21. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 152 z 5. júna 2013 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 558). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej novely.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 535 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.
Pani predsedajúca skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno začneme trocha klasicky, známym Michelangelovým výrokom, ktorý nám pripomína, že dokonalosť sa skladá z maličkostí, ale samotná dokonalosť už maličkosťou nie je. Verím, že by sa veľký majster nepohneval, keby som teraz trocha urobil z toho parafrázu a povedal, že boj s korupciou sa skladá z maličkostí, ale samotný boj s korupciou určite maličkosťou v reáliách v dnešných časoch nie je. A ja som presvedčený, že práve o takúto maličkosť, ale ozaj vo veľmi silných úvodzovkách, ide aj v návrhu novely zákona, ktorý práve teraz prerokúvame.
Keby sme sa pozreli na takú filozofickú podstatu, skôr než prejdeme k tej technickej, tak my vlastne chceme dať do rúk zodpovedným ľuďom tejto krajiny, ktorí majú na starosti štátny majetok, štátne pozemky, aby mali oporu v zákone a aby v prípadoch, ktoré to umožňujú aj tak, aj tak, východniari hovoria, aj tak še da, aj tak še da, vedeli, že tak sa to nedá, že je tu len jeden spôsob, spôsob, ktorý im ukladá povinnosť vyplývajúcu z ich funkcie (ale aj morálka a svedomie), a že sa musia rozhodovať jednoznačne tak, aby naplnili zmysel funkcií, ktoré zastávali takíto správcovia štátnych pozemkov v tomto prípade, lebo vieme, že tu práve mnohokrát tá nejednoznačnosť umožní slabším povahám, po veľkom nátlaku, povoliť napokon. Nuž sa spytujem, prečo by sme my mali v zákonoch vytvárať takýto priestor, aby slabšie povahy mali s tým nejaký zásadnejší problém. Možno keby bolo všetko ideálne, tak nepotrebujeme oporu v zákone. Ale keďže nežijeme v ideálnom svete, tak v takomto prípade považujem túto „maličkosť“ za veľmi dôležitú, lebo sú s ňou spojené obrovské milióny, ktoré vyplývajú zo systémovej chyby, ktorá v podstate sa nám sem dostala so stopätnástkou do zákona v apríli tohto roku o poľovníctve. A keď to povieme ešte z hľadiska širšej histórie, nuž veru sme tu mali v minulosti už toľko prípadov, keď sa preukázalo, že práve v oblasti poľovníctva je netušený raj pre rôznych zbojníkov, že to, čo sa udialo v rokoch deväťdesiatych, ale aj v prvom desaťročí tohto storočia, a len v tejto oblasti poľovných revírov nemožno nazvať to inakšie ako banditizmus na štátnom majetku, nie je možné. A, žiaľbohu, mnohé veci už neopravíme. Nuž tak, prosím, nezakladajme potom aspoň možnosť, aby takýto banditizmus alebo, buďme jemnejší už v tomto prípade, časy sa menia, aby takéto nehospodárne narábanie s majetkom štátu sme dierami v zákone umožnili. A toto je, prosím pekne, diera v zákone. Dokonca si myslím, že až podivne nepekne je tam vopchaná, nepochopiteľne, pretože, to spomenul aj predkladateľ, že máme tu priestor medzi polovicou, nadpolovičnou väčšinou a 66,66 %, teda dvojtretinovou väčšinou. Jednoducho v tomto prípade ide o to, aby sme prenajali štátne pozemky do revíru, aby to teda prenajal revír, ktorý má rozsah štátnych pozemkov medzi nadpolovičnou väčšinou a dvojtretinovou, aby sme nemuseli urobiť obchodnú verejnú súťaž. V časoch keď my tak často zdôrazňujeme, že potrebujeme so štátnym majetkom narábať hospodárne, sa nám zrazu, úplne ako nóvum, lebo to tu nebolo, dostáva takáto divná podmienka. Čitatelia detektívok poznajú túto otázku. To je v čí prospech, v prospech ľudového poľovníctva, v prospech nejakých záležitostí, ktoré by sa dali s prižmúrením oka považovať za správne? V žiadnom prípade, je to v prospech tých, ktorí si zvykli ryžovať na štátnom majetku, v prospech tých, ktorí si radi už aj z titulu svojho bohatstva zapoľujú, lebo poľovačka a bohatstvo to išlo voľáko vždy dohromady, ale, prosím, ja som už neraz povedal z tejto tribúny, že je to pekná záľuba. Len tí ľudia majú jeden problém, oni radi poľujú, ale neradi platia, lebo si zvykli v deväťdesiatych rokoch zrejme aj na to, že dobre bratstvá vytvárajú dobré predpoklady na to, aby platiť nemuseli ani do budúcnosti.
Skúsme si povedať taký fiktívny rozhovor, ktorý sa môže udiať práve na základe toho, čo sme v apríli v tej stopätnástke schválili. Nuž nejaká silná vplyvná osoba, ktorá má chodníčky na ministerstvo vychodené, povie, že by chcela pokračovať v tej zmluve, ktorú mala už desať rokov uzavretú. No keďže teraz tá zmluva práve končí, povie: „Počúvaj, Ďuri, veď vieš, chceme, potrebovali by sme pokračovať, ten nájom revíru je zaujímavý, nedalo by sa to?“ Nuž dá sa to. Čo by sa nedalo toto, jeden telefonát. Možno je jeden z takých významných správcov štátnych pozemkov, revírov, keď na neho riaditeľ v Bystrici dostane takú informáciu: „Vieš, je to náš taký dobrý, ale veď on už nám neraz pomohol, keby sa ti to dalo.“ No, viete, ak ten zákon umožní takúto dieru, tak sa to bude dať. „Načo súťažiť? Veď Jožo je náš, neraz nám pomohol, ešte nám aj pomôže.“ Ako sa môžeme obrániť. My jednoducho vytvárame bič práve na toho statočného chlapa, ktorý v tej Bystrici sedí a ktorý možno v istej chvíli bude zvažovať, že tak komu dá teraz prednosť, či bude to pánovi z ministerstva, ktorý má takéto na mňa požiadavky, alebo svedomiu. To je práve to, o čom sme nedávno bavili pri novele zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. My máme možnosť a v tejto sieni aj povinnosť vytvárať také podmienky, aby sme všetky chrapúnstva, ktoré tu vnikajú, zo správy štátneho majetku vylúčili. To je práve naša povinnosť. A toto je klasický príklad toho, ja na tú stojedenástku teraz nadviažem, klasický príklad toho, že práve niečo takéto máme možnosť urobiť. A ako aj povedal správne poslanec Simon, no divil by sa, keby niekto vlastne bol proti tomu. No ale ja sa divím, že ako to je, že sme boli za to, že sme si pripustili, takýto nejapný, a nebudem používať to slovo, jednoducho nepekný spôsob, ako narábať so štátnym majetkom. Z takejto vznešenej sály nemal nikdy vzísť. A keď vzišiel, tak to rýchlo opravme. A táto možnosť tu je.
