si verejnosť mohla všimnúť na poštovej známke, ktorá vyšla na počesť výročia existencie tejto inštitúcie, že, žiaľbohu, na tie isté veci pozerá rôznym pohľadom. A vlastne nekalým záverom takéhoto pozerania je to, že sa v konkrétnych prípadoch stáva Najvyšší kontrolný úrad len subdodávateľom palíc na riešenie problému, ktorý slovenské múdroslovie pozná: "kto chce psa biť, palicu si nájde". A ak by mal fungovať ten úrad takto, nebolo by to dobré a bolo by to iste i ťažko prijateľné pre statočných pracovníkov tohto úradu.
Mám teda pocit, že správa, ktorá je takto predložená, by nemala byť prijatá. A myslím si, že do Najvyššieho kontrolného úradu treba dať to hlavné, čo potrebuje, nezávislosť a poctivosť.
Autorizovaný
10:56
Vystúpenie v rozprave 10:56
Ján MičovskýA okrem toho, že mu teda ďakujem za toto slovo, doplním ešte svoju reakciu aj o krátky návod na to, čím som v podstate končil svoju rozpravu,...
A okrem toho, že mu teda ďakujem za toto slovo, doplním ešte svoju reakciu aj o krátky návod na to, čím som v podstate končil svoju rozpravu, keď som hovoril o spôsobe, ktorý je potrebné použiť na nájdenie ozaj nepolitického šéfa Najvyššieho kotolného úradu.
"Obyčajní" sa tým prezentovali. A ja sa spytujem: kto ponúkol lepší spôsob, ako je verejné výberové konanie? My poslanci zjavne sme sa nedostali do situácie, že by sme boli schopní sa dohodnúť ozaj nepoliticky. Asi je to možno aj dopredu vylúčené. A preto si myslím, že pozornosť, ktorá by mohla byť venovaná práve takémuto postupu pri nájdení šéfa, je pozornosť zaslúžená. A odporúčam všetkým, aby sa s týmto naším návrhom bližšie zoznámili.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
28.5.2013 o 10:56 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem aj pánovi Osuskému, že povedal vo svojom prejave slovíčko, ktoré ja som nepovedal, ale ktoré by sme mohli považovať za kľúčové slovo. (Zaznievanie gongu.) Ďakujem za kľúčové slovo princípu kontroly. A to je slovíčko "statočnosť".
A okrem toho, že mu teda ďakujem za toto slovo, doplním ešte svoju reakciu aj o krátky návod na to, čím som v podstate končil svoju rozpravu, keď som hovoril o spôsobe, ktorý je potrebné použiť na nájdenie ozaj nepolitického šéfa Najvyššieho kotolného úradu.
"Obyčajní" sa tým prezentovali. A ja sa spytujem: kto ponúkol lepší spôsob, ako je verejné výberové konanie? My poslanci zjavne sme sa nedostali do situácie, že by sme boli schopní sa dohodnúť ozaj nepoliticky. Asi je to možno aj dopredu vylúčené. A preto si myslím, že pozornosť, ktorá by mohla byť venovaná práve takémuto postupu pri nájdení šéfa, je pozornosť zaslúžená. A odporúčam všetkým, aby sa s týmto naším návrhom bližšie zoznámili.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:56
Vystúpenie v rozprave 10:56
Ján JasovskýNajvyšší kontrolný úrad kontroluje celkom 13 tisíc subjektov, ktoré má vo svojej právomoci. Skúste si, prosím, predeliť počet pracovných...
Najvyšší kontrolný úrad kontroluje celkom 13 tisíc subjektov, ktoré má vo svojej právomoci. Skúste si, prosím, predeliť počet pracovných dní, počet týchto subjektov a počet kontrol, ktoré vykonáme, a potom zistíte, prečo je také tempo, ktoré podľa vás tempom je, podľa mňa to tempom nie je. A hľadáme všetky metódy, aby sme dokázali skontrolovať ešte ďaleko viacej subjektov.
