20. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, no, asi najväčší problém tejto kauzy je asi v tom, že i keď máme výbor, ktorý by mal kontrolovať tajné služby aj Vojenské spravodajstvo, nemá žiadnu kompetenciu. On sa tvári, že kontroluje, ale reálne žiadnu kontrolu nemá.
Chápem váš apel na to, že minister Glváč by mal odísť. Áno, aj ja si myslím, že by mal odísť, pretože mal konať ráznejšie. Ale apelovať na kolegov zo SMER-u asi je zbytočné. Nie je to prvá kauza, ktorá sa tu otvára, ale s údivom zisťujem, že to, čo kedysi sa hovorilo za komunizmu, teda do roku ´89, to platí aj teraz. Svornosť navzájom členov za politickú stranu SMER je obdivuhodná až natoľko, ako to bolo do roku ´89, keď sa hovorievalo, že člena Komunistickej strany nemôže potrestať ani pokarhať nik iný, len člen Komunistickej strany. Hold, musíme si na to zvykať, že aj v tejto snemovni je to rovnako.
Ale teraz k tým faktom, ktoré ste spomenuli, ktoré mal pán minister Glváč podpísať. Pokiaľ sú pravdivé a existujú, tak je potom namieste si položiť aj otázku: Nie je tak náhodou kauza Vojenského spravodajstva skutočným dôvodom urýchlenia voľby generálneho prokurátora? Pretože špeciálny prokurátor žiada ministra o zbavenie mlčanlivosti niektorých členov, ktorí by mohli vypovedať? Ako nie som odborníkom v tejto oblasti. Ja len počúvam túto diskusiu, ktorá tu je, ale nadobúdam tento dojem, že toto môže byť snáď jedným z pravých dôvodov, prečo predseda politickej strany SMER zmenil svoj názor a chce mať vlastného prokurátora.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Galko, začnem odzadu, to, čo ste hovorili ako posledné. No, ja sa spýtam vás, či ste na tie člny, ktoré sme my nakúpili bez motorov, za ten rok a pol, čo ste boli minister, kúpili tie motory.
Druhá vec, prečo ste podpísali oveľa nevýhodnejšiu zmluvu na vrtuľníky, ktoré, hovoríte, že dosluhovali? Prečo sa teda modernizovali iba na leteckú pátraciu, záchrannú službu a za oveľa drahšie peniaze, ako bolo za nás?
A pripomeniem vám tiež tretiu kauzu, že ste bez mihnutia oka podpísali dve zmluvy bez výberového konania, bez tendrovania na takmer 3 mld. slovenských korún na obdobie sedem rokov.
Čo sa týka tejto tzv. kauzy, tak dobre viete, že Vojenská spravodajská služba, teda rozviedka, zberala len kompromitujúce materiály v rámci VSS-ky a skutočné vyšetrovanie robilo Vojenské obranné spravodajstvo, čiže kontrarozviedka za riaditeľovania pána Brychtu. Existuje o tom správa, záznam, ktorá nepotvrdila žiadne nezákonné manipulácie. Aj táto správa bude poskytnutá orgánom činným v trestnom konaní.
Hovoríte, že na pána riaditeľa, teraz už spojenej spravodajskej, Vojenskej spravodajskej služby, že je obvinený z trestného činu. Ja neviem, z akého trestného činu je on obvinený, doteraz to neviem. Ale na druhej strane obhajujete pána, teda bývalých riaditeľov Mikulca a Brychtu ako čestných ľudí, ktorí sú v súčasnosti trestne stíhaní.
