21. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 562 zo 14. mája 2013 pridelila vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 476, na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 245 z 11. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 171 z 13. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 166 z 11. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 148 z 5. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 102 z 8. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 105 z 19. júna 2013.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
Vystúpenia
11:39
Vystúpenie 11:39
Milan Panáček- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske...
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 245 z 11. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 171 z 13. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 166 z 11. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 148 z 5. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 102 z 8. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 105 z 19. júna 2013.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončil som.
Ďakujem pekne. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 562 zo 14. mája 2013 pridelila vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 476, na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 245 z 11. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 171 z 13. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 166 z 11. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 148 z 5. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 102 z 8. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 105 z 19. júna 2013.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
11:45
Vystúpenie v rozprave 11:45
Pavol ZajacMoje výhrady k tomuto návrhu zákona: Pán minister neustále hovorí o tom, že ruší 248 úradov miestnej štátnej správy,...
Moje výhrady k tomuto návrhu zákona: Pán minister neustále hovorí o tom, že ruší 248 úradov miestnej štátnej správy, ja neustále hovorím, že on spája tých 248 úradov pod okresné úrady, čiže nie je to o zrušení, je to o spájaní. Ľudia zostanú na svojich miestach, úradníci zostanú v tých istých kanceláriách, vymenia sa tabuľky, vymenia sa pečiatky aj podľa dôvodovej správy nikto nepríde o miesto. Tento zákon je o centralizácii štátnej správy, to znamená o politizácii štátnej správy. Dáva obrovskú moc okresným prednostom, týchto okresných prednostov okresných úradov - o nich rozhodne strana a vláda, okresné predsedníctva SMER-u budú o nich rozhodovať. U týchto okresných prednostov si budú môcť všetci biznismeni v tom okrese, keď budú potrebovať rozhodnutie úradu, a to je jedno, či sa bude dotýkať skládky komunálneho odpadu, spaľovne, alebo zápisu do katastra, u týchto okresných prednostov si budú môcť vybaviť všetko. Pán minister v prvom čítaní hovoril, že jednotné kontaktné miesta urobia tú dobrú vec, že občan sa nedostane do styku s úradníkom a tým pádom nebude dochádzať ku korupcii, ale u jedného človeka v okrese sa bude dať vybaviť všetko.
Ďalej nám vadí viacerým to, že hovoríme o efektívnejšom využívaní verejných financií, a pritom týmto zákonom ideme zriadiť nových 23 okresných úradov, to znamená nových 23 prednostov okresných úradov. Ďalej ideme zriadiť nových 43 odborov na týchto okresných úradoch. Do dneska v týchto okresoch - sú to menšie okresy, 23 okresov - boli len vysunuté pracoviská obvodného úradu a takisto vysunuté pracoviská niektorých úradov. My z nich týmto zákonom, teda vy z nich týmto zákonom idete zriadiť 23 nových prednostov a 43 nových vedúcich odborov. Mimochodom, v zákone v § 3 ods. 4 máte sami napísané: "Okresný úrad so súhlasom ministerstva môže zriadiť na výkon niektorých činnosti štátnej správy pracovisko okresného úradu a určiť jeho územný obvod." To znamená, ak by ste naozaj chceli šetriť verejné financie, podľa tohto paragrafu mohli ste si zriadiť vysunuté pracoviská tak, ako to bolo doteraz, a mohli zostať 49 okresných úradov. Myslím si, že tieto obvodné, do dneska to boli obvodné úrady, tie v tých menších okresoch vedeli zabezpečiť výkon činnosti štátnej správy, to znamená aj včera na výbore ste spomínali napríklad povodne alebo snehové kalamity, tieto veľké okresy to dokázali zabezpečiť. Nie je nutné zriadiť nato okresné úrady a jednotlivé odbory. Úsporu definujete na úrovni, zrušením teda 2,2 milióna eur, a to tým, že neobsadíte dnes neobsadené miesta, a na úrovni štátnej správy 9,3 milióna, a to tým, že presunutie podporné činnosti z ostatných ministerstiev pod ministerstvo vnútra. A podľa vašej dôvodovej správy nikto nepríde o miesto a na ministerstve vnútra nikoho ďalšieho nezamestnáte. Pýtal som sa v prvom čítaní, pýtam sa znova, na ministerstve dopravy sa má znížiť rozpočtová kapitola o 4,6 mil. eur, to tam naozaj nikto nepríde o miesto, naozaj túto činnosť budete robiť na ministerstve vnútra bez toho, aby ste prijali jedného človeka naviac?
Odvolacím, ďalšia vec, ktorá mi vadí, odvolacím orgánom na sídle kraja, teda na na okresnom úrade v sídle kraja bude v druhom stupni orgán, ktorý si zriadi príslušný odbor na tom okresnom úrade. To znamená, v prvom stupni rozhodne okresný úrad o určitej veci a odvolacím orgánom bude ten istý úrad - možno na tej istej chodbe, len o dvere ďalej - pod tým istým prednostom okresného úradu. Aké bude nezávislé rozhodovanie na tom druhom stupni? Myslím si, že všetci si vieme dať odpoveď, že to rozhodnutie bude také isté, ako v prvom stupni. Aby, aby sa aspoň čiastočne symbolicky oslabila moc prednostov okresných úradov, v závere podám pozmeňujúci návrh, ktorý aj vysvetlím.
Teraz by som chcel niečo povedať ku auditu verejnej správy, ktorý má byť tento mesiac byť ukončený. Podľa, podľa mojich znalostí a rád by som videl ten audit štátnej správy, verejnej správy, ktorý by mal tieto veci zadefinovať, podľa mojich poznatkov sú určité činnosti na VÚC-kách, rozhodovacie, administratívne činnosti, ktoré by sa možno po tomto audite dali spojiť s rozhodovaniami na týchto budúcich okresných úradoch, ale sú to skôr také administratívne rozhodovania, ktoré by sa dali spojiť, lebo v záverečnej reči po prvom čítaní ste povedali okrem iného, že zrušenie vyšších územných celkov je jedna zo slušných ambícií, ktorú by sme mali mať. Vidím tu jedného župana za SMER, druhého župana za SDKÚ, no neviem, či by s vami súhlasili. Medzitým pán premiér Fico na sneme ZMOS-u povedal, že treba urobiť 3 vyššie územné celky so silným vplyvom štátu a v žiadnom prípade nie v Bratislave. To sú jeho slová zo snemu ZMOS-u. Keď si tieto výroky spojím, tak mi z toho vychádza, že chcete urobiť znova krajské národné výbory, 3 na Slovensku, lebo silný vplyv štátu. Ako si to mám vysvetliť? Som presvedčený, že vyššie územné celky robia svoje kompetencie lepšie, ako keby ich robil štát. Napríklad, ako príklad uvediem cesty druhej a tretej triedy. Dneska štát spravuje cesty prvej triedy. A prvej triedy, prvej triedy má na starosti štát, ale cesty druhe a tretej triedy majú na starosti VÚC-ky. Som presvedčený, že keby to mal na starosti štát, vyzerali by cesty druhej a tretej triedy oveľa horšie. A mohol by som takto pokračovať pri DSS-kách, mohol by som takto hovoriť o stredných školách, ak by to mal riadiť štát, bolo by to horšie. Rozhodovania v štáte, čím idú na nižšiu úroveň na regionálnu úroveň, tým lepšie pre občanov. To, čo riadi štát, riadi vždycky menej efektívne ako to, čo sa rozhoduje v regióne alebo na komunálnej úrovni.
Názor KDH - aj môj osobný - bol, keď sa zriaďovali vyššie územné celky, že pre Slovensko by boli najvýhodnejšie 12 vyšších územných celkov podľa prirodzených regiónov. Rozhodlo sa nakoniec o ôsmich, tie fungujú 12 rokov. Niekde fungujú lepšie, niekde horšie, niekde sa zadlžujú viacej, inde menej, ale som presvedčený, že ich spájanie by bolo znásilňovanie regionálnej správy. Dnes fungujúci systém regionálnej správy treba vylepšovať, tomu sa nikto nebráni, ale nie znásilňovať. A v rámci toho vylepšenia, pán minister, veľmi rád by som povedal, budem hovoriť konkrétne o VÚC-ke v Prešovskom kraji, v rámci toho vylepšenia by bolo potrebné, aby základná vec, voľby do vyšších územných celkov boli demokratické, aby voľby v Prešovskom kraji do vyšších územných celkov nebol nákup hlasov v rómskych osadách ako v supermarkete. Preto by som vás chcel požiadať ako ministra vnútra, aby ste s pomocou všetkých bezpečnostných zložiek v tomto štáte zabezpečili demokratický priebeh volieb v Prešovskom kraji. Nákup voličských hlasov je posledné tuším dva roky už trestným činom. Ak takto masívne sa nakupujú hlasy v rómskych osadách v Prešovskom kraji, tak to z nás robí rozvojovú alebo banánovú republiku. Toto sa deje na Ukrajine, a preto tam musia chodiť pozorovatelia OBSE, niektorí moji kolegovia boli na voľbách na Ukrajine kvôli tomu. Chceme sa tomu vyhnúť, a preto vás žiadam takto verejne, aby ste zabezpečili demokratický priebeh volieb, aby sa táto trestná činnosť takto masívne nediala pri týchto voľbách. Vy sám ste sa vyjadroval ku VÚC-kam pri záverečnej reči, preto mi dovoľte, aj mne sa tomu vyjadriť a súvisí to zriadením verejnej správy a s auditom verejnej správy, veci spolu súvisia.
Vrátim sa naspäť ku prednostovi okresného úradu, ktorý je alebo bude podľa tohto zákona okresným gubernátorom. Aby som aspoň čiastočne znížili jeho vplyv, pripravil som pozmeňujúci návrh, aby nie prednosta okresného úradu na návrh príslušného ministerstva, ale príslušné ministerstvo vymenovávali vedúcich odborov. Prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 476:
1. V čl. I, § 2, ods. 4 sa doterajší text "vymenuje prednosta okresného úradu na návrh vedúceho ústredného orgánu štátnej správy" nahrádza novým textom, ktorý znie "vymenúva a odvoláva vedúci ústredného orgánu štátnej správy".
Toľko pozmeňujúci návrh, odovzdám ho spravodajcovi.
Žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ale zákon ako celok KDH ani ja osobne nemôžme podporiť.
Vážený pán predseda, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, pravdepodobne tým drobným zmätkom došlo preto, že tento bod je predsunutý a viacerí sme o tom nevedeli. Dobre. K samotnému návrhu zákona som sa už v prvom čítaní vyjadril, preto moje výhrady len stručne pomenujem najprv a potom dám jeden pozmeňujúci návrh.
Moje výhrady k tomuto návrhu zákona: Pán minister neustále hovorí o tom, že ruší 248 úradov miestnej štátnej správy, ja neustále hovorím, že on spája tých 248 úradov pod okresné úrady, čiže nie je to o zrušení, je to o spájaní. Ľudia zostanú na svojich miestach, úradníci zostanú v tých istých kanceláriách, vymenia sa tabuľky, vymenia sa pečiatky aj podľa dôvodovej správy nikto nepríde o miesto. Tento zákon je o centralizácii štátnej správy, to znamená o politizácii štátnej správy. Dáva obrovskú moc okresným prednostom, týchto okresných prednostov okresných úradov - o nich rozhodne strana a vláda, okresné predsedníctva SMER-u budú o nich rozhodovať. U týchto okresných prednostov si budú môcť všetci biznismeni v tom okrese, keď budú potrebovať rozhodnutie úradu, a to je jedno, či sa bude dotýkať skládky komunálneho odpadu, spaľovne, alebo zápisu do katastra, u týchto okresných prednostov si budú môcť vybaviť všetko. Pán minister v prvom čítaní hovoril, že jednotné kontaktné miesta urobia tú dobrú vec, že občan sa nedostane do styku s úradníkom a tým pádom nebude dochádzať ku korupcii, ale u jedného človeka v okrese sa bude dať vybaviť všetko.
Ďalej nám vadí viacerým to, že hovoríme o efektívnejšom využívaní verejných financií, a pritom týmto zákonom ideme zriadiť nových 23 okresných úradov, to znamená nových 23 prednostov okresných úradov. Ďalej ideme zriadiť nových 43 odborov na týchto okresných úradoch. Do dneska v týchto okresoch - sú to menšie okresy, 23 okresov - boli len vysunuté pracoviská obvodného úradu a takisto vysunuté pracoviská niektorých úradov. My z nich týmto zákonom, teda vy z nich týmto zákonom idete zriadiť 23 nových prednostov a 43 nových vedúcich odborov. Mimochodom, v zákone v § 3 ods. 4 máte sami napísané: "Okresný úrad so súhlasom ministerstva môže zriadiť na výkon niektorých činnosti štátnej správy pracovisko okresného úradu a určiť jeho územný obvod." To znamená, ak by ste naozaj chceli šetriť verejné financie, podľa tohto paragrafu mohli ste si zriadiť vysunuté pracoviská tak, ako to bolo doteraz, a mohli zostať 49 okresných úradov. Myslím si, že tieto obvodné, do dneska to boli obvodné úrady, tie v tých menších okresoch vedeli zabezpečiť výkon činnosti štátnej správy, to znamená aj včera na výbore ste spomínali napríklad povodne alebo snehové kalamity, tieto veľké okresy to dokázali zabezpečiť. Nie je nutné zriadiť nato okresné úrady a jednotlivé odbory. Úsporu definujete na úrovni, zrušením teda 2,2 milióna eur, a to tým, že neobsadíte dnes neobsadené miesta, a na úrovni štátnej správy 9,3 milióna, a to tým, že presunutie podporné činnosti z ostatných ministerstiev pod ministerstvo vnútra. A podľa vašej dôvodovej správy nikto nepríde o miesto a na ministerstve vnútra nikoho ďalšieho nezamestnáte. Pýtal som sa v prvom čítaní, pýtam sa znova, na ministerstve dopravy sa má znížiť rozpočtová kapitola o 4,6 mil. eur, to tam naozaj nikto nepríde o miesto, naozaj túto činnosť budete robiť na ministerstve vnútra bez toho, aby ste prijali jedného človeka naviac?
Odvolacím, ďalšia vec, ktorá mi vadí, odvolacím orgánom na sídle kraja, teda na na okresnom úrade v sídle kraja bude v druhom stupni orgán, ktorý si zriadi príslušný odbor na tom okresnom úrade. To znamená, v prvom stupni rozhodne okresný úrad o určitej veci a odvolacím orgánom bude ten istý úrad - možno na tej istej chodbe, len o dvere ďalej - pod tým istým prednostom okresného úradu. Aké bude nezávislé rozhodovanie na tom druhom stupni? Myslím si, že všetci si vieme dať odpoveď, že to rozhodnutie bude také isté, ako v prvom stupni. Aby, aby sa aspoň čiastočne symbolicky oslabila moc prednostov okresných úradov, v závere podám pozmeňujúci návrh, ktorý aj vysvetlím.
Teraz by som chcel niečo povedať ku auditu verejnej správy, ktorý má byť tento mesiac byť ukončený. Podľa, podľa mojich znalostí a rád by som videl ten audit štátnej správy, verejnej správy, ktorý by mal tieto veci zadefinovať, podľa mojich poznatkov sú určité činnosti na VÚC-kách, rozhodovacie, administratívne činnosti, ktoré by sa možno po tomto audite dali spojiť s rozhodovaniami na týchto budúcich okresných úradoch, ale sú to skôr také administratívne rozhodovania, ktoré by sa dali spojiť, lebo v záverečnej reči po prvom čítaní ste povedali okrem iného, že zrušenie vyšších územných celkov je jedna zo slušných ambícií, ktorú by sme mali mať. Vidím tu jedného župana za SMER, druhého župana za SDKÚ, no neviem, či by s vami súhlasili. Medzitým pán premiér Fico na sneme ZMOS-u povedal, že treba urobiť 3 vyššie územné celky so silným vplyvom štátu a v žiadnom prípade nie v Bratislave. To sú jeho slová zo snemu ZMOS-u. Keď si tieto výroky spojím, tak mi z toho vychádza, že chcete urobiť znova krajské národné výbory, 3 na Slovensku, lebo silný vplyv štátu. Ako si to mám vysvetliť? Som presvedčený, že vyššie územné celky robia svoje kompetencie lepšie, ako keby ich robil štát. Napríklad, ako príklad uvediem cesty druhej a tretej triedy. Dneska štát spravuje cesty prvej triedy. A prvej triedy, prvej triedy má na starosti štát, ale cesty druhe a tretej triedy majú na starosti VÚC-ky. Som presvedčený, že keby to mal na starosti štát, vyzerali by cesty druhej a tretej triedy oveľa horšie. A mohol by som takto pokračovať pri DSS-kách, mohol by som takto hovoriť o stredných školách, ak by to mal riadiť štát, bolo by to horšie. Rozhodovania v štáte, čím idú na nižšiu úroveň na regionálnu úroveň, tým lepšie pre občanov. To, čo riadi štát, riadi vždycky menej efektívne ako to, čo sa rozhoduje v regióne alebo na komunálnej úrovni.
Názor KDH - aj môj osobný - bol, keď sa zriaďovali vyššie územné celky, že pre Slovensko by boli najvýhodnejšie 12 vyšších územných celkov podľa prirodzených regiónov. Rozhodlo sa nakoniec o ôsmich, tie fungujú 12 rokov. Niekde fungujú lepšie, niekde horšie, niekde sa zadlžujú viacej, inde menej, ale som presvedčený, že ich spájanie by bolo znásilňovanie regionálnej správy. Dnes fungujúci systém regionálnej správy treba vylepšovať, tomu sa nikto nebráni, ale nie znásilňovať. A v rámci toho vylepšenia, pán minister, veľmi rád by som povedal, budem hovoriť konkrétne o VÚC-ke v Prešovskom kraji, v rámci toho vylepšenia by bolo potrebné, aby základná vec, voľby do vyšších územných celkov boli demokratické, aby voľby v Prešovskom kraji do vyšších územných celkov nebol nákup hlasov v rómskych osadách ako v supermarkete. Preto by som vás chcel požiadať ako ministra vnútra, aby ste s pomocou všetkých bezpečnostných zložiek v tomto štáte zabezpečili demokratický priebeh volieb v Prešovskom kraji. Nákup voličských hlasov je posledné tuším dva roky už trestným činom. Ak takto masívne sa nakupujú hlasy v rómskych osadách v Prešovskom kraji, tak to z nás robí rozvojovú alebo banánovú republiku. Toto sa deje na Ukrajine, a preto tam musia chodiť pozorovatelia OBSE, niektorí moji kolegovia boli na voľbách na Ukrajine kvôli tomu. Chceme sa tomu vyhnúť, a preto vás žiadam takto verejne, aby ste zabezpečili demokratický priebeh volieb, aby sa táto trestná činnosť takto masívne nediala pri týchto voľbách. Vy sám ste sa vyjadroval ku VÚC-kam pri záverečnej reči, preto mi dovoľte, aj mne sa tomu vyjadriť a súvisí to zriadením verejnej správy a s auditom verejnej správy, veci spolu súvisia.
Vrátim sa naspäť ku prednostovi okresného úradu, ktorý je alebo bude podľa tohto zákona okresným gubernátorom. Aby som aspoň čiastočne znížili jeho vplyv, pripravil som pozmeňujúci návrh, aby nie prednosta okresného úradu na návrh príslušného ministerstva, ale príslušné ministerstvo vymenovávali vedúcich odborov. Prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 476:
1. V čl. I, § 2, ods. 4 sa doterajší text "vymenuje prednosta okresného úradu na návrh vedúceho ústredného orgánu štátnej správy" nahrádza novým textom, ktorý znie "vymenúva a odvoláva vedúci ústredného orgánu štátnej správy".
Toľko pozmeňujúci návrh, odovzdám ho spravodajcovi.
Žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ale zákon ako celok KDH ani ja osobne nemôžme podporiť.
Neautorizovaný
11:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:57
Juraj BlanárVystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 11:57 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Pán poslanec, podľa vašej logiky, ktorú ste teraz predstavili vo vašom vystúpení, napr. odvolacie konanie je kvalitnejšie už len preto, že sa nenachádza odvolací orgán na tej istej chodbe, ale nachádza sa na inej adrese, prípadne v inej nehnuteľnosti, vtedy je kvalitnejšie odvolacie konanie. Pochopil som túto logiku, ako ste to vysvetlili, a potom som zachytil ešte takú logiku, ktorú ste povedali, že v podstate všetko si budeme rozhodovať my, lebo budeme všetko obsadzovať, voliči rozhodnú o tom, kto bude riadiť štát, vo voľbách a vy veľmi dobre viete, že keď ste boli pri vláde, rovnako pri presadzovaní svojho volebného programu ste cez štátnu správu robili nominácie a robili ste ich, no, môžeme povedať, veľmi čudne. A teraz sa tvárite, ako keby sa vás to vôbec netýkalo. Ale vo vašom vystúpení som nezachytil absolútne žiadny návrh, ako to riešiť, žiadny návrh ako riešiť situáciu, ktorá nastala práve na základe vašich reforiem, kde ste aj vy, vaša strana boli. Lebo tu vznikli, namiesto 79 okresov nám tu vzniklo niečo cez 40 obvodných úradov, obvodné úrady, ktoré boli tak poprepájané, že napríklad niektorú agendu, poviem, z kraja žilinského pre Kysucké Nové Mesto robí obvodný úrad v Čadci a niektorú agendu pre Kysucké Nové Mesto robia v Žiline. No veď v tomto sa nerozumie žiadny občan, a preto tento návrh, ktorý prichádza z dielne ministerstva vnútra, chce zjednodušiť, stransparentniť a hlavne zamedziť tomu, aby ľudia chodili ako "Marek po pekle" v úvodzovkách z jedného úradu na druhý a ich šikanovali. Myslím si, že tento návrh je dobrý a vy ste nič neponúkli lepšieho, pán poslanec.
Neautorizovaný
11:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:59
Darina GabániováVystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 11:59 hod.
MUDr. PhD.
Darina Gabániová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán poslanec, ja by som len k tomu vášmu názoru na členenie, na územné členenie Slovenska a k tomu, čo je zažité, vžité a nevžité. Značná, značné množstvo právomocí bolo už presunuté na obce a ako racionalizačný prvok každý rozumný človek, ak sa nad tým zamyslí, považuje a zvlášť v, na prvý, po prihliadnutí na veľkosť nášho štátu, považuje za racionálne 3 územné celky. Áno, západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský kraj. A tento racionalizačný prvok zaviedol už Jozef II., osvietený panovník. Socializmus sa k tomu, za socializmu sa k tomu len vrátili, pretože boli ľudia na to, ktorí hľadali to najracionálnejšie delenie územné z hľadiska správy. Ďakujem.
Neautorizovaný
12:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:00
Mária JaníkováA hovoriť o tom, že bude viac nejakých tých vyvolených. Veď, preboha, pozrite na úrady práce. Na úradoch práce napríklad v Partizánskom 150 zamestnancov, 140 a máte tam 13 vedúcich, 3 riaditeľov. Preboha, ako kde sme to?! Veď nemôže byť napríklad vedúci odboru, kde sú traja zamestnanci. Ja tomuto fandím a naozaj mal by sa spraviť poriadok, mali by sa zjednodušiť veci. Není možné, aby napríklad zo sociálky vedľa do dverí musel človek utekať si nové potvrdenia hľadať si. Naozaj nie je to prepojené a obyvateľa sú tomuto nadšení a ja tiež. Ja len držím palce, aby sa to všetko zvládlo, aby všetko dopadlo tak, že rozhodnutia všetko sa bude dodržiavať. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 12:00 hod.
PhDr.
Mária Janíková
Videokanál poslanca
Ja by som sa, pán poslanec, chcela dotknúť tých nových okresných úradov a ako vám vadia nové okresné úrady. Ale nechápem, prečo vám nevadili pred 10 rokmi, keď za vlády pána Dzurindu boli zobraté a boli zobraté takým okresom, jak u nás napríklad Partizánske, 43-tisíc ľudí, 24 dedín a momentálne, aby ste vedeli, jak u nás napríklad taká správa, konkrétne by vám to vedeli povedať obyvatelia. Všeobecná zdravotná poisťovňa je mimo náš kraj. Chodíme do Topoľčian. Sociálna poisťovňa je v Prievidzi. Doprava je v Prievidzi, 40 km ľudia musia chodiť. Tri detašované pracoviská sú na úrade práce, kde chodia pracovníci z Prievidze jeden deň. Nosia sa pečiatky, nosia sa papiere do Prievidze, aby rozhodnutia, ledva stíhajú úradníci rozhodnutia, aby neporušili zákony. Čiže naozaj opýtajte sa občanov, či toto bolo a je vhodné.
A hovoriť o tom, že bude viac nejakých tých vyvolených. Veď, preboha, pozrite na úrady práce. Na úradoch práce napríklad v Partizánskom 150 zamestnancov, 140 a máte tam 13 vedúcich, 3 riaditeľov. Preboha, ako kde sme to?! Veď nemôže byť napríklad vedúci odboru, kde sú traja zamestnanci. Ja tomuto fandím a naozaj mal by sa spraviť poriadok, mali by sa zjednodušiť veci. Není možné, aby napríklad zo sociálky vedľa do dverí musel človek utekať si nové potvrdenia hľadať si. Naozaj nie je to prepojené a obyvateľa sú tomuto nadšení a ja tiež. Ja len držím palce, aby sa to všetko zvládlo, aby všetko dopadlo tak, že rozhodnutia všetko sa bude dodržiavať. Ďakujem.
Neautorizovaný
12:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:02
Jozef MikušVystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 12:02 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Zajac, mal si absolútnu pravdu, keď si hovoril o tom, že v podstate sa nič neudeje, len sa spoja jestvujúce úrady. Všetci zostanú sedieť na vlastných stoličkách v rovnakých budovách. Žiadna reforma, rovnako ako to bolo pri rušení krajských úradov, kde sa absolútne nič nezmenilo, v podstate sa ani nič neušetrilo. Takisto aj centralizácia v tomto prípade určite nebude, určite nebude, pozitívnym krokom z hľadiska toho šetrenia, efektívnosti, efektívnosti, čo by malo byť hlavným motívom každej reformy. Áno, prednosta okresného úradu bude gubernátor, ktorý paradoxne bude ale riadiť svojich pracovníkov len v pracovno-právnom vzťahu, ale v odborných veciach ostáva naďalej gestorom centrálny orgán štátnej správy, to znamená jednotlivé ministerstvá. Bohužiaľ, ale týmto zákonom alebo týmito krokmi, ktoré sa dejú v miestnej štátnej správe sa paradoxne znižuje potenciálna možnosť ďalšieho reálneho udržateľného zefektívňovania štátnej správy. Totiž perspektíva toho šetrenia v budúcnosti by mohla byť v tom, že jednotlivé rezorty, to znamená, ten, ktorý riadi tú špecializovanú štátnej správu, by mohol robiť reformu tak, aby zefektívnil svoje pôsobenie v území. Kdežto s centralizáciou v okresnom úrade, kde tie pavúky budú stále rovnaké, tá efektívnosť prakticky do budúcnosti sa vylučuje. Čiže ak sa tie úrady jednoducho takýmto spôsobom zriadia, až ďalšou zmenou bude možné zefektívňovať ďalšie činnosti. A ak teda budú zberné miesta a výkon rozhodnutia bude niekde inde, tak je úplne jedno, v akom úrade sedí a v ktorom meste sedí. Dôležité je ten prístup k občanovi, čo hovoril pán minister, v tom zbernom mieste.
Neautorizovaný
12:04
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:04
Anton MartvoňPán Zajac, ja vám dám dokonca do pozornosti...
Pán Zajac, ja vám dám dokonca do pozornosti obdobie rokov 1996 až 2003, kedy Slovensko malo až 79 okresných úradov. Dokonca v tomto období, časť toho obdobia bolo aj KDH pri moci a malo svojho ministra vnútra. Čiže nedovolím si tvrdiť alebo na vašom mieste, že práve táto reforma, tento návrat k okresným úradom, ktorý je efektívny, lebo v podstate nebudú to tie okresné úrady ako kedysi boli, ale je to jednoducho vec, ktorá tu už bola a ktorá teraz prichádza efektívnejším spôsobom a lepším spôsobom.
Čiže ak kritizujete okresné úrady, tak kritizuje aj samotné KDH, ktoré tie okresné úrady počas časti svojej vlády v tomto období 1996 až 2003 malo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 12:04 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, no ja s vami nesúhlasím. Podľa môjho názoru práve štát by mal vychádzať občanovi v ústrety a to sa deje aj touto reformou. Dokonca ja vítam túto reformu, prichádza aj veľmi vhod, nakoľko po dlhom čase od rôznych odborných a verejných diskusií, že máme prebujnelú štátnu správu, dochádza teda k jej reforme, ktorú dokonca víta dokonca aj odborná verejnosť.
Pán Zajac, ja vám dám dokonca do pozornosti obdobie rokov 1996 až 2003, kedy Slovensko malo až 79 okresných úradov. Dokonca v tomto období, časť toho obdobia bolo aj KDH pri moci a malo svojho ministra vnútra. Čiže nedovolím si tvrdiť alebo na vašom mieste, že práve táto reforma, tento návrat k okresným úradom, ktorý je efektívny, lebo v podstate nebudú to tie okresné úrady ako kedysi boli, ale je to jednoducho vec, ktorá tu už bola a ktorá teraz prichádza efektívnejším spôsobom a lepším spôsobom.
Čiže ak kritizujete okresné úrady, tak kritizuje aj samotné KDH, ktoré tie okresné úrady počas časti svojej vlády v tomto období 1996 až 2003 malo.
Neautorizovaný
12:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:05
Peter ŠucaK samotnému vášmu vystúpeniu a k predmetnému...
K samotnému vášmu vystúpeniu a k predmetnému návrhu zákona:
Ja som presvedčený, že Slovensko tento zákon potrebuje a malo ho mať už skôr. V roku 2006 - 2010 som pôsobil ako prednosta obvodného úradu a obvodný úrad mal 77 zamestnancov. Niekedy dávno boli integrované okresné úrady, silné okresné úrady, a Okresný úrad v Poprade mal okolo 360 ľudí, čiže toto tu už niekedy bolo. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu pán Nižňanský robil reorganizáciu miestnej štátnej správy a rozbil sa integrovaný systém silných okresných úradov. Stačilo iba pozorne počúvať pána ministra vnútra, pozorne počúvať a dostali by množstvo odpovedí na vaše otázky. Ja som presvedčený, že tá úspora finančných prostriedkov tu bude. Bude zbytočne odbúraná administratíva aj byrokracia, zvýši sa efektivita práce a hlavne občan vyrieši všetko pod jednou strechou.
Prosím vás, skončite s tou mantrou politických nominácií, pretože keby ste mali v rukách zákon o štátnej službe, zákon o štátnej službe píše priamo, že prednosta je politický nominant v štátnej službe. Politický nominant v štátnej službe, ktorého menuje vláda Slovenskej republiky. Vždy to tak bolo, aj keď ste boli pri moci vy, aj keď sme teraz pri moci my, a vždy to tak bude ďalej. Veď prednosta okresného úradu zabezpečuje miestny výkon štátnej správy. Je malý "predseda vlády" v regióne. Toto není o tom, že po nadobudnutí platnosti tohto zákona vytvoríme gubernátorov a silných, nesmierne silných okresných, okresných prednostov, ktorí budú rozhodovať o bytí a nebytí ľudí. Vo svojom pozmeňujúcom návrhu chcete, aby vedúci odborov neriešil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 12:05 hod.
PaedDr.
Peter Šuca
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Zajac, zdvíha ma zo stoličky a uráža, keď tu tárate holé nezmysly a hlúposti o demokratickosti alebo nedemokratickosti volieb v Prešovskom samosprávnom kraji. Každý z nás má svoje skúsenosti z kampaní, mám ich aj ja, máme aj fakty, máme aj veci, kto tie hlasy kupoval alebo nekupoval. Uráža ma to. Prosím vás, toto by ste si dovoliť nemali.
K samotnému vášmu vystúpeniu a k predmetnému návrhu zákona:
Ja som presvedčený, že Slovensko tento zákon potrebuje a malo ho mať už skôr. V roku 2006 - 2010 som pôsobil ako prednosta obvodného úradu a obvodný úrad mal 77 zamestnancov. Niekedy dávno boli integrované okresné úrady, silné okresné úrady, a Okresný úrad v Poprade mal okolo 360 ľudí, čiže toto tu už niekedy bolo. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu pán Nižňanský robil reorganizáciu miestnej štátnej správy a rozbil sa integrovaný systém silných okresných úradov. Stačilo iba pozorne počúvať pána ministra vnútra, pozorne počúvať a dostali by množstvo odpovedí na vaše otázky. Ja som presvedčený, že tá úspora finančných prostriedkov tu bude. Bude zbytočne odbúraná administratíva aj byrokracia, zvýši sa efektivita práce a hlavne občan vyrieši všetko pod jednou strechou.
Prosím vás, skončite s tou mantrou politických nominácií, pretože keby ste mali v rukách zákon o štátnej službe, zákon o štátnej službe píše priamo, že prednosta je politický nominant v štátnej službe. Politický nominant v štátnej službe, ktorého menuje vláda Slovenskej republiky. Vždy to tak bolo, aj keď ste boli pri moci vy, aj keď sme teraz pri moci my, a vždy to tak bude ďalej. Veď prednosta okresného úradu zabezpečuje miestny výkon štátnej správy. Je malý "predseda vlády" v regióne. Toto není o tom, že po nadobudnutí platnosti tohto zákona vytvoríme gubernátorov a silných, nesmierne silných okresných, okresných prednostov, ktorí budú rozhodovať o bytí a nebytí ľudí. Vo svojom pozmeňujúcom návrhu chcete, aby vedúci odborov neriešil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
12:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:07
Pavol ZajacPán Martvoň, dobre ste povedali. Od roku 1996 do roku 2003, to znamená zdedili sme po Mečiarovi a...
Pán Martvoň, dobre ste povedali. Od roku 1996 do roku 2003, to znamená zdedili sme po Mečiarovi a zmenili sme to. 76 úradov ste spomínali, teraz zavádzate 72.
Pani Janíková, úrady práce tento zákon nerieši. Neviem, k čomu ste sa vyjadrovali.
Pán Blanár. Pán Blanár, čakal som od vás, že obhájite si svoje pôsobenie na VÚC-ke v Žilinskom kraji, ani ste sa k tomu nevyjadrili, lebo podľa vyjadrenia pána Fica by váš kraj by sa mal zlúčiť s Banskobystrickým krajom. Je to správne takéto zlúčenie, ak vaša zadlženosť je napríklad, teraz si vymýšľam, 20 %, Banskobystrického kraja bude 50 %? Je to správne teraz po 12 rokoch fungovania a VÚC-iek ich zlúčiť? Alebo ako pán povedal, pán minister v záverečnom slove po prvom čítaní alebo úplne zrušiť všetky VÚC-ky? A všetko bude riadiť štát?! Preto som čakal, že pán Blanár ako župan sa k tomu vyjadrí.
Odvolacie konanie na inej adrese, ale aj pod iným prednostom, aj pod iným prednostom tak, aby nemohli vplývať v prvom a druhom stupni tí istí prednostovia. Takže... a ešte chcem povedať, vzniknú dve kategórie okresných úradov. Aj teraz nebudú všetky okresy rovnaké. Určité okresy budú mať len niektoré činnosti a potom tie veľké okresy budú mať všetky činnosti. Takže občan bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 12:07 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Ďakujem všetkým vystupujúcim. Začnem od konca. Pán Šuca, ja s tým plne súhlasím, že prednosta doteraz obvodného alebo teraz okresného úradu je nominantom vlády, je politickým nominantom vlády. Ide o to, že doteraz nemal všetky úrady pod sebou a nemal priamy vplyv na nich. Teraz bude mať vplyv na všetky úrady v okrese. To tomu vytýkam.
Pán Martvoň, dobre ste povedali. Od roku 1996 do roku 2003, to znamená zdedili sme po Mečiarovi a zmenili sme to. 76 úradov ste spomínali, teraz zavádzate 72.
Pani Janíková, úrady práce tento zákon nerieši. Neviem, k čomu ste sa vyjadrovali.
Pán Blanár. Pán Blanár, čakal som od vás, že obhájite si svoje pôsobenie na VÚC-ke v Žilinskom kraji, ani ste sa k tomu nevyjadrili, lebo podľa vyjadrenia pána Fica by váš kraj by sa mal zlúčiť s Banskobystrickým krajom. Je to správne takéto zlúčenie, ak vaša zadlženosť je napríklad, teraz si vymýšľam, 20 %, Banskobystrického kraja bude 50 %? Je to správne teraz po 12 rokoch fungovania a VÚC-iek ich zlúčiť? Alebo ako pán povedal, pán minister v záverečnom slove po prvom čítaní alebo úplne zrušiť všetky VÚC-ky? A všetko bude riadiť štát?! Preto som čakal, že pán Blanár ako župan sa k tomu vyjadrí.
Odvolacie konanie na inej adrese, ale aj pod iným prednostom, aj pod iným prednostom tak, aby nemohli vplývať v prvom a druhom stupni tí istí prednostovia. Takže... a ešte chcem povedať, vzniknú dve kategórie okresných úradov. Aj teraz nebudú všetky okresy rovnaké. Určité okresy budú mať len niektoré činnosti a potom tie veľké okresy budú mať všetky činnosti. Takže občan bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
14:03
Vystúpenie v rozprave 14:03
Martin ChrenMyslím si, že úplne od začiatku, keď sa, keď bola reforma ESO predložená, keď sme o nej veľmi intenzívne debatovali na rôznych úrovniach a debatovali sme teda o jej záveroch a o tom, čo má dosiahnuť, musím naozaj povedať, že úplne od začiatku celému tomuto zámeru...
Myslím si, že úplne od začiatku, keď sa, keď bola reforma ESO predložená, keď sme o nej veľmi intenzívne debatovali na rôznych úrovniach a debatovali sme teda o jej záveroch a o tom, čo má dosiahnuť, musím naozaj povedať, že úplne od začiatku celému tomuto zámeru a cieľom fandíme. Je to vec, ktorá je naozaj veľmi potrebná, ktorej sa nevieme dočkať. Priblíženie úradov k občanom, zefektívnenie, zoštíhlenie fungovania celej štátnej správy je naozaj obrovským krokom, ktorý ak sa podarí splniť, tak to bude reforma porovnateľná s tým, čo môže priniesť pre Slovensko, ako boli niektoré zásadné reformy z minulosti, ako napr. zavedenie rovnej dane alebo dôchodková reforma. Je to jednoducho zásadná vec.
Veľmi intenzívne sme teda o zámeroch a cieľoch reformy debatovali, diskutovali a stále na ňu čakáme. A musím povedať, že po roku debát, a myslím, že toto je už druhý alebo tretí zákon, ktorý je predložený do parlamentu, ktorý sa týka ESA ako reformy, stále čakáme. A stále sme sa ešte tak úplne nedočkali. A je, samozrejme, úplne logické, že taká zásadná štrukturálna zmena, ako je reforma ESO, musí prebiehať vo viacerých fázach, vo viacerých etapách. Už veľakrát sme počuli, toto je prvý, druhý, tretí zákon. Počkajte, príde ten ďalší, tam sa to všetko zmení, ale je tu ten dnes ďalší zákon s stále ešte v ňom tie zásadné zmeny, ktoré by mali priniesť všetky tie dobré veci, ktoré sa od ESA očakávajú, neprišli. Dovoľte mi rozobrať v pár bodoch, prečo si myslím, že zatiaľ ešte stále neprišli.
Po prvé. Ani tento zákon neprináša to, na čo tak netrpezlivo čakáme, to skutočné priblíženie sa úradov k občanom. Áno, ja viem, že prídu klientske centrá, že bude v budúcnosti všetko dobre fungovať, ale stále ešte jednoducho tie úrady, s ktorými človek, bežný občan prichádza najviac do kontaktu, je to možno 90 % kontaktu, sú: úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, daňové úrady a polícia. Toto sú z hľadiska občana pri jeho styku so štátnou mocou tie úrady, s ktorými prichádza najčastejšie a najviac do kontaktu. To sú najnavštevovanejšie úrady. Ja viem, že Sociálna poisťovňa ani nie je úrad, že je to verejnoprávna inštitúcia. Ale keď sa občan pozrie na štát, tak Sociálna poisťovňa je jednou, je jedným úradom. Úrad práce, Sociálna poisťovňa, daňové úrady a polícia.
Ak by sme teda chceli poskytovať občanom lepšie služby a priblížiť im úrady, a tie, na ktorých vybavujú najviac vecí a najčastejšie, tak reforma by sa mala začať zaoberať v prvom rade týmito štyrmi inštitúciami. Tie ani v dnešnom zákone nijako zapracované nie sú. Nie sú touto reformou nijako dotknuté, nie sú na ňu nijako naviazané. Namiesto toho, aby sa naozaj mohli dostať k týmto najfrekventovanejším orgánom, tak zlučujeme tak zásadné a frekventované kompetencie, ako je civilná ochrana, hospodárska mobilizácia a obrana štátu. A moja otázka je, že koľko občanov ročne navštívi úrad vo väzbe na tieto tri kompetencie? Úplne zanedbateľné minimum. Samozrejme, chcem byť korektný. Sú tam aj živnostenský úrad alebo odbor po novom či kataster nehnuteľností, čo sú predsa len častejšie navštevované úrady, ale obidva z nich sú menej frekventované, než tie štyri inštitúcie, ktoré som vymenoval a ktoré by teda zo zásadnej reformy verejnej správy nemali byť vynechávané. Cieľom reformy ESO, totiž tak nám bola prezentovaná a tak nám to bolo prisľúbené, je primárne lepšia a integrovaná služba pre občana. Preto by sa mala dotýkať táto reforma tých úradov, s ktorými občan prichádza najčastejšie do styku.
Druhá pripomienka k tomuto konkrétnemu, už návrhu zákona, nielen k celkovému tomu, čoho sme sa stále ešte pri reforme ESO nedočkali, je taká určitá bezkoncepčnosť, resp. koncepčnosť postavená na akomsi návrate do minulosti so všetkými problémami, ktoré so sebou prináša a ktoré s tým súvisia. Tento zákon, tak ako aj predchádzajúca zmena, sú naozaj vydávané za súčasť najväčšej reformy vo verejnej správe. V skutočnosti sa však ukazuje, že stále nejde o žiadnu nejakú systémovú zmenu, stále ide len o také to premaľovávanie tabúľ. Doposiaľ. Stále čakáme a stále veríme, že príde aj zásadnejšia zmena, ale doposiaľ aj v tomto zákone stále je to len také - škatule, hýbte sa. Navyše, čo mi vadí na rozdiel od toho, keď sa reforma ESO naozaj spúšťala a keď sme o tých jej zámeroch a o tom, čo všetko má obsahovať, veľmi intenzívne, hlboko diskutovali, organizovali sa aj semináre, aj na pôde nášho výboru pre verejnú správu, k tomuto konkrétnemu zákonu, týmto predstavovaným zmenám nepredchádzala žiadna širšia odborná diskusia. Stretnutie v Papierničke sa tam nedá počítať naozaj a hlavne žiaden koncepčný dokument. Chcem upozorniť, že všetky predchádzajúce vlády skôr než začali meniť usporiadanie miestnej štátnej správy, najprv prerokovali a schválili koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy, kde boli uvedené aspoň náznaky argumentov pre a proti. Tieto dokumenty by ste, pán minister, mali poznať. Vždy to boli rezortné dokumenty, čiže materiály Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Viete, keď sa hovorí o tom, že občania by mali rozumieť politike, tak veľmi často, zrejme najčastejšie problém nie je v tom, že by občania nerozumeli tomu, čo my prijímame, aké zákony prijímame, čo robíme. Ten najväčší problém sa ukrýva v tom, že len málokedy občania chápu tie dôvody, prečo prijímame zmeny, ktoré prijímame, prečo robíme také rozhodnutia, ako robíme. A ustanovenie nového, napr. počtu úradov, je presne takýmto príkladom. Podstatou tohto návrhu zákona je návrat k centralizácii moci v oblasti miestnej štátnej správy pod rezort vnútra. Vecne budú síce okresné úrady síce riadené príslušným rezortom, ale to je v skutočnosti chiméra, ktorá sa už v minulosti ukázala ako nefunkčná. Veď koniec koncov práve jedným z dôvodov ustanovenia špecializovanej miestnej štátnej správy, ktoré bolo schválené v roku 2003 a účinné od 1. januára 2004, boli práve žiadosti a sťažnosti jednotlivých rezortov na spôsob riadenia ministerstvom vnútra.
Ďalší odborný argument sa týka financovania. Politické nominácie pri takomto usporiadaní sú vždy problémom v rámci koaličných vlád. Čiže takto navrhované riešenie riadenia miestnej štátnej správy špecializovanej má z minulosti známe problémy vecné, finančné a politické. A keď sa pozeráme na ten dôvod, tak je to presne opačný dôvod, ktorý pred niekoľkými rokmi viedol k ich rozdeleniu, tak integrácia vlastne popiera všetky tie dôvody, ktoré viedli predtým k rozdeleniu úradu.
Ďalšie také nevyargumentované opatrenie - neexistuje dobre vyargumentovaný dôvod, prečo organizovať miestnu štátnu správu v územnom a správnom členení na okresy z čias Vladimíra Mečiara, čiže z roku 1996. Už sa ukázalo a jasne sa preukázalo, že miestna štátna správa sa dá dosť dobre organizovať v rámci 50 bodov území, dnešné obvodné úrady. Počet 72 okresných úradov, ktorý je teda vyšší oproti súčasnému stavu, je jednoducho zbytočný a nezmyselný okrem posilňovania politickej moci centrálnej vlády v území a viacerých politických nominantov, viacerých stoličiek pre budúcich politických nominantov. Keď sme mali na Slovensku, myslím, 38 okresov, tak sme dokázali štátnou správou pokryť 38 okresov a nebol žiaden problém s ich fungovaním. Teraz máme 50 bodov, 50 obvodných úradov a nie som si vedomý žiadneho, ani jediného problému, nejakej situácie, kedy by týchto 50 uzlov jednoducho nestačilo. A teraz rozširujeme ten počet na 72 a nerozumiem tomu dôvodu. A vadí mi, že to nebolo nijakým spôsobom diskutované, že nebola predložená koncepcia, vadí mi, že jednoducho neboli predložené dôvody na rozšírenie tohto počtu z 50 na 72. Skutočné a reálne dôvody, ktoré by povedali, áno, mali sme tu 50 bodov a toto, toto nefungovalo, boli príliš ďaleko občanom alebo nepodarilo sa nám skoordinovať nejaké zložky, a preto ich musí byť viacej, musia byť viac rozptýlené po území. Takéto dôvody sme dodnes nepočuli. Výsledkom bude, že budeme mať o tých, myslím, 22 úradov viac, 22 šéfov, cez 40 nových odborov viac, a nevieme prečo.
Tu ešte dodám, že navyše v čase, keď sa v roku 2003 špecializovaná štátna správa vytvárala, tak okolo 90 % agendy dovtedajších okresných úradov boli sociálne veci a tie sa oddelili a ani dnes nie sú integrované v rámci týchto integrovaných služieb. Prečo asi? Pretože integrácia nemusí byť vždy tým najlepším riešením.
