19. schôdza

Ďakujem. Nebudem sa opakovať, hoci teda by mi to asi ten systém umožnil. Ale de facto ide naozaj o to isté, čo je v predošlom návrhu zákona, len v ružovom.
Čiže v tomto návrhu zákona chcem zakázať, aby bol súbeh medzi funkciou poslanca Národnej rady a teda napríklad tým županom.
Tuto konkrétne nebojím sa byť aj konkrétny, keď váš kolega Maňka, predseda vyššieho územného celku alebo teda župan banskobystrický, chce niekomu tvrdiť, že popritom, že je polovičku svojho pracovného času v Bruseli, dokáže zodpovedne viesť Banskobystrickú župu, tak jednoducho je to hlúposť. Nerobí potom zodpovedne, nevykonáva mandát poslanca v Bruseli alebo nevykonáva zodpovedne mandát župana Banskobystrického VÚC.
Je to v podstate, preto hovorím, aj teda personifikujem tu preto, lebo je to jediný teda človek, ktorý takýto na Slovensku funguje, že zároveň je poslancom v Bruseli alebo teda poslancom Európskeho parlamentu a zároveň županom. Tak si myslím, že môžem byť aj konkrétny, lebo je to zároveň pre mňa aj do očí bijúci príklad. Keď si potom pozreme aj na výsledky župy, kde patrí medzi župy, kde je najväčší nárast zadlženia, kde je teda veľmi vysoká nezamestnanosť a kde si myslím, že veľa vecí sa rieši iba tak úchytkom, tak pravdepodobne môže to súvisieť aj s tým, že ten župan sa jednoducho tej župe naplno nevenuje.
Čiže opakoval by som sa. Ide o to isté, len teda rieši to vzťah medzi, medzi nie teda Národnou radou a samosprávou, ale vzťah medzi Európskym parlamentom a samosprávou na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som z mysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň svojím rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 500 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 500.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja som v zásade vôbec k tomuto nechcel vystúpiť. Ja som včera dokonca odišiel kvôli psychohygiene, ale znova tu tá znôška demagógie a toho pomýleného častokrát vnímania mi nedá, aby som krátko k tomu niečo nepovedal.
Tieto zákony proti vesmíru, ktoré tu kolega predkladá, ja viem, že znesie veľa. Ale aj pohnútka. Je to aj predchádzajúci aj tento je jeden zo zákonov postavený na báze závisti a nenávisti. Systém práce. Presne tak to bude fungovať. Teraz to trošku zrýchli, lebo ja kandidujem za župana.
Som to včera hovoril. Keby som kandidoval za, keby som chcel ísť do vesmíru, tak tu kolega zakáže lety do vesmíru. To je proste úbohé. Je to úbohé. Teraz to zrýchlil. Ono tu za chvíľku, pred voľbami, prídu zákony o platoch. To vám garantujem. To bude tak predkladať, tak bude hromiť, že to bude počuť až do Medzilaboriec, jaké sú platy vysoké a aké majú byť nízke. To bude agenda. To bude celá agenda. Agenda postavená na závisti a nenávisti, zdá sa, že tu vychádza.
Prosím vás, minule tu hromil, že čo sa stane, keby vo Volkswagene niekto opitý bol. Tu niekto opitý spal pod kabátom. To bol tento kolega, ktorý tu hromil. To sú tie schizofrénie (reakcia navrhovateľa), to je ten, a primitív, viete, to je presne, na čo sa zmôže. To sú presne z tejto dielne zákony na báze závisti a nenávisti.
Prosím vás pekne, úbohé. Tuto jak odôvodňoval. V malej obci by mohol, vo väčšej by už asi nemohol. No jak by ten zákon mal vyzerať? Že v obci do 500 osôb by mohol kandidovať, ale už nad 500 nie? No ale keby tam bolo 502 ľudí, no tak tí dvaja by sa na tú chvíľu odsťahovali? Potom by sa... To je, zákony majú nejako vyzerať, prosím vás. Nie takto, že no veď, no hrúza, no nedá sa to počúvať. No nedá sa to počúvať.
