19. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Začnem od konca. Vôbec som, nemyslím, že taký zákon nie je potrebný, hlavne kvôli tomu, že ľudia, čo aj spomenul pán poslanec Mičovský, že keď sami sa stanú agentmi alebo oznámia korupciu, sú vyobcovaní neprávom alebo je im sťažené spoločenské uplatnenie. To je jedna vec.
Ale netreba sa zamerať len na ad post riešenia, lebo toto už je vtedy, keď je, keď už dôjde k tej korupcii. Treba odstrániť to korupčné správanie. Alebo proste odstrániť sa to neodstráni, lebo aj, aj v najvyspelejších demokraciách, bohužiaľ, sa to vyskytuje.
Pán poslanec Hraško na mňa reagoval s tým, že neobrátili sa na Ľudovú platformu alebo na nás, lebo ich niekedy vylúčime z tých procesov. Ale my sa najprv musíme dohodnúť v rámci Ľudovej platformy, kde sú politické strany, ktoré majú hodnotovo najbližšie. Keď my sa nevieme dohodnúť na nejakej úprave nejakého zákona, tak potom načo ideme ďalej, keď už nemám podporu KDH, nemáme podporu SDKÚ. Tam, keď nájdeme podporu, ideme, ideme ďalej a rokujeme aj ďalšími politickými krokmi.
A, pán poslanec Hraško, ešte tu budete tri roky, keď všetko dobre dopadne, alebo možno, možno len rok, keď ešte lepšie dopadne, že budú predčasné voľby a nebude vláda jednej strany, ale potom môžeme spraviť sumár, že čo všetko sa vám podarilo, lebo 83 poslancov nepustí. Nepustí, tu je vždy nejaká väčšina. Ste kvázi v opozícii, tak uvidíte. A potom si spravíme taký sumár a sadnime si k tomu, aký(aké) máte výsledky, lebo to je len snaha, a výsledok je dôležitý.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som pred poloprázdnou, poloprázdnou sieňou vlastne povedal zopár slov na (reakcia z pléna), alebo prázdnou teda sieňou, povedal zopár, zopár slov k tejto téme.
Korupcia je neospravedlniteľným činom, korupcia je zločinom, korupcia je činom, ktorý škodí tejto krajine. O tom teda rozprávame takmer všetci. Možno niektorí aj niečo proti tomu robia, možno niektorí o tom iba rozprávajú a niektorí v podstate proti tomu ani nič nerobia alebo niektorí o tom ani rozprávať nechcú.
Korupcia sa dotýka všetkých úrovní. Korupciu nájdete aj na STK. Korupciu nájdete v zdravotníctve, v školstve, nájdete ho(ju) na rôznych ministerstvách, túto korupciu nájdete na rôznych ministerstvách, nájdete ju všade úplne na súdoch, máme teda poznatky, že aj na súdoch. A dokonca korupciu môžte nájsť aj v rómskej problematike.
Korupcia sprevádza každodenný život našich ľudí. Ľudia si na korupciu zvykli a mnohí ľudia považujú korupciu za súčasť svojho života, čo je veľmi zlé, nebezpečné pre túto krajinu. Je na nás, na tých ľudí, ktorí tvoria túto legislatívu na Slovensku, aby sme aj ľuďom otvorili oči a povedali im, že korupcia je zločinom, korupciu nemôžme prepáčiť a korupciu musíme odsúdiť. Ak to neurobíme, tak naďalej budeme presviedčať ľudí, že korupcia je bežnou praktikou každodenného života, bežným, bežným činom v tejto krajine a toto sa nemôže diať. Ak máme teda prvýkrát vyčíslené číslo, že prichádzame každý rok o 500 mil. eur, tak predsa už dnes môžme argumentovať, že tento zločin alebo týmto zločinom páchame obrovskú ujmu tejto krajine, obrovskú ujmu našim deťom.
Mnohí moji kolegovia hovorili, že čo všetko by sme mohli zabezpečiť, ak, ak by sme tých 500 mil. eur ušetrili. A ja som presvedčený o tom, ak by sa iba zlomok tejto sumy použil na riešenie rómskej problematiky, tak dnes by sme nemali problém v tejto krajine v sociálnom systéme, dnes by sme nemali problém s tým, aby sme vybudovali materské školy v osadách. Nemali by sme problém, aby sme naštartovali rôzne opatrenia, ktoré by dostali Rómov na pracovný trh. Nemali by sme problém, aby sme naštartovali opatrenia, aby sme v mnohých lokalitách, v chudobných lokalitách, bez ohľadu na etnicitu, postavili kvalitné bývanie pre ľudí v tejto krajine.
Nepodceňujme tento problém, je na nás, aby sme odsúdili tento problém, a je na nás, aby sme vytvorili legislatívu, ktorá vytvorí predpoklady na odsúdenie tohto činu a vytvorí predpoklady na to, aby sme nebojácnych ľudí, statočných ľudí, ktorí dnes možno na Slovensku sa boja vystúpiť proti korupcii, motivovali, aby sme nebojácne alebo nebojácnym ľuďom dokonca povedali, ak to urobíš, tak nielenže nebudeš potrestaný, ale budeš odmenený. A bez ohľadu, či to bude finančná odmena, alebo akákoľvek iná odmena, alebo morálna odmena, pomôže to ľuďom nebáť sa korupcie, pomôže to ľuďom otvoriť si oči, pomôže to Slovensku vyriešiť si svoje problémy a pomôže to napríklad mnohým ťaživým problémom v tejto krajine tieto problémy v podstate už nemať v tejto krajine.
To, že sa tento problém dotýka každodenného života, čiže aj napríklad na bežnom STK, je úbohosť našej krajiny, že sme to tak ďaleko dopustili. My sme dopustili tak ďaleko zájsť tú korupciu, že dnes je bežnou praxou vypýtať si peniaze za službu, za ktorú má zaplatenú. Vypýtať si odmenu za to, za čo ho už raz platíme. Aj zo štátnych peňazí, lebo teda mnohé pozície, kde sa teda korupcia vyskytuje, sú hradené zo štátnych zdrojov.
Nebojme sa tohto problému, nebojme sa vyriešiť tento problém. Naberme všetci odvahu, neschovávajme sa za prázdne slová. Prázdne slová tejto problematike nepomôžu. Pomôžu iba činy. A ja verím, že nájdeme dostatok poslancov v tomto parlamente na to, aby sme tento boj naštartovali. Ja nehovorím, že zajtra tento problém už nebude, ale niekde musíme začať.
Už prestaňme iba o korupcii rozprávať, prestaňme používať prázdne slová a používajme v podstate činy. A prvý čin v tomto parlamente môže byť to, že pošleme tento zákon do druhého čítania. A ja verím, že z dvoch návrhov zákonov, ktoré sa týkajú tejto problematiky, teda aj z dielne KDH, aj z našej dielne, vytvoríme jeden veľmi solídny predpoklad na to, aby sme korupcii zabránili.
Ďakujem pekne za vaše počúvanie. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený klub OĽaNO (smiech v sále), vážený pán spravodajca, veľa z toho, čo som mal na duši a na jazyku, sa tu už povedalo a sám som dosť veľa povedal na túto tému v tej dávno nedávnej rozprave v bode programu o stave vyšetrovania kauzy Gorila asi pred trištvrte rokom, a preto sa nechcem opakovať. Ale zároveň ako spolupredkladateľ tohto návrhu by som tiež chcel prispieť do diskusie a vychádzať z istých mojich osobných skúseností a zážitkov, ani nie tak zážitkov poslanca, ako skôr občianskeho aktivistu, ktorým som takpovediac celoživotne. Takže sa vrátim do tých čias, kedy som bol v prvom rade občianskym aktivistom a pôsobil som logicky hlavne na území svojho rodného mesta a mesta svojho trvalého bydliska, teda Bratislavy. A keďže sa problematikou najmä životného prostredia, kultúrnych pamiatok, ale aj kvality života, verejných priestorov a mnohých ďalších vecí, ktoré sa týkajú každodenného života Bratislavčanov, keďže sa touto problematikou zaoberám nie roky, ale desaťročia, tak aj o aférach a o kauzách, ktoré zaváňajú alebo, lepšie povedané, zapáchajú korupciou, by sa dalo hovoriť hodiny, možno dni, možno týždne.
Naša taká pošetilá možno vlastnosť bola, že sme väčšinu týchto zážitkov a skúseností sa snažili vždy aspoň stručne dať aj na papier. Tak vznikla Bratislava/nahlas, tak vznikli mnohé texty pred ňou a tak vznikli stovky textov po nej. Takže keby niekto mal mimoriadny záujem, možno sa narodí taký historik, ktorý o to bude mať záujem, tak rád tieto materiály poskytnem. Lebo pravdepodobne najviac z nich zhromažďujem ja, keďže málo aktivistov je takých systematikov, aby si tieto texty archivovalo. Ja teda tiež nie som úplný systematik, ale v tomto patrím trošku k výnimkám, lebo stále verím, že to niekedy niekoho bude zaujímať.
