21. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Som presvedčená, že to, čo dnes vidíme, je skutočne veľmi zlý postup, a v situácii, kedy ešte ani nevieme, ako Ústavný súd rozhodne, sa púšťame do voľby nového generálneho prokurátora. Napadá ma otázka, že či vy už teda viete, ako Ústavný súd rozhodne, či máte interné informácie priamo z Ústavného súdu. Čo budete robiť, ak Ústavný súd rozhodne v prospech žiadosti doktora Čentéša? Tento scenár, prípadne aj iné rozhodnutia zo Štrasburgu možno aj otvárajú cesty, pri ktorých vôbec nevieme, ako môžeme ďalej dopadnúť, kam budú tieto cesty viesť, či budeme mať dvoch generálnych prokurátorov, alebo budeme platiť pánovi Čentéšovi miliónové odškodné. Už sme videli v prípade zdravotných poisťovní, že vás veľmi netrápi rozhodnutie súdov. Takže asi v takomto duchu budete postupovať aj teraz.
Každopádne chcem povedať, že vidíme tu všetci, že sa porušujú základné princípy právneho štátu.

Richard, tak ako ty, myslím si, že naivne sa spoliehaš, že možno na poslednú chvíľku sa nájde pár ľudí v SMER-e, ktorí si povedia, že to nespáchajú. Ja sa rovnako naivne na to spolieham, a preto sme tu aj tie transparenty dali. A takisto sa spolieham aj na to, že keď sa aj rozhodnú spáchať tento krok, tak ho urobia naozaj, hrdo na to, že ho spáchajú, a pôjdu rovno cez tie koridory a nebudú sa snažiť ho obísť cez koridor predsedu parlamentu. A keď teda to spáchať chcú, tak že tie transparenty roztrhajú. Myslím si, že ten moment bude veľmi dôležitý a som fakt zvedavý teda, že či spáchajú hriech priamo, alebo pokútne, tajne a zbabelo?

Ďakujem pekne. Ja by som na záver tejto rozpravy rada oznámila, že poslanci opozície sa tejto voľby nezúčastnia v žiadnej podobe a odchádzame zo sály.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán Podmanický, vyčítate mi teda, že som nechal skartovať lístky po voľbe. Keby ste si prečítali volebný poriadok, tam by ste sa dočítali, že som to bol povinný urobiť. Nechal som skartovať volebné lístky, lebo mi to prikazoval volebný poriadok. Tak ešte aj toto mi vyčítať už je trochu smiešne.
No a k tomu, že som chodil k pánovi Kočnerovi na raňajky. Tak áno, chodil som k nemu, lebo nechcel som byť videný s ním. Mal som obavy o moju povesť. Žiaľ, nenapadlo mi, že ma bude nahrávať. Ale ako som sa s ním spoznal, pán Podmanický? Váš stranícky kolega pán Počiatek ma o to poprosil, aby som sa s jeho priateľom stretol. To bolo začiatkom jesene 2006.
A ešte raz, vaša kandidátka na županku sa hrdo hlási k priateľstvu k tomuto pánovi. Tak vy si to ujednoťte v tej vašej hlavičke, že či chcete pána Kočnera stavať do veľmi negatívneho svetla, lebo vaši ľudia majú s ním ďaleko viac kontaktov a hlásia sa k nemu, ako ja.
Prajem vám pekný deň, pán Podmanický, a veľa šťastia pri voľbe.

Pekný deň, dámy a páni. Ja už som zažil veľa útekov z tejto sály, už som tu dlho. Je zaujímavé, že história vždy ale potvrdila, že vtedy, keď Slovensko potrebovalo naozaj názor a postoj, ste zutekali ako potkany z potápajúcej sa lode a robíte to dnes tak isto. (Potlesk v sále.) Nevadilo by mi to vôbec, ak by som po tejto relatívne krátkej debate, a priznám sa, že je to z môjho pohľadu veľký prejav neschopnosti opozície, pretože my ako opoziční poslanci - a zažili sme tu dve obdobia - sme dávali vždy najavo svoj názor a svoj program a takéto rozpravy sme viedli trošku jednak inteligentnejším a obsažnejším spôsobom.