Ale demagógia je to úplne obludná a viem, že aj chytí živnú pôdu, ako kto zbiera. Prosím vás pekne, je to o... Ja som vôbec, lebo je politicky nevďačné tu, čo budete splietať tú demagógiu. Zakázať niekomu je ľahké. A keď chceme, tak zakážte. Prosím vás, ak môžme, tak je to možno niekde na úrovni memoranda prehlásenie zodpovedných, nie štvorchlapových, ale zodpovedných politických strán, ktoré povedia, že si uvedomujú a že teda budú nejakým spôsobom k tomu pristupovať. Ale, prosím vás pekne, nikdy s tým nebudem súhlasiť, aby starosta nemohol byť poslanec a naopak. Čo to je za hlúposť? Čo to je za hlúposť? To je megahlúposť! Ale môžme rozprávať o memorande zodpovednosti, o tom, že teda budú pristupovať k nomináciám, proste snažiť sa tak, aby nedochádzalo k tej kumulácii, ktorá dochádza ku zvrátenosti. Áno, Považská Bystrica je zvrátenosť. To je Robocop, ten človek. Na siedmich miestach naraz. Prevtelí sa. Hopkirk. Áno, to sedí. Ale to ešte nemôže znamenať, že z jedného extrému pôjdeme do druhého extrému. Že Dušan Bublavý z malej obce, tu, prosím, bude niekto zakazovať kandidovať. To naozaj...
Ale ja viem, že s tým môže prísť iba niekto. KDH to hovorilo na úrovni len takého apelu. Ale niekto s tým došiel. To je presne ten systém práce. Ja poviem, že chcem prenos kamier a zrazu do týždňa je prenos kamier. Viete, tu sa už kradnú aj nápady. To je, to niekedy človek, hryziem si, niekedy mi nedá, ale tu však sa nadáva človeku, no tak potom aj ja už stratím zábranu zareagovať. No, nečudujte sa mi, hej. Dá sa to ustáť niekedy, niekedy sa to nedá ustáť. Tieto zákony proti vesmíru.
A hovorím, ešte som to včera zachytil. Tu som ešte bol, kým som odchádzal, že jak to nie je možné, že - ale u splnomocnenca je to možné. Viete, to je. Tak kolegov splnomocnenec môže byť aj-aj? Viete, ale tu Duško Bublavý nemôže byť aj-aj. Viete, ale ja nič v zlom. Len splnomocnenec by tam mal aj spať, prosím vás. To je tak náročná funkcia, že by tam mal jesť, spať a bivakovať by tam mal, lebo to je tak náročná agenda. Ale viete, tu zase u týchto ľudí, on môže, ale iný nemôže. To sú, to je presne ten dvojitý meter. To je proste tá nekonzistentnosť. To je presne tá, tá, tá neschopnosť. To je... Bude to dlho trvať, kým to všetko nejakým spôsobom zistíme, hej. Ja som to zistil už dávno, prosím vás, hej. Ale asi chcel som sa zdržať, že nebudem na niektoré veci upozorňovať. Nie vždy sa to dá. Nie vždy sa to dá, naozaj.
Vôbec som toto nemal pripravené, vôbec som k tomu nechcel, ale tá skvostná argumentácia, ktorá tu prebehla a prebieha, mi nedala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Alojz, ja nezvyknem na teba reagovať a chcem povedať, že si ťa vážim a pokladám ťa za veľmi šikovného a schopného v mnohých veciach. Chcel by som zopár poznámok, ale aby sme boli takí možno úprimní a pravdiví.
Hovoríš o závisti a nenávisti, o motivácii. Ťažko vidíš do srdca človeka. Ale keby sme boli pri tom hodnotení, mne sa zdalo, že pri tom súčasnom vystúpení aj tebe skrivovala tvár nie nejaká dobroprajnosť a radosť, ale tiež závisť a nenávisť. Možno sa mýlim, ale možno sa mýliš aj ty.
Ďalšia vec. Nemyslím si, že je dobré argumentovať pri návrhu zákona niečím osobným. Ja osobne si myslím, že Igor vecne odargumentoval ten návrh a hovoril o možnostiach, ako sa ten zákon dá upraviť. Ten zákon je legislatívne v poriadku. Otázka, či je politická vôľa.
Ďalšia vec trocha mi vyvolala úsmev na tvári, keď si dvakrát za sebou použil slovo "úbohé", toto naposledy používal pán Slota v parlamente. Tak predpokladám, že nechceš svojimi spôsobmi a vystúpeniami nasledovať Janka Slotu.
A posledná otázka. Pýtam sa ťa teraz tak vecne, bez ohľadu na to, či ten zákon platí, alebo neplatí, lebo asi neprejde: Vzdáš sa mandátu poslanca, ak by si bol zvolený za župana? Toto je čisto morálny apel. Nie, nikto ti nič nechce zakazovať. Keby si sa k tomu vyjadril.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, ja som zachytil dva také momenty.
Prvý ten, že si hovoril v prvom rade o závisti predkladateľa, potom že niekto môže mať viacej funkcií, a on akože nemôže. Z teba sršala závisť pri tom, keď si hovoril o tých kamerách, že ty si vymyslel kamery a zrazu niekto iný to spravil. No ale kto ti bránil to spraviť? Akože nechápem. Takže tam to nešlo o závisť, ale o šikovnosť. A okrem toho myslím si, že to je dokonalejšie, ako si to chcel urobiť ty.
Druhá vec. Hovoril si tuná, že do 500 obyvateľov starosta môže zastávať funkciu, od 500 nemôže. No neviem, aké máš vedomosti o tom, ako funguje obec s 500 obyvateľmi a ako funguje jej starosta. Ale u nás v Turci máme niekoľko takýchto malých obcí a ich starostovia alebo starostky sú dopoludnia normálne v zamestnaní, pracujú a popoludní, keď sa vrátia zo zamestnania, vykonávajú starostovskú činnosť. Tak mi teraz vysvetli, v akom sú oni rozpore? Alebo čo je v rozpore toho, čo navrhol Igor Matovič vo svojom návrhu? Že polemizuje o tom, že do 500 by mohol byť, áno, pretože tam, žiaľ, je len na čiastočný úväzok, a nad 500 áno. To sú normálne myšlienky z normálneho života. Ale ak ti tieto súvislosti unikajú, tak si to, prosím ťa, naštuduj.
A okrem toho tiež by ma zaujímalo, ako máš naštudovanú prácu splnomocnenca, keď hovoríš, že tam je na plný úväzok, že na 24 hodín, že by tam mal spať. No mňa by to zaujímalo. Ja som sa to síce Petra Polláka ešte nepýtal, ani ďalších splnomocnencov som sa na to nepýtal, ale celkom by ma to zaujímalo, že koľko tej práce a koľko tej agendy majú, pretože myslím si, že tiež majú nejaký ten svoj aparát a hlavne musia si vybavovať iné veci, ktoré súvisia s kontaktami, s koncepčnou činnosťou a nie s výkonnou činnosťou.

Pán kolega Hlina, ja len toľko k vášmu vystúpeniu, že nevidím do hláv ani Igora Matoviča, ani vás, ale Igor tu vecne prezentoval nejaký návrh, s ktorým ja vo veľkej miere nesúhlasím. Vyjadrím svoj názor tak, že myslím si, že súbeh funkcie starostu, alebo prípadne primátora a poslanca je v poriadku. Súbeh funkcie europoslanca a čohokoľvek iného sa mi nezdá byť v poriadku, takže tú druhú časť by som podporil.
Ale zdá sa mi malicherné, ak si myslíte, že pán Matovič tu predkladá nejaký nový zákon len preto, aby poškodil vašej kandidatúre na župana. To sa mi zdá naozaj veľmi zvláštne.

Ďakujem veľmi pekne. Čo k tomu dodať? Presne som čakal tie apely, že ja priznám sa, ten mierny konflikt záujmov môj, ktorý tam je. Ale hovorím, aj keby som nekandidoval, ale presne som čakal, kedy to začne, tá forsáž.
A, kolega Vašečka, nie kvôli vašej otázke alebo otázke, ktorá by zaznela. Mňa sa to už pred dvoma týždňami pýtali v Novom Čase, že čo urobím. A viete, čo som povedal? Že keby sa to náhodou podarilo, tak jedného platu sa vzdám. Neviem, či sa to dá? Normálne účtovne sa vzdám toho jedného platu. To som povedal. A bez toho vôbec, aby sa ma niekto na to pýtal tu z vás, aby niekto na mňa morálne apeloval a neviem čo. Cítil som tam určitý morálno-etický konflikt v tom a takto by som sa s ním vysporiadal. Ale nie tak, že by som z tejto národnej, už to, žiaľ, Matovič bude musieť so mnou vydržať do konca volebného obdobia. To garantujem. A bude to ťažké. Už ja sa mandátu nevzdám, aj keby ma on k tomu vyzýval. Dobre?

Keďže v rozprave zaznel jediný príspevok, ktorý vôbec nesúvisel s predkladaným návrhom zákona, ale to sme u kolegu Hlinu, myslím, že zvyknutí všetci. A inač čudujem sa aj predsedajúcej, ale aj ostatným nám, že to tolerujeme. Lebo vlastne niekto systematicky tu porušuje zákon, na druhej strane sa tvári, ako mu ide o to, aby tu vylepšoval zákony. Systematicky možno mnohí z vás iba kvôli tomu, lebo sa ho bojíte, lebo potom zase sa obuje do vás, tolerujeme to, že tento človek tu systematicky vystupuje nesúvisiac s predkladanými návrhmi zákona.
Pri tejto rozprave, keďže mám z tohto postu zhodnotiť rozpravu, tak hodnotím rozpravu a jediný ten príspevok. V tom príspevku nezaznelo nič, čo by súviselo s predkladaným návrhom zákona. Predkladám návrh zákona, ktorý hovorí o konflikte medzi postom poslanca Európskeho parlamentu a starostu, primátora, príp. župana na území Slovenskej republiky.
Kolega Hlina, však to je u neho obvyklé, si neprečíta návrh zákona, predkladá návrhy zákona, ktoré si myslí, že sú geniálne, hoci teda ani si neprečíta, čo predkladá. Ale to sú ako klasické jeho demagogické prístupy, necháme sa zblbnúť zvýšeným tónom, demagógiou, ktorú zo seba sála, a bojíme sa povedať, že Hlina zavri hubu, lebo hovoríš od veci.
Bohužiaľ, rozprava, z tohto pohľadu zhodnotená, bola od veci. Zazneli tam slová ako demagógia úplne obludná, ale v skutočnosti samotný ten príspevok bol demagógia úplne obludná. Zaznelo tu, že predkladám návrh zákona, kde chcem zakázať kandidovať županovi alebo poslancovi za župana. Tento návrh zákona hovorí o poslancovi Európskeho parlamentu.
Viem, že kolega Hlina sa považuje za stredobod vesmíru a všade, v každom zákone, vidí, že niekto ho predkladá kvôli nemu, lebo teda jemu asi teraz pravdepodobne tečie viacej dažďovej vody na jeho strechu, tak niekto bude predkladať taký zákon - pripadá mi to smiešne. Prenos kamier, čakali sme na prenos kamier. Zrazu, keď niekto príde s riešením, že nasmerujem kamery iba na opozičnú stranu SMER a tvári sa teda, že to je riešenie, a hovorí, však, ľudia, keď mi pošlete peniaze, potom nasmerujem kamery aj na opozičné strany. Tak nepripadalo nám to spravodlivé, tak sme nasmerovali kamery na všetkých nás. Ako podľa mňa dali sme mu priestor, pol roka sme čakali, kedy svoje slová dokoná. Urobili sme to lepšie a spravodlivejšie.
Vyvoláva tu emócie typu "Duško Bublavý nebude môcť byť starostom". Presne som hovoril, ak tu bude tá dobrá vôľa, tak sa dohodneme na tom, aby starostovia menších obcí, aby to nebolo v konflikte, nájdime ten spôsob, strkať sa tu, s prepáčením, takto niekomu do zadnej časti tela a vyvolávať znova niečo, čo nebolo povedané, nie je správne a zároveň to nesúviselo s predkladaným návrhom zákona.
Keď tu bolo povedané v rozprave o nejakom dvojitom metri, tak myslím si, že neexistuje lepší dôkaz dvojitého metra, jako prísť, keď poruším zákon, potom možno dostanem, to je otázka teda, že v akej miere, ale jednoducho som spacifikovaný políciou, keďže porušujem zákon, porušujem zhromažďovacie právo, ktoré kolega, ktorý vystúpil v rozprave, vždy vo veľkom využíval. A ak niekto tento zákon poruší, ak polícia ho spacifikuje a potom prísť ako malý chlapec za ministrom vnútra a plakať pred kamerami, že kde sme to, v akej krajine, keď takto sa správame k poslancom. No jednoducho sme v takej krajine, kde sa správame rovnako na základe jedného metra, či k poslancom, alebo k druhým ľudom, ktorí by porušovali zhromažďovacie právo.
Keď tu kolega Hlina viackrát hovorí o tom, že sú zákony na báze závisti a nenávisti... (reakcia poslanca z pléna), že zákony, vyjadrujem sa k rozprave, čiže keď tu niekto hovorí o nenávisti a spomína nenávisť, myslím si, že predošlý príspevok bol krásnym príkladom nenávisti. A kolega Hlina nemá problém ísť v nedeľu sa postaviť prvý do rady(radu) na sväté prijímanie aj s tou nenávisťou.

Dobré ráno, dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Považujem si ozaj za česť, a v tom pravom slova zmysle, že môžem teraz tu pred vami stáť a v mene všetkých pätnástich poslancov Obyčajných predniesť návrh zákona, ktorý predkladáme s úmyslom, ktorý vyplýva z podstaty samotného zmyslu vzniku zoskupenia, ktoré má iste viacero cieľov, ale ktoré už v tom štádiu, keď vôbec sa uvažovalo o tom, že či je šanca, aby takíto poslanci vstúpili na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky, tak bolo možné vyhlásiť, že boj s jedným z najväčších ziel našej doby, aj keď iste nie je to výmysel našej doby, je to, čo týchto rôznorodých ľudí, ktorí naozaj svoju rôznorodosť aj priznávajú a nepovažujú za chybu, spája viac ako čokoľvek iné.
Ja by som veľmi rád povedal, že je to kľúčová téma a veľmi stručne vám predstavil návrh, ktorý predkladáme.
Nepochybne pri každom zákone je dôležitý účel. Tých účelov môže byť viac a tak je to aj v tomto prípade. Ale predsi len, žiada sa mi povedať ten účel, ktorý je nad účelmi a ktorý považujeme za takpovediac svätý a dôležitý, a je to účel, ktorý by som mohol formulovať asi tak, ako snaha o zásadnú zmenu spoločenskej atmosféry v prospech uznania toho, že boj s korupciou je mimoriadne významný. A ozaj boj s korupciou treba považovať za niečo, čo je mimoriadne významné a čo spája ľudí všetkých, ktorí majú na mysli isté dobro.
Tu by som chcel možno použiť príklad, lebo zmena atmosféry, to ešte žiadny zákon nedokázal. Zákon môže otvoriť dvierka, môže pustiť čistý vzduch, môže otvoriť prameň, ale taký zákon, takí poslanci, taký parlament, ktorí by dokázali zmeniť duch, atmosféru, nazeranie na nejaký vážny spoločenský problém, taký zákon ešte nikto nevymyslel a my si ani v tejto chvíli nemyslíme, že vám takýto dokážeme predložiť.
Ale predsi skúsme si pomôcť príkladom. Dnes je Svetový deň životného prostredia. Je to deň, ktorý nás môže prirodzene spájať, a sviatok, ktorý môžme považovať všetci za svoj, pretože životné prostredie je to, čo musíme byť, aj keby sme nechceli, a záujem na jeho fungovaní je dôležitý. Pozrime sa do minulosti, ako sa nazeralo napríklad na niečo také, ako je les a stromy. Vždy to bolo ctené ako niečo, čo je dôležitou súčasťou nášho životného prostredia? Nie. Museli tu byť zákony, musel tu prísť panovník, museli tu prísť záujmy, ktoré povedali, že asi to nebude celkom v poriadku, keď strom bude považovaný za čosi, čo nám vadí, čo nám zavadzia, čo nás znepokojuje. A prešli stáročia po zákonoch, ktoré múdri králi vymysleli, a predpokladám, že dnes neexistuje nik ani z nás, ani v spoločnosti, ktorý by mal pocit, že strom je niečo, čo ho ohrozuje, čo znevažuje a znehodnocuje jeho krajinu alebo čo mu spôsobuje nejaké ujmy.
Ešte jeden príklad možnože menej lesnícky a viac historický. Všetci sme čítali kedysi v detstve Joža Nižnánskeho a jeho Choleru. Tiež vtedy bolo také ponímanie, že na vine tej cholery sú tí, ktorí dávajú tú dezinfekciu do studní a snažia sa to čistiť. Proste ľudia to vtedy nerozumeli tomu a museli prísť možno múdri vedci, ktorí to pretavili do zákonov, že bolo možné zdôrazniť, že to nie je trávenie a že to je práve to, čo dnes všetci prirodzene hygienu, čistotu považujeme za niečo, čo nás neohrozuje, ale čo nám pomáha.
Takže to boli také krátke exkurzy na poukázanie toho, že ak si dávame za cieľ zmeniť spoločenskú atmosféru, tak je to cieľ iste neľahký, ale je to cieľ hodný stanovenia si, pretože to, čo žijeme, je skutočne v oblasti korupcie determinované aj tým, že považujeme túto záležitosť nie v spoločnosti za zvládnutú. Boj s korupciou je stále ako keby čímsi, čo nie je potrebné úplne trvalo žiť, lebo máme možnože iné, väčšie problémy.
Predkladatelia zákona s týmto nesúhlasia a snažíme sa v bodoch jednotlivých, ktoré v tomto zákone sú, poukázať na dôležitosť takéhoto nazerania.
Prejdem veľmi stručne týmto zákonom a podrobnosti si nechám do rozpravy. V tomto zákone je potrebné jednoducho si povedať, že komu je vlastne určený, kto je tým bojovníkom. Zákon veľmi jasne hovorí, že bojovníkom je každý občan, každá fyzická osoba, v tomto niet rozdielu. Ale navyše je tu možné považovať za bojovníka v zmysle tohto zákona aj všetky neziskové organizácie, občianske združenia, mimovládne organizácie a im podobné inštitúcie, ktoré majú vo svojom titule okrem iného aj práve riešenie tohto spoločenského problému alebo ho majú implicitne napísané, ale snažia sa o to. Samozrejme, ten cieľ - zmeniť atmosféru - neni jediný. Ak hovoríme o bojovníkovi, tak hovoríme o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej sme povinní a ktorej chceme týmto zákonom poskytnúť veľmi účinnú a všestrannú ochranu. Chceme jej poskytnúť pomoc, chceme jej poskytnúť isté návody, chceme jej uľahčiť jej prístup ku korupcii, k riešeniu tohto problému, k odstráneniu tohto problému a chceme vytvoriť aj isté predpoklady, ktoré by nemali byť podmienené len okamžitým záujmom, ale trvalým celospoločenským tlakom.
V tejto veci možno je potrebné povedať, aj voči čomu vlastne bojujeme, aby tá korupcia, to slovíčko, ktoré tu lieta tak vo vzduchu a ktoré bude tu dnes toľkokrát skloňované, čo pod ňou chápeme. Trestný zákonník pozná, myslím, že 34 činov, ktoré sú považované aspoň v zmysle zákona, ktorý predkladáme, za korupčné trestné činy. Chcem tu upozorniť na dôležitý aspekt, že okrem korupčných trestných činov sme zaradili do nášho zákona aj nekalé praktiky, t. j. protispoločenské konanie, ktoré Trestný zákonník nekvalifikuje ako trestné činy, ale ktoré evidentne na základe skúseností, poznatkov pôsobia tak, že zhoršujú atmosféru spoločnosti a oberajú nás o hodnoty, ktoré by mali ostať v prospech všetkým.
Veľmi dôležitá je otázka ochrany samotnej, pretože bojovník proti korupcii je veľmi často vystavovaný rôznym tlakom, a preto nepochybne jedna z dôležitých vecí musí byť otázka, ako chrániť človeka, ktorý sa rozhodne nasadiť svoj krk, svoju kožu a poukázať na javy, ktoré možno vidia všetci, ale ktoré zďaleka nie všetci sú ochotní a rozhodnutí pomenovať, pretože riziká s tým spojené sú nemalé. V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že poskytuje tento návrh zákona veľmi širokú ochranu, a to jednoducho tak, že rozdeľujeme tú možnosť vystúpiť tak proti trestným činom, ako aj proti nekalým praktikám pod rôznou ochranou. Zákon veľmi presne determinuje, v ktorých prípadoch aký typ ochrany sa ponúka konkrétnemu bojovníkovi a je to typ ochrany, ktorý možno začína od utajenia oznamovateľa až po vytvorenie istej legendy, ktorá už aj je spojená s tými, ktorí sú možno vystavení obrovským tlakom a ktoré možno poznáme z nejakej literatúry, alebo aj Trestný zákonník to ovláda, proste ako absolútna zmena identity, ktorá umožní celoživotne takémuto bojovníkovi pod novou legendou stať sa niekým iným. Samozrejme, je to krajnosť, ale chcem upozorniť, že práve v našom zákone veľmi variabilne sa ponúka na základe rôznych možností rôzny typ ochrany. Čo je však dôležité spomenúť, náš bojovník proti korupcii v zmysle tohto zákona má vždy na ochranu právo. To znamená, že je len na rozhodnutí orgánu tým povereným, aký typ ochrany poskytne oznamovateľovi. Ale rozhodne nie je možné ochranu zamietnuť. To znamená, že je tu istota. Istota, ktorú ten človek, ktorý určite vstúpil do celého diania nie ako chladnokrvný James Bond, ale ako občan, ktorý sa bojí a ktorý už na niečo nechce pozerať, ktorý práve v tej fáze veľmi potrebuje.
Je tu aj otázka osobitného vzťahu, ktorý tu riešime práve vo vzťahu k zamestnávateľovi. Je tu stanovená požiadavka a potreba, aby sa, aby sa v takomto prípade stanovila aj súvislosť medzi samotným zamestnávateľom, ktorý je povinný vytvoriť také úpravy, aby oznamovateľ, jeho zamestnanec, mohol ostať aj v utajení a napriek tomu aby mal právo na informácie.
Ak si pozrieme jednotlivé typy ochrany, sú rozpracované veľmi osobitne, veľmi špecificky. A chcem úprimne doznať v tomto dôvodnom slove, že to, čo sme zapracovali do zákona, skutočne prešlo niekoľkomesačným procesom konfrontácie, zvažovania a vyhodnocovania nielen skúseností našich členov Obyčajných, klubu a našich ľudí, ktorí s nami spolupracovali, ale že vstúpili do tohto zákona medzinárodné skúsenosti, ktoré sme ozaj zozbierali nielen z krajín z Európy, ale aj ostatných kontinentov. A práve preto tento proces bol impozantný a práve preto sa priznávam ako predkladateľ, že niektoré momenty tohto zákona, keď to porovnám z času, keď vznikali základné idey, ako by mali vypadať paragrafy, nazval by som to takými vianočnými paragrafmi, lebo kedysi som si ich dovolil tak laicky poslanecky zhrnúť niekedy práve cez posledné vianočné sviatky, a tomu, čo vám dnes predkladáme, je skutočne zásadný rozdiel, ktorý prešiel vďaka obrovskému úsiliu množstva ľudí, s menami, ktoré, verím, že vytvorili zákon, na ktorý môžme byť svojím spôsobom hrdí - ale hrdosť neni asi to správne slovo -, o ktorom si myslíme, že má schopnosť byť vysoko funkčný.
Hovoríme tu nielen o ochrane, ale dôležitá je aj podpora. Tá podpora má rôzne formy a budeme o nich tiež podrobne rozprávať. Veľmi často sme sa stretali s tým, že či tá podpora je ozaj dobre vyvážená. Sme presvedčení, že áno. Právna pomoc, právna ochrana, ale aj možnosť získať štátne vyznamenanie. Alebo odmena. To sú všetko rôzne varianty, ktoré môžme podrobne preskúmať a podrobiť kritike, ale ktoré sledujú jedno, aby sa dodržali medzinárodné štandardy, ktoré sme si opäť nevymysleli na území Slovenskej republiky a ktoré sú známe. Aby ochrana ľuďom, ktorí chcú zabojovať proti tomuto obrovskému zlu, bola komplexná. Takže v tomto ohľade tiež nájdete v predkladanom zákone veľmi veľa podrobností, ktoré sledujú len jedno, nie aby bol zákon veľký, ale aby poskytoval veľkú ochranu.
Čo by som chcel zdôrazniť na záver tohto stručného predstavenia, je moment, ktorý zaznieva tak možno skromne a nie je rozpracovaný do detailov, ale je jasne zdôraznený - otázka výchovy. Opäť, to nie je žiadna povedačka, ktorá hovorí o tom, že treba začať od detí, ale je to svätá pravda, že ak zlo, ktoré sa pre niektorých ľudí stáva prirodzenosťou a ktoré skutočne už ani necítia, tú hranicu, že či konám, alebo nekonám zle, korupčne, aby sa tieto veci jasne pomenovali už v detstve. A vôbec sa vám nezdá, že by malo byť neprirodzené, aby sme súčasť výchovného systému v našej krajine, súčasťou tohto systému urobili aj základné a zrozumiteľné tézy o tom, čo je a čo nie je v tomto ohľade správne. Jednoducho, ja to nazývam istou frajerinou v tom najlepšom slova zmysle, vychovávať v deťoch už od malička ich systémom a vzbudzovať u nich pocit, že je byť, je veľmi správne postaviť sa voči zlu a že to zlo treba považovať za prirodzené ohrozenie mňa samého, že to neni niečo mimo mňa.
Ja som si dovolil tu pred vami rozprestrieť v mene celej našej obyčajnej pätnástky jeden plagát, transparent. Veľmi často tu hovorievame v posledných týždňoch, mesiacoch, a je to úplne správne, o nezamestnanosti. O tom, že obrovská armáda ľudí trpí nielen konkrétnym nedostatkom príjmu na základné životné potreby, čo je iste zlé, ale trpí aj čoraz viac sa zväčšujúcou medzerou odrezanosti medzi ľuďmi, ktorých deň je naplnený činorodosťou, a medzi ľuďmi, ktorí čoraz viac zúfalo obiehajú alebo už ani neobiehajú úrady a stávajú sa akýmisi vysídlencami na ostrove nezamestnanosti. Myslím si, že tento aspekt, tento nemerateľný a nefinančný aspekt môže byť ešte horší. A v našom zákone je veľmi jasná a veľmi stručná odpoveď a návod, ako vyriešiť tento zásadný problém. Veď 500 mil. eur, ktoré na spodnej hranici toho, čo máme k dispozícii, odhadujú rozsah ročnej korupcie, to je čiastka, ktorú keby sa nám podarilo zachrániť, a upozorňujem, to nie sú peniaze, ktoré sú akýmisi imaginárnymi akciami v nejakých bankových domoch, ktoré nemajú reálnu podobu. To sú reálne hodnoty, ktoré nám patria. Ak by sme ich vrátili, ak by sme tú bankovku, ja ju mám tu pri sebe (rečník zobral do rúk zväčšený formát symbolickej bankovky vo veľkosti A4), ak by sme tú takpovediac symbolickú 500-miliónovú bankovku posunuli týmto ľuďom, ktorí nám tam ubití na tej zemi ležia, tak by sme vyriešili čosi, čo by nehovorilo o desatinách percenta, ale o niekoľkých percentách od, možno skoro o tretine, o ktorú by sme mohli znížiť nezamestnanosť.
