19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
30.5.2013 o 17:09 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Na úvod by som rád povedal, že aj Sloboda a solidarita je za podporu rodiny, no myslíme si, že treba to robiť vhodnými prostriedkami. Samozrejme, vždy je lákavé použiť zákon o dani z príjmu na to, aby sme podporili čokoľvek. Ja si pamätám ešte na škole na Ekonomickej univerzite nás učili, že daňový systém má funkciu sociálnu a má funkciu hospodársku. V praxi sa ale nič také nepotvrdilo, že by naozaj fungovali tieto rôzne funkcie daňového systému, a preto bez ohľadu na to, či ide o ľavicovú politiku, alebo pravicovú, alebo aké je teda to videnie sveta, ten daňový systém by mal byť použitý len na výber peňazí, na výber nevyhnutného množstva peňazí, na financovanie verejných statkov. Samozrejme, pred tým je ešte nutné definovať, čo sú to verejné statky. Malo by to byť na akejsi, po akejsi spoločenskej diskusii alebo na základe nejakej spoločenskej zhody, alebo možnože práve tá strana, alebo tie strany, ktoré vládnu, zadefinujú rozsah a typy, druhy verejných statkov, už jedno ako. Každopádne, tie treba financovať, na to sú tu dane a tie dane treba vybrať. Dane treba vybrať efektívne, to znamená s čím menšími nákladmi, treba ich vyberať spravodlivo, to znamená ten, kto má vyšší príjem, by mal platiť vyššiu daň, to je takzvaná vertikálna spravodlivosť. Potom ešte existuje horizontálna spravodlivosť, ktorá vraví, keď majú dvaja ľudia rovnaký príjem, mali by platiť rovnakú daň, už tu narážame na tento problém preto, lebo ten, kto má rodinu, by platil nejakou formou nižšiu daň. Oproti tomu, kto rodinu nemá, mať nemôže, ktorý o ňu prišiel a tak ďalej. Tak isto majú byť dane neutrálne, nemajú rozlišovať medzi druhom podnikania, medzi typom subjektu, dane majú byť účinné, náklady na výber daní majú byť čím nižšie a dane majú byť jednoduché. Toto sú tie štyri princípy, na základe ktorých je postavený slovenský daňový systém vrátane rovnej dane, aspoň teda do konca minulého roku to bolo dôsledne uplatnené. To znamená, tie princípy zdanenia, ktoré sú omnoho dôležitejšie, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať, sú: spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť.
No ja zas na druhej strane chápem, že politikov, v tomto prípade pána kolegu Hudackého a kolegov z KDH to zvádza, ten daňový systém, že poďme teda niečo urobiť, lebo chceme podporiť to, čo si myslíme my, že je dôležité. A je to úplne legitímne tento pohľad, len treba si uvedomiť, že to vnáša, vnáša to určitý chaos, určitý neporiadok do daňového systému, komplikuje ho. Aj tento samotný zákon, keď si pozrieme, tak už toto je niekoľko strán do daní, do zákonu o dani z príjmu zrejme by sa preniesli nejaké opatrenia, čo kedy sa smie, kedy sa nesmie, trebalo by tú rodinu definovať a tak ďalej. Toto všetko sú, toto všetko sú veci, ktoré skrátka vnášajú určitú mieru chaosu do daňového systému. O to menej ľudí ho potom chápe, o to viac možností je ten daňový systém obchádzať.
Predkladateľ píše v návrhu zákona o rodinnej, teda o rodinnej paušálnej dani - a to je ďalší problém. Paušálna daň. My máme na Slovensku princíp zdaňovaní taký, že platia sa, platí sa nejaké percento daní z príjmu a potom ešte sa zdaňuje spotreba, zdaňuje sa majetok. Vrátim sa k tomu percentu daní z príjmu. Opäť paušálnou daňou narušíme vertikálnu spravodlivosť preto, lebo paušálnu daň môžu platiť, tú istú daň, ľudia, daňovníci s rôzne vysokými príjmami a špeciálne na Slovensku netreba zabúdať, vždy bude veľká snaha obchádzať daňové zákony, hľadať tie cestičky, ako sa vyhnúť plateniu daní, zneužívať daňový systém. Toto sa do veľkej miery podarilo v roku 2004 odstrániť a práve takýmito krokmi opäť vnášame, respektíve vytvárame motiváciu nejak sa už len tomu plateniu daní vyhnúť.
Kolega Mikloško tu predo mnou hovoril, že treba podporiť rodinné farmy preto, lebo to je odspodu a to je práve to dobré. Ja si myslím, že farma, ktorú obsluhujú alebo teda, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli, má tu istú hodnotu ako farma, na ktorej pracuje, na ktorej pracujú dvaja manželia. Ale povedzme, resp. určite, pán Mikloško, sa zhodneme na tom, že treba podporiť rodinné farmy. Treba podporiť rodinné farmy aj preto, lebo Slovensko si nechalo fakticky zlikvidovať poľnohospodárstvo, a to si myslím, je vec, na ktorej sa do veľkej miery zhodneme. Výsledok zlikvidovaného poľnohospodárstva, čo teda pramení najmä zo servilného prístupu voči Bruselu za posledných možnože 15 - 16 rokov, tak výsledok tohto zlikvidovaného poľnohospodárstva je napríklad fakt, že na Slovensku sa predá najmenej, najmenší podiel domácich potravín. Iba 45 % tých potravín, ktoré sa na Slovensku predávajú, boli na Slovensku aj vyrobené, dopestované a tak ďalej.
Teraz trošku odbočím k vzťahu k Bruselu. Ja plne chápem dobu, ktorá nastala v roku 1998 po tom, čo Vladimír Mečiar spravil z Európy, teda zo Slovenska čiernu dieru Európy, že tá spoločenská objednávka dostať sa do Európskej únie bola mimoriadne silná, a preto nechcem žiadneho z tých politikov, ktorí vtedy boli pri tom a ktorí rozhodovali o tom, v čom všetkom my ustúpime - aj keď z dnešného pohľadu veľké množstvo ústupkov bolo jednoducho nesprávnych -, nechcem nikoho z toho viniť. Tá doba, rok 1998, si to jednoducho vyžadovali a nakoniec spoločnosť ako celok - a ukázala to jasne napríklad vo voľbách - mala vyššiu prioritu ako poľnohospodárstvo, a to bolo dostať sa do Európskej únie.
V Európskej únii už sedem rokov sme. Medzičasom sme zistili, že to teda nie je určite spolok nejakých filantropov, že sa tam tvrdo hája a obhajujú vlastné záujmy. Každá krajina tam lobuje za svoje záujmy. Veľa skupín tam lobuje za svoje záujmy. Posledný príklad je olivový olej. Až absurdné nariadenie, že v reštauráciách nesmú byť fľašky s olivovým olejom, ale tam sa už eurohujeri zľakli a tento návrh stiahli. Výsledok je, že, ako som už vravel, slovenské poľnohospodárstvo je na ceste do likvidácie. Či si pozrieme stavy ošípaných, produkciu pšenice, výrobu cukru. Čokoľvek si pozrieme, to všetko ide dole vodou a ide to najmä od roku 2004, odkedy sme vstúpili do Európskej únie. A, samozrejme, podporiť malé farmy - už teraz či rodinné, alebo jedno aké -, ale vôbec podporovať poľnohospodárstvo je správne. Teraz je otázka ako.
Tu kolegovia navrhujú, robme to cez, robme to cez zákon, cez špeciálny zákon, ktorý nazveme zákon o rodinnom podnikaní, kde povieme, rodina bude zvýhodnená v daniach a oni teda už začnú podnikať. A povedzme samostatne hospodáriaci roľník, ktorý práve rodinu nemá, tak ten, ten jednoducho nebude mať žiadne výhody. Ale je tu... (Reakcia navrhovateľa.), prosím, môže mať súrodenca, áno, tak pokiaľ ho má, pokiaľ súrodenec chce podnikať v poľnohospodárstve.
No ale je tu aj iná možnosť, ako podporiť poľnohospodárstvo, a to je tá, že prestať hádzať polená pod nohy poľnohospodárom. My vôbec nepotrebujeme zavádzať ďalšie pravidlá na to, aby sme nejakú skupinu nespravodlivo zvýhodnili voči inej skupine. Nám bohate stačí, keď zrušíme niekoľko existujúcich pravidiel. Úplne nezmyselné opatrenia, keď niekto chce mať nejakú malú výrobu niečoho, musí mať tri rôzne umývadlá. Musí mať rôzne, rôzne clony a rôzne prechody, a rôzne, no tak nezmyselné opatrenia, ako máme my, my sme možnože v polovici opatreniach, ktoré vyžaduje alebo v polovici normách, ktoré Európska únia vyžaduje, sme pápežskejší než pápež. Vyžadujeme úplne nezmysly!
Predávať vlastné výrobky z domu, a teda keď nechceme, aby ten, povedzme tá rodina, ktorá má nejakú malú farmu, aby bola odkázaná na to, že môže svoje produkty predávať len do nejakého poľnovýkupu, kde ich stlačia s cenou, ale chcem tej rodine dovoliť, chceme, aby tá rodina povedzme tvorila vyššiu pridanú hodnotu a napríklad mohla predávať z dvora, tak tam sa treba zamyslieť. Treba si zobrať tie stovky strán nezmyselných opatrení, ktoré sa, ktoré za posledných desať - pätnásť rokov ministerstvo pôdohospodárstva vyprodukovalo a ktoré sú platné. A naozaj ich treba prejsť a pozrieť sa, čo všetko z tohto vieme zrušiť. Potom by sme videli, ako by sa darilo rodinnému podnikaniu, teda rodinným farmám. Toľko k farmám.
Všeobecne k podnikaniu. Áno, podporujeme aj podnikanie. Existuje tam množstvo opatrení, ale nebabrime sa do daňového systému preto, lebo opúšťame tým tzv. Paretovo optimum. To nebudem rozoberať, čo konkrétne pod tým mám na mysli, ale garantujem vám, že ten výnos z daní bude citeľne nižší nielen o to, čo akože sme im uľavili, ale bude nižší. Lebo jednoducho, čím je systém komplikovanejší, tým sa menej platí daň.
Uvediem napríklad jeden príklad, ako je to s tými daňami, aká je to citlivá záležitosť s tým daňovým systémom. Daňový systém je takmer tak citlivý ako dôchodkový, a preto pri všetkej úcte voči kolegom, ja si myslím, že zásahy do daňového systému by nemali byť dovolené robiť politikom. No ale uvediem ten jeden príklad. Naša múdra vláda tu vrátane 83 poslancov SMER-u odsúhlasila, že sa zvýši daň pre právnické osoby z 19 na 23 percent. Človek by si mohol myslieť, že robili to preto, lebo sa ráta aj s vyšším výnosom. Ale priamo vláda vo svojom programe stability, ktorý sme tu, o ktorom sme tu diskutovali pár dní dozadu, ráta s poklesom výnosu dane z príjmov právnických osôb, a tu len vidieť, ako ľahko sa dá opustiť nejaký optimálny alebo lokálne optimálny stav. O to viacej odporúčam nebabrať sa do daňového systému. Stačia bohate tie zásahy, ktoré vo svojej, vo svojej neodbornosti napáchali kolegovia zo SMER-u.
Veľmi pekne vám ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
16:38
Uvádzajúci uvádza bod 16:38
Ján HudackýRodina sa stala ekonomicky závislá na štáte, na pochybných istotách vlád a politikov a, žiaľ, tento fakt pretrváva na Slovensku aj doteraz. Rodinné podnikanie je po stáročia vo vyspelých ekonomikách overenou tradičnou formou podnikania. Vychádzajúc zo štúdie rakúskeho inštitútu pre výskum malých a stredných podnikateľov, ktorý robil prieskum v 33 krajinách Európy, rodinné podnikanie vo vyspelej Európe má niekoľko zaujímavých charakteristík, o ktoré sme sa aj opierali pri kreovaní predmetného návrhu, a ja si dovolím uviesť niekoľko z nich. V Európe nie je spoločná definícia rodinného podnikania, spoločnými znakmi týchto rôznych definícií je majoritný podiel členov rodiny na vlastníctve a kontrole manažmentu rodinnej firmy. Rodinné podnikanie je vo väčšine prípadov realizované cez malé a stredné podniky, najviac mikropodniky a to je do 10 zamestnancov, z toho takmer jedna tretina sú živnostníci alebo samostatne hospodáriaci roľníci, samozrejme, v našom názvosloví.