Ale poďme späť k tomu déja vu. Ešte aspoň vy, pán Sulík, by ste tu na chvíľku mohli ostať, lebo chcem vám dať jeden odkaz, ktorý tu ešte neodznel. Keď o chvíľku prebehne tajná voľba, neuveríte, ja nemám pripravenú žiadnu pečiatku, aby som pečiatkoval volebné lístky a kontroloval vlastných poslancov. (Potlesk.) A hlavne žiadna prokuratúra ma nebude naháňať tak ako vás, že kde tá pečiatka je a čo to malo znamenať, akým spôsobom ste sprznili akt tajného hlasovania.
Ale poďme, dámy a páni, k tej podstate. Myslím, že to bolo pri nezmyselnej, alebo návrhu, nezmyselnom návrhu na obžalobu pána prezidenta, kedy som si dovolil vám pripomenúť - lebo vám treba len pripomínať - a to prostredníctvom videozáznamu, čo sa dialo počas tej frašky, tej škandalóznej voľby a čo boli tie dôvody, prečo pán prezident úplne legitímne využil svoje ústavné právo a na základe nálezu Ústavného súdu povedal, prečo vami škandalózne zvolený kandidát pán docent Čentéš nikdy nebude vymenovaný za generálneho prokurátora. A nebudem to opakovať, lebo to tu zaznievalo, ale veľmi dobre si pamätám jeden výrok a to je tá podstata úplne diametrálne iná, odlišná podstata vnímania demokracie. A potom si dovolím taký malý politologický exkurz, že tu z tohto miesta som povedal: Dámy a páni z koalície, máte legitímnu väčšinu. Získali ste ju legitímne v demokratických parlamentných voľbách a ja vám dávam slovo ako predseda vtedy najväčšieho opozičného 62-členného poslaneckého klubu, že budeme rešpektovať kohokoľvek, koho si zvolíte. Ešte raz. Máte legitímnu väčšinu, ktorú ste získali vo voľbách, len ho, preboha, a teraz to budem citovať, lebo si to pamätám, zvoľte spôsobom, aby nikto nikdy v budúcnosti nemohol spochybniť tohto kandidáta, ktorého ste si ako legitímna väčšina, ktorí ste vzišli z volieb, zvolili.
Čo ste urobili, pán Sulík? (Reakcia z pléna.) Urobili ste, urobili ste, volá sa to dodnes Sulíkov paradox. Donekonečna omieľate tú floskulu o tom, ako Ústavný súd povedal, že to bola legitímna voľba. Ústavný súd to nikdy nepovedal. Ústavný súd, zhrniem to, povedal, že ste dospeli k ústavno konformnému riešeniu protiprávnym spôsobom. A už sa k tomu nebudem viacej vyjadrovať.
Čo ma ale veľmi mrzí - a chcem trošku využiť túto situáciu, sledujúc aj včerajšiu rozpravu a nakoniec aj dnešnú -, že sa začínajú v slovenskom politickom systéme rozvíjať dve také zvláštne tendencie. Jedna je taká výlučne národná, nie že by ma to tešilo, a teraz to trošku odľahčím. Keď som vás tu počúval a štátostrana a väčšina, nedemokratická väčšina a všetko si chcete urobiť, tak som sa obrátil na skúsenejších kolegov a povedal som, že asi by sme mali začať vážne uvažovať zaviesť do ústavy a do volebného systému nielen minimálnu percentuálnu hranicu, ktorú musí politický subjekt prekročiť, ale ak by som prijal vaše fantastické politologické exkurzy o tom, aké je to šialené, akí sú tí ľudia na tom Slovensku nezodpovední, že si dovolia niekomu dať skoro 45 percent! Zaveďme, pán Sulík, čo ja viem, koľko ste schopní? Šesť percent urobíte? Dajme, dajme, že sedem percent bude. (Potlesk.) A bude svätý pokoj. Mám len jednu obavu. Mám len jednu obavu, že by to veľmi, dovidenia, že by to neprospelo atomizácii stredopravého politického priestoru. Jednoducho neviem, koľko by tých strán bolo. Tých lídrov je tam veľa. Tých ambicióznych, ktorí nie sú schopní udržať ani 300-chlapovú stranu, nieto 17-tisícovú stranu, ktorá je schopná konzistentne 15 rokov nielen ľuďom ponúkať reálnu sociálnodemokratickú alternatívu, ale ju aj reálne v živote plniť. Lebo keby to tak nebolo, v živote nemôže takýto politický subjekt fungovať a v živote nemôže dostať tak výraznú podporu a v živote si ju nemôže udržiavať 14 rokov. (Potlesk.) Toto je problém stredopravého priestoru, a preto za rok a pol nepočujete jednu programovú alternatívu. Nič. Dokolečka, dokola, takí, hentakí, onakí, zlí, zlodeji, mocenskí, boľševici, neviem čo všetko.
Čo ale ma ešte viac mrzí a včera to vyšlo úplne najavo, a to je tá druhá tendencia, ktorá nie je len špecifikom Slovenska. Dokonca seriózna politológia už tomu hľadá názov. Aj ho našla. Hovorí tomu politainment a sú to presne špecifické subjekty, ktoré sa implementujú do politických systémov nie na základe konzistentnej ideológie a konzistentného programu, ktorý potom v prípade získania podpory a moci sú schopní realizovať v prospech občana, ale všelijakými predstaveniami pred kamerami, v žiari reflektorov, rôznymi symbolmi, gestami. Všetko sa dozviete od týchto ľudí, len nie to, čo by s tou krajinou robili, keby vládli. A ak náhodou tú možnosť mali, tak sa tá krajina rozkladala zázračným geometrickým tempom.
Ešte raz opakujem, nie je to slovenské špecifikum, bohužiaľ. Áno, vyplýva to z dezilúzie občana. Demokracia má svoje úskalia. Ale nech nám prestanú vykladať ľudia, ktorí nie sú schopní ani len udržať párchlapovú stranu pokope, nie sú schopní udržať moc, nie sú schopní spravovať krajinu. To, že strana, ktorá je schopná roky ponúkať alternatívu, vládnuť, ponúkať schopných ľudí, legitímne realizuje svoj mandát, ktorý získala legitímne na základe demokratických parlamentných volieb. (Potlesk.)
Viete, opäť k tomu politainmentu, tej politickej zábave. A to by som ešte bral. To sme robili aj my, aj keď nie spôsobom, ku ktorému sa o chvíľu vrátim. Používali sme symboly, používali sme transparenty. Pamätám si, že sme tu natiahli slovenskú zástavu, ale nikdy, nikdy sme v záujme našej symboliky, ktorá bola veľmi zrozumiteľná pre ľudí, ktorých tu v tejto Národnej rade reprezentujeme, neprekračovali určité miery. Nielen vnútorného správania, ale aj politického správania.
A dávajte transparenty! Ale to, akým slovníkom začína táto Národná rada viesť zo strany drahých niektorých, aby som sa ospravedlnil Ľudovi Kaníkovi, zo strany opozície takzvanú demokratickú rozpravu, ma privádza naozaj do zúfalstva.
Myslel som si, keď som tu stál po zvolení za predsedu parlamentu a veľmi otvorene som ponúkol určitú vyššiu mieru spolupráce a konsenzu, že nájdem odozvu. Žiaľ, okrem štandardných politických strán, ktoré tu, chvalabohu, sedia a dúfam, že tu ešte dlho budú sedieť bez ohľadu na to, ako ľudia v budúcich parlamentných voľbách rozhodnú, či chcú pravicovú vládu, alebo stredopravicovú, alebo ľavicovú, len nech sú to, preboha, normálne štandardné politické subjekty, ktoré neponúkajú ľuďom divadlo pred kamerami, ale sú schopní ponúknuť im idey, myšlienky a reálne realizovať program. (Potlesk.) Nie je doba na zábavu. Ani na politickú. A budem, pokiaľ budem predsedom parlamentu, bojovať proti tendenciám a či sa to páči, alebo nie, a či ma médiá budú označovať akýmikoľvek prívlastkami, pokúsim sa s tým vysporiadať. Jednoducho nedovolím dehonestovať Národnú radu Slovenskej republiky vulgarizmami a krčmovými príhovormi, ktoré za normálnych okolností ani v tej krčme by nikto nepočúval. (Potlesk.)