Ja aj ďakujem poslancovi Simonovi, že tak rýchlo ho to napadlo, že takéto riešenie by bolo najčistejšie, a ďakujem mu aj za to, že pustil ten záznam pána ministra Jahnátka. Áno, vypadalo to celkom nádejne, lebo, pán minister, naozaj, ja som si nedal tú námahu, som si to nepustil, takže teraz mi to pripomenulo, že som si pamätal tie jeho slová: „Máte pravdu, páni poslanci, stala sa chyba, toto nám nejako na ministerstve ušlo, toto naši právnici nejako nepostrehli, ak budete takí šikovní, bol to, inak, piatok, ak predložíte do utorka pozmeňujúci návrh k tejto novele, ja už nemôžem to urobiť, že by som to predkladal sám, ale vy to máte v rukách, budem s tým súhlasiť.“ Keby pán Simon nechal ten záznam bežať dlhšie. Hneď za tým som vystupoval ja. A povedal som: „Pán minister, nemusíme čakať do utorka, či bude niekto taký šikovný, lebo ja ten pozmeňujúci návrh mám pripravený.“ A bol pripravený, a to presne na to, aby sme tú nezmyselnú škáru medzi 50 a 66 % vyhodili preč. Tak som sa až potešil, chlap Jahnátek je pripravený, výborne, pomôžeme dobrej veci. Uplynul víkend, prišiel utorok, hlasovali sme o stopätnástke, ešte to vtedy nebola stopätnástka, ale teda novela zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Čo sa stalo? Zrazu ruky poslancov sa zdvihli voľáko opačným smerom. Ja viem, minister môže povedať: „Ja som urobil, čo sa dalo, poslanci to majú v rukách. Ako sa rozhodli, tak je, ja to zmeniť nemôžem.“ No de iure je to pravda. Ale ja tejto pravde neverím, tak ako zrejme vy všetci jej neveríte, že pán minister nemal možnosť túto vec zmeniť. A preto sa musím opäť spýtať, ktože a čože to cez ten víkend pánovi ministrovi povedal, aby zase až taký veľkorysý nebol. Ja cítim tie mená, tie postavy, tie osoby, nemusím ich presne poznať, ani vy ich presne nepoznáte, ale vieme, že sú to ľudia, ktorí sú vplyvní a ktorí tušili, že 10-ročné zmluvy končia. Tušili to? Vedia to. A potrebujú zachovať to, čo sme tak často kritizovali. A to je rozkrádanie štátneho majetku. Takže v tom je hrôza tejto malej novely, že my jednoducho chceme to, čo sme odsúdili spoločne a k čomu sa ani SMER nehlási, lebo pochopil, že, že za toho Mečiara voľáko nemali celkom kuratelu nad tým poľovníctvom. Ale teraz už tu Mečiar nie je. A my opäť jeho ducha chceme vpustiť do tohto zákona práve takýmto nezmyslom? Ja vás skutočne prosím, že to nemôžme urobiť, pretože potom neverím, že tu je zmysel sedieť a že tu máme možnosť dačo meniť, pretože toto je exemplárny, jasný príklad, ako pomôcť dobrej veci bez toho, aby sme sa museli nejakým spôsobom meniť vnútri. Každý nech si zachová svoju ideológiu, každý nech bojuje za svoje presvedčenie, ľavičiari, pravičiari a vôbec každý, tak ako cíti, čo mu káže svedomie, morálka aj, povedzme, jeho kolegovia z klubu. Ale toto nie je ten problém, aby sme to takto riešili. Takže veľmi by som prosil, stále mi je to tu lakonicky, aby sme povinnosť urobiť obchodnú verejnú súťaž aj v intervale 50 až 66 % zachovali.
A viete, vôbec nejde o maličkosti, aby sme si nemysleli, že sa tu bavíme o nejakej drobnosti. Ak som si zrátal, neviem, či pozmeňujúci návrh, respektíve novela zákona pána poslanca Simona má 48 alebo 49 slovíčok, naozaj, kratučký zápis, ale s obrovským významom, pretože matematika tu nebude až taká zložitá. Ja vám ju poviem. Len najväčší správca týchto revírov, kde teda by sa mohlo hovoriť o tom, že revír spĺňa požiadavku, že je tam viac ako 50 %, ale menej ako dve tretiny štátnych pozemkov, len najväčší správca lesov, keď budeme sa baviť iba o lesoch, aj keď do poľovníckych revírov vstupujú, samozrejme, aj iné druhy pozemkov, Lesy Slovenskej republiky, má takýchto revírov okolo päťdesiat. Priemerná výmera by tam mohla byť v tom intervale medzi 50 a 66 %, povedzme, 1 500, nech sa nám dobre počíta. Viete, aké sú teraz ceny, tie mečiarovské, tie nízke, tie, ktoré ešte nevygeneroval trh? Zhruba sa to pohybuje, pre ľahkú matematiku, ale nie sme ďaleko od pravdy, za hektár 1 euro, 1 500 hektárov 1 500 eur, 50 revírov 10 rokov. No len tento jeden podnik môže pri tomto starom spôsobe nápočtu prenájmu, ten, ktorý teda je zaužívaný, čo ho vygenerovali doterajšie smutné skúsenosti, zhruba mi to vyšlo na 750 000 eur, jeden štátny podnik významný, ale jeden, o ďalších teraz nehovorím, získať za 10 rokov na prenájme takýchto revírov spĺňajúcich túto podmienku 750 000 eur. Ale viete, aká je pravda iná? Ten trh rastie, záujem stúpa, bohatých pribúda, aj keď medzi nimi je tá priepasť, ale to teraz neriešime. A oni si chcú aj zapoľovať. A dokonca aj by zaplatili, pretože skúsenosti z poľovníctva nemáme len na Slovensku. A oni by zaplatili, nie som ďaleko od pravdy, možno 8, možno 9, možno niekedy 12, povedzme, 10 eur za hektár. Takže len štátny podnik Lesy Slovenskej republiky môže miesto 750 000 eur mať z titulu týchto revírov, o ktorých tu teraz práve rozprávame, ktoré spĺňajú túto škáru, 7,5 mil. eur. Takže občan Slovenskej republiky, čo chceš, aby štátny podnik ako hospodáril, že to, čo môže zarobiť, aby malo hodnotu v korunách, keď to budem rátať, 2 milióny alebo 200 000 miliónov? Obrovský rozdiel v korunách, to vždy voľáko viacej človeka chytí za srdce. Takže tá matematika je taká.
A viete, tá skúsenosť. Ja si pomôžem jedným čerstvým príkladom. Asi nemám právo menovať človeka, ale je to významný človek, ktorý sa zjavuje na obrazovkách, alebo sa už tam nezjavuje, ja nesledujem tento typ televízií, to meno by nám bolo všetkým známe, ktorý si práve v nedávnych dňoch prenajal jeden významný revír, tuším Ihráč. Viete, koľko zaplatil za necelých 4 000 hektárov ročne? Nie mečiarovských 4 000, 3 000 alebo koľko, ale 50 000 eur ročne. Stojí mu to za to, celebrita platí, chvalabohu, nech takíto prenajímajú, nech takíto majú, nech tie peniaze sú úplne v poriadku, ak zarobil svojou šikovnosťou na obrazovke a ak ho táto spoločnosť oceňuje za jeho prácu, že si to môže dovoliť. Takže to sú nie nejaké výmysly.
A kto si ťukne stránku Lesov Českej republiky, pozrie sa, ako to robia kolegovia v Čechách, všetko ide do verejných súťaží, všetko ide do aukcií. A ich porovnateľné tržby z revírov v Českej republike sú mnohonásobne vyššie za prenájmy ako u nás. A to, prosím pekne, hovoríme o podniku, ktorý je naozaj bohatý, ktorý má tiež veľa svojich čiernych dier. Však sa to neraz aj hovorí. To priznávame aj u nás. Ale jednoducho táto čierna diera v Lesoch Českej republiky je odstránená, nefunguje to, resp. funguje to tým smerom, akoby sme chceli, aby to fungovalo aj u nás, a preto, kolegyne, kolegovia, mi z toho vychádza jeden taký dosť smutný poznatok.
Ja nie som si načistom práve tým vystúpením pána Jahnátka tu pred tými dvomi mesiacmi, či ozaj jeho slová viedla úprimnosť a presvedčenie, aj keď si nemyslím, že to je nejako z gruntu zlý chlap. Ale bojím sa, že poradcovia, ktorí sú okolo neho, nebudú z gruntu dobrí. Bojím sa, že ľudia, ktorí mu radia, lebo on, pán minister, asi nemôže byť odborník na všetko, aj na hospodárstvo, aj na poľnohospodárstvo, aj na lesníctvo, aj na poľovníctvo, tí nemajú dobré úmysly a on hovorí niečo niekedy, čo možno keby dobre poznal, tak by nepovedal, lebo, viete, tu za touto tribúnou stál, keď hovoril: „Pán Mičovský, ja sa vám divím, vy z Obyčajných ľudí ste proti ľudovému poľovníctvu. To vy chcete, aby sa ľudia nezišli pri ohníku, aby si nepošpásovali, aby si neporozprávali. Dačo si strelia, ja som za to.“ No keby to rozprával niekto iný ako minister, keby to rozprával niekto z novinárskej brandže alebo ja neviem proste človek, ktorý nezastáva záujmy tohto štátu, tak by to bolo celkom v poriadku. Len tá obrovská neúprimnosť a farizejstvo nebolo v poriadku. A preto si myslím, že aj to, čo sme mali premietnuté, nie je celkom tak. Však napokon veď už dneska alebo zajtra to budeme poznať podľa hlasovania. Ja si želám, aby som sa mýlim. Veľmi tým pomôžeme, lebo, viete, to farizejstvo má tu niekoľko tvárí. A ozaj nie je to zanedbateľné.
Predovšetkým musíme jasne povedať, že sa nebavíme o revíroch, ktoré si mali prenajímať nejakí ľudoví poľovníci, ktorí si ozaj chcú opiecť slaninku, zašportovať, zapoľovať. Keď sa pozriete do tých revírov, kto si ich prenajímal, tak sú to ľudia, ktorí sú nám väčšinou známi ich menami, vplyvní, bohatí, nie je to žiadne ľudové poľovníctvo, ale poľovníctvo založené na biznise. „Už máme všetko, ešte chceme byť poľovníci, lebo sa to voľáko hodí.“ Dobre, tradície, sú také, rešpektujem. No len treba platiť, tak ako tá celebrita v tom Ihráči to robí. A potom to bude úplne v poriadku.
Viete, to farizejstvo vychádza z toho, že na jednej strane, keď tu prerokovávame otázky ekonomické, otázky štátnych podnikov, tak hovoríme o tom, aké sú povinné tieto ekonomické momenty byť vyzdvihnuté, ako musí každý zodpovedný pracovník či poslanec, či zástupca štátneho podniku alebo ktokoľvek hľadieť na to, aby bol rentabilný každý krok, ktorý nariadi, ktorý urobí. No ako my môžeme chcieť na jednej strane od Lesov Slovenskej republiky, aby dali mimoriadny odvod, ako to tu pán Jahnátek oznámil, aby sa nám postarali o to, aby neboli povodne, aby mali špeciálne jemné hospodárenie, aby boli veľmi dobrí v ošetrovaní, v ochrane, aby používali najmodernejšie technológie, aby budovali cesty, ktorých máme mnohonásobne menej ako Rakúšania, Nemci a ostatné vyspelé lesnícke krajiny, keď na druhej strane povieme, že ale, viete, nech si zapoľujú chlapci, čo by sme chceli od nich, aby platili za revíry, načo by sme dostali sedem a pol milióna, keď nám stačí 750 tisíc? To je to farizejstvo, ktoré odsudzujem a voči ktorému musím vystúpiť práve v tejto súvislosti.
To, že si to pán Jahnátek uvedomoval, že zrejme nie je všetko s kostolným poriadkom, to sa v tom apríli prejavilo, pretože tam bol ďalší nezmysel v tom § 13a, ktorý dokonca nariaďoval rozhodovaciu maticu, že teda ideme nie súťažou, ale že ideme teda podľa tejto matice. Teda bola to vtedy súťaž, ale bola to súťaž založená na tom, že ten, kto dá najkrajší plán výhľadový správy toho revíru, tak že ten bude mať toto kritérium, tento parameter bude mať rozhodujúci prínos. No to už bolo také skoro úsmevné. Je veľmi dobré, že sa to stadiaľ stiahlo, jednoducho to už ozaj by neobstálo. A tak vlastne stále mi to vychádza, že pán minister alebo jeho poradcovia si uvedomujú, že je tam nejaký stupeň, po ktorý teda ešte môžu zájsť a potom by už asi ďalej zájsť nemali. Takže toto by bol taký jemný stupienok, ktorým si asi povedali, že už tú maticu rozhodujúcu tam nedajú, ale že tam nechajú vylúčenie obchodnej verejnej súťaže pri tom intervale od 50 do 66 %. To už sa im zdalo tak, že to skúsiť môžu.
Ale ja vám hovorím, tá matematika nie je vymyslená. Tých 49 Simonových slov nás pripraví za desať rokov len v jednom podniku o milióny, o sedem miliónov eur, pokiaľ teda sa nestane to, čo sa stať má a musí, že tu máme zdravý rozum a že teda keď korupciu obrátime na všetky možné spôsoby. No tak veď my nepôjdeme kontrolovať ľudí, či majú vrecká plné obálok. Nemáme na toto možnosť ani právo. Ale toto je naša možnosť, kolegovia poslankyne, poslanci, takúto vec vylúčiť. A verte tomu, že sa nám za to poďakujú nie priaznivci na strane opozície, ale tí, ktorí žijú denne s týmto zákonom. Viete, ja nie som teraz nejaká persona grata medzi lesníkmi, ktorá by tam chodila. Ja tam už nechodím. Ale ja ich mám rád. Ja mám rád ten podnik, lebo ja som sa stal lesníkom dávno a poslancom len toť na krátku chvíľu. Ja som lesník, ktorý sa stal politikom na chvíľočku. A ja viem, ako aj oni trpia kvôli tomuto zákonu, kvôli tomuto nezmyslu, lebo darmo tu pán Sulík minule povedal, že všetci sú potenciálni zlodeji a že teda sa všade kradne. Kradne sa, ale vôbec to nie je pravidlo a vôbec to nie je u všetkých, no ale my chceme týmto práve postrčiť, aby ten predstaviteľ toho podniku vo chvíli, keď príde chvíľka dilemy (áno alebo nie), povedal: „Ale veď viem komu patrím, veď viem, kto ma menoval do funkcie, veď mám tu svoje obmedzenia.“ A preto sa vraciam aj k tej stojedenástke, aj k tomu zákonu o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky. Sme práve vyliali s tou vaničkou aj túto možnosť, aby sme ľudí menovali do funkcií tak, aby mohli povedať bez strachu, že: „Ráno ma odvolá pán minister, ale ja zodpovedám tej veľkej dozornej rade, ktorá predstavuje nielen tvoj záujem, ale záujem tvojho ministerstva, ale záujem celej spoločnosti, široký vejár.“ Preto ma mrzí, že ste to tak ľahkomyseľne odmietli, nielen ľavá strana, ale aj pravá.
A, pán poslanec Simon, ako krátko a rýchlo vás to dobehne, keď som vás o to žiadal aj v súkromnom rozhovore, aj oficiálne. Vy proti tomu vystupujete. To je, samozrejme, vaše právo. Ja vám to nevraciam, ja veľmi rád vás dneska podporím. Ale práve o toto nám musí ísť, nájsť zákonné mantinely, ktoré nám umožnia ľudí nasmerovať do tej cesty, ktorá je cesta cti, spravodlivosti, morálky a, samozrejme, vysokej odbornosti a výkonnosti, len sa netvárme, že keď púšťame takéto strašidelné diery do zákonov, že potom slabšie charaktery, slabšie nátury zlyhajú a robia rozhodnutia, ktoré z dôb mečiarizmu poškodili, opakujem to, všetkých, nielen podnik Lesy Slovenskej republiky, nás všetkých, 5 miliónov občanov o milióny, ktoré sa už nevrátia. A my sme, opakujem, povinní tomuto už do budúcnosti zabrániť. Na to tu sedíme. Ja som tu určite na to. A verím, že všetci sme tu nasmerovaní práve k tomu, aby sme vytvárali predpoklady na slušné spravovanie vecí verejných. A tam by som asi mohol pomaly končiť.
Ešte spomeniem pána prezidenta. Áno, veď my sme voľakedy začali na výbore s touto myšlienkou, pán poslanec Simon sa potom ku mne pridal, podporil ma. Keď prišla z prezidentskej kancelárie pani, prepáčte, zabudol som jej meno, tak riešili sme tie veci, tie nepodstatné, ktoré pán prezident vrátil. Ale keď som sa spýtal, ale toto je podstatné, prečo si to pán prezident nevšimol, odpoveď bola tuším žiadna. Proste pán prezident, samozrejme, sa môže rozhodnúť, len vadí mi to, že takéto očividné veci chceme nevidieť. A ja sa nemôžem uspokojiť s tým, že to je náhoda. Ja sa obávam, že to je systémová chyba, ktorá niekomu vyhovuje. A ja veľmi prosím, aby sme systémové chyby tohto typu vylúčili, lebo, a tým aj pomaličky skončím, ak my riešime tak často otázku dôchodcov, ich ťažkého postavenia a dôchodkov, ktoré im umožňujú ledva prežívať, a keď majú potrebu liekov, tak už posledný týždeň si ani poriadne potraviny nekupujú, lebo lieky majú prednosť, ak hovoríme o školstve, ktoré je poddimenzované, a vieme, že tá budúcnosť tejto krajiny je v múdrych ľuďoch a my napriek tomu jej zastavujeme tepny do budúcnosti v podobe poddimenzovaného školstva, ak hovoríme o zdravotníkoch, ktorí potrebujú vyriešiť základné veci, aby ľudia v prípade diagnózy A mali postupnosť B, C, D a v čase T a aby nemuseli sa báť o svoje zdravie, že to nestihnú pre plné termínovníky, nuž ja sa potom spytujem, ak v týchto zásadných problémoch chceme veci vyriešiť dobre, a ja verím, že to chceme, ako je potom možné, že v poľovníctve, v jednom drobnom zákone, kde máme 49 v tomto prípade písmen tejto novely, že v oblasti, ktorá je len záujmovou činnosťou, je to len obyčajné hobby, na tom táto krajina nemôže stáť a ani nikdy stáť nebude, ak v takomto prípade nemám vieru v to, že sa tu rozhoduje čisto a správne na strane exekutívy, ako mám potom veriť, že v tých dôchodkoch, v zdravotníctve, v sociálnych veciach, v školstve, že tam tie rozhodnutia budú s plnou vážnosťou robené? Ak to nevieme urobiť v oblasti hobby, bezbolestnej, tak potom mám pochybnosti o dobrých úmysloch. Prosím vás pekne, zbavte ma týchto pochybností, hlasujme za novelu zákona o poľovníctve, tak ako sme ju pred troma mesiacmi schválili, a § 13a prerobme presne tak, ako to poslanec Simon navrhuje. Odstránime tak medzeru, ktorá pomôže všetkým, absolútne všetkým poľovníkom okrem možno tých pár desiatok ľudových poľovníkov, ktorí by si chceli zapoľovať naďalej lacno, na úkor nás všetkých. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Mičovský, ja začnem asi tým, že mne sa páči vaša myšlienka, že odsudzujete farizejstvo. Plne sa s tým stotožňujem. Ja taktiež odsudzujem farizejstvo. A jednu vec musím uviesť. V oblasti lesníctva a pôdohospodárstva nemôžete pristupovať ku každému, že je potenciálna osoba, ktorá zlyhá. Ja si myslím, že práve na to sú tu orgány činné v trestnom konaní, aby práve zabraňovali týmto zlyhaniam jednotlivcov, ktorí rozhodujú o verejných zákazkách. Ale nie je to iba v tejto oblasti, ale je to všade, vo všetkých oblastiach na Slovensku. Keď budete pristupovať k tomu takým prístupom, že každý je potenciálny zlodej alebo každý je potenciálny podvodník alebo zlyhá pri výkone verejnej správy, tak potom, žiaľbohu, pristupujete aj ku všetkým poslancom rovnakým spôsobom, lebo každý môže zlyhať. Ale práve na to sú tu orgány činné v trestnom konaní.
No ale chcem nadviazať na niečo iné. Mne sa páčilo to, čo ste povedali, že sú problémy s poľovnými revírmi. No tie problémy sa objavujú každoročne a za každej vlády. No ja si dovolím prirovnať tie problémy v rámci poľovných revírov k inej oblasti, čo súvisí práve s lesníctvom a pôdohospodárstvom. A to je predaj hájeniek, ktoré sa tak zvláštne predávali, predaj bytov, ktoré sa tak zvláštne predávali rôznym zamestnancom v oblasti lesníctva a pôdohospodárstva.
A taktiež, čo nám robí vážne problémy, a to sú z minulosti, dokonca tuším aj pán Zsolt Simon to musel tu vysvetľovať, niekoľko 100 000-kubíkové dodávky dreva, ktoré sa dávajú novovzniknutým spoločnostiam. A odoberajú sa takéto kvóty práve roky fungujúcim etablovaným spoločnostiam, ako sa to udialo.
Čiže ja práve taktiež s vami súhlasím, že treba odsudzovať farizejstvo, ale práve ja mám taký pocit, že to farizejstvo sa objavuje tu na pôde tejto Národnej rady.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím že si mal také trefné vystúpenie, s ktorým ja v plnej miere súhlasím. A pýtam sa, keď už máme iba tých 21 štátnych podnikov so stopercentnou účasťou a príjem do štátnej kasy je prevažne z daní, tak kto vlastne, keď nie štátny podnik, by nemal generovať ten zisk, pri ktorom potom možnože aj pán minister spomenie nejaké mimoriadne odvody, aby sa tie financie z tohto možnože zisku štátneho podniku dali na iné plátanie dier? Keď sa nám tu prakticky na podnose prináša ďalšia časť, ktorá by mohla byť a sanovať verejné rozpočty a rozpočet nášho štátu, pýtam sa, o čom tu ešte uvažovať, o čom vlastne ešte uvažovať chceme, koho vlastne zastupujeme, nezastupujeme našich občanov? Vážení, nehnevajte sa, takéto diery sa musia plátať okamžite. Tak som rád, že pán Zsolt Simon takýto zákon predkladá. A stopercentne som zaň. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No na jednom z ostatných rokovaní, myslím, že to bolo už na tejto schôdzi, vystúpil pán kolega Miškov. A je tu medzi nami. Tak ho oslovím. A bolo mi to veľmi sympatické, keď v súvislosti s jeho funkciou v nejakej samosprávnej organizácii vopred oznámil, že v jeho prípade v súvislosti k prerokovávanému zákonu je možná akási predpojatosť. Tak ja sa z tohto miesta takisto chcem prihlásiť k podobnému, by som povedal, priznaniu. Sami dobre viete, a predovšetkým vieš dobre ty, na teba reagujem, pán poslanec Mičovský, že som šéfom alebo teda prezidentom národnej poľovníckej samosprávy. A teda tým pádom by tu mohla byť akože nejaká akási predstava o tom, že možnože budem nahrávať práve, povedzme, tomu, aby užívanie poľovných revírov bolo akceptované v tých rámcoch a v tých podmienkach, či už legislatívnych, spoločenských alebo ľudských, ako doteraz. To je veľký omyl. Na to upozorňujem hneď od začiatku.
Chcem ti ale povedať, že som zvyknutý na tie tvoje, povedal by som, také emotívne vystúpenia. Dnes to malo skutočne grády a obrovské grády. A práve z aspektu toho, čo som uviedol pred chvíľou, tak ťa chcem vyzvať, aby si v rozumnej argumentácií pokračoval s vynechaním tých pojmov, ktoré si tu uviedol, ako poľovníctvo ako netušený raj pre zbojníkov, poľovníctvo ako banditizmus, chrapúnstvo, farizejstvo. Národná poľovnícka samospráva na Slovensku má 60 tisíc členov, z ktorých je absolútna väčšina poctivými poľovníkmi. Neurážaj, prosím ťa. K vecnej stránke sa vyjadrím potom neskôr. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.
Ja, pán Martvoň, musím povedať veľmi dôrazne a zopakovať, že čo sa týka našich povinností poslaneckých, jednoznačne nachádzam to jadro toho, čo tu máme urobiť v tom, aby sme v zákonoch neumožňovali robiť veci, ktoré sa robiť nemajú. Ja vôbec nehovorím, že každý je potenciálny lump a že sa bude zneužívať to, keď nejaká diera v zákone je, pretože ja si myslím, že slušný človek aj keď ta diera je, tak ju nevyužije a ten neslušný, aj keď zákon bude urobený so zlatých slovíčok, tak bude vždy hľadať spôsob, ako zneužiť. A práve preto považujem za našu prirodzenú povinnosť všetkých zhodnúť sa na tom, aby v prípade takom, ako sme to tu, ja myslím, aj preukázali, že sa jedná o veľmi jednoduchú, ale zároveň s vážnymi dôsledkami vypadajúcu novelu, ktorá zabráni devastovaniu štátnych financií, prostriedkov, sme sa na tom jednoducho zhodli, že v tomto prípade tu nie je otázka postavená tak, že vy ste všetci lumpi a my vás musíme tu zákonom chrániť. My chceme povedať, všetkým vám veríme a chceme vám naším zákonom pomôcť urobiť oporu, aby ste vo chvíľach, keď mocní prichádzajú, mali čosi v rukách.
A práve to je aj odpoveď možno pre pána poslanca Lebockého. Ja sám ako poľovník si hlboko vážim všetkých poľovníkov, ktorí majú túto krásnu záľubu a robia pre ňu veľa. Ja hovorím o niekoľkých jedincoch, ktorí dokázali, ako si málo vážia lesnícke a poľovnícke tradície a čo dokázali v časoch, ktoré sú nám všetkým dobre známe, spôsobiť to, že tomuto štátu z titulu takýchto, a ja to nechcem zopakovať takýmito slovami, ale skutočne obrovských zločinných postupov unikli zo zdrojov tejto krajiny ľudom, jej obyvateľom milióny. Tomuto chcem zabrániť. Nebavme sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia vystupujem v rozprave, aby bolo potom možné na mňa reagovať. Nechcem využiť prioritne záverečnú reč na to, aby sa nedalo na mňa reagovať a aby som sa vyjadril k tejto rozprave, ktorá tu dnes odznela.
V prvom rade pánovi Mičovskému chcem jednu vec možnože raz a navždy vysvetliť, ozrejmiť pred celou Národnou radou. Môj postoj k zmene spôsobu spravovania štátneho podniku na typ, ktorý navrhujete, je stále konzistentný. Od jeho samého počiatku, ako ste ho navrhli, som povedal, že je to zlý spôsob riešenia problému.
A teraz dovoľte, aby som vyzdvihol pár takých momentov, ktoré ste aj vy dnes použili vo vašom vystúpení.
Keď sme prerokovávali vrátenie tohto zákona v apríli, keď pán prezident vrátil tento návrh, tak vtedy ste sa dotazovali, prečo pán prezident toto opomenul, keď o to samotný minister Jahnátek žiadal pána prezidenta, aby pri vrátení návrhu zákona pamätal na to a riešil to. No vy ste použili slová, že bolo očividné, že pánovi prezidentovi toto nevadí. A ja som presvedčený, keby pán prezident mal rozhodovať o tom, akí ľudia sa dostanú do vedenia štátneho podniku, pánovi prezidentovi by nevadilo, že sú tam ľudia, ktorí aj za súčasnej vlády darovali 800 kamiónov dreva niekomu tak, že za to nikto nezaplatil. Darovali 971 000 eur spoločnosti, keď v zmluve štátny podnik mal garantované alebo zazmluvnené, že môže dať len 220 000 eur. Ďaleko prekročili svoje rámce a svoje kompetencie len preto, aby zvýhodnil nejakého súkromného podnikateľa alebo súkromnú spoločnosť, pretože zachrániť pracovné miesta sa im nepodarilo. Pokiaľ toto je platné, tak celý ten systém, ktorý navrhujete, a je založený na tom, že to bude pán minister navrhovať a pán prezident schvaľovať a udobrovať, je na nič, pretože keď pánovi prezidentovi toto očividne nevadí, tak ja si neviem predstaviť dôvod, prečo by pánovi prezidentovi malo vadiť niečo iné. Keď mu nevadí, že generálnych prokurátorov máme teraz dokonca dvoch právoplatne schválených v Národnej rade, tak za týchto podmienok, nehnevajte sa, tento mechanizmus, ktorý navrhujete pri súčasnom prezidentovi, nie je garanciou na to, že ten štátny podnik nebude ďalej zdevastovaný a rozkrádaný. Toto je dôvod mojej konzistencie.
A v ostatnej časti veľmi pekne ďakujem za pochopenie mojej krátkej novely. Mohol by som mať ako poľovník k tomu návrhu zákona mnoho iných pripomienok, ale snažil som sa ho vyvarovať, pretože na to, aby návrh zákona prešiel parlamentom, treba súhlas hlavne politickej strany SMER. Keď pán minister Jahnátek, ktorý sa vyjadril tak, ako sa vyjadril za týmto rečníckym pultom pri prerokovaní tohto návrhu zákona minule a, ako sme si to mali možnosť pripomenúť, pokiaľ to platí, a pán minister má dôveru poslaneckého klubu SMER, tak nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že tento návrh zákona prejde. Ak tento návrh zákona neprejde, tak ja si myslím, že nielen zákon Zsolta Simona neprešiel, ale aj pán minister Jahnátek evidentne nemá dôveru poslaneckého klubu SMER, pretože keď pán minister to vysvetlí, že naozaj tam došlo k tomuto pochybeniu, ja som sa vyvaroval aj hodnoteniam, či je lepšie tu mať dve tretiny alebo 51 %, pre mňa je prioritná jedna pripomienka, aby neboli dve kategórie ľudí, tí, ktorí majú povinnosť sa dostať k poľovnému revíru na základe verejnej obchodnej súťaže, a tí, kde je možné rozhodovať na základe ľubovôle. Zachytil som rôzne vyjadrenia, prečo je to tak lepšie. Pán poslanec, musím povedať, že celkovo sa to týka 228 poľovných revírov na Slovensku. A hoc by sa to týkalo tisíc alebo 50, alebo dvoch revírov, pre mňa je meritórne mať rovnaké pravidlá a nemať priestor na to, aby ktokoľvek sa mohol tomu vyhýbať.
Dovoľte, aby som zareagoval, hoci ide to nad rámec tohto návrhu zákona, aj na kolegu Martvoňa. Pán kolega Martvoň, tie zlé a nevýhodné zmluvy štátny podnik spravil počas prvej Ficovej vlády. Je to Wood Working a je to M and Wood, prioritne, tieto spoločnosti. Som sa obrátil vtedy ešte dnes už na nebohého pána Valka ako právnika, nech nám nájde spôsob, ako s nimi vypovedať zmluvy, lebo boli zlé. Váš minister sa vyjadril, že tie zmluvy sú zlé. Ale čuduj sa svete, po pár mesiacoch váš obchodný riaditeľ štátneho podniku v časopise Lesník napíše, že tieto zmluvy sú dobré. Sú dobré aj pre to, lebo pre tento rok z nich vypadla podmienka „drevo si sami spracovať a nemožnosť predávať tretej osobe bez tohto spracovania. To znamená, že zmluvy Wood Working a M and Wood sa stali priekupníckymi zmluvami. A neslúžia na nič iné, len aby zobrali drevo od Štátnych lesov, mali na tom nejakú províziu, posunuli ho ďalej a ďalej ho predávali. A to sú prípady z prvej Ficovej vlády. To, prečo sa to tak stalo, ja teraz neskúmam. Ale určite bude sa treba nad tým zamyslieť. A to, čo som ja mal za týmto rečníckym pultom kedykoľvek vysvetľovať, tak sa týka Liptovského Hrádku. Za tým rozhodnutím si budem stáť ešte aj dnes. Vďaka tomu tam dnes pracuje 250 ľudí. Liptovský Hrádok to zaplatil štátnemu podniku, nedlhuje ani jeden jediný deravý cent a funguje to. A v zmluve štátny podnik má fixne zagarantované, že to drevo nemôže nikde u žiadneho priekupníka ako z M and Wood a Wood Working skončiť, jedine v závode v Liptovskom Hrádku. To znamená, že je to jednoznačne zabezpečený systém. Kým v jednom prípade to funguje, v druhom prípade treba sa nad tým zamyslieť čo hovoríte.
A teraz k samotnému návrhu zákona.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, nevytvárajme dve kategórie. Je možné špekulovať, prečo je lepšia jedna, prečo je lepšie druhá kategória. Ja som to akceptoval a ako minister som vykonával návrh zákona alebo resp. platný zákon, ktorý prijala prvá Ficova vláda v roku 2009. Vtedy to bola reakcia na to, čo sa dialo v štátnom podniku pod vedením koaličného partnera HZDS. Vtedy bolo povedané, že každý poľovný revír musí ísť do verejnej súťaže. Dnes vďaka tej novele, ktorá tu bola prijatá minule, je priestor nad dvoma tretinami na povinnosť verejného obstarávania a nad nadpolovičnou väčšinou do dvoch tretín na ľubovoľné rozhodovanie úradníkov alebo poverených osôb, ktoré sa tam dostali na svoje miesta zo strany SMER alebo vďaka strane SMER. Ja nechcem nič viac a nič menej, nech tam sedí ktokoľvek za akúkoľvek stranu, iba to, aby nebola možnosť lavírovania, aby sa musela vykonať verejná obchodná súťaž, pričom musím povedať, že ani taký cieľ som si nedával, aby sme si presne stanovili podmienky verejného obstarávania v zákone, verejnej obchodnej súťaže. Je tam len povinnosť, že musí sa vykonať verejná obchodná súťaž, aby tam nebol priestor, že 228 prípadov tu bude, kde riaditeľ štátneho podniku môže rozhodovať tak, ako on chce, ale priestor, ako je to v každom prípade, nad dvoma tretinami. To, že prečo vznikol ten rozdiel medzi 51 % a dvoma tretinami, je len na vláde, ktorá tu predkladala minule zákon, ktorá znížila povinnosť mať dve tretiny súhlasu vlastníkov na to, aby mohli vykonávať výkon práva poľovníctva.
Zároveň musím aj povedať, že zníženie tejto výmery má jeden obrovský negatívny dopad, a to na drobných vlastníkov a na to všehodobé poľovníctvo, lebo kým pred novelou zákona 30 % vlastníkov sa vyjadrilo, že nesúhlasí s takým postupom, alebo viac ako jedna tretina povedala, že nesúhlasí s tým návrhom, tak štátny podnik nevedel vytvoriť poľovný revír, hoci mal väčšinu. Dnes na to potrebujeme z drobných vlastníkov viac ako 51 % vlastníctva, aby mohli rozhodnutie jedného subjektu, teda štátnej organizácie, zmeniť, zvrátiť. Tam, kde štát má väčšinu, je v rukách jednej osoby, ako rozhodne, maximálne dvoch osôb. Kým doteraz platilo, že to boli dve tretiny, teda v starom zákone, tak dovtedy tam ten priestor bol oveľa menší. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, pán poslanec Simon, ja chcem iba skonštatovať jednu vec hneď na úvod, že parlament nezvolil dvoch generálnych prokurátorov, zvolil dvoch kandidátov na generálnych prokurátorov. A to je pekný rozdiel. Generálnym prokurátorom sa stáva kandidát, až keď ho prezident vymenuje. Trošku to poopravujem, teda aby ste v tom mali jasno.
Čo sa týka toho, čo ste povedali a čím ste sa ohradili voči mojej osobe. No ja to mám dobre naštudované, ale práve nebol som to ja, čo sa ozval, ale bol to práve jeden z vašich koaličných poslancov alebo teda členov SDKÚ za vlády Ivety Radičovej pán Golian, ktorý to kritizoval v súvislosti minimálne s TATRA TIMBER Logistik, kde nepopriete, že to bola novovzniknutá spoločnosť.
Je veľmi zaujímavé, čo ste vy povedali, že pri tom Liptovskom Hrádku práve tá jedna spoločnosť jednoducho vytvorila niekoľko stoviek zamestnaneckých miest, čo je chvályhodné. Ale práve kvôli určitým opatreniam, čo sa diali za vašej vlády, stovky zamestnancov stratili svoje pozície práve v oblasti Banskej Bystrice, Detvy, Zvolena. A to sú tam etablované spoločnosti drevárske, ktorým sa znížili dodávky dreva na základe toho, že buď boli k tomu donútené, alebo sa im spochybnili nejaké zmluvy, alebo nejakým iným spôsobom boli k tomu privedené. Nebudem menovať konkrétne spoločnosti, vy dobre viete, ktorých sa to týka , hlavne z tejto oblasti Banskobystrického kraja, ale aj z iných oblastí. A pokiaľ to bude tak, že novovzniknutá spoločnosť nejaká vytvorí stovky miest, to je fajn, ale nemôže to byť tým spôsobom robené, že etablované dlhoročne fungujúce spoločnosti, aby niekde vzniklo sto-dvesto miest, prídu alebo musia zrušiť, povedzme, ďalšie iné stovky, povedzme, 500 miest len preto, lebo ste zvolili takú stratégiu.
Čiže nebol som to ja, kto to kritizoval. Bol to pán Golian. Máte možnosť overiť si to zo zdrojov na internete.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predkladateľ pán poslanec Simon, nejdem sa vracať k tomu, lebo to možno si mohla všimnúť skôr pani predsedajúca, že sa tu naozaj rozprávate o štátnom podniku a o obchode s drevom a podobne a nie o merite veci vo vašom poslaneckom návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve.
Ale chcem vám pripomenúť jednu vec, pán poslanec. Ja mám k dispozícii z mája 2011 elektronickú podobu vami pripravovaného, respektíve na základe vašich politických koordinátov pripravovaného zákona, respektíve návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve, teda pôvodnými alebo teda vtedy pôsobiacimi vysokými úradníkmi u vás na sekcii lesníckej alebo lesného hospodárstva a spracovania dreva. Vysvetlite mi, prečo v tomto návrhu, ktorý bol úplne jednoznačne formulovaný na základe vami zadaných politických koordinátov chýba akákoľvek zmienka o tom, čo tu teraz presadzujete. Prečo ste v máji 2011 nepožadovali na tvorcoch návrhu na zmenu a doplnenie zákona to, aby sa znížilo kvórum z dvoch tretín na 50 % a podobne? Toto ste neurobili. Medzi riadkami to cítim a možnože aj pán poslanec Mičovský na to myslel naozaj v tých rokoch 2000 až 2005, 2006, 2010 možno, keď sa podpisovali nájomné zmluvy na jednotlivé revíry.
Pán poslanec, veľmi ťažké je byť takým optimistom ako vy. Tu príliš veľa ľudí si pamätá, a aj tu mám nejaké zoznamy, nielen o nájomných zmluvách jednotlivých poľovných revírov, ale aj o predaji odstrelu, čo je absolútne nevýhodná forma pre štátny podnik ako taký, kto podpisoval vtedy tieto zmluvy o poľovných revíroch alebo tých nájmoch, kto dával rozhodnutie a pokyny pre vami nasadeného vášho nominanta v pozícii generálneho riaditeľa štátneho podniku.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dobre, pán poslanec zašiel ozaj trocha mimo témy, ale ja mu aj za to ďakujem, pretože ono všetko so všetkým súvisí. A práve poľovníctvo, to som vždy hovoril, nevytrhávajme z tých širokých kontextov lesníctva a štátneho podniku. V tomto prípade sú to Lesy Slovenskej republiky zvlášť. To je tak nádherný príklad toho, že ak vieme podporiť jednu vec a nepodporíme druhú, tak sa to navzájom niekde potom bije. Potom vznikajú pochybnosti o tom, či ozaj sledujeme vždy len ad hoc najlepšie odozvy od svojej voličskej základne alebo máme na mysli dlhodobé záujmy tejto krajiny. Ja som navrhol v tej stojedenástke, v tom zