21. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni kolegovia, prerušil som svoje vystúpenie. Tak vyjadrím sa veľmi krátko, možno len k tomu, čo som povedal pred dvanástou, aby som úplne nebol ako keby mimo, keď začnem hovoriť v strede svojho vystúpenia.
Hovoril som o tom, že novela Trestného zákona nie je dobrým zákonom, že táto novela Trestného zákona pochádza z dielne ministra Boreca, ministra spravodlivosti, a bola schválená v tejto snemovni vďaka a hlavne vďaka hlasom poslaneckého klubu strany SMER. A preto keď kolegovia z opozície si tu svoje svetonázorové pohľady na jednotlivé ustanovenia tejto novely vymieňajú, nemyslím si, že je to práve správne a namieste, pretože mali by sme sa venovať predovšetkým tomu, prečo táto novela prišla do tohto parlamentu, čo je v tej novele napísané a prečo strana SMER túto novelu podporila. A tomu som sa potom venoval ďalej vo svojom vystúpení.
V podstate, dá sa povedať, pripomienky pána prezidenta sa dajú rozdeliť do troch tém, troch okruhov a ja vo svojom vystúpení sa venujem tomu tretiemu okruhu, čo je, veľmi jednoducho povedané, pokus vlády Roberta Fica kriminalizovať zdravotníkov, pokus vlády Roberta Fica novelou Trestného zákona ako keby zaviesť trestnú zodpovednosť a veľmi prísnu trestnú zodpovednosť zdravotníkov za to, že nenastúpia do práce.
Hovoril som o tom, že po štrnástich mesiacoch vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica môžeme veľmi pokojne konštatovať, že SMER oklamal zdravotníkov. Oklamal zdravotné sestry, ktoré znovu museli vkĺznuť do čiernych tričiek a znovu sa museli domáhať svojich práv v lete minulého roku pred touto Národnou radou. A pointa toho celého príbehu zaznela minulý týždeň, keď Ústavný súd vyhlásil zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek za protiústavný. Strana SMER, predovšetkým ministerstvo zdravotníctva malo rok od júla minulého roku dobrú výhovorku, že čaká na rozhodnutie Ústavného súdu. Tak rozhodnutie Ústavného súdu je na stole. A nejdem teraz kritizovať Ústavný súd. Môžem kritizovať za podanie na Ústavný súd Generálnu prokuratúru. Ale toto už by bol len plač nad rozliatym mliekom. Podstata je taká, že ministerstvo zdravotníctva a vláda Roberta Fica sa teraz už nemá na čo vyhovárať vo vzťahu k sestrám a pôrodným asistentkám a teraz si s nimi treba sadnúť k stolu a pripraviť pre ne riešenie splnenia ich oprávnených požiadaviek včítane splnenia ich oprávnených platových požiadaviek. Miesto toho ale prichádza novela Trestného zákona, ktorú pripomienkuje aj pán prezident, a vrátil ju do pléna Národnej rady, ktorá neznamená nič iné, len to, že SMER si pripravuje kladivo na zdravotníkov, ak by náhodou nechceli nastúpiť do práce, aj na sestričky. Odpoveď pre sestry nie je, že ste drahé sestričky, vieme, že pracujete za 400 eur čistého mnohokrát. Vieme, že ste nedostali platy, ktoré si zaslúžite, na ktoré, mimochodom, Národná rada v lete minulého roku uvoľnila 50 miliónov eur z rezervy, ktorá v zdravotníctve na to určená bola. Ale odpoveď na to je, že keď nebudete pekne mašírovať za tieto mizerné odmeny do práce, tak budete potrestané. Budete mať trestnoprávnu zodpovednosť, a to veľmi prísnu.
Tu som niekde skončil doobeda a pokračujem ďalej, pretože treba v tejto súvislosti povedať aj to, že nie je to len o tom, že SMER oklamal sestry, je to aj o tom, že SMER oklamal lekárnikov. Možno priamo teraz to nesúvisí s novelou Trestného zákona, ale dotvára, dokresľuje to reálny postoj strany SMER k zdravotníkom v tejto krajine.
Slovenská lekárnická komora bola veľkým podporovateľom strany SMER pred parlamentnými voľbami. Viem, o čom hovorím. A viem aj povedať, kde a kedy a ako podporovala stranu SMER. Bol som na mnohých stretnutiach, kde teda lekárnici boli veľmi nespokojní s určitými legislatívnymi zmenami, ktoré boli realizované počas vlády Ivety Radičovej.
SMER sľúbil pred voľbami, že zruší vernostný systém v lekárňach. A nejdem teraz rozprávať dlho a spievať o vernostnom systéme. Faktom ale je, že keď to SMER pred voľbami sľúbil, keď lekárnici podporili stranu SMER, tak SMER mal po voľbách vernostný systém zrušiť a žiadne vernostné zľavy nemali byť. To by bolo férové. Nesúhlasím s tým, aby neboli vernostné zľavy v lekárňach, ale bolo by to fér. Opak je ale pravdou. Vernostný systém sa síce naoko zrušil, ale zľavy, deregulácia cien v lekárňach je povolená zákonom, bezbrehá, bez kontroly, lekárnik nikomu nemusí nič nahlásiť, zdravotná poisťovňa nevie, akú zľavu dal lekárnik. Skrátka, ak tak lekáreň rozhodne, môže dávať zľavy. Volá sa to deregulácia cien. Toho sme svedkami v podaní strany SMER. A koho to ohrozuje, dámy a páni, čo myslíte? Finančné skupiny? Tých, ktorí majú siete lekární? Nie, nie, ohrozuje to malých lekárnikov, tých, ktorí sú združení v Slovenskej lekárnickej komore a ktorí podporovali stranu SMER pred voľbami. SMER ich jednoducho oklamal.
