21. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu zákona, ktorý podľa mňa, našťastie, vrátil pán prezident späť Národnej rade, lebo dúfam, že aspoň teda vy z kolegov zo strany SMER, ktorí ste vnímaví k návrhom zákonov, ktoré predkladá vláda, ktorí ste počúvali rozpravu, ste si uvedomovali, že asi nie je všetko s kostolným poriadkom v tomto návrhu zákona.
Boli tam tri sporné body. Na začiatok môžem povedať, aj o týchto troch sporných bodoch som osobne písal pánovi prezidentovi, nesnažil som sa to nejako medializovať. Vo všetkých troch sporných bodoch pán prezident aj návrh zákona vrátil. Možno osobne som iba nie až tak rád v podobe, v akej sa vyjadril k zdravotníkom a ku kriminalizácii doslova zdravotníkov, ktorú ste návrhom zákona, ktorý ste schválili, zaviedli. Ale tým postojom, akým sa postavil k prvým dvom bodom, a to je de facto k zrušeniu nepodmienečných trestov pre dílerov drog a taktiež k vyvyšovaniu vlastne jednej sociálnej skupiny nad ostatné sociálne skupiny, sa vydaril presne tak, ako sme sa viacerí z opozície vyjadrovali v rozprave, a v tomto som rád, že sa v aparáte pána prezidenta nachádzajú aspoň teda ľudia so zdravým rozumom, ktorí v tejto veci vám to vrátili späť.
Nie som naivný a obávam sa, že vy dnes vzhľadom na to, že strana SMER alebo poslanecký klub strany SMER v pondelok máva svoje kluby, pravdepodobne už viete, ako sa zachováte. A možno táto rozprava na vašom rozhodnutí nič neovplyvní. A teda ja by som bol veľmi rád, aby ste si bez emócií, v kľude pripomienky pána prezidenta ešte raz prečítali, ešte raz, ešte raz, kým sa nedostaví aj vo vašom prípade v tejto veci zdravý rozum, lebo tváriť sa, že Slovensko nevyhnutne potrebuje, aby sme nieže znižovali, ale de facto rušili nepodmienečné tresty pre malých dílerov drog, tak to jednoducho nie je správne. Takisto vyvyšovať tú jednu skupinu, o ktorej som hovoril, v tomto prípade s inou sexuálnou orientáciou, nad všetky ostatné skupiny iba tým, že ju vlastne budeme cez trestný zákon nejakým špeciálnym spôsobom chrániť, takisto správne nie je.
Ja som si ešte včera večer pozrel záverečnú reč pána ministra. Myslel som si, že vzhľadom na to, že pán prezident návrh zákona vrátil, tak bude cítiť potrebu byť tu prítomný a obhajovať hlavne pred poslancami strany SMER, prečo pán prezident možno nemá pravdu. Ale tak možno sa to udialo už na klube a už je všetko rozhodnuté. Ale chcel som aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi ukázať, ako veľmi vlastne klame a ako možno teda tým pádom klame aj strana SMER, keď sa snažíte navodiť atmosféru, v tomto prípade aj v takej, ako som to nazval, drogovej koalícii so stranou SaS, keď sa snažíte verejnosti vsugerovať, že ide vám o ľudí, ktorí sú pristihnutí s dvomi-tromi marihuanovými cigaretami. Ak si prečítate návrh zákona, ktorý ste schválili, tak ide o ľudí, ktorí majú pri sebe viac ako 10-násobok bežnej dávky. A dve-tri marihuanové cigarety určite nie sú viac ako 10-násobok bežnej dávky. Čiže pán minister v záverečnej reči doslova povedal, že je to naozaj množstvo ľudí, ktorí sú dotknutí veľmi, veľmi tvrdo práve tým, že ak im nájdu dve-tri cigarety s marihuanou, tak jednoducho prekročia limit, ktorý je stanovený zákonom, ktorý hovorí jasne, zákon jasne hovorí o jednom limite, to je trojnásobok dennej dávky, a druhom, čo je 10-násobok dennej dávky. Neviem o žiadnej situácii reálnej zo života, kde by dve marihuanové cigarety, ako hovorí pán minister, boli prekročením 10-násobku dennej dávky. Je to podľa mňa závažné prekrúcanie, zavádzanie verejnosti. A osobne si myslím, že snažil som sa pochopiť, prečo takéto niečo robíte. Ale myslím si, že strana SMER nič iné nerobí, iba si jednoducho povedala, že chce získať to málo voličov, ktorí SaS-ke ešte zostali. Takýmto spôsobom vlastne v jednom návrhu zákona chce zobrať dve kľúčové témy strane SaS. Je jasné, že SaS-kári na to naskočili, čapkajú a pomaly idú oslavné ódy skladať na stranu SMER v tejto veci a neuvedomujú si, že v podstate strane SMER nejde v skutočnosti o tých malých užívateľov, o dílerov, nejde v skutočnosti o tú menšinu, ktorá má inú sociálnu orientáciu, ale ide jej o jednu menšinu a to sú voliči SaS. Týchto chce SMER takýmto krokom vlastne získať na svoju stranu. A chce poukázať na to, že SaS-ka sľubovala, vládla, nič nespravila, SMER nesľuboval, vládne a pre tieto dve skupiny ľudí, ktorým na tomto záleží, niečo urobí a takýmto vlastne rafinovaným spôsobom chce si získať ich voličov. O to, si myslím, vaše konanie je nebezpečnejšie, lebo ak predkladáte takto zvrátené dva návrhy, a dovolím si pridať aj ten tretí, o kriminalizácii zdravotníckych pracovníkov, a zároveň to je z prospechárskych, zištných dôvodov, že chcete získať voličov nejakej konkrétnej politickej strany, kde chcete dokázať, ako bola ona vlastne neschopná, ako vy ste schopní, tak o to je to horšie. Ak by ste boli o tom presvedčení, pričom ja pevne verím, že nie ste o tom presvedčení, ak by ste naozaj hlasovali podľa svojho svedomia, tak možno sa to dá pochopiť, lebo teda môžeme názor rozličný. Ale ja neverím tomu, že v tejto veci sa nenájdu poslanci v strane SMER, ktorí by sa vzbúrili proti tomu, aby sme zrazu dílerovi drog, ktorý dnes bol poslaný do väzenia na štyri roky, znížili trest na podmienku, zo štyroch rokov väzenia nepodmienečného trestu na nula rokov de facto nepodmienečného trestu, neverím tomu, že máte svedomie, jednotliví poslanci, možno v prvom rade by som apeloval na ženy, tie to dokážu vnímať o to citlivejšie, že by ste hlasovali za vytváranie prostredia, ktoré umožní našim deťom sa ľahšie dostať k drogám, za vytváranie prostredia, ktoré bude ničiť životy našich detí a ktoré bude ničiť životy rodín. A neverím jednoducho, že vám na rodinách a našich deťoch nezáleží.