Dámy a páni, bol som prvý opozičný predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý bol zvolený v tomto parlamente, a uvedomte si, že akokoľvek budete voliť, tak vždy budete voliť vy. A vy ste, prosím, politici.
Najvyšší kontrolný úrad nie sú sitnianski rytieri, ktorí sedia na koňoch a čakajú na podnety a vyštartujú tam, kde vy máte pocit, alebo teda niekto má pocit, že treba štartovať. Na druhej strane chcem povedať, že z podnetov, ktoré sme dostali od občanov, dve tretiny boli podnety oprávnené, jedna tretina boli podnety, ktoré sa nedotýkali činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. A z podnetov, ktoré sme dostali, sme na polovicu štartovali a v polovici sme vykonali, vykonali aj kontrolu.
Opýtajte sa, prosím, ako fungujú, fungujú vnútorné kontrolné systémy. Či náhodou nie je problém aj tam. Ako fungujú vnútorné kontrolné systéme v mestách a obciach. Ako fungujú systémy v rôznych iných štátnych organizáciách. Tam vidím obrovský problém a tam vidím vynikajúcu úlohu Najvyššieho kontrolného úradu, kde práve týmto systémom veľmi dobre pomáhame.
Dámy a páni, darmo zvolíte predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a domnievate sa, že zmení postupnosť v oblasti kontrol. Uvedomte si, prosím, že každý kontrolór je nezávislý vo svojej práci a predseda Najvyššieho kontrolného úradu mu nemôže určovať, aký bude záver kontroly, ako kontrola skončí. Každý kontrolór je podpísaný na protokole, jeho meno je tam uvedené a za svoju prácu si je zodpovedný. Predseda do tejto činnosti nemá právo, prosím, vstupovať.
Ale ak vám nevyhovuje tento zákon, máte ho, dámy a páni, vo svojich vlastných rukách. Príďte, prosím, s iniciatívami. Navrhnite ho zmeniť. Navrhnite ho zmeniť možno aj tým spôsobom ako v niektorých krajinách sveta, kde najvyšší kontrolný úrad môže ukladať aj tresty smrti. Na Slovensku tomu tak nie je. Ale myslím si, že 6 180 zistení za rok 2012 hovorí o niečom. A hovorí o dobrej práci Najvyššieho kontrolného úradu. A za tou prácou si, prosím, stojím.
Formulácie, na ktoré ste sa pýtali, niektorí páni poslanci, že u jedného kontrolovaného subjektu znamenajú také vyjadrenie, u iného také vyjadrenie, súvisia a sú formulované podľa najmodernejších svetových štandardov. A ten jemný odtieň, ktorý tam je, v tej formulácii, dokáže posúdiť len ten kontrolór, ktorý tú kontrolu vykonáva.
Dámy a páni, mohol by som sa pýtať aj ja, čo s našimi, čo s našou prácou. Ale chcem povedať, že zákon je postavený tak, ako je. Najvyšší kontrolný úrad nie je represívnym orgánom. A ja vnímam vďaku kontrolovaných subjektov za to, že im pomáhame nedostatky odstraňovať.
A pozrite si, prosím, koľko sme tých nedostatkov v našej práci odstránili. Práca tristo ľudí je naozaj práca mimoriadne dobrá. A desiatky miliónov korún daných do vzdelania a medzinárodné ocenenia svedčia o práci Najvyššieho kontrolného úradu. A ja si, prosím, na tú prácu siahať nedám.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ja chápem nervozitu v sále, že nie je zvolený predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale, prosím, poďakujte súčasnému, ktorý robí predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, vedúceho služobného úradu a robí aj dvoch podpredsedov.
Najvyšší kontrolný úrad kontroluje celkom 13 tisíc subjektov, ktoré má vo svojej právomoci. Skúste si, prosím, predeliť počet pracovných dní, počet týchto subjektov a počet kontrol, ktoré vykonáme, a potom zistíte, prečo je také tempo, ktoré podľa vás tempom je, podľa mňa to tempom nie je. A hľadáme všetky metódy, aby sme dokázali skontrolovať ešte ďaleko viacej subjektov.