A idem k meritu veci a možno k skupine, kde som už naozaj nečakal, že ju SMER oklame. A to sú nemocniční lekári. Aby som bol úplne férový, mal by som hovoriť predovšetkým o tej časti nemocničných lekárov, ktorí sa zošikovali a postavili do jedného šíku za odborárov, za lekárskych odborárov.
To, čo sa tu dialo na jeseň v roku 2011, je niečo mimoriadne. To, že lekári boli ochotní v mnohých nemocniciach vziať za rukojemníkov pacientov, a nehovorí sa mi to ľahko, lebo sám som lekár a pracujem v nemocnici, ale, skrátka, to, že lekári boli ochotní zobrať v mnohých nemocniciach pacientov za rukojemníkov, nie je správne. A nikomu sa to nepáči a nepáčilo.
Faktom je, že nemocniční odborári, lekárski odborári odpracovali pre stranu SMER veľkú politickú nadprácu pred parlamentnými voľbami v roku 2012. Spomeňte si, že nedožadovali sa len neúmerne veľkého a nárazového zvýšenia platov, trúfam si to povedať, pretože platy môžu rásť, existuje nejaký vývoj ekonomiky, nárast zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Nikto neberie lekárom skutočnosť, že si zaslúžia viac za svoju prácu tak ako sestry, tak ako ostatní zdravotníci. Ale oni naraz požadovali obrovský nárast miezd vzhľadom na reálne možnosti verejného zdravotného poistenia. Ale keby požadovali len platy, tomu by sa ešte dalo ako-tak rozumieť. Dobre, odborári bojujú za lepšie ohodnotenie lekárov. Tomu by sa dalo rozumieť. Ale oni požadovali aj zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. A, prepáčte, dámy a páni, to vždy bolo integrálnou súčasťou programu strany SMER v zdravotníctve. Odkedy vnímam zdravotnícku politiku strany SMER, od roku 2002 SMER stál vždy zásadne proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. A to, že sa tá transformácia v hodine dvanástej po tom, čo boli oddlžené štátne nemocnice a boli už pripravené konkrétne transformačné projekty za vlády Ivety Radičovej, zrazu zastavila, tak vybojovali lekárski odborári, nemocniční odborári. To nevybojovala strana SMER.
No, dobre, a aká je teda odpoveď po štrnástich mesiacoch, ktorú má pripravenú strana SMER pre nemocničných odborárov, pre lekárov v nemocniciach? Tak najprv v novele zákona o poskytovateľoch prišla viaczmenná prevádzka v nemocniciach bez súhlasu zamestnancov. Znovu pozmeňujúci návrh bol predložený tu v pléne Národnej rady začiatkom tohto roka v druhom čítaní zákona. Napriek tomu, že voči tomuto opatreniu namietala Slovenská lekárska komora, napriek tomu, že voči tomu namietali ostatné zdravotnícke komory, to strana SMER v pléne Národnej rady schválila. V praxi to znamená, že dnes môžu prejsť na dvoj- alebo viaczmennú prevádzku v nemocnici bez dohody s odborovou organizáciou, stačí, že to s ňou riaditeľ prejedná. Čiže zavolá si ich a povie: „Nepáčia sa vám podmienky? Tak vy by ste dávali výpovede? Vy chcete štrajkovať? Tak od zajtra ideme na trojzmennú prevádzku. Nezarobíte na službách.“ To znamená to, po slovensky povedané, pre lekárov, ktorých, samozrejme, príjem zo služieb je zaujímavým vylepšením ich reálnych príjmov, ktoré v praxi majú.
No ale to bolo ešte len také entrée, to bola len taká predohra, lebo to, čo prišlo, prišlo na ostatnej schôdzi Národnej rady (výbor pre zdravotníctvo), zrazu rozsiahly pozmeňujúci návrh pána poslanca Valockého, v ktorom rieši tvrdú trestnoprávnu zodpovednosť zdravotníkov za to, že v krízovej situácii nenastúpia do práce. Nemôžem to hodnotiť ináč ako otvorené zastrašovanie zdravotníkov. Nemôžem to hodnotiť ináč ako tak, že novela Trestného zákona má slúžiť ako kladivo na zdravotníkov, novela Trestného zákona má byť nástrojom strany SMER na zastrašovanie zdravotníkov. Viete, ako má prebiehať kolektívne vyjednávanie, ako má existovať dôvera na strane zamestnávateľa, štátnej nemocnice, ministerstva zdravotníctva, ktoré je zriaďovateľom týchto štátnych nemocníc, a na druhej strane na strane zástupcov, zamestnancov alebo odborovej organizácie, keď v novele Trestného zákona si pripraví takéto kladivo strana SMER. No povedzte, aká môže byť vyrovnaná komunikácia medzi týmito stranami? To znamená, že rokujeme o vašich podmienkach, v prípade, že sa nedohodneme, bude krízová situácia a vy nastúpite do práce, aj keď vaše podmienky splnené nebudú, lebo keď nie, pôjdete do basy. O tom je novela Trestného zákona.
Uvedomujem si aj to, že možno v praxi nikdy nebudú naplnené tieto ustanovenia, možno aj mnohí budete takto namietať. To ale na veci nemení, že tento nástroj, toto kladivo na zdravotníkov si strana SMER pripravila v zákone, preto, aby mohla zastrašovať zdravotníkov, aby mala lepšiu vyjednávaciu pozíciu, ak budú znovu zdravotníci niečo požadovať.
