21. schôdza

Ja sa chcem poďakovať kolegovi Zajacovi, lebo áno, presne sem smerujeme a toto je ten problém, ktorý môžme riešiť. Máme to v rukách a netreba váhať a treba to robiť. Toto naozaj nie je vec, ktorá má stranícke pozadie, ani stranícke krytie. A tisíce ľudí, to je jedno, že sú to ľudia možno nie tak vzdelaní, ale nechávajú sa namotávať, pretože o tom nevedia a sú v núdzi, na rôzne lákavo vyzerajúce, ale pre nich zničujúce ponuky, pretože podmienky, za ktorých je možné takto fungovať, nie sú nijako regulované, nijako upravené. V druhom čítaní toto môžme všetko odstrániť. Volám opäť k tomu, aby sme tak spoločne urobili.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, ďakujem veľmi pekne za podnetnú diskusiu, ktorá dnes prebehla, lebo zjavne presahuje rámec samotnej predkladanej novely zákona, ale vzhľadom na tú tému, ktorú tu máme, tak je mimoriadne citlivá a zároveň aj dôležitá. A preto som aj počas rozpravy vystúpil s tým, že som zľahka načrtol, čo všetko chceme urobiť, akým spôsobom to chceme riešiť, a to nielen v tejto novele, ale aj v iných predpisoch. V podstate, keď som reagoval na pani poslankyňu Žitňanskú, tak som to uviedol.
Napriek tomu chcem povedať, že všetky tie veci, ktoré tu odzneli, tak išiel by som možno jednotlivo, k poslancom jednotlivým, ktorí spomínali niektoré veci.
Pokiaľ si spomínam správne a mám to poznačené, tak poslanec Hlina spomínal, že je tu, a myslím, že toho istého sa dotkol aj pán poslanec Muňko, že čo sa týka dôchodcov, tak vzhľadom na ich životnú situáciu a ich príjem je neúnosné, aby tie čiastky, ktoré musia platiť, a hlavne tie, ktoré im potom zostávajú potom na prežitie, to je tých 116 eur, je naozaj veľmi, veľmi nízka čiastka. Myslím si, že nikto z nás si ani nevie predstaviť, ako málo to je peňazí na to, aby vôbec človek vyžil. Z tohto pohľadu a z tohto miesta zároveň chcem povedať, že túto vec upravuje nariadenie vlády a môj tím pracuje na tom, aby v krátkom čase pripravil novelu tohto nariadenia vlády. Predpokladám, že vo veľmi krátkom čase naozaj predstaví zmenu. V akej výške, samozrejme nechcem predbiehať, pretože je to aj predmetom určitej analýzy, aby nedošlo k tomu, že jednoducho nebudú vymožiteľné tie pohľadávky. Ale určité spomalenie jednoducho vymáhania je prijateľné podľa môjho názoru, tak aby sa zvýšila životná úroveň týchto najslabšie sociálne fungujúcich ľudí, to jest dôchodcov. V tomto smere samozrejme je aj otázka, že ako sa vysporiadať so zvýšením príplatkov za ďalšiu vyživovanú osobu v spoločnej domácnosti. Čiže toto je vec, ktorú riešime.
Čo sa týka otázky, ktorá tu bola spomínaná viackrát, a to je napríklad úžera v civilnom práve. To momentálne neexistuje. Pripravujeme novelu Občianskeho zákonníka, ktorý bude obsahovať viaceré zmeny, ktoré sa budú dotýkať práve týchto vecí. Konkrétne poviem, pôjde o úpravy odplaty pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom. Ďalej pôjde o úpravu katalógu neprijateľných zmluvných podmienok smerom k rozšíreniu. Ďalej pôjde o úpravu a zavedenie inštitútu úžery v civilnom práve, to znamená, sa nastavia hranice úrokov a taktiež sa zakážu zmenky v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch, čo je momentálne tiež vážny problém. A v neposlednom rade taktiež bude predmetom úpravy aj preventívna súdna kontrola pri výkone záložného práva zabezpečujúca pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv.
Tiež sme mali debatu s ministerstvom financií a s Národnou bankou ohľadom licencovania nebankových subjektov, ktoré poskytujú pôžičky, a mám pomerne pozitívnu informáciu, ak sa to tak dá nazvať, že prebehne licencovanie týchto subjektov na základe kritérií, aby vypadli tie subjekty, ktoré neplnia svoje povinnosti, respektíve robia hanbu tým nebankovým subjektom, lebo aj také existujú, ktoré poskytujú pôžičky na primeranej úrovni, za primeraných podmienok a trhovo sa správajú korektne.
Samozrejme, pán poslanec Hlina, potom rád budem, keď mi dáte aj vedieť, že kedy chcete prísť k nám na ministerstvo. Rád vás privítam a prípadne poskytnem aj nejaké občerstvenie. Ale tie informácie, ktoré som vám dal, tak predpokladám, že už viac sa nedozviete, pretože som vám všetko povedal. Tak dúfam, že tie informácie vás zaujali.
Ohľadom vystúpenia pána poslanca Poliačika, chcel nejaké vysvetlenie, tak veľmi rád ho poskytnem. Naozaj ani exekútori, ani notári nie sú podnikatelia v tom zmysle, ako sa, to ste mysleli alebo prezentovali. Ústavný súd vyslovil vo svojom rozhodnutí, že tieto osoby, hoci vykonávajú činnosť, ktorá je v podstate podobná podnikaniu, tak sú to osoby, ktoré vykonávajú prenesený výkon štátnej moci, a tým pádom sa za podnikateľov nepovažujú. To znamená, nie sú v klasickom trhovom prostredí, preto aj u notárov existuje numerus clausus, ale nie v tom zmysle, ako ste to vymysleli, ale skôr ide o to, že minister spravodlivosti vykonáva výberové konania alebo ministerstvo spravodlivosti a určuje miesta notárov. Tento inštitút v podstate, keďže ide o rovnaký princíp aj u exekútorov, sa zavádza momentálne aj u exekútorov, pričom nejde o nabúranie trhového prostredia, pretože tu nejde o trhové poskytovanie služby. A tým pádom myslím, že tá odpoveď je presne v tom zmysle, ako ste očakávali, že teda nie je možné považovať túto otázku za obmedzovanie trhového prostredia.
S ohľadom na ďalšie otázky... Aha, pán poslanec Kaník, teraz ste v podstate spomínali niektoré otázky. No musím povedať, že ma trošku prekvapili niektoré veci, lebo mám pocit, že trošku ste poplietli hrušky s jablkami, ak môžem teda, alebo respektíve možno v dobrom ste nie celkom vnímali tú otázku, že ak niekto dlží povedzme 6 eur, že musí potom zaplatiť exekútorovi potom 80 eur. No, samozrejme, len tých 80 eur nie je príjem čistý exekútora, tam samozrejme celý rad ďalších poplatkov do toho vstupuje. Po prvé, sú to súdne trovy, ktoré je potrebné uhradiť. Po druhé, ak sú tam trovy právneho zastúpenia, nakoniec odmena a náklady exekútora, čiže tá sumu sa postupne vyskladá z viacerých položiek. Ale čo ma prekvapilo a trošku sa čudujem, keď ste hovorili, že treba odpúšťať drobné dlžoby. (Hlas v sále.) No, ja som to tak zachytil, ak ste to nepovedali, tak potom pardon. Ale vy ste spomínal, že načo vymáhať drobné dlžoby vo výške pár eur alebo centov (Reakcia osloveného: Cez exekútorov!). A ako inak? Ako inak? Ja nepoznám v právnom systéme, akým iným spôsobom sa dá vykonať vykonateľné rozhodnutie, než cez exekútora. Ak máte iný návrh, tak budem veľmi rád, ale iný spôsob neexistuje, pričom veľké podniky, veľké firmy, Sociálna poisťovňa a tak ďalej má takých dlžníkov vo výške pár centov stovky, tisíce, desaťtisíce, ktoré sa skladajú do obrovských súm. Tak ak by sme toto odpustili, alebo povedali, že to netreba platiť, tak by som sa veľmi čudoval. Ale možno som vás zle pochopil, takže sa ospravedlňujem.
Čiže v skratke, ak môžem teda uzavrieť, chceme naozaj v tejto veci postupovať konzekventne a chceme urobiť všetko pre to, aby sa postupne to prostredie, ktoré je momentálne značne deformované... A to som sa ešte nedotkol otázky rozhodcovských konaní, ale spomínal som to dnes dopoludnia. Tu takisto pripravujeme úplne novú právnu úpravu, ktorá tú deformáciu, ktorá dnes vlastne spôsobuje tie vážne problémy, kde títo poskytovatelia rôznych pôžičiek si veľmi jednoduchým a až doslova by som povedal protiprávnym spôsobom zabezpečujú vykonateľné právne tituly a potom exekučne vymáhajú, tak aby sme tomu zamedzili. A to bude jedna z vážnych vecí, ktorú tiež chceme urobiť.
Ale ak sa vrátim k tomuto návrhu, tak ešte raz chcem zopakovať, že toto je prvá časť novelizácie exekučného zákona alebo práva, pričom my to nazývame ako statusovú novelu, a čo sa týka procesnej časti, tak tou sa budeme zaoberať, respektíve zaoberáme, ale prinesieme ju na jeseň tohto roka.
Takže veľmi pekne ďakujem za diskusiu a žiadam vás o podporu, aby to prešlo do ďalšieho čítania.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, ja by som sa tiež veľmi rád vyjadril v krátkosti. Čo najviac oceňujem na tejto novele, je, že rieši jednu základnú vec, ktorá sa týka vymožiteľnosti práva, zavádza lehotu exekútorovi, v akej je povinný oprávnenému vyplatiť vymožené plnenie. Totižto mali sme na Slovensku mnohé prípady, bohužiaľ, keď exekútori nevyplácali oprávneným plnenia, a samozrejme nedostatok legislatívy bol v tom, že neuvádzal žiadnu lehotu na to a v akej lehote majú plnenie poukázať na účet oprávnenému.
Hovorím k tomu preto, lebo už sme tu diskutovali o tom, že exekučné konanie je druhý stupeň občianskeho súdneho konania, pretože nielen, nielen rozhodnutie súdu je pre vás dôležité a každého občana, ale je dôležité aj to, aby rozhodnutie súdu sa plnilo. A, bohužiaľ, či je to tvrdohlavosť človeka ako ľudskej bytosti, či je to naozaj naša nezodpovednosť, ale z podstaty človeka vyplýva, že keď aj je proti nemu rozsudok, ktorým je zaviazaný právoplatne plniť, tento človek neplní. A práve preto je exekútor veľmi dôležitou osobou, ktorá keď dostane poverenie súdu, tak vymáha plnenie pre toho, kto je v práve, dámy a páni, pre toho, kto je v práve, pretože ten, kto má exekučný titul, je nepochybne už právoplatne v práve. Je mu priznaný ten nárok. V tomto je podstata exekútorov. A ja chápem, že exekútor je ten nenávidený, lebo niekomu berie peniaze. Ale pokiaľ sa zamyslíme nad vymožiteľnosťou práva v Slovenskej republike, vymožiteľnosť práva spočíva práve v tom, že máme mať čo najskôr rozhodnuté spory vo veciach, ale následne rozhodnutia súdov musia byť aj plnené. A práve preto je dôležitý exekútor v tejto veci.
Druhá vec je, druhá vec je tá, že pokiaľ sa, pokiaľ sa na to pozeráme z inej oblasti, a to je práve oblasť sociálna. Stáva sa, že pri globálnom pohľade máme obrovské množstvo exekúcií voči ľuďom. Pýtam sa, čím to je? Iste, je to aj nezodpovednosťou, iste, je to aj tým, že si myslíme, že niečo podpíšeme a nič sa nám nestane. Je to možno individuálnym zlyhaním, ale súhlasím s vami, je to v mnohých prípadoch aj zneužitím možno ľahkovážnosti, ľahkomyseľnosti toho človeka, už aj s prihliadnutím na možno vek alebo iné sociálne a iné okolnosti. Exekútor, ale exekútorovi túto časť, hoci sa ňou v tejto rozprave veľmi intenzívne zaoberáme, myslím, že nemôžem klásť za vinu, že vymáha právoplatné rozhodnutia súdov alebo iné právoplatné exekučné tituly. Musíme sa pýtať inde. A samozrejme môžme sa baviť, ako to riešiť inde, či prílepkami v zákone, alebo či budeme očakávať od ministerstva prípravu legislatívy aj ďalej, ktorá na to nadväzuje a súvisí, ale musíme sa pýtať skutočne inde, ako riešiť tieto fenomény.
Ochrana spotrebiteľa si myslím je prvá, jedna najzákladnejšia vec. Rozhodcovské konanie, kde nemôžme pripustiť, dámy a páni, kde nemôžme pripustiť, aby rozhodcovské súdy, častokrát nekvalifikované, chrlili obrovské množstvo rozhodcovských rozsudkov, rozhodnutí, ktoré sa stávajú exekučnými titulmi, a bez toho, aby čo do, čo do skutkového stavu aj právneho posúdenia spĺňali všetky zákonom dané kritériá sa stali exekučnými titulmi voči spotrebiteľom.
Myslím si, že toto je ďalšia oblasť, ktorá ale priamo s Exekučným poriadkom nesúvisí, hoci je pravdou, že také rozhodcovské rozhodnutie je exekučným titulom.
Dobré poznámky som si všimol aj v oblasti úrokov z omeškania, možnosti ich limitácie. Dokonca si myslím, že diskutovať o tom, za aké obdobie úrok z omeškania a limitovať nielen obdobie, ale aj ich výšku napríklad pri spotrebiteľských úveroch, je skutočne v momentálnej situácii na mieste.
Jedna vec, ktorú som zabudol povedať pánovi poslancovi Hlinovi, je, že nielenže sa stávajú nebankovky problémom pre ľudí, ale pokiaľ ste si všimli, tak tieto nebankovky už dokonca začínajú šikanovať aj štát. Máme 50 tisíc podaní na súdy, ktoré neobsahujú všetky formálne náležitosti, respektíve sú podané na nepríslušné súdy, máme 10 000 sťažností na Ústavný súd Slovenskej republiky v tej istej veci, hoci Ústavný súd už judikatúrou rozhodol v týchto veciach a nevyhovel navrhovateľom. Nič to ale nebráni tomu, aby, aby tieto spoločnosti doslova šikanovali štát, zaťažovali súdy a celý systém, a štát sa momentálne nevie brániť. A vzniknú nám prieťahy vo veciach, vzniknú nám prieťahy vo veciach tam, kde by súdy mali rozhodovať v individuálnych veciach, podaniach občanov, pretože súdy musia vybavovať hromadné podania, ktoré šikanóznym spôsobom sú dokonca nekvalifikovane na súdy, možno v mnohých prípadoch úmyselne, podané.