Dámy a páni, bol som prvý opozičný predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý bol zvolený v tomto parlamente, a uvedomte si, že akokoľvek budete voliť, tak vždy budete voliť vy. A vy ste, prosím, politici.
Najvyšší kontrolný úrad nie sú sitnianski rytieri, ktorí sedia na koňoch a čakajú na podnety a vyštartujú tam, kde vy máte pocit, alebo teda niekto má pocit, že treba štartovať. Na druhej strane chcem povedať, že z podnetov, ktoré sme dostali od občanov, dve tretiny boli podnety oprávnené, jedna tretina boli podnety, ktoré sa nedotýkali činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. A z podnetov, ktoré sme dostali, sme na polovicu štartovali a v polovici sme vykonali, vykonali aj kontrolu.
Opýtajte sa, prosím, ako fungujú, fungujú vnútorné kontrolné systémy. Či náhodou nie je problém aj tam. Ako fungujú vnútorné kontrolné systéme v mestách a obciach. Ako fungujú systémy v rôznych iných štátnych organizáciách. Tam vidím obrovský problém a tam vidím vynikajúcu úlohu Najvyššieho kontrolného úradu, kde práve týmto systémom veľmi dobre pomáhame.
Dámy a páni, darmo zvolíte predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a domnievate sa, že zmení postupnosť v oblasti kontrol. Uvedomte si, prosím, že každý kontrolór je nezávislý vo svojej práci a predseda Najvyššieho kontrolného úradu mu nemôže určovať, aký bude záver kontroly, ako kontrola skončí. Každý kontrolór je podpísaný na protokole, jeho meno je tam uvedené a za svoju prácu si je zodpovedný. Predseda do tejto činnosti nemá právo, prosím, vstupovať.
Ale ak vám nevyhovuje tento zákon, máte ho, dámy a páni, vo svojich vlastných rukách. Príďte, prosím, s iniciatívami. Navrhnite ho zmeniť. Navrhnite ho zmeniť možno aj tým spôsobom ako v niektorých krajinách sveta, kde najvyšší kontrolný úrad môže ukladať aj tresty smrti. Na Slovensku tomu tak nie je. Ale myslím si, že 6 180 zistení za rok 2012 hovorí o niečom. A hovorí o dobrej práci Najvyššieho kontrolného úradu. A za tou prácou si, prosím, stojím.
Formulácie, na ktoré ste sa pýtali, niektorí páni poslanci, že u jedného kontrolovaného subjektu znamenajú také vyjadrenie, u iného také vyjadrenie, súvisia a sú formulované podľa najmodernejších svetových štandardov. A ten jemný odtieň, ktorý tam je, v tej formulácii, dokáže posúdiť len ten kontrolór, ktorý tú kontrolu vykonáva.
Dámy a páni, mohol by som sa pýtať aj ja, čo s našimi, čo s našou prácou. Ale chcem povedať, že zákon je postavený tak, ako je. Najvyšší kontrolný úrad nie je represívnym orgánom. A ja vnímam vďaku kontrolovaných subjektov za to, že im pomáhame nedostatky odstraňovať.
A pozrite si, prosím, koľko sme tých nedostatkov v našej práci odstránili. Práca tristo ľudí je naozaj práca mimoriadne dobrá. A desiatky miliónov korún daných do vzdelania a medzinárodné ocenenia svedčia o práci Najvyššieho kontrolného úradu. A ja si, prosím, na tú prácu siahať nedám.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
11:06
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:06
Alojz Hlina"Toto nie je hlasovanie o záchrane sveta, toto nie je hlasovanie o záchrane štátu, toto nie je hlasovanie o sociálnej úlohe štátu, toto je hlasovanie o tom, či je možné takto postupovať voči občanovi. A vaše hlasovanie je výrazom toho, či ste slobodný...
