19. schôdza

Nech sa páči, s reakciou, Igor Matovič.

Kolegyňa Mezenská, ja sa obávam práve, že podľa znenia, ktoré som si čítal, súčasnej teda vyhlášky, ktorá jednoznačne určuje, čo sú oprávnené a neoprávnené náklady pri teda regulácii vodární a kanalizácii, takže jednoznačne tieto náklady, ktoré by vlastne naďalej kanalizácie mali, lebo vlastne oni by mali rovnaké náklady, tým, že my by sme iba zmenili zákon, že sa nemôže účtovať za dažďovú vodu, by sa nezmenili náklady kanalizácií. A oni by tie náklady mali, len by bolo menší počet jednotiek, na ktoré by sa tie náklady dali rozrátať. Čiže to je čistá matematika. To je keď doteraz to bolo tisíc kubíkov na ktoré sa rozrátali napr., tak teraz by sa to rozrátalo na 500 kubíkov. Tak ako je napísaná dnešná vyhláška, zákon jednoznačne po prijatí tohto návrhu zákona, nič iné by sa nestalo, iba výrazne by kleslo, či teda zvýšilo sa stočné, a doplatili by na to tí najchudobnejší. Tí bohatí by ušetrili, lebo vlastne oni by vzhľadom na ten rozsah strechy, pod ktorými bývajú, tak oni by nakoniec aj napriek zvýšenému stočnému boli v pluse. Ale poskladali by sa im na to tí najchudobnejší. Ja som iba sa snažil ponúknuť konštruktívny, konštruktívne riešenie, upozorniť na chybu, ktorá vlastne v navrhovanom zákone je. Na problematiku, ktorú teda zákon nerieši, vzhľadom na, na aj teda to úvodné slovo, aj na dôvodovú správu. Ja uznávam predkladateľov úmysel a považujem ho za správny, ale keď naozaj ho chce, chce mu zadosťučiniť, musí to urobiť tak, ako sa patrí. Nielen zmeniť jeden zákon a nakoniec urobiť ešte horšie tým ľuďom, ktorých chcem chrániť.
A, Števo Kuffa, áno, môžme určiť, 50 % bude stočné z ceny vody, ale musí to byť niekde napísané. Nemôžme spraviť iba to A, musíme urobiť aj to B, a keď urobiť zákonodarnú iniciatívu, tak poriadne.

To bol posledný rečník. A následné faktické v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nedá mi, lebo po tejto prednáške nejakej trnavskej matematiky sa musím k tomu vyjadriť, lebo nie celkom jej rozumiem. Ja som v matematike nikdy dobrý nebol, po integrály som došiel a Punkarevovu rovnicu som čítal len, len v knižke. Ale to, čo tu predviedol kolega, priznám sa, mimo moju mentálnu kapacitu, lebo tomu nerozumiem. Tak chcem len povedať, keď bolo úlohou dehonestovať návrh, a nakoniec povedať, že síce ho podporí, ale je pre bohatých na vilu na Slavíne, väčšiu hlúposť som nepočul. Žiaľ, musím to takto povedať, lebo zmyslom bolo len dehonestovať ten návrh. Tak ako predkladá niekto návrh, že župan nemôže byť aj poslanec. Keby som ja povedal, že chcem ísť do vesmíru, tak tu kolega Matovič predloží zákon na zákaz letov do vesmíru. Viete, to je, niekedy je to na úrovni úbohosti. Nuž ale dovoľte, aby som povedal, kolegovia, to, čo tu bolo táto konštrukcia, bola absolútna megahlúposť. Absolútna megahlúposť! Nemôžte porovnávať jednu vilu, kde tu žijú traja ľudia, a dom, kde žije 50 ľudí, lebo keď je tam 50 ľudí a majú 25 odberných miest, tak tá voda sa rozrátava na 25 odberných miest. To znamená, platí za pomernú časť. Ale ja som myslel, že tieto veci si nemusíme rozprávať. Ja som mal pocit, že sme tu dostatočne vzdelaní na to, i keď ja nemám vysokú školu, niektorí majú z vás. Aj ten, čo tu hovoril predo mnou , ale to som si myslel, že to si nemusíme hovoriť. To sa rozrátava, preboha! Viete, jak si máme elementárne veci začať hovoriť, tak ma uveďte do problematiky, že máme ísť od podlahy, a budem sa to snažiť prezentovať takýmto spôsobom. To bolo absolútne úbohé. Normálne tomu nechápem. Ak malo zaznieť, že to je proti chudobným ľuďom.
Nuž, vážení, naozaj som nemal záujem predložiť zákon, ktorý by bol proti chudobným ľuďom. Preboha, odpusťte mi to. Nikdy! I keď tu niekto pokúsil sa vytvoriť takúto zvrátenú, obludnú matematickú teóriu na úrovni, to ja nechcem, no, hryznem si.
Vážení kolegovia, v zásade sa môže stať po prijatí tohto zákona, teoreticky sa môže stať po prijatí tohto zákona, že tie náklady, ktoré teraz si účtovali vodárne a ako poplatok za dažďovú vodu, tak napchajú do odpadovej vody. Môže sa to stať. Ale čo môže? Ale, že aj po prijatí tohto zákona sa najhoršie, čo môže stať, že ceny zostanú rovnaké. Lebo tú istú sumu sa pomerne rozdelí a zložia sa. To znamená, môžu zostať rovnaké. Keď, keď im to dovolíme. Takže otázka stojí - v najhoršom prípade sa môže stať, že to bude rovnaké, a keď im to nedovolíme, tak budú nižšie. Tak čo je lepšie, ísť do toho alebo rezignovať a tu splietať konštrukcie úplne absurdné?
A druhá vec. Pokiaľ raz sa povie, že je to neoprávnené, jako môžte zaťažiť niekoho, že prší. No čo ja môžem? Ja som rád, že prší, ale nemôžem, preboha, za to platiť. Tak keď to je raz uznané, ako vec, ktorá je mimo moc toho účastníka zmluvného vzťahu, tak sa jasné, že nemôže dostať do oprávnenej položky. To je úplne logické. Ja nič logickejšie na svete nepoznám. A táto demagógia. Ja neviem, čo bolo zmyslom. Ak dehonestovať, možno má pocit, že sa mu to podarilo.
Vážení, mojím zmyslom je zabrániť a stavať sa čelom proti tomu, že tie zákony, ich tu bude čoraz viac. Zákonov, ktoré budú chcieť vytiahnuť peniaze z našich vrecák sofistikovanými nástrojmi, cez zákony, cez legislatívu, lebo tam ešte nejaké sú. A keď je toho veľa, aj vy ste povinní a odkázaní to brať, tak nakoniec to vyzbierate. Lebo ráno si musíte pustiť tú vodu a ráno si musíte zasvietiť v tej kúpeľni. To je celé. A tomu sa treba postaviť. A postaviť tak, že predložíte jeden návrh, ktorý má v sebe logiku. Ale je to filozofický rozmer. Je filozofia v tom, že či chcete platiť dvakrát, alebo nie. Či primárna akcia, ktorá vyvolá sekundárny dôsledok, či vlastne za sekundárny dôsledok beriete zodpovednosť. To je celé. To je filozofia. Ale keď niekto nechápe filozofii, nech sa venuje futbalu, preboha. Nech nie za každú cenu reaguje. Ja tiež si niekedy, veľakrát hryziem.
A nepasujem sa tu ani za riešiteľa matematiky alebo neviem čoho. Toto, čo tu bolo predstavené absolútne nesedí. A, vážení ľudia, ubezpečujem vás, že najhoršie čo sa môže stať, že ceny by boli rovnaké. Ale v prípade, že si budú všetci plniť svoje povinnosti, ktoré majú, to znamená, kontrolovať oprávnené náklady a robiť tak, ako majú, tak budú nižšie. To je celé. Ďakujem pekne.

Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujem. V záverečnom slove, myslím, že filozofia je tu jasná, ako by sme mali postupovať a tento dopad na ľudí teda obmedziť v najväčšej miere. Dúfam, že tu bude aj technicky realizovateľné, aby sme to vedeli vyčísliť, lebo po debate so zástupcami vodární, tiež sa trošku zhrozili, že ako to budú napočítavať. Takže dúfam, že v tom, keď mi to prišlo do očí, aby sa dalo opraviť, aby to bolo potom aj prakticky realizovateľné. Ale myslím, že z mojej strany tá podpora bude. Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia aj ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona je pod tlačou 517 a návrh na jeho pridelenie, na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 496. Štyristodeväťdesiat šesť.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 517.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, v poradí piaty, ešte jeden a budeme končiť. Ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť, ktorú so mnou máte. Máme tu pokope. Pokúsim sa byť krátky. Tento zákon už tu bol raz predstavovaný.
Znova pôjde tým systémom, že kým sa niekto od vás, vážení kolegovia zo SMER-u, nevyjadrí, že prečo je to zlé alebo prečo to nemôžte, tak ho stiahnem. Pokiaľ neprijmete mocenský krok a nezamedzíte tomu. Je, doznal zmien tento návrh zákona, návrh zmeny zákona oproti minulej schôdzi, a to v tom, že to, čo som vám ja ponúkal ako vec, ako ustáť korunku a ešte dokonca na tom politicky, politicky profitovať, ste nevyužili a môj apel na nejakú zodpovednosť bol úplne zbytočný, však to veľakrát sa to tu stáva. Čiže teraz je doplnený o to, čo som si myslel, že ste mohli urobiť vy. Aj koza celá, aj vlk sýty. Takže teraz je doplnený o tom, že hovorí, že kočíkovné, ja to skrátim, hovoríme v zásade aj pre ľudí, aby vedeli, hovoríme o kočíkovnom. Ono sa to tak nešťastne volá, že to je doplatok k príspevku, príplatok k príspevku. Kočíkovné podľa tohto návrhu zákona v prípade, že by ctenou snemovňou prešiel a vážení poslanci SMER-u by začali nad tým uvažovať a prípadne by zvážili, že to svoju logiku vnútornú má, tak čo by sa zmenilo? Zmenilo by sa to, že na prvé dieťa by to zostalo tak, ako je to doteraz, to znamená, by sa to vyplatilo, vyplatilo celé, v celej tej sume. Myslím, že je teraz 678 euro, avšak pri druhom a treťom dieťati by sa menilo. To znamená, suma by zostávala, ale by sa to rozdeľovalo do vývojových etáp dieťaťa. Tak to nazvem. Hej, tou prvou vývojovou etapou by bolo to narodenie, tam by bolo 30 %, potom máme 25 % a po troch rokoch a 25 %, keď začne chodiť do školy, a zostávajúcich 25 %, keď ukončí školskú prechádzku či dochádzku. Pre niekoho aj prechádzku. Takže to je zmena a teraz mi povedzte, prosím vás, keby ste boli čo-to plnohodnotní poslanci, hej, svojho názoru, tak príde sem a povie, že prečo je to zlé, lebo ja mám v sebe hlboké presvedčenie, že to je dobré, ale možno vy máte hlboké presvedčenie, že je to zlé, a ja by som ho rád počul. V čom je to zlé? Lebo terajší právny stav robí to, že dostane to dieťa každé a hneď, čo sa stokrát vyvoláva eufóriu v komunitách aj neeufóriu v komunitách. Častokrát sa to dieťa nestáva plodom lásky, ale nástrojom na získanie tohto príspevku. O tom sa nechcem už opakovať, lebo to tu veľakrát zaznelo, a tým sa budeme ešte tvrdo, ale strašne tvrdo konfrontovať. Teraz to dostanú. To dieťa z toho nevidí nič. Koniec koncov si ani z toho nič nepamätá, povedzme si pravdu. Hej, sú takí géniovia, ktorí si možno pamätajú, čo robili, keď sa narodili, ale poväčšine si to alebo to dieťa si to nemá šancu zapamätať, ako si užilo tých 678 euro. Hej, čiže ono si ich v zásade častokrát neužije, ani si to nepamätá. Avšak keby sme to zmenili, že tie vývojové etapy, tak to dieťa by to možno potešilo, že nástupom do školy by dostalo nejakých 100-150 euro, za čo by maminka kúpila peknú bundičku a pekné topánočky alebo školskú tašku, a vtedy by si možno spomenulo to dieťa aj na štát, ktorý tu je a ktorý má tiež svoje, plní plní svoje spoločenské a sociálne úlohy. Povedzte mi v dobrom, čo je je na tom zlé? Aj pre ľudí, ktorí to počúvajú prípadne. Povedzte mi, čo je na tom zlé? Nevidím na tom, by som povedal, výrazný nedostatok alebo by som povedal, že systémový nedostatok, lebo ak priplácame, zmyslom toho príplatku dakedy bol na prvé dieťa a riešil alebo bol vytvorený za účelom sanovania prvotných zvýšených nákladov. Na kočík, na dupačky, vaničku. Ja mám dve deti a viem, o čom hovorím, hej. Potom v eufórii sociálneho štátu a blahobytu sa tu prekárali, že kto dá viac, tak po tej prekáračke ste spôsobili tragédie, ale exaktný výstup je v tom, že aj druhé a tretie dieťa dostáva na kočík, na vaničku. Ale ak je štát taký bohatý, tak nech sa páči, hej, ale potom ho trebárs nazvite inak, ten príplatok, že sa už nevolá kočíkový, alebo nech není na zvýšené náklady, lebo, keď je niekto na tom trebárs nie celkom dobre, tak je skromnejší. Ale aj ja som mal po bratovi, moje deti nosili, však on mal staršiu, však normálne, však to není ani hanba. To nie je ani hanba, to je proste, taký je život.
No takže, vážení kolegovia, keď sa nám podarí, že by sme sa zamysleli nad týmto, a povieme, že ok, má to svoju logiku, nič zlé sa zásadne nestane, tým deťom sa pomôže a možno to sekundárne aj začne riešiť to, čo vyzerá na veľký, veľký problém. Nechcem sa k tomu vracať. To, čo máme niekde, tak prečo nie? Ja neviem, povedzte mi, prečo nie? A tu budem čakať, hej. Mojím statusom v tejto veci je, že budem čakať ako jeden z výrazných nástrojov toho, ktorý spôsobuje tragédie v niektorých komunitách, ako k nemu začnete pristupovať. Lebo podľa mojich doterajších vedomostí chcete k tomu pristúpiť tak, že ak je teraz 670 a platí pre všetky tri 670, tak chcete údajne prvý zvýšiť. O čo zvýšite prvý, tak druhý necháte taký istý a ten tretí znížiť. No nič horšie nemôžte urobiť. Čiže ak chcete urobiť, že niečo zlé, tak to presne by ste tomu urobili, a ak to chcete urobiť, tak, samozrejme, budem sa snažiť upozorňovať, že to je, nič horšie nemôžte urobiť, ale možno, lebo to bol taký pracovný návrh, možno to zvážite. Ono je to úplne jedno. V konečnom dôsledku je to úplne jedno, ale už nemôžme, nemáme ani právo si už zatvárať oči nad tým, že čo sa niekde deje, ako sa to deje, a jeden zo spôsobov alebo jeden z prostriedkov, jeden z nástrojov, prečo sa to deje, je aj tento diabolský príplatok k príspevku, ktorý spôsobuje, i keď to pôvodne zákonodarca nechcel, ale spôsobuje tragédiu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni podpredsedníčke Erike Jurinovej. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 517, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 496 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- výboru pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som spravodajskú informáciu, otvorte, prosím, rozpravu.