Čo je veľmi dôležité, že 70 až 80 percent všetkých podnikov v Európe majú črty rodinných podnikov a zamestnávajú viac ako 50 percent pracovnej sily. Kapitál pochádza hlavne z rodinných zdrojov a bankových úverov, ziskovosť je síce nižšia, manažment je obyčajne viac konzervatívny, vlastníci sú ochotní dlhšie čakať na návratnosť investícií a zisk je často reinvestovaný. Rodinné podniky sú viac stabilné, tu je snaha o dlhodobú udržateľnosť a vedie k opatrnému správaniu a preberaniu nižšej miery rizika. Podpora zo strany štátu je najčastejšie realizovaná prostredníctvom daňových úľav, lepšieho prístupu k revolvingovým finančným zdrojom vzdelávania, poradenstva. Rodinné podniky sú zároveň nositeľmi tradičných hodnôt, etiky a morálky v podnikaní, ako je čestnosť, dôveryhodnosť, skromnosť a tak ďalej. Je tam záujem nielen o dobré meno firmy, ale zároveň o dobré meno rodiny, pretože to je navzájom prepojené. Podporujú rozvoj daností, schopností členov rodiny, zabezpečujú z generácie na generáciu transfer know-how, či už sa to týka účelného vlastníctva, technologických postupov, procedúr, receptúr a podobne, a tak isto je záujem, taký úprimný záujem o vyššie sociálne investície, čiže dôraz na skutočnú kvalifikáciu ľudí v rodinnej firme. Čiže samotní členovia rodiny majú záujem, aby už od detského veku sa členovia rodiny vyvíjali v prospech rozvoja podniku, teda ktorý sa potenciálne potom dedí z generácie na generáciu.
Prečo teda práve takýto zákon o rodinnom podnikaní aj u nás? Okrem faktu, že Slovensko je jednou z mála krajín Európy, ktorá vôbec nemá legislatívne upravené rodinné podnikanie, je veľa vážnych dôvodov pre jeho etablovanie v našom legislatívnom poriadku. V čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy, sprevádzanej vysokou nezamestnanosťou, v Košiciach to asi neplatí, keď mnohé rodiny sú na prahu chudoby, bez pravidelného príjmu, v čase, keď sociálny systém je na hranici kolapsu a šedá ekonomika odčerpáva významnú časť zdrojov, v čase, keď mnohí mladí ľudia a zdraví ľudia v produktívnom veku nevedia uplatniť svoje znalosti, schopnosti, zručnosti a strácajú pracovné návyky, v čase, keď sa rodičia živitelia rodín vydávajú do cudziny za prácou a rodiny sa rozpadávajú, v čase, keď mladí ľudia a ľudia v strednom veku nenachádzajú uplatnenie doma na vidieku a celé dediny sa vyľudňujú, v čase, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy na vidieku ležia ladom, v čase, keď podnikanie je vnímané ako podvodná činnosť a podnikatelia vnímaní ako zlodeji, je vážny dôvod na predloženie zákona, ktorý vytvorí lepšie podmienky pre nezávislé ekonomické zabezpečenie rodín, stabilného a dlhodobo udržateľného spôsobu zamestnanosti a finančného príjmu a taktiež obživy rodín. Odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky, vytvorí pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom, ako je nastavený na Slovensku a podnieti členov rodiny v rozvoji ich daností, schopností, zručností prostredníctvom podnikania s využitím dôležitého fenoménu - a to je fenomén vzájomnej dôvery. Ďalej upevní rodinné väzby a súdržnosť členov rodín, my, ktorí sme na, teda bývame na východe Slovenska, môžeme o tom veľa rozprávať, koľko rodín sa rozpadá len preto, že jeden alebo obidvaja z rodičov chodia za prácou do zahraničia, a mladé rodiny sa takýmto spôsobom potom rozpadávajú. Zlepšiť sociálno-ekonomické postavenie rodín v málo rozvinutých regiónoch a na vidieku a koniec koncov vytvoriť lepšie predpoklady pre zodpovedné a etické podnikanie. Už som to naznačil v súvislosti s vytváraním dobrého mena nielen firmy, nielen rodinného podniku, ale zároveň aj rodiny, pretože hovorím, tieto vzťahy sú vzájomné prepojené.
Rodinné podnikanie je teda osvedčenou tradičnou formou podnikania vo vyspelých ekonomikách, ktoré okrem samotného ekonomického zabezpečenia rodiny upevňuje rodinné väzby, ako som povedal, a súdržnosť jednotlivých členov rodiny. Okrem toho podnecuje členov rodiny lepšie, efektívnejšie využívať ich schopnosti, znalosti, zručnosti, čiže všetky ich talenty pre rozvoj vzájomných rodinných podnikateľských aktivít. Významným aspektom rodinnej firmy je vzájomná dôvera, čo už som tu tiež hovoril, v rodinách si jednoducho ľudia viacej veria, spoliehajú sa na seba, berú na seba spoločnú zodpovednosť a riziká a sú si lojálnejší. Odovzdávajú si navzájom skúsenosti, poznatky a hlavne tradíciu z generácie na generáciu.
Ako som už uviedol, v našej slovenskej legislatíve rodinné podnikanie nie je doteraz definované, to znamená, že, to teda neznamená, že u nás členovia rodín spolu nepodnikajú. Podnikajú, ale na základe všeobecnej podnikateľskej legislatívy. Rodinné podnikanie si zaslúži viac pozornosti, a teda aj špecifické legislatívne podmienky a ďalšiu následnú podporu. Táto forma podnikania pritom môže priniesť tejto krajine mnoho výhod, zvýšenie zamestnanosti, odbremenenie sociálneho systému a v konečnom dôsledku aj vyšší príjem pre štát. Rád zdôrazním všetky výhody rodinných podnikov: vzájomná dôvera, ktorú tu viackrát opakujem, medzi najbližšími členmi vedenia podniku je kritickým aspektom úspešnosti a dlhodobej udržateľnosti každého podniku. Mnoho úspešných firiem sa rozpadlo len kvôli vzájomnej nedôvere a zlým vzťahom ich majiteľov, manažérov. Dôsledky takýchto dopadov sa nedotýkajú iba majiteľov, ale často zasahujú do osudov ich zamestnancov a ich rodín. Z istej medzinárodnej štúdie o rodinnom podnikaní v Európe je zrejmé, že tento aspekt vzájomnej dôvery v riadení podniku hrá v dominantný prospech rodinných podnikov.
Ďalšou výhodou rodinného podnikania je aj dlhodobá udržateľnosť takýchto podnikov. Obyčajne členovia rodinných podnikov sú v rozhodovaní a preberaní riziká často opatrnejší, čo na jednej strane má dopad na ziskovosť, ale na druhej strane ale eliminuje riziká bankrotu podniku. Nie je preto náhodou, že rodinné podniky majú dlhodobú tradíciu a že sa dedia z generácie na generáciu.
Významným aspektom rodinného podnikania je aj dôraz na etiku a morálku v podnikaní. V prípade rodinného podniku to nie je len o snahe zachovať dobré meno podniku, ale aj o dobré meno rodiny, dobré vzťahy, zachovať dobré meno s dodávateľmi, zamestnancami a predovšetkým zákazníkmi sú v prípade rodinných podnikov nevyhnutným predpokladom pre zachovanie dobrého mena, a teda aj prosperity a dlhodobej udržateľnosti podniku.
V aktuálnej sociálno-ekonomickej situácii na Slovensku, keď sa miera nezamestnanosti pohybuje v priemere okolo 15 %, je potrebné hľadať jednoduché a overené riešenia; a práve rodinné podnikanie je jedným z nich. Okrem spomínaného ekonomického zabezpečenia rodiny cez stabilný príjem vytvára predpoklady pre upevňovanie rodinných väzieb. Kríza rodín na Slovensku je okrem iných faktorov spôsobená aj migráciou živiteľov rodín, mužov a žien za prácou mimo región, v ktorom žijú, v ktorom žijú a často teda odchádzajú do zahraničia. Odlúčení manželia, odlúčení rodičia od detí, popretrhávané rodinné väzby. Nie div, že množstvo takýchto rozdelených rodín končí ich rozpadom. Okrem toho fenomén migrácie za prácou spôsobuje aj vyľudňovanie našich dedín a malých miest. Je to smutná realita, ako som už povedal, v najmenej rozvinutých regiónoch, predovšetkým na východe Slovenska.
V čom je teda navrhovaná legislatíva odlišná od existujúcej podnikateľskej legislatívy? Snažili sme sa, aby návrh zákona o rodinnom podnikaní bol čo najkomplexnejší, to znamená jasne definovať podstatu rodinného podnikania, jeho právne formy, založenie a evidenciu rodinných podnikov, správanie a preberanie rodinných podnikov, spravovanie a preberanie rodinných podnikov a v neposlednom rade aj systém podpory rodinných podnikov. Netajíme sa tým, že chceme, aby rodinné podniky boli zvýhodňované. Možno si niekto bude myslieť, že tým diskriminujeme ostatných podnikateľov, spomínané dôvody aj výhody rodinného podnikania, ako aj zahraničné skúsenosti jasne dokazujú, že stimulovať rodinné podniky sa oplatí.
Na druhej strane týmto návrhom zákona stanovujeme jasné a striktné podmienky, za ktorých môže byť rodinný podnik založený, resp. evidovaný. Nechcem tu konkretizovať jednotlivé ustanovenia návrhu, ale môžem spomenúť napr. podmienku, že rodinný podnik v rámci všetkých jeho právnych foriem - či je to rodinná živnosť, rodinná farma, alebo rodinná obchodná spoločnosť - tvoria minimálne dvaja členovia rodín v tzv. priamom rade, ktorí majú majoritný podiel na majetku podniku a tiež majoritný podiel na riadení podniku. Týka sa to teda najbližšieho príbuzenstva, ako napr. línia otec, matka, syn, dcéra, vnuk, alebo rodičia, alebo súrodenci. Čiže nie je to tak voľne postavené, ako vo vyspelých ekonomikách, keď za rodinný podnik sa pokladá vlastne každý podnik, kde je nejaké príbuzenstvo, či už v manažmente, alebo v zamestnaní. My to okliešťujeme len na tzv. ten priamy rad, čiže na Slovensku tých rodinných podnikov takto definovaných nebude až tak veľa, aj keď, samozrejme, snaha je, aby sme čo najviac rodín zapojili do rodinného podnikania.
To však neznamená, že širšie príbuzenstvo nemôže byť v štandardnom zamestnaneckom pomere. Keď hovoríme o systéme podpory, ten sa týka predovšetkým daňových zvýhodnení, zjednodušenej administratívy a prístupu k štartovaciemu kapitálu. Špecifickou súčasťou systému podpory v danom návrhu je tzv. rodinná paušálna daň, ktorá okrem daňového zvýhodnenia prináša menej byrokracie pre tie rodinné podniky, ktoré splnia dané podmienky.
Čo chceme týmto zákonom dosiahnuť pre naše rodiny? Ako som už spomínal, v súčasných sociálno-ekonomických podmienkach, keď čelíme hospodárskej kríze, je naivné si myslieť, že ktorákoľvek z vlád zabezpečí istoty a že sa štát postará o našej rodiny. Povinnosťou štátu - a skutočne štát má vytvoriť čo najlepšie podmienky a predpoklady pre ekonomickú aktivitu svojich občanov a rodín, hovoríme tomu teda, že vytvoriť čo najlepšie podnikateľské prostredie. Jednoduchou rečou povedané, pomôcť svojim občanom a rodinám k svojpomoci.