"Toto nie je hlasovanie o záchrane sveta, toto nie je hlasovanie o záchrane štátu, toto nie je hlasovanie o sociálnej úlohe štátu, toto je hlasovanie o tom, či je možné takto postupovať voči občanovi. A vaše hlasovanie je výrazom toho, či ste slobodný poslanec alebo len slepo poslušný poslanec."
Žiadam o tomto návrhu hlasovať.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
28.5.2013 o 11:06 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, dovoľte, aby som dal procedurálny návrh. A to taký, aby ste pred hlasovaním o nespokojnosti pána Mikloška s odpoveďou pána Kaliňáka uviedli nasledovný text:
"Toto nie je hlasovanie o záchrane sveta, toto nie je hlasovanie o záchrane štátu, toto nie je hlasovanie o sociálnej úlohe štátu, toto je hlasovanie o tom, či je možné takto postupovať voči občanovi. A vaše hlasovanie je výrazom toho, či ste slobodný poslanec alebo len slepo poslušný poslanec."
Žiadam o tomto návrhu hlasovať.
Ďakujem.
Autorizovaný
11:19
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:19
Richard RašiĎakujem pekne.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
Ďakujem pekne.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
28.5.2013 o 11:19 hod.
MUDr. PhD. MPH
Richard Raši
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosil by som členov zdravotníckeho výboru, máme výbor o 12.00 hodine v rokovacej miestnosti výboru pre zdravotníctvo.
Ďakujem pekne.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
Autorizovaný
11:27
Uvádzajúci uvádza bod 11:27
Miloš MistríkOd roku 2010 sme museli po zmene zákona č. 308/2000 zahrnúť do našej pôsobnosti aj niektoré vysielania prostredníctvom internetu. Týchto je spolu dnes takmer 50.
Úlohou našej rady je rozhodovať o licenciách a registráciách retransmisie, ďalej dohliadať nad dodržiavaním zákonných povinností a v prípade ich narušenia ukladať sankcie od upozornenia na porušenia zákona až po finančné pokuty. Rada má okrem tejto činnosti aj svoje povinnosti voči štátnym orgánom, Národnej rade Slovenskej republiky, európskym orgánom, aj voči domácej mediálnej sfére a nezávislým subjektom spoločenského života.
Aktivity, ktoré vyvíja Rada pre vysielanie a retransmisiu, smerujú k tomu, aby Slovensko ako moderný európsky štát malo vyspelý televízny a rozhlasový trh. Pochopiteľne, je na vysielateľoch, ako využijú súčasné podmienky. Na jednej strane je tu podfinancovaný verejnoprávny vysielateľ, RTVS, a zmeny, ktoré zavádza nové vedenie, sa prejavujú pomaly. Na druhej strane v náročných ekonomických podmienkach vysielajú menší i väčší komerční vysielatelia, ktorí nie vždy ponúkajú najkvalitnejší program a prevažujú u nich komerčné záujmy nad záujmami kultúrnymi.
Stále prebieha tvrdý zápas o čo najväčší podiel na trhu medzi celoplošnými vysielateľmi, TV MARKÍZA a Televízia JOJ. Rovnako o svojich poslucháčov bojujú aj komerčné rádiá spolu s verejnoprávnym v nezmenenom poradí. Najpočúvanejšie je Rádio EXPRES, ďalej verejnoprávne Rádio Slovensko, potom FUN Rádio, Jemné Melódie, Europa 2, Rádio Regina a Rádio Viva. S veľkými ekonomickými problémami sa stretávajú lokálni a regionálni vysielatelia.