A napriek tomu, že budem teraz chvíľu hovoriť o Bratislave, neznamená to, že sa to netýka celého Slovenska. Lebo asi mi dáte za pravdu, že hlavné mestá spravidla sú akýmisi výkladnými skriňami celého štátu a že veci, ktoré sa dejú, či už dobré, alebo zlé, v hlavnom meste, sa skôr či neskôr prenesú aj do iných miest a dedín toho-ktorého štátu, a myslím si, že to isté platí aj o Slovensku. A preto, aj keď budem hovoriť o komunálnych problémoch a komunálnych poslancoch, budem tým, tak aspoň v zátvorke, myslieť aj tie celonárodné problémy a budem tým myslieť aj nás poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
A dovolím si odcitovať taký list, v ktorom sa slovo korupcia možno nevyskytuje ani tak často, ako by sa možno od tejto rozpravy očakávalo, ale je to list o korupcii, arogancii moci, klientelizme a podobných spoločenských neduhoch, a adresoval som ho voličom pred komunálnymi voľbami tými predposlednými, teda pred šiestimi rokmi, a dovolím si teraz z neho stručne odcitovať:
"Vážení priatelia a priateľky, občania, občianky mesta Bratislava. V našom meste, hlavnom, najväčšom, najbohatšom a zrejme i najskorumpovanejšom meste tejto krajiny, sa čím ďalej, tým častejšie stretávame s prejavmi arogancie moci, s neefektívnym narábaním s verejnými prostriedkami, so zámernou devastáciou prírodných a kultúrnych hodnôt, s tolerovaním protiprávneho konania a s porušovaním základných práv občanov. Vyššie uvedené má neraz charakter živelnej pohromy." Nemyslím tým povodeň, ani nič podobné.
"Ale na rozdiel od prírodných katastrof za hriechmi páchanými na meste sú konkrétne osoby. Na jednej strane tí, ktorým v honbe za majetkom nič nie je sväté, na druhej strane tí, ktorí im to na úkor mesta a jeho občanov umožňujú, hoci volení a platení sú za to, aby robili pravý opak. Aby strážili, chránili a s citom i rozumom zveľaďovali celospoločenské a celomestské hodnoty.
Tretiu kategóriu vinníkov alebo aspoň potenciálnych vinníkov predstavujeme my, občania, voliči, daňoví poplatníci. Každý z nás, kto vedome zvolil do funkcie poslanca, ktorý je verejne známy svojou skorumpovanosťou, prešľapmi a zlými úmyslami, ako aj každý, kto verejne neprotestuje proti aktivitám aparátu, ktorý mestských funkcionárov obklopuje, pripravuje im podklady a ktorý vopred či dodatočne vymýšľa argumenty alebo "argumenty" na zdôvodnenie ich konania. Výsledok je, že nenávratne prichádzame o stále ďalšie a ďalšie hodnoty, ktoré robili Bratislavu Bratislavou, ale aj to, že z proklamovaného budovania právneho štátu sa stáva fraška, podvodníci dostávajú oficiálne požehnanie od predstaviteľov mesta a to, čo sa upiera jedným, sa bez problémov priznáva druhým. V praxi sa to prejavuje stupídnou architektúrou, na hlavu postaveným urbanizmom, zánikom verejných priestorov, znehodnocovaním siluety mesta, bezhlavou likvidáciou zelene, obetovaním charakteristického pásu vinohradov, devastáciou pamiatok, anarchiou v doprave..."
No a potom som tu vyrátal niekoľko takých markantných príkladov. Ale ja myslím, že keď sa rozhliadnete okolo seba, že vám vyvstanú pred očami a že vám bude jasné, o čom je reč. Nechcem vás zdržovať výpočtom všetkých tých Tatra centier, Auparkov, Towerov a River parkov a podobných káuz, ktorým padli za obeť mnohé hodnoty a ktoré uzreli svetlo sveta za veľmi pochybných okolností.
Ale okrem výpočtu týchto konkrétnych káuz pokračujem aj konštatovaním, že tento stav sa prejavuje tolerovaním a dodatočným legalizovaním čiernych stavieb, ignorovaním hlasu občanov, obchádzaním odborníkov, vyhýbaním sa procedúre posudzovania vplyvov činností na životné prostredie, ako aj ďalších transparentných procedúr, ktoré predpokladajú aktívnu účasť občana a tým pádom znižujú priestor pre korupciu.
"Tí naši komunálni poslanci, ktorí kvôli vlastnému prospechu alebo z púhej nekultúrnosti, nevzdelanosti, arogancie, hlúposti?" - tu by sme mohli pokračovať - "systematicky vystupujú proti jasne deklarovaným názorom občanov, voličov, verejnosti, sa celkom zjavne spreneverujú svojej funkcii a porušujú svoj poslanecký sľub. Nemajú preto právo zotrvávať na svojich miestach a škodiť svojmu okoliu. Keď už sme nedokázali takýchto našich fingovaných zástupcov zbaviť poslaneckého mandátu, máme možnosť povedať im jasné nie aspoň v nadchádzajúcich voľbách a nahradiť ich dôveryhodnými ľuďmi, ktorí v týchto voľbách našťastie tiež kandidujú. Je to nielen našou morálnou povinnosťou, ale mal by nás k tomu viesť pud sebazáchovy, inštinkt občianskej sebaobrany, ako aj celkom pragmatické dôvody zachovania ako-tak znesiteľných podmienok pre život v našom meste pre nás i pre ďalšie generácie." Koniec citátu.
Podotýkam, že v tých voľbách som nekandidoval, čiže nie som v konflikte záujmov. Hovoril som to naozaj ako občan a apel svojim spoluobčanom a spoluobčiankam. A ak sa vám to bude zdať príliš odťažité, tak znovu podotýkam, že kľudne si tam to "komunálny" vyhoďte z toho textu a myslím, že všetko z toho, čo som povedal, je aplikovateľné aj na túto našu národnú úroveň.
Myslím si, že v prípade, že tento návrh zákona bude schválený, veľmi si vydýchnu ľudia nielen v hlavnom meste, ale aj v celej našej republike nie preto, že by sme boli takí naivní a takí idealisti, žeby sme si mysleli, že sa zo dňa na deň zmenia pomery, že tu zanikne korupcia.
Apropo, keby sme išli do hlbšej histórie, tá korupcia tu bola, samozrejme, aj za minulého režimu, akurát sa možno nepoužívalo toto slovíčko. Hovorilo sa o nejakej úplatnosti a úplatkoch, klientelizmus sa nazýval rodinkárstvom a podobne. Takže možno za toho minulého režimu tento fenomén bol ešte viac celoplošný a dokonca ešte viac tolerovaný, že to bola taká "úlitba bohom", ako sa hovorí, za to, že sme tu mali tú totalitu alebo autoritatívny režim, tak režim privieral možno ešte viac oči pred tým, že bolo celonárodným športom rozkrádať ten verejný majetok s takým cynickým dôvetkom, že však štát sme my, všetko, čo je štátne, je vlastne naše, takže vlastne ani nekradneme, ale len si berieme zo svojho. Bola to vlastne taká karikatúra verejných zdrojov a verejných statkov.
Prečo to hovorím? Jednak preto, aby sme si nemysleli, že problém vznikol kauzou Gorila alebo problém vznikol novembrom ´89. Ten problém a možnože aj tá demoralizácia, na ktorú dnes doplácame, a vyznieva to veľmi pravdepodobne, táto moja úvaha, keď sa vrátime k tým porovnaniam, ktoré tu odzneli povedzme s tými škandinávskymi krajinami, kde tá miera korupcie je podstatne nižšia, a zároveň sú to krajiny, ktoré nezažili ten 40-ročný marazmus, tú priam programovú demoralizáciu, akú sme zažili my skôr narodení v tejto krajine, takže nie je od veci sa vracať aj do tej hlbšej minulosti, a nielen v tomto prípade, ale aj v prípade mnohých iných neduhov si pripomínať hriechy toho minulého režimu, aby sme naozaj s vaničkou nevylievali dieťa, aby sme všetko zlo nepripisovali uplynulým 23 rokom, lebo často naozaj ide o zlo, ktoré pramení v tej hlbšej minulosti.
Takže len aby som sa vrátil už k tej záverečnej úvahe, že samozrejme si nemyslím ja a, myslím si, ani kolega Mičovský, ani nikto z nás, že šibnutím čarovného prútika zmeníme realitu prijatím tohto zákona. Ale napriek tomu prijatie ktoréhokoľvek z týchto protikorupčných zákonov a jeho zdokonalenie na najvyššiu možnú mieru a ich, by som povedal, zdokonalenie do polohy čo najväčšej vymáhateľnosti je v prvom rade mimoriadne dôležitý signál verejnosti, že sa nad týmito vecami vážne zamýšľame. Nakoniec preto sme tu boli aj volení, aby sme sa nad týmito vecami nielen zamýšľali, ale niečo v tomto smere robili.
Myslím si, že klub OĽaNO a jeho odborný tím, odborné zázemie v tomto urobili veľmi veľa. To nakoniec ani naši oponenti v tejto rozprave nepopreli. A tiež si preto myslím, že tu nejde v žiadnom prípade o nejakú PR akciu, ale naozaj o seriózne dielo a seriózny čin. A verím, že aj tá reakcia naň bude rovnako seriózna.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Pán poslanec Huba spomenul o tom, že ten marketing sa tu spomínal ozaj nespravodlivo a trocha zavádzajúco. Ja som presvedčený, že trafil tú podstatu nielen svojimi slovami, ale že ak by sme raz urobili, vari to aj urobíme, u jednotlivých poslancov bilanciu slov a činov, ktoré povedzme len na tému korupcie mali možnosť povedať a vykonať, tak táto bilancia práve u neho osobne vyznie veľmi pozitívne v prospech činov. A práve preto hovoriť niečo v tejto súvislosti o marketingu, predvádzaní sa je veľmi nespravodlivé.
Ale iné ešte mám na mysli, čo mi pripomenul pán poslanec Huba vo svojom vystúpení, a to je otázka čiernych stavieb a Bratislava. A tak som si hneď spomenul na jednu stavbu, ktorá možno neni úplne čierna, ale ani biela, taká voľáka pološedá a o ktorej sa teraz hodne hovorí, a ja musím si zase povedať: Je to v poriadku, keď stavba syna takto vysoko postaveného predstaviteľa štátu má takéto problémy? Je možné to odbaviť slovíčkom, veď je to svojprávny človek, za ktorého nezodpovedá nikto iný, len on sám? Ja si myslím, že sila týchto signálov je veľmi veľká a je obrovskou chybou, že takéto signály zaznievajú a že ich nevieme vyriešiť úplne zásadným spôsobom, pretože vysoké autority štátu, a ja som tu už dnes hovoril, sú povinné vydávať tieto signály. A to je podstata boja s korupciou možno ešte väčšia ako slová zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Môj ctený poslanecký kolega pán profesor Huba je vekovo z mojej kategórie, takže veľmi správne pripomenul, že sme tu 40 rokov žili pod sloganom: "Kto nekradne, okráda svoje deti." A pravda je, že sme len mali ilúziu, že sme nielen národ holubičí, ale že mohol Karol Duchoň spievať, že "v dolinách sa dvere nezatvárajú". Pravda je, že aj vtedy sa aj korumpovalo, aj uplácalo, aj kradlo, ale navonok to vyzeralo tak, že problémom je vodu kázať a víno piť v podobe kožucha, v kožuchu súdružky Litvajovej. Ale boli to iste i poľovačky Babinského a mnohé iné rozkoše, ale mali sme pocit, že to oni.
A ak sa stala po novembri chyba, tak je to to, že volení zástupcovia ľudu neukázali ľudu, že sa to dá aj inak. A vlastne kontinuálne pokračovali možno ešte s drzejším čelom v niečom, čo sme aj predtým poznali. A občania teda nezažili pozitívny príklad, že sa drzosť a kradnutie nevypláca. Naopak, zažili presný opak tohto javu, a to, samozrejme, bolo to najhoršie, čo sa mohlo stať v krajine, ktorá potrebovala čestnú reprezentáciu ako soľ.
A pravda je, že aj tak niet dôvodu na ilúzie, že sme národ statočný a holubičí plošne. Mám obavu, že nie sme. Ale ako som hovoril v súvislosti so zmienenou stavbou, ktorá o 3 metre prekročila určenú, otázne povolenú výšku, začať aj zametať schody aj s čestnosťou sa má od vrchného schodu. (Potlesk.)

Chcem poďakovať obidvom predrečníkom a oceniť to, že sme sa dostali na takú spoločnú vlnovú dĺžku. Dúfam, že to nie je len tým, že sme z tej príbuznej vekovej kategórie, ako ctený kolega poslanec Osuský konštatoval.
Celkovo tá dnešná rozprava, aj keď ignorovaná veľkou väčšinou parlamentu, mi pripadá byť veľmi, veľmi hodnotná a zároveň som rád, že ju sledujú aj naše mladé kolegyne a kolegovia, možno budúci poslanci a poslankyne, z balkóna a robia si tým predstavu o tom, ako vyzerá diskusia o takom zásadnom spoločenskom probléme, akým je korupcia, vari najčastejšie skloňované slovo v súčasnosti v médiách, aj v spoločenských diskusiách, a budú mať predstavu, koho táto téma zaujíma a koho nie. Môžte tlmočiť aj ďalej, ďakujem, pozdravujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca, k tejto skutočne komornej zostave. Myslím, že navzájom sa tu povzbudzujeme a povieme, čo si myslíme.
Ale ja som sa rozhodol urobiť to tak, že, že naozaj by som toto chcel povedať tým dôležitým ľuďom dnešného parlamentu a to je, to sú poslanci vládnej strany SMER. A tak ja sa rozhodnem ich tu vidieť a tu pre mňa proste sú.
A tak vám to poviem, kolegovia, pretože by som skutočne mal pre vás jednu výzvu. Mne veľmi záleží na tom, aby sme túto závažnú vec s tým priam, priam už okrídleným, či skôr až vyprázdneným slovom korupcia naozaj vedeli riešiť. A som presvedčený, že vy to ste, vy to ste a ja vás chcem povzbudiť zo všetkých síl a z celého môjho srdca vám chcem, kolegovia zo strany SMER, povedať, že vy to dokážete. Dokážete zmeniť tú hroznú vec na Slovensku a odhaliť korupciu a spraviť túto krajinu transparentnejšou, pravdivejšou a skutočnejšou.
A teraz sa opriem o to, čo vlastne náš kolega Mičovský povedal, že prečo uvádza, prečo uvádzame tento zákon. Kolegovia, máme - to, čo povedal ako prvé - snahu o zásadnú zmenu v spoločnosti. A vy ju máte v rukách. Len si zrátajte a vôbec nemusíte, my už z tej nešťastnej opozície sme vám to zopakovali 100-krát, 1 000-krát, vlastne 83 a vy dokážete presadiť každý jeden zákon na Slovensku. A pretože vy ho presadíte, kolegovia, vláda Slovenskej republiky ho musí uviesť v platnosť. Tak čo je jednoduchšie v tejto krajine? Aby sme už konečne videli všetkých tých zločincov zavretých a všetky tie hrozné škandály odhalené.
Snahou zásadnou tejto spoločnosti je predsa a musí byť skutočne najvyšším cieľom poslanca, ktorý žije v realite dnešných dní. A vy tam žijete takisto ako my. Že je to tak? Vidím vaše súhlasné tváre, ďakujem za podporu. (Smiech v sále.)
Kolegovia, ja som sa spýtal svojich voličov, že čo by som mal povedať. Viete, čo mi napísali? Jeden z nich mi napísal, že "nech tieto zákony už neostanú na papieri, voláme po spolutvoriteľskom diele novej klímy v spoločnosti". Že, pán kolega Martvoň, že, pán kolega Kolesík, že, kolegovia, to spolu dokážeme? Dokonca vy to dokážete bez nás. Ja myslím, že aj preto ste sa tak rýchlo vytratili odtiaľto, lebo v podstate viete, že to dokážete a my tomu venujeme niekoľko hodín, možno takého, takého sebapovzbudzovania, že by to mohlo byť ono.
Ale ja som si istý, že to tak nemôžte nechať. Pretože tá hrozná korupcia, ktorá je v súdnictve, ja si myslím, že vy sa na to nemôžte pozerať, možno aj preto ste utiekli dnes odtiaľto, lebo sa na to nedá pozerať.
Tá hrozná korupcia v politike a mnohí ste už takí skúsení politici, ja som iba rok, ja som ešte veľmi neskúsený a jeden kolega Brixi, zdravím, tak si mi teraz pred chvíľou, pred pár hodinami povedal v tom salóniku, že, že: "Vieš, Braňo, to sú také odrobinky tuná, tu sa kradnú miliardy." A ja viem, že ty si čestný človek. Vidno to na tebe. Ja viem, že sa už nemôžte pozerať na tú hroznú korupciu na najvyšších miestach.
Ja teraz prečítam, ešte skôr než chcem podrobiť tú otázku korupcie takej analýze, že vlastne kde sa to tu berie tá čudná vec. Kde sa to tu berie, tá čudná vec? Kto ju chceme? Dvadsaťdva rokov sa robí slobodná politika na Slovensku a stále sa tu potýkame s niečím, čo nikto nechce, novinári kritizujú a žijeme tu s týmto molochom, ako keby bol väčší ako všetci. Veď to je samá záhada. Slovensko plné zázrakov.
Takže ja som našiel článok, ktorý ma ohromne zaujal. A keď som ho čítal, napísal ho jeden, jeden príjemný neslovenský, neslovenský novinár. A ja myslím, že to je záchrana pre Slovensko, že neslovenský novinár si dovolí alebo si dovolil byť sám sebou, Neslovákom, pretože konal úplne inak ako my Slováci. Tento človek sa odvážil a nakoniec urobil to, ako tu pán kolega Mičovský a niektorí ďalší, ja viem, že sú takí, ktorí dostali ocenenie Biela vrana, a že ich je niekoľko, on ich tu aj spomína. Takže urobil to, čo u nás len niekoľko ľudí. Ale práve preto, že to urobil, ich domovská krajina, aj ja som žil vo Veľkej Británii jeden čas, naozaj môže vyzerať inak ako Slovensko. Kolegovia zo SMER-u, že ktokoľvek tam z vás tam bol, tak aj vy by ste chceli, aby Slovensko bolo funkčnejšou krajinou. A dnes máte historickú šancu. Ono to je vlastne skvelá vec, že vôbec skončili tak, ako skončili, pretože vy máte jedinečnú, neopakovateľnú historickú šancu zmeniť Slovensko razom v tomto volebnom období. To v skutočnosti sa vlastne doteraz nedalo. Doteraz to nešlo. Pretože vždy tu bola nejaká koalícia, kde sa predsa len nejaká tá korupcia prepiekla. Ale teraz vlastne by sa nemalo prepiecť nič. Vy vlastne skutočne nemusíte nikomu vychádzať v ústrety.