Celý návrh zákona korešponduje s princípom sociálneho trhového hospodárstva. Týmto návrhom sa snažíme vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili členom rodín zobrať nielen iniciatívu, ale aj zodpovednosť a riziká, využiť svoje talenty, schopnosti a znalosti a zručnosti pre zlepšenie svojej ekonomickej situácie. Zdraví a schopní ľudia predsa nemôžu čakať so založenými rukami, že sa o nich postará štát alebo nejaký systém v krajine. Áno, ľudia, ktorí objektívne nie sú schopní sa postarať o svoje materiálne potreby v rámci rodiny, majú právo na solidaritu zo strany štátu. Výhody rodinných podnikov vidím predovšetkým v malom podnikaní živností a fariem. Ľudia na vidieku, ktorí vlastnia pôdu, môžu využiť práve takúto formu podnikania na sebazamestnanie a zároveň vytvoria dostatočný trh pre domáce poľnohospodárske produkty. Slovensko je potravinovo nesebestačné a ak k tomu pridáme množstvo závadných potravín, ktoré sa k nám dostávajú zo zahraničia, je najvyšší čas stimulovať domácu produkciu aj prostredníctvom rodinných fariem.
Správnosť nášho konania sme si overili v mnohých diskusiách so združením vlastníkov pôdy, agropodnikateľov, so zástupcami mladých farmárov a tiež s individuálnymi farmármi, samostatne hospodáriacimi roľníkmi. Pri tvorbe navrhovanej legislatívy, legislatívnej úpravy sme sa snažili nájsť optimálny model pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, ktoré už existujú, avšak v súčasnosti čiastočne v rozpore so spoločenským záujmom. Máme tu na mysli prípady, keď živnostníkovi alebo samostatne hospodáriacemu roľníkovi, v menšej miere i štatutárovi, štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti pomáhajú pri podnikateľskej činnosti aj rodinní príslušníci.
Samozrejme, ten zákon im umožňuje, pretože v § 2 zákona č. 82/2005 v znení neskorších predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je to uvedené. Táto výnimka zo zákona č. 82 svojím obsahom však umožňuje vznik kvázirodinného podnikania, avšak neupravila celý rad dôležitých súvisiacich vzťahov. Členovia rodín pomáhajúcich pri podnikateľských činnostiach takto môžu zostať v evidencii uchádzačov o prácu, štát za nich plní odvodové povinnosti, vo vzťahu k podnikaniu nemajú žiadne práva ani povinnosti a sú odkázaní na ľubovôľu toho, komu v podnikaní pomáhajú. Štát je voči takémuto podnikaniu zatiaľ nevšímavý, pomáhajúcim členom rodiny neprisudzuje žiadny právny status, ktorý by s touto činnosťou súvisel, nijako takúto činnosť nestimuluje a nerieši ani paralelnú činnosť pomáhajúcich členov rodiny v sociálnych systémoch, ktoré sú určené pre tých, ktorí sú na to odkázaní. Pre pomáhajúcich členov rodiny je to síce čiastočne výhodné, pretože sa zúčastňujú na podnikaní, môžu prispievať ku zvýšeniu spoločného zisku, avšak zároveň poberajú dávky a iné možné plnenia zo sociálneho systému.
Predpokladaný návrh zákona jasne upravuje tieto vzťahy. Členovia rodiny v rodinnom podnikaní už nemôžu byť uchádzači o prácu, štát za nich nebude platiť odvodové povinnosti, zákon však ustanovuje ich právny status, vytvára výhodné podmienky, ktoré budú motivovať rodinných príslušníkov stať sa členmi rodinného podniku.
Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet aj na rozpočet Sociálnej poisťovne. Jeho prijatie povedie k vzniku novej agendy evidencie a podpory rodinného podnikania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na vytvorenie zdrojov pre opatrenia štátu na podporu rodinného podnikania. Zároveň však usporí prostriedky rozpočtu Sociálnej poisťovne a prostredníctvom výberu daní, odvodov a poplatkov od vyššieho počtu podnikateľských subjektov očakávame vyšší príjem aj pre štát. Odhad výdajov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na vytvorenie novej agendy je cirka 250-tisíc eur. Výdaje na opatrenie podpory rodiny a podnikania by podľa našich predpokladov nemali prekročiť objem úspor Sociálnej poisťovne, takže navrhovaná právna úprava bude od počiatku implementácie zákona o rodinnom podnikaní rozpočtovo neutrálna. Sme však presvedčení, že z dlhodobého hľadiska bude dopad implementácie rodinného podnikania na štátny rozpočet pozitívny, nehovoriac o jeho celospoločenskom prínose.
Dámy a páni, vážení kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o rodinnom podnikaní. Ďakujem pekne za pozornosť.
Pani predsedajúca, skončil som.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní. Návrh zákona, ktorý predkladám so svojimi kolegami, považujem bez zveličovania za historický a prelomový v procese kreovania podnikateľskej legislatívy na Slovensku. Tento návrh vytvára nevyhnutný legislatívny rámec, ktorý umožní členom rodiny zapojiť sa do vlastných podnikateľských aktivít a tým zaistiť pre ich rodiny dlhodobo udržateľný spôsob zamestnania, stáleho príjmu a obživy. Umožní členom rodiny upevňovať rodinné väzby, preberať na seba zodpovednosť a postupne vytvárať priestor pre ekonomickú nezávislosť rodín. Hovorí sa, a oprávnene, že rodina je základnou bunkou spoločnosti, všetci to vo všeobecnosti akceptujeme, ale možno si neuvedomujeme tento fakt do konkrétnych dôsledkov. Rodina je totiž aj základnou ekonomickou jednotkou. Každý dospelý člen rodiny sa obyčajne podieľa na zabezpečovaní príjmov a v konečnom dôsledku potom aj obživy. Je to prirodzené právo, povinnosť a možno aj spôsob, ktorý bol takmer 50 rokov buď pokrivený, alebo dokonca bolo upreté to právo nejakým spôsobom nezávisle sa postarať o rodinu nejakou individuálnou ekonomickou aktivitou a teda nejakým vlastným podnikaním.
Rodina sa stala ekonomicky závislá na štáte, na pochybných istotách vlád a politikov a, žiaľ, tento fakt pretrváva na Slovensku aj doteraz. Rodinné podnikanie je po stáročia vo vyspelých ekonomikách overenou tradičnou formou podnikania. Vychádzajúc zo štúdie rakúskeho inštitútu pre výskum malých a stredných podnikateľov, ktorý robil prieskum v 33 krajinách Európy, rodinné podnikanie vo vyspelej Európe má niekoľko zaujímavých charakteristík, o ktoré sme sa aj opierali pri kreovaní predmetného návrhu, a ja si dovolím uviesť niekoľko z nich. V Európe nie je spoločná definícia rodinného podnikania, spoločnými znakmi týchto rôznych definícií je majoritný podiel členov rodiny na vlastníctve a kontrole manažmentu rodinnej firmy. Rodinné podnikanie je vo väčšine prípadov realizované cez malé a stredné podniky, najviac mikropodniky a to je do 10 zamestnancov, z toho takmer jedna tretina sú živnostníci alebo samostatne hospodáriaci roľníci, samozrejme, v našom názvosloví.
Čo je veľmi dôležité, že 70 až 80 percent všetkých podnikov v Európe majú črty rodinných podnikov a zamestnávajú viac ako 50 percent pracovnej sily. Kapitál pochádza hlavne z rodinných zdrojov a bankových úverov, ziskovosť je síce nižšia, manažment je obyčajne viac konzervatívny, vlastníci sú ochotní dlhšie čakať na návratnosť investícií a zisk je často reinvestovaný. Rodinné podniky sú viac stabilné, tu je snaha o dlhodobú udržateľnosť a vedie k opatrnému správaniu a preberaniu nižšej miery rizika. Podpora zo strany štátu je najčastejšie realizovaná prostredníctvom daňových úľav, lepšieho prístupu k revolvingovým finančným zdrojom vzdelávania, poradenstva. Rodinné podniky sú zároveň nositeľmi tradičných hodnôt, etiky a morálky v podnikaní, ako je čestnosť, dôveryhodnosť, skromnosť a tak ďalej. Je tam záujem nielen o dobré meno firmy, ale zároveň o dobré meno rodiny, pretože to je navzájom prepojené. Podporujú rozvoj daností, schopností členov rodiny, zabezpečujú z generácie na generáciu transfer know-how, či už sa to týka účelného vlastníctva, technologických postupov, procedúr, receptúr a podobne, a tak isto je záujem, taký úprimný záujem o vyššie sociálne investície, čiže dôraz na skutočnú kvalifikáciu ľudí v rodinnej firme. Čiže samotní členovia rodiny majú záujem, aby už od detského veku sa členovia rodiny vyvíjali v prospech rozvoja podniku, teda ktorý sa potenciálne potom dedí z generácie na generáciu.
Prečo teda práve takýto zákon o rodinnom podnikaní aj u nás? Okrem faktu, že Slovensko je jednou z mála krajín Európy, ktorá vôbec nemá legislatívne upravené rodinné podnikanie, je veľa vážnych dôvodov pre jeho etablovanie v našom legislatívnom poriadku. V čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy, sprevádzanej vysokou nezamestnanosťou, v Košiciach to asi neplatí, keď mnohé rodiny sú na prahu chudoby, bez pravidelného príjmu, v čase, keď sociálny systém je na hranici kolapsu a šedá ekonomika odčerpáva významnú časť zdrojov, v čase, keď mnohí mladí ľudia a zdraví ľudia v produktívnom veku nevedia uplatniť svoje znalosti, schopnosti, zručnosti a strácajú pracovné návyky, v čase, keď sa rodičia živitelia rodín vydávajú do cudziny za prácou a rodiny sa rozpadávajú, v čase, keď mladí ľudia a ľudia v strednom veku nenachádzajú uplatnenie doma na vidieku a celé dediny sa vyľudňujú, v čase, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy na vidieku ležia ladom, v čase, keď podnikanie je vnímané ako podvodná činnosť a podnikatelia vnímaní ako zlodeji, je vážny dôvod na predloženie zákona, ktorý vytvorí lepšie podmienky pre nezávislé ekonomické zabezpečenie rodín, stabilného a dlhodobo udržateľného spôsobu zamestnanosti a finančného príjmu a taktiež obživy rodín. Odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky, vytvorí pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom, ako je nastavený na Slovensku a podnieti členov rodiny v rozvoji ich daností, schopností, zručností prostredníctvom podnikania s využitím dôležitého fenoménu - a to je fenomén vzájomnej dôvery. Ďalej upevní rodinné väzby a súdržnosť členov rodín, my, ktorí sme na, teda bývame na východe Slovenska, môžeme o tom veľa rozprávať, koľko rodín sa rozpadá len preto, že jeden alebo obidvaja z rodičov chodia za prácou do zahraničia, a mladé rodiny sa takýmto spôsobom potom rozpadávajú. Zlepšiť sociálno-ekonomické postavenie rodín v málo rozvinutých regiónoch a na vidieku a koniec koncov vytvoriť lepšie predpoklady pre zodpovedné a etické podnikanie. Už som to naznačil v súvislosti s vytváraním dobrého mena nielen firmy, nielen rodinného podniku, ale zároveň aj rodiny, pretože hovorím, tieto vzťahy sú vzájomné prepojené.
Rodinné podnikanie je teda osvedčenou tradičnou formou podnikania vo vyspelých ekonomikách, ktoré okrem samotného ekonomického zabezpečenia rodiny upevňuje rodinné väzby, ako som povedal, a súdržnosť jednotlivých členov rodiny. Okrem toho podnecuje členov rodiny lepšie, efektívnejšie využívať ich schopnosti, znalosti, zručnosti, čiže všetky ich talenty pre rozvoj vzájomných rodinných podnikateľských aktivít. Významným aspektom rodinnej firmy je vzájomná dôvera, čo už som tu tiež hovoril, v rodinách si jednoducho ľudia viacej veria, spoliehajú sa na seba, berú na seba spoločnú zodpovednosť a riziká a sú si lojálnejší. Odovzdávajú si navzájom skúsenosti, poznatky a hlavne tradíciu z generácie na generáciu.
