21. schôdza

Ďakujem pekne. Myslím si, že aj tým, že sa vyhodilo tých 300 pracovných miest, znovu sa tu nejakým spôsobom zjemňuje. Lebo tam bola podmienka "a", to znamená nie "alebo", ale "a". A akonáhle sme to vyhodili, teda ako pozerám, zo spoločnej správy, tak viac-menej ešte tam máme priechodnosť jednoduchším možnostiam prísť k takýmto pozemkom.
Ako viete, ja stále kritizujem, že tie naše pozemkové práva na Slovensku ako keby sa vracali späť do toho socializmu. A nemôžem si pomôcť, ale aj tento zákon ma v tom znovu utvrdzuje. Pretože keď nemáme na to, tak neskáčme na výšku, na ktorú nemáme. Keď raz je tá príprava pozemku aj s výkupom, tak musí ten občan cítiť, že ten štát mu dal to, s čím on je spokojný. A to je hlavná chiméra, ktorú momentálne tých 20 rokov ja tu zažívam, že stále je to vlastnícke právo tých obyčajných ľudí na samom chvoste. Prečo sa tá investícia nerobí tak, že keď nemám pozemok, nemôžem ísť bez tej investície. Nemôžem! Veď to sú tie čierne stavby. A ryba smrdí od hlavy!
To znamená, že keď my to ukážeme, ako sa dá robiť šmahom ruky cez nejaké rozhodnutie vlády, že to bude národohospodárska výstavba, bude záujem, tak predsa aj ten drobný si povie, no tak ja si tam staviam. Prečo máme tých čiernych stavieb toľko? Pretože u nás sa môže stavať hocikde bez papierov, bez povolení, bez všetkého a toto tu ešte to, by som povedal, znásobuje.
Vážení, keď nenájdeme peniaze na vysporiadanie majetkoprávnych vzťahov a vlastníckych listov vlastníctva, zloženie, nemôžme žiadne investičné celky tu plánovať. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce.
Takže, vážení, dajme šancu tým obyčajným vlastníkom, ktorí to neberú z tým špekulantských dôvodov, ale ktorí sú tam vlastníci, ako to povedal pán Matovič, ktorí to už majú 200, 300, 500 rokov ten pozemok. A konečne k nemu prišli, aby zaň dostali to, čo je ten pozemok hoden, a aby si oni boli vedomí, že ten štát ich neokradol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kondrót, začínali ste tým, že teda hľadal som vo svojom vystúpení, ako, kde oklamať, ošmeknúť. Hovoril som, aké diery má vaša novela zákona, ktorú predkladáte. Podľa mňa je to mojou opozičnou povinnosť, vás upozorňovať na to, že to, čo predkladáte, a sankcie, ktoré predkladáte, sú veľmi ľahko oklamateľné a obíditeľné. Takže ja si myslím, že by ste mali byť skôr rád, ako to kritizovať.
Potom iba tak som vás chcel upozorniť, že ste viacejkrát hovorili, že doteraz platilo 30-tisíc eur, jedna miliarda, doteraz platilo 30 mil. eur, jedna miliarda korún. Tak dobre, ale to ako technická vec.
Čo sa týka kolegu Hlinu a Daniša. Pri kolegovi Danišovi by som to bral, že teda možno to je stranícka úloha, že nepočúva to, čo som povedal.
Pri kolegovi Hlinovi som zase na to zvyknutý, že tam sa dá povedať aj tridsaťkrát pravda a stále on bude mať svoju a vyhlási za hlupáka toho, kto ten jeho názor práve nemá. Ale naozaj z toho vystúpenia bolo zrejmé, že to, že som to opakoval päť razy, že je tu problém, že cez spoločnú správu sa zavádza alebo berie kompetencia obci a miest pri stavebnom konaní, pri diaľniciach, rýchlostných cestách a významných investíciách, Martin Poliačik tiež mi tu teraz hovorí, že nie je pravda. Tak mu odporučím, aby si prečítal spoločnú správu bod 8: v čl. II bod 1 v § 117b sa v prvej vete a druhej vete za slová "územného konania" vkladajú slová "a stavebného konania".
Na toto som vás upozorňoval, ľudia Boží! Hlina, prečítaj si to aspoň, keď niečo kritizuješ! Snaž sa to pochopiť. Trikrát si to prečítaj. To, čo sa kritizovalo pred mesiacom, bolo územné konanie. Cez spoločnú správu sa obciam berie možnosť aj robiť stavebné konanie. A nielen pri diaľniciach, ale aj pri významných investíciách.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, na rozdiel od môjho vystúpenia pri prerokovávaní zákona v prvom čítaní sa obmedzím len na ústavnoprávne a zákonné dôvody výhrad proti predloženému návrhu zákona. Nedá mi však, aj vzhľadom na to, čo tu už predrečníci povedali, vyjadriť istú ľútosť nad tým, že ste odmietli návrhy bez ohľadu na to, či ich podávajú opoziční alebo koaliční poslanci, nepokračovať, resp. vrátiť tento návrh navrhovateľovi na dopracovanie, už aj preto, lebo sami potvrdzujete tým, čo ste predložili v spoločnej správe z gestorského výboru, ale zase som zistil aj s istou hrôzou, v laviciach máme rozdané, ešte však nie je predložený pozmeňovací návrh pani poslankyne Grečkovej, ktoré obsahom, či už zo spoločnej správy, alebo jej, ďaleko presahujú obsah základného návrhu zákona.
Priatelia, zamyslite sa nad tým, ešte je čas, nie hlasovaním, ale rozhodnutím navrhovateľov tento návrh zákona stiahnuť. Urobili by ste dobre. Ja si myslím osobne, že je tam niekoľko zákonných pochybení. Dokonca ja osobne som presvedčený, že sú tam aj niektoré prvky, ktoré môžu byť v nesúlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, teda že sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
A teraz dovoľte ten právny pohľad preto, lebo hovoriť o tom, čo špekulujete, komu čo ukradnúť chcete, aké investičné zámery plánujete, v tejto chvíli sú len domnienky, dohady, podozrenia. Ja som už minule povedal, že neviem, komu chcete siahnuť konkrétne na majetok, ale že tak urobiť chcete, svedčí aj návrh zákona, ktorý prerokovávame a ktorý ste predložili.
Dámy a páni, ešte jednu pripomienku. Ak si vy myslíte, že vlastníctvo, to je len nejaký cent alebo nejaké eurá, ste na veľkom omyle. Stretol som sa s viacerými, ktorí boli týmto inštitútom postihnutí pri stavbe R1, kde ešte do dnešného dňa občan, ktorému bol vyvlastnený pozemok pod túto komunikáciu, a myslím, že je to dobrá komunikácia, to zase na druhej strane treba povedať, som sa s ním stretol. Viete, čo mi povedal? Mne nejde o peniaze. Keby mi to aj tridsaťnásobne preplatili. Ja keď sa postavím na to miesto, kde dnes je diaľnica, plačem. Preto, lebo mne ukradli detstvo. Mne ukradli nejakú spomienku, ktorá ma k tomu viaže.
Proste toto si treba uvedomiť, že to vyvlastnenie, to nie je len náhrada za kus role alebo nejakej inej nehnuteľnosti, že to vlastníctvo má aj duchovný, morálny a etický rozmer. A my toto opomíname. My sa tu pohrávame s nejakým verejným záujmom, s nejakým vytváraním nových pracovných príležitostí, s nejakými investíciami, ktoré pomôžu znížiť nezamestnanosť. Áno, aj to je dôležité. Ale nad touto dôležitosťou podľa mňa musí stáť vlastnícke právo. Musí stáť občan Slovenskej republiky a jeho vzťah aj k tomu, čo vlastní, čo je viacej ako len, povedal som, peniaze ako náhrada za vyvlastnenie.
Základný právny rámec vlastníctva poskytuje Ústava Slovenskej republiky a rovnako Ústava Slovenskej republiky pripúšťa za istých, by som povedal, osobitných dôvodov aj siahnutie na vlastnícke právo, ale len v nevyhnutnej miere a na základe zákona za primeranú náhradu. Toto ústava musí preto, lebo sa môže stať z hľadiska obrany a bezpečnosti štátu, že je treba vybudovať nejaké tankodromy, nejaké letiská, nejaké bunkre alebo už neviem čo všetko iné. Ale je to výnimočný inštitút, ktorý sa má používať len výnimočne. A my si tu zvykáme ako na niečo normálne, samozrejmé a bežné, že keď sa niekomu zachce, zoberieme mu to.
Viete, kto to robil? Komunisti. Tí sa dokonca ani s tým nehrali, že ideme vyvlastňovať. Prišiel komisár, povedal, že toto bude takto, treba vyorať brázdu a fajka zhasla. Ja nechcem, aby, a nechcem prirovnávať to, čo navrhujete, k tomuto obdobiu, ale nejaká analógia, minimálne podprahovo, vo mne vytvára takýto pocit, že sa tu niečo deje, čo musíme odmietnuť a s čím nemôžeme len tak paušálne súhlasiť a kývnuť hlavou, že väčšina to odhlasovala a tým pádom zákon platí a môžeme podľa neho konať.
Áno, v právnom štáte, v zastupiteľskej demokracii iný mechanizmus na zmenu práva a právneho poriadku neexistuje, ale tu je ešte niekde nad týmto všetkým česť nás ako ústavných činiteľov a občan ako základný cieľ alebo základný dôvod všetkého riešenia každého jedného problému.
Dámy a páni, nebudem teraz už naozaj, ako som povedal, sa pokúšať politicky atakovať tento návrh zákona, ale nedá mi, aby som právne nepovedal o istých rizikách, ktoré v obsahu tohto zákona sú a ktoré aj vo mne vyvolávajú istú obavu, či pri tomto návrhu a pri schválení, ktorý liberalizuje možnosť vyvlastňovania, nebude tento zákon zneužitý a zneužívaný. Tento návrh zákona je úpravou všeobecného aj osobitného zákona verejnoprávneho charakteru, kde sa posudzujú, a to chcem zdôrazniť, subjektívne práva občanov, teda vlastníkov nehnuteľností. Zasahuje sa do úpravy, ktorú realizujú orgány verejnej správy, v tomto prípade orgány štátnej správy, formou individuálneho správneho aktu v správnom konaní, ktoré sa nazýva, tak ako som už viackrát spomenul, vyvlastňovacím konaním. Rozhodnutie sa teda vydáva v správnom konaní, kde o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach rozhoduje orgán štátnej správy. Chcem podotknúť, a to si zapamätajme, nie štátnej moci. Výsledkom takého rozhodovacieho procesu je vydaný správny individuálny akt.
Konštrukcia vyvlastnenia je tu však čiastočne modifikovaná v tom zmysle, že právne neurčitý pojem "verejný záujem", ktorý sa bežne preukazuje v konaní, sa môže nahradiť pojmom "významná investícia", ktorý sa preukazuje či dokazuje v konaní, prepáčte, ktorý sa nepreukazuje v konaní, ale sa preukáže osvedčením ako deklaratórnym aktom ústredného orgánu štátnej správy, na čele ktorého je člen vlády.
Príslušným orgánom na vydávanie takýchto individuálnych správnych aktov je od 1. januára obvodný pozemkový úrad v sídle kraja. Stalo sa tak na základe novely zákona, ktorou sa vecná príslušnosť krajského úradu presunula na obvodný úrad v sídle kraja ako druhostupňový orgán štátnej správy. A tu vidím niekoľko obsahových úskalí návrhu zákona.
O návrhu rozhoduje novovytvorený orgán štátnej správy. Z pôvodného orgánu štátnej správy, krajského stavebného úradu, získal tento novovytvorený orgán takmer všetky právomoci mimo tých, ktoré prešli na ministerstvo. Zmenil sa aj jeho charakter a postavenie, z čoho sa dá usudzovať, že ide o koncentráciu vo verejnej správe a osobitne v tomto konkrétnom konaní.
