21. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. No, pán Mičovský, vašou obhajobou štátnych podnikov ste sa dostali do pozície, kedy poslankyňa SMER-u pani Šedivcová zastupuje pravicovejší názor. Ja by som na toto moc hrdý nebol. Štátne podniky, to je jednoducho anachronizmus, obzvlášť v dobe, v tejto dobe, v ktorej žijeme, a na Slovensku a treba ich nieže rušiť, keď sa dostanú do likvidácie, treba ich cielene likvidovať, tie štátne podniky. To je úplne nezmysel, aby to, čo dokáže robiť súkromný sektor, aby to vyrábal štát alebo robil štát, prevádzkoval štát. Nákladná železničná doprava - si pozrite, koľko to stojí peňazí, štátny podnik, dávno to malo byť predané. Neviem teraz presne posúdiť štátne lesy. Je možné, že tam môže byť výnimočná situácia, keď je to naozaj..., oprávňuje, aby to bol štátny podnik a chcem veriť, že to, čo ste, ten váš play order pre zachovanie štátnych podnikov, že teda hovoríte najmä pod vplyvom toho, že pochádzate zo štátnych lesov, o tom sa možno dá diskutovať, ale všetky ostatné štátne podniky - čím skôr zrušiť, tým lepšie. Sám som zažil, že v OLE, čo OLO nie je štátny podnik, ale predsa len verejné vlastníctvo, ako tam došli ľudia po mne a vybrali to jak zlatú hus, a preto teda dúfam na rozdiel od vás, že ten zákon, ktorý pán Malatinský tu navrhuje, že bude často využitý a že tu jednoducho už...
A potom nebude ani problém s nomináciami, na čo sa tu sťažoval pán Kuffa. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega poslanec, toto je zákon technickej povahy. V podstate si to na začiatku povedal, to je zákon technickej povahy, čiže rozvíjať nejaké úvahy dokola možno vhodnej kúpy môžme, ale nie na pôde Národnej rady. Väčšina štátnych podnikov a možno všetky, ktoré dneska fungujú, sú pozostatkom starej doby. Neviem, či vznikol nejaký nový štátny podnik, ale sú to štátne podniky, ktoré ťahali ekonomiku v Slovenskej republike, Československej republiky za doby budovania socializmu vyše 40 rokov a nepadala životná úroveň stále dole tých 40 rokov od vojny, skôr naopak. Čiže štátny podnik vie manažovať svoju právomoc, ktorú mal, robili to tie manažmenty, robili to dobre v inom spoločenskom zriadení.
Akosi ušlo vašej pozornosti, že zanikajú a krachujú aj privátne firmy, súkromné firmy, aj vaša firma môže skrachovať. Firma, do ktorej vy dáte svoje peniaze, budete si ju sám manažovať, nevyjde to. Čiže je nejaký mechanizmus, ktorý tú vašu firmu privátnu zlikviduje. Takisto môže zaniknúť aj štátny podnik, ak sa napríklad vyťaží soľ. Štátny podnik - soľné bane. Vyťaží sa soľ, čo s tým podnikom budete robiť? Môže tam byť perfektný manažment, treba ho zlikvidovať. Technická otázka. Minie sa uhlie - štátny podnik handlovské bane - minie sa uhlie, čo s tým? Treba ho zlikvidovať. Môžu pestovať mrkvičku, ale nebudú sa volať Handlovské bane, štátny podnik. Takto sa na tomto dohodnime, že nie je zlý manažment štátnych podnikov a nie dobrý privátnych alebo hore-dole a jedným slovom tvrdíte, že sú aj dobrí manažéri a boli aj dobrí manažéri. Takže akosi mi to nesedí v tomto. Je to zákon technickej povahy, treba ho podporiť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. No možno, aby sme odpovedali tak globálne všetkým, tak sa treba pozrieť na to, aký je ten zásadný rozdiel aspoň v mojom chápaní medzi tými podnikateľmi v súkromných podnikoch a medzi tými štátnymi. Podnikateľ v každom súkromnom sektore bude rozhodovať skutočne cez prizmu zisku. Je to jeho legitímnym cieľom a snaží sa svoju pozornosť zamerať na tú škulinu na trhu, kde cíti, že možnosť generovať zisk je relatívne tá najlepšia.
Štátny podnik je absolútne v inej rovine. Štátny podnik je tu nie kvôli tomu, aby našiel priestor pre generovanie zisku, ale aby zabezpečil fungovanie vecí, ktoré jednoducho nie je možné z pohľadu zisku považovať za prednostné, za hodné pozornosti. Ja viem, tie lesy mi ozaj pasujú možno najviac, ale keď hovoríme o inom štátnom podniku, aby som si pomohol, Vodohospodárske stavby, no ja sa spytujem, ktorý súkromný podnikateľ sa pustí do budovania priehrad, aby zabezpečil veci, ktorých návratnosť, ak vôbec, tak sa dá počítať na desiatky, ak nie na stovku rokov. Chcem poukázať práve na to, že vždy budú v spoločnosti oblasti, kde je potrebné dať absolútnu prednosť správnej správe konkrétneho predmetu ako zisku, a tam je, pani poslankyňa Šedivcová, aj odpoveď práve pre vás, že vlastne ten základný rozdiel je v tom, že v súkromnom sektore sa riskuje a likvidácia ľahko môže prísť do hry, lebo dobré úmysly môžu rýchlo skončiť, a v štátnom podniku sa riskovať nesmie. Nevravím, že tam neexistuje podnikateľské riziko. Hovorím, že tam musíme mať ľudí, manažment, ktorí nič také nepripustí.
Tak toto je ten základný rozdiel a môžme sa o tom ešte pobaviť pri tej ďalšej stojedenástke. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím sa, dovolím si aj ja zapojiť sa do diskusie o predloženom návrhu zákona o štátnom podniku, a to asi s tým postojom, že rovnako ako môjho kolegu pána Mičovského po formálnej stránke alebo ako vy vravíte, pán spravodajca, po tej technickej stránke naozaj vo všeobecnosti k tomuto zákonu nie je možné mať nejaké zásadné výhrady, lebo však kto by nevítal to, že sa právne ujednocuje právny výklad alebo rovnaké pravidlo ako pre obchodnú spoločnosť, tak aj pre štátny podnik, ktorý nemá dostatočný majetok, a teda naozaj nie je možné robiť nič iné ako ho postúpiť do likvidácie, do konkurzu alebo do konkurzného konania. Rovnako tak je možné rozumieť tomu, že sa tu vyhraňujú a presne určujú, definujú pojmy, čo je to zlúčenie, kedy dochádza k splynutiu alebo rozdeleniu usporiadania rôznorodých podnikov aj s majetkovou účasťou štátu. Ale z ideového hľadiska a z politického hľadiska, ktoré mi nedá obísť v tejto chvíli a pri prerokovaní tohto zákona, naozaj aj vo mne vzbudzuje takto nastavený obsah zákona, vzbudzuje vo mne rozpor, a to v tom zmysle, že ja napríklad sa nehlásim ani nie som sociálnou poslankyňou, prípadne socialistickou poslankyňou. Najradšej som, keď teda by som nedostala žiadnu politickú alebo ideologickú nálepku, ale je pre mňa naozaj zarážajúce, že sociálna vláda, ktorá vlastne má záujem posilňovať vplyvy štátu vo všetkých dimenziách, vo všetkých segmentoch a odvetviach či už hospodárskych, alebo nehospodárskych, prílišnú pozornosť v zákone o štátnom podniku venuje práve technickej a formálnej stránke vysporiadania sa s podnikom, so štátnym podnikom, ktorý ide do likvidácie. Tak ako to už aj povedal, myslím, pán poslanec Kuffa, boli sme viackrát svedkami a možno aj budeme naďalej svedkami toho, ako účelovo boli tie-ktoré štátne podniky alebo štátne organizácie obrané o majetok. Nehospodárili efektívne a tak už nezostávalo nič iné, ako ich dostať len do likvidácie, a vzápätí tie isté spoločnosti dokonca alebo teda tie štátne podniky dokonca s tými istými, ale už súkromnými riadiacimi persónami odrazu, keď sa dostali do súkromných rúk napredovali, rozvíjali sa, boli v progrese, dokonca boli vysoko ziskové. Berúc v úvahu aj liberálnejšie postoje, ktoré tu odprezentoval pán poslanec Sulík, ja si naozaj myslím, že sú odvetvia, kde nie je vhodné a dobré, ako ukázala aj niekoľkoročná prax po páde socialistického režimu, že je dobré, ak sa do určitých odvetví ruka štátu nepredĺži, ak naozaj sa to riadi vlastným súkromným alebo komerčným prostredím. Ale zastávam názor a ten som už niekoľkokrát aj odprezentovala, že sú určité oblasti, sú odvetvia, kde si ani ja napriek tomu, že nie som socialistickou poslankyňou alebo poslankyňou, ktorá sa hlási k prílišným sociálnym ideológiám, kde si ja neviem predstaviť vplyv a reguláciu štátu. Do tejto oblasti určite patrí energetika. Patrí tu aj to, čo sa zastával pán poslanec Mičovský, lesné hospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, doprava a spoje. To sú zatiaľ len také vymenované prvotné oblasti, prvé oblasti, v ktorých ja si naozaj neviem predstaviť, aby štát nemal svoj vplyv, nemal svoje posilnené kompetencie, dohľad a aby aj tieto oblasti nereguloval tak, aby pre obyvateľstvo, ktoré vo forme daní tento samotný štát podporuje a financuje, aby pre nich nezabezpečoval dostupné, prístupné služby.
V samotnom návrhu zákona ma okrem toho vlastne zaujalo aj to, že sa tu venuje prílišná pozornosť práve na ochranu a ošetrenie práv tých subjektov, ktoré si nestihli v lehote určenej likvidátorom uplatniť pohľadávky alebo aj iné práva, ktoré im v podstate touto lehotou pri likvidácii štátneho podniku zanikli. Dokonca ma zaráža, že ako keby tento vládny návrh bol advokátom takýchto neuplatnených alebo zaniknutých pohľadávok práve tým, že lehota, ktorá sa tu určuje, sa naťahuje až na lehotu 90 dní. Tak toto je taký postoj, ktorý ma rovnako zarazil, že v podstate bola by som veľmi nerada, ak by takto prijatý zákon s takýmto technickým základom a s takouto technickou formou slúžil, nedajbože, na to, že vo forme uplatnenia týchto pohľadávok a predĺženej lehoty tu dôjde k nejakému tunelovaniu alebo teda netransparentnému vyplácaniu pohľadávok, ktoré môžu mať takúto skrytú formu.
No a rovnako, ako to bolo povedané, ja si myslím, že už bez ohľadu na to, či daný podnik spravuje štát alebo to spravuje súkromný sektor, ja si myslím, že aj to, akým spôsobom fungujú, nakoľko napredujú štátne podniky, je len a len odrazom a vizitkou samotného štátu. Teda odrazom a vizitkou toho, kto v tomto štáte vládne a kto tento štát riadi, takže ak tuná budú silnieť nejaké tendencie vo forme či už vyraďovania majetkových účastí, alebo aj samotného zákona o núdzových zásobách ropy, ktoré prechádzajú do zvláštnej formy privatizácie alebo, nedajbože, budeme svedkami čoraz väčšieho počtu zlikvidovaných štátnych podnikov, pre mňa to bude len signálom toho, že táto vláda a tento štát pod riadením tejto vlády nielenže nezvláda riadenie štátnych podnikov, ale nezvláda ani riadenie krajiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. No vzniká tu ozaj taká celkom zaujímavá situácia a možno, že treba sa z nej aj trocha potešiť, aj ju mierne analyzovať, lebo naozaj ako keby socialistická vláda mala istý záujem podporiť zánik štátnych podnikov a tu akýsi ten pravicový alebo neviem aký živel poukazuje na to, že teda jednoducho takéto niečo je nesprávne a že treba tie štátne podniky jednoznačne považovať za zlé. Takže ako keby sme si vymenili trocha úlohy, ale ja chcem poukázať na tú časť vystúpenia pani poslankyni Mezenskej, kde veľmi pekne vlastne povedala, že je to otázka, aspoň ja som si to tak preložil, miery, otázka istých argumentov a parametrov. Možno ak z môjho vystúpenia vyznelo, že jednoznačne, dobre, ustupujem, možno nie vždy a všade, určite, ak sa vyťažia ložiská alebo určite ak to môže suverénne prebrať súkromný sektor, ja mu verím tiež, ale opätovne zdôrazňujem, že sú, boli a aj ostanú oblasti, kde nikdy nebude možné nadradiť záujem štátu nejakému podnikateľskému záujmu, resp. podriadiť tento záujem, a urobiť z toho predmet, ktorý bude jednoznačne smerovať k potlačeniu správnej správy veci verejných. Toto musíme mať na mysli a túto oblasť by som chcel zdôrazniť. Takže štátne podniky by nemali byť predmetom boja medzi pravicovým a ľavicovým videním krajiny, ale mali by báť pochopením správnej miery, že vždy budeme potrebovať štátne podniky, ktoré budú spravovať veci nie z pohľadu zisku, a všetko ostatné môže ozaj sa toho ujať vyspelý a schopný podnikateľský sektor. Takže možno miera, jej hľadanie, je to, čo by nás malo spojiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, pani Mezenská, možno je to trochu zvláštne, keď socialistická vláda predkladá zákon na uľahčenie zániku štátnych podnikov, ale, preboha, len to nekritizujme, ale tešme sa a buďme radi, že to tak je. Možnože naozaj štát musí mať nejaký štátny podnik, neviem to teraz takto posúdiť, ale je toho prekvapivo málo. Pozrite si napríklad telekomunikácie, to je, ešte 20 rokov dozadu bol štátny podnik a tu bol problém dostať linku. Tu sa čakalo dva roky na telefónnu linku, odkedy to je súkromné, tak to funguje a za rozumnú cenu. Pozrite si nemocnice, nemocnica, ktorá je súkromná, a nemocnica, ktorá je štátna, aký je tam bordel a jak tam nič nefunguje, toaletný papier tam nie je, v súkromnej nemocnici sa vám to nestane. Takisto si pozrite iné veci, kde konkuruje štát voči súkromníkom. Súkromné školy - prečo musí štát mať školy? To je úplná hlúposť! Pokiaľ sa nájde človek, ktorý je to ochotný prevádzkovať súkromne a dodrží štandardy, tak nech to robí, buďme radi. Štát nech nepchá nos do vecí, ktoré dokáže riešiť súkromný sektor.
Áno, môžu byť niektoré výnimky, ale tých je prekvapivo málo a tu teraz obhajovať, že je super mať štátne podniky, to je, ja snáď nežijem v 21. storočí a v strede Európy, keď no možno, že tá Európa áno, lebo je na ceste do socializmu, ale skutočne nechcime mať štátne podniky a buďme radi, že sa uľahčí ich zánik. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No ono to, čierno-biely pohľad na to, či je to súkromné alebo štátne vlastníctvo je hodne chorý, pretože typ alebo druh, alebo forma vlastníctva ešte nezabezpečuje prosperitu ani krach. Ústava naša pozná absolútne rovnoprávne formy vlastníctva, už ich ani nerozlišuje, ale rovnoprávnym vlastníkom je štát, právnická osoba , fyzická osoba, neprirozuje vlastníctvo štátu, to po prvé.
Po druhé len pripomínam, začínam od konca v tých dvoch minútach, kde začala svetová ekonomická kríza, v štátnych podnikoch? Enron a ostatné, to sú všetko akciové spoločnosti a súkromné firmy.
Po druhé štátny podnik je podnikateľom aj podľa nášho právneho poriadku nielen formálne, ale aj vecne. Má absolútnu samostatnosť, aj keď hospodári s majetkom štátu, má ho v správe, ale má rovnaký obsah správy ako plnohodnotný vlastník.
Po ďalšie. Otázka, otázka zodpovednosti-nezodpovednosti, prosím vás, to je otázka práva, sankcií a preventívnych funkcií práva voči manažérom či súkromných firiem, alebo riaditeľmi štátneho podniku. Ak bude fungovať primeraná prevencia aj represia práva, aj primeraná podnikateľská morálka, vôbec to nie je o forme vlastníctva. Buď sú tam špičkoví, kvalitní odborníci a morálni ľudia, alebo je tam bordel. To otázka vlastníctva vôbec nie je a fetišizovať súkromné vlastníctvo za každú cenu je hlúposť s tým, že kolegyňa neviem ktorá povedala, je to pravda, štát má svoje úlohy funkcie organizačnú, sociálnu aj inú a sú oblasti, kde jednoducho podnikateľ, pre ktorého je prioritný zisk, jednoducho fungovať nebude. A tam túto medzeru musí zaplniť štátny podnik, ktorý má istú mieru povinnej obetavosti a funkcií aj sociálnych. Ďakujem.

Reagovať na to, čo tu odznelo zo strany kolegov, no, pán poslanec Sulík, ak by všetko mal riadiť trh, tak potom, tak na čo by tu bol parlament, na čo by boli úrady, ministerstvá, ako ľahko by sme zracionalizovali verejnú správu, možno by sme zredukovali aj samotný parlament na jednu tretinu, ak by sme mali všetko nechať na trh. Takže sa skúsme zamyslieť nad tým, že či to, čo hovoríme, aké postoje vlastne vyjadrujeme, či to nie je kontradiktórne k tomu, k akej ideológii sa hlásime. Ja stále budem toho presvedčenia, že ak efektívna a transparentná bude vláda, tak transparentné a efektívne bude aj riadenie štátnych podnikov. Ak dnes štátne podniky budú dochádzať do likvidácie, bude to pre mňa jasným zrkadlom a vizitkou toho, že štát a štátne podniky nie sú spravované dobrou hlavou. Ryba smrdí od hlavy, to platí oddávna.
A v neposlednom rade ja by som naozaj privítala namiesto technickej úpravy a formálnej úpravy v zákone o štátnom podniku nabudúce namiesto techník, ako sa vysporiadať s likvidáciou, určenie techník a pripravený zákon s návrhom, ako zveľaďovať a ako rozvíjať práve štátne podniky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, poslankyne, poslanci, ja len veľmi krátko. Samozrejme, že aj ste to v tých príspevkoch spomenuli, je to technický zákon, ktorý má umožniť odstrániť tie nedostatky, ktoré má štátny podnik dneska pri likvidáciách voči akciovým spoločnostiam. My majme na pamäti, že my sme v tejto snemovni odsúhlasili transformáciu spoločností a štátne podniky, ktoré boli rôznymi zákonmi privatizačnými zmenené na akciové spoločnosti, odpredané zahraničným akcionárom a pod., a tie staré štátne podniky zostali. Tie štátne podniky treba už konečne zlikvidovať a nemáme pružnú a dobrú legislatívu, aby sme to mohli spraviť v správnom čase. Určite tento zákon není na to, že teraz ideme likvidovať štátne podniky, ktoré asi ešte dlho štátne budú musieť byť, a dúfam, že aj budú prosperovať s tými manažmentmi, ktoré dúfam, že budú, budú vhodne vyberané. Takže, ja chcem len to povedať, že tento zákon mal, mal túto technickú záležitosť na starosti a my, keďže na ministerstve máme na starosti ešte tieto postprivatizačné likvidácie, tak nás sa tento zákon dotýka. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Tak, vážená pani podpredsedníčka, poslankyne, poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje dňom 1. januára 2014, je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona obsahuje úpravu samotného postupu udelenia akreditácie a precizovania druhov správnych konaní. Ustanovuje sa možnosť Slovenskej národnej akreditačnej službe rozhodnúť o zmenách v rámci udelenej akreditácie na základe dokumentov predložený akreditovanou osobou alebo získaných akreditačným orgánom.
Návrh zákona ďalej upravuje pôsobnosť Slovenskej národnej akreditačnej služby o činnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Precizuje kompetencie riaditeľa s ohľadom na efektívnosť riadenia akreditačného orgánu a dozornej rady s ohľadom na transparentnosť a kontrolu akreditačného orgánu, ako aj ustanovenie o výkone kontroly v Slovenskej národnej akreditačnej službe.
S ohľadom na predchádzajúce zmeny sa precizujú aj sankcie za nedodržanie povinností ustanovených týmto zákonom. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ostatnými všeobecnými záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktoré je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Samozrejme, na zákon bol viac-menej spracovaný Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.
Ja by som vás poprosil, vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, o podporu navrhnutého zákona.