Ako som už uviedol, v našej slovenskej legislatíve rodinné podnikanie nie je doteraz definované, to znamená, že, to teda neznamená, že u nás členovia rodín spolu nepodnikajú. Podnikajú, ale na základe všeobecnej podnikateľskej legislatívy. Rodinné podnikanie si zaslúži viac pozornosti, a teda aj špecifické legislatívne podmienky a ďalšiu následnú podporu. Táto forma podnikania pritom môže priniesť tejto krajine mnoho výhod, zvýšenie zamestnanosti, odbremenenie sociálneho systému a v konečnom dôsledku aj vyšší príjem pre štát. Rád zdôrazním všetky výhody rodinných podnikov: vzájomná dôvera, ktorú tu viackrát opakujem, medzi najbližšími členmi vedenia podniku je kritickým aspektom úspešnosti a dlhodobej udržateľnosti každého podniku. Mnoho úspešných firiem sa rozpadlo len kvôli vzájomnej nedôvere a zlým vzťahom ich majiteľov, manažérov. Dôsledky takýchto dopadov sa nedotýkajú iba majiteľov, ale často zasahujú do osudov ich zamestnancov a ich rodín. Z istej medzinárodnej štúdie o rodinnom podnikaní v Európe je zrejmé, že tento aspekt vzájomnej dôvery v riadení podniku hrá v dominantný prospech rodinných podnikov.
Ďalšou výhodou rodinného podnikania je aj dlhodobá udržateľnosť takýchto podnikov. Obyčajne členovia rodinných podnikov sú v rozhodovaní a preberaní riziká často opatrnejší, čo na jednej strane má dopad na ziskovosť, ale na druhej strane ale eliminuje riziká bankrotu podniku. Nie je preto náhodou, že rodinné podniky majú dlhodobú tradíciu a že sa dedia z generácie na generáciu.
Významným aspektom rodinného podnikania je aj dôraz na etiku a morálku v podnikaní. V prípade rodinného podniku to nie je len o snahe zachovať dobré meno podniku, ale aj o dobré meno rodiny, dobré vzťahy, zachovať dobré meno s dodávateľmi, zamestnancami a predovšetkým zákazníkmi sú v prípade rodinných podnikov nevyhnutným predpokladom pre zachovanie dobrého mena, a teda aj prosperity a dlhodobej udržateľnosti podniku.
V aktuálnej sociálno-ekonomickej situácii na Slovensku, keď sa miera nezamestnanosti pohybuje v priemere okolo 15 %, je potrebné hľadať jednoduché a overené riešenia; a práve rodinné podnikanie je jedným z nich. Okrem spomínaného ekonomického zabezpečenia rodiny cez stabilný príjem vytvára predpoklady pre upevňovanie rodinných väzieb. Kríza rodín na Slovensku je okrem iných faktorov spôsobená aj migráciou živiteľov rodín, mužov a žien za prácou mimo región, v ktorom žijú, v ktorom žijú a často teda odchádzajú do zahraničia. Odlúčení manželia, odlúčení rodičia od detí, popretrhávané rodinné väzby. Nie div, že množstvo takýchto rozdelených rodín končí ich rozpadom. Okrem toho fenomén migrácie za prácou spôsobuje aj vyľudňovanie našich dedín a malých miest. Je to smutná realita, ako som už povedal, v najmenej rozvinutých regiónoch, predovšetkým na východe Slovenska.
V čom je teda navrhovaná legislatíva odlišná od existujúcej podnikateľskej legislatívy? Snažili sme sa, aby návrh zákona o rodinnom podnikaní bol čo najkomplexnejší, to znamená jasne definovať podstatu rodinného podnikania, jeho právne formy, založenie a evidenciu rodinných podnikov, správanie a preberanie rodinných podnikov, spravovanie a preberanie rodinných podnikov a v neposlednom rade aj systém podpory rodinných podnikov. Netajíme sa tým, že chceme, aby rodinné podniky boli zvýhodňované. Možno si niekto bude myslieť, že tým diskriminujeme ostatných podnikateľov, spomínané dôvody aj výhody rodinného podnikania, ako aj zahraničné skúsenosti jasne dokazujú, že stimulovať rodinné podniky sa oplatí.
Na druhej strane týmto návrhom zákona stanovujeme jasné a striktné podmienky, za ktorých môže byť rodinný podnik založený, resp. evidovaný. Nechcem tu konkretizovať jednotlivé ustanovenia návrhu, ale môžem spomenúť napr. podmienku, že rodinný podnik v rámci všetkých jeho právnych foriem - či je to rodinná živnosť, rodinná farma, alebo rodinná obchodná spoločnosť - tvoria minimálne dvaja členovia rodín v tzv. priamom rade, ktorí majú majoritný podiel na majetku podniku a tiež majoritný podiel na riadení podniku. Týka sa to teda najbližšieho príbuzenstva, ako napr. línia otec, matka, syn, dcéra, vnuk, alebo rodičia, alebo súrodenci. Čiže nie je to tak voľne postavené, ako vo vyspelých ekonomikách, keď za rodinný podnik sa pokladá vlastne každý podnik, kde je nejaké príbuzenstvo, či už v manažmente, alebo v zamestnaní. My to okliešťujeme len na tzv. ten priamy rad, čiže na Slovensku tých rodinných podnikov takto definovaných nebude až tak veľa, aj keď, samozrejme, snaha je, aby sme čo najviac rodín zapojili do rodinného podnikania.
To však neznamená, že širšie príbuzenstvo nemôže byť v štandardnom zamestnaneckom pomere. Keď hovoríme o systéme podpory, ten sa týka predovšetkým daňových zvýhodnení, zjednodušenej administratívy a prístupu k štartovaciemu kapitálu. Špecifickou súčasťou systému podpory v danom návrhu je tzv. rodinná paušálna daň, ktorá okrem daňového zvýhodnenia prináša menej byrokracie pre tie rodinné podniky, ktoré splnia dané podmienky.
Čo chceme týmto zákonom dosiahnuť pre naše rodiny? Ako som už spomínal, v súčasných sociálno-ekonomických podmienkach, keď čelíme hospodárskej kríze, je naivné si myslieť, že ktorákoľvek z vlád zabezpečí istoty a že sa štát postará o našej rodiny. Povinnosťou štátu - a skutočne štát má vytvoriť čo najlepšie podmienky a predpoklady pre ekonomickú aktivitu svojich občanov a rodín, hovoríme tomu teda, že vytvoriť čo najlepšie podnikateľské prostredie. Jednoduchou rečou povedané, pomôcť svojim občanom a rodinám k svojpomoci.
Celý návrh zákona korešponduje s princípom sociálneho trhového hospodárstva. Týmto návrhom sa snažíme vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili členom rodín zobrať nielen iniciatívu, ale aj zodpovednosť a riziká, využiť svoje talenty, schopnosti a znalosti a zručnosti pre zlepšenie svojej ekonomickej situácie. Zdraví a schopní ľudia predsa nemôžu čakať so založenými rukami, že sa o nich postará štát alebo nejaký systém v krajine. Áno, ľudia, ktorí objektívne nie sú schopní sa postarať o svoje materiálne potreby v rámci rodiny, majú právo na solidaritu zo strany štátu. Výhody rodinných podnikov vidím predovšetkým v malom podnikaní živností a fariem. Ľudia na vidieku, ktorí vlastnia pôdu, môžu využiť práve takúto formu podnikania na sebazamestnanie a zároveň vytvoria dostatočný trh pre domáce poľnohospodárske produkty. Slovensko je potravinovo nesebestačné a ak k tomu pridáme množstvo závadných potravín, ktoré sa k nám dostávajú zo zahraničia, je najvyšší čas stimulovať domácu produkciu aj prostredníctvom rodinných fariem.
Správnosť nášho konania sme si overili v mnohých diskusiách so združením vlastníkov pôdy, agropodnikateľov, so zástupcami mladých farmárov a tiež s individuálnymi farmármi, samostatne hospodáriacimi roľníkmi. Pri tvorbe navrhovanej legislatívy, legislatívnej úpravy sme sa snažili nájsť optimálny model pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, ktoré už existujú, avšak v súčasnosti čiastočne v rozpore so spoločenským záujmom. Máme tu na mysli prípady, keď živnostníkovi alebo samostatne hospodáriacemu roľníkovi, v menšej miere i štatutárovi, štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti pomáhajú pri podnikateľskej činnosti aj rodinní príslušníci.
Samozrejme, ten zákon im umožňuje, pretože v § 2 zákona č. 82/2005 v znení neskorších predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je to uvedené. Táto výnimka zo zákona č. 82 svojím obsahom však umožňuje vznik kvázirodinného podnikania, avšak neupravila celý rad dôležitých súvisiacich vzťahov. Členovia rodín pomáhajúcich pri podnikateľských činnostiach takto môžu zostať v evidencii uchádzačov o prácu, štát za nich plní odvodové povinnosti, vo vzťahu k podnikaniu nemajú žiadne práva ani povinnosti a sú odkázaní na ľubovôľu toho, komu v podnikaní pomáhajú. Štát je voči takémuto podnikaniu zatiaľ nevšímavý, pomáhajúcim členom rodiny neprisudzuje žiadny právny status, ktorý by s touto činnosťou súvisel, nijako takúto činnosť nestimuluje a nerieši ani paralelnú činnosť pomáhajúcich členov rodiny v sociálnych systémoch, ktoré sú určené pre tých, ktorí sú na to odkázaní. Pre pomáhajúcich členov rodiny je to síce čiastočne výhodné, pretože sa zúčastňujú na podnikaní, môžu prispievať ku zvýšeniu spoločného zisku, avšak zároveň poberajú dávky a iné možné plnenia zo sociálneho systému.
Predpokladaný návrh zákona jasne upravuje tieto vzťahy. Členovia rodiny v rodinnom podnikaní už nemôžu byť uchádzači o prácu, štát za nich nebude platiť odvodové povinnosti, zákon však ustanovuje ich právny status, vytvára výhodné podmienky, ktoré budú motivovať rodinných príslušníkov stať sa členmi rodinného podniku.
Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet aj na rozpočet Sociálnej poisťovne. Jeho prijatie povedie k vzniku novej agendy evidencie a podpory rodinného podnikania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na vytvorenie zdrojov pre opatrenia štátu na podporu rodinného podnikania. Zároveň však usporí prostriedky rozpočtu Sociálnej poisťovne a prostredníctvom výberu daní, odvodov a poplatkov od vyššieho počtu podnikateľských subjektov očakávame vyšší príjem aj pre štát. Odhad výdajov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na vytvorenie novej agendy je cirka 250-tisíc eur. Výdaje na opatrenie podpory rodiny a podnikania by podľa našich predpokladov nemali prekročiť objem úspor Sociálnej poisťovne, takže navrhovaná právna úprava bude od počiatku implementácie zákona o rodinnom podnikaní rozpočtovo neutrálna. Sme však presvedčení, že z dlhodobého hľadiska bude dopad implementácie rodinného podnikania na štátny rozpočet pozitívny, nehovoriac o jeho celospoločenskom prínose.
Dámy a páni, vážení kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o rodinnom podnikaní. Ďakujem pekne za pozornosť.
Pani predsedajúca, skončil som.
Autorizovaný
16:58
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:58
Alojz PřidalPodľa § 73...
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne a v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť tejto dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je tiež doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 466 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania tohto zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.5.2013 o 16:58 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač č. 485.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne a v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť tejto dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je tiež doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 466 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania tohto zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
17:02
Vystúpenie v rozprave 17:02
Jozef MikloškoDnes bol celkom pekný deň v parlamente, všeličo bolo zaujímavé a čo súvisí - až teraz som to zistil - s týmto zákonom. Bol napríklad európsky výbor, kde bol pán Maroš Ševčovič, tam povedal zaujímavé informácie priamo...
Dnes bol celkom pekný deň v parlamente, všeličo bolo zaujímavé a čo súvisí - až teraz som to zistil - s týmto zákonom. Bol napríklad európsky výbor, kde bol pán Maroš Ševčovič, tam povedal zaujímavé informácie priamo súvislé s týmto, potom bol aj Martin Rázus, aj 24. modlenie sme mali, aj tu bola návšteva poľnohospodárov, všetko to s týmto súvisí.