A posledná vec, ktorú chcem teraz povedať, hovoríte o mobingu dôstojníčky. Tak vy asi máte lepšiu úctu k ženám, keď ste ju zavolali na tlačovú besedu do Liberálneho domu počas jej práceneschopnosti. To je asi aj vaša vizitka.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tuná bola presne pomenovaná chronológia udalostí a viackrát tu bol spomenutý spúšťač nejakej dámy, ktorá bola mobovaná. Ale zaujímavé, že z obvineniami, alebo teda obvinenia boli prijaté na chlapov, ktorí boli vtedy vo Vojenskej spravodajskej službe a na ktorých tieto podozrenia padajú. Takže nechápem dôvod, aký tuná vyťahujú niektorí poslanci vládnej strany, že spúšťačom bola nejaká mobovaná dámy. Mobovaná dáma je už možno len dôsledkom spravodajskej hry, ktorá tu bola spustená na základe toho, že sa začalo tvrdšie ísť po niektorých konkrétnych veciach z kauzy a že sa kauza vôbec dostala na povrch cez médiá a že ešte stále nie je vyšetrená dostatočne tak, aby sme skutočne vedeli, či bola Vojenská spravodajská služba tunelovaná, alebo nie.
Takže toto sú naozaj závažné skutočnosti a pripadá mi až tragikomické alebo skôr až smiešne cez slzy, ako niektorí poslanci vládnej strany vyhadzujú na oči niektoré tendre, kauzy, pritom oni ich majú na krku aj z minulej vlády Roberta Fica, aj zo súčasnej vlády Roberta Fica už neskutočný dostatok. Takže vyhadzovať nejaké takéto kauzičky na oči teraz, keď padajú podozrenia práve na tunelovanie ich ľudí a zdefraudovanie financií vo Vojenskom spravodajstve, mi príde tak trochu scestné.
Takže ďakujem pekne, kolegovia, vlastne mi aj potvrdil to, čo som hovoril ja vo svojom príspevku v rozprave, že skutočne to, čo sa dostal on k vyšetrovaniu, tak niekto ho potreboval istým spôsobom umlčať a odstrániť z tohto a k prístupu k informáciám, aby sa nedoviedlo vyšetrovanie do zdarného konca. Takže takýto mám pocit z toho ja.

Áno, ďakujem. Veľmi pekne ďakujem za vašu veľkorysosť, vážená pani podpredsedníčka. Ja som nepočúval síce všetko, ale myslím, že som počúval dosť. Ale aj keby som bol počúval všetko, zrejme neni v mojich silách pochopiť všetky súvislosti, ktoré sú spojené s týmto prípadom. A myslím si, že nie som sám, vec je naozaj zložitá.
A zložitá je možno aj tým, že pán poslanec Galko má vytvorené isté meno, ktoré ho kvalifikuje ako človeka, ktorý je možnože až príliš zásadový a málo diplomatický, a možno mnohí v tejto sále považujú jeho vystupovanie nielen v tejto veci za akési nie celkom dobové v súlade s tým, čo sa bežne očakáva od človeka, ktorý robí politiku.
Ja to cítim naopak. Cítim to, neviem to presne pomenovať, ale myslím si, že vystúpenie pána poslanca Galka na rozdiel od mnohých iných vystúpení, ktoré tu aj dnes zazneli, má svoju hĺbku, ktorej skutočný rozmer neviem celkom presne pomenovať, ale myslím, že veci, ktoré povedal, ale aj spôsob, ktorý pri tom použil, vyslovene žiada, aby sme bez toho, aby sme sa pretekali zľava, sprava, sa zhodli na tom, že odpovede na otázky, ktoré nastolil, ak by sme nedali, tak by sme nedostáli svojmu poslaneckému sľubu.
Nie sme vyšetrovatelia, súhlasím, ale keď som si prečítal návrh uznesenia, o ktorom budeme dnes hlasovať, neviem si predstaviť po vystúpení pána poslanca Galka, aby sme tento návrh spoločne všetci, tak ako tu sedíme, neodsúhlasili.
Pán Galko, ďakujem vám.

Ďakujem pekne. Ja len v rýchlosti to, čo stihnem. To, čo nestihnem, vám kľudne zodpoviem individuálne. Poradie.
Pán poslanec Jarjabek, je to tak. Predchádzajúci minister, napríklad pán minister Baška, pravidelne nepodpisoval spravodajské informácie. Dostal do rúk informáciu, a keď tam bolo niečo, čo mu pálilo prsty, prečítal, vrátil. Ja som podpísal každú jednu spravodajskú informáciu. Takže môžete dôstojníkov nepodporiť, keď dôjdu za vami a povedia vám, narazili sme na takýto a takýto špinavý biznis, pán minister, máme ísť do toho? Môžte sa zachovať tak, že poviete, choďte do toho, alebo sa zachováte, ježišmária, a vrátite to. Takže dá sa to, ja som ich podporil.