Treba povedať, že tresty, ktoré v novele Trestného zákona dnes sú schválené, aj keď prezident vrátil túto novelu do parlamentu, a keď plénum, predovšetkým 83 kolegov zo strany SMER prelomí veto prezidenta, tak budú platné, sú neúmerne vysoké. Prepáčte, ale odňatie slobody vo výške dvoch až piatich rokov či peňažný trest vo výške 3 300 eur, či pôvodne navrhnutých a schválených 10 rokov straty registrácie sú neúmerne tvrdé tresty, ktoré slúžia naozaj na zastrašovanie. Ja som rád, že pán prezident pripomienkoval aj tieto ustanovenia. Pán prezident navrhuje, aby miesto 10 rokov straty registrácie pre zdravotníka bola strata len dvoch rokov. Áno, je to lepšie, ale je to len kozmetická úprava. To, čo by mal urobiť demokratický parlament, a pre to chcem vyzvať aj mojich kolegov zo strany SMER, je neschváliť takéto ustanovenia, neschváliť takýto diskriminačný návrh zákona, ktorý je namierený proti zdravotníkom. Zdravotníctvo má veľa problémov. Tieto problémy treba riešiť dialógom. Nie je to jednoduché. Viete, keď počúvam svojich kolegov zo strany SMER, keď počúvam pána ministra Boreca na výbore pre zdravotníctvo, keď počujem pani ministerku zdravotníctva v diskusnej relácii, ako hovorí, že, viete, musíme ochrániť zdravie občanov a to je naša svätá povinnosť a len o tom je táto novela Trestného zákona, tak rád by som im pripomenul, že to, čo sme na jeseň 2011 prežili pri vyjednávaní so zdravotníkmi, a mal som tú česť byť pri mnohých rokovaniach, keďže som bol poradcom pani premiérky Radičovej a tie rozhodujúce dohody sa diali tu v parlamente a na Úrade vlády, tak by som neprial, priznám sa, ani svojim protivníkom a nepriateľom, aby toto prežili. To boli veľmi krušné chvíle. Ale vláda Ivety Radičovej napriek všetkým úvahám o pritvrdení, napriek všetkým úvahám o trestnoprávnej zodpovednosti pristúpila k tomu tak, ako demokratická vláda k tomu pristúpiť má, dialógom a hľadaním dohody. Nič iné neviem odporučiť ani socialistickej vláde Roberta Fica, iba to, aby neklamala zdravotníkov, aby si spomenula na to, čo sľubovala pred voľbami v roku 2012, aby plnila svoje sľuby voči zdravotníkom, aj voči sestrám a pôrodným asistentkám, ale, nech sa páči, aj voči nemocničným lekárom, keď im to vláda sľúbila, a aby ich nezastrašovala, aby si nepripravovala takéto kladivá na čarodejnice a na zdravotníkov pre každý prípad, keby náhodou sa im niečo nepáčilo. To je recept, ktorý viem ponúknuť. Pýtali sa ma na to mnohí, aj z médií, že teda ale aké je iné riešenie. No iné riešenie je zvyšovanie dôvery na oboch stranách, je trpezlivé rokovanie, je reálne vysvetľovanie situácie v slovenskom zdravotníctve, nie klamanie, že vieme všetko vyriešiť, že vláda Ivety Radičovej to robí v zdravotníctve zle, lebo vláda Roberta Fica to vyrieši. No a čo vyriešila zatiaľ za tých 14 mesiacov? Straší zdravotníkov. A nejdem teraz do iných tém, lebo to by som tu mohol naozaj rozprávať veľmi dlho a nechcem vás zbytočne zabávať, sme pri novele Trestného zákona.
Nepáči sa mi na tom ani to, akým spôsobom to bolo urobené. Prepáčte, pán minister Borec sedí na výbore pre zdravotníctvo a tak počúva, ako pán poslanec Valocký predkladá pozmeňujúci návrh. A potom, keď sa priamo opýtam pána ministra, či s tým súhlasí, tak niečo povie, že vláda by mohla mať taký nejaký nástroj na to, aby chránila vlastne tie životy a zdravie občanov, a toto je vlastne taký nástroj, ako prinútiť tých zdravotníkov, on v princípe s tým súhlasí. Prosím, tak prečo to nedal do vládneho návrhu zákona? Prečo to neprešlo riadnym pripomienkovým konaním? Prečo sa k tomu nemohli vyjadriť lekárske komory, zdravotnícke komory. To čo je za spôsob robenia legislatívy, trestnoprávna zodpovednosť tým, ktorí chránia naše životy a poskytujú zdravotnú starostlivosť? Tak, viete, nejaký poslanec to dal a v princípe pán minister spravodlivosti však proti tomu nič nemá. Keby bol veľký cirkus, tak povie, že s tým nesúhlasí. Keď je len malý cirkus, potichu prejde v Národnej rade toto, á la Kondrótovo vyvlastnenie. To je čo za spôsob? To je komunikácia so zdravotníkmi? Toto má zvýšiť dôveru zdravotníkov k vláde, k tomu, že jej možno veriť, že keď sedia spolu na ministerstve zdravotníctva za okrúhlym stolom vo veľkej zasadačke a niečo dohodnú, to platí? Chce robiť SMER v zdravotníctve toto takým spôsobom, pokútne, popod stôl, na výbore pre zdravotníctvo, rozsiahly pozmeňujúci návrh? A minister spravodlivosti povie, že v princípe však treba chrániť životy a zdravie, treba mať aj takéto krajné riešenia k dispozícii.