V konkrétnych prípadoch roku 2012 sa ukázalo, že sa naplnil pohár trpezlivosti hlavne s vysielaním komerčných televízií, ktoré viac razy prekročili mieru slušnosti a zasiahli do ľudskej dôstojnosti, prípadne ohrozovali vývin maloletých divákov. Preto sme zaznamenali zvýšenú hladinu kritiky voči týmto médiám od občanov, v počte ich sťažností, ktoré k nám prichádzajú, ale napríklad aj od členov poslaneckého zboru. Minister kultúry avizoval tzv. zápas proti idiotizácii médií. Prebehli odborné diskusie, samozrejme za aktívnej účasti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Výsledkom bolo prijatie pozmenenej vyhlášky, ktorú nazývame stručne O jednotnom systéme označovania, v ktorej sa zaviedla tzv. druhá časová opona, a vyhláška je platná od 1. apríla tohto roku. Aplikačné výsledky tejto zmeny budeme môcť posúdiť až v nasledujúcich mesiacoch tohto roku.
Uplynulý rok 2012 bol okrem iného aj rokom parlamentných volieb. Preto sme realizovali naplánovaný monitoring spravodajských a publicistických programov v období kampane a volieb do Národnej rady. Realizovaný bol v príslušnom období konania volieb. Okrem bežných prípadov, ktoré sme museli pri tejto príležitosti riešiť, bol bol najzávažnejší problém so združením alebo stranou "99 percent". Rada sa v tom čase na základe mnohých sťažností zišla na mimoriadnom zasadaní a rozhodla o tom, že barnumská reklama v prospech "99-ky", ktorá prebiehala v troch elektronických médiách, nebola v medziach existujúceho právneho poriadku. Mimochodom, iba pred niekoľkými týždňami Najvyšší súd potvrdil v celej šírke vtedajšie naše rozhodnutie aj s výškou dosť vysokej finančnej sankcie.
Dominantnou činnosťou rady v roku 2012 v oblasti regulácie obsahu vysielania bolo posudzovanie komerčných prvkov vo vysielaní. V rámci dohľadu nad dodržiavaním ustanovení upravujúcich reklamu, sponzoring a umiestňovanie produktov rada uložila celkove 42 sankcií za ich porušenie. Problém s nedodržiavaním dĺžky reklamných prerušení je tu dlhodobo. Komerčné televízie majú možnosť vysielať podľa zákona 12 minút reklamy za hodinu, čo spravidla v prime time aj napĺňajú. Keď sa k tomu pridajú ešte aj upútavky na vlastný program, ktoré sa nezarátavajú do tohto času, môžu z jednej hodiny odkrojiť až cca 20 minút, takže na vysielaný program povedzme v tej hodine zostáva už iba 40 minút, čiže dve tretiny. Už tento rozsah našich ľudí znepokojuje, ale tým sa ešte neporušil zákon. Je však aj mnoho prípadov, v ktorých vysielatelia tento zákonom povolený čas na reklamu ešte predlžujú, a v tom prípade nastupujú sankcie našej rady.
V roku 2012 rada realizovala dve výberové konania, jarné a jesenné, na voľné frekvencie určené na rozhlasové analógové vysielanie. Obidve výberové konania prebehli bez väčších problémov, okrem jedného prípadu, keď Rada pridelila frekvencie súčasného Rádia Viva inému žiadateľovi Corporate Legal, s. r. o. Rádio Viva Production House sa proti tomuto rozhodnutiu rady odvolalo a podľa najnovšieho vývinu im dal súd za pravdu. V tejto súvislosti prebehol v rade aj poslanecký prieskum. V roku 2013 sa teda budeme musieť k tomuto rozhodnutiu vrátiť, zapracovať námietky súdu a znova v tejto veci rozhodnúť. Urobíme tak v najbližších týždňoch.
Inak treba v tejto súvislosti všeobecne konštatovať aj to, že v roku 2012 sme zaznamenali značný nárast súdnej agendy v súvislosti s opravnými prostriedkami podávanými vysielateľmi voči našim rozhodnutiam.
Ako ukazuje prax roku 2012, ale aj predtým, v budúcnosti bude treba riešiť niektoré otázky aj na legislatívnej úrovni.
Patrí k nim zákon na ochranu domácej tvorby, ktorá je v súčasnosti minimálna.
Ďalej sa ukazuje potreba zlepšiť ochranu zdravotne postihnutých dopracovaním podmienok tzv. multimodálneho prístupu.
Starším problémom je retransmisia zahraničných televíznych staníc, ktoré sú opakovane zaraďované do ponuky káblových operátorov bez súhlasu vysielateľov či dokonca napriek ich nesúhlasu.
Z praxe sa ukazuje aj potreba lepšie prepracovať podmienky vysielania lokálnych a regionálnych rozhlasových a televíznych staníc, pretože staré definície zavedením a rozšírením internetu strácajú svoju platnosť.
Treba položiť aj otázku, ako racionálne vyvážiť fakt, že televízni vysielatelia môžu podľa zákona vytvárať paralelné programové kanály v prípade, že sú monotypové, napríklad takú máme DOMA alebo JOJ Plus a ďalšie, kým rozhlasoví vysielatelia majú striktne vymedzenú iba jednu možnú programovú službu.
Keďže je tu už pred nami reálny začiatok budovania digitálnej rozhlasovej siete DAB, bude sa asi musieť dopracovať aj zákon č. 220/2007 o digitálnom vysielaní.
Rada je pre slovenskú verejnosť aj miestom, na ktoré posiela svoje sťažnosti v súvislosti s elektronickými médiami. Neraz prichádzajú aj sťažnosti, ktoré nemôžeme riešiť, pretože nespadajú do našej kompetencie, respektíve zákon daný stav nezakazuje. V roku 2012 to boli najčastejšie sťažnosti na nedodržiavanie začiatkov vysielania, na nízku kvalitu niektorých programov, na poplatky, ktoré musia obyvatelia platiť poskytovateľom retransmisie, prípadne na nekvalitný príjem signálu.
Novým fenoménom sú hromadné sťažnosti, ktoré bývajú organizované z jedného centra a preposielané desiatkami, ba i stovkami sťažovateľov vo forme e-mailu na našu adresu. Títo sťažovatelia si vlastne neuvedomujú, že pre rozhodovanie rady je irelevantné, či prišla iba jedna, alebo hoci aj stovky sťažností, a majú šťastný pocit, že priložili ruku k dielu.
Celkový počet sťažností však signalizuje nespokojnosť s obsahom vysielania, avšak na druhej strane vlastne ide o prejav dozrievania našej spoločnosti, občianskej spoločnosti, ktorá aktívne pristupuje k svetu okolo seba.
Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a za to, že ste si vypočuli túto moju informáciu k správe o vysielaní a retransmisii za rok 2012.
Dobrý deň, dámy a páni. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mám informáciu o správe o vysielaní a retransmisii v roku 2012. Na Slovensku sme mali v minulom roku popri deviatich okruhoch verejnoprávneho rozhlasu a tridsiatich troch držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie a popri dvoch okruhoch verejnoprávnej Slovenskej televízie 117 držiteľov licencií na televízne vysielanie, ku ktorým musíme prirátať ďalších 93 licencií na digitálne vysielanie. Činnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu sa teda dotýka stoviek vysielateľov, popri čom ešte registrujeme aj vyše 150 prevádzkovateľov retransmisie. Počet vysielateľov sa neustále zvyšuje, počet prevádzkovateľov retransmisie v priemere stagnuje.
Od roku 2010 sme museli po zmene zákona č. 308/2000 zahrnúť do našej pôsobnosti aj niektoré vysielania prostredníctvom internetu. Týchto je spolu dnes takmer 50.
Úlohou našej rady je rozhodovať o licenciách a registráciách retransmisie, ďalej dohliadať nad dodržiavaním zákonných povinností a v prípade ich narušenia ukladať sankcie od upozornenia na porušenia zákona až po finančné pokuty. Rada má okrem tejto činnosti aj svoje povinnosti voči štátnym orgánom, Národnej rade Slovenskej republiky, európskym orgánom, aj voči domácej mediálnej sfére a nezávislým subjektom spoločenského života.
Aktivity, ktoré vyvíja Rada pre vysielanie a retransmisiu, smerujú k tomu, aby Slovensko ako moderný európsky štát malo vyspelý televízny a rozhlasový trh. Pochopiteľne, je na vysielateľoch, ako využijú súčasné podmienky. Na jednej strane je tu podfinancovaný verejnoprávny vysielateľ, RTVS, a zmeny, ktoré zavádza nové vedenie, sa prejavujú pomaly. Na druhej strane v náročných ekonomických podmienkach vysielajú menší i väčší komerční vysielatelia, ktorí nie vždy ponúkajú najkvalitnejší program a prevažujú u nich komerčné záujmy nad záujmami kultúrnymi.
Stále prebieha tvrdý zápas o čo najväčší podiel na trhu medzi celoplošnými vysielateľmi, TV MARKÍZA a Televízia JOJ. Rovnako o svojich poslucháčov bojujú aj komerčné rádiá spolu s verejnoprávnym v nezmenenom poradí. Najpočúvanejšie je Rádio EXPRES, ďalej verejnoprávne Rádio Slovensko, potom FUN Rádio, Jemné Melódie, Europa 2, Rádio Regina a Rádio Viva. S veľkými ekonomickými problémami sa stretávajú lokálni a regionálni vysielatelia.
V konkrétnych prípadoch roku 2012 sa ukázalo, že sa naplnil pohár trpezlivosti hlavne s vysielaním komerčných televízií, ktoré viac razy prekročili mieru slušnosti a zasiahli do ľudskej dôstojnosti, prípadne ohrozovali vývin maloletých divákov. Preto sme zaznamenali zvýšenú hladinu kritiky voči týmto médiám od občanov, v počte ich sťažností, ktoré k nám prichádzajú, ale napríklad aj od členov poslaneckého zboru. Minister kultúry avizoval tzv. zápas proti idiotizácii médií. Prebehli odborné diskusie, samozrejme za aktívnej účasti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Výsledkom bolo prijatie pozmenenej vyhlášky, ktorú nazývame stručne O jednotnom systéme označovania, v ktorej sa zaviedla tzv. druhá časová opona, a vyhláška je platná od 1. apríla tohto roku. Aplikačné výsledky tejto zmeny budeme môcť posúdiť až v nasledujúcich mesiacoch tohto roku.
Uplynulý rok 2012 bol okrem iného aj rokom parlamentných volieb. Preto sme realizovali naplánovaný monitoring spravodajských a publicistických programov v období kampane a volieb do Národnej rady. Realizovaný bol v príslušnom období konania volieb. Okrem bežných prípadov, ktoré sme museli pri tejto príležitosti riešiť, bol bol najzávažnejší problém so združením alebo stranou "99 percent". Rada sa v tom čase na základe mnohých sťažností zišla na mimoriadnom zasadaní a rozhodla o tom, že barnumská reklama v prospech "99-ky", ktorá prebiehala v troch elektronických médiách, nebola v medziach existujúceho právneho poriadku. Mimochodom, iba pred niekoľkými týždňami Najvyšší súd potvrdil v celej šírke vtedajšie naše rozhodnutie aj s výškou dosť vysokej finančnej sankcie.
Dominantnou činnosťou rady v roku 2012 v oblasti regulácie obsahu vysielania bolo posudzovanie komerčných prvkov vo vysielaní. V rámci dohľadu nad dodržiavaním ustanovení upravujúcich reklamu, sponzoring a umiestňovanie produktov rada uložila celkove 42 sankcií za ich porušenie. Problém s nedodržiavaním dĺžky reklamných prerušení je tu dlhodobo. Komerčné televízie majú možnosť vysielať podľa zákona 12 minút reklamy za hodinu, čo spravidla v prime time aj napĺňajú. Keď sa k tomu pridajú ešte aj upútavky na vlastný program, ktoré sa nezarátavajú do tohto času, môžu z jednej hodiny odkrojiť až cca 20 minút, takže na vysielaný program povedzme v tej hodine zostáva už iba 40 minút, čiže dve tretiny. Už tento rozsah našich ľudí znepokojuje, ale tým sa ešte neporušil zákon. Je však aj mnoho prípadov, v ktorých vysielatelia tento zákonom povolený čas na reklamu ešte predlžujú, a v tom prípade nastupujú sankcie našej rady.
V roku 2012 rada realizovala dve výberové konania, jarné a jesenné, na voľné frekvencie určené na rozhlasové analógové vysielanie. Obidve výberové konania prebehli bez väčších problémov, okrem jedného prípadu, keď Rada pridelila frekvencie súčasného Rádia Viva inému žiadateľovi Corporate Legal, s. r. o. Rádio Viva Production House sa proti tomuto rozhodnutiu rady odvolalo a podľa najnovšieho vývinu im dal súd za pravdu. V tejto súvislosti prebehol v rade aj poslanecký prieskum. V roku 2013 sa teda budeme musieť k tomuto rozhodnutiu vrátiť, zapracovať námietky súdu a znova v tejto veci rozhodnúť. Urobíme tak v najbližších týždňoch.
Inak treba v tejto súvislosti všeobecne konštatovať aj to, že v roku 2012 sme zaznamenali značný nárast súdnej agendy v súvislosti s opravnými prostriedkami podávanými vysielateľmi voči našim rozhodnutiam.
Ako ukazuje prax roku 2012, ale aj predtým, v budúcnosti bude treba riešiť niektoré otázky aj na legislatívnej úrovni.
Patrí k nim zákon na ochranu domácej tvorby, ktorá je v súčasnosti minimálna.
Ďalej sa ukazuje potreba zlepšiť ochranu zdravotne postihnutých dopracovaním podmienok tzv. multimodálneho prístupu.
Starším problémom je retransmisia zahraničných televíznych staníc, ktoré sú opakovane zaraďované do ponuky káblových operátorov bez súhlasu vysielateľov či dokonca napriek ich nesúhlasu.
Z praxe sa ukazuje aj potreba lepšie prepracovať podmienky vysielania lokálnych a regionálnych rozhlasových a televíznych staníc, pretože staré definície zavedením a rozšírením internetu strácajú svoju platnosť.
Treba položiť aj otázku, ako racionálne vyvážiť fakt, že televízni vysielatelia môžu podľa zákona vytvárať paralelné programové kanály v prípade, že sú monotypové, napríklad takú máme DOMA alebo JOJ Plus a ďalšie, kým rozhlasoví vysielatelia majú striktne vymedzenú iba jednu možnú programovú službu.
Keďže je tu už pred nami reálny začiatok budovania digitálnej rozhlasovej siete DAB, bude sa asi musieť dopracovať aj zákon č. 220/2007 o digitálnom vysielaní.
Rada je pre slovenskú verejnosť aj miestom, na ktoré posiela svoje sťažnosti v súvislosti s elektronickými médiami. Neraz prichádzajú aj sťažnosti, ktoré nemôžeme riešiť, pretože nespadajú do našej kompetencie, respektíve zákon daný stav nezakazuje. V roku 2012 to boli najčastejšie sťažnosti na nedodržiavanie začiatkov vysielania, na nízku kvalitu niektorých programov, na poplatky, ktoré musia obyvatelia platiť poskytovateľom retransmisie, prípadne na nekvalitný príjem signálu.
Novým fenoménom sú hromadné sťažnosti, ktoré bývajú organizované z jedného centra a preposielané desiatkami, ba i stovkami sťažovateľov vo forme e-mailu na našu adresu. Títo sťažovatelia si vlastne neuvedomujú, že pre rozhodovanie rady je irelevantné, či prišla iba jedna, alebo hoci aj stovky sťažností, a majú šťastný pocit, že priložili ruku k dielu.
Celkový počet sťažností však signalizuje nespokojnosť s obsahom vysielania, avšak na druhej strane vlastne ide o prejav dozrievania našej spoločnosti, občianskej spoločnosti, ktorá aktívne pristupuje k svetu okolo seba.
Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a za to, že ste si vypočuli túto moju informáciu k správe o vysielaní a retransmisii za rok 2012.
Autorizovaný