Čo sa týka tých klamstiev, dajú sa dokázať, lebo mám tie dokumenty. Tam sú jasne dátumy, kedy to minister Glváč podpísal, kedy sa s tým oboznámil, a môžete si to porovnať s jeho verejnými vystúpeniami na tlačových besedách alebo v tlači. Čiže tie klamstvá, čo ste povedali, že treba dokázať, exaktne som ich dokázal. Ja už som mal k tomu tlačovku.
Pán poslanec Lebocký, dobre, zlyhala technika, povedali ste, že to je podlé. Pre mňa to bolo skorej zábavné, ale podlé bolo to, že vy ste zostrihali video, kde ste odstrihli to, tú časť, kde Suchodolinský povedal, že ja som prikázal tie veci vyšetrovať. A snažili ste sa verejnosti povedať, že som to vyšetrovanie zakázal alebo nenariadil.
Pán poslanec Martvoň, stanovil som ten tím v rámci toho auditu, o ktorom som rozprával.
Pán poslanec Duchoň, prečo sa nekonalo. Konalo sa a nestihlo sa to práve preto, lebo ste potrebovali odstrániť nepohodlného ministra a jeho ľudí. A to sa vám podarilo. Dneska oveľa viacej vecí chápem, prečo bolo urobených a prečo sa to stalo, a myslím si, že to chápe aj verejnosť.
A, pán poslanec Baška, nie je to pravda. Vy ste uzavreli zmluvu za 57 mil. eur na modernizáciu vrtuľníkov po životnosti. Ja za 15 mil. eur som ju prerobil na leteckú pátraciu, záchrannú službu pre vrtuľníky, ktoré budú pomáhať pri povodniach.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ja som vinou osudu sa dostal medzi dva mlyny, armádno-vnútracké loby, tak neviem, čo vám ja ešte poviem také, čo tu dneska nezaznelo, ale snažil som sa vo svojom príspevku škrtať, aby som hovoril len to, čo tu snáď ešte nezaznelo.
Určite si myslím, že táto schôdza má zmysel. Dozvedeli sme sa tu zaujímavé veci, ináč sa to dozvedáme iba kdekade z médií, raz tak, potom ináč. Človek z ulice, a ja sa k nemu hlásim, určite by chcel vedieť o tom viac.
Trocha tých osobných útokov tu bolo mnoho a to ma aj utvrdilo v tom, že dobre, že som podpísal, aby táto schôdza bola, ale dobre, že som nepodpísal odvolanie ministra, Gal..., ministra Glváča. A ani nepodpíšem.
Môj príspevok by chcel byť aj tak trocha nadstranícky a nadpolitický, také by mali byť aj spravodajské služby, nadstranícke a nadpolitické, obávam sa, že nie sú, ale to už je vina asi mnohých rokov. Určite sú tam aj politickí nominanti, čo už, ale musia byť pod kontrolou. A koho, keď nie parlamentu? Zaujímavé, že dnes slovo Vojenské spravodajstvo zaznieva aj v Čechách, aj keď v inom kontexte, ešte sa k tomu trocha vrátim.
Podotýkam, že táto schôdza je plne s programovým prehlásením tejto vlády v zhode. A hneď v bode 5 máme "zvýšiť vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti" a na strane 15 je pekný odstavček: "Boj proti korupcii si vyžaduje zásadné systémové riešenia, ktorými vláda vo všetkých sektoroch verejnej správy zúži priestor pre korupciu a tak zvýši efektívnosť v oblasti nakladania s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, štátnych dotácií, ako aj v rámci poskytovania zdrojov z fondov EÚ a oblasti verejného obstarávania."
Skutočne, o čom tu rokujeme, je teda v zhode s tým, čo si dala do vienka vláda našich istôt.
Naše tajné služby, určite uznávam, sú potrebné, mali by tam byť profíci, dúfam, že aj sú, treba ich však kontrolovať. Kým, keď nie parlamentom? To som už asi povedal. Mal som možnosť po patričných previerkach päť rokov čítať správy a šifry aj vojakov, ktoré určite boli profi pripravené, niekedy snáď trošku dlhé a nadbytočné, ale už vtedy som si všimol, že máme vlastne vybudované dva tunely: jeden vojenský, jeden civilný. Vojenský ten civilný vždy trošku predbehol, ale vládny ten civilný neinformoval, aj keď my diplomati sme vojakov vždy o všetkom informovali. Čiže myslím si, že stačil jeden dvojsmerný tunel a nemuseli byť tunely dva, ako sú aj doteraz.
Určite kontrola u nás neni silnou stránkou na všetkých úrovniach, nielen v súvislosti s vojenskými tajnými službami. Dva roky nemáme generálneho prokurátora, a je to v poriadku. Predseda NKÚ už veľmi dlho nadsluhuje, aj to je asi okej. Vedenie Ústavného súdu je, nechcem povedať, že v servilných rukách, ale aj to je veľké. Vláde to nevadí, no.
Stále obhajovanie všetkých prezidentských rozhodnutí a, povedal by som, aj prúserov, hájenie rôznych divných rozhodnutí Ústavného súdu, dlhodobá nevoľba generálneho prokurátora, NKÚ, myslím si, že aj SMER by už mal pochopiť, že to určite škodí aj ich imidžu a ich percentám, najmä v súvislosti s pánom prezidentom.
Tajné služby musia byť pod kontrolou, a koho iného, keď nie osobitného výboru pre ich kontrolu? Je nešťastné, a tam som sa rozhodol, že vlastne aj tu vystúpim, keď tento výbor zastavil rokovanie ďalšie o tejto otázke. Iste by tam mali byť ľudia preverení aspoň na dôverné a tajné, je ich tam 8 : 7 v prospech koalície, malo by ich, ja si myslím, ako kontrolná záležitosť byť 7 : 8 v prospech opozície, ale to je už, myslím, námet, ktorý povedal pán Vašečka, a určite to rozhodnutie 8 : 7 bolo na základe politickej inštrukcie.
Kto sa teda má zaoberať s týmto prípadom? A kto má kontrolovať vynakladanie najmä finančných prostriedkov na Vojenské spravodajstvo? Táto diskusia už trvá mesiac a stále tie informácie sú protikladné a je to teda, ako keď sa teda rozvádzajú, porozprávate sa s jedným, ten vám nakydá na druhý, potom sa porozprávate s druhým, ten nakydá na prvého, stále neviete, komu máte držať stránku.
A kto iný, ako nie parlament, by mal byť informovaný o tejto veci? Tu sa hovorilo dosť aj o odpočúvaní. Samozrejme, nie je to ďaleká minulosť. Nedávno, včera som sa na blogu pána Dubéciho v SME-čku dozvedel, že napríklad v roku 2012 je ten počet žiadostí na odpočúvanie stále ešte veľmi vysoký. SIS-ka 3 121 a iba 10 zamietnutých, VOS-ka 869, 29 zamietnutých, VSS 70 schválených, 0 zamietnutých, čiže stále máme ročne okolo viac ako 4 000 odpočúvaní, iba 1 % z nich, z tých žiadostí, zamietame.
Ja si myslím, že o odpočúvanie sa netreba báť, ak robíme to, čo je čestné, transparentné, ale to musí byť celoživotný postoj človeka, nie oba oddnes, lebo ak to nebolo celý život, taký človek je vždy vydierateľný a radšej potom verejne nevystupuje.
Iné je aj zamyslieť sa trocha nad rozpočtom tých tajných služieb. Ja nepamätám sa na to už presne, ale keď tu boli rozpočty, videl som, že aj SIS-ka, aj VSS-ka majú pomerne obrovské peniaze, ktoré, ako konštatujem, málokto vieme, na čo sa používajú, aj keď sme v Európskej únii, kde máme 27 našich priateľov. Čiže tá situácia, keď sme boli obklopení nepriateľmi, už dávno nie je. Čiže z toho usudzujem, že, tak jak voľakedy, tá činnosť sa zameriava na vnútorného nepriateľa, teda na ľudí tuná, ktorí žijú na Slovensku. Teda ľudia aj poslanci majú právo vedieť, čo sa s týmito peniazmi robí. Inde kontrolujeme každý halier a súdime sa za pár sto euro a robíme exekúcie seniorov, ale, ale tuná unikajú veľké peniaze, dúfam, že účelne.
Ešte poviem maličkú reminiscenciu v súvislosti s Českou republikou, no. Samozrejme, nie vždy má význam rýchlo opakovať ich metódy práce. Česká republika bola v minulosti jedna z najotvorenejších ekonomík, najviac zviazaná s bankovým finančným systémom sveta, na čo určite aj veľmi doplatila. My, ktorí sme boli pomalší, sme, skôr si myslím, v tom získali.
Poviem aj príklad z minulosti, pri ktorom som troška bol a ktorý zase my sme stratili, že sme sa k nim vtedy nepripojili, no. Išlo o privatizáciu éteru, o licencie na frekvencie v rozhlasoch. Vtedy bol monopol štátnych médií, pred 20 rokmi, a bolo 100 žiadostí na privátne rozhlasy. Bola ustanovená taká komisia, štátne verejnoprávne boli odstránené, aby sa rodila konkurencia, pluralita médií, a v roku ´91 sme dali 15 licencií len Českej republike na frekvencie na rozhlasové vysielanie a Slovensko to odmietlo, nechcelo s tým nič mať a v zásade bolo proti vtedy, no. Česká republika dala na každú stanicu 2 mil. štartovného a Slováci po tom, keď prišiel pán Mečiar do vlády, videli, že, že je zlé a našťastie sme tam mali Rádio Twist, ktoré vtedy ´94 - ´96 silno protimečiarsky vystupovalo. Pamätáte sa na reportáže Lovaša a tak ďalej, prispelo k jeho pádu, no. Čiže tam sme tým, že sme sa nepripojili k tomuto celosvetovému trendu v oblasti rozhlasov, silno zaváhali.
Či sa máme pripojiť teraz k tomu, čo sa tam deje, samozrejme, že si myslím, že rozvážne. To, že povedal pán minister, že "padni, komu padni", to sa mi páčilo, to je dobré heslo. Česi pochopili, že prepojenie podnikateľov na politické špičky je príliš už veľké a že sa tam rozmohlo podnikanie, ktoré by sa dalo povedať - investovanie podnikateľov do volieb, ktoré sa im potom cez štátne zákazky vrátia. To, čo sa tam však stalo, je niečo aj nepredstaviteľné, neviem si predstaviť, že po vládnej Strahovke, ktorú dôverne poznám, naraz behajú kukláči a kdekade zatýkajú politikov, lobistov, poradcov, čiže bolo to také riešenie šokom, ktoré teda prežili aj oni, aj my. A určite už ako bolo doteraz v Čechách, už odteraz nebude. To som presvedčený.
Aj keď na Slovensku aj v tomto smere vyzývam k rozvážnosti, Česi si určite týmto postupom aj pokazili svoje renomé. A pre nás by mohlo z toho vyplývať aspoň to poučenie, že obmedziť alebo zastaviť spojenie našich holdingov na naše politické špičky, ktoré, bohužiaľ, tu tiež je.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som mal len dve také predbežné poznámky. Považujem za pomerne smutné, že minister obrany pán Glváč, pod ktorého spadá Vojenské spravodajstvo, nemal ani toľko odvahy, aby zostal počas rokovania, mohol sa vyjadriť na konci rozpravy k diskusii, možno niekde v zákulisí to pozoruje. Musím povedať, že nie je to znak veľkej odvahy najmä od ministra obrany. Už sme mali dvoch ministrov obrany, ktorí plakali pri podávaní demisie, tento tretí z nich tiež asi veľa odvahy nepobral. Čo je, hovorím, zvlášť pri ministrovi obrany trochu poľutovaniahodné.
Druhá moja predbežná poznámka je, že dávam si otázku, či pri veľkosti našich ozbrojených síl, tak v úrovni jeden a pol divízie, potrebujeme vôbec aj Vojenskú spravodajskú službu. Ale to len ako predbežná poznámka, berúc do úvahy veľkosť našej armády, ktorá by síce mala byť väčšia podľa mojej mienky, ale na to asi máme iné zatiaľ, žiaľ, priority.
Pán minister tu, keď tu ešte chvíľku bol, rozprával o inkriminovanej fotke, kde boli vysokí spravodajskí dôstojníci s osobou, ktorá je podozrivá z legalizácie majetku získaného z trestnej činnosti. Verejne podozrivá. Spomínal tu, že oni sa možno poznali z vysokej školy a asi má pravdu. Otázka je, že či, každý z nás má nejakých spolužiakov, ale pokiaľ to sú osoby, ktoré sú podozrivé minimálne z prania špinavých peňazí, či je v poriadku, ak sa s nimi naďalej verejne činné osoby, o to viac spravodajskí dôstojníci, o to viac šéfovia spravodajských služieb, stýkajú. Podľa mňa to v poriadku nie je.
Pán minister nám sľúbil na výbore pre obranu a bezpečnosť, že nám dá informáciu, z akých dôvodov sa stretli v Benine, pretože uvedení páni naozaj tvorili špičku Vojenského spravodajstva, ale slovenského Vojenského spravodajstva. To znamená, boli sme opatrní, oni neboli admirálmi "Canarismi" za 2. svetovej vojny, ktorý chodil po celom svete a získaval informácie. Asi nie.
Ale myslím si, že pre pána ministra Glváča to až taký problém, samozrejme, nie je, pretože ani on nemal problém sa stretávať s ľuďmi z kriminálneho prostredia. Napríklad s významným predstaviteľom z bratislavského podsvetia Jozefom Svobodom, ktorý bol v roku 2004 zavraždený a na ktorého pán minister vtedy povedal, citujem: "Poznali sme sa, niekoľkokrát som ho stretol v Alžbetke a nehanbím sa za to." Super. Pán minister má, samozrejme, dokonca ešte v minulosti žaloval za to, že som tieto jeho kontakty označil za neprípustné. Zatiaľ svoj spor prehral, ale ktovie, možno teraz prídeme na Najvyšší súd a ten nám povie niečo iné a zaujímavé.
Ešte k pánovi poslancovi Čížovi, lebo som mu tu chvíľku chýbal, som to registroval, on vedel, kedy mám vystúpiť, takže mohol kedykoľvek prísť. Porozprával o tom pán poslanec Číž, že ja som zľahčoval údajnú kauzu odpočúvania 40 poslancov, s ktorou prišiel trestne stíhaný bývalý minister Štefanov pred dvomi rokmi. No, ja som kedykoľvek prišiel na výbor aj ústavnoprávny, aj branno-bezpečnostný, kde ma zavolali poslanci toto podozrenie vysvetliť, a stále čakám - a budem čakať ďalej, aj keď sa toho asi nedočkám -, že nájdu ľudia ako pán Číž a jeho kolegovia a pán Fico a pán Kaliňák a ďalší odvahu sa ospravedlniť za to, čo vtedy narozprávali. Generálna prokuratúra v tichosti o niekoľko mesiacov na to trestne oznámenie odmietla, žiaden dôkaz nebol, nič, to si Štefanov vymyslel. Ale ešte to, že pán Číž má tú drzosť, drzosť rozprávať o tej kauze teraz, tak to je už naozaj, musím povedať, že sila. Pán Štefanov, ktorému hrozilo trestné stíhanie za nástenkový tender, si niečo vymyslí, ja na to prídem odpovedať, konečne, že to bol úplný výmysel, úplná haluz, úplný výmysel. A ešte pán Číž teraz o tom rozpráva. Vítam vás v pléne, pán Číž. Si prečítajte, čo povedala Generálna prokuratúra, a čakám, čo k tomu poviete. Považujem to za mimoriadne drzé z vašej strany, že ešte teraz ten prípad vyťahujete, lebo o tomto prípade by ste mali byť ticho. (Reakcia poslanca Číža.) Áno. Si faktickú poznámku zapnite a nevykrikujte tu. Hovorím k veci, lebo vy ste ten prípad znovu spomenuli. Nie ja.
Posledná poznámka sa týka polygrafu. Pán minister Glváč nám tu porozprával o tom, že ľudia, ktorí sú podozriví z tunelovania Vojenského spravodajstva, boli na polygrafe. A tým je to vlastne vyriešené. A boli na polygrafe aj ku fotke a tým je to vyriešené. Ja som sa opýtal pána ministra na výbore pre obranu a bezpečnosť, ktoré bolo neverejné, či bude súhlasiť s tým, aby neabsolvovali polygrafické vyšetrenie na polygrafe Vojenského spravodajstva na otázky, ktoré im zadajú podriadení, ich vlastní podriadení a vyhodnocujú ich vlastní podriadení, ale aby súhlasil s tým, aby otázky vybral výbor pre obranu a bezpečnosť a aby polygraf bol absolvovaný na Národnom bezpečnostnom úrade. Pán minister vtedy povedal, boli tam viacerí poslanci, že to zváži; že to zváži. Lebo inak si musím povedať, že absolvovať polygrafické vyšetrenie na polygrafe, ktorý majú na starosti podriadení toho, kto na polygraf ide, je v princípe taká veľká fraška. To nie je nič, čo je relevantné.
No, takže to asi pán minister zvažoval a zvážil, že radšej nie. Ale potom mu odporúčam, aby neargumentoval tým, kto a kedy a kde bol na polygrafe, lebo to je absolútne nedôveryhodné, keď polygrafické vyšetrenie realizujú podriadení osôb, ktoré na polygraf idú.
Bývalí riaditelia vojenských spravodajských služieb sú podozriví podľa materiálu, ktorý bol už aj zverejnený, že nakladali s majetkom spravodajských služieb tak, že z toho mali osobný prospech oni alebo tretie osoby. Mali nakúpiť nehnuteľnosti, zrekonštruovať a pre nepotrebnosť alebo dekonšpiráciu predať tieto nehnuteľnosti za výrazne nižšiu cenu.
Mal by som pre ministra obrany štyri otázky.
- Či už preveril po prvé, že majetok opísaný v správe, ktorá bola utajovaná, patril Vojenskému spravodajstvu?
- Po druhé. Ak áno, kedy a za akú cenu bol nakúpený?
- Po tretie. Kedy a za akú cenu bol rekonštruovaný?
- A po štvrté. Kedy a za akú cenu a z akého dôvodu bol predaný?
Od vypuknutia kauzy uplynul mesiac. Ak to znamená, že za mesiac minister nič nezistil, tak nemal elementárnu snahu zistiť pravdu. Minister, ktorý v niekoľko miliónovej kauze nemá elementárnu snahu zistiť pravdu, nezastupuje verejný záujem. A minister, ktorý nezastupuje verejný záujem, nemá čo robiť vo svojej funkcii.
Keď pred rokom aj štvrť bol minister Glváč na rokovaní výboru pri rokovaní o vládnom programe, vtedy mal také vyjadrenia, že jeho rezort chce byť ten najtransparentnejší zo všetkých. A vtedy som mu povedal, že v tomto zámere mu držím palce, ale on nie je nepopísaný list papiera. On má za sebou minulosť podnikateľskú aj politickú na to, aby mohol rozprávať o transparentnosti, a že teda vnímam s veľkou mierou skepsy, poznajúc jeho skutky z minulosti, jeho odhodlanie pri prevzatí rezortu. Myslím si, že to, čo som povedal vtedy, že tá skepsa bola oprávnená. A spomeniem, čo tým myslím v rámci transparentnosti ministerstva obrany.