Pani ministerka Zvolenská, tá úplne nič. Potom sa toho zastala v diskusných reláciách. Rozumiete, sedí so zdravotníkmi v zasadačke na ministerstve zdravotníctva za okrúhlym stolom. O čom sa rozprávajú? O počasí? Tak pani ministerka nepovie, že máme takúto úvahu, drahí zdravotníci, takto chceme upraviť legislatívu, ministerstvo zdravotníctva bude presadzovať takéto zmeny v Trestnom zákone, ktorý predloží vláda Slovenskej republiky cez ministra spravodlivosti. Vydiskutujme si to. To by bolo fér. Aký máte problém? Prečo to nemôže byť takto? Prečo nemá mať vláda takýto nástroj v rukách? Alebo má mať takýto nástroj v rukách pre každý prípad. Nič, pani ministerka zdravotníctva, ona to tak utrpela. Viete, akože pán poslanec Valocký si po večeroch napísal pozmeňujúci návrh, dal ho do zákona pána ministra Boreca a pani ministerka zdravotníctva ho zrazu bude mať v zákone. Ale ona s tým v princípe nič nemá, to, že má kladivo na zdravotnícke komory, že má kladivo na odborové organizácie, že keď najbližšie budú sedieť za okrúhlym stolom, tak ona bude v neuveriteľnej výhode, pretože keď sa to náhodou nebude tej druhej strane, zástupcom stavovských organizácií a odborárom páčiť, tak jednoducho vyhlásia krízový stav v tej-ktorej nemocnici a majú na nich kladivo a budú mašírovať do práce, či sa im to páči alebo nie.
Pani ministerka utrpela to isté čo Ústavný súd, ktorý pozastavil účinnosť zákona o sestrách, ministerstvo čaká. V stredu Ústavný súd rozhodol, že je to protiústavné, mimochodom, je to neuveriteľne nespravodlivé rozhodnutie Ústavného súdu. A ministerstvo teraz čaká na odôvodnenie, potom bude analyzovať odôvodnenie, predpokladám, dosť dlho. Potom bude rokovať o analýze odôvodnenia so stavovskými organizáciami. Potom sestry povedia, že predsa len by chceli už trošku viac ako plat 400 eur, keď majú vysokoškolské vzdelanie a dve špecializácie, tak trošku predsa len aspoň približne pridať. A vtedy ministerstvo povie: „Haha, pôjdete do práce, lebo bude krízový stav, a zoberieme vám registráciu, a pokuta 3 300 eur a to ešte nedajbože, aby bol niekto ohrozený v nemocnici, lebo hrozí odňatie slobody dva až päť rokov.“ Tak toto je reálna tvár strany SMER v zdravotníctve. Takto oklamali zdravotníkov, dámy a páni.
Na záver chcem len povedať, že vyzývam znovu pani ministerku zdravotníctva, aby sa pri riešení problémov slovenského zdravotníctva a pri riešení problémov zdravotníkov, ktorých je naozaj veľa, neskrývala raz za poslancov výboru pre zdravotníctvo, druhýkrát za Ústavný súd, tretíkrát za ministra spravodlivosti, štvrtýkrát pre zmenu za ministra financií, lebo je málo peňazí, ak nejaký Inštitút finančnej politiky robí analýzu o jednej zdravotnej poisťovni, ale aby si s nimi sadla za rokovací stôl a čestne a otvorene s nimi jednala o riešení problémov zdravotníkov a slovenského zdravotníctva. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

V rámci faktickej poznámky sa asi ťažko dá dostať do takého švungu, v akom bol pán poslanec. Ale ja kvitujem ten spravodlivý hnev, ktorý hovorí o tom, že v prvom čítaní sme mali problém s dvomi spojenými témami a jednou transpozíciou. Druhé čítanie bolo obohatené presne o tento rozmer, ktorý tu spomína pán poslanec Novotný. A to je to, že vláda sociálnej demokracie svojím spôsobom obmedzuje právo na štrajk, akýkoľvek spôsob, ktorý by si zdravotnícki pracovníci zvolili za nejakú účinnú metódu, ktorou by mohli presadzovať svoje oprávnené požiadavky. Si pripravili na nich poslanci strany SMER kladivo. A už mnohokrát tu sa pýtame, prečo to robia cez pozmeňujúce návrhy, vyvlastňovací zákon á la Kondrót. Po tomto návrhu zákona nám príde zákon, keď si pani primátorka Vaľová, zhodou okolností sediaca v poslaneckej lavici, vyrovnáva účty s kontrolórmi, ako poslanecký návrh, nie vládny. A máme tu aj poslanecký návrh pána Valockého, ktorý ide kriminalizovať alebo zavádzať trestnoprávnu zodpovednosť zdravotníkov. A presne si to trafil, pán poslanec, deje sa to vo forme balónikov. Pustia balónik cez poslanecký návrh. Ak je okolo toho veľký virvar, tak sú pripravení svoje rozhodnutia korigovať, inak to tu pokútnou formou prejde. A odrazu sa doktori, sestričky, zdravotnícki pracovníci, lekárnici zobudia s tým, že v mimoriadnych situáciách ich budú nejakým spôsobom kriminalizovať. Si nemyslím, že toto je korektný a dobrý spôsob, ako nastoľovať témy a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Zajac.

Ďakujem vám, vážený pán kolega, za vaše vystúpenie, kde ste poukázali na to, že SMER oklamal zdravotné sestry. Zdravotné sestry hlavne na východnom Slovensku robia veľakrát za 400 eur, niekedy ani za toľko nie. Ústavný súd na podnet pána Dragulu, poradcu pána premiéra Fica, pozastavil navýšenie minimálnych mzdových nárokov týchto zdravotných sestier, aj keď v rezerve na rok 2012 bolo nechaných 50 miliónov eur na to, aby tieto zdravotné sestry mohli mať navýšené mzdy, a ešte k tomu sem príde návrh Trestného zákona, kde sa pritvrdzuje trestnoprávna zodpovednosť na zdravotníkov vrátane týchto zdravotných sestier. Ja nikomu nič zlé neprajem, ale tí poslanci, čo budú za to hlasovať, sa raz môžu dostať do nemocnice. A budú ich ošetrovať zdravotníci vrátane zdravotných sestier, tie zdravotné sestry, ktoré niekedy ani 400 eur nezarobia a robia na niekoľkozmennej prevádzke, v piatky, sviatky, Nový rok, Vianoce. A poctivo si odmakajú svoju prácu tak, aby bol pacient čo najspokojnejší. Nikomu nič zlé neprajem, lebo poznám tie zdravotné sestry a viem, že aj tak urobia všetko pre to, aby pacient sa cítil čo najlepšie. Spolu s lekármi urobia všetko pre to, aby vyliečili pacienta. Ale toto je nehoráznosť. Toto je nehoráznosť, keď ľudia so 400 eurami mzdy majú ešte mať nad sebou kladivo na zdravotníkov.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne kolegom, že na mňa reagovali. A ospravedlňujem sa, keď som sa možno trochu rozčúlil v závere, ale som nahnevaný. Poviem to úprimne, som nahnevaný po neuveriteľne nespravodlivom rozhodnutí Ústavného súdu, pretože Generálna prokuratúra a Ústavný súd sú v tejto krajine na to, aby slúžili spravodlivosti. A teraz ich postup bol nespravodlivý. Sú tu na to, aby zvyšovali právnu istotu ľudí. Ich postup zvýši len neistotu, v ktorej sa sestry nachádzajú po dvoch rokoch, keď pokojne a slušne žiadali svoje oprávnené nároky. Dokonca, keď už by som to mal trošku teraz potiahnuť za vlasy, by som povedal, že príbeh sestier je trošku aj o tom, že slušnosť sa nevypláca. Ony prišli slušne a slušne rokovali a snažili sa domôcť svojich oprávnených nárokov. Lekárski odborári sa nezdržiavali, zobrali za rukojemníkov pacientov. O chvíľu budeme možno už dnes o tom rokovať, už majú pripravenú tretiu etapu zvyšovania platov. Sestry nedostali ani tú prvú. Teda naozaj sa neoplatí byť slušným v tejto krajine? Preto som rozčúlený. A nehnevajte sa, keď som možno bol viac nahnevaný, ako by bolo treba.
O tom, čo ste hovorili obidvaja moji kolegovia, pán poslanec Viskupič aj pán poslanec Zajac, myslím, by sme mali hovoriť viacej. Treba demaskovať skutočnú tvár strany SMER. Pred voľbami sľubovali modré z neba sestrám, lekárom aj lekárnikom. Po voľbách ich už nepotrebujú. Sestry nedostali platy, lekári síce možno dostanú tretiu etapu rozdelenú, bez krytia finančných prostriedkov, o tom budem hovoriť ešte dnes v pléne, a lekárnici síce dostali zrušený vernostný systém, ale majú ešte horšie zľavy, ktoré ich existenčne ohrozujú. A k tomu všetkému si ešte SMER pripravil na zdravotníkov kladivo. To je skutočná tvár strany SMER.

Ďakujem, pán poslanec
Teraz dávam priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sú prihlásení štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Takže, nech sa páči, prvý rečník pán poslanec Matovič.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovolil som si využiť možnosť, že môžem vystúpiť aj v ústnej, aj v písomnej časti rozpravy, preto, lebo si myslím, že naozaj treba biť na poplach. Ale hlavne som to chcel kvôli poslancom strany SMER. Chcem sa im prihovoriť v tejto veci a možno vyzývať ich svedomie, aby nehlasovali. Ale keďže pozerám, že z 83 poslancov tu je až jedna, ktorá telefonuje práve, takže záujem je zrejme veľmi veľký. Takže nie je tu nikto. A tak dúfam, že niekde počúvajú, možno v kancelárii. Možno im asistenti povedia, o čom rozprava bola, hoci nádej, že sa niečo zmení, je možno malá. Ale treba možno byť v tejto veci otravný. Takže aj keď strana SMER tu nie je, ale tak možno tie prázdne stoličky omnoho lepšie symbolizujú poslancov vládnej strany ako tak, ak by boli obsadené, myslím týmto, že iba človek bez vlastného názoru a svedomia môže pôsobiť ako prázdna stolička, tak svojím spôsobom máme sálu plnú poslancov strany SMER lebo sú tu prázdne stoličky, lebo veľakrát sa práve takto správajú. Správajú sa ako prázdne stoličky, bez človeka, bez obsadenia, kde sa iba stláčajú nejaké tlačidlá, niekto, kto vyzerá ako človek, ale asi zrejme človekom nie je, lebo jednoducho svojho svedomia sa vzdáva, svojho svedomia a presvedčenia sa vzdáva na základe príkazu niekoho zhora, kto prikáže hlasovať. Chcel by som týmto prázdnym stoličkám sa prihovoriť, aby pri pripomienkach pána prezidenta, ide o prázdne stoličky, ktoré tu nie sú alebo ktoré nie sú obsadené poslancami strany SMER, skúsili tentoraz svedomie a presvedčenie nevymeniť za svedomie a presvedčenia pána ministra spravodlivosti, predsedu strany alebo, neviem, kto im dať tento návrh prikázal, za svedomie a presvedčenie pána prezidenta. Tentoraz si myslím, v tejto veci v prípade pripomienok by bolo omnoho lepšie, ak by si poslanci vypočuli prezidenta ako toho, kto im prikázal v druhom čítaní tento návrh zákona schváliť.
Chápem, že strana SaS, možno aj odídenci z SaS zažívajú príjemné chvíle, lebo konečne sa realizuje ich program a tá drogová koalícia, ktorú uzavreli, spoločne strana SMER a strana SaS, v tejto veci, im asi dobre robí. Chcel by som iba upozorniť vlastne na ten rozdiel, že keď my sme sa so stranou SMER dohodli v rómskych otázkach, naozaj v probléme, ktorý Slovensko dlhoročne trápi, že si dokážeme sadnúť za jeden stôl a budeme sa snažiť hľadať riešenia, ktorými tento problém posunieme dopredu, tak SaS-ka sa stavala na barikády a kričala nám o tom ako uzatvárame koalíciu, ako sme kolaboranti so stranou SMER a ako sme teda v koalícii so stranou SMER. A snažili sa pri každej jednej príležitosti nám to vytknúť. A ja by som teraz chcel sa opýtať, takto rečnícky, či je lepšie uzatvoriť so stranou SMER koalíciu na konkrétnom odbornom probléme, kde je riešenie problému, ktorý Slovensko trápi, alebo uzatvoriť takúto drogovú koalíciu, ktorú ste uzatvorili vy. Ja si myslím, že Slovensku omnoho viac pomôže rómska koalícia, keď to tak chcete nazývať, ktorú sme uzatvorili my, ako to, čo ste spáchali vy, nech máte akýkoľvek úmysel, následky, ak to prejde, poslanci strany SMER, už prišiel prvý. Prelomia prezidentovo veto. (Reakcia z pléna.) Vy ste tu síce, ale doteraz ste telefonovali, pani Vaľová, takže ste duchom asi neboli prítomná. Takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, nekričte, prosím vás. Už som vás raz upozornila gongom.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Čiže keď tento návrh zákona schválite, následky budeme pociťovať my všetci, nielen vy, nielen vaša osobná sloboda, neviem, ako to nazývate, ale my všetci, každá jedna rodina, ktorá zrazu bude mať problém s tým, čo možno doteraz nemusela mať, lebo sa možno ten díler obával toho trestu, ktorý mohol dostať. Akýkoľvek trest v každom zákone, ktorý je, tak má práve úlohu potrestať. Ale omnoho dôležitejšia úloha je odradiť prípadného páchateľa trestného činu od toho, aby tento trestný čin spáchal. Spôsob, ktorý ste zvolili a ktorý nehanebne obhajujete, je spôsob, ktorý jednoznačne nieže znižuje tresty drogovým dílerom, ale tým, že miesto minimálne štvorročného nepodmienečného trestu zavádzate podmienku, tak de facto ruší tresty pre tých, hlavne teda predpokladám, menších drogových dílerov, ale teoreticky, tak ako je paragraf napísaný, za ktorý sa bijete, aj tomu, kto bude predávať päťstopäťdesiat dávok drogy a nielen jedenásť či dvanásť.
Musím zároveň povedať to, že vždy som bol za to, aby sme užívateľov drogy brali ako obete trestných činov a aby sme ich netrestali za to, že nemajú možno nad sebou veľakrát kontrolu, o to viac aby sme trestali dílerov, ktorí tieto drogy predávajú. Pod s týmto prísľubom sme vlastne aj štyria v roku 2010 do parlamentu kandidovali. Bol som to ja, Martin Fecko, Erika Jurinová a Jozef Viskupič. Sme kandidovali s ideou: Áno, znížme tresty užívateľom drog alebo zrušme tresty obetiam vlastne dílerov drog, ale pod podmienkou, aby spolupracovali alebo udali vlastne dílera, ktorý im drogy predal. S týmto prísľubom sme kandidovali. A naďalej si za ním stojím, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali vydať pri riešení drogovej kriminality a drogovej problematiky na Slovensku.
Spôsob, ktorý navrhujete vy, že pod rúškom akože znižovania trestnej sadzby pre malých užívateľov drogy, čo určite podľa mňa nie sú tí, ktorí pri sebe majú desaťnásobok a viac drogy, zároveň znižujete tresty alebo robíte to v paragrafe, ktorý rieši drogových dílerov, tak nič iné nerobíte, iba robíte presne to, čo vám tu mnohí, a ja to teraz zopakujem, z opozície otĺkajú o hlavu, znižujete alebo rušíte de facto nepodmienečné tresty pre drogových dílerov. Pod toto sa podpisuje strana SMER, pod toto sa podpisuje strana SaS, ale tam to asi čudné nie je, tí vlastne plus-mínus takéto veci rozprávali možno aj predtým. Ale to robia poslanci strany SMER, ktorí majú aj v názve tú sociálnu demokraciu, sociálne cítenie. Už to cítenie alebo to sociálne by malo byť, že snažím sa asi vytvárať také prostredie v štáte, ktoré to nebude umožňovať tým, ktorí chcú ničiť životy niekoho iného.
Takisto aj SaS-károv by som sa chcel opýtať, keď vytvárajú podmienky, ktoré na uľahčenie života drogovým dílerom, či to nie je to, že sa vlastne už zasahuje do slobody niekoho druhého, či ten drogový díler, keď teda mu chcete de facto zrušiť nepodmienečný trest, teda nebude tým svojím správaním zasahovať do slobodného rozhodnutia jeho obete, teda užívateľov drog.