Na začiatok by som chcel povedať, že v roku 2010 sme kandidovali s takým vlastne naším kvázi programom alebo podprogramom na kandidátke SaS. A jeden z tých bodov SaS-ka mala svoj o dekriminalizácii marihuany. A my sme razili cestu, že, áno, užívatelia sú obete dílerov drog, aby sme užívateľov drog netrestali. Úplne bez problémov kedykoľvek by som sa prihlásil za to, nielen užívateľa marihuany, ale aj akéhokoľvek užívateľa tvrdej drogy aby sme urobili beztrestným, lebo tento užívateľ, áno, možno niekedy si teda môže za to sám, ale vieme sami, aké tie drogy sú silné, akým spôsobom ovplyvňujú slobodnú vôľu človeka, ktorý ich užíva, sa stal obeťou dílera drog. A nemyslím si, že akékoľvek obete by sme mali kedykoľvek trestať. Avšak keď zároveň na druhej strane vieme, že je tu ponuka, ktorú vytvárajú díleri drog, tak chceli sme a navrhovali sme opatrenia, aby to bola beztrestnosť pre užívateľov drog za podmienky, že užívateľ drogy bude spolupracovať, de facto že využije súčasný inštitút o dohode o vine a treste a dohodne sa na spolupráci, kde presne podľa Trestného zákona, kde je to popísané, musí popísať, akým spôsobom ku skutku prišlo, od koho, kedy, kde akú drogu si kúpil, a takýmto spôsobom vlastne napomôže polícii, aby sme ničili to zlo, ktoré v drogovej problematike v skutočnosti pôsobí, a to sú díleri drog. Užívatelia nie sú a nikdy nebudú to zlo, to sú obete. To skutočné zlo sú díleri. Čiže ak by ste vy prišli teraz s návrhom, tak ako ho prezentujete, že poďme ochrániť užívateľov, aby neboli trestaní za päť, šesť, desať aj päťdesiat marihuanových cigariet alebo aj heroín, pervitín, kokaín, LSD, akúkoľvek tvrdú drogu, ak by to bol užívateľ, ja osobne som všetkými desiatimi za návrh. A predpokladám, že by zaň boli aj ľudia u nás na klube, keďže vlastne v tomto duchu sme to ľuďom sľubovali pred voľbami. Ale na druhej strane nemôžeme dovoliť to a zatvárať si oči pred tým, keď jedným dychom pri znižovaní alebo proklamovanom znižovaní trestov pre užívateľov vy znižujete zároveň tresty pre dílerov iba preto, lebo sa to nejakým spôsobom nachádza alebo zamotalo do jedného paragrafu.
Takže čo by som očakával od pána ministra Boreca. Aj s takou nádejou som vnímal pred rokom, keď ste si ho vybrali za ministra spravodlivosti, že keď je to fundovaný odborník, tak sa popasuje s tým zákonom a neurobí niečo, čo mu od ruky odpadne. Je veľmi jednoduché prepísať štyri na tri, štyri roky na tri roky a tváriť sa, že máme to vybavené. Samozrejme, bolo by zložitejšie striktne a jednoznačne oddeliť užívateľov drog, čiže obete drogovej problematiky, a dílerov drog, čiže tých, ktorí na týchto obetiach bohatnú a prospechárky s drogami obchodujú. To by, samozrejme, asi vyžadovalo trošku viacej práce možno od úradníkov na ministerstve a trošku viacej pozornosti od pána ministra, možno aj trošku viacej ochoty, zmeniť možno aj nejakú filozofiu zabehaného paragrafu, ktorý sa v Trestnom zákone nachádza. Ale urobiť najjednoduchšiu robotu a tváriť sa, ako som dobre urobil, zmeniť číslo štyri na číslo tri, to je s dôsledkami, na ktoré pozerám, veľmi, veľmi nezodpovedné. A takýto nezodpovedný prístup k práci od pána ministra spravodlivosti, podotýkam, spravodlivosti, som neočakával. Jednoducho nie je spravodlivé, aby sme naďalej pozerali na skupinu dílerov a užívateľov drog ako de facto na jednu masu, ktorá nám v tomto konkrétnom paragrafe niekedy môže splynúť iba tým teda, že niekto prekročí tú povolenú dávku, ale spravodlivé je hľadať spravodlivé riešenie, ktoré určite nie je to, čo vy ste navrhli.
Čiže chcel by som z tohto miesta vyzvať poslancov strany SMER, aby ste prezidenta v tejto veci podporili. Určite sa nič nestane, nikomu zásadne neubližujeme tým, že o mesiac, dva, tri mesiace, dokedy predložíte nový návrh zákona, bude návrh taký, kde dáte domácu úlohu ministrovi spravodlivosti, aby ho urobil naozaj dobre, aby teda ochránil a prípadne znížil alebo zrušil tresty pre užívateľov, ale sprísnil postihy dílerov drog. Tak myslím si, že pán minister by to dokázal urobiť. A určite by sme tým nič zásadné nepokazili, iba pomohli veci, lebo medzičasom by díleri nemali raj na zemi, ktorý, ak tento návrh zákona schválite, tak ho mať budú. Úplne v dobrom vás teda prosím skúsme sa zamyslieť nad brzdou, ktorú nám náš ústavný systém dáva. A to je možnosť prezidenta vrátiť návrh zákona na opätovné rozhodnutie plénu Národnej rady. A skúsme sa zamyslieť nad tým, či tento raz naozaj pán prezident alebo teda jeho ľudia, ktorí mu stanovisko nachystali alebo ho za neho urobili, nemajú pravdu. Ja osobne sa plne s tým stanoviskom stotožňujem. A myslím si, že naozaj pravdu má.
Nevedeli sme, či pán prezident návrh zákona vráti. Samozrejme, dúfal som aj teda dúfali sme tí, čo sme podpísali novelu, ktorú predkladáme, že ju vráti a že teda vy opätovne už túto pripomienku akceptujete a túto zmenu neurobíte, ale z preventívnych dôvodov sme na túto schôdzu predložili návrh zákona, ktorý mení to jednoduché číselko, ktorým meníte tri na štyri roky späť. Čiže teoreticky možno, samozrejme, v prípade, ak akceptujete pripomienku pána prezidenta, nemá zmysel, aby sme tú novelu nechali na programe. Takže ju stiahneme, môžete ísť o pol dňa skorej na dovolenku. To bola taká nepriama motivácia alebo snaha o korupciu poslancov strany SMER. Ale, nie, nebudem to bagatelizovať. Samozrejme, ak by ste pripomienku pána prezidenta schválili, budem iba rád a s radosťou novelu zákona, ktorú medzi poslaneckými novelami zákona máme, ju stiahneme, lebo bude bezpredmetná, lebo rieši presne to, čo vám prezident vrátil.
Ak sa môžem teda vyjadriť ešte k tej druhej časti alebo k druhej pripomienke. A to je vlastne zvýhodnenie jednej sociálnej skupiny oproti ostatným.
Určite aj vy všetci ste dostali do e-mailu stanovisko iniciatívy Inakosti, ktorá obhajuje práva inak sexuálne orientovaných ľudí na Slovensku, k návrhu našej novely. Oni pravdepodobne vtedy ešte nevedeli, že pán prezident návrh zákona vráti, ale teda k návrhu našej novely, kde sa teda vlastne vyjadrovali k tomu, kde vlastne takisto tou novelou sa snažíme zmeniť stav, ktorý idete zmeniť do pôvodného znenia, a teda znova opäť vlastne sa opakujem, to isté môžem povedať, že pán prezident vlastne navrhol alebo namietol, presne to isté, čo vlastne my by sme prípadne potom novelou chceli riešiť a vrátiť späť, znenie Trestného zákona do pôvodného znenia, čiže ak ste čítali si to stanovisko, tak je to fajn, ak ste ho nečítali, tak by som chcel možno na niektoré argumenty, ktoré tam zazneli, reagovať.
Oni operujú tým, že vlastne tak ako je novela, ktorú predkladáte, napísaná, tak vlastne nezvýhodňujete homosexuálov alebo nezvýhodňujete žiadnu sexuálnu skupinu, lebo vlastne vy chránite všetky sexuálne skupiny, to znamená aj tú väčšinovú, aj tú heterosexuálnu, A vlastne iba rozširujete dôvod, osobitný motív, ktorý doteraz bola rasa, etnikum, farba pleti a ešte niečo. Ale vlastne v tomto duchu tak rozširujete homosexuálnu orientáciu. Nie som právnik, ale ak sa takýmto spôsobom pozerám na zákon, ktorý máme napísaný, a vlastne aj toto súčasné znenie, ktoré je stále ešte platné, kde vlastne vyzdvihujeme rasu, etnikum, farbu pleti a skupiny ľudí alebo sociálne skupiny, ktoré patria do takto kategorizovaných skupín, vyzdvihujeme alebo dávame im väčšie práva ako všetkým ostatným skupinám, v prípade trebárs útoku z nenávisti, tak si myslím, že to nie je správne, že je to jednoducho nesystémovosť už v samotnom dnešnom znení Trestného zákona, keď vlastne vyzdvihujeme určité skupiny nad ostatné. To, že tu niekto vyzdvihoval, povyšoval a na druhej strane ponižoval nejaké iné skupiny, sme zažívali v tridsiatych rokoch minulého storočia. Vieme, ako to dopadlo. Opakovane to zažívame kedykoľvek. A také malé jemné povyšovanie je už dnes, keď povyšujeme rasy alebo povyšujeme farby pleti alebo skupiny, ktoré teda spĺňajú tieto kritériá, nad ostatné a chránime ich viac ako akékoľvek iné sociálne skupiny. Nepovažujeme to za správne.