Ministerstvo obrany uzavrelo koncom roku 2008 za éry pána Bašku rámcovú zmluvu na štyri roky so spoločnosťou Pegas Top, s. r. o., za sumu 52 mil. korún na upratovanie a údržbu vonkajších priestorov vojenských objektoch. Táto rámcová zmluva teda mala vypršať koncom roku 2012. Tu je oznámenie o výsledku verejného obstarávania. Čo si myslíte, kolegyne a kolegovia, vypršala upratovacia zmluva za takmer 2 mil. eur po štyroch rokoch tak, ako mala? No nevypršala. Pretože 16. novembra 2012 ministerstvo obrany už za pána Glváča podpísalo dodatok č. 1, ktorý túto zmluvu predĺžil do 31. 3. 2013. A potom ešte 28. 12. podpísal ďalší dodatok č. 2, ktorý pôvodnú zmluvu predĺžil do 31. 5. 2013. Toľko k predĺženiu pôvodnej zmluvy cez dodatky, ktoré sa však v Centrálnom registri zmlúv neobjavili v deň ich podpísania, teda 16. 11. 2012 a 28. 12. 2012, tak, aby ich každý, kto priebežne sleduje centrálny register, videl, ale ministerstvo obrany ich prezieravo schovalo pod čiastkovú zmluvu z 27. októbra 2011, teda rok dozadu. Teda tak, aby rezort síce formálne dodržal zákon, a teda dodatky zverejnil v centrálnom registri, ale zároveň tak, aby to nebilo do očí, aby ich málokto mohol nájsť. Šikovné.
A teraz k tým zmluvám. Na základe pôvodnej rámcovej zmluvy podpísalo ministerstvo obrany 26. 10. 2011 čiastkovú zmluvu na výkon upratovacích a údržbárskych prác v roku 2012, a to na sumu 89-tisíc eur. A viete, aká suma vyskočila v dodatku o rok neskôr 16. novembra 2012, ktorý zmluvu predĺžil o necelé tri mesiace? Takmer päťnásobná suma, 421-tisíc eur. Podľa tohto dodatku č. 1 niečo päťnásobne predražilo pôvodnú čiastkovú zmluvu. Čo to tak asi mohlo byť? Odpoveď nájdeme v tabuľke na poslednej strane dodatku č. 1. Podľa údajov z tejto tabuľky sa za 421-tisíc eur urobilo v troch vojenských objektoch, Zemianske Kostoľany, Nováky a Čereňany, toto:
- odstránenie krovín a stromov, teraz príde najdrahšia položka,
- odstránenie pňov v rovine v počte 4 055,22 kusov a
- odstránenie pňov vo svahu v počte 623,88 kusov.
Plošná úprava terénu a ostatné položky. V tejto tabuľke, ktorá vyjadruje výdavky za 421-tisíc eur z pôvodných 89-tisíc, ma zaujali najmä teda, samozrejme, dva údaje: 4 055,22 kusov pňa v rovine a 623,88 kusov pňa vo svahu.
Pán minister, ak by tu bol, by som na neho mal rád otázky tri a budem mať následne. Očakávam na ne tri jasné odpovede.
- Prvá. Čo predražilo pôvodnú zmluvu z 89-tisíc na päťnásobok?
- Druhá. Ako je možné odstrániť 0,22 kusa a 0,88 kusa pňa?
- A tretia otázka. Kto na ministerstve obrany vymyslel skrývanie dodatkov do rok starých záznamov v Centrálnom registri zmlúv, kde si ich takto nikto nevšimne? Koľko dodatkov ste takto, pán minister Glváč, poschovávali?
Nebolo to náhodou tak, pán minister Glváč, že pri tomto dodatku ministerstvo nezrátalo stromy, ktoré treba vyťať, ale zobralo si sumu, ktorú chce minúť a pomerne primitívnou matematikou túto sumu vydelilo cenou za jednotkový meter a tak mu vyšlo 4 055,22 kusov v rovine a 623,88 kusov vo svahu? Lebo ak to bolo takto, tak ministerstvo obrany uprednostnilo súkromný záujem pred verejným záujmom. Ak to bolo takto, tak ministerstvo obrany uprednostnilo podnikateľa, ktorému dalo zarobiť na úkor daňových poplatníkov. Ak to bolo takto, tak tých 421-tisíc eur sa má vrátiť do štátneho rozpočtu a minister obrany do poslaneckých lavíc.
Ďakujem veľmi pekne.