Súčasný stav, ktorý umožňuje sa každému užívateľovi drogy, ktorý bol pristihnutý s vyššou dávkou, ako je desaťnásobok, dohodnúť s prokurátorom na vine a treste za podmienky, že bude spolupracovať, to znamená, že udá presný spôsob, akým spôsobom sa k droge dostal, od koho ju kúpil, jednoducho usvedčí de facto dílera, považujem za správny a dostatočný na to, keď nám teda ide o dobro užívateľov, ktorí teda zhodou okolností mali pre sebe možno aj, uznávam, že môže sa stať aj situácia, že to bude nevediac, viac ako 10-násobok dennej dávky. V tomto prípade vždy majú možnosť sa dohodnúť na dohode o vine a treste a dohodnúť si takýmto spôsobom, že vyviaznu len s podmienkou a nebudú mať nepodmienečný trest. Nie je tomu ani, myslím, dva týždne, možno tri týždne, keď jedného zo skupiny mafiánskej, sýkorovcov v Bratislave, a bol to usvedčený díler, odsúdili na podmienku iba preto, lebo takisto využil tento inštitút a dohodol sa na vine a treste, usvedčil ostatných ľudí, ktorí v tej siete boli zainteresovaní, a takýmto spôsobom vlastne napomohol tomu, aby sme efektívne s drogovou mafiou na Slovensku bojovali.
Nechápem tú zaslepenosť, ktorá vedie vás, SaS-ku, ale aj SMER, že silou-mocou tento návrh zákona alebo tento paragraf konkrétne obhajujete, lebo nemá to nič spoločné s užívateľmi drog. Užívatelia drog aj dnes sa mohli de facto vyviniť alebo získať iba podmienečný trest cez inštitút o dohode o vine a treste. Čiže všetky vaše argumenty o tom, ako týmto ľuďom chcete pomôcť, sú falošné, sú nemiestne, nie zavádzajúce, jednoducho je to bohapustý klam zo strany SMER-u, zo strany SaS-ky voči ľuďom, ktorí nevedia, čo vlastne presne prijímate, a možno také dve-tri vetičky niekde v správach si vypočujú, že však vlastne všetko to je v poriadku. V poriadku to určite nie je. Čiže neviem, čo mám pre to spraviť, nejakému opozičnému poslancovi zostáva iba tento kecpult a vyzývať poslancov v strane SMER, aby ste našli ten zdravý rozum a nepodporili dílerov drog. Proti každému z vás, kto týchto ľudí podporí, kto podporí dílerov drog, ja sám budem robiť kampaň osobne, vo vašej obci, vo vašom meste. A budem vypočítavať a napíšem presne, za čo ste hlasovali, menovite o každom jednom z vás, aby vaši voliči sa potom mohli s tým konfrontovať a mohli si zodpovedať otázku, či toto bolo hlasovanie, kvôli ktorému vás do parlamentu volili.
Nie je to zanedbateľné hlasovanie. Týmto hlasovaním odštartujete iný prístup k drogovej problematike, možno prístup rezignácie, keď tu Poliačik vykrikuje o tom. Áno, on túži po tom. Vraví, nechajme dílerov na pokoji, nekriminalizujme nikoho, nech si každý užíva, čo si chce pichnúť, nech si pichne, keď si chce niekto potiahnuť, nech si potiahne, nikoho netrestajme, každý je slobodný. Ale sloboda je zároveň aj zodpovednosť. A vy dnes musíte urobiť zodpovedné rozhodnutie. Zároveň dúfam, že bude aj slobodné a nebudete podliehať nejakému príkazu a budete v prvom rade počúvať svoje vlastné svedomie. To, čo navrhuje Poliačik a dnes, bohužiaľ, aj vy, v čom ste sa dali s nimi do drogovej koalície, nie je sloboda. To je anarchia, anarchia, keď díler sa bude môcť beztrestne pohybovať po ulici a bude vedieť, nič mu nehrozí, podmienku si u správneho sudcu vybaví.
Druhý bod a druhá námietka sa týka osobitného motívu spáchania trestného činu. Takisto nechápem pohnútku, prečo ste sa týmto smerom vydali. Ale tak ako som hovoril aj v prvom vystúpení, myslím si, že jediná pohnútka je tá, že chcete osloviť ten zbytok voličov SaS-ky a nejakým spôsobom si ich nakloniť na svoju stranu. Jasné, ste 40- a viacpercentná strana a nie ste na nich odkázaní, ale sami viete, že voľby niekedy môže rozhodnúť pol percenta, percento hlasov. A týchto ľudí, ktorých zvyčajne sa zastávajú možno tie sociálne demokracie v Európe, ste akýmsi spôsobom opomenuli. A teraz sa snažíte dobehnúť to, čo ste zameškali. Ja sa ich tiež chcem zastať. Samozrejme, útok z nenávisti, ktorý je hnaný nenávisťou voči skupine ľudí s inou sexuálnou orientáciou, trestajme viac ako útok, ktorý nie je hnaný. Ale zároveň trestajme rovnako útok z nenávisti voči akejkoľvek sociálnej skupine, nielen voči vyvoleným, inak sociálnej orientovaným, ale aj voči akejkoľvek sociálnej skupiny. To, čo navrhujete vy, je to, že iba vyvýšime jednu skupina nad ostatných a budeme sa tváriť, že títo ľudia potrebujú teraz nadpráva, potrebujú nejakú pozitívnu diskrimináciu, potrebujú, aby sme sa tvárili, že keď niekto napadne napríklad homosexuála, transvestitu alebo nejako inak sociálne orientovaných ľudí, tak títo budú za svoj trestný čin, za svoj skutok viacej trestaní ako tí, ktorí napadnú ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, ktorí sú bez majetku, ktorí sú možno starší, ktorí sú veriaci, ktorí napríklad volia stranu SMER alebo SaS, jednoducho, ktorí sú združení v inej sociálnej skupine. To, čo navrhujete, je znova zvrátenosť voči tomu, čo ste navrhovali pri drogách, samozrejme, trochu iného kalibru. Ale vyzdvihovať jednu skupinu ľudí a všetkých ostatných tým pádom ponižovať a robiť ich menej cennými len preto, lebo sa chcete zalíškať jednej skupine ľudí, nie je správne. Toto robil pred osemdesiatimi rokmi Hitler. Dobre, mal vybranú inú skupinu, ktorú vyzdvihoval nad ostatných, ale robil presne tú istú politiku, ktorú teraz týmto hlasovaním znova chcete spraviť vy, ktorou je vyzdvihnúť jednu skupinu nad všetkých ostatných a tváriť sa, ako ste spravodliví, ako ste európski. Preto navrhujeme aj v novele Trestného zákona, aj sme to dávali ako pozmeňujúci návrh, bohužiaľ, ktorí ste neprijali, aby sme nevyzdvihovali žiadnu sociálnu skupinu, aby sme nevyzdvihovali ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, ale aby sme všetky skupiny dali na jednu roveň a akýkoľvek útok z nenávisti aby sme trestali voči akejkoľvek sociálnej skupine rovnakým spôsobom. Nie je namieste vyzdvihovať v tomto prípade iba tých ľudí, ktorí to majú sexuálne inak trochu zariadené.