Pán komisár Maroš Ševčovič nám napríklad povedal toto, že dnes 331 miliárd ročne dávajú krajiny v Európskej únii na dlhovú službu. To je katastrofa, čo nie celkom súvisí s týmto, ale je to číslo, ktoré si zapamätajte: 331 miliárd ročne.
Ďalšia zaujímavá vec, že Európska únia - to už súvisí s týmto - eviduje skupinu mladých, označuje nejako na NIITS, to sú nezamestnaní, nie sú ani v rekvalifikácii, nie sú ani v procese vzdelávania, proste vyhorení 20-roční ľudia. Tam sme debatovali, prečo je to tak, ale to tu nechcem hovoriť, ale mrzí ma, že proste sú ľudia, ktorí majú málo rokov, život pred sebou, možno už všetko skúsili, a preto sú takíto, akí sú. S týmto treba niečo robiť.
A to tretie pozitívne, boli tu poľnohospodári a medzi nimi bol pán Gustáv Polák z Bolešova, to je pri Ilave. Teraz som sa s ním pred 5 minútami rozprával, musel už utekať domov. Je to rodinný podnik, čo tam má, súkromný roľník, farmár, sám to robí so štyrmi deťmi od svitu do mrku už mnoho rokov, ale pýši sa tým, že sa mu darí, že mu to sype. Neplače, pracuje. Povedal, že dvakrát denne si urobí krížik na čelo a ide pracovať od rána do večera - a darí sa mu. To je tiež príklad, že už aj bez zákona toto funguje, aj keď so zákonom by to bolo iste omnoho lepšie.
Bol tu aj pán Jahnátek, niekto sa ho pýtal na otázku, ako sa môžu dostať mladí farmári k pôde. Tam tiež povedal niektoré veci, nie všetci ste tu boli. Kratučko ich zopakujem, čo tiež s týmto súvisí. Že poľnohospodárstvo je u nás na úpadku, že 2,8-tisíca hektárov ročne sa stráca, že zamestnanosť v poľnohospodárstve stále klesá, že 80 % dotovaných peňazí z Európskej únie ide do rúk 10 % užívateľov pôdy. To je šokujúce! Že dedina si zvykla žiť na sociálnych dávkach. Že pripravuje nejaký projekt Moja pôda, čo by iste bolo dobré. Neviem, ako to bude ďalej, ale je to v zmysle tohto zákona. Že ani 40-percentná sebestačnosť nie je na naše potraviny, 60 % musíme dovážať, čo je tiež hrozné, my, voľakedy poľnohospodárska krajina. A že naša produktivita v poľnohospodárstve je 40-percentná vzhľadom na porovnanie s Európskou úniou. To sú také fakty, ktoré s týmto možno aj nesúvisia, ale ktoré podporujú to, aby sme takýto zákon naozaj prijali. Podporia sa tým rodinné farmy, prispeje to k zvýšeniu zamestnanosti aj mladých ľudí, prispeje k ekonomickej nezávislosti rodiny, prispeje k sebestačnosti poľnohospodárstva. Určite máme u nás dosť pôdy, ale mnohé je nevyužité a neobrábané. Prispeje k zvýšenej účasti žien a seniorov na trhu práce. Prispeje k tomu, aby ľudia mohli pracovať doma. Aby matky sa mohli popri tejto práci starať aj o svoje deti, ktoré môžu ostať tiež doma, do troch rokov je to veľmi dôležité, a tak ďalej.
Dnes sa hovorí o ekonomickej kríze, o finančnej kríze, ale, samozrejme, aj rodina je v kríze. Tento zákon je určite protikrízový v tomto smere. U nás je 50 % rozvodov, deti sa nerodia, aj z toho vyplýva táto kríza, ale z toho vyplýva aj to, že rodinu treba podporiť, umožniť jej udržanie a rozvoj, sebestačnosť.
Ja som bol svojho času vo Filipínach a tam sa mi niekto chválil, že šesť miliónov otcov sú overseas walkers, to znamená, že pracujú v zahraničí, v Amerike a kde-kade. A donesú veľké peniaze domov a podporujú aj svoje rodiny, ale zas druhý mi povedal, že to je devastačné na krajinu, na rozvody, na nevere a na všeličo možné. Čiže o tom sa tu tiež už hovorilo, ale krajiny, ktoré to zažívajú alebo zažili, vedia, o čom hovorím, aj my by sme to mali vedieť.
No a posledná poznámka. V Taliansku som videl, ako si veľmi cenia podporu malých, stredných podnikov a rodinných podnikov, tam vlastne celá ekonomika z tohoto žije. Veľké firmy ako Fiat skoro žiadne dane neplatia, lebo majú toľko všelijakých nákladov, ale celá ekonomika žije z podpory malých a rodinných a snáď stredných podnikov. Je taký zväz, volá sa Confartigianato, ich generálny sekretár je teraz slovenský honorárny konzul vo Forli, pán, zabudol som jeho meno, no ešte si spomeniem. Špeciálne rodinné podniky majú špeciálne miniúvery pre rodinné podniky a tak ďalej, veľmi sú orientovaní na toto. Ten pán sa vola Alvaro Ravaglioli. Často sem chodieva, veľmi podporuje slovenskú komunitu vo Forli a v Bologni, najmä na univerzite, ale to sem nepatrí.
Záverom vyzývam aj koalíciu k podpore tohto zákona. Iste je to dosť zložitý, dlhý zákon, čiže v druhom čítaní sa ešte dá mnoho všeličoho vylepšiť, ale je to dôležitý zákon, aby sme zdola od rodinných podnikov zvyšovali úroveň našej ekonomiky, nášho života a úroveň našej rodiny. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
30.5.2013 o 17:02 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za vyčerpávajúcu prednášku o tomto zákone. Už som sa bál, že nestihneme omšu, lebo dneska katolíci musia ísť do kostola, ale našťastie to stihneme.
Dnes bol celkom pekný deň v parlamente, všeličo bolo zaujímavé a čo súvisí - až teraz som to zistil - s týmto zákonom. Bol napríklad európsky výbor, kde bol pán Maroš Ševčovič, tam povedal zaujímavé informácie priamo súvislé s týmto, potom bol aj Martin Rázus, aj 24. modlenie sme mali, aj tu bola návšteva poľnohospodárov, všetko to s týmto súvisí.
Pán komisár Maroš Ševčovič nám napríklad povedal toto, že dnes 331 miliárd ročne dávajú krajiny v Európskej únii na dlhovú službu. To je katastrofa, čo nie celkom súvisí s týmto, ale je to číslo, ktoré si zapamätajte: 331 miliárd ročne.
Ďalšia zaujímavá vec, že Európska únia - to už súvisí s týmto - eviduje skupinu mladých, označuje nejako na NIITS, to sú nezamestnaní, nie sú ani v rekvalifikácii, nie sú ani v procese vzdelávania, proste vyhorení 20-roční ľudia. Tam sme debatovali, prečo je to tak, ale to tu nechcem hovoriť, ale mrzí ma, že proste sú ľudia, ktorí majú málo rokov, život pred sebou, možno už všetko skúsili, a preto sú takíto, akí sú. S týmto treba niečo robiť.
A to tretie pozitívne, boli tu poľnohospodári a medzi nimi bol pán Gustáv Polák z Bolešova, to je pri Ilave. Teraz som sa s ním pred 5 minútami rozprával, musel už utekať domov. Je to rodinný podnik, čo tam má, súkromný roľník, farmár, sám to robí so štyrmi deťmi od svitu do mrku už mnoho rokov, ale pýši sa tým, že sa mu darí, že mu to sype. Neplače, pracuje. Povedal, že dvakrát denne si urobí krížik na čelo a ide pracovať od rána do večera - a darí sa mu. To je tiež príklad, že už aj bez zákona toto funguje, aj keď so zákonom by to bolo iste omnoho lepšie.
Bol tu aj pán Jahnátek, niekto sa ho pýtal na otázku, ako sa môžu dostať mladí farmári k pôde. Tam tiež povedal niektoré veci, nie všetci ste tu boli. Kratučko ich zopakujem, čo tiež s týmto súvisí. Že poľnohospodárstvo je u nás na úpadku, že 2,8-tisíca hektárov ročne sa stráca, že zamestnanosť v poľnohospodárstve stále klesá, že 80 % dotovaných peňazí z Európskej únie ide do rúk 10 % užívateľov pôdy. To je šokujúce! Že dedina si zvykla žiť na sociálnych dávkach. Že pripravuje nejaký projekt Moja pôda, čo by iste bolo dobré. Neviem, ako to bude ďalej, ale je to v zmysle tohto zákona. Že ani 40-percentná sebestačnosť nie je na naše potraviny, 60 % musíme dovážať, čo je tiež hrozné, my, voľakedy poľnohospodárska krajina. A že naša produktivita v poľnohospodárstve je 40-percentná vzhľadom na porovnanie s Európskou úniou. To sú také fakty, ktoré s týmto možno aj nesúvisia, ale ktoré podporujú to, aby sme takýto zákon naozaj prijali. Podporia sa tým rodinné farmy, prispeje to k zvýšeniu zamestnanosti aj mladých ľudí, prispeje k ekonomickej nezávislosti rodiny, prispeje k sebestačnosti poľnohospodárstva. Určite máme u nás dosť pôdy, ale mnohé je nevyužité a neobrábané. Prispeje k zvýšenej účasti žien a seniorov na trhu práce. Prispeje k tomu, aby ľudia mohli pracovať doma. Aby matky sa mohli popri tejto práci starať aj o svoje deti, ktoré môžu ostať tiež doma, do troch rokov je to veľmi dôležité, a tak ďalej.
Dnes sa hovorí o ekonomickej kríze, o finančnej kríze, ale, samozrejme, aj rodina je v kríze. Tento zákon je určite protikrízový v tomto smere. U nás je 50 % rozvodov, deti sa nerodia, aj z toho vyplýva táto kríza, ale z toho vyplýva aj to, že rodinu treba podporiť, umožniť jej udržanie a rozvoj, sebestačnosť.
Ja som bol svojho času vo Filipínach a tam sa mi niekto chválil, že šesť miliónov otcov sú overseas walkers, to znamená, že pracujú v zahraničí, v Amerike a kde-kade. A donesú veľké peniaze domov a podporujú aj svoje rodiny, ale zas druhý mi povedal, že to je devastačné na krajinu, na rozvody, na nevere a na všeličo možné. Čiže o tom sa tu tiež už hovorilo, ale krajiny, ktoré to zažívajú alebo zažili, vedia, o čom hovorím, aj my by sme to mali vedieť.
No a posledná poznámka. V Taliansku som videl, ako si veľmi cenia podporu malých, stredných podnikov a rodinných podnikov, tam vlastne celá ekonomika z tohoto žije. Veľké firmy ako Fiat skoro žiadne dane neplatia, lebo majú toľko všelijakých nákladov, ale celá ekonomika žije z podpory malých a rodinných a snáď stredných podnikov. Je taký zväz, volá sa Confartigianato, ich generálny sekretár je teraz slovenský honorárny konzul vo Forli, pán, zabudol som jeho meno, no ešte si spomeniem. Špeciálne rodinné podniky majú špeciálne miniúvery pre rodinné podniky a tak ďalej, veľmi sú orientovaní na toto. Ten pán sa vola Alvaro Ravaglioli. Často sem chodieva, veľmi podporuje slovenskú komunitu vo Forli a v Bologni, najmä na univerzite, ale to sem nepatrí.
Záverom vyzývam aj koalíciu k podpore tohto zákona. Iste je to dosť zložitý, dlhý zákon, čiže v druhom čítaní sa ešte dá mnoho všeličoho vylepšiť, ale je to dôležitý zákon, aby sme zdola od rodinných podnikov zvyšovali úroveň našej ekonomiky, nášho života a úroveň našej rodiny. Ďakujem.
Autorizovaný
17:09
Vystúpenie v rozprave 17:09
Richard SulíkNo ja zas na druhej strane chápem, že politikov, v tomto prípade pána kolegu Hudackého a kolegov z KDH to zvádza, ten daňový systém, že poďme teda niečo urobiť, lebo chceme podporiť to, čo si myslíme my, že je dôležité. A je to úplne legitímne tento pohľad, len treba si uvedomiť, že to vnáša, vnáša to určitý chaos, určitý neporiadok do daňového systému, komplikuje ho. Aj tento samotný zákon, keď si pozrieme, tak už toto je niekoľko strán do daní, do zákonu o dani z príjmu zrejme by sa preniesli nejaké opatrenia, čo kedy sa smie, kedy sa nesmie, trebalo by tú rodinu definovať a tak ďalej. Toto všetko sú, toto všetko sú veci, ktoré skrátka vnášajú určitú mieru chaosu do daňového systému. O to menej ľudí ho potom chápe, o to viac možností je ten daňový systém obchádzať.
Predkladateľ píše v návrhu zákona o rodinnej, teda o rodinnej paušálnej dani - a to je ďalší problém. Paušálna daň. My máme na Slovensku princíp zdaňovaní taký, že platia sa, platí sa nejaké percento daní z príjmu a potom ešte sa zdaňuje spotreba, zdaňuje sa majetok. Vrátim sa k tomu percentu daní z príjmu. Opäť paušálnou daňou narušíme vertikálnu spravodlivosť preto, lebo paušálnu daň môžu platiť, tú istú daň, ľudia, daňovníci s rôzne vysokými príjmami a špeciálne na Slovensku netreba zabúdať, vždy bude veľká snaha obchádzať daňové zákony, hľadať tie cestičky, ako sa vyhnúť plateniu daní, zneužívať daňový systém. Toto sa do veľkej miery podarilo v roku 2004 odstrániť a práve takýmito krokmi opäť vnášame, respektíve vytvárame motiváciu nejak sa už len tomu plateniu daní vyhnúť.
Kolega Mikloško tu predo mnou hovoril, že treba podporiť rodinné farmy preto, lebo to je odspodu a to je práve to dobré. Ja si myslím, že farma, ktorú obsluhujú alebo teda, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli, má tu istú hodnotu ako farma, na ktorej pracuje, na ktorej pracujú dvaja manželia. Ale povedzme, resp. určite, pán Mikloško, sa zhodneme na tom, že treba podporiť rodinné farmy. Treba podporiť rodinné farmy aj preto, lebo Slovensko si nechalo fakticky zlikvidovať poľnohospodárstvo, a to si myslím, je vec, na ktorej sa do veľkej miery zhodneme. Výsledok zlikvidovaného poľnohospodárstva, čo teda pramení najmä zo servilného prístupu voči Bruselu za posledných možnože 15 - 16 rokov, tak výsledok tohto zlikvidovaného poľnohospodárstva je napríklad fakt, že na Slovensku sa predá najmenej, najmenší podiel domácich potravín. Iba 45 % tých potravín, ktoré sa na Slovensku predávajú, boli na Slovensku aj vyrobené, dopestované a tak ďalej.
Teraz trošku odbočím k vzťahu k Bruselu. Ja plne chápem dobu, ktorá nastala v roku 1998 po tom, čo Vladimír Mečiar spravil z Európy, teda zo Slovenska čiernu dieru Európy, že tá spoločenská objednávka dostať sa do Európskej únie bola mimoriadne silná, a preto nechcem žiadneho z tých politikov, ktorí vtedy boli pri tom a ktorí rozhodovali o tom, v čom všetkom my ustúpime - aj keď z dnešného pohľadu veľké množstvo ústupkov bolo jednoducho nesprávnych -, nechcem nikoho z toho viniť. Tá doba, rok 1998, si to jednoducho vyžadovali a nakoniec spoločnosť ako celok - a ukázala to jasne napríklad vo voľbách - mala vyššiu prioritu ako poľnohospodárstvo, a to bolo dostať sa do Európskej únie.
V Európskej únii už sedem rokov sme. Medzičasom sme zistili, že to teda nie je určite spolok nejakých filantropov, že sa tam tvrdo hája a obhajujú vlastné záujmy. Každá krajina tam lobuje za svoje záujmy. Veľa skupín tam lobuje za svoje záujmy. Posledný príklad je olivový olej. Až absurdné nariadenie, že v reštauráciách nesmú byť fľašky s olivovým olejom, ale tam sa už eurohujeri zľakli a tento návrh stiahli. Výsledok je, že, ako som už vravel, slovenské poľnohospodárstvo je na ceste do likvidácie. Či si pozrieme stavy ošípaných, produkciu pšenice, výrobu cukru. Čokoľvek si pozrieme, to všetko ide dole vodou a ide to najmä od roku 2004, odkedy sme vstúpili do Európskej únie. A, samozrejme, podporiť malé farmy - už teraz či rodinné, alebo jedno aké -, ale vôbec podporovať poľnohospodárstvo je správne. Teraz je otázka ako.
Tu kolegovia navrhujú, robme to cez, robme to cez zákon, cez špeciálny zákon, ktorý nazveme zákon o rodinnom podnikaní, kde povieme, rodina bude zvýhodnená v daniach a oni teda už začnú podnikať. A povedzme samostatne hospodáriaci roľník, ktorý práve rodinu nemá, tak ten, ten jednoducho nebude mať žiadne výhody. Ale je tu... (Reakcia navrhovateľa.), prosím, môže mať súrodenca, áno, tak pokiaľ ho má, pokiaľ súrodenec chce podnikať v poľnohospodárstve.
No ale je tu aj iná možnosť, ako podporiť poľnohospodárstvo, a to je tá, že prestať hádzať polená pod nohy poľnohospodárom. My vôbec nepotrebujeme zavádzať ďalšie pravidlá na to, aby sme nejakú skupinu nespravodlivo zvýhodnili voči inej skupine. Nám bohate stačí, keď zrušíme niekoľko existujúcich pravidiel. Úplne nezmyselné opatrenia, keď niekto chce mať nejakú malú výrobu niečoho, musí mať tri rôzne umývadlá. Musí mať rôzne, rôzne clony a rôzne prechody, a rôzne, no tak nezmyselné opatrenia, ako máme my, my sme možnože v polovici opatreniach, ktoré vyžaduje alebo v polovici normách, ktoré Európska únia vyžaduje, sme pápežskejší než pápež. Vyžadujeme úplne nezmysly!
Predávať vlastné výrobky z domu, a teda keď nechceme, aby ten, povedzme tá rodina, ktorá má nejakú malú farmu, aby bola odkázaná na to, že môže svoje produkty predávať len do nejakého poľnovýkupu, kde ich stlačia s cenou, ale chcem tej rodine dovoliť, chceme, aby tá rodina povedzme tvorila vyššiu pridanú hodnotu a napríklad mohla predávať z dvora, tak tam sa treba zamyslieť. Treba si zobrať tie stovky strán nezmyselných opatrení, ktoré sa, ktoré za posledných desať - pätnásť rokov ministerstvo pôdohospodárstva vyprodukovalo a ktoré sú platné. A naozaj ich treba prejsť a pozrieť sa, čo všetko z tohto vieme zrušiť. Potom by sme videli, ako by sa darilo rodinnému podnikaniu, teda rodinným farmám. Toľko k farmám.
Všeobecne k podnikaniu. Áno, podporujeme aj podnikanie. Existuje tam množstvo opatrení, ale nebabrime sa do daňového systému preto, lebo opúšťame tým tzv. Paretovo optimum. To nebudem rozoberať, čo konkrétne pod tým mám na mysli, ale garantujem vám, že ten výnos z daní bude citeľne nižší nielen o to, čo akože sme im uľavili, ale bude nižší. Lebo jednoducho, čím je systém komplikovanejší, tým sa menej platí daň.
Uvediem napríklad jeden príklad, ako je to s tými daňami, aká je to citlivá záležitosť s tým daňovým systémom. Daňový systém je takmer tak citlivý ako dôchodkový, a preto pri všetkej úcte voči kolegom, ja si myslím, že zásahy do daňového systému by nemali byť dovolené robiť politikom. No ale uvediem ten jeden príklad. Naša múdra vláda tu vrátane 83 poslancov SMER-u odsúhlasila, že sa zvýši daň pre právnické osoby z 19 na 23 percent. Človek by si mohol myslieť, že robili to preto, lebo sa ráta aj s vyšším výnosom. Ale priamo vláda vo svojom programe stability, ktorý sme tu, o ktorom sme tu diskutovali pár dní dozadu, ráta s poklesom výnosu dane z príjmov právnických osôb, a tu len vidieť, ako ľahko sa dá opustiť nejaký optimálny alebo lokálne optimálny stav. O to viacej odporúčam nebabrať sa do daňového systému. Stačia bohate tie zásahy, ktoré vo svojej, vo svojej neodbornosti napáchali kolegovia zo SMER-u.
Veľmi pekne vám ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
30.5.2013 o 17:09 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Na úvod by som rád povedal, že aj Sloboda a solidarita je za podporu rodiny, no myslíme si, že treba to robiť vhodnými prostriedkami. Samozrejme, vždy je lákavé použiť zákon o dani z príjmu na to, aby sme podporili čokoľvek. Ja si pamätám ešte na škole na Ekonomickej univerzite nás učili, že daňový systém má funkciu sociálnu a má funkciu hospodársku. V praxi sa ale nič také nepotvrdilo, že by naozaj fungovali tieto rôzne funkcie daňového systému, a preto bez ohľadu na to, či ide o ľavicovú politiku, alebo pravicovú, alebo aké je teda to videnie sveta, ten daňový systém by mal byť použitý len na výber peňazí, na výber nevyhnutného množstva peňazí, na financovanie verejných statkov. Samozrejme, pred tým je ešte nutné definovať, čo sú to verejné statky. Malo by to byť na akejsi, po akejsi spoločenskej diskusii alebo na základe nejakej spoločenskej zhody, alebo možnože práve tá strana, alebo tie strany, ktoré vládnu, zadefinujú rozsah a typy, druhy verejných statkov, už jedno ako. Každopádne, tie treba financovať, na to sú tu dane a tie dane treba vybrať. Dane treba vybrať efektívne, to znamená s čím menšími nákladmi, treba ich vyberať spravodlivo, to znamená ten, kto má vyšší príjem, by mal platiť vyššiu daň, to je takzvaná vertikálna spravodlivosť. Potom ešte existuje horizontálna spravodlivosť, ktorá vraví, keď majú dvaja ľudia rovnaký príjem, mali by platiť rovnakú daň, už tu narážame na tento problém preto, lebo ten, kto má rodinu, by platil nejakou formou nižšiu daň. Oproti tomu, kto rodinu nemá, mať nemôže, ktorý o ňu prišiel a tak ďalej. Tak isto majú byť dane neutrálne, nemajú rozlišovať medzi druhom podnikania, medzi typom subjektu, dane majú byť účinné, náklady na výber daní majú byť čím nižšie a dane majú byť jednoduché. Toto sú tie štyri princípy, na základe ktorých je postavený slovenský daňový systém vrátane rovnej dane, aspoň teda do konca minulého roku to bolo dôsledne uplatnené. To znamená, tie princípy zdanenia, ktoré sú omnoho dôležitejšie, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať, sú: spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť.
No ja zas na druhej strane chápem, že politikov, v tomto prípade pána kolegu Hudackého a kolegov z KDH to zvádza, ten daňový systém, že poďme teda niečo urobiť, lebo chceme podporiť to, čo si myslíme my, že je dôležité. A je to úplne legitímne tento pohľad, len treba si uvedomiť, že to vnáša, vnáša to určitý chaos, určitý neporiadok do daňového systému, komplikuje ho. Aj tento samotný zákon, keď si pozrieme, tak už toto je niekoľko strán do daní, do zákonu o dani z príjmu zrejme by sa preniesli nejaké opatrenia, čo kedy sa smie, kedy sa nesmie, trebalo by tú rodinu definovať a tak ďalej. Toto všetko sú, toto všetko sú veci, ktoré skrátka vnášajú určitú mieru chaosu do daňového systému. O to menej ľudí ho potom chápe, o to viac možností je ten daňový systém obchádzať.
Predkladateľ píše v návrhu zákona o rodinnej, teda o rodinnej paušálnej dani - a to je ďalší problém. Paušálna daň. My máme na Slovensku princíp zdaňovaní taký, že platia sa, platí sa nejaké percento daní z príjmu a potom ešte sa zdaňuje spotreba, zdaňuje sa majetok. Vrátim sa k tomu percentu daní z príjmu. Opäť paušálnou daňou narušíme vertikálnu spravodlivosť preto, lebo paušálnu daň môžu platiť, tú istú daň, ľudia, daňovníci s rôzne vysokými príjmami a špeciálne na Slovensku netreba zabúdať, vždy bude veľká snaha obchádzať daňové zákony, hľadať tie cestičky, ako sa vyhnúť plateniu daní, zneužívať daňový systém. Toto sa do veľkej miery podarilo v roku 2004 odstrániť a práve takýmito krokmi opäť vnášame, respektíve vytvárame motiváciu nejak sa už len tomu plateniu daní vyhnúť.
Kolega Mikloško tu predo mnou hovoril, že treba podporiť rodinné farmy preto, lebo to je odspodu a to je práve to dobré. Ja si myslím, že farma, ktorú obsluhujú alebo teda, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli, má tu istú hodnotu ako farma, na ktorej pracuje, na ktorej pracujú dvaja manželia. Ale povedzme, resp. určite, pán Mikloško, sa zhodneme na tom, že treba podporiť rodinné farmy. Treba podporiť rodinné farmy aj preto, lebo Slovensko si nechalo fakticky zlikvidovať poľnohospodárstvo, a to si myslím, je vec, na ktorej sa do veľkej miery zhodneme. Výsledok zlikvidovaného poľnohospodárstva, čo teda pramení najmä zo servilného prístupu voči Bruselu za posledných možnože 15 - 16 rokov, tak výsledok tohto zlikvidovaného poľnohospodárstva je napríklad fakt, že na Slovensku sa predá najmenej, najmenší podiel domácich potravín. Iba 45 % tých potravín, ktoré sa na Slovensku predávajú, boli na Slovensku aj vyrobené, dopestované a tak ďalej.
Teraz trošku odbočím k vzťahu k Bruselu. Ja plne chápem dobu, ktorá nastala v roku 1998 po tom, čo Vladimír Mečiar spravil z Európy, teda zo Slovenska čiernu dieru Európy, že tá spoločenská objednávka dostať sa do Európskej únie bola mimoriadne silná, a preto nechcem žiadneho z tých politikov, ktorí vtedy boli pri tom a ktorí rozhodovali o tom, v čom všetkom my ustúpime - aj keď z dnešného pohľadu veľké množstvo ústupkov bolo jednoducho nesprávnych -, nechcem nikoho z toho viniť. Tá doba, rok 1998, si to jednoducho vyžadovali a nakoniec spoločnosť ako celok - a ukázala to jasne napríklad vo voľbách - mala vyššiu prioritu ako poľnohospodárstvo, a to bolo dostať sa do Európskej únie.
V Európskej únii už sedem rokov sme. Medzičasom sme zistili, že to teda nie je určite spolok nejakých filantropov, že sa tam tvrdo hája a obhajujú vlastné záujmy. Každá krajina tam lobuje za svoje záujmy. Veľa skupín tam lobuje za svoje záujmy. Posledný príklad je olivový olej. Až absurdné nariadenie, že v reštauráciách nesmú byť fľašky s olivovým olejom, ale tam sa už eurohujeri zľakli a tento návrh stiahli. Výsledok je, že, ako som už vravel, slovenské poľnohospodárstvo je na ceste do likvidácie. Či si pozrieme stavy ošípaných, produkciu pšenice, výrobu cukru. Čokoľvek si pozrieme, to všetko ide dole vodou a ide to najmä od roku 2004, odkedy sme vstúpili do Európskej únie. A, samozrejme, podporiť malé farmy - už teraz či rodinné, alebo jedno aké -, ale vôbec podporovať poľnohospodárstvo je správne. Teraz je otázka ako.
Tu kolegovia navrhujú, robme to cez, robme to cez zákon, cez špeciálny zákon, ktorý nazveme zákon o rodinnom podnikaní, kde povieme, rodina bude zvýhodnená v daniach a oni teda už začnú podnikať. A povedzme samostatne hospodáriaci roľník, ktorý práve rodinu nemá, tak ten, ten jednoducho nebude mať žiadne výhody. Ale je tu... (Reakcia navrhovateľa.), prosím, môže mať súrodenca, áno, tak pokiaľ ho má, pokiaľ súrodenec chce podnikať v poľnohospodárstve.
No ale je tu aj iná možnosť, ako podporiť poľnohospodárstvo, a to je tá, že prestať hádzať polená pod nohy poľnohospodárom. My vôbec nepotrebujeme zavádzať ďalšie pravidlá na to, aby sme nejakú skupinu nespravodlivo zvýhodnili voči inej skupine. Nám bohate stačí, keď zrušíme niekoľko existujúcich pravidiel. Úplne nezmyselné opatrenia, keď niekto chce mať nejakú malú výrobu niečoho, musí mať tri rôzne umývadlá. Musí mať rôzne, rôzne clony a rôzne prechody, a rôzne, no tak nezmyselné opatrenia, ako máme my, my sme možnože v polovici opatreniach, ktoré vyžaduje alebo v polovici normách, ktoré Európska únia vyžaduje, sme pápežskejší než pápež. Vyžadujeme úplne nezmysly!
Predávať vlastné výrobky z domu, a teda keď nechceme, aby ten, povedzme tá rodina, ktorá má nejakú malú farmu, aby bola odkázaná na to, že môže svoje produkty predávať len do nejakého poľnovýkupu, kde ich stlačia s cenou, ale chcem tej rodine dovoliť, chceme, aby tá rodina povedzme tvorila vyššiu pridanú hodnotu a napríklad mohla predávať z dvora, tak tam sa treba zamyslieť. Treba si zobrať tie stovky strán nezmyselných opatrení, ktoré sa, ktoré za posledných desať - pätnásť rokov ministerstvo pôdohospodárstva vyprodukovalo a ktoré sú platné. A naozaj ich treba prejsť a pozrieť sa, čo všetko z tohto vieme zrušiť. Potom by sme videli, ako by sa darilo rodinnému podnikaniu, teda rodinným farmám. Toľko k farmám.
Všeobecne k podnikaniu. Áno, podporujeme aj podnikanie. Existuje tam množstvo opatrení, ale nebabrime sa do daňového systému preto, lebo opúšťame tým tzv. Paretovo optimum. To nebudem rozoberať, čo konkrétne pod tým mám na mysli, ale garantujem vám, že ten výnos z daní bude citeľne nižší nielen o to, čo akože sme im uľavili, ale bude nižší. Lebo jednoducho, čím je systém komplikovanejší, tým sa menej platí daň.
Uvediem napríklad jeden príklad, ako je to s tými daňami, aká je to citlivá záležitosť s tým daňovým systémom. Daňový systém je takmer tak citlivý ako dôchodkový, a preto pri všetkej úcte voči kolegom, ja si myslím, že zásahy do daňového systému by nemali byť dovolené robiť politikom. No ale uvediem ten jeden príklad. Naša múdra vláda tu vrátane 83 poslancov SMER-u odsúhlasila, že sa zvýši daň pre právnické osoby z 19 na 23 percent. Človek by si mohol myslieť, že robili to preto, lebo sa ráta aj s vyšším výnosom. Ale priamo vláda vo svojom programe stability, ktorý sme tu, o ktorom sme tu diskutovali pár dní dozadu, ráta s poklesom výnosu dane z príjmov právnických osôb, a tu len vidieť, ako ľahko sa dá opustiť nejaký optimálny alebo lokálne optimálny stav. O to viacej odporúčam nebabrať sa do daňového systému. Stačia bohate tie zásahy, ktoré vo svojej, vo svojej neodbornosti napáchali kolegovia zo SMER-u.
Veľmi pekne vám ďakujem.
Autorizovaný
17:22
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:22
Gabriel CsicsaiVystúpenie s procedurálnym návrhom
30.5.2013 o 17:22 hod.
MVDr. PhD.
Gabriel Csicsai
Videokanál poslanca
Už to funguje. Dobre. Takže, pán poslanec Sulík, páčilo sa mi vaše vystúpenie, len doteraz stále som si vás vážil ako liberálneho politika a bolo mi tak zaujímavé počúvať, že v tých piatich minútach ohľadom poľnohospodárstva, podpory malých farmárov, čo inak, mimochodom, je správne, že maximálne s vami súhlasím, len problém, že práve ste hovorili voči trhovej ekonomike. Totiž to neobstojí ten fakt, že od 2004, ako ste hovorili, keď sme vstúpili do EÚ, že padá slovenské poľnohospodárstvo. Lenže práve to pôsobí príliš prehnaná liberalizácia trhu v poľnohospodárstve, práve tá trhová ekonomika. Zásadný rozdiel medzi veľkým podnikom a trhovo rozmýšľavým podnikom v poľnohospodárstve a malým farmárom, čo teraz obhajujete, je ten, že podnik na konci roka povie, že chce toľko a toľko zisku, kým malý farmár s rodinou, o kom sa rozprávame, je rád, že zaplatí dane, zaplatí nejaké odvody a na konci ešte nejaké pôžičky a keď nezostane mu nič, ale prežil, už je rád. A to je zásadný rozdiel medzi veľkým podnikom a malým farmárom, resp. malou rodinnou farmou. Takže som rád, že podporujete malých farmárov, len práve poľnohospodárstvo je tá časť, kde treba ustúpiť trošku od tej čiste liberálnej trhovej ekonomiky.
Autorizovaný
17:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:24
Martin FroncĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.5.2013 o 17:24 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Sulík, zaujali ste ma svojím vystúpením aj vašimi argumentami týkajúcimi sa daňovej spravodlivosti pri výbere a aj pri použití daní. Len chcem sa vás opýtať potom na váš pohľad na investičné stimuly pre veľkých podnikateľov a na daňové prázdniny pre nich, keď hovoríme o spravodlivosti.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:24
Vystúpenie 17:24
Richard SulíkPán kolega Csicsai, no, hovoríte, že som liberálny politik. Ja si myslím, že som, ale to predsa neznamená, že máme si nechať zlikvidovať poľnohospodárstvo. Najväčšia, najväčšia, ten najsilnejší faktor, ktorý likviduje slovenské poľnohospodárstvo, je nerovnosť v dotáciách, v agrodotáciách, ktoré prichádzajú z Európskej únie. Slovensko ešte stále má citeľne menej na hektár napríklad ako Rakúsko, a pritom nie je na to vôbec najmenší dôvod. A áno, ja som za trhovú ekonomiku, ale zároveň za rovnaké podmienky. Čiže buď tie dotácie zrušme úplne, to je to, čo by bolo najlepšie, len to súdruhovia v Bruseli nedokážu, lebo ten lobing je príliš silný. A keď teda nie, v poriadku, ale nech sú dotácie z Bruselu pre všetkých rovnaké. A za toto budem bojovať aj ako liberálny politik, aby agrodotácie boli rovnaké. A keď budú rovnaké a naďalej by povedzme slovenské poľnohospodárstvo malo pokračovať v tomto procese likvidácie, tak potom možno poviem, dobre, tak asi je Slovensku, Slovensku súdené vyrábať autá. Ale teraz, ako som už hovoril v úvodnom mojom prejave, my sme jednoducho súhlasili s tak zlými podmienkami, že to sa nijak netýka či liberálnej, alebo trhovej ekonomiky.
Ďakujem vám pekne.
Tak, ďakujem pekne za slovo. Pán Fronc, investičné stimuly sú čisté zlo. Sú nespravodlivé voči tým, ktorí ich nedostanú. Deformujú podnikateľské prostredie a navyše donútime platiť tých, ktorí investičné stimuly nedostanú, tak cez dane ich donútime platiť, vlastne si financovať svoju konkurenciu. Aj za našej vlády sa dávali investičné stimuly, ale ich rozsah a počet výrazne klesal. Bohužiaľ, za tejto vlády opäť rastie. Dostávajú to najmä kamoši nejakí. Každopádne, investičné stimuly sú veľmi, veľmi zlé a deformujú podnikateľské prostredie.
Pán kolega Csicsai, no, hovoríte, že som liberálny politik. Ja si myslím, že som, ale to predsa neznamená, že máme si nechať zlikvidovať poľnohospodárstvo. Najväčšia, najväčšia, ten najsilnejší faktor, ktorý likviduje slovenské poľnohospodárstvo, je nerovnosť v dotáciách, v agrodotáciách, ktoré prichádzajú z Európskej únie. Slovensko ešte stále má citeľne menej na hektár napríklad ako Rakúsko, a pritom nie je na to vôbec najmenší dôvod. A áno, ja som za trhovú ekonomiku, ale zároveň za rovnaké podmienky. Čiže buď tie dotácie zrušme úplne, to je to, čo by bolo najlepšie, len to súdruhovia v Bruseli nedokážu, lebo ten lobing je príliš silný. A keď teda nie, v poriadku, ale nech sú dotácie z Bruselu pre všetkých rovnaké. A za toto budem bojovať aj ako liberálny politik, aby agrodotácie boli rovnaké. A keď budú rovnaké a naďalej by povedzme slovenské poľnohospodárstvo malo pokračovať v tomto procese likvidácie, tak potom možno poviem, dobre, tak asi je Slovensku, Slovensku súdené vyrábať autá. Ale teraz, ako som už hovoril v úvodnom mojom prejave, my sme jednoducho súhlasili s tak zlými podmienkami, že to sa nijak netýka či liberálnej, alebo trhovej ekonomiky.
Ďakujem vám pekne.
Autorizovaný
17:27
Uvádzajúci uvádza bod 17:27
Ján HudackýNo čo sa týka daňových zvýhodnení, to je jedna z foriem motivácie, ktorá je práve vo vyspelých ekonomikách včítane Británie, Nemecka, Rakúska a podobne. Takže nie je to nič nové. My neprichádzame s ničím, čo by nejak výrazne deformovalo trhové prostredie. Je pravda, že my sme brali do úvahy, že daňový zákon, resp. daňové podmienky na Slovensku sa zmenili, takže sme reagovali v podstate na súčasný daňový systém, a preto aj zásah prostredníctvom týchto daňových opatrení do toho daňového systému, aby sme skutočne motivovali členov rodín, aby išli, aby prevzali na seba to ťažké bremeno - podnikať na Slovensku. A ešte rodiny, ktoré povedzme sú na prahu chudoby, aby sme ich vedeli zatiahnuť, aby sa vedeli postarať o seba, aby si vedeli zabezpečiť obživu, tak nejaký ten motivačný činiteľ tu musí byť. Takže vychádzam aj zo skúseností vyspelej Európy, a to funguje. Ja si myslím, že netreba závidieť týmto rodinám, ktoré potenciálne by sa rozhodli ísť do takéhoto prostredia. My sme sa ho snažili vylepšiť, ako sa len dalo.
Ja si myslím, čo sa týka toho vášho argumentu, že je tu teda, nastaviť daňový systém, že to je výber daní, či už je spravodlivý, alebo vertikálne, horizontálne. V každom prípade ja som za to, aby sme nechali ľuďom - a v tomto prípade rodinám - čo najviac zdrojov teda tých, čo vygenerujú, aby sa stali čo najviac nezávislými, jednoducho, aby mohli aj reinvestovať, aby mohli rozvíjať tú rodinnú firmu. A nie ich celkom zdaniť, zobrať im všetky tie peniaze len preto, že sme kdesi nastavení na to, že daňový systém je na to, aby pozbieral všetky možné peniaze. To je práve ten stimul, ktorý má rozvinúť to rodinné podnikanie, ktorý má motivovať tých členov rodiny, aby zobrali na seba tú ťažkú zodpovednosť a riešili problémy rodiny a takýmto spôsobom nastavili dlhodobo udržateľný systém na Slovensku. Takže toľko v podstate na margo vášho príspevku.
Ďakujem.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Len krátka reakcia na pána Sulíka. Pán kolega, nie, nedobre ste ma počúvali, čo sa týka tých dôvodov, prečo to rodinné podnikanie a prečo možno by sme mali pristúpiť aj na takú obeť, ako je, ako sú daňové zvýhodnenia a určité motivačné činitele, ktoré sme tam nastavili. Ja som ich aj naschvál dával relatívne veľa, pretože ak náhodou by sa tento zákon dostal do druhého čítania, aby sme mali možnosť potom nejakým spôsobom vedieť povedzme dospieť k nejakému kompromisu.
No čo sa týka daňových zvýhodnení, to je jedna z foriem motivácie, ktorá je práve vo vyspelých ekonomikách včítane Británie, Nemecka, Rakúska a podobne. Takže nie je to nič nové. My neprichádzame s ničím, čo by nejak výrazne deformovalo trhové prostredie. Je pravda, že my sme brali do úvahy, že daňový zákon, resp. daňové podmienky na Slovensku sa zmenili, takže sme reagovali v podstate na súčasný daňový systém, a preto aj zásah prostredníctvom týchto daňových opatrení do toho daňového systému, aby sme skutočne motivovali členov rodín, aby išli, aby prevzali na seba to ťažké bremeno - podnikať na Slovensku. A ešte rodiny, ktoré povedzme sú na prahu chudoby, aby sme ich vedeli zatiahnuť, aby sa vedeli postarať o seba, aby si vedeli zabezpečiť obživu, tak nejaký ten motivačný činiteľ tu musí byť. Takže vychádzam aj zo skúseností vyspelej Európy, a to funguje. Ja si myslím, že netreba závidieť týmto rodinám, ktoré potenciálne by sa rozhodli ísť do takéhoto prostredia. My sme sa ho snažili vylepšiť, ako sa len dalo.
Ja si myslím, čo sa týka toho vášho argumentu, že je tu teda, nastaviť daňový systém, že to je výber daní, či už je spravodlivý, alebo vertikálne, horizontálne. V každom prípade ja som za to, aby sme nechali ľuďom - a v tomto prípade rodinám - čo najviac zdrojov teda tých, čo vygenerujú, aby sa stali čo najviac nezávislými, jednoducho, aby mohli aj reinvestovať, aby mohli rozvíjať tú rodinnú firmu. A nie ich celkom zdaniť, zobrať im všetky tie peniaze len preto, že sme kdesi nastavení na to, že daňový systém je na to, aby pozbieral všetky možné peniaze. To je práve ten stimul, ktorý má rozvinúť to rodinné podnikanie, ktorý má motivovať tých členov rodiny, aby zobrali na seba tú ťažkú zodpovednosť a riešili problémy rodiny a takýmto spôsobom nastavili dlhodobo udržateľný systém na Slovensku. Takže toľko v podstate na margo vášho príspevku.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:30
Richard SulíkNo ale zaujímavá vec, čo ste vraveli, že tak chceme ľudí motivovať zarábať. Ja si, ja si myslím, že je chybou si myslieť, že my musíme ľudí motivovať, aby zarábali, inými slovami, že ich musíme motivovať, aby prežili. To je pud sebazáchovy každého jedného človeka, každého jedného človeka. Každý človek má v sebe tú mieru chamtivosti, že jednoducho chce zarábať, chce žiť lepšie a tak ďalej. Čo by sme mali robiť, je nebrzdiť ľudí v týchto ich snahách nezmyselnými opatreniami. Keď si pozriete tie príslušné zákony, som presvedčený, že ste si ich nepozerali, preto, lebo to je obrovské množstvo, to je za jeden ľudský život pomaly neprečítateľné, čo ministerstvo poľnohospodárstva vyprodukovalo za posledných pätnásť rokov. Ale keď si to pozriete, keď si to necháte vašich ľudí pekne list za listom poprezerať, tam nájdete desiatky prípadov, že zrušiť, zrušiť nezmyselné opatrenia a potom by ste videli, aká veľká forma podpory by bolo toto. A tam, tam sme určite na jednej lodi a určite by som sa pridal. Jasné, zrušme, čím menej pravidiel bude tento štát mať a zároveň čím jednoduchších, tým bude lepšie fungovať a tým aj tá motivácia ľudí zarábať a tvoriť hodnoty bude vyššia.
No a mojich posledných päť sekúnd, daňové zvýhodnenie vo vyspelých ekonomikách, no, ja by som bol veľmi opatrný pri ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.5.2013 o 17:30 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No, pán Hudacký, veď ja s vami plne súhlasím. Treba daňovníkom alebo obyvateľom nechať čo najviac zdrojov. Áno, preto, keď je možnosť znížiť sadzbu dane, treba ju znížiť. Výborne, len súhlasím. Čo najviac zdrojov, ale nevidím dôvod, aby sme povedali, že jedným necháme viac a druhým necháme menej. Daňový systém má byť spravodlivý a nemal by rozlišovať preto, lebo nedokáže, nemá tak ostrý skalpel, že dokáže presne to dobré, čo chceme podporiť, odlíšiť od toho zlého, čo podporiť nechceme. Vždy tam budú nejaké presuny, prechody a po odbornom povedané distorzie.
No ale zaujímavá vec, čo ste vraveli, že tak chceme ľudí motivovať zarábať. Ja si, ja si myslím, že je chybou si myslieť, že my musíme ľudí motivovať, aby zarábali, inými slovami, že ich musíme motivovať, aby prežili. To je pud sebazáchovy každého jedného človeka, každého jedného človeka. Každý človek má v sebe tú mieru chamtivosti, že jednoducho chce zarábať, chce žiť lepšie a tak ďalej. Čo by sme mali robiť, je nebrzdiť ľudí v týchto ich snahách nezmyselnými opatreniami. Keď si pozriete tie príslušné zákony, som presvedčený, že ste si ich nepozerali, preto, lebo to je obrovské množstvo, to je za jeden ľudský život pomaly neprečítateľné, čo ministerstvo poľnohospodárstva vyprodukovalo za posledných pätnásť rokov. Ale keď si to pozriete, keď si to necháte vašich ľudí pekne list za listom poprezerať, tam nájdete desiatky prípadov, že zrušiť, zrušiť nezmyselné opatrenia a potom by ste videli, aká veľká forma podpory by bolo toto. A tam, tam sme určite na jednej lodi a určite by som sa pridal. Jasné, zrušme, čím menej pravidiel bude tento štát mať a zároveň čím jednoduchších, tým bude lepšie fungovať a tým aj tá motivácia ľudí zarábať a tvoriť hodnoty bude vyššia.
No a mojich posledných päť sekúnd, daňové zvýhodnenie vo vyspelých ekonomikách, no, ja by som bol veľmi opatrný pri ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
17:30
Vystúpenie v rozprave 17:30
Ján HudackýĎakujem pekne.
Áno, ďakujem pekne. No, v podstate ešte raz opakujem. My sme nastavovali tieto opatrenia na súčasný daňový systém, pán kolega. Ja si myslím, že sme urobili len dobre. Ak by ten zákon náhodou postúpil do druhého čítania a potom sme našli kompromisy, aby sme sa zhodli na týchto opatreniach, ja si myslím, že to posilníme minimálne o túto skupinu, ktorú ideme štartovať, ktorou vytvárame nový priestor. Ja som na začiatku povedal nie náhodou, a to nie je nejaké sebachválenie sa, že to je historický a prelomový rámcový zákon, ktorý čosi ide naštartovať, ktorý určitú skupinu ľudí, ktorá má šancu postarať sa o seba, byť nezávislá, že ju ideme v podstate posunúť ďalej. A oni, ak im necháme čo najviac zdrojov u nich, budú mať možnosť reinvestovať a tie firmy rozvíjať. Myslím si, že nie sme ďaleko od seba, myslím si, že toto je účel tohto zákona a toto sú dôvody, vlastne prečo do tohto ideme.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný