Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi v prvom čítaní pár slov k novele Exekučného poriadku. Áno, bude to, bude to vyjadrenie, ktoré bude skôr všeobecné, pretože nachádzame sa v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona.
Ja tomuto návrhu zákona v zásade ani tak nevyčítam to, čo tam je, ako to, čo tam nie je, a k tomu by som sa chcela vyjadriť, pretože iste v druhom čítaní sa budeme rozprávať na ústavnoprávnom výbore možno aj o detailoch toho, čo je obsahom predloženej novely. Ale keď sa mám k tomu vyjadriť vo všeobecnosti, tak ja samozrejme vítam, že tie niektoré pretrvávajúce, pretrvávajúce problémy, ktoré sa týkajú exekútorského stavu, je ambícia riešiť. Mali sme túto ambíciu aj my. V mnohom táto novela vychádza z návrhov, o ktorých sme uvažovali alebo pripravovali aj my. Takže v tejto oblasti naozaj môžem s tým návrhom v zásade len súhlasiť a v tejto časti samozrejme ten návrh aj podporujem, lebo tam, kde dochádza k excesom zo strany exekútorov, tak tie pochopiteľne treba sankcionovať. Ja sama viem z vlastnej skúsenosti, že ten systém tak, jak je dnes nastavený, je nepružný, preto sme to chceli meniť.
Ja som, pokiaľ si dobre pamätám to číslo, dávala okolo 30 návrhov disciplinárnych na exekútorov. A tu musím povedať, že samosprávny mechanizmus komory bol v tomto extrémne nepružný, extrémne, ako keby ten stav alebo tá komora nemala záujem o tú samoočistu a neriešila tieto excesy. A potom samozrejme musí nastúpiť štát so zmenou zákona a posilniť si právomoci. Čiže v tomto naozaj nemám problém s touto novelou. Hovorím, v mnohom vychádza z toho, alebo ide tým smerom, ako sme uvažovali aj my.
Ja som sa chcela vyjadriť k inému okruhu problémov, a síce k rýchlosti exekučných konaní a samotnému priebehu exekučných konaní, pretože si myslím, že je to rovnako dôležitá a podstatná vec, a mrzí ma, že v tejto novele nie je riešená. Ja viem, že ministerstvo spravodlivosti hovorí, že pripravuje ďalšiu novelu, procesnú novelu, ale podľa mňa sme už v štádiu o päť minút dvanásť a vzhľadom aj na tie ekonomické pomery možno aj päť minút po dvanástej, preto, preto priznám sa, ja by som radšej uvítala, keby táto novela obsahovala oba tieto balíky, aj keď viem, že ten druhý balík je veľký balík. Ale vzhľadom na akútnosť situácie myslím, že komplexné riešenie by bolo vhodnejšie. A najmä vychádzam z toho, že teda už je rok a štvrť, čo je táto vláda vo funkcii, a nesadli ste k tejto téme úplne k zelenému stolu, lebo nejaké roboty tam boli už urobené. My sme mali v legislatívnom pláne riešiť aj túto oblasť, o ktorej budem hovoriť, tak, že mala byť predložená do parlamentu takto pred rokom, to znamená niečo tam bolo urobené. Môžte s tým súhlasiť, nesúhlasiť, čo bolo urobené, ale hovorím, vzhľadom na tú akútnosť si myslím, že je to vážna vec.
Takže dovolím si sa k tejto téme vyjadriť. O to viac, že viem, že exekúcie sú vážnym predmetom debaty dnes v spoločnosti, a ja viem, že niektorým aspektom sa bude venovať určite pán kolega Hlina, a úplne rozumiem popisu situácie, ktorý tu už niekoľkokrát prezentoval, ale cítim potrebu k tej téme, ktorá tu bude určite rozvíjaná, sa vyjadriť, pretože považovala by som za škodlivé, keby sme v tej téme ostali na povrchu a snažili sme sa Exekučným poriadkom riešiť veci, ktoré sa majú riešiť inde a nie Exekučným poriadkom, ak to mám takto formulovať.
A začnem tým, že poviem všeobecnú pravdu, že vymožiteľnosť práva nie je len o tom, ako rýchlo sa dostanem k súdnemu rozhodnutiu, teda k titulu právnemu, ale je v skutočnosti o tom, keď to mám zjednodušiť, ako rýchlo sa dostanem k svojim peniazom, ktoré mi niekto dlží, a do toho sa započíta samozrejme aj dĺžka súdneho konania, ale aj dĺžka exekučného konania. Inak, medzi nami, keď sa posudzuje podnikateľské prostredie na Slovensku a keď si vezmeme všetky tie rebríčky Doing Business, čo robí Svetová banka a podobne, tak tam sa meria práve tento čas, odkedy mi je niekto dlžný, kedy sa k svojim peniazom dostanem a koľko úkonov na to mám urobiť, a to je čas, ktorý zahŕňa samotné súdne konanie aj exekučné konanie. A tá realita na Slovensku je taká, že keď už sa prepracujem k tomu titulu, tak potom ešte dlho čakám na to, kým sa dočkám vlastne, pomerne dlho to trvá, kým sa dostanem k samotným peniazom výkonom rozhodnutia, to znamená exekúciou. Niekedy rýchlejšie, niekedy kratšie. A vo veľkej miere to súvisí, táto rýchlosť exekučných konaní, vo veľkej miere súvisí s tým, že exekúcií je veľa, súdy sú exekúciami zahltené, a zároveň tá procedúra exekučného konania zahŕňa toľko byrokratických krokov v rámci tohto procesu, ktoré vlastne naťahujú tie exekučné konania, a treba sa tým zaoberať. Plus k tomu poviem aj to, že vlastne tá zaťaženosť súdov exekučnými konaniami sa okrem toho zdupľovala v posledných rokoch ešte aj tým, že sa začali riešiť v exekučných konaniach otázky, ktoré sa v exekučných konaniach riešiť nemajú, ale majú byť vyriešené dávno predtým, v tom samotnom konaní ako takom.
Vysvetlím konkrétny, konkrétne veci vysvetlím. Jeden obrovský problém, o ktorom budú určite hovoriť moji kolegovia, je téma ochrany spotrebiteľa. Sú to tie rôzne, rôzne úvery od rôznych nebankových spoločností, ale aj možno iné, iné prípady, splátkové domy a podobne, kde naozaj potom na konci dochádza k tým vymáhačkám, obrovské úroky, je to v rozpore s dobrými mravmi a tak ďalej. Problém je, že my ideme, alebo chránime dnes spotrebiteľa v konečnej fáze, keď mu príde výzva na zaplatenie od exekútora. Čiže vo fáze, keď už to riešiť nemáme, pretože ad jedna sa to musí riešiť v samotných zákonoch, možno práve o týchto úveroch alebo iných, ad dve, sa to musí riešiť v samotnom konaní, kde sa rozhoduje o tom nároku ako takom. Ale my máme problém, pretože mnohé z týchto splátkových domov a nebankových subjektov a podobne využili liberálnosť nášho zákona o rozhodcovskom konaní a vytvorili si, ja to volám tzv. satelitné rozhodcovské súdy, ktoré neplnia tú základnú charakteristiku súdu ktoréhokoľvek, aj rozhodcovského, a nechovajú sa nezávisle a v zásade vydávajú tie rozhodnutia pre tie nebankové spoločnosti a splátkové domy a podobne jak na bežiacom páse. Tam nie je možnosť odvolania, no tak potom, potom deje sa to hromadne, no a potom vlastne ten občan sa začne brániť v exekučnom konaní.
Ja musím povedať, že minister Harabin za Ficovej vlády bol veľmi angažovaný v tejto téme, to teraz nehovorím negatívne, bol veľmi angažovaný v tejto téme. Hovorím, že nehovorím negatívne. Akurát, že práveže sa pustilo ministerstvo v tom čase tou cestou, že to začalo brzdiť v rámci tých exekučných konaní a vlastne sa uvoľnila možnosť, že v rámci exekučného konania sa neskúma len to, či je to právoplatný titul exekučný, ale skúma sa aj to, že či bolo spravodlivo rozhodnuté, ak to mám veľmi zjednodušene povedať, ale dodnes sme sa nedotkli toho jadra, a síce možno nastavenia zákonov, ktoré sa tejto oblasti týkajú, a asi aj tých rozhodcovských konaní. A podľa mňa tá jediná možná cesta, ako vyriešiť tento problém, je naozaj asi nejaký zásadnejší zásah do rozhodcovských konaní, respektíve, čo ja viem, že pre súdy zas nebude populárne vylúčiť spotrebiteľské spory z rozhodcovských konaní. Čo samozrejme pribudne nejaký počet sporov v civilných veciach alebo v obchodných, ale nemusí ich byť zas až toľko, pretože ony zas, tie splátkové domy a nebankové subjekty, keď narazia, dostanú prvé rozhodnutie, tak potom už sa musia korigovať, pretože tá autorita súdu je iná ako neautorita ich vlastných rozhodcovských súdov. Čiže nemyslím si, že by to bola a priori tragédia. No a potom môžme upustiť od toho, aby sme to riešili meritórne v exekučnom konaní a môžme trošku odbyrokratizovať a spriechodniť tie exekúcie, ktoré na druhej strane, napriek excesom, ktoré poznáme, sú pre fungovanie tejto spoločnosti dôležité. Lebo keď sa podnikateľ, síce sa dostane, ja neviem, po roku k titulu, k právoplatnému rozhodnutiu, ale ďalšieho polroka sa nevie dostať k svojim peniazom a ešte k tomu v týchto časoch, však ako tých malých podnikateľov alebo stredných podnikateľov to môže aj položiť, exekúcie musia fungovať. Aj keď tam tie štósy na tom súde stoja, tak je to proste problém. Čiže to je jeden okruh podľa mojej mienky, ktorý treba riešiť.
Druhý okruh a to je zas otázka, ktorá podľa mojej mienky sa netýka samotného exekučného zákona, ale aby sme proste vyriešili ten problém aj v exekúcii. Mnohokrát potom v rámci tých exekúcií predmetom ako keby toho sporu je, je aj výška úrokov, že či sú fér, alebo nie sú fér. A tu ja musím povedať, že zase riešenie je v inej právnej úprave, možno v hmotnej právnej úprave, o ktorej sme uvažovali, bola pripravená. A odporúčam o tom uvažovať do budúcnosti. Napríklad štandardná situácia je, že sa využíva, než začne veriteľ vymáhať svoju pohľadávku cez exekútora, aj keď ju má priznanú právoplatným titulom, tak proste využíva maximálnu lehotu premlčaciu, aby mu proste naskákali tie úroky z omeškania, pred ako keby tým posledným dňom to začnú vôbec vymáhať a tie úroky z omeškania rastú. Riešenie je, používa sa v zahraničí, že sa priznávajú úroky z omeškania možno maximálne tri roky, to znamená tá základná premlčacia lehota. Čiže tam to zosekať, viete, lebo mnohí to uplatňujú tesne pred uplynutím 10-ročnej lehoty, že si naskladajú tie úroky z omeškania. Čiže riešenia sú, ale zase sa musia hľadať v hmotnom práve a nie v samotných exekúciách, v záujme toho, aby v konečnom dôsledku sme tie exekúcie spriechodnili.
Naschvál o tom hovorím, pretože je to dnes veľká téma v spoločnosti a táto veľká téma je ako keby postavená len cez pohľad na exekútora a Exekučný poriadok. A ja by som bola rada, keby tá debata sa pustila širšie, pretože vlastne skratkovité riešenia to nevyriešia, čo vidíme aj na tom, že keď sme pustili ochranu spotrebiteľa cez exekučné konania a neriešili sme tie rozhodcovské súdy, tak dnes sa nám to vracia v nefunkčnosti exekúcií aj tam, kde potrebujeme funkčné exekúcie, čiže veľmi pekne by som poprosila pozerať sa na tento problém zo širšia.
Takže keď by som zhrnula moju pozíciu, veci, ktoré v zákone sú, to znamená riešenie možno niektorých technických alebo praktických otázok exekúcií, plus riešenie postavenia exekútorov a hlavne silnejšia pozícia štátu, pokiaľ ide o excesy exekútorov, tam v zásade nemám výhrady. Ja v druhom čítaní si to určite detailne pozriem a keď budem mať nejaké vylepšenia, tak samozrejme pripravím pozmeňujúci návrh. Ad dve, je mi ľúto, že nemáme na stole už aj tú druhú časť, ale teším sa na tú druhú časť, na tú procesnú časť novelizácie exekúcií. A tá debata, ktorú tu určite zvedieme, ktorá pôjde predovšetkým do tejto druhej časti, si myslím, tak som sa snažila tú debatu otvoriť spôsobom, aby naozaj, keď už aj vy, pán minister, prídete s týmito riešeniami, aby ste mali podporu v komplexnom vyriešení a neboli pod tlakom nejakých skratkovitých riešení.
Ďakujem pekne.