A viacerí z nás predložili pri druhom čítaní Trestného zákona novelu, ktorou sme chceli chrániť, keď už teda máme chrániť nejaké sociálne skupiny, tak všetky. Chráňme všetky sociálne skupiny, voči ktorým bol spáchaný nejaký útok z nenávisti, lebo vlastne o tom v tomto prípade je reč, rovnako. Ak jednoducho raz niekto útočí voči akejkoľvek skupine alebo príslušníkovi akejkoľvek skupiny z dôvodu, že cíti nenávisť voči tomu človeku, lebo je členom tej danej skupiny, tak bez ohľadu na to, aká tá skupina je alebo aké parametre boli potrebné na to, aby tá skupina sa identifikovala v spoločnosti, tak bez ohľadu na to, či to sú teda homosexuáli, či sú to ľudia inej farby pleti, či sú to heterosexuáli, či sú to katolíci, luteráni alebo zdravotne postihnutí, alebo starší človek, alebo bezdomovec, alebo príslušník politickej strany ľubovoľnej, ktorú na Slovensku máme, alebo nejaký panker, chlapec na kolieskových korčuliach, to je jedno, jednoducho akákoľvek nejaká sociálna skupina, tie kolieskové korčule tam nepatrili, tak mali by sme trestný čin, ktorý bol spáchaný z nenávisti voči príslušníkovi akejkoľvek skupiny, sa snažiť trestať rovnako. Vtedy by to bolo v súlade s ústavou tak, že vlastne máme všetci rovnaké práve, a nikto by nebol nejakým spôsobom povyšovaný.
Tým, ako znova vy ste sa podľa mňa z prospechárskych dôvodov, lebo možno slintáte po voličoch SaS, rozhodli to predložiť, tak znova vyvyšujete jednu skupinu, ktorú chcete takýmto spôsobom vyzdvihnúť ponad ostatné, chrániť špeciálne na úkor tých ostatných skupín. A takýmto spôsobom iba zvyšujete nesystémovosť, ktorá už v dnešnom trestnom zákone je. A rozširujete vlastne teda to vymenovanie skupín, ktoré budú nesystémovo mať nadpráva voči ostatných skupinám. Určite to nie je správne. A nedokážem s tým opäť súhlasiť.
A aj toť kolegom zo strany SaS, ktorých teda tu je požehnane, ako vidím, čiže nikto z nich okrem spravodajcu, ktorý tu musí byť, nie je, a aj teda poslancom strany SMER chcem povedať, že ak chcete skutočne pomôcť tejto skupine ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, tak nerobte to tým, že im dáte nadpráva. Myslíte si, že by ste teraz pomohli napríklad Rómom v osadách tým, že by ste rovnakým spôsobom ich niekde špeciálne chránili a špeciálne im dávali práva iba preto, lebo sú v osadách? To, že sú Rómovia, už teraz v podstate v Trestnom zákone, ak by bol útok kvôli príslušnosti k inej rase, tak, áno, je, že môže byť tento trestný čin viac potrestaný, ako by to teda bolo voči príslušníkovi majority, ak by ste teraz napríklad zaviedli, že, áno, lebo sú v osadách, tak ak niekto zaútočí na človeka, ktorý je v osade, tak by mal mať väčší trest, ako keď niekto zaútočí na človeka, ktorý v osade nie je, tak asi to nie je správne. Dúfam, že na tomto príklade to cítite, čo robíte, že vlastne vyvyšujete jednu skupinu nad ostatné. Ak by ste takéto niečo zaviedli do Trestného poriadku, hovorím teda o Rómoch v osadách, tak Rómom v osadách niežeby ste pomohli, ale by ste tú verejnú mienku voči týmto ľuďom ešte viacej nabudili, aby ste im de facto ublížili. To isté robíte teraz s príslušníkmi iných ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, lebo ich povyšujete nad všetky ostatné sociálne skupiny. A takýmto spôsobom iba upriamite pozornosť na týchto ľudí, lebo ľudia, keď stretnú homosexuála na ulici, budú pozerať na neho, že, aha, toto je ten chránený, toto je viacej chránený, toto je človek, ktorý má väčšie práva, ako ich mám ja. To nie je správne. Ak chceme trestať naozaj nenávisť, trestajme každú jednu nenávisť rovnako voči akejkoľvek skupine. Samozrejme, individuálna nenávisť voči susedovi, ktorý mi púšťa sliepky do dvora alebo do záhrady a takýmto spôsobom alebo možno nejakým prípadným skutkom si riešim tú individuálnu nenávisť voči nemu, nemá s tým nič spoločné, ale ak teda niekto z nás alebo niekto u nás na Slovensku sa pohybujúci bude raz niekedy cítiť nenávisť voči príslušníkovi akejkoľvek sociálnej skupiny, voči starým, chorým, bezdomovcom, Židom, Arabom, katolíkom, luteránom, homosexuálom alebo heterosexuálom, ďalších 150 skupín možno rozličných sa takýchto vymenovať dá, tak trestajme akúkoľvek nenávisť rovnako, áno, nech to je osobitný motív. Ak niekto spácha trestný čin z nenávisti voči sociálnej skupine, okej, samozrejme, nech má väčší trest, nech má o tretinu, o polovičku väčší trest, ako keď to bol inak spáchaný možno ten trestný čin. Ale nevyvyšujme, prosím vás, jednu skupinu nad všetky ostatné skupiny.
V tom liste Inakosti sa snažia spochybňovať argumenty, ktoré my sme vlastne napísali v novele zákona, ktorá rieši zase túto časť vyvyšovania ľudí s inou sexuálnou orientáciou nad ostatné sociálne skupiny. Tak snažia sa spochybniť, že vlastne už dnes starí ľudia sú osoby chránené vlastne podľa Trestného zákona. Ja som tam hovoril o príklade alebo písali sme o príklade ženy, ktorá vychádza zo svätej omše, a teda napadne ju niekto, že vlastne tento človek by bol menej potrestaný ako ten, ktorý napadne homosexuála, konkrétne tento príklad. Áno, je to pravda, že ľudia vo veku nad 60 rokov sú osoby chránené. Ale z toho kostola môže vychádzať. Mne tam išlo o náboženské presvedčenie v prvom rade v tomto prípade. A môže byť aj žena, ktorá má 58 rokov, 59 rokov, môže to byť muž, ale hlavne ide o to, že vlastne ten človek napadne toho druhého preto, lebo vychádza z kostola. Čiže prikladám, že teda je to príslušník sociálnej skupiny, ktorú spája parameter. A to je viera v Boha, či takého alebo onakého, jednoducho viera v Boha. Čiže títo ľudia dnes alebo po prijatí definitívnom zákona, ktorý ste predložili, alebo odmietnutí pripomienok pána prezidenta by boli menej chránení vzhľadom na to, že trestný čin spáchaný z nenávisti voči nim by bol menej trestaný ako trestný čin spáchaný z nenávisti voči príslušníkom inej sociálnej skupiny. Tak som tam použil príklad bezdomovca, myslím. Ten vôbec dnes medzi teda parametre s osobitným motívom nespadá. Čiže sociálna skupina, ktorej parameter je vlastne veľkosť majetku alebo, lepšie povedané, nemajetnosť, tak do tejto súčasnej definície Trestného zákona nespadá. A myslím si, teda v tom prípade ten príklad je správny. Áno, je správnejšie, teda sa pýtam, keď navrhujete, aby trestný čin spáchaný z nenávisti voči homosexuálovi bol viacej trestaný ako trestný čin spáchaný voči bezdomovcovi? V čom to je správnejšie? V čom to je lepšie? V čom nám to pomôže k pocitu rovnosti? V čom to je viacej v súlade s ústavou, tak ako je napísaná? Nie, je to opätovné vyvyšovanie nejakej skupiny nad ostatnú skupinu a myslím si, že týmto smerom by sme určite ísť nemali. Opakujem, takýmto spôsobom, aj keď možno práve títo ľudia inak sexuálne orientovaní mohli byť práve na tej strane tých obetí v tridsiatych rokoch minulého storočia, nemali by sme teraz riešiť krivdu voči jednej skupine, ktorá bola spáchaná pred osemdesiatimi rokmi tým, že teraz tú skupinu vyvýšime nad ostatných a budeme tým pádom páchať krivdu voči tým všetkým ostatným skupinám, voči ktorým tú skupinu inak sexuálne orientovaných ľudí povýšime.
Dovolím si aspoň takto v strede povedať, že necítim osobne žiadnu nenávisť voči príslušníkom ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní. Ale nemyslím si, že by sme mali takýmto spôsobom riešiť ich problémy, že budeme z nich doslova robiť akoby chránenú zver, prepáčte to prirovnanie, tak chránených ľudí, ktorí budú mať iné práva ako všetci ostatní alebo budú mať nadpráva ako všetci ostatní. Taktiež aj v tejto veci pevne verím, že dokážete s chladnou hlavou si prečítať pripomienky pána prezidenta a skúsite sa zamyslieť nad tým, či náhodou aj v tejto veci nemá pravdu. Ten zákon, ktorý tu pán minister predkladal, riešil kopu, kopu, kopu, kopu vecí. Keď vy tri jeho pripomienky si zahryznete do jazyka a budete s nimi súhlasiť alebo jednoducho teda neschválite to svoje pôvodné znenie, tak samotnej novele zásadne neublížite. Takýmto spôsobom tie dobré veci tam zostanú, len tie hlúposti, našťastie, by vypadli.
Ak hovoríme o tom, čo vlastne chceme predložiť, v tejto veci sa trošičku líši to, že je tá naša novela a tá vami schválená prípadne pripomienka, lebo ak pripomienku schválite, tak vlastne ponecháte súčasné znenie, kde vlastne je jedna skupina ľudí, ktorí teda majú tie nadpráva. A teda to sú príslušníci k inej rase, etniku, inej farby pleti. Tú novelu my by sme tak či tak asi nechali v platnosti, lebo tou novelou sa snažíme rozšíriť nenávisť na akúkoľvek sociálnu skupinu alebo voči akejkoľvek sociálnej skupine, čím vlastne tou novelou chceme to súčasné nesystémové znenie, kde vyvyšujeme nejaké tri parametre, kde môžeme identifikovať nejaké sociálne skupiny, voči ktorým sa dá cítiť nenávisť, tak rozširujeme akúkoľvek nenávisť voči akýmkoľvek sociálnym skupinám. Čiže, áno, my vlastne novelou, ktorú predkladáme a ktorú vlastne bude na rade na tejto schôdzi, tak, áno, chceme trestať viac nenávisť voči ľuďom, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, ale zároveň chceme trestať viac aj nenávisť voči príslušníkom akejkoľvek inej sexuálnej skupiny. To znamená, aby ste ma správne chápali, mne nejde o to, aby sme netrestali viac útok voči ľuďom, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, súhlasím s tým, a myslím teda, že aj na našom klube je s tým súhlas, ak zároveň budeme viac trestať útok voči akejkoľvek inej sociálnej skupine.
Dovolím si iba prečítať také stanovisko k tomu, akým spôsobom sa možno sociálne skupiny definujú a aký postoj je v tejto veci napríklad v Charte základných práv Európskej únie. Všetky základné ľudskoprávne dokumenty prijaté OSN, Európskou úniou a Radou Európy, ako aj Ústava Slovenskej republiky poznajú aj iné sociálne skupiny ako rasové, národnostné, etnické a sociálne skupiny podľa farby pleti a sexuálnej orientácie.
Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Podľa čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
Podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) nazýva všeobecné trestné činy páchané z nenávisti, pričom uvádza ich jednotlivé príklady, ako sú napríklad rasizmus, xenofóbia, náboženská neznášanlivosť, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia alebo rodová identita.
Rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktoré sa stali obeťami trestných činov bez ohľadu na to, ktorá sociálna skupina, do ktorej patria, sa stala dôvodom nenávisti páchateľa, ako aj jeho osobitného motívu pri spáchaní trestného činu zakotvuje aj odôvodnenie č. 9 preambuly, čl. 1 ods. 1, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220, čiže kde je transpozičná lehota do 16. novembra 2015.
Tým som chcel iba povedať názor, ktorý tu prezentujem, že by sme nemali zvýhodňovať jednu sociálnu skupinu, ktorá by takýmto spôsobom získala nadprávo medzi všetkými ostatnými. Je opretý aj o stanoviská a prístupy či OSN, Európskej únie, či Rady Európy. Nie je správne, aby sme ďalej išli a rozširovali nesystémovosť Trestného zákona a dopĺňali tam vždy podľa toho, kto si zmyslí ktorú skupinu voličov osloviť, nejakú skupinu ľudí, voči ktorej nenávisť budeme trestať viac ako voči všetkým ostatným. Trestajme všetky nenávisti voči príslušníkom akýchkoľvek sociálnych skupín rovnako, tak ako to navrhujeme v novele. Ale k tomu sa dostaneme iba vtedy, ak v prvom rade nebude rozširovať súčasné znenie a schválite pripomienku pána prezidenta v tejto veci.
Ešte späť sa vrátim trošičku k téme tých drogových dílerov. Tom čo ste vlastne schválili a čo vám pán prezident vrátil, je, vlastne keď si pozriete dôsledky toho vami schváleného návrhu zákona, spôsobilo by to iba to, že by zrazu užívatelia drog, ktorí dnes mohli slobodne uzavrieť dohodu o vine a treste, už nemuseli uzatvárať dohodu o vine a treste. To znamená, nemuseli by udávať svojho dílera, nemuseli by povedať, akým spôsobom sa k tej droge dostali, nemuseli by spolupracovať s políciou pri vyšetrovaní, lebo by si de facto beztrestnosť, keď to teda nazývam v tomto prípade beztrestnosť, čiže pobyt mimo nápravného zariadenia zabezpečili už iba vami prijatým návrhom zákona. Osobne si myslím, že to je zlé, lebo práve inštitút možnosti dohody o vine a treste nám pomáhal v tom, aby sme dílerov drog usvedčovali a takýmto spôsobom, najsilnejšou zbraňou je užívateľ drogy, ktorý si od dílera drogu kúpil, bojovali proti drogám na Slovensku.
Viem, že, Martin Poliačik to opakovane hovorí, boj proti drogám vlastne nemá zmysel. Jednoducho ja sa nedokážem stotožniť so slovami: Nechajme to iba tak trh a nechajme to slobodne a urobme to všetko legálne a potom nám drogy sa vykynožia. Vieme aj, že dnes možno tej boj voči drogám, a vidíme to zo sveta, či z Kolumbie napríklad, je nákladný, je ťažký. Vieme, že tuším desaťtisíc obetí či koľko už padlo pri boji proti drogám v Mexiku a že možno tie výsledky sú pochybné a možno musíme nájsť iné cesty. Ale úplne rezignovať a dovoliť dílerom, aby dnes sa alebo od zajtra, odkedy schválite návrh zákona, sa mohli bez problémov, beztrestne, bez strachu pohybovať pred škôlkami, školami, tie škôlky som tu prehnal, po internátoch iba preto, lebo vedia, že však vlastne nič také strašné sa im nestane, lebo Poliačik zabezpečil drogovej koalícii so stranou SMER beztrestnosť, tak asi by správne nebolo.
To, keď tu aj poslanci za SaS, aj minister, myslím si, že poslanci za SMER nejakým veľkým spôsobom alebo teda nejakým rozšírením spôsobom nesnažili sa podporiť túto časť novely Trestného zákona, lebo asi si uvedomujú, že to nie je práve príjemné a že im dal niekto na hlasovanie niečo, s čím nesúhlasia, tak snažili sa operovať, Martin Poliačik opakovane, tým, že dnes títo ľudia, ktorí sú vlastne užívatelia, prekročia tú dávku desiatich dávok, tak vlastne končia zbytočne vo väzení. Nemuselo by to byť, ak by spolupracovali. To je moja odpoveď. Máme ten inštitút o dohode, o vine a treste. Čiže, nech sa páči, keď si si zadovážil pre svoju vlastnú potrebu dávku, ktorá na základe expertízy je viac ako 10-násobok dennej dávky, keď nechceš ísť natvrdo do chládku, dohodni sa na vine a treste, spolupracuj, udaj dílera a nemusíš do väzenia vôbec ísť. Takýto stav platí dnes. A nevidím najmenší dôvod, aby sme ho menili, aby sme vlastne dávali automaticky týmto ľuďom nejakým spôsobom beztrestnosť.
Takto, keď tu pán minister opakovane argumentoval, že však spoľahnime sa na sudcov, že budú normálni, že vlastne neuplatnia tento paragraf na dílerov drog, ja by som sa nespoliehal, lebo je to vyslovene paragraf, ktorý hovorí o díleroch drog, nehovorí o užívateľoch drog, hovorí o díleroch drog a sudca, ak bude chcieť, prípadne ak nebude čestný a bude správne motivovaný, jednoducho bude motivovaný, aby tak chcel, tak aj akéhokoľvek dílera môže ohodnotiť podľa tohto paragrafu, ktorý ste zmenili tak, že vlastne akýkoľvek díler by tým pádom mohol skončiť mimo väzenia.
Posledná časť a posledná pripomienka, ktorú pán prezident predkladá, je pripomienka o kriminalizácii zdravotníkov. Hovorím, tu som trošku sklamaný, ak som hovoril na začiatok, že pán prezident nešiel hlbšie a nevyčítal vám vo väčšom rozsahu to, čo ste na zdravotníkoch spáchali. Vyčíta vám iba to teda, aby, dobre, trest nebol desať rokov, ale dva roky, čo logiku má, samozrejme, lebo teda po desiatich rokoch ak bude lekár bez praxe, tak jednoducho už ho žiadna nemocnica nezamestná, tým pádom sme ho naveky spravili ako človeka, ktorý už lekára robiť nebude. Ale pri tom systéme, ktorý ste zaviedli, ktorý prezident nekritizuje, trochu sa čudujem, že ho nekritizujú ani nejako opoziční poslanci. Ste tam urobili doslova zo zdravotníkov ľudí, ktorí sa nemôžu slobodne rozhodnúť. Napríklad nehovorím, že budú štrajkovať za vyššie platy, ale ak budú štrajkovať alebo chceli by sa nejakým spôsobom postaviť proti zlodejovi, ktorého im tam niekto ako riaditeľa nemocnice napríklad dosadí, a nebudú si vedieť rady, bude to zlodej, bude to chrapúň, bude to človek so zlým prístupom k ľuďom, bude to diktátor a s týmto človekom jednoducho nedokáže sa stotožniť, vedia, že asi pravdepodobne ten štrajk už aj podľa súčasného znenia až tak jednoducho urobiť zdravotní pracovníci nemôžu, ale jednoducho slobodne sa rozhodnú, že z tejto nemocnice odídu a odídu radšej robiť do druhého mesta, v tejto situácii, a stačí, aby to bolo iba na jednom oddelení, vláda zasadne, ukáže prstom, nazve to krízovou situáciou s tým, že zdravotnícki pracovníci na tomto oddelení odteraz budú nesvojprávni, jednoducho budú tam robiť a ak si náhodou dovolia nerobiť, tak v tom prípade budú tak potrestaní, že de facto podľa toho znenia, čo ste prijali, už do smrti si ani toho zdravotníckeho pracovníka, teda hlavne lekára robiť nebudú môcť. V tomto ma to mrzí, že prezident sa vlastne stotožnil s vašimi argumentmi a vlastne iba tak kozmeticky sa snaží zmeniť to, čo ste navrhli. Ja som očakával, že bude tvrdší a že sa nestotožní s takýmto prístupom z pozície sily, ktorý ste zaviedli do návrhu zákona.
Čiže iba na záver. Poprosím vás, je to málo. Ja viem, príkaz straníckeho šéfa alebo predsedu klubu, alebo toho, kto vám tie príkazy dáva, je určite silnejší. Zostáva iba ako opozičných poslancov vás poprosiť, skúste si prečítať pripomienky, ktoré vám prezident dal, skúste mu vyjsť v ústrety a skúste urobiť krok, ktorým zamedzíte beztrestnosti drogových dílerov, krok, ktorým nebudete chrániť jednu sociálnu skupinu viac ako všetky ostatné skupiny, krok, ktorým aspoň čiastočne zmenšíte krivdu voči zdravotníkom, ktorú ste zaviedli ich kriminalizáciou. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie.

Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Prevencia je tou najdôležitejšou vecou, ktorá má fungovať v každom dobrom spoločenskom, sociálnom systéme, prevenciou nemôže byť práve to, ako sme to v máji prerokovali, Trestný zákon, kde 10-násobok drogy v podstate drobný díler môže mať pri sebe. Je to veľmi čosi, čo je negatívne. A myslím si, že tie rodiny, ktoré majú skúsenosť s narkomanom v rodinách, tak vedia, aké to sú tragédie.
Zvýhodňovanie jednej sociálnej skupiny pred druhou tiež je diskriminujúce voči aj majorite alebo iným sociálnym skupinám. Ja nemôžem byť trestaný za to, že mám iný ako prohomosexuálny názor. Potom jednoducho toto nie je demokracia. To nie je demokracia. A môžem ho aj slobodne vyjadriť. Sme svedkami toho, čo sa to v zahraničí deje. Verím, že SMER nie je odkázaný na voličskú základňu SaS-ky, tak ako to kolega spomínal. Myslím si, že vie sa dostať do parlamentu aj bez tejto podpory, tak nepotrebuje si tu robiť nejakú politickú kampaň.
V Trestnom zákone sú dva také paradoxy. Jedným tým paradoxom je to, že chránime tých, ktorí sú proti zdraviu a proti životu. A to sú narkomani a homosexuáli. A na druhej strane tým istým zákonom a v tom istom návrhu trestáme tých, ktorí sú za život a starajú sa o naše zdravie. Je to čosi, čo je vrcholne nespravodlivé v jednom a v tom istom zákone. Jedni tí, ktorí sú proti životu, sú chránení zákonom, a tí, ktorí sa starajú o ten život a sú za zdravie, starajú sa o zdravie, sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, včera som bol na jednej televíznej diskusii, v ktorej sme sa s kolegom, je tu, Jurajom Blanárom a, predpokladám, podobne s mnohými alebo všetkými zhodli na dôležitosti jubilejného roku a celého cyrilo-metodského odkazu pre našu kultúru, politiku a nielen históriu, ale aj súčasnosť a budúcnosť pre Slovensko, pre Európu. A teraz ide o to, či sú to len reči alebo aj naozaj rozhodnutia, debaty alebo postoje. Chcel by som práve pre to v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva prispieť k diskusii o novele Trestného zákona, ktorá je veľmi dôležitá, pretože v zmysle takéhoto dedičstva, ale aj našej zodpovednosti je rozlišovať, čo je dobré a čo je zlé, prijímať zákony preto, aby pomáhali spoločnému dobru, prijímať zákony tak, aby boli v súlade s prirodzeným právom, ktoré sa nedá prehlasovať ani absolútnou, ani relatívnou, ani kvalifikovanou alebo inou väčšinou. A tieto prirodzené zákony vychádzajú z dôležitosti ochrany života, manželstva, rodiny, zodpovednosti za výchovu detí, ktorá je primárne zodpovednosťou rodičov, ochrany svedomia, skutočnej solidarity, účinnej spravodlivosti, opierajúc sa o zdravý rozum a o fungujúce svedomie, pretože to sú prirodzené dary a fenomény, ktorými každý disponuje alebo má disponovať pre službu sebe a spoločnosti.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k vetu prezidenta republiky hlavne v dvoch záležitostiach, ktoré sa pri novele Trestného zákona týkajú zavádzania nižšej sadzby za drogy. A zároveň v novele sa ustanovuje osobitná priťažujúca okolnosť pri trestnom čine. A to je nenávisť z dôvodu sexuálnej orientácie, kolega Ivan Uhliarik vystúpi aj v ďalšej časti, ktorá sa dotýka zdravotníctva.
Po prvé, k problematike drog. Právo musí vychádzať z jasných princípov. Ak sa ich držíme, jednotlivcom a spoločnosti to pomáha žiť lepšie. Starí Rimania hovorievali: „Zachovaj poriadok a poriadok ti bude slúžiť.“ Položme si otázku: Sú drogy dobrá alebo zlá vec? Odborníci a lekári sa zhodujú, že drogy majú veľa negatívnych účinkov. Môžu liečiť, a tam je veľmi dôležitá odborná stránka, ale pri všeobecnom použití majú hlavne škodlivé účinky, zvlášť na mladých ľudí. Jednou z najťažších vecí je počúvať utrápených rodičov (otca či matku), ktorí sa sužujú pre svoje dieťa upadnuté do závislosti od drog. Drogová závislosť zotročuje človeka. Ako poslanci máme vytvárať dobré podmienky, podmienky, ktoré sťažia zneužívanie drog, podmienky, ktoré budú chrániť obete a budú trestať ľudí, čo na slzách, na závislosti, na biede iných bohatnú.
Znižovanie trestných sadzieb za drogy považujem podobne ako prezident republiky za chybu, za chybu a problém pre mladých ľudí, pre ich rodičov, pre rodiny, pre priateľov, za chybu a nešťastie pre našu spoločnosť. Skúsme si urobiť analógiu. Ak je na ceste rozšírené alebo rastúce pirátstvo, tak pribúdajú zranení a mŕtvi. Je riešením zvyšovať povolenú rýchlosť zmäkčovaním podmienok? Nie, je potrebné sprísniť zákon a dôsledný postup polície voči cestným pirátom. Prečo v prípade drog reagujeme opačne? Nie sú ani mne a, verím, väčšine z nás ľahostajní mladí ľudia, ktorí prepadli drogám. Je mi ich úprimne ľúto. Tým viac otváraním brány alebo stavidlami pre drogy im nepomôžeme, práve, naopak, pomôžeme tak dílerom drog, tí budú bohatnúť, tým sa bude pôsobiť ľahšie, budú sa báť menej ruky zákona. Preto som spolu s poslancami z KDH zásadne proti nižším sadzbám za drogy.
Po druhé. Je snahou vlády Slovenskej republiky zavádzať osobitný motív v Trestnom zákone za priťažujúcu okolnosť z nenávisti voči sexuálnej orientácii. Nepovažujem túto snahu za správnu, korešponduje skôr s celosvetovým úsilím niektorých skupín, homoloby, získavať nové a nadštandardné práva. Nemali by sme vytvárať dve kategórie občanov: bežných občanov, ktorí majú základné ľudské práva a slobody tak, ako ich definuje ústava a veľa medzinárodných dohovorov, a úzku skupinu občanov, ktorá nadobúda osobitné nadštandardné práva pre seba. Som presvedčený, že ľudia s inou sexuálnou orientáciou majú mať v trestnej oblasti na Slovensku také isté práva ako všetci ostatní občania, ako všetci ostatní občania.
V programovom vyhlásení sa vláda Slovenskej republiky zaviazala podporovať manželstvo a rodinu a manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Ale niečo úplne iné sa deje, počnúc vytvorením osobitného vládneho Výboru pre LGBTI práva. Bolo aj zo štátneho rozpočtu za minulý rok minutých viac než 200 000 eur na podporu rôznych sporných projektov. Mnohé iniciatívy, mnohé aktivity prinášajú postupne ovocie. A myslím, že tu je spojivo. Mám obavu, že v roku 2013, v tomto roku to môže byť ešte väčšia a silnejšia podpora.
Dámy a páni, o 10 dní v tomto priestore 4. júla popoludní bude slávnostné zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme si pripomenuli, že je 1 150 rokov od času, keď solúnski bratia s celou misiou začali svoje pôsobenie na území Veľkej Moravy. Práve v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva, to sú slová Ústavy Slovenskej republiky, si naše rokovanie nielen 4. júla, ale aj dnes a každý deň vyžaduje, aby žiaden zákon neprotirečil morálnej norme vychádzajúcej z prirodzeného práva, žiaden zákon. A preto sa na vás obraciam s výzvou i prosbou. Ide tu o príliš veľa, než aby sme sa vybíjali na nejakých klubových alebo straníckych sporoch. Ide tu naozaj o budúcnosť národa a spoločnosti, budúcnosť našich detí. Na to treba myslieť, pretože ony potrebujú ochranu, nie opak. Nezavádzajme nadštandardné práva kvôli inej sexuálnej orientácii. Naše deti potrebujú skôr prostredie, ktoré bude podporovať, upevňovať manželstvo a rodinu ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy. Prirodzená rodina je pre to najlepším prostredím, aby sa rozvíjala a pomáhala celej spoločnosti. A podobne je to pri drogách, ktoré môžu liečiť, ale ktoré môžu aj zotročovať, ba zabíjať.
Ctené kolegyne a kolegovia, viete čím sa líši politik a štátnik? Taká najlapidárnejšia definícia hovorí, že politik myslí na budúce voľby, štátnik myslí na budúce generácie, na budúcnosť spoločnosti a národa. Buďte štátnikmi. Osobitne vyzývam poslancov za SMER, pretože majú absolútnu väčšinu, aby sa nestotožnili s tým, že väčšina má pravdu, skôr väčšina je zodpovedná za hľadanie a upevňovanie pravdy. Potrebujeme riešenia, ktoré budú prospievať Slovensku, prospievať dobru našich detí, a nie tomu, čo mládeži a budúcnosti škodí. Chcem len pripomenúť, že tu v tejto miestnosti sme všetci skladali sľub na ústavu, ktorá hovorí o zodpovednosti a konaní v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva. Podľa toho zmýšľajme, konajme a hlasujme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda, vniesol si do tejto diskusie úplne nový rozmer. Asi to málokto čakal. A to je rozmer ústavný. A presne si povedal aj dôvod. Preambula Ústavy Slovenskej republiky, citoval si, jasne odkazuje na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. Dámy a páni, tam je niekde materiálne ohnisko pravdy. Áno, zákony ak nebudeme v tomto duchu, pán kolega Poliačik, prijímať aj v tomto parlamente, obávam sa, že narážame na ústavnosť Slovenskej republiky, áno, to je nový právny pohľad, ktorý tu možno si netrúfal nikto zatiaľ vysloviť, ale je to tak. A predpokladám a chcem veriť tomu, že aj pána prezidenta Slovenskej republiky viedli k vráteniu tohto zákona aj tieto odkazy na ústavnosť. A to, čo budeme prežívať v priebehu desiatich dní, myslím, je dostatočným dôvodom na to, aby sme sa zamysleli nad tým, ako budeme hlasovať.
Poukazovať len na pozitívnu stránku navrhovanej zmeny Trestného zákona je nenáležité preto, lebo hovoríme o tom, že tým, ktorí len málo drogy užijú, tak ten Trestný zákon umožní, aby neboli trestne postihovaní tak ako doteraz nepodmienečnými trestami. Ale, dámy a páni, nie je tam problém v tých, ktorí užívajú malé množstvo drogy, ale v díleroch, tých, ktorí drogy ponúkajú, predávajú a nie v malých množstvách, ale v množstvách, ktoré ohrozujú mravnosť a ohrozujú budúce generácie.
Preto očakávam aj od vládnej väčšiny v duchu toho posolstva, ktoré podpredseda Národnej rady vyslovil, že podporia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Novela Trestného zákona, tak ako bola predložená v Národnej rade, naozaj to nie je ten odkaz, cez ktorý by sme sa hlásili k odkazu svätých Cyrila a Metoda. Naozaj paradoxne v tomto jubilejnom roku prijímame takýto zákon, to je čosi, čo je skôr na pohoršenie a nie nejako zvýraznenie naozaj slovenského ľudu, ktorý sa vždycky hlásil ku kresťanským hodnotám.
Tak ako to kolega spomínal, drogy na jednej strane v zdravotníctve môžu slúžiť. Môžu slúžiť na potláčanie pri liečbe bolesti, tlmia bolesť, čo je dobré, čo je prosperujúce pre ťažko chorých, nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich ľudí. Avšak v spoločnosti tá istá droga sa nestáva medikamentom, ale je tá, ktorá ničí zdravie mladého človeka alebo akéhokoľvek človeka, či už jeho psychické zdravie alebo telesné zdravie. Droga je tým najhorším, čo môže byť. A dokonca má ešte širší rozmer. A to je ten sociálny. A v podstate vyraďuje takéhoto človeka zo spoločenského systému, teda pôsobí aj protispoločensky.
Homoloby chce dosiahnuť naozaj nadštandardné práva pre homosexuálov, tak ako to kolega spomínal. Aj ja si to myslím. A to nemôže byť nijaká skupina tu vyvyšovaná nad iné sociálne skupiny. Rodina a manželstvo je tou inštitúciou, ktoré si zaslúži ochranu. Budúcnosť našej krajiny musíme stavať na rodine a na manželstve. Tak sme to aj sľubovali. A ja som to aj tak sľuboval na ústavu, viac než pred rokom, odvolávajúc sa práve na ústavu a aj jej preambulu, ktorá hovorí o kresťanských hodnotách a kresťanských tradíciách, ku ktorým sa stále hlásime skrze tento Trestný zákon, tak ako bol v máji prijatý.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie. A v plnej miere sa stotožňujem s tými sadzbami, nemali by sme ich znižovať, ale zvyšovať, pretože to nie je cesta pre ďalšiu generáciu, aby sme ponúkali doslova takýto podľa mňa balast. Chceme, aby sa ďalšia degenerovala alebo aby nám rástla? Ja to vidím ako analógiu s fajčením. Keď sme boli mladí, roky ukázali, že, áno, frajer, zafajčím si. V každom filme to bolo. A zrazu po desiatkach rokoch sa svet učí, čo vlastne to fajčenie prinieslo. A karta sa obracia. Ja sa pýtam, keď sa celý svet zblázni, zbláznime sa aj my, skočíme do studne, nemáme vlastnú mieru hodnôt, vlastný rozum, slovenský národ? Ako ste povedali, mali by sme byť štátnikmi. A ja tvrdím stále, pán poslanec, pani poslankyňa, a to je jedno, na ktorej úrovni si, či si na komunálnej, VÚC-karskej, euro, Národnej rady, štátnej, tvoje ja sa týmto sľubom mení na my. Takže zabudni na tvoje ego, tvoje podnikanie. Ale sme my, občania, ktorých zastupuješ a ktorí ti dali hlas vo voľbách, ktorých si sa zúčastnil. Ďakujem pekne.

Ďakujem vám, pán kolega, za to, že ste poukázali na to, že homoloby a Výbor LGBTI dostal do tohto návrhu zákona bod, ktorým sa rozširuje osobitný motív, nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Ja spolu s kolegom Kvasničkom som v druhom čítaní pripravil pozmeňujúci návrh, ktorým sme navrhovali vypustiť tento bod, tento osobitný motív, myslím si, že len 37 poslancov bolo za tento pozmeňujúci návrh. A preto som bol rád, keď pán prezident aj kvôli tomuto bodu vrátil tento návrh zákona späť do Národnej rady Slovenskej republiky.
A bol som rád, keď ste spomenuli výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda na Slovensko, 1150. výročie, ktoré tohto roku budeme oslavovať, lebo obyvatelia Slovenska cez svojich zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky sa musia aj týmto hlasovaním rozhodnúť, či sa hlásime k odkazu svätých Cyrila a Metoda, k našej ústavnosti, alebo k tomu, aby homoloby, Výbor LGBTI takéto návrhy zákonov dával do Národnej rady Slovenskej republiky. O toto sa dneska hrá. Preto som bol veľmi rád, keď ste spomenuli ten odkaz na našu ústavnosť, na ústavu, na ktorú sme skladali všetci sľub. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som zvyknutý na to, že pán kolega Matovič tu prekrúca a zavádza. Koniec koncov keď si pozrieme hodnotenie jeho výrokov televíznych na serveri demagog.sk, tak je veľmi jasné, že viacej dbá na to, aby niečo pregnantne a ostro vyznelo, než na to, aby hovoril pravdu. To si môže každý občan skontrolovať sám. Je to verejne prístupné. A preto k jeho vystúpeniu som sa ani nešiel vyjadrovať, lebo je to niečo, na čo som už bol zvyknutý.
Ale musím povedať, pán podpredseda parlamentu, pri všetkej úcte k vám, to, čo ste tu predviedli vy, už ma zo stoličky zdvihlo, pretože doviesť do takejto témy cyrilo-metodovskú tradíciu, tak to už chce akože veľkú dávku fantázie. Čo z tej cyrilo-metodovskej tradície teraz sa nás má týkať? Snaha vtedajších vládcov na tomto území vytlačiť kresťanov, ktorí tu už boli, a franských kráľov, ktorí tu kázali? To? Politické machinácie Cyrila a Metoda na tomto území, ktorí od pravoslávcov potom prešli do Ríma, aby si šli pýtať požehnanie pre nové Písmo a novú liturgiu? Alebo odkaz Svätopluka, ktorý nám je tu vztýčený nad Bratislavou, ktorý v momente, ako svätý Metod prišiel naspäť domov, tak ho zavrel do basy? To budú princípy, podľa ktorých sa budeme riadiť pri tvorbe zákonov? Ale to už si akože nerobme tu z toho zábavu. Ja nemám problém s tým, že vybrané osobnosti našich dejín budeme brať za významných dejateľov a pripíšeme im v dobe patričné miesto k tomu, čo pre obyvateľov Slovenska v tej dobe urobili, ale neťahajme to, prosím, do pragmatických záležitostí každodennej normotvorby, lebo sa z toho nikdy nevysomárime.
Hovorili ste, pán podpredseda parlamentu, že máme byť štátnikmi a pracovať pre budúce generácie, že máme nie myslieť iba na ďalšie voľby, ale máme myslieť na ďalšie generácie detí a mládeže. Ja sa pýtam, kde ste boli posledných 20 rokov, kde ste boli, keď nebol vytvorený absolútne žiadny priestor pre terénnu prácu? A všetci terénni pracovníci, ktorí sa snažili problémy drogovo závislých ľudí riešiť priamo na uliciach, priamo medzi nimi, jediné, čo dostávali, boli polená pod nohy. A peniaze si museli ťahať od zahraničných nadácií, lebo by nemohli robiť nič. Kde ste boli vtedy? Kde ste boli, keď sa mala vytvoriť osveta aj osvetové programy, ktoré mali chodiť po školách? A tak ako všade inde vo svete funguje malá práca malých, presne zacielených programov na konkrétne skupiny. Kde ste boli vtedy, keď štát mal podporiť takúto prácu a mohol efektívne potláčať drogovú scénu, znižovať počty užívaných drog aj znižovať počty ich užívateľov? Kde ste boli, keď policajti marili prácu drogových terénnych pracovníkov? A tam, kde si vybudovali aspoň akú takú štipku dôvery a mohli začať pracovať priamo s ľuďmi v teréne, tak na druhý deň prišli policajti a celé to vyrejdili a mohli začínať všetci od začiatku. A bola minimálna snaha spolupracovať s tými, ktorí sa v tej scéne vyznajú. Veď KDH malo niekoľkokrát silové rezorty na svojej strane a mohlo v tejto veci pomôcť. To, čo ste tu predviedli, bolo farizejstvo, pokrytectvo a prázdne slová, pán podpredseda, žiadna snaha o riešenie tých problémov, ktoré v tejto problematike naozaj existujú.
Ja netvrdím, nikdy som to netvrdil, ani som k tomu nikoho nenabádal, aby drogy bral. Úplne súhlasím s tým, že by bolo najlepšie, keby sa ich nikto v živote nedotkol. Áno, bol by to ideálny stav. Ale fakt, že ľudia z nejakých dôvodov niektoré drogy berú, proste je faktom. Tak to je, zo zvedavosti alebo z toho, že potrebujú riešiť svoje vlastné problémy alebo si potrebujú rozšíriť obzory vnímania reality. Drogy sú súčasťou ľudskej civilizácie minimálne odvtedy, čo niečo také ako ľudská civilizácia existuje. Vždycky mali v civilizáciách po celom svete svoje miesto. A koniec koncov aj na omšiach máme víno, aj na omšiach máme kadidlo. To všetko sú pozostatky sakrálneho užívania niektorých substancií v iných kultúrach. Tak u nás je to alkohol, tabak, ktoré tolerujeme. V Peru to budú iné látky. A v iných krajinách to budú zase iné látky. Ale vždy bude nejaká substancia, ktorá mení vedomie, dokonca v podobe sakrálneho nápoja, ktorý je využívaný pri nejakom druhu bohoslužieb. A ja to neobhajujem. Ja len hovorím, že to tak je. V globálnej spoločnosti sa tieto vplyvy jednoducho premiešali, látky začali cestovať po svete. A my sme mali sa s tým vyrovnať takým spôsobom, že pochopíme, prečo sa tak deje, a nie začať nezmyselnú vojnu proti drogám, pri ktorej všetci poprední odborníci na svete už konštatovali, že jednoducho nefunguje. Jediné, čo funguje, je snaha o pochopenie a snaha o minimalizáciu ujmy na strane každého, kto je v tomto procese zúčastnený.
Pán podpredseda parlamentu hovoril o jasných princípoch v práve. A potom z nejakého dôvodu odbočil k prirodzenému právu, ktoré s právnym systémom ako takým vôbec nesúvisí. Okej, môžeme mať prirodzené právo v nejakom texte, ktorý má byť zjavenou pravdou. Ja proti tomu nič nemám. Ale reálne právo, reálna legislatíva má vychádzať v prvom rade z potrieb praxe. Má sa pozrieť, aké problémy my v praxi máme. A má sa ich snažiť riešiť. A keď tam hľadáme nejaké jasné pravidlo, tak to jasné pravidlo má znieť, podľa závažnosti konania má byť vymeraný trest. A keď vidíme, že existuje konanie, ktoré je trestané neprimerane, tak sa máme tomu prispôsobiť. A nech mi nikto nehovorí, že to, že niekto z Čiech si náhodou privezie jeden-dva jointy a podelí sa s nimi s kamarátmi na nejakom festivale alebo na nejakom vysokoškolskom internáte a náhodou má tá tráva potenciu trošku väčšiu a tým pádom tam ide nad desaťnásobok bežnej dávky, že toto je tak nebezpečný človek, že sa vôbec nemáme baviť pri ňom o tom, že by mohol mať podmienečný trest, ale máme ho rovno bachnúť na štyri roky do basy. Veď to je nonsens. A keď človek sem predstúpi s reálnym zdôvodnením toho, že takýto prípad môže nastať, tak jediné, čo mu príde naspäť, je klišé, zbytočný ideologický balast a minimálna snaha o riešenie problémov. Už sa, prosím vás, kolegovia, zobuďme. A keď chceme byť štátnikmi, tak opustime schémy, ktoré dávno mali byť z politiky von v 19. storočí. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Neviem, či toto bola spravodajská reč, pretože tam patrí iné. (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči.
Chcem povedať, že ťahať do diskusie cyrilo-metodskú tradíciu je našou zodpovednosťou práve pre preambulu, na ktorú sme skladali sľub. Skladali sme ho na ústavu ako celok. A táto tradícia, toto dedičstvo sa práveže opiera o prirodzený zákon, o prirodzené právo, ktoré platí aj po stáročiach a bude platiť, aj keď tu nebude ani Martin Poliačik, ani Ján Figeľ. A tí, ktorí konajú v súlade s prirodzeným právom, a pozitívne právo, o ktorom sa hlasuje v parlamentoch, prijímajú práve preto, lebo to potom má ovocie, má logické dôsledky, konajú dobre pre seba a pre budúcich. Ak to nebudeme robiť, práveže budeme deformovať právo, tak ako v mnohých historických okamihoch sa stalo, nielen u nás, ale aj v mnohých európskych štátoch.
My, za minulosť len chcem dopovedať, sme vždy stáli na strane práva a obhajoby tých slabších, či išlo o drobný alebo organizovaný zločin, či išlo o šírenie, a teda, naopak, skôr obmedzovanie hazardu alebo drog, pretože sme to považovali za javy, ktoré potrebujú prísnu a presnú reguláciu, na rozdiel od vás, keď tu zmiešavate všetko možné, dokonca ešte aj víno s tým, či patrí alebo nepatrí do liturgických obradov.
Chcem vás ubezpečiť, že práve konanie v duchu zodpovednosti by nás malo viesť k lekciám z histórie a konaniu podľa toho, čo je dobré pre Slovensko teraz, pre naše deti, v tomto roku, ale aj o dvadsať, tridsať, päťdesiat rokov. Toto bolo moje vystúpenie.

Ďakujem pekne. Nerozumiem, Martin, tej hystérii, ktorú si do toho vniesol. Trošku ma u teba prekvapila istá neznalosť histórie, tej dávnejšej na Slovensku z čias cyrilo-metodskej. A preto odporúčam, aby si si doplnil trošku túto oblasť.
A teda prekvapilo ma aj tvoje tvrdenie, že vnášame do toho nejaký ideologický balast. Nie, to je zodpovednosť a povinnosť za štát a národ. Takto sa máme správať všetci tí, ktorí tu sedíme, nie ľahostajne sa prizerať na to, aké zákony prijímame. Ty si nadradil náš rozum nad všetko ostatné. Chcem ťa uistiť, že ak nebudeme rešpektovať prirodzené zákony a keby sme ich doteraz nerešpektovali, tak táto ľudská civilizácia možno už dnes neexistuje, taká, aká je, a možno už by vôbec neexistovala.
K tej výčitke „čo ste robili, kde ste boli“. Nuž mohol by som tu veľa rozprávať o tom, čo Kresťanskodemokratické hnutie pre budovanie normálneho štátu s normálnym právnym poriadkom tu urobilo za tých viacej ako dvadsať rokov jeho pôsobenia v politike. Priateľu, boli sme svedkami toho, že tu sa ľudia vraždili, tu sa unášali ľudia do zahraničia. S takýmto marazmom sme sa tu museli vyrovnávať a s týmto sme museli bojovať, nielen s drogami, ale so všelijakými inými morálnymi pokleskami. A to bolo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré vždy stálo a podporovalo zákon, spravodlivosť a všetko, čo s takýmto budovaním štátnosti súviselo. A ten duch ústavy, ktorý je v preambule... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)