Chcem tým povedať toľko, že táto novela, predpokladám, že v tomto snažení nie je prvou novelou, ale tie ďalšie návrhy právnych predpisov budú nasledovať. Nie sú vecne totožné s týmto, ale sú vecne samozrejme súvisiace. Avšak podľa môjho názoru je potrebné nechať ministerstvu spravodlivosti čas, aby, aby v primeranej lehote dokázalo pripraviť také návrhy právnych predpisov, ktoré, ktoré budú chrániť aj občanov v Slovenskej republike pred šikanou, možno aj z hľadiska uplatňovania práva, ale na druhej strane, dámy a páni, v žiadnom prípade nemôžme nadmerným zvýhodňovaním jedného z účastníkov znížiť vymožiteľnosť práva na Slovensku, pretože právoplatné rozhodnutie súdu sa musí plniť.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o rozhodnutia, respektíve vymáhania pohľadávok v nižších sumách, ja som už započul, že samozrejme nemôžme zlúčiť pohľadávky voči jednému povinnému a podať jeden exekučný návrh. To je vecou riešenia aj v rámci interných nariadení, či už Sociálnej poisťovne, zdravotnej a ďalších, aby hotové výdavky boli limitované a zlúčili sa pri viacerých pohľadávkach. Ale to je samozrejme na riešení konkrétnom a individuálnom.
Ja osobne musím povedať, že oceňujem túto novelu, najmä, najmä a práve kvôli tomu, že je prvým stupňom k tomu, aby sme zvýšili vymožiteľnosť práva. Pokiaľ tu minister spravodlivosti ohlásil, že z hľadiska určitých sociálnych skupín obyvateľstva v rámci nariadenia vlády sa uvažuje o zvýšení sumy, ktorú nie je možné postihnúť exekúciou, je treba, a som tomu rád, a je treba nájsť primeraný konsenzus medzi snahou o zabezpečenie vymožiteľnosti práva, ale do istej miery aj ochranou sociálnych skupín a zabezpečením ich, ich životného minima.
Toľko asi k rozprave. Ďakujem veľmi pekne všetkým diskutujúcim a teším sa na podnetnú diskusiu v ústavnoprávnom výbore.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z.
Protidrogový fond bol zrušený zákonom č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu k 1. máju 2011. Zároveň k tomuto dátumu vstúpil do likvidácie. V priebehu likvidácie samotnej však bolo zistené, že fond je predĺžený a likvidátor by mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu na Protidrogový fond v likvidácii. Uvedený zákon však ustanovením § 1 ods. 3 výslovne uvádza, že ustanovenia zákona č. 7/2055 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa nepoužijú. Na výmaz z Obchodného registra je potrebný súhlas správcu dane, ktorý správca dane vydá, ak voči daňovému subjektu nemá žiadnu daňovú pohľadávku. Keďže voči Protidrogovému fondu registruje určité daňové nedoplatky, nie je príslušný daňový úrad oprávnený udeliť súhlas s návrhom na výmaz z Obchodného registra.
Protidrogový fond je tak v situácii, kedy nie je možný jeho zánik ani likvidácia a výmaz(om) z Obchodného registra ani prostredníctvom konkurzného konania.
Riešením vzniknutej situácie je zmena zákona o zrušení Protidrogového fondu, ktorou sa umožní použitie ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda vyhlásenie konkurzu, následné zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku a výmaz Protidrogového fondu z Obchodného registra.
Prijatie zákona predpokladá minimálny vplyv na verejné financie. Náklady spojené s odmenou a výdavkami predbežného správcu budú uhradené z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z., vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 595 z 21. mája 2013 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Určila zároveň lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní odo dňa jeho pridelenia. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporúčali schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 238 z 11. júna 2013 a výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 70 z 28. mája 2013. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny účinnosti návrhu zákona. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť. Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 447a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 256 z 11. júna 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní, pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (tzv. geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, má za cieľ najmä odstrániť niektoré nedostatky geologického zákona vyplývajúce z aplikačnej praxe. Popri problémoch z aplikačnej praxe návrh zákona reaguje aj na aktuálnu surovinovú politiku Európskej únie a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 časť III, tzv. trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.
Predkladaný návrh zákona je v súlade v Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem za priestor, pani predsedajúca, skončil som.