Podstatou tohto rozhodovacieho procesu je rozhodovanie o obsahu pojmu, dámy a páni, "verejný záujem". Spomínané osobitné predpisy však hovoria o "významnej investícií". Významnosť investícií sa preukazuje osvedčením, ktoré vydáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, to je ústredný orgán štátnej správy. Pojem "verejný záujem" je právne neurčitý pojem, ktorého obsah a hranice formuje príslušný správny orgán, teda ten, ktorý rozhoduje o celom vyvlastňovacom konaní.
Z doposiaľ známych poznatkov je potrebné uviesť, že je potrebné diferencovať medzi všeobecným záujmom, kolektívnom a verejným záujmom, proti ktorým stojí individuálny záujem či skupinový záujem, ktorý sa má povýšiť nad verejný záujem.
Z uvedeného vyplýva, že ide o veľmi silnú ovplyvniteľnosť vedúceho orgánu štátnej správy, ktorý priamo riadi celý orgán štátnej správy vrátane pravdepodobne tých úradníkov na týchto úradoch, ktorí budú o vyvlastňovaní rozhodovať.
Z uvedeného možno dedukovať, že orgán štátnej správy, kde vedúceho menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky, bude rozhodovať o obmedzení vlastníckych práv tým, že bude určovať, čo je, či nie je verejným záujmom, v niektorých prípadoch dokonca musí vychádzať z osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Je teda reálny predpoklad, že vláda bude môcť efektívnejšie zasahovať do obsahu i rozsahu vyvlastnenia na základe zákonného titulu, lebo v štátnej správe platí subordinácia, a to bez ohľadu na to, či v tomto prípade príslušná osoba bude v štátnozamestnaneckom alebo pracovnoprávnom vzťahu.
Dovoľte mi, aby som ešte na záver môjho vystúpenia spomenul judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho súdneho dvora na takúto formu vyvlastnenia, ktoré tieto inštitúty skôr potláčajú, ako preferujú. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Európskej únie sa pri stanovení obsahu a rozsahu pojmu "verejný záujem" prejavuje preferovanie, vyvažovanie základných ľudských práv prostredníctvom testu proporcionality. Test proporcionality sa objavuje aj v judikatúre nášho Ústavného súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Orgány štátnej správy v rozhodovacích procesoch s ním zatiaľ a doteraz však reálne nepracujú.
Celý proces vyvlastnenia sa značne zjednodušuje a urýchľuje, lebo pojem verejný záujem ako výsledok konania sa nahrádza deklarovaným osvedčením o významnej investícii. V praxi to znamená, že vláda rozhodne, čo je významná investícia, člen vlády vydá osvedčenie a podriadený subjekt štátnej správy rozhodne nie na základe vyvažovania základných práv, ale na základe osvedčenia, ktoré vydal nadriadený orgán štátnej správy, samozrejme, pri zachovaní prísnej subordinácie.
Dámy a páni, tento spôsob vyvlastňovania je nesúladný s faktami, ktoré hlásajú súdy Európskej únie, a na základe ich judikatúry aj naše súdy vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Počkáme, či návrh zákona vládna väčšina schváli, ak schváli. Ak schváli, zvážime aj na základe tých skutočností, ktoré som uviedol, či nie je dôvodné podozrenie, že niektoré ustanovenia tohoto návrhu zákona sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, alebo nie, podanie na Ústavný súd, aby sme ochránili ústavnosť, zákonnosť a základné ľudské právo vlastniť a nakladať s majetkom, ktorý každému jednému občanovi patrí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V novembri ´89 sme si naivne mysleli, že sa nám podarí skĺbiť výhody kapitalizmu a socializmu. Dnes po takmer štvrťstoročí musíme konštatovať, že sa nám podaril skôr opak. Podarilo sa nám priam majstrovsky spojiť negatíva týchto dvoch hlavných spoločenských systémov uplynulého storočia a tento návrh je toho veľmi výstižnou ukážkou.