Dámy a páni, niektorí zo skrutátorov sa vyjadrili, že sa nezúčastnia. Nuž chcem len pripomenúť, že Národná rada má určité pravidlá. Sú koncipované v zákone, v určitých vnútorných imanentných procesoch a aj skrutátor je človek, ktorý na základe proporcionality volebného výsledku, na základe konsenzu celej Národnej rady dostáva mandát na výkon tejto funkcie. Áno, rešpektujem, dobre, povedali, hentaké, onaké, nezúčastnia sa.
A teraz k tomu politainmentu. Chcem požiadať kolegov z OĽaNO, ktorí držia tie transparenty, aby si uvedomili, že idú v zákonnej voľbe, lebo nikto nikdy nespochybnil zákonnosť tejto voľby, idú zákonnej voľbe brániť nezákonným spôsobom. Výkon každého poslaneckého mandátu je slobodný a je štrukturovaný a je naplnený obsahom. A tajné hlasovanie alebo akékoľvek iné hlasovanie jednoducho je slobodné a nikto, nikto nemá právo slobodu iného obmedzovať na základe akýchkoľvek svojich predstáv. Ja vás chcem veľmi pekne požiadať, aby ste odtiaľ odišli. (Potlesk.) Lebo by to bolo také isté, čo, samozrejme, vy môžte, ale my nemôžme, lebo oni sú dobrí, to smerujem teraz k médiám, a my sme tí zlí, oni sú všetci demokrati, oni môžu przniť voľbu, oni môžu nerešpektovať ústavu, Sulík môže pečiatkovať lístky, všetci si môžu ukazovať lístky, fotiť, to je všetko v poriadku, to je absolútne a legitímne zvolený kandidát, ale my nemôžme štandardným zákonným spôsobom, na ktorom sa zhodli ústavní právnici. Ja som sa pobavil, niekoľkokrát som to hovoril, viete, že ako predseda parlamentu som hovoril, že sme mali začať voliť. Alebo moja povinnosť bola voliť nového kandidáta. Pre mňa ten proces skončil, jednoducho my ponúkame kandidáta, my nevolíme generálneho prokurátora. Keď niektoré protivládne médiá raz písali, že ako si to dovolím vypísať tú voľbu, keď som ju vypísal, a potom, keď som ju nevypísal, tak zase písali, ako si to dovolím porušovať tú ústavu a nevypísať tú voľbu.
Chcem vás poprosiť, kolegovia z OĽaNO, aby ste umožnili slobodný výkon mandátu, aby ste vy, ktorí tu máte plné ústa rečí o tom, aké čo je demokratické a čo nie je demokratické. Ja, ešte raz, uznávam symboly, dajte si ho nabok. Nikdy sme vám nezasahovali a keď ste používali priestor pred rečníckym pultom, využite celú sálu na symboly akékoľvek chcete, pokiaľ nebudú nikoho urážať, máte právo na svoj názor, my to rešpektujeme, len prosím vás, celý čas dnešné poobedie ste hovorili o zákonnosti, o demokracii. Nebráňte nezákonným spôsobom zákonnému tajnému hlasovaniu, ktoré chcú slobodne vykonať poslankyne a poslanci, ktorí tu sedia na základe výsledku demokratických a slobodných parlamentných volieb. O nič iné vás nežiadam.
Aký by bol rozdiel, keby som toho skrutátora - ktorý, osobne si myslím, ak prijal ten mandát po volebnom výsledku a je jedno, či je z opozície, alebo z koalície - uviazal na obojok a pritiahol by som ho do tej volebnej miestnosti? No asi by sa vám to nepáčilo. Aký je rozdiel, že vy chcete brániť poslankyniam a poslancom vo vykonaní slobodného mandátu?
Dámy a páni, som presvedčený, že ľudia na Slovensku čakajú konečne, aby sa tento problém, ktorý vyrobili tí, ktorí dnes sa hrajú na tých krásnych, čistých, čestných, ušľachtilých a vedel by som polhodinu vymenovávať všetky tie pozitívne prívlastky. Poďme už konečne ponúknuť pánovi prezidentovi kandidáta, na ktorého ľudia čakajú. Urobme tak normálnym, zákonným, legitímnym spôsobom a tým je tajné hlasovanie. A verím, že sa opäť po tých hodinách rečí začneme venovať vládnym návrhom zákona a zákonov, ktoré riešia problémy ľudí, lebo my sme tu na to, aby sme riešili problémy ľudí na Slovensku. A nie problémy neschopných predstaviteľov stredopravých strán, ktorí, ak zavedieme vrchný limit na voľbu, aby náhodou nemohol niektorý z politických subjektov získať legitímne väčšinu, tak sa budú štiepiť už nie ani ako atóm, ale ako neutrón. Chcem vás požiadať, aby sme teraz hlasovali o návrhu na vykonanie tajnej voľby a aby sme potom uskutočnili tajné hlasovanie.