Nuž, citujem novinára: "Jedna z najdesivejších správ, ktoré vzišli z minuloročného škandálu Gorila, znela takto: «Polícia vo februári prekutrala skupinu bytov v Leviciach a hľadali dôkazy o páchateľoch, ktorí údajne z internetu sťahovali detskú pornografiu. Jeden z týchto bytov patril pánovi Arpášovi, ktorý až do roku 2006 zastával vysoký post šéfa kontrarozviedky SIS.»" Úú, aká záhada, zrazu mu jeho kolegovia prehľadávajú byt.
"A tak 9. februára o 6. hodine ráno pánovi Arpášovi nezostalo nič iné, len sa prizerať, ako polícia odnáša počítače, mobilné telefóny a diktafóny, ktoré patrili jemu a jeho najbližším." Že je to zastrašujúce, predstaviť si, že niekto ráno o šiestej ťa vyženie z domu a je to vlastne štátna moc. Polícia, ktorá na to právo má.
"Ešte v ten istý deň večer noviny rezonovali správou o dolapení nebezpečného devianta. O 10 mesiacov neskôr však polícia, tá istá štátna moc, musela bez fanfarónstva a celkom pochopiteľne vyrukovať s priznaním, že v Arpášových osobných veciach žiadnu pornografiu nenašla. Čo však nepovedala a čo som sa ja nedávno dozvedel od jedného staršieho policajta, bolo, že vopred vedela, že žiadnu ani nenájde."
Kolegovia, nie je to zastrašujúce? Veď to sa stalo len pár mesiacov dozadu. Pár mesiacov dozadu. To už bol čas vlády, ktorá je plne vo vašich rukách.
"Takže vedeli, že nič nenájdu a povedal: «Využili sme situáciu, zistili sme, že Arpáš bol jedným z mála ľudí na Slovensku, ktorí ešte stále mohli mať originálnu audionahrávku, ktorá sa stala základom pre spis Gorila. Nuž použili sme typ, ktorý sme boli dostali zo zahraničia.» Z toho sexuálneho zločinu napokon bol obvinený jeden z Arpášových susedov."
Pochopiteľne, ten bývalý vysokopostavený SIS-kár Arpáš, pán Arpáš, stále cíti krivdu z celého incidentu. Keď ho nedávno novinár žiadal o stanovisko, iba sa spýtal: "Kde ste boli pred rokom?" Počujete tú zlomenosť, počujete ten smútok? A naozaj odmietol poskytnúť ten rozhovor.
Viete, toto je zastrašujúce, pretože táto korupcia, takáto korupcia, takýto prejav korupcie je tak mohutný, že vyvolá, vyvolá v človeku absolútny pocit bezmocnosti. No a ja chcem apelovať práve na toto. Že takýto pocit bezmocnosti je ochromujúci a ochromení ľudia sa nedokážu brániť.
Čo je vnútorná podstata korupcie? Fakticky je to veľmi stará choroba ľudstva. Čiže ide o to, že niekto sa obohatí na úkor verejných zdrojov, ktoré patria všetkým ľuďom, pretože sme ich spoločne vytvorili, a to svojou prácou. Alebo dá sa povedať, že korupcia je získanie neprimeranej výhody poskytovaním finančnej odmeny osobe, ktorá rozhoduje o pridelení nejakej štátnej, ale, pozor, rozumejme občianskej, teda našej spoločnej zákazky. Teda korupcia je zhola a jednoducho krádež. A je to prastará, prastarý neduh spoločnosti, pretože Biblia už vo veľmi v tých najstarších vrstvách svojich zápisov hovorí o tom, že "nepokradneš"; že "nepokradneš". Teda okrádanie sa ľudí navzájom je stará bolesť. Je to hriech spolužitia ľudí. To, čo som teraz popísal, je ten, ten prvý prejav krádeže, ktorý však prerastá do tej, do toho mohutného zneužitia moci, tentokrát aj štátnej, ako to tu pán novinár citoval, bol to známy novinár, ktorý to citoval. A je strašné, a preto som povedal, že to je moloch, že to je nejaká chobotnica obrovská, ktorá, ktorá prerástla tými svojimi chápadlami a už nevieme, kedy sa koho dotkne. A je taká zastrašujúca, že vyzerá ako taký, tá legenda, také to legendárne zviera. Jak piráti v stredoveku sa báli čohosi obrovského, možno to bola len vymyslená chiméra, ale dostalo sa to až na obrazy. A vlastne tá fantázia bola zobrazovaná tak, že kdesi v moriach žije tak obrovská chobotnica, že je päťkrát väčšia ako tá celá loď. A zrazu sa vynorí za sychravého počasia alebo vzdýmajúcej sa búrky, vznikajúcej búrky a schmatne celú tú loď a oplieska s ňou o hladinu a rozbije ju na kusy.
Viete, možno až takéto niečo, takýto pocit bezmocnosti pred niečím strašidelne obrovským, strašne veľkým, takýto pocit je v ľuďoch, v tých normálnych občanoch tejto krajiny, ktorí by mali mať pocit, že žijú v bezpečnej a dobrej krajine, kde sa žije normálne. Ale my máme z tej, z tej chiméry, z tej divnej prítomnosti čohosi čudného a zlého pocit, že to je takéto obrovské.
Ja si myslím, že, a toto chcem povedať, že myslím si, je, myslím si, že problém, podstatou problému je to, podstatou problému je to, že naše vlády, jednotlivé vlády v minulosti Slovenska povýšili okradnutie až na štátnu mocenskú doktrínu. Kde sa to začalo? Nepôjdem nikam do histórie. Ale prvé, čo spomeniem a kde to ja proste vidím, ešte v tej na dohľad minulosti je, že na Slovensku sme tiež robili arizácie. Čo bola arizácia? Je to vyvlastnenie a prevod majetku židov a nežidov, v dobovej terminológii árijcov. V rokoch ´39 až ´45 sa arizácia dotkla všetkých druhov majetku židov, bol to kapitálový majetok, domový majetok, podnikový majetok a podobne, ktorí žili na Slovensku. Vo svojej vrcholnej fáze od septembra 1940 bola arizácia jedným z hlavných nástrojov ľudáckeho režimu pri vyraďovaní židov z hospodárskeho a sociálneho života na Slovensku.
A teraz čísla, kolegovia. V oblasti podnikového majetku, ktorého celková hodnota v septembri 1940 predstavovala približne 530 mil. korún slovenských. Viete si predstaviť, čo toto je za suma? Ja to neviem teraz prerátať na eurá, ale myslím si, že je to obrovský kapitál. Prešiel arizačný proces od roku 1939 dvoma vývojovými fázami a vyvrcholil v rokoch ´41 až ´42. Z celkového počtu asi 12 300 podnikov vo vlastníctve židov bolo práve v rokoch ´41 a ´42 arizovaných viac ako 2 200. A tento proces bol riadený Ústredným hospodárskym úradom, teda štátnym slovenským úradom. Viac ako 10 000 podnikov bolo zlikvidovaných. To, čo teraz citujem, vychádza z evidencie Ústredného hospodárskeho úradu, ministerstva hospodárstva a Hlinkovej gardy, ktoré vznikli v rokoch ´42 až ´44. To je arizácia.
Potom tu boli konfiškácie majetku. Zo štátnej moci sme skonfiškovali súkromný majetok ľudí na Slovenku. Potom prišlo znárodnenie v roku 1948 a potom prišla zmena peňazí v roku 1953, kedy vraj pán Zápotocký ešte večer pred následným ránom, kedy bola vyhlásená zmena peňazí, tvrdil, že sa nič nedeje. A ráno bola vyhlásená mena peňazí a menil sa pomer korún 5 : 1, päť starých korún ku jednej novej, ale len do výšky tristo korún. A potom to prudko klesalo až do nuly. Počul som, čítal som, že došlo k vlne sebevrážd, no, samovrážd, mnohí sa obesili, ďalší pálili peniaze a prehadzovali ich vidlami. Jednoducho to, čo nahonobili za celý život, čo sa snažili, čo nastrádali. Áno, mnohí, ja viem, že sa hneď ozve tuná nejaký postsocialistický, neosoc..., neomarxista môže povedať, že, že to nakradli kulaci, takí hrozní zdierači, zodrali chudákov, a preto boli bohatí. Dobre, boli tam zaiste. História hovorila, že niektorí takí boli, určite.
Ale my sme, ja tvrdím, že týmito štátnymi krádežami sme spôsobili obrovskú krivdu celému národu a ľudia ju pociťovali ako krivdu. A čo urobili? Riešili to vnútornou vzburou. A začali to oplácať štátu tým, že kradli. A to, čo sa tu už ozvalo, pán Osuský to povedal, a všetci ho poznáme, ja som tiež vyrástol s týmto heslom, že "kto nekradne zo štátu, okráda vlastnú rodinu".
Viete, pretože ľudia, keď prišli, jediné, čo im zostalo, im zostal súkromný majetok. Ale mnohí prišli ešte aj o pôdu, pretože tá bola znárodňovaná. A tak sa stane, si predstavte, dievčinu, mladú ženu, ktorá od malička okopávala svoju časť políčka, vedela, že to je ich rodinný majetok, a keď bola zrelou ženou a mohla sa vydať a mať to svoje dedičstvo, tak jej to zobral, zobrala obec, MsNV, predseda, alebo jednoducho vláda, štát. Došlo k znárodneniu. A potom ju ešte prinútili vstúpiť do toho družstva. A tak keď znovu okopávala tou istou motykou, čo posledných dvadsať rokov okopávala to svoje vlastné políčko, tak, čo myslíte, aký mala pocit? Mala pocit krivdy, okradnutia a vnútornej vzbury. A tak sa rozhodla si niečo ukradnúť. A všetci tí, ktorým boli zobraté, bol vzatý dobytok, a museli sa oňho starať - prečo by z neho nekradli? Veď bol vlastne ich. Ja viem, že boli dávané podiely. Ja viem, že tí ľudia boli akože v tom družstve, si mali všetci vychádzať v ústrety. Ja si pamätám tie filmy, keď som bol dieťaťom a pozeral som - ako sa to volalo? Hej rup? "Hej rup, hor se na práci, hej rup, hejrupáci!" Že budeme, budeme s nadšením budovať tú našu novú krajinu, že budeme všetci dávať všetko do spoločného a zo spoločného budeme čerpať. A ako sa to spievalo? "Ten dělá to a ten zas tohle a všichni dohromady uděláme moc." Hej rup, hor se na práci!
No ale prečo to vyprchalo, priatelia? Prečo? Pretože tá jedna jediná vládna strana, ktorá to myslela tak veľmi dobre, kolegovia, tak veľmi dobre to myslela, a predsa nenapravila základnú vec: krivdu. Ľudia začali kradnúť v malom, a teda občania okrádali sa navzájom. "Kto neokráda štát, okráda svoju vlastnú rodinu", bolo heslo. Vládna moc vlastne sa takto rozhodla legitimizovať okrádanie svojich spoluobčanov. Ľudia si iba povedali: "Okrádame ten zlý štát, ktorý nás okradol predtým." Ale v podstate okrádame svojich susedov.
Ja si myslím, že to najpodstatnejšie, tá najpodstatnejšia zmena nenastala vo vnútornej, v najvnútornejšej rovine. Žiadna vláda, každá vláda, teda, prepáčte, ešte raz. Žiadna vláda sa neospravedlnila ľuďom a nepovedala, že toto je zlý princíp, ktorý v tejto krajine večne vládne a nikto ho nikdy neodvolal. A pretože sa preniesol, niečo, niečo si predstavte ako takú nádrž, ja som mal kedysi, doma sme mali takú sprchu letnú, ktorá fungovala na samospád. Ako domáci kutil otec spravil taký veľký sud, napustil ho vodou, slniečko ju zohreje, ešte to natrel načierno, všetko zdarma, slnečná energia využitá a v lete sme sa osprchovali príjemnou teplučkou vodou. A teraz si predstavte, že v tej hornej nádrži, v tej najvyššej nádrži, a to je vláda, ktorá toto všetko, princíp, vláda ako princíp to spôsobila, tam je jed a tým jedom, ten jed sa spúšťal tou rúrkou do myslenia, do hlavy každého jedného v našom národe a my sme prijali, že keďže žijeme pod touto nespravodlivosťou, každý má právo tú nespravodlivosť opakovať a použiť všetky kreatívne prostriedky na to, aby, aby sme vďaka tej svojej kreativite niečo získali pre seba. A keďže to robíme, medzi nami sú niektorí šikovnejší ako ostatní, zaujali aj miesta, a teraz preklenujem obdobia, zaujali miesta aj moci, pozícií aj v štátnej správe, aj kdekoľvek sú a využili tú svoju kreativitu so základnou predstavou v myslení, že "vziať si treba, lebo mi to patrí, a keď sa spojím s kamarátmi, bude nás viac a rozdelíme sa, veď sme si navzájom bratia, kamaráti". A tak okráda jedna skupina druhú. Už sú to nielen jednotlivci, je to zneužívanie moci. Je z toho prepracovaný skorumpovaný systém.
Ja som presvedčený, že tuto leží podstata. A že toto sme nedokázali zmeniť, a preto sa tu večne boríme. Aj je množstvo ľudí v tejto krajine, ktorí to myslia dobre. Ja som presvedčený, že aj tu v tomto parlamente sedí množstvo ľudí, aj v strane SMER sedí množstvo ľudí, ktorí to myslia veľmi dobre. No a práve preto sa o to chcem oprieť, o to najpodstatnejšie dobro kdesi tam v hĺbke.
Práve preto, že vy, dobrí ľudia, vy, naši kolegovia zo SMER-u, ktorí v rukách máte moc, viete, ja sa tu dlho už na to pozerám, čo sa tu vlastne deje. My tu môžme narozprávať jednoducho, čo chcete, vy si nás vypočujete, pousmievate sa a niektorí dokonca aj potlesknete občas a schválite to presne tak, ako ste to podali. Jednoducho máte to v rukách a vy to viete.
A tak by som sa chcel opýtať bývalého pána poslanca Fica, myslím Roberta Fica, ktorý prišiel do parlamentu, vraj prvý raz tu mal 25 poslancov a jeho veľkou kartou bolo, že príde s tou silnou kartou do Národnej rady, že vytvoríme zákon a on ho vytvorí, zákon o preukazovaní majetku. A neskôr tu mal viac poslancov, nejak okolo 35, 37, potom okolo 50, potom 65. A teraz, teraz už to nie je poslanec Robert Fico, teraz je to premiér. A už to bolo citované, kolegovia zo SMER-u, veď vy to aj, ja myslím, že radi hovoríte, a je to tak, má obrovské množstvo hlasov a vašu dôveru. A vás je 83, ktorí podporujete tohoto muža. Vy máte v rukách tento zákon o preukazovaní majetku. Veď táto drvivá väčšina poslancov Národnej rady, aký vy máte problém urobiť transparentným používanie verejných zdrojov? Aký vy máte problém urobiť transparentným príjmy poslancov? Aký vy máte problém došetriť škandály? Vy nemáte žiaden problém! Veď vy ste vlastne naša veľká istota. Ale veď to je dobré. Jediné, čo je treba, aby ste to urobili. To je úplne všetko. A vlastne vám nikto nestojí v ceste.
A ja si to vlastne teraz uvedomujem. Veď tých 22 rokov tu boli samé koalície. Veď stále si tie strany nejakým spôsobom hádzali zrejme polená pod nohy. Ale kto by ich hádzal vám?!
Priatelia, veď ja si skôr hovorím, že toto nastavenie, vaša obrovská moc a zároveň nezmenený stav krajiny, to znamená, zločinci bez trestov, astronomické sumy stratených peňazí, podnikatelia, čo narobia obrovské dlhy a ďalej podnikajú s novým názvom firmy, veď tento nezmenený stav, alebo nedávno sme to čítali, že, že nejaký prípad Salmanovcov, robili vratky DPH, veď to je až prehľadne jednoduché, jak sa toto dá spraviť. Veď tento nezmenený stav, to je vlastne nenormálny paradox a výsmech, ktorý tu stále udržuje strana SMER! Nie? Nie je to tak?!
Ja som už to minule spomínal. Som sa pýtal nášho kolegu právnika z nášho klubu, že čo je vlastne, ako je možné, že na Slovensku môže podnikať akýkoľvek podnikateľ? A teraz tu budem spomínať uverejnený článok, článok "Knižná distribúcia Belimex - zlodejina v priamom prenose", tak tuto je knižná veľkodistribúcia, ktorá podniká, a poznám ja iných, iných takých podnikateľov, ktorí podnikajú, podnikajú, podnikajú, narobia dlhy, nezaplatia dane, potom zistia, že sú vlastne v krachu, celé to zavrú, premenujú sa, firma zanikne, nikto nie je za nič zodpovedný, nikto nie je súdne stíhaný a firma existuje ďalej. A ja som sa opýtal nášho kolegu právnika Kadúca, že ako je možné vôbec, že nie je tak jednoduchý zákon v platnosti, že kto má dlhy v starej firme, nemôže podnikať, dokým ich povedzme nevyrovná alebo nezaplatí dane, tak bude trestne stíhaný. No ako je to vôbec možné? A veď zdá sa, že, a že základný princíp je, zdá sa, že toto ani nie je ťažké stanoviť a, vy kolegovia, všetkých vás, ako to tu je, vy naozaj môžte urobiť jednoduché čaro najviacej pre toto Slovensko. Veď naša krajina vraj, vraj my sme pracovití ľudia, vraj máme veľmi dobrý produkt národný, veď my vlastne na tom nie sme zle. A keďže vám nikto nerobí problémy, prosím vás, zmeňte tento nenormálny paradox a výsmech na úplne jednoduchú realitu zmenenej spoločnosti. Nie? Veď to je úplne jednoduché!
Nuž potom by nemali existovať také články, ako uverejnil pán Nicholson, že tajní policajti prídu prehľadať dom bývalého vysokého dôstojníka SIS a nakoniec sa ukáže, že vlastne to tak nebolo a že vlastne to bol tajný typ, že oni vedeli dopredu, že to je nahratá akcia.
Keď som sa odvolal na ten, keď som hovoril o tej analýze, že korupcia, jadro tohoto okrádania sa medzi ľuďmi je vlastne veľmi stará bolesť a hriech spolužitia ľudí, to hovorí biblický spis, že je to jedna zo základných požiadaviek Desatora - Nepokradneš, tak v tom biblickom spise som si našiel aj viac, viac zásad morálnych a zacitujem jednu z knihy Exodus: "Nepridáš sa k väčšine, aby si páchal zlo, a v spore nebudeš svedčiť tak, aby si kvôli väčšine prekrútil právo, ani nebudeš nadŕžať chudobnému v jeho spore."
No nie je to čarovne presné? Veď toto patrí k zásadným zásadám spravodlivosti. Alebo ja si myslím, že toto by malo byť krédo v našom súdnictve, na prokuratúre: "Budeš sa držať ďaleko od lživej záležitosti." Citujem Exodus 23: "Nedaj zahynúť nevinnému ani spravodlivému a vinníka neospravedlni." Vinníka neospravedlňuje. "Nebudeš prijímať dary, lebo dar zaslepuje jasnozrivých ľudí a prekrúca slová spravodlivých."
Ó, aké presné vyjadrenia! Veď to je tak jednoduché. Dar, kto prijíma dary, zaslepí to jeho jasnozrivosť a prekrúti slová spravodlivosti. A tam, kde niet slov spravodlivosti, potom dochádza k zdeformovanému žitiu a výsledok je, že utláčame jedni druhých.
Citujem Levitikus, 19. kapitolu: "Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho. Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána."
Koľko tu na Slovensku je prípadov, že niekto zamestná, nejaký obchodník alebo mäsiar, alebo atď., môžme pokračovať, zamestná nejakú mladú pracovnú silu, nejakého chalaniska alebo proste nezamestnaného človeka, ktorý chce živiť svoju rodinu. Týždeň si ho tam nechá na skúšobnú dobu a potom ho vyrazí a nikdy mu ten týždeň nezaplatí a takto má 30 ľudí za sebou. Priatelia, toto nie je v poriadku.
Ja som presvedčený, že tu musíme napraviť ten vnútorný princíp, ktorým je to, aby sme zrušili to vyhlásené pravidlo, že okradnúť národ bolo možné a že to teda prešlo, že to už patrí minulosti, že to je tak. Nie! Vláda by sa mala ospravedlniť a povedať - a táto vláda má teraz jedinečnú šancu zmeniť zlý duchovný princíp v tejto krajine, aby mohla získať tento národ k tomu, aby prestal prijímať ten jed, ktorý nám natiekol do hláv, aby sa ľudia zbavili toho divného duchovného dedičstva minulosti - a jednoducho ospravedlniť sa, ospravedlniť sa a povedať, že toto bolo zlé zneužitie moci a že my chceme vládnuť tak, aby sme vychádzali svojim ľuďom, svojmu národu, svojej krajine v ústrety, aby sme spoločne budovali našu vlasť ku krásnym budúcim obzorom a aby to neznelo žiadnym spôsobom sprofanovane ani idealisticky, ale naozaj pravdivo. Je takéto niečo možné alebo je to nejaký idealizmus?
Ja som presvedčený, že vy to máte v rukách, kolegovia zo SMER-u. Tu naozaj už táto bizarná, ironická, paradoxná, priam sarkastická situácia v tejto krajine už nemusí viac existovať. Vy jednoducho schválite zákon, ktorého dodržiavanie budete vyžadovať, nedodržiavanie trestať a naša krajina sa bude mať lepšie. To je tak jednoduché. Ako je vlastne možné, keď všetko je vo vašich rukách, všetky úrady, všetky vysokopostavené posty, riaditelia, manažéri, vy máte na všetko dosah, zákony, uskutočňovanie zákonov. Zdá sa, že aj súdna moc vám rada vychádza v ústrety. Potom by táto krajina mala prosperovať.
Tak ja vás prosím, povzbudzujem, podnecujem, vyzývam, aby ste urobili Slovensko krásnou krajinou, ktorá ctí právo, kde je to právo vymožiteľné, lebo to, pán premiér, bol váš program vo vašich minulých obdobiach, kedy ste vládli. Ste hovorili, že vymožiteľnosť práva, to bola takmer základná téza, s ktorou ste kandidovali na premiéra, pán premiér Fico, že vy tú vymožiteľnosť práva chcete presadiť na Slovensku. Je nemožné, aby po tomto volebnom období zostalo právo nevymožiteľné na Slovensku. To už nemôžte, to už nemôžte obísť. Vy nemáte žiadnu inú šancu, len to naozaj dokázať, ukázať a uskutočniť. A ja sa na to veľmi teším a myslím si, že národ vám bude vďačný a v budúcich voľbách vás určite zvolí ako najčestnejšiu vládu, ktorá tu kedy bola. Pretože prvýkrát máte možnosť preukázať, že keď je všetko vo vašich rukách, všetky zákony aj ich uskutočňovanie je vo vašich rukách, potom sa vlastne vládne dobre. Takže na to čakáme, lebo to nám treba.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež trošku vyjadril ku problému, ktorý je starý ako samo ľudstvo, a môžme sa s ním stretnúť na celom svete. Je to korupcia a klientelizmus, ktorý, žiaľ, neobchádza ani našu krajinu. A keď si všimneme, ako to vyzerá v Európskej únii, tak zatiaľ čo také Dánsko sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach, čo sa týka boja proti korupcii a s najnižšou korupciou, tak ďalšie krajiny ako Bulharsko alebo Grécko, a vyzerá, že aj my sa tam v tom začneme zaraďovať, sme vlastne krajinou, ktorá má najväčšiu mieru korupcie. Ako tu už bolo spomínané a tento leták, ktorý je tu predo mnou po ľavej strane, to dokazuje, toľko ročne stojí našu krajinu korupcia. A podľa odhadov Transparency International v dôsledku korupcie v členských krajinách EÚ sa ročne stratí 120 mld. eur. 120 mld. eur! Ja si tie peniaze neviem predstaviť, aký je to veľký balík, čo by sa za tieto peniaze dalo urobiť.
Korupcia je tu a je len na nás, ako sa s ňou vyrovnáme. Čo je korupcia? Korupcia, to je, ľudovo povedané, úplatok, všimné, odmena, klientelizmus, to znamená zvýhodňovanie známych, nepotizmus, zvýhodňovanie príbuzných, urýchľovač, provízia, nepovolený lobizmus, tunelovanie, obálka, pozornosť, to sú tie najznámejšie podoby.
Keď si tak prejdete svojím životom na Slovensku a opýtate sa: "Videl som, počul som, bol som v styku s týmito prejavmi korupcie?" Tak nechcite mi povedať, že ste to nezažili vo svojom živote. Žiaľ, máme to tu a je len na nás, ako sa k tomu postavíme. Samozrejme, boj neni ľahký. Som si vedomý, že to nevykoreníme šmahom čarovného prútika, ale náprava musí prísť a musíme sa k nej nejakým spôsobom dopracovať.
To, že v súčasnosti sme na 3. mieste v Európskej únii, bolo iba kvôli tomu, že sa brali do úvahy len odhalené korupčné aféry. Keby sa brala realita ako taká, tak sme asi, určite na 1. mieste a to už je čo povedať. Prieskumy, ktoré boli robené, ukázali aj to, že ak zamestnanec nahlási korupciu, firma ho väčšinou nepodporí. Úplatky, manipulácia s finančnými výsledkami, dovolenky, lyžovačky či hodinky na zákazku, to sú bežné praktiky podnikania na Slovensku, ako sa dostať k financiám, ako to zdegradovať, tú klasickú podnikateľskú sféru.
Korupciu označili, samozrejme, za najväčší problém aj podnikatelia na Slovensku a priemerný úplatok, ako to vychádza pri udeľovaní z prieskumov, pri udeľovaní zákaziek a dotácií, podľa tohto prieskumu sa medzi podnikateľmi hovorí, že je minimálne 13 % a viac z hodnoty zákazky. No, ďakujem pekne!
Myslím si, že stav je nenormálny, nemorálny a, páni poslanci a pani poslankyne, je na nás, ako sa k tomu postavíme. Hoci firmy vnímajú korupciu, intenzívne, otvorene o nej hovoria pomerne málo. Chýba im jasná protikorupčná komunikácia. Čo so zamestnancom, ktorý ukáže na podvody vo svojej firme? Väčšina manažérov a riaditeľov tvrdí, že, samozrejme, za týchto ľudí sa postavíme. No slovenskí zamestnanci tomu veľmi nechcú veriť a boli tu už spomínané príklady z bežného života, ako sa firma postaví. Len necelá tretina totiž zažila situáciu zamestnancov, že vedenie sa postavilo na jej stranu, ak sa odhodlal ten zamestnanec povedať pravdu, aká sa korupcia vedie, o akej korupcii vie v danom podniku. Pritom korupčné podnikanie na Slovensku, že existuje a že je bežnou praktikou, vníma až 84 % našich občanov; 84 % občanov hovorí, áno, máme tu korupciu, ktorá má neuveriteľné rozmery. Takto to vyplýva aj z prieskumu audítorskej spoločnosti Ernst & Young.
Vážení, nájdeme na Slovensku rezort, v ktorom by korupcia neexistovala? Ja tvrdím, že asi nie. Ak ho poznáte, opravte ma. A, žiaľ, dochádza s pribúdajúcimi rokmi našej mladej republiky, dochádza k jeho nárastu. Myslím si, že to nebol účel a to neboli myšlienky, keď sme v ´89. štrngali a chceli zmeniť aj vtedy existujúcu korupciu, ktorá bola, to už tu bola spomínaná v jednom príspevku mojich predrečníkov, a myslím si, že to neboli tie ideály, o ktorých sa ´89. na uliciach štrngalo a manifestovalo.
Kam sa to vlastne rútime? Štát, ktorý nevie bojovať s korupciou, ako mu má veriť občan, že tento štát zachráni jeho záujmy? Ako mu má veriť? A potom je tu namieste otázka občana: "Štát, mám tu čo robiť? Ochrániš ma, keď budem v úzkych? Aj v boji proti korupcii?" Myslím si, že poslanci Národnej rady, je ich základné právo a povinnosť, aby do takýchto pozícií našich občanov nedostávali.
Keď si pozrieme napríklad u nášho rezortu, ktorému ja sa venujem, ministerstva pôdohospodárstva, a budem citovať pána Jahnátka, ktorý povedal vo štvrtok na hodine otázok, že 80 % objemu finančných prostriedkov, dotačných, poberá 10 % užívateľov pôdy, poľnohospodárskej pôdy. Pýtam sa, to je normálne? Ako sa to mohlo stať? Kto zlyhal? Ako kto bol postihnutý? Ako sa to odbúrava? Robí sa s tým niečo? Žiaľ, bojím sa, že asi nie. Ako je možné, že čerpanie dotácií z eurofondov na poľnohospodárku pôdu je možné na čestné vyhlásenie? Tiež som to už niekoľkokrát v rozprave uviedol. Ako je to možné? Je to korupcia ako vyšitá! Aby som si ja privlastnil financie. Ako sa k tomu postaví Európska únia, keby náhodou to prišlo na pretras? Už sme dostali niektoré zdvihnuté prsty z Európskej únie aj v našej oblasti.
Je to choré! A čo ostatní zamestnanci? Tvrdím, tí sú dennodenne vystavovaní korupčným, by som povedal, podnetom a možno aj praktikám. Pýtam sa, pri priemernom plate 650 eur v hrubom za mesiac, ak mu tam chodia dennodenne občania, ktorí, by som povedal, že uvažujú a žijú v desiatkoch tisícoch eur a im niečo ponúknu, myslíte si, že tento náš štátny úradník nezakolíše? Keď sme mu ani tú obyčajnú definitívu, ja hovorím, obyčajnú definitívu, aby si bol vedomý, že štát sa oňho postará, len nech plní a vykonáva svoje funkcie, ako má, ani tú definitívu sme neboli za tých 20 rokov schopní uznať. Vy si myslíte, že on nezlyhá v takomto prostredí? Ja si to nemyslím.
Samozrejme, má to úzky súvis aj teda s nomináciami do postov štátnej správy. Vážení, veď predsa, a to som povedal už aj minule, nemôže predsa politický nominant ináč si vysvetľovať realizáciu zákona schváleného v Národnej rade Slovenskej republiky ako nepolitický nominant vo výkone štátnej správy. To dúfam, že mohli ste sa o tom presvedčiť, že to má brať ináč, že zákon politický nominant má čítať ináč ako nepolitický nominant. Veď to je choré! To je choré, veď tu je taká diera v tejto, by som povedal, korupčnej možnosti a nemožnosti, že to je zlé. Ja sa nechcem dožiť znovu toho, že sa nový vedúci postaví pred svoj, teda politický nominant, pred svoj kolektív a povie: "Ja som zákon." Ja som zákon. Vážení, to sme kde?! Zažil som to na vlastnej koži.
Tak myslím si, vážení a hlavne poslanci, k tým politickým nomináciám zamyslime sa, či tam chceme mať odborníkov, ktorí budú vykonávať a budú garantovať nekorupčnosť, áno, nekorupčnosť tohto prostredia, alebo či tam budeme mať politicky poplatných ľudí, ktorí iba vďaka tomu, že majú správne tričko a správne dvihli svoj hlas - keď mali dvíhať, resp. voliť, zrazu sa stanú mocipánmi a v mnohých prípadoch rozhodujú o živote a smrti, o živote a smrti týchto ľudí -, ktorý dostali z politickej moci, a robia traumy také, ktoré sa k danému rodu zapisujú na dlhé a dlhé roky, aj desaťročia. A tu Braňo Škripek spomínal 50. roky, arizácie, konfiškácie majetkov. Áno, to sú tie traumy našich rodov slovenských, ktorým my sme nevedeli po 90. roku povedať, prepáč, sorry. Ja som sa snažil, bol som na tom pozemkovom úrade, ktorý povedal, áno, idem odčiňovať krivdy.
A keď som si dneska čítal správu finančného, finančnú správu za rok 2012 ministerstva pôdohospodárstva, som, musím povedať, bol veľmi rád, že som tam čítal, že aj na náhradu za živý a mŕtvy inventár, to znamená za dobytok, resp. stroje poľnohospodárske v reštitučnom konaní, ešte dneska, resp. v inom roku, 2012, boli vyplácané nejaké finančné čiastky. Ja som už ani neveril, lebo mnoho týchto reštitúcií bolo zamietnutých. A výzva, že niektoré sú ešte živé, a som teda rád, že takto ministerstvo ešte aj po týchto 20 rokoch im niečo vypláca. Áno, to je to pardon, to je tá sorry, občan, štát, a to by sme mali povedať nášmu občanovi a garantovať mu, že tá korupcia nebude v demokracii ešte ho gniaviť a že s ňou rázne zatočíme a postavíme sa na stranu spravodlivosti, čestnosti a obyčajnej viery v ľudskú spravodlivosť, ktorá by tu každopádne mala zaznieť.
Ja si myslím, že cieľom každého poslanca, a to je jedno, na akej úrovni ste nominovaní, by malo byť, aby tá komunita, ktorú zastupuje, resp. to územie, ktorého sa ten jeho post dotýka, aby bola po jeho ukončení mandátu ešte oveľa životaschopnejšia, aby som to odovzdal s čistým svedomím, že po mne neni potopa a že poďte ďalší, poslanci, a stavajte na mojom poli, ktoré som ja tu štyri roky alebo sedem rokov, šesť rokov, tu robil, nemôže to byť o štyroch rokoch. Lebo prvý rok sa iba rozhliadate, dva roky niečo robíte a v štvrtom roku žijete ku voľbám, už zase niečo iné. Za dva roky nespravíte nič, vážení.
A jak som povedal, vážení kompetentní, hlavne z vládnej strany SMER poslanci, koľko to máme tých výskumných ústavov, koľko tu máme akademických rôznych pódií a debát? Prečo nečerpáme z nich, ako sa tá naša republika má rozvíjať? Kam chceme smerovať v každej oblasti? Veď na to ich financujeme zo štátnych rozpočtov z verejných financií. Prečo si nechceme osvojiť ich názory, výdobytky, ich skúsenosti, ktoré aj z iných krajín dostali? Veď to je ďalšia možnosť korupcie, keď na to príde.
Vážení, ja si myslím, že činnosť poslanca nemá degradovať jeho mandát a má mať priamy vplyv životodarný na nášho občana v ďalšom období, ak sa toho poslaneckého mandátu, teda mu končí, alebo sa ho vzdá. Takže bol by som veľmi rád, keby sme sa zamysleli každý osobne, ako ten mandát vníma a akým spôsobom chce ho predať aj v tejto oblasti v boji proti korupcii ďalšiemu svojmu nasledovníkovi, ktorý príde na jeho miesto, a či sa nebude hanbiť za ten život, ktorý strávil na tom poste poslanca, či už Národnej rady, VÚC, obecného zastupiteľstva, primátorský a ja neviem jaký, europoslaneckých mandátov. Protikorupčná politika teda nemá byť bojom iba proti korupcii, ktorej je len následkom, ale má viesť k zmene existujúcich pravidiel tak, aby korupcia nemala prečo existovať. Či už odstraňovaním právomocí úradníkov a politikov, ktoré podnecujú ich zneužívanie, alebo odstraňovaním regulácií a bariér slobodnej výmeny.
Vážení, aby som netrepal prázdnu slamu, ako sa hovorí, tak na záver môjho vystúpenia jeden citát. Pýtali sa zas niekoho múdreho: "Prečo sú ľudia zlí?" On im na to odpovedal: "Ľudia sú zlí preto, lebo sa im to oplatí. Postarajte sa, aby sa oplatilo byť dobrým, a ľudia budú dobrí." Ľudia sa dopúšťajú korupcie, lebo sa im to oplatí. Zmeňme systém, vážení páni poslanci a poslankyne, tak, aby sa im nevyplatilo korumpovať a ľudia korumpovať nebudú.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, podľa Trasparency International je ochota oznamovať protispoločenské a protikorupčné trestné činy zamestnancov spoločnosti, sa pohybuje okolo 6 až 7 %. Toto číslo je naozaj hrozivé, pretože z neho môžme dôjsť k záveru, že tých ostatných 94 až, až teda 93 až 94 % toleruje, rešpektuje túto, túto korupciu. Opak však nemusí byť úplne pravdou, pretože nejde o toleranciu, ale možno ide o strach, že tento štát alebo spoločnosť, v ktorej žijú, im neponúkne dostatočnú obranu a ochranu toho, ak nahlásia tieto korupčné alebo protispoločenské správanie.
Moji kolegovia už opakovane viackrát povedali, čo-to o korupcii, o jej filozofickom význame, o tom, aké je to zlé, aké je to skazené, preto sa tomu ja nebudem nejak extra, zvlášť venovať, len aby pre záznam bolo tu, začalo tu byť zvykom, najmä od pána Hlinu, že sa spočítajú poslanci, ktorí sa, ktorí sa venujú tomuto, ktorí počúvajú tento zákon, česť tým, ktorí počúvajú v kanceláriách, ale, ale v pléne, bohužiaľ, sa nachádzajú väčšina poslancov opozície, a pokiaľ vidím, vidím tu pána Číža a pána Gogu, iba dvaja poslanci z vládnej strany, a, a pani predsedajúcu, pani Laššákovú. Čiže práve ten, kto môže zmeniť tento zákon alebo kto ho môže prijať, tu nie je, čo je podľa mňa dosť veľká škoda, pretože ponúkame riešenia na tak pálčivú otázku, akou korupcia bezpochyby je.
My keď sme tvorili tento zákon, myslím si, že je vhodné povedať, že sme sa mu začali venovať technicky niekedy koncom minulého roka v decembri, kedy sme aj spravili jednu zahraničnú pracovnú cestu ohľadom akéhosi know-how a na základe tohto sme, sme dali, teda najmä Janko Mičovský dal základy toho, ako by to malo vyzerať, ako by mal byť oznamovateľ korupcie chránený, čo by mal mať, čo by zase na druhej strane nemal mať. Ten tím, ktorému tým takto neštandardne a verejnej ďakujem za tvrdú prácu, naozaj spravil zákon, ktorý je podľa môjho názoru z toho, čo som tu videl, rozsahom aj kvalitou patrí k tým lepším, k tým lepším najmä z úrovne ministerskej. Tento zákon má 46 strán iba paragrafového textu, čo, čo teda z opozičných lavíc nie často vídavať.
Dovoľte mi ešte pár slov k zákonu z dielne KDH a odídencov z KDH, také malé a krátke porovnanie. Len čo do rozsahu v ich prípade ide o 9-stranovú, 9-stranovú vec, ktorú teda, samozrejme, ja podporím, pretože úmysel je tam vyjadrený veľmi dobre a je to zase aj to, čo sme chceli aj my, ale, ale záber toho zákona je omnoho, omnoho užší, ako máme my. Pretože my okrem trestných činov chránime alebo zahŕňame aj protispoločenské aktivity, ktoré nenesú znaky trestných činov. Čiže aj tieto považujeme za nesprávne a škodlivé v spoločnosti, preto chceme, aby boli, aby boli tieto postihované.
Čo sa týka ochrany, my okrem toho, že chránime aj zamestnancov, chránime aj vlastne všetkých ostatných, ide aj o, nejde iba o interné, a teda o interné podnety, ale aj o podnety externé. Čiže náš zákon sa vzťahuje v zásade na všetkých. Nevylučujeme nikoho, dokonca ani sudcov.
V našom návrhu zákona, keď to rozdelím na tri vecné časti, chceme bojovníkom proti korupcii poskytnúť ochranu, podporu a odmenu. Pri tej ochrane chceme, aby, alebo navrhujeme, aby bojovník proti korupcii bol chránený pred diskrimináciou v prípade, že k nejakému oznámeniu protispoločenskej alebo korupčnej činnosti dôjde.
Tiež máme záujem na tom, aby v prípade, ak tento bojovník proti korupcii chce, tak bude utajená jeho, jeho osobnosť. Nebude poznateľné, kto dal toto oznámenie.
Čo sa týka podpory, bolo to tu už viackrát spomínané, ja to len pre záznam zopakujem, navrhujeme, aby sa ľuďom, ktorí sú statoční a postavia sa korupcii čelom, bolo, bola možnosť udeliť štátne vyznamenanie. Ponúka sa im možnosť náhrady škody, ak im bude nejaká spôsobená. Ponúkajú sa im prostriedky nápravy, ponúka sa im bezplatná právna pomoc, aby som bol úplný, a rovnako sa im ponúka právo na, na informáciu o trestnom, alebo teda inom konaní, kde sa venujeme, kde sa, kde sa vyšetruje toto protispoločenské správanie.
Neviem, či to bolo vecné natoľko, že, že bolo z toho vidieť porovnanie, v čom je ten náš zákon lepší, ale tu by som naozaj zdôraznil, že, že máme tu dva návrhy, dva dobré návrhy, jeden teda z dielne jednej opozičnej strany, druhý z dielne druhej opozičnej strany, čiže ide o súťaž dobrých návrhov, čo je, čo je celkom výnimočné. A dúfam, že sa, teda čo ja sa obávam, že sa stane to, že návrh, ktorý bol skôr prijatý do druhého čítania, prešiel iba kvôli tomu, aby nemohol prejsť ten náš, aby tu bol dôvod na to, že neprejde. A v druhom čítaní sa stane to, že vyhodia sa nejakým pozmeňujúcim návrhom tie podstatné časti, ktoré, ktoré tento návrh zákona robia, robia takým, aby nebol bezzubý.
V kuloároch sa hovorí o tom, že veď my nebudeme nikoho bonzovať. No, toto je presne to nešťastné nazeranie na, na korupciu, že tu sa jednak buď každý bojí niekomu povedať, že toto je nesprávne, alebo to proste prejde bez povšimnutia a ľudia si zvykli na to, že korupcia nie je niečo, čo tu patrí a čo sa považuje, bohužiaľ, za štandardné.
A na úplný záver, dopad tohto zákona, ak by bol prijatý skôr a bol by vykonateľný v praxi a bol by dodržiavaný tými, ktorí ho majú dodržiavať, a to hovorím aj o štátnych orgánoch, môže byť, mohol byť neuveriteľný. Kľudne je pravdepodobnosť vzhľadom k tomu, že pri moste v Kurimanoch boli použité nesprávne materiály na základe niekoho pokynu, že by táto katastrofa, kde zahynuli štyria ľudia, nemuselo k tejto katastrofe dôjsť, ak by sa možno nešetrilo a poukázalo by sa, že tuto majú byť iné, tu má byť použitý iný materiál. Rovnako sme možno nemuseli prísť pri nástenkovom tendri na emisie o 66 mil., kedy by pracovníci ministerstva mali možnosť a mali právo a mali ochranu v prípade, ak nahlásia túto, túto, tento nešťastný jav, ktorý spôsobil odhadom 66-miliónovú stratu. A to nehovorím o tom, že sme na tom kľudne ešte mohli zarobiť. To isté platí aj pri BMG Invest a v Drukose. Niektorí, alebo javí sa, že niektorí ľudia mali vedomosti o tom, ako BMG Invest funguje, ako funguje Drukos a v správnu chvíľu peniaze vytiahli. Predsa museli prísť do kontaktu s niekým, kto bol povedzme iba čo len zamestnanec a tento zamestnanec mohol, keby sa nebál, kľudne mohol prísť na políciu a povedať, že toto sa deje, ja chcem, aby ste ma ochránili. A navyše podľa nášho návrhu zákona by mohol dostať odmenu.
Tá odmena, to som mal ešte zdôrazniť, by sa pohybovala vo výške 30 % z ušetreného. Ja som zachytil také reakcie, že to je strašne veľa, že to si štát nemôže dovoliť. Toto je tak neuveriteľne zvrátená logika, že štát tak či tak príde o peniaze a tým, že by bola nahlásená táto korupcia, by neprišiel, v našom prípade iba o 70 %, teda prišiel by iba o 30 %, ktoré by dal ako odmenu. Inými slovami, tak či tak by ušetril 70 %, čo je podľa mňa vždy viac ako nula, o ktoré príde pri správaní, ktoré má znaky korupčného správania.
Vážení kolegovia, tí, ktorí ste tu, a tí, ktorí budete hlasovať, ja by som vás veľmi pekne poprosil o to, aby ste hlasovali za tento návrh a v prípadnom druhom čítaní si sadnime k tomu a kľudne ho upravme, to, čo niektorým nevyhovuje, ale nenechajme túto, túto, tento negatívny fenomén našej spoločnosti naozaj ležať ďalších ix rokov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. No, je okrídlené rímske, že "keby si bol býval mlčal, bol by si sa stal filozofom", ale nevydržím, vážené kolegyne, kolegovia, aj ma to bude mrzieť, mám 60 rokov a možno som vypočul a prečítal stovky prejavov, ale toto, čo tu odznievalo doteraz, to prekonalo dramaticky kategóriu možného, o čom som si myslel, že tu môže odznieť. To ja mám s tým obrovský problém a chcem oceniť pána kolegu, že jediný prejav, ktorý tu odznel a mal náznaky elementárnej parlamentnej kultúry, to znamená, pracoval s tým, čo sme tu prerokovávali, to znamená návrh zákona, pracoval s textom z toho zákona a vysvetľoval okolnosti, ktoré súvisia s tým zákonom.
To, čo som sa tu všetko dozvedel, arizácie, jedna znôška vecí, ktoré jednoducho ma hlboko presahujú, pretože my tu sa zaoberáme správou štátu. Správa štátu má veľmi vážnu technológiu.
Vážený pán kolega, v tejto súvislosti chcem osloviť pána Škripeka, ktorý z nás urobil polovicu tu, že alkohol, alkoholici a niečo podobné. Ja si nemyslím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou).

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, reagujte na predrečníka.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Hovorím pánovi kolegovi o tom, v akom kontexte odznieva jeho vystúpenie, pán kolega. Len chcem v tejto súvislosti teda aj vám povedať, že myslím si, že správa štátu vyžaduje jednu elementárnu vec, aspoň elementárne intelektuálne predpoklady pre zvládanie tých zložitých procesov, ktorými sa máme zaoberať. My sme zrkadlom spoločnosti a máme v primeraných štruktúrach, v primeranom spôsobe myslenia zvládať veľmi zložité a komplikované veci.
Korupcia je fenomén, ktorý sprevádza štát, možno ak trvá 6-tisíc rokov, tak 6-tisíc, ak 8-tisíc rokov, tak 8-tisíc rokov, podľa jednotlivého historika. Máme k dispozícii dneska celý rad nástrojov, ako sa zvláda v iných štátoch, môžme komparovať, môžme hľadať riešenia u nás.
Vyprávať o tom, že Fico má pravdepodobne meniť sudcov, má vymeniť a nahradiť vyšetrovateľov a podobne, je hrubá neznalosť elementárnych mechanizmov správy štátu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)