19. schôdza

Vážené kolegyne a kolegovia, poslaneckým návrhom pani kolegyne Mezenskej, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, sa, bohužiaľ, neštandardne navrhujú zmeny a doplnenia viacerých zákonov, ktoré spolu vôbec nesúvisia. Zdanlivo táto novela rieši aj podobnú problematiku, sú to preplatky, neoprávnené odbery, mimosúdne riešenia sporov, avšak nie sú navzájom prepojené, resp. novely ostatných článkov nevychádzajú zo zmien, ktoré sú navrhnuté v čl. I. Ako príklad teda ten čl. I chce meniť zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a napríklad čl. II, ktorý s týmto zákonom nijak nesúvisí, sú navrhované zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Čl. V, napr. sú tam navrhované zmeny zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
Otázku možnosti a správnosti navrhovaného legislatívneho riešenia, pani kolegyňa, vám odporúčam prerokovať s odborom legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a určite vám povedia, že to sú nesúvisiace novely.
Teraz pár poznámok z hľadiska vecného.
Najprv k čl. I. To je teda novela zákona č. 251/2012 Z. z., zákona o energetike. V tom článku navrhujete riešiť vratky preplatku do 30 dní a týmto návrhom alebo tento návrh riešia vo vašom návrhu body 1, 3, 4, 13, 14, 20 a 21. Definujete tu preplatkom sumu, o ktorú odberateľ elektriny alebo odberateľ plynu uhradil dodávateľovi elektriny za dodávku elektriny alebo dodávateľovi plynu za dodávku plynu viac, ako bol povinný. A vy navrhujete zmenu v § 34, čo je paragraf, ktorý rieši práva a povinnosti práva a povinnosti dodávateľa elektriny doplniť ods. 2 písm. r), ktorý stanovuje dodávateľovi, a prečítam to, čo navrhujete:
"Vrátiť odberateľovi elektriny preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom dodávateľ elektriny zistil, že odberateľovi elektriny patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok a za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, v ktorom bola suma preplatku odpísaná z účtu dodávateľa elektriny v prospech odberateľa elektriny alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu odberateľa elektriny."
V podstate s takýmto riešením by nebol problém, avšak tento postup alebo tento problém už bol vyriešený pri transpozícii 3. energetického balíčka s tým, že síce sa to nerieši priamo v zákone, ale rieši sa to v obchodných podmienkach dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu. Tie obchodné podmienky schvaľuje ÚRSO a na základe navrhnutého postupu ministerstvom hospodárstva a ÚRSO je v čl. IV cena a platobné podmienky vzorových obchodných podmienok dodávky elektriny napísané: "Preplatok z vyúčtovacej faktúry uhradí dodávateľ elektriny, resp. plynu odberateľovi elektriny, plynu v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry a lehota splatnosti vyúčtovacej faktúry nepresiahne 14 dní." Štrnásť dní. "Dodávateľ elektriny, plynu vráti preplatok z vyúčtovacej faktúry odberateľovi elektriny, plynu bankovým prevodom na bankový účet odberateľa elektriny, plynu, poštovým peňažným poukazom alebo započítaním voči najbližšie splatným preddavkovým platbám. V prípade neuhradenia preplatku zo splatnej vyúčtovacej faktúry dodávateľom elektriny alebo plynu bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou má tento odberateľ elektriny, plynu právo započítať si vzniknutý preplatok s najbližšie splatnou preddavkovou platbou, ak to oznámi dodávateľovi elektriny, plynu, najmenej však 5 dní pred splatnosťou preddavkovej platby."
Teda táto problematike je už vyriešená.
Ďalej navrhované riešenie preskúšania určeného meradla, to riešite v bodoch 6, 7 a 15 vášho návrhu. Tá platná dikcia je taká, že ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na meradle chybu, požiada prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie. A vy, pani kolegyňa, teda navrhujete stanoviť zákonom túto možnosť, resp. povinnosť i pro, pre dodávateľa elektriny, teda, keď má pochybnosť, to si môže urobiť i dnes.
S návrhom k bodom 7 a 15 z hľadiska návrhu, teda v úvodzovkách "spresnenia výkonu preskúšania určených meradiel", by nebol problém, keby som nemal podozrenie alebo skôr istotu, že ide o nepriamu novelizáciu zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, nakoľko podľa tohto zákona uvedenú činnosť môže vykonávať Slovenský metrologický ústav, určená organizácia Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a autorizovaná osoba. Vaším predloženým návrhom sa zužuje možnosť vykonania tejto metrologickej kontroly podľa zákona o metrológii práve pre autorizovanú osobu. Ďalej novonavrhované povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sieti, týkajúca sa zabezpečenia elektrickej prípojky a odberných elektrických zariadení, resp. opatrení proti neoprávnenej manipulácie, to sú body 5 a 11, v § 40 meranie elektriny, ods. 4 sa slová "má právo" podľa vášho návrhu nahrádzajú slovami "je povinný". Tá platná dikcia zákona je, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo zabezpečiť proti neoprávnenej manipulácii elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie až po určené meradlo, a vy navrhujete, aby toto bola jeho, jeho povinnosť a v § 46 ods. 4 za slovo "oprávnený" nahrádzate to slovom, teda "je oprávnený" - "je povinný". Tá platná dikcia zákona je, § 46 ods. 4, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účely zabránenia neoprávneného odberu elektriny, vy to meníte na, na povinnosť. Musím toto ctené plénum upozorniť, že predmetné návrhy by mohli viesť k vysokým vyvolaným nákladom, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na výšku distribučných poplatkov a tým aj na koncové ceny, teda elektriny, a sama ste povedali, že tá cena je už aj tak dosť vysoká.
Tú najzásadnejšiu zmenu, ktorú navrhujete, sa týka riešenia neoprávnených odberov a hovoríte o zmene tzv. objektívnej zodpovednosti na subjektívnu zodpovednosť. Ten neoprávnený odber v § 46 ods. 1 písm. c) za slovo "bolo" vkladáte slovom "odberateľom elektriny". No a to je asi kľúčová zmena, ktorú navrhujete, lebo potom tá dikcia by bola taká, že neoprávnený odber je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo odberateľom elektriny porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.
A ešte by som vás chcel upozorniť na to, podľa mňa, kde ste spravili teda zásadnú chybu, alebo tí, ktorí pripravovali tento návrh, a to je v § 46 ods. 3 prvej vete, za slovo "bolo" vkladáte slovo "týmto odberateľom elektriny v domácnosti". Vecne ide o to, že ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo týmto odberateľom elektriny porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odoberaného množstva elektriny určeného pomocou odberového, odberového diagramu.
V praxi sú tieto návrhy len veľmi ťažko vykonateľné, takmer vôbec nevykonateľné, pretože dokázať porušenie plomby by sa dalo iba v tom prípade, ak by ten dotyčný, ktorý ide kradnúť teda ten plyn alebo tú elektrinu, by bol prichytený, a ten dopad, ktorý hrozí, je riziko motivácie k neoprávneným odberom. Zvýšenie teda netechnických strát alebo, keď chcete, krádeží a riziko prenesenia nákladov na výšku distribučných poplatkov a tým za neoprávnené odbery by museli platiť všetci ostatní odberatelia. No a absolútne nelogické je, aby aj v takýchto prípadoch, kedy sa dokáže neoprávnený odber, bolo zachované riešenie nepostupovať pri prvom neoprávnenom odbere na verejne prístupnom mieste podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva, ale pomocou odberového diagramu. To jest, teda bolo by dokázané, že bolo porušené meradlo niekým konkrétnym, ktorý by sa zistil, ale vy by ste mu vypočítali na základe odberového diagramu, koľko má platiť teda podľa spotreby v predchádzajúcich rokoch. Takto ho teda v podstate chránime a ostatní by zaňho platili, alebo inými slovami každý by mohol jedenkrát ako vyskúšať, že či ho nechytia. A keď ho chytia, nič sa nestane, zaplatí len priemer predchádzajúcich rokov.
No a ešte, z hľadiska vecného k čl. 6 by som chcel reagovať na váš návrh rozšíriť kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na mimosúdne riešenie sporov a vy navrhujete teda, aby táto kompetencia bola rozšírená ešte na oblasť dodávky vody, prevádzky verejnej kanalizácie a dodávky tepla. Je to nad rámec smernice Európskej únie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví robí podľa platnej dikcie, teda sa zúčastňuje týchto mimosúdnych riešení sporov, len čo sa týka elektriny a plynu. Uvedené rozšírenie kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví by nebolo možné realizovať so súčasnými kapacitami ÚRSO, bolo by nutné zvýšiť personálne obsadenie ÚRSO, čo by malo priamy dopad na štátny rozpočet, teda nie tak, ako uvádzate, že nebude to mať vplyv na štátny rozpočet.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som tu uviedol, nemôžem, bohužiaľ, predbežný, predložený návrh novely zákona podporiť. Ďakujem za pozornosť.

Ja, zhrnujúc výklad týchto pripomienok a kritických poznámok, musím ich celkovým zhodnotením povedať, pán kolega, že sú vágne. Sú vágne. A ak, tak možno niektoré z nich by som identifikovala, označila ako za pripomienky, ktoré majú legislatívno-technický rozmer, ktoré sa dajú vlastne naniesť a upraviť aj v druhom čítaní vo väzbe na to, čo tu dlhodobo nebolo v zákone či už o energetike, tepelnej energetike, vlastníctve bytov a nebytových priestorov riešené a s čím majú naši ľudia, naši spotrebitelia zviazané ruky. Dlhodobo sa nemôžu domôcť svojich práv, či už vo forme vyplácania preplatkov, alebo aj naúčtovaných sankcií a niekoľkotisíceurových poplatkov, úhrad za to, za, čo nezavinili.
Jednoducho, aj keď ste hovorili o tom, že mnohé tieto inštitúty alebo mnohé tie opatrenia alebo ustanovenia už sú zakomponované v zákonoch alebo dokonca ste sa odvolávali na obchodné podmienky jednotlivých dodávateľov, ja vám viem tuná z tohto miesta čestne prehlásiť a budú to možno, možno sa vám prihlásia aj ďalší dotknutí spotrebitelia, je problém takéto práva, ak aj sú nadefinované v obchodných podmienkach, vymôcť. My sme prelúskavali všetky zákony, na ktoré vy poukazujete, či zákon o energetike, o tepelnej energetike, o vodovodoch, alebo aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Práve preto sme robili exkurz a prierez všetkými zákonmi, aby sme na tematické riešenie neoprávnených odberov, nevrátených preplatkov, ako aj zefektívnenie reklamačného a mimosúdneho konania dali ucelený jednoznačný koncepčný, koncepčný obal, aby sme jednoducho prierezom do týchto všetkých zákonov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, milá pani navrhovateľka, ja som iba cítil potrebu vás možno takto symbolicky podporiť v tom, že viem, jako vám záleží práve na tejto problematike a práve na spotrebiteľoch, ktorým sa dlhodobo profesijne venujete a možno ani by ste nemuseli, ale ja sa, pre mňa ste svojím spôsobom inšpirácia, keď vidím to, ako vám leží na srdci, ležia na srdci títo ľudia, ako vidím, ako by ste chceli silou mocou riešiť ich problém. Možno niekedy to riešenie, ktoré navrhnete môže mať nejaké, nejaké zádrhely, ako tu možno spomína pán, pán poslanec Přidal. Ale myslím si, že ak by sme mali dobrú vôľu spoločne týmto ľuďom pomôcť, tak sa cez ne veľmi ľahko vieme preniesť.
Ale chcel by som možno iba tú jednu, takú, jeden bod alebo jednu časť toho návrhu, ktorý navrhujete zvýrazniť, a to je prenesenie v podstate zodpovednosti za, neviem, ako sa to presne nazýva, ale teda ten elektromer, alebo toto miesto, kde sa odpočítava vlastne, pardon, plynomer, kde sa, kde sa odpočítava vlastne množstvo spotrebovanej energie, preniesť vlastne zodpovednosť alebo dôkazné bremeno, ak to niekto poškodí, vlastne na dodávateľa plynu. Lebo naozaj dnes človek, ktorý elektrárne určia, kde tento plynomer, či plynárne určia, kde ten plynomer bude namontovaný, tí si povedia, že tuná, bude to na verejne v podstate prístupnom mieste a zrazu ten koncový odberateľ ručí za to, ak mu niekto plynomer alebo to koncové zariadenia, ten merač energie poškodí. Čiže tento moment ja považujem za veľmi správny, ak sa dôkazné bremeno presunie na dodávateľa energie. A keď dodávateľ energie chce zabezpečiť si ochranu merača dodanej energie, tak nech si tam dá možno zámok, nech spraví možno nejakú stavebnú úpravu alebo nech namontuje merač energie, ktorý sa bude dať na diaľku odpočítavať, a tým pádom automaticky by videl, ak by nieto tam nejaký zásah urobil, že vybehne nejaká denná spotreba a hneď vie si svojho pracovníka na miesto činu poslať a chybu odstrániť. Situácie, ktoré z času na čas a nie málo často sa v médiách objavujú, kedy doslova zúfalí ľudia zrazu dostanú 2-, 3-, 4-, 5,-, 10-tisíc eur nedoplatky, ktoré majú zrazu zaplatiť, evidentne dom, ktorý je schopný minúť normálne poplatky v priebehu roka, a zrazu niekto alebo teda plynárne len preto, lebo sú monopol, tvrdia, že tento človek bol schopný minúť toľko plynu jako sto ďalších domov na ulici, jednoducho nie sú normálne.
Tlačiť ľudí možno na konci potom nejaký súd výšku doplatku skreše a nejakým spôsobom tú zvrátenú žiadosť alebo požiadavku plynární skoriguje, ale vystaviť ľudí takémuto stresu, to je pomaly už až životu nebezpečné. Naozaj raz som bol svedkom, kde vlastne dom, ktorý bol, ani zvonku nebol poriadne ohádzaný, evidentne ľudia, ktorí, ktorí boli biedni a takýmto spôsobom, ale zrejme nie asociáli alebo evidentne nie asociáli a zrazu mali doplatiť nejakých 10-tisíc eur, tak títo ľudia, pre nich to je na slučku. Takže tento moment, ja by som chcel vyzdvihnúť vo vami navrhovanej novele a ak by bolo trošku dobrej vôle, tak určite by aj poslanci SMER-u mohli zahlasovať. Ja viem, môže to mať nejaké chyby, kolega Přidal je tým príznačný, že vždy hľadá dôvody, prečo by sa niečo nedalo, ale myslím si, že ak sa chceme pohnúť dopredu, tak by sme skorej mali hľadať spôsoby, ako veci pohnúť dopredu a ako opraviť chyby.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Matovič, zjavne vám pri vašej širokospektrálnosti uniká zopár, zopár detailov alebo konkrétneho si naštudovania nielen takého povrchného plávania v problematike neoprávnených odberov zemného plynu, to, že od 1.septembra platí právna úprava a už ju zmenila táto vláda a poslanecký klub strany SMER, kedy, kde poškodenie plomby na plynomere v kategórii pre domácnosti sa nepovažuje za neoprávnený odber zemného plynu, pokiaľ ide o prvý incident. To je, viete, to, čo navrhuje vaša pani kolegyňa z vášho klubu ja vnímam ako navádzanie obyvateľstva na neoprávnené odbery plynu, čo je vážna vec. Dnes platí právna úprava, tak ako som povedal, že keď je poškodená plomba, a ide o prvý incident, dodávateľ plynu nijakým spôsobom nesankcionuje odberateľa. Situácia sa vyrieši, zadokumentuje a ide sa ďalej. Ale toto, čo navrhuje pani poslankyňa Mezenská, to je, to je z môjho pohľadu veľmi nebezpečné a je to istý druh precedensu. Takže bol by som naozaj veľmi opatrný v takých tých populistických vyhláseniach a že ideme chrániť ľudí a tak ďalej a tak ďalej. Pán kolega, vy ste dostatočne inteligentný na to, aby ste si danú problematiku naštudovali tak, ako my, členovia hospodárskeho výboru a nemusíte urážať kolegov vo výbore napriek tomu, že sú z opozície, ako je pán poslanec Přidal.

No nerád to hovorím, ale chcel som povedať presne to isté, čo hovoril pán poslanec Kolesík. Ako jednoducho súhlasím s ním, že ten prvý neoprávnený odber, na to sa pozerá tak, že sa spraví priemer z minulosti, ale pani kolegyňa Mezenská práve navrhuje to, že aj v tom prípade, keby to bola prvá krádež a zistená by bola tá prvá krádež tej elektriny alebo plynu, tak sa tomu, kto sa našiel ako vinník, nič nestane, len sa mu spraví priemer diagramu. Takže to je ešte zhoršenie toho stavu, aký je, a naozaj ten problém, ako ho popisoval pán kolega Matovič, bol do toho 1. septembra 2012, ale jednoducho, to už je vyriešené.

Pán poslanec Matovič za podporu tejto legislatívnej snahy, pretože napriek všetkému, čo tu odznelo, ja si na svojom trvám, je problém, aj keď zákonná úprava jedna, druhá, tretia, môže to istým spôsobom upravovať, nie je dôsledná vo výkone v praxi. My sme to ošetrovali. Ak by to naozaj takto, pán Kolesík, bolo, že by tá vymožiteľnosť bola, asi by sme sa zbytočne vo februári tohto roku stretávali k podnetu spotrebiteľa, ktorého príbeh bol aj medializovaný, ktorý mal zaplatiť 5-tisíc eur za niečo, čo mu nebolo ani preukázané, kde bol obvinený z toho, že poškodil merač.
Ak táto úprava od septembra 2012 platila, ja sa pýtam, prečo sme sa vo februári 2013 stretli k riešeniu tejto otázky? Kedy dokonca som počula, že takýto vládny návrh ide samotná strana SMER pripravovať a do dnešného dňa ho nepripravila ani nepredložila. Toto mi, prosím vás pekne, objasnite.
A ešte, ak mám chvíľku, tak zareagujem na to, naozaj, my sme vytvorili priestor v špeciálnych zákonoch na to, aby sme sprecizovali, ako som to uviedla, pán Přidal, v mojom príspevku, aby sme sprecizovali výkon povinností, výkon povinností jednotlivých prevádzkovateľov elektriny, lebo môže to byť napísané v obchodných podmienkach, ale sama dobre vidím v praxi, ako sú záväzné samotné podmienky, ku ktorým sa viaže jedna a druhá strana, obzvlášť ak ich majú plniť prevádzkovatelia týchto energetických služieb. Jednoducho je veľký problém s odstúpením od zmlúv a toto je napríklad jedna zo zmluvných podmienok, ktorá je v samotnej zmluve uvedená. Takže s aplikáciou takto nesprávne a nepresne určenej legislatívy je problém, a to je pre mňa dostatočný signál a dôkaz toho, že sa k tomuto zákonu potrebujeme vrátiť a potrebujeme sa nad ním vážne zamyslieť, ho poriadne očistiť.

Pán kolega Kolesík a Přidal, práve tým, že hovoríte, a ja o tom viem, teda že ten prvý incident je de facto na triku dodávateľa energií, ale podľa mňa práve to je dôkaz toho, že sme uznali, že pravdepodobne to dôkazové bremeno by malo byť na strane dodávateľa. Ja nevidím vlastne vôbec žiadny rozdiel medzi situáciou človeka, ktorý, ktorému sa jedenkrát napr. poškodí plomba a ktorý ma zlomyseľného suseda a poškodí sa plomba tri, štyri, päť razy. Prečo by odrazu druhý-, tretí-, štvrtý-, piatykrát iba preto, lebo má zlomyseľného suseda, musel ten človek zrazu niečo dokazovať, keď ostatní iba v prvom raze, to dokazovanie vlastne de facto je na strane dodávateľa energie.
Každopádne si myslím, že je omnoho lepšia cesta dôkazové bremeno presunúť na dodávateľov energie. Máte, vy chcete predávať plyn, máte tu svoje meracie zariadenie, starajte sa o neho, aby bolo v poriadku, ja vám budem platiť za dodanú energiu. Ale nechcite odo mňa, aby som si na verejnom mieste, kde ste mi kázali, aby som si primontoval merač energie, ja strážil a zabezpečoval jeho ochranu. Ako mne sa to zdá na hlavu postavené, preto návrh kolegyne Mezenskej plne vítam, a hovorím, ak tam nejaké chybičky sú, tak bez problémov, v druhom čítaní je priestor to opraviť, len musela by byť dobrá vôľa.

Ja v krátkosti zopakujem to, čo som povedal. Predložený návrh rieši vratku preplatkov, to je vyriešené. Ten návrh, ten návrh obsahuje nesúvisiace novely, pani kolegyňa, keď pôjdete k legislatívcom Národnej rady, tak vám to povedia, takto sa to nerobí. Obsahuje nepriamu novelu a to, čo vy v dobrej viere chcete spraviť, v konečnom dôsledku by zvýšili ceny pre všetkých odberateľov. To zabezpečenie tohto merača, lebo by to bol oprávnený náklad a vy chcete zvýšiť ceny pre všetkých odberateľov. A zvyšujete motiváciu niektorých ľudí kradnúť. Jednoducho kradnúť, lebo prvýkrát, keď kradne, nič sa mu nestane. Prečítajte si to, presne takto ste to naformulovali, takto ste to spravili - prvýkrát, keď kradneš, tak žiadny trest ťa v podstate nečaká.
No a čo sa týka rozšírenia kompetencií ÚRSO, ešte to chcete teda na kanalizácie, teplo, jednoducho, ale, ale hovoríte, že to nebude mať zvýšenie štátneho rozpočtu, že nebudú náklady. Jednoducho tam by oni museli, ja neviem si predstaviť, koľko ďalších ľudí zamestnať (reakcia z pléna), ja som vám neskákal do reči, ako veď museli by tam zamestnať kopu ľudí a malo by to vplyv na štátny rozpočet.
Ja si vás cením, jednoducho ja vidím, že aj na hospodársky výbor prichádzate pripravená, a aj si cením to, že chránite spotrebiteľa, len aj ten vzťah spotrebiteľ a dodávateľ, či už prác alebo služieb, alebo energií, jednoducho tiež musí byť ako vyrovnaný. Nemôžete ako, no jednoducho tá novela 1. septembra tento vzťah vyrovnala. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh ústavného zákona, ktorý sa týka v prvom rade nás a de facto iba nás. Hovorí o, v podstate alebo chce riešiť konflikt, ktorý nastáva dnes, kedy viacerí z nás, aj možno povedané, mnohí z nás zastávajú dva mandáty alebo zastávajú dve volené funkcie, niekto aj tri volené funkcie. Ale ide mi hlavne o tie naozaj také, by som povedal, plnoúväzkové funkcie. Čiže dopredu hovorím, nechcem hovoriť o konflikte funkcií alebo teda mandátu poslanca Národnej rady a napr. poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca VÚC, kde si myslím, že tieto dva mandáty sa dajú skĺbiť a obecné, mestské zastupiteľstvá, VÚC-ky nezasadajú až tak často a ten nápor práce nie je tak výrazný ako pri iných funkciách, ktoré riešiť chcem a ktorých súbeh sa mi zdá zodpovedne nerealizovateľný.
Čiže v tejto novele ústavy, ktorú navrhujem, by som chcel dosiahnuť to, aby poslanec Národnej rady nemohol byť zároveň starostom, primátorom a županom alebo teda predsedom vyššieho územného celku, ako tomu oficiálne hovoríme. Už dnes ústava vlastne zakazuje, aby poslanec Národnej rady nemohol vykonávať, napr. nemohol byť vojakom, nemohol byť policajtom, nemohol byť ombudsmanom, sudcom, prokurátorom a ja si myslím, že to je práve z dôvodu toho, že aby títo ľudia mohli svoje povolanie vykonávať naplno a venovať sa dostatočne kvalitne svojmu jednému povolaniu, ktorého úloha je určite nespochybniteľná, ale akosi nám tam - podľa mňa z prospechárskych dôvodov - vypadli starostovia, primátori a župani.
Sami viete, že v tejto sále sú ľudia, ktorí sú primátormi krajských miest a zároveň sú poslancami Národnej rady. Sú primátormi okresných miest a zároveň sú primátormi či sú poslancami Národnej rady. Sú starostami, sú županmi a zároveň sú poslancami Národnej rady. Áno, možno aj teraz hneď na začiatok môžem povedať, že vedel by som si predstaviť, ak by bola dobrá vôľa, že baviť sa o starostoch malých obcí, kde ten starosta malej obce nemusí naozaj asi stráviť plný úväzok v danej, teda v svojej obci, kde bol zvolený, a možno týchto ľudí by sme z toho mohli vylúčiť. Ale naozaj si neviem predstaviť, ako môže niekto sedieť na minimálne dvoch stoličkách, župan, a nebudem hovoriť o konkrétnych menách, lebo sme tu kolegovia, ale všetci vieme, kto to je. Čiže ako môže niekto byť zároveň naplno župan a zároveň naplno poslanec Národnej rady?
Vedel by som si to predstaviť, ak by práca župana, starostu a primátora bola, povedzme, z 80-90 % zákonodarná, že vlastne vymýšľa, navrhuje zákony a vlastne príde do Národnej rady a vlastne robí de facto to isté. Taký príklad je náš Peter Pollák. Jeho úloha v poste splnomocnenca pre rómske komunity je zabezpečiť prípravu zákonov napĺňajúcich rómsku reformu, takže na 90 %, odhadujem, jeho náplň práce je tvorba zákonov. Tým pádom de facto prekryv s pozíciou poslanca Národnej rady je veľmi výrazný, lebo je to vlastne zákonodarná a zákonodarná iniciatíva.
Ale ak zoberieme pozíciu starostu, primátora a župana, ide čisto o exekutívne posty. Starosta, primátor a župan, nikto z nich nenavrhuje návrhy zákonov, nie je to jeho úlohou, nie je jeho úlohou chystať nejakú reformu verejnej správy alebo niečo podobné, a keď, tak veľmi, veľmi okrajovo možno konzultačnú funkciu v tejto, v takýchto nejakých úlohách spĺňa. Každopádne jeho úlohou je v prvom rade exekutíva, viesť zverenú obec, viesť zverené mesto, viesť župu. Veľakrát sú to desiatky, stovky zamestnancov a zabezpečiť riadny chod, manažérsky riadny chod týchto zverených samospráv.
Na druhej strane títo ľudia a sú teda tu medzi nami, aj keď teda dnes tu nesedia, ale ako som už raz povedal, nebudem ich menovať, tak potom prichádzajú do pléna Národnej rady vykonávať zákonodarnú iniciatívu, kde je práca úplne iná, a tvárime sa, že jedno aj druhé robia naplno. Vieme, že je tu kolegyňa, ktorej keď sa niekto opýtal, ktorá tých funkcií má ešte trošku viac, ale teda už nie sú tohto rangu, tak povedala, že však ale čo mi tu do toho hovoríte, ja mám na tie tri týždne zabezpečenú náhradu miesto mňa u mňa v meste. Ale to je trošku vadné. Tí ľudia si zvolili konkrétne ju ako primátorku mesta, aby ona vykonávala ten daný mandát a nie nejaká jej náhrada, ktorú platí mesto. Ak by ju platila tá primátorka zo svojho platu, možno ešte by sme vedeli o tom diskutovať, že teda dobre, keď tu teda nie je, tak sa vzdá na ten čas svojho platu v prospech človeka, ktorý ju zastupuje, tak možno by to mohla byť cesta k tomu kompromisu. Ale zastávať dva de facto nejaké plné úväzky dvoch nesúvisiacich prác, jednu manažérsku a druhú zákonodarnú alebo legislatívnu, brať dva platy a tváriť sa, že vlastne obidve funkcie si robím plnohodnotne, dobre a v prospech ľudí, ktorí ma do týchto obidvoch pozícií zvolili, tak myslím si, že je farizejské.
Určite ak by sme išli cestou, ktorú navrhujem a ktorú tu, myslím, teda KDH veľakrát spomínalo, len priznám sa, kolega Brocka tu je jediný zástupca, ale možno sa mýlim, ale nechcem vám ublížiť, ale zdá sa mi, že ste vždy hovorili o tom jednom mandáte stačí, ale že nikdy ste vlastne návrh zákona v tomto duchu nepredložili. Ale hovorím, možno som iba prehliadol nejaké registre a zle som vyhľadával, ale nenašiel som naozaj od nikoho a hlavne teda od KDH, ktoré s touto témou opakovane vychádza, predložený návrh zákona. Preto som sa ho rozhodol predložiť, lebo sa nám znova blížia voľby alebo, lepšie povedané, maratón volieb, ktoré začíname na jeseň a skončíme za tri roky, a myslím si, že bolo by fajn aj pred týmito župnými voľbami povedať ľuďom, áno, budem naplno váš zástupca tam, kde ma zvolíte. Zvoľte ma za župana, ale budem naplno váš župan, jako budem zvolený, do 30 dní sa zvolím funkcie, postu poslanca, vzdám postu poslanca, budem naplno váš, vaším županom, budem manažovať môj kraj, 400-500, neviem koľko, možno by ich kolega Blanár vedel povedať, koľko zamestnancov má taká župa.
Toto by mi pripadalo fér a priznám sa, aj toto je dôvod, prečo ja osobne si nedokážem predstaviť podporu kolegu Freša zase z radov SDKÚ, keď vidím, že vlastne sedí na dvoch stoličkách, a ešte sa dočítam z médií, že ešte zároveň chce byť aj premiérom, a už potom fakt nechápem, že teda, že či chce byť ako nejaký taký trojjediný, ale to, myslím, že patrí niekomu inému, aby bol, ale byť poslancom, kandidovať na šéfa župy a tvrdiť, že za dva roky budem ešte aj premiérom, nechápem. Tak ako teraz čo, nahuckáme, alebo teda nalákame si ľudí do volebných miestností, poďte ma voliť za župana, potom za dva roky, keď bude chcieť byť premiérom, potom sa bude toho župana chcieť vzdať a bude hovoriť, že ľudia, čo ste ma zvolili, tak už ja vašu dôveru nepotrebujem, lebo už prebila vyššia karta. Nezdá sa mi to správne. Možno áno, možno niekedy niekto má pocit takej nenahraditeľnosti. Priznám sa, aj ja niekedy ním trpím, keď niečo viem robiť, tak nerád sa o tú prácu podelím, alebo keď aj ju na niekoho delegujem, tak a neurobí to tak, ako chcem, tak si to potom radšej robím sám, ale tuná by sme si asi mali niekedy vstúpiť do svedomia a povedať si, že ten post a tá dôvera, ktorú nám ľudia dali, by si zaslúžila adekvátnu odpoveď. Adekvátnu tak, že naozaj späť ukážem, že ja dôverujem tým ľuďom, ktorí si ma zvolili a nebudem sa ich snažiť podvádzať tým, že budem síce županom, budem starostom, budem primátorom, ale v skutočnosti 3 týždne z mesiaca presedím v Národnej rade. Jednoducho to sa nedá. Mali sme tu taký pozitívny príklad, kedy to vlastne bolo? V minulom volebnom období, tuším, keď bol zvolený, áno, po komunálnych voľbách v roku 2010 sa mi zdá, keď bol zvolený Alexander Slafkovský za primátora, kde podľa mňa veľmi čestným spôsobom, ako bol zvolený, v momente vystúpil a na najbližšej schôdzi prehlásil, vzdávam sa svojho mandátu, lebo chcem naplno sa venovať tomu jednému mandátu, kde ma ľudia zvolili a to primátorčeniu v Liptovskom Mikuláši. Toto považujem za čestný spôsob a hovorím, mali sme tu takýto svetlý príklad a nemusíme ísť takto, môže to byť aj dopredu povedané. Môže to byť povedané, áno, ľudia zvoľte ma za župana a ako ma zvolíte vzdám sa poslaneckého, miesta poslanca, ak by napríklad pán Frešo s takýmto s takýmto niečím prišiel, bez problémov ho dokážem podporiť v Bratislavskej župe. Ale kým budem vidieť, že niekto tu v tak dôležitej župe chce sedieť s jednou riťou na dvoch stoličkách, keď to musím tak rovno povedať, tak nedokážem v sebe nájsť energiu na to alebo neviem taký samokontrolný nejaký mechanizmus, aby som v sebe to presvedčenie nejakým spôsobom stlmil a zrazu sa tváril, že áno, ako veľmi mu drukujem. V tejto súvislosti sa teda trošku aj čudujem KDH, že si, keď zastáva dlhodobo rétoricky tento post, že jeden mandát stačí, že napríklad si pri uzatvorení nejakých týchto koalícií takúto podmienku nekladie. Keď si napríklad kolega Frešo povie, že chce podporu KDH, že KDH nepovie áno, dáme podporu, ak to bude v súlade s tým, čo hlásame.
Takže môžme ísť cestou tou, ktorú sa nám niektorí ľudia snažia vsugerovať, a možno by som ich nazval supermani, ktorí teda tých funkcií, sa tvária, že dokážu zvládať viacero, alebo môžme ísť tou cestou čistejšou, úprimnejšou, že naozaj bez problémov každý z nás môže kandidovať aj prípadne na inú funkciu, môže za starostu, primátora, župana, ale v momente alebo už počas tej kandidatúry dá záväzok, že ak bude zvolený, tak sa tej druhej funkcie vzdá. Alebo môžme ísť tou cestou, ktorú navrhujem a to je tá, že vlastne v Ústave rovno ukotvíme, že sa bude musieť vzdať. Že do 30 dní si bude musieť vysporiadať tento vlastne nejaký konflikt, ktorý by vlastne s jeho prípadným zvolením nastal.
Dal by som do toho možno aj trošičku taký ten sociálny rozmer a to je to, že naozaj si nemyslím, že je správne, aby v čase, keď máme 400-tisíc nezamestnaných, kedy 14 % ľudí nemá prácu, sme týchto ľudí permanentne vystavovali pohľadu na naklonovaných ľudí, mnohofunkcionárov, supermanov, ktorí teda dokážu tých funkcií zastávať viacero. Iba jeden príklad by som chcel vyzdvihnúť, hoci nesúvisí presne s návrhom zákona. Ale napríklad primátor Považskej Bystrice. Je zároveň primátorom Považskej Bystrice, vedúcim Katedry politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, docent na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, vyučujúci na Bankovním inštitúte, člen Správnej rady Ústavu pamäti národa, poslanec Trenčianskeho VÚC, predseda okresnej rady SMER-u, funkcionár Zväzu protifašistických bojovníkov a vrcholový člen futbalového zväzu. Celkový plat plus-mínus 9 300. Plus-mínus o 100 % viac ako premiér Slovenskej republiky. Je normálne, že podporujeme takýto systém? Je pravda, to, čo navrhujem, nerieši tieto funkcie, konflikt týchto funkcií a riešim jednu časť, a to je konflikt poslanec verzus a zároveň teda župan, starosta alebo primátor. Ale už z tohto čo som tu vymenoval, jedného človeka, ktorý je schopný zastávať naraz 9 funkcií a brať toľko platov a tváriť sa, že všetko robí dokonalo, je zrejmé, že sme to asi trošičku prehnali. Je hanba, keď podporujeme systém, kedy si takýto človek dokáže zarobiť dvakrát viacej ako premiér. Asi tu niečo nie je správne nadstavené, práve preto predkladám túto novelu zákona a pevne verím, že ak by len trošičku sme chceli byť spravodliví voči voličom, ktorí nás volia alebo teda ktorí volia svojho starostu, primátora, župana alebo poslanca Národnej rady, aby sme mali úctu voči týmto ľuďom, tak by sme v prvom rade tých všetkých ľudí upozorňovali na to, že pozor, keď ma volíš, pamätaj, ja zastávam aj túto, túto, túto, túto, ďalšiu funkciu a v druhom rade, že by sme ani tú druhú funkciu nechceli robiť. Čiže návrh zákona považujem za správny z toho, že by sme dosiahli výrazné zlepšenie výkonu verejnej funkcie menovaných mandátov alebo teda menovaných funkcií, ako: poslanec Národnej rady, župan, starosta a primátor, lebo vždy by ten človek sedel s jedným zadkom iba na jednej stoličke a tomu by sa naplno mohol venovať. Bol som veľmi rád, ak by sa našla podpora v navrhovanej zmene Ústavy.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 498 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu NR SR č. 498.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.