A ešte raz vás chcem poprosiť, kolegovia z OĽaNO, a môžte rozprávať, čo chcete, aby ste uvoľnili priestor, aby sme tak, ako to býva obvykle, mohli slobodne vykonať to, na čo máme právo z ústavy, a to voliť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, už by som tu nesedel, keby ste tak plamenne nezačali hovoriť. Zostal som tu len chvíľu, aby som videl, ako budete trhať tie transparenty, aby som si to zdokumentoval. Ale vaša plamenná reč ma prinútila zareagovať, pretože jej cieľom bolo odviesť, odviesť tému od podstaty veci. Pretože podstata veci je, že tu sa práve ďalším krokom mení štandardná demokracia západného typu na demokraciu ruského typu. Kde väčšina znamená, že má všetko. (Reakcie z pléna.) Znamená, že obsadzuje všetky, absolútne všetky úrady, ktoré existujú, bez ohľadu na rešpektovanie rozloženia politických síl. Demokracia, ktorá nemá nezávislé kontrolné mechanizmy, ktoré môžu korigovať valec väčšiny, sa stáva tyraniou väčšiny a nie demokraciou. O to tu ide, a preto my opozícia sa nezúčastňujeme a neparticipujeme na tomto, na tejto premene liberálnej demokracie na neliberálnu demokraciu, ktorá sa tiež môže nazývať demokraciou, lebo je o väčšine. Je o názore väčšiny, ale je ďaleko od slobody. Je prvým krokom k strate slobody, tak ako mnoho režimov, ktoré pošliapavali ľudské práva, zničili budúcnosť jednotlivých krajín. Vznikli na základe demokratickej vôle väčšiny. Ale práve kultúra skutočnej demokracie je postavená na tom, že rešpektujeme nezávislosť kontrolných úradov, kontrolných orgánov, ktoré vy nerešpektujete a postupne ich všetky obsadzujete vlastnými ľuďmi.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda, mala som chvíľku pocit, že sedím na vašom predvolebnom mítingu, dokonca aj tlieskanie vašich ľudí ma v tom chvíľku podporilo. Druhý pocit som mala, že som na nejakom politologickom školení. Ale v podstate môžem povedať, že išlo o dlhý demagogický monológ. Myslím si, že sme tu rovnako zvolení legitímne tak ako aj vy, aj členovia vášho poslaneckého klubu. Preto vás poprosím, aby ste nás nedehonestovali. O samotnom dehonestovaní tohto parlamentu ste aj sám hovorili a súhlasím s tým, že niekedy sú tu, alebo častokrát sú tu veci, ktoré sa mne samej veľmi zle počúvajú. Dochádza k osobným stretom, k rôznym osobným invektívam. Ale podľa toho, čo ste povedali, ja som od vás ešte nepočula ani raz priamo tu v parlamente výzvu, aby sa toto nedialo. Pretože sa to deje aj z úst vašich poslancov, nielen opozičných! Nikto, myslím, nespochybňoval, že ide teraz o nezákonnosť voľby. Zväčša išlo o apel, aby ste sa správali - nie nemyslím teraz vy, ale celý klub - aj podľa určitých morálnych pravidiel. Pretože toto bolo najviac napádané práve dnes v pléne. Nikto nebráni hlasovaniu. Reagujem na to, že ste povedali, vyzvali ste našich poslancov, aby odišli s transparentmi, alebo teda nebránili slobodnej voľbe. Nikto im naozaj nebráni v tej voľbe. Pretože tie transparenty sú robené z papiera, ktorý sa veľmi ľahučko dá roztrhať, a práve v tom je tá symbolika. (Smiech a piskot.) Áno, kľudne, v tom je tá symbolika, ktorú tu chceme, aby ste prekonali teda toto a roztrhali to a tým dali najavo, že tú totalitu myslíte vážne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja si myslím, že ti ďakujeme za celý klub, že si vlastne zaujal k tomuto postoj ako predseda parlamentu a že si kultúrne požiadal pána Matoviča a ostatných, aby odstránili transparenty. Tak ako ostatní poslanci pred chvíľou povedali, čo si želajú. No želajú si to, aby sme tie transparenty potrhali, aby jednoducho pán Matovič s pánom Hlinom mohol súťažiť, pán Matovič bude držať transparenty, pán Hlina búchal topánkou a nechcel pustiť poslancov, čiže je to boj v klube alebo v strane OĽaNO kto z koho. A takúto šou a takéto divadlo vlastne ponúkajú títo poslanci občanom, pretože inak sa do televízie nemôžu dostať, pretože jej argumenty zrejme nie sú zaujímavé pre médiá. Takže ja si myslím, že si veľmi pekne povedal, že my to nechceme ani trhať, my nechceme ani brániť, ale zase si myslím, že nemali by brániť ani nám, aby sme išli normálne voliť, aby každý mohol vyjadriť svoj postoj. Postoj, ako sa rozhodne pri voľbe. Pretože táto voľba bude určite demokratická.
A ja by som poprosila týchto pánov poslancov a pozývam ich týchto aj medzi našich ľudí, nech idú medzi ľudí a nech prestanú tu celý mesiac robiť teatro a šou medzi, vlastne pre médiá, pretože občanov Slovenskej republiky skutočne zaujímajú ich názory aj niečo iné. Ale ani jeden z vás nepríde medzi ľudí, ale ani jeden z vás nepáchne medzi ľudí, ale celý mesiac tu budete stáť s transparentami, budete si obliekať tričká, budete búchať topánkami a budete hrať zo seba hercov, divadelníkov a budete tu robiť cirkus.
A, pán Matovič, vám sa tiež čudujem, pretože keď som čítala v SME-čku 1. 8., že pán Čentéš skartoval vaše materiály, dodnes neviem, kde je vaša výpoveď, pán Matovič. Prečo ste ju tu nevyvesili na transparent, čo ste vypovedali u generálneho prokurátora? (Smiech a potlesk.) Čo ste vypovedali, prečo ste nechali skartovať materiály a tie materiály sú skartované?
Pán predseda parlamentu, veľmi vám ďakujem, (Reakcie z pléna.) že ste zachovali slušnosť a že ste týchto pánov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, dovolím si skonštatovať, že išlo o výstižné vystúpenie, ktoré konečne nastavilo týmto ľuďom z pravice ich zrkadlo a teda ich krásny obraz, akí sú. A dôkazom je to, že zľakli sa toho obrazu a odišli z tejto sály. No samozrejme, hrajú sa akože na pravicové strany a postupujú ešte stále podľa manuálu, ktorý majú od pána Sorosa z deväťdesiatych rokov, len zabudli trošku si ten manuál, ktorý majú a ktorý už postupujú ním, cezeň 20 rokov, aktualizovať si. A je, myslím si, stále smutné, že občania toto musia trpieť na Slovensku, takéto akože demokratické pravicové strany, ktoré keď sa dostanú k moci a majú prejaviť zodpovednosť, tak sa iba hádajú a jednoducho destabilizujú celé Slovensko. Vzhľadom na to, že nám tu takto bránia, aby sme išli hlasovať, ja by som si dovolil dať taký technický návrh, že či by sme nemohli ísť hlasovať cez trakt predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, teda odzadu.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán predseda, za vaše slová. Už v období antiky velikáni ducha prízvukovali, že sloboda človeka končí tam, kde začína sloboda druhej ľudskej bytosti. Vážení páni, ktorí stojíte s transparentmi, vaša sloboda konania končí tam, kde začína sloboda druhého. Teda nemáte právo nikoho obmedzovať. Ja osobne chcem teraz voliť na základe vlastného slobodného rozhodnutia. Určite tam nebudem šaškovať trhaním papiera. Ak odtiaľ neodídete, je to ozaj z vašej strany totálna drzosť a neokrôchanosť. Ďakujem. (Potlesk.)