Myslíte si, že to je fikcia? Myslíte si, že to je vec, ktorá sa nedá? Budeme o tom veľa rozprávať. Dá. A musíme sa o to pokúsiť. Pretože keď sme tu často sa spytovali, kde sú tie zdroje? Nuž, nuž tu sú. Sú v reálnych únikoch, ktoré sú spôsobené tým. A tým aj môžem skončiť, čím som začal, spôsobené jednoducho tým, že atmosféra v tejto spoločnosti ešte nepovýšila ľudí, ktorí majú odvahu, chuť a schopnosť zabojovať s korupciou, na to miesto, kde by mali byť, a nepovažujeme tento problém za tak pálčivý, aby sme ho uchopili a vyriešili. Ale my ho uchopiť a vyriešiť musíme. Pretože tá masa ľudí, tých 100-tisíc, 120-tisíc, ktoré by sme mohli sanovať z tejto bankovky, tá jednoducho patrí medzi občanov Slovenskej republiky. A tváriť sa, že tie peniaze sú fiktívne a nie reálne a že im vlastne patria a nevidieť to, to si nemôžme dovoliť.
Takže chcem vás poprosiť, aby ste sa pozreli na návrh zákona, ktorý predkladáme, nie ako na niečo, čím sa chceme profilovať, nie ako na niečo, čo považujeme za súčasť akejsi povinnej poslaneckej práce, aby sme raz za čas niečím zaujali. Ja osobne pociťujem sám tento zákon ako za niečo, čo ma sem medzi vás prinieslo a čomu verím, že patrí medzi moje aj osobné povinnosti sa pokúsiť o presadenie.
Idea na záver predstavenia. Strach. Budeme aj o strachu dnes hodne rozprávať. My musíme urobiť jeden elegantný presun, a to vďaka tomuto zákonu to môžme urobiť. Strach, ktorý dnes pociťujú mnohí tí, ktorí cítia, že by sa mali a mohli ozvať proti zlu, ktoré stretajú vo forme korupcie. A že majú na to aj právo, aj čisté svedomie, a napriek tomu ten strach majú a oni ho majú oprávnene. Ten strach týmto zákonom musíme presunúť na opačnú stranu. Ten strach musíme presunúť na tých, čo korumpujú a čo spôsobujú toto zlo, aby sa tí báli.
Verím, že tento zákon môže k tomu veľmi účinne prispieť. A ja vás prosím o jeho podporu. Nie o podporu nás, ale o podporu tohto zákona. Alebo o podporu zákonov, ktoré budú aj v budúcnosti takýto nezdravý stav, ktorý je hrôzou, hrozbou, riešiť.
Ďakujem pekne. Toľko na úvodné slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 501 navrhol, aby návrhy zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predkladaného návrhu je upraviť postavenie bojovníka proti korupcii, ako aj podmienky a postup pri poskytovaní ochrany, odmeny a podpory bojovníkovi proti korupcii pri oznamovaní významných skutočností o tom, že bol spáchaný korupčný trestný čin.
Dovoľte, aby som v možnosti vlastnej úvahy uviedol pár viet. Vítam tento návrh, jeho cieľ nájsť účinné riešenie pre boj proti korupcii. Pán poslanec Mičovský, vám táto agenda už v zmysle toho, že ako ste sa dostali, ako ste, ako ste sa stali známou osobnosťou, patrí, právom patrí. Ale vítam cieľ, ale nie formu. A časť obsahu.
Forma, ako bol tento zákon predložený, vnímam skôr ako propagandu. O tom to celé je. Propaganda. A nie ako cieľ, aby tento návrh sa stal zákonom. Lebo nebol prerokovaný žiadnym poslaneckým klubom. Pritom treba uznať, treba to uznať, túto snahu, aby bol tento zákon, aby tento návrh uvidel svetlo sveta. Je to obsažný zákon. Niekto na tom robil strašne veľa hodín. Treba to uznať. Ale či zmyslom toho zákona bola propaganda, aby ste sa tu dneska predvádzali pred kamerami, alebo zmyslom toho návrhu je, aby zákon bol prijatý, no uvidíme.
Mám problémy aj s časťou obsahu, ktorý je pre mňa ako právnika kontroverzný. Využíva pojmy inak, ako je to zavedené v právnom poriadku. Poviem, napríklad korupčný trestný čin zavádzate ako iný pojem. Iný pojem, ako je zavedený v právnom poriadku. Ale týchto pojmov a týchto nedostatkov je priveľa. Nebudem ich ani menovať, lebo je ich dosť. Ale zavádzajú aj také prvky do, by zavádzali také prvky do nášho právneho priadku, ktoré sú nad rámec alebo mimo rámca ústavy. Napríklad šetrenia v rámci zamestnávateľov, máte tam osobu, ktorá bude povinná šetriť tie oznámenia. No, to sú už, to už ide mimo rámca našej ústavy.
Ale hovorím, že aj tak je to návrh, ktorý stojí za to, aby sme si k tomu sadli. Ale to nie je možné spraviť už podľa mňa v jednotlivých čítaniach. Priobsažný, priveľa otáznikov je k tomuto zákonu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rady po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 501.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.