No a posledná moja taká výhrada sa týka správneho konania. Správne konanie má byť v zásade vždy dvojinštančné. Teda voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy na prvom stupni má byť možnosť podať opravný prostriedok, odvolanie, o ktorom rozhoduje orgán vyššieho stupňa. Keby som mal odcitovať zákon o správnom konaní podľa § 58 ods. 1: "Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal." Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ rozhodne okresný úrad, a je jedno, či sa tak stalo v rámci určitého útvaru, okresného úradu, stále je to okresný úrad, v odvolacom konaní by mal rozhodnúť orgán zásadne iný, než je okresný úrad. Tváriť sa, že v odvolacom konaní, tak ako je predložené v tomto návrhu zákona, rozhodne niekto iný, je chiméra, nehovoriac už o zaujatosti, predpojatosti a podobne. Čiže toto je taká moja vyslovene špecifická odborná výhrada voči predloženému návrhu zákona. Summa summarum, chápem kroky, chápem prečo a čo je napísané v tomto návrhu zákona, nájde sa zopár odborných výhrad.
To, čo mi na tomto návrhu zákona azda najviac vadí, sú dve veci. To, že na tú skutočnú radikálnu reformu ešte stále čakáme, a som veľmi zvedavý na výsledky auditu verejnej správy a veľmi sa teším na to, keď konečne začneme pracovať aj reálne s kompetenciami a nielen s premaľovávaním tabúľ na jednotlivých úradoch, ale, pán minister, čakáme už vyše roka a stále verím a dúfam, že sa dočkáme, ale čím dlhšie budeme čakať, tým menej sa už budeme môcť spoliehať na vaše sľuby, že veď nabudúce, budúci rok, ten ďalší rok, o pár mesiacov.
A vadí mi to, že niektoré zmeny, ktoré sú pomerne zásadné, nie sú, neboli dostatočne diskutované a neboli dostatočne najmä odôvodnené. To sa týka najmä toho počtu okresných úradov a týka sa to v podstate aj toho základného zámeru, ktorým je tá úplná integrácia.
Na druhej strane ma tento návrh zákona napĺňa optimizmom aspoň v jednej veci, pretože približne pred rokom sme tu v tomto parlamente debatovali o jednom mojom návrhu zákona, ktorý sa týkal predĺžených otváracích hodín úradov v prospech občanov a vtedy som od vás, pán minister, dostal chlapské čestné slovo, že v rámci reformy, aj keď nie špeciálnym zákonom, tak vaším rozhodnutím, rozkazom ministra, takéto niečo zavedieme. Viem, že sa na vašom ministerstve začala táto zmena pripravovať, a viem, že bola odložená s tým, že sa uskutoční, keď vojde do platnosti tento zákon. Tak napĺňa ma optimizmom prerokovanie tohto zákona dnes tu, v snemovni, aspoň v tom, že sa dočkáme aj naplnenia tohto nápadu, nášho spoločného naplnenia a že teda dúfam, že o pár týždňov vydáte ten rozkaz, a jedna z pozitívnych zmien, o ktorej sa tu nehovorí, ale bude prinesená týmto zákonom, bude to zavedenie štandardných predĺžených otváracích hodín na úradoch na celom Slovensku v prospech občanov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctení kolegovia prítomní v sále, predložený zákon je súčasťou reformy, na ktorú už naozaj čakáme veľmi dlho.
Myslím si, že úplne od začiatku, keď sa, keď bola reforma ESO predložená, keď sme o nej veľmi intenzívne debatovali na rôznych úrovniach a debatovali sme teda o jej záveroch a o tom, čo má dosiahnuť, musím naozaj povedať, že úplne od začiatku celému tomuto zámeru a cieľom fandíme. Je to vec, ktorá je naozaj veľmi potrebná, ktorej sa nevieme dočkať. Priblíženie úradov k občanom, zefektívnenie, zoštíhlenie fungovania celej štátnej správy je naozaj obrovským krokom, ktorý ak sa podarí splniť, tak to bude reforma porovnateľná s tým, čo môže priniesť pre Slovensko, ako boli niektoré zásadné reformy z minulosti, ako napr. zavedenie rovnej dane alebo dôchodková reforma. Je to jednoducho zásadná vec.
Veľmi intenzívne sme teda o zámeroch a cieľoch reformy debatovali, diskutovali a stále na ňu čakáme. A musím povedať, že po roku debát, a myslím, že toto je už druhý alebo tretí zákon, ktorý je predložený do parlamentu, ktorý sa týka ESA ako reformy, stále čakáme. A stále sme sa ešte tak úplne nedočkali. A je, samozrejme, úplne logické, že taká zásadná štrukturálna zmena, ako je reforma ESO, musí prebiehať vo viacerých fázach, vo viacerých etapách. Už veľakrát sme počuli, toto je prvý, druhý, tretí zákon. Počkajte, príde ten ďalší, tam sa to všetko zmení, ale je tu ten dnes ďalší zákon s stále ešte v ňom tie zásadné zmeny, ktoré by mali priniesť všetky tie dobré veci, ktoré sa od ESA očakávajú, neprišli. Dovoľte mi rozobrať v pár bodoch, prečo si myslím, že zatiaľ ešte stále neprišli.
Po prvé. Ani tento zákon neprináša to, na čo tak netrpezlivo čakáme, to skutočné priblíženie sa úradov k občanom. Áno, ja viem, že prídu klientske centrá, že bude v budúcnosti všetko dobre fungovať, ale stále ešte jednoducho tie úrady, s ktorými človek, bežný občan prichádza najviac do kontaktu, je to možno 90 % kontaktu, sú: úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, daňové úrady a polícia. Toto sú z hľadiska občana pri jeho styku so štátnou mocou tie úrady, s ktorými prichádza najčastejšie a najviac do kontaktu. To sú najnavštevovanejšie úrady. Ja viem, že Sociálna poisťovňa ani nie je úrad, že je to verejnoprávna inštitúcia. Ale keď sa občan pozrie na štát, tak Sociálna poisťovňa je jednou, je jedným úradom. Úrad práce, Sociálna poisťovňa, daňové úrady a polícia.
Ak by sme teda chceli poskytovať občanom lepšie služby a priblížiť im úrady, a tie, na ktorých vybavujú najviac vecí a najčastejšie, tak reforma by sa mala začať zaoberať v prvom rade týmito štyrmi inštitúciami. Tie ani v dnešnom zákone nijako zapracované nie sú. Nie sú touto reformou nijako dotknuté, nie sú na ňu nijako naviazané. Namiesto toho, aby sa naozaj mohli dostať k týmto najfrekventovanejším orgánom, tak zlučujeme tak zásadné a frekventované kompetencie, ako je civilná ochrana, hospodárska mobilizácia a obrana štátu. A moja otázka je, že koľko občanov ročne navštívi úrad vo väzbe na tieto tri kompetencie? Úplne zanedbateľné minimum. Samozrejme, chcem byť korektný. Sú tam aj živnostenský úrad alebo odbor po novom či kataster nehnuteľností, čo sú predsa len častejšie navštevované úrady, ale obidva z nich sú menej frekventované, než tie štyri inštitúcie, ktoré som vymenoval a ktoré by teda zo zásadnej reformy verejnej správy nemali byť vynechávané. Cieľom reformy ESO, totiž tak nám bola prezentovaná a tak nám to bolo prisľúbené, je primárne lepšia a integrovaná služba pre občana. Preto by sa mala dotýkať táto reforma tých úradov, s ktorými občan prichádza najčastejšie do styku.
Druhá pripomienka k tomuto konkrétnemu, už návrhu zákona, nielen k celkovému tomu, čoho sme sa stále ešte pri reforme ESO nedočkali, je taká určitá bezkoncepčnosť, resp. koncepčnosť postavená na akomsi návrate do minulosti so všetkými problémami, ktoré so sebou prináša a ktoré s tým súvisia. Tento zákon, tak ako aj predchádzajúca zmena, sú naozaj vydávané za súčasť najväčšej reformy vo verejnej správe. V skutočnosti sa však ukazuje, že stále nejde o žiadnu nejakú systémovú zmenu, stále ide len o také to premaľovávanie tabúľ. Doposiaľ. Stále čakáme a stále veríme, že príde aj zásadnejšia zmena, ale doposiaľ aj v tomto zákone stále je to len také - škatule, hýbte sa. Navyše, čo mi vadí na rozdiel od toho, keď sa reforma ESO naozaj spúšťala a keď sme o tých jej zámeroch a o tom, čo všetko má obsahovať, veľmi intenzívne, hlboko diskutovali, organizovali sa aj semináre, aj na pôde nášho výboru pre verejnú správu, k tomuto konkrétnemu zákonu, týmto predstavovaným zmenám nepredchádzala žiadna širšia odborná diskusia. Stretnutie v Papierničke sa tam nedá počítať naozaj a hlavne žiaden koncepčný dokument. Chcem upozorniť, že všetky predchádzajúce vlády skôr než začali meniť usporiadanie miestnej štátnej správy, najprv prerokovali a schválili koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy, kde boli uvedené aspoň náznaky argumentov pre a proti. Tieto dokumenty by ste, pán minister, mali poznať. Vždy to boli rezortné dokumenty, čiže materiály Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Viete, keď sa hovorí o tom, že občania by mali rozumieť politike, tak veľmi často, zrejme najčastejšie problém nie je v tom, že by občania nerozumeli tomu, čo my prijímame, aké zákony prijímame, čo robíme. Ten najväčší problém sa ukrýva v tom, že len málokedy občania chápu tie dôvody, prečo prijímame zmeny, ktoré prijímame, prečo robíme také rozhodnutia, ako robíme. A ustanovenie nového, napr. počtu úradov, je presne takýmto príkladom. Podstatou tohto návrhu zákona je návrat k centralizácii moci v oblasti miestnej štátnej správy pod rezort vnútra. Vecne budú síce okresné úrady síce riadené príslušným rezortom, ale to je v skutočnosti chiméra, ktorá sa už v minulosti ukázala ako nefunkčná. Veď koniec koncov práve jedným z dôvodov ustanovenia špecializovanej miestnej štátnej správy, ktoré bolo schválené v roku 2003 a účinné od 1. januára 2004, boli práve žiadosti a sťažnosti jednotlivých rezortov na spôsob riadenia ministerstvom vnútra.
Ďalší odborný argument sa týka financovania. Politické nominácie pri takomto usporiadaní sú vždy problémom v rámci koaličných vlád. Čiže takto navrhované riešenie riadenia miestnej štátnej správy špecializovanej má z minulosti známe problémy vecné, finančné a politické. A keď sa pozeráme na ten dôvod, tak je to presne opačný dôvod, ktorý pred niekoľkými rokmi viedol k ich rozdeleniu, tak integrácia vlastne popiera všetky tie dôvody, ktoré viedli predtým k rozdeleniu úradu.
Ďalšie také nevyargumentované opatrenie - neexistuje dobre vyargumentovaný dôvod, prečo organizovať miestnu štátnu správu v územnom a správnom členení na okresy z čias Vladimíra Mečiara, čiže z roku 1996. Už sa ukázalo a jasne sa preukázalo, že miestna štátna správa sa dá dosť dobre organizovať v rámci 50 bodov území, dnešné obvodné úrady. Počet 72 okresných úradov, ktorý je teda vyšší oproti súčasnému stavu, je jednoducho zbytočný a nezmyselný okrem posilňovania politickej moci centrálnej vlády v území a viacerých politických nominantov, viacerých stoličiek pre budúcich politických nominantov. Keď sme mali na Slovensku, myslím, 38 okresov, tak sme dokázali štátnou správou pokryť 38 okresov a nebol žiaden problém s ich fungovaním. Teraz máme 50 bodov, 50 obvodných úradov a nie som si vedomý žiadneho, ani jediného problému, nejakej situácie, kedy by týchto 50 uzlov jednoducho nestačilo. A teraz rozširujeme ten počet na 72 a nerozumiem tomu dôvodu. A vadí mi, že to nebolo nijakým spôsobom diskutované, že nebola predložená koncepcia, vadí mi, že jednoducho neboli predložené dôvody na rozšírenie tohto počtu z 50 na 72. Skutočné a reálne dôvody, ktoré by povedali, áno, mali sme tu 50 bodov a toto, toto nefungovalo, boli príliš ďaleko občanom alebo nepodarilo sa nám skoordinovať nejaké zložky, a preto ich musí byť viacej, musia byť viac rozptýlené po území. Takéto dôvody sme dodnes nepočuli. Výsledkom bude, že budeme mať o tých, myslím, 22 úradov viac, 22 šéfov, cez 40 nových odborov viac, a nevieme prečo.
Tu ešte dodám, že navyše v čase, keď sa v roku 2003 špecializovaná štátna správa vytvárala, tak okolo 90 % agendy dovtedajších okresných úradov boli sociálne veci a tie sa oddelili a ani dnes nie sú integrované v rámci týchto integrovaných služieb. Prečo asi? Pretože integrácia nemusí byť vždy tým najlepším riešením.
No a posledná moja taká výhrada sa týka správneho konania. Správne konanie má byť v zásade vždy dvojinštančné. Teda voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy na prvom stupni má byť možnosť podať opravný prostriedok, odvolanie, o ktorom rozhoduje orgán vyššieho stupňa. Keby som mal odcitovať zákon o správnom konaní podľa § 58 ods. 1: "Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal." Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ rozhodne okresný úrad, a je jedno, či sa tak stalo v rámci určitého útvaru, okresného úradu, stále je to okresný úrad, v odvolacom konaní by mal rozhodnúť orgán zásadne iný, než je okresný úrad. Tváriť sa, že v odvolacom konaní, tak ako je predložené v tomto návrhu zákona, rozhodne niekto iný, je chiméra, nehovoriac už o zaujatosti, predpojatosti a podobne. Čiže toto je taká moja vyslovene špecifická odborná výhrada voči predloženému návrhu zákona. Summa summarum, chápem kroky, chápem prečo a čo je napísané v tomto návrhu zákona, nájde sa zopár odborných výhrad.
To, čo mi na tomto návrhu zákona azda najviac vadí, sú dve veci. To, že na tú skutočnú radikálnu reformu ešte stále čakáme, a som veľmi zvedavý na výsledky auditu verejnej správy a veľmi sa teším na to, keď konečne začneme pracovať aj reálne s kompetenciami a nielen s premaľovávaním tabúľ na jednotlivých úradoch, ale, pán minister, čakáme už vyše roka a stále verím a dúfam, že sa dočkáme, ale čím dlhšie budeme čakať, tým menej sa už budeme môcť spoliehať na vaše sľuby, že veď nabudúce, budúci rok, ten ďalší rok, o pár mesiacov.
A vadí mi to, že niektoré zmeny, ktoré sú pomerne zásadné, nie sú, neboli dostatočne diskutované a neboli dostatočne najmä odôvodnené. To sa týka najmä toho počtu okresných úradov a týka sa to v podstate aj toho základného zámeru, ktorým je tá úplná integrácia.
Na druhej strane ma tento návrh zákona napĺňa optimizmom aspoň v jednej veci, pretože približne pred rokom sme tu v tomto parlamente debatovali o jednom mojom návrhu zákona, ktorý sa týkal predĺžených otváracích hodín úradov v prospech občanov a vtedy som od vás, pán minister, dostal chlapské čestné slovo, že v rámci reformy, aj keď nie špeciálnym zákonom, tak vaším rozhodnutím, rozkazom ministra, takéto niečo zavedieme. Viem, že sa na vašom ministerstve začala táto zmena pripravovať, a viem, že bola odložená s tým, že sa uskutoční, keď vojde do platnosti tento zákon. Tak napĺňa ma optimizmom prerokovanie tohto zákona dnes tu, v snemovni, aspoň v tom, že sa dočkáme aj naplnenia tohto nápadu, nášho spoločného naplnenia a že teda dúfam, že o pár týždňov vydáte ten rozkaz, a jedna z pozitívnych zmien, o ktorej sa tu nehovorí, ale bude prinesená týmto zákonom, bude to zavedenie štandardných predĺžených otváracích hodín na úradoch na celom Slovensku v prospech občanov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Neautorizovaný