Bol som jedným z tých, ktorí v rámci prvého čítania navrhovali predkladateľom alebo žiadali predkladateľov stiahnuť tento návrh zákona z rokovania Národnej rady. Po mesiaci mám ten istý názor a skôr som sa utvrdil v tom, že by to bolo ideálne riešenie.
Je to tak preto, lebo tento návrh naozaj nesie v sebe všetky znaky perfídneho prístupu. Tým, že je to poslanecký návrh a nie vládny návrh zákona, ako keby sa chcel skrývať pred očami verejnosti a vyhýbať sa širšej verejnej diskusii a možnosti reálneho vyjadrenia sa zo strany samospráv a ďalších dotknutých subjektov. Na rozdiel od opozície, ktorá má možnosti predkladať jedine poslanecké návrhy zákonov, má vládna strana možnosť pri takýchto zásadných legislatívnych aktoch využívať formu vládnych zákonov a štandardný postup vrátane medzirezortného pripomienkového konania a dostatočného priestoru na širšiu odbornú a verejnú diskusiu.
Takže okrem toho, že sa týmto návrhom veľmi zužujú kompetencie samospráv, ohrozujú sa aj základné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, ono podľa návrhu tohto zákona tuná bude sila peňazí rozhodovať o vlastníckych právach. Ten, ktorý bude mať nabitý účet eurami, sto miliónmi, tak rozhodne o vlastníckych právach. Bude rozhodovať. Nedá sa len tak povrchne kývať nad tým rukou a niekoho obrať možno aj o roľu takú, ktorá je momentálne zarastená trávou, a vymyslieť si tam investíciu.
Toto zliberalizovanie tohto zákona, obávam sa, že to, čo sa v návrhu zákona, že významná investícia, tak tieto dve slová sa budú veľmi, veľmi tvrdo a surovo zneužívať. Ja by som bol rád, ak by naozaj navrhovatelia tohto zákona stiahli tento návrh zákona, lebo ja sa aj chystám do rozpravy, aj keď podám tento návrh, aby to bolo stiahnuté, bol by som rád, keby sa sami ako rozhodli pre takýto krok.
Vlastníctvo má naozaj rodinný, tradičný, rodový, duchovný a etický, morálny rozmer. To nie je len kus nejakého bezvýznamného pozemku. Aj tak ako kolega to tuná spomenul, to je kus môjho života tam prežitého. Ale nielen môjho reálne, ale aj mojich predkov. A na Slovensku naozaj tá tradícia je taká, že slovenský roľník alebo aj, aj slovenský občan má silný vzťah k pozemku. Samozrejme, tá diaľnica alebo rýchlostná komunikácia, ja viem, že je to veľmi bolestivé, tam by som videl ten verejný záujem. Ale významná investícia, obávam sa, že naozaj nie sme natoľko vyspelí, že nebudeme zneužívať tú významnú investíciu. Všeličo sa dá nazvať významnou investíciou a preukázať sa sto miliónmi, aby som ja sa mohol zmocniť cudzieho pozemku. Nemôže to byť, je to veľmi nespravodlivé.

Ďakujem. Je to už skoro pravidlo, že keď sa rokuje v parlamente o zlodejinách, tak je to za minimálnej podpory médií a verejnosti. Možno si pamätáte naposledy, keď tu bol minister Malatinský, keď tu predkladal návrh, bola to novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, keď chcel prihodiť niekoľko stomiliónový kšeft vlastníkom Paroplynového cyklu a som ho vyháňal z parlamentu, tak mám podobný pocit teraz aj voči predkladateľom, kolegom poslancom zo SMER-u, pri tomto návrhu. Ale nebudem na vás kričať, pán kolega.
Chcem pochváliť predsedu poslaneckého klubu Pavla Hrušovského za jeho vystúpenie. Hovoril veľmi dobre, keď kritizoval tento smerácky návrh, lebo to je smerácky návrh. Ale povedal, že ho nechce prirovnávať, toto vyvlastňovanie, k tomu vyvlastňovaniu za komunistov v bývalom režime. A ja sa opýtam - prečo? Veď je to rovnaká zlodejina! To bude presne tak ako za komunistov. Smeráci nehľadia na nič a na nikoho! Čo sa im zapáčilo, chcú si uchmatnúť. Chcú si uchmatnúť, zobrať to občanom, obciam. Ja len dúfam, že dopadnete rovnako ako tí komunisti.

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ešte raz, to, čo je, a to, čo pokladám za rozumné, že sú líniové stavby v záujme štátu, že tam tento inštitút existuje a môže existovať, či sú to železnice, diaľnice alebo rozvodné siete. A že ochrana súkromného vlastníctva tu tradične existovala, to mi hovorí o tom, že keď som chodieval po cestách na rovine, kľukatili sa ako had, hovorím, úplne nezmyselne, pretože bolo rešpektované políčko malého, obyčajného občana.
Ale takýmto spôsobom významná investícia, ja sa chcem opýtať kolegu Kondróta hypoteticky, on vlastní stovky miliárd eur, é, miliónov eur a urobí veľkú, chce urobiť veľkú investíciu, ktorá prinesie aj pracovné príležitosti. Ja tam mám len 15 árov pozemok ako, takže dôjde v rámci významnej investície k vyvlastneniu. To nie je len o ochrane súkromného vlastníctva. Ale potom ako je to s čl. 12 ústavy o rovnosti občanov? Kolegu Kondróta majetok a on je rovnejší jako len môj, ktorý je v rozsahu 15 árov. Čl. 12 hovorí o rovnosti občanov v právach a povinnostiach. Týmto porušíte aj tento ústavný článok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán Hrušovský, milý Paľo, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Vieš, že ako človeka si ťa veľmi vážim a vážim si aj tvoje vystúpenie, a dovoľ krátko zareagovať. Ako mantru používate siahanie na majetok a plašíte ľudí. Ja viem, že na tom chcete získať nejaké politické body, ale, prepáč, plačete na nesprávnom hrobe.
Ja ti prečítam znenie zákona z roku ´99, kde hneď v bode 1 § 1 Účel zákona sa hovorí: "Tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebné na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou." My sa tohoto vôbec nedotýkame. To znamená, že tento zákon ste prijali vy. Bol prijatý v roku ´99, keď bol premiérom Mikuláš Dzurinda a ty, pokiaľ si pamätám, bol si predsedom parlamentu. Bol si členom parlamentu, bol si prvý medzi rovnými, bol si dvojka v štáte, a schválili ste tento zákon, kde sa ho vôbec nedotýkame, čo sa týka vyvlastňovania. Takže plačete na nesprávnom hrobe.
Takže nielen komunisti, ale aj kádeháci a dzurindovci išli vyvlastňovať za účelom významnej investície. Takže pozrite sa do zrkadla, zoberte si to, prosím, ako za svoje.
Naschvál sme sa tohoto nedotýkali. A potvrdzujeme to, čo platí takisto štrnásť rokov, že musí o tom rozhodnúť vláda. Musí to byť národohospodársky významné a vláda posúdi, či to chce, potrebuje, či to z pohľadu environmentálneho odporu alebo súhlasu ľudí, občanov, potreby pre rozvoj ekonomiky bude alebo nebude. To neznamená, že každý, kto má sto miliónov, vážení kolegovia, vo vrecku, si postaví bársčo.
A vám poviem, že táto vláda, ktorá vychádza z Programového vyhlásenia vlády, je jednoliata. To väčšie nebezpečenstvo hrozí, keď je to vláda zložená zo štyroch subjektov a navzájom sa vydierajú a musia si ustúpiť a musia si obchodovať. Tam to hrozí. Budúcej vláde možno áno. Teraz nie. (Reakcie z pléna.) A tento zákon platí štrnásť rokov.
Ďakujem.