Tretia pripomienka pána prezidenta je spomínaná kriminalizácia zdravotníkov. Mrzí ma, že pán prezident poňal tú svoju pripomienku tak úzko a že vlastne vadí mu iba nejakých desať rokov a namiesto toho navrhuje dva roky a vlastne s celou ostatnou časťou tej kriminalizácie zdravotníkov tým pádom súhlasí. Ja súhlasiť s tým nedokážem, nielen preto, že moja mama celý život v zdravotníctve robila, ale preto, lebo vidím ako nieže sú dôležití, ale ako sú hlavne v prvom rade zdravotnícki pracovníci zaznávaní, ako sa na všetkých myslí, len napríklad na tie zdravotné sestry až úplne na samý koniec. A ešte aj na tento samý koniec sa im iba vlastne cez Ústavný súd smejeme všetci do tvárí. Zdravotné sestry začali boj za lepšie podmienky v zdravotníctve. A doslova vyšli na psí tridsiatok. Medzičasom sa trochu zlepšili podmienky lekárom. Ale zdravotné sestry nedostali ani to, čo na začiatku de facto mali, lebo mnohé z nich museli podpísať s lekármi zmluvy, že sú čiastočne už nie sestry, ale že sú administratívne pracovníčky na nižší úväzok (druhú časť na vyšší úväzok). A de facto zdravotné sestry sú prinajlepšom na tom istom, na čom boli pred viacerými rokmi, ničím si nepomohli, iba zase opäť vaším rozhodnutím ste im zobrali možno poslednú možnosť, kde si mohli v určitom momente povedať, že to stačilo, z tejto nemocnice odchádzam. A vy ste si uzurpovali práve rozhodnúť namiesto nich, dať im mrežu na nemocnicu alebo na polikliniku a povedať nie, vy neodídete, vy budete otroci alebo otrokyne, naďalej budete pracovať preto, lebo vláda sa tak rozhodla. Nie je to fér, hoci, samozrejme, si uvedomujem, že môžu nastať situácie, keby na celom Slovensku zrazu sa rozhodlo dvadsať, tridsať, päťdesiat percent zdravotných sestier alebo zdravotných pracovníkov odísť, tak asi by to Slovensko neustálo, nezvládli by sme to. A pravdepodobne je namieste v tom prípade povedať, že, áno, musíme zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Ale vy ste si uzurpovali právo, keď čo i len jedno oddelenie v nemocnici, v jednej konkrétnej nemocnici niekde nebude spokojné so svojím primárom, ktorého im tam dosadí váš politický nominant za riaditeľa nemocnice, ktorý možno bude tunelovať to oddelenie, ktorý bude tunelovať nemocnicu, a tieto zdravotné sestry si napríklad povedia, že nebudú viac a nechcú viac pod ním pracovať, ale budú chcieť pracovať v zdravotníctve, možno v druhom zariadení, tak vy im prikážete nie, nebudete slobodné a budete pracovať a musíte pracovať v tomto konkrétnom zdravotníckom zariadení. Toto nie je fér. A myslím si, nieže to nie je fér, to je vyslovene návrat do otrokárstva zdravotníckych pracovníkov. Síce dnes sa to volá fakultné nemocnice, ale bez problémov by ste to mohli premenovať na väzenské zariadenia alebo väzenské nemocnice, lebo tí ľudia, ktorí tam pracujú, majú zobraté práva, ale nedostali žiadne výhody. Pochopil by som, ak by ste zvolili cestu, ako náš štát rieši situáciu policajtom, vojakom. Dobre, majú nárok napríklad na výsluhový dôchodok. A tým pádom na druhej strane sa musia vzdať niektorých svojich práv, napríklad práva na štrajk. Zdravotným sestrám ste nedali absolútne nič. Ešte cez vami ovládaný Ústavný súd ste im zabezpečili rozhodnutie, že to, čo by mohli mať, tak nie je v súlade s ústavou a ako by chceli mať nejaké nadpráva. Zdravotným sestrám ste nedali absolútne nič, iba ste im zobrali posledné právo slobodne sa rozhodnúť, kde chcú alebo nechcú pracovať. Toto nie je fér, minimálne s tým, ako som povedal, keď to porovnávam s pozíciou policajtov, sudcov, prokurátorov alebo vojakov. Títo ľudia majú niektoré výhody. Na základe toho sa niektorých svojich práv dobrovoľne vzdávajú. Zdravotné sestry nemajú žiadne výhody a všetky práva ste im zobrali. Preto aj v tejto veci vás chcem poprosiť, aby ste minimálne to, čo navrhuje pán prezident, prijali, ale hlavne vás chcem poprosiť, aby ste celú novelu Trestného zákona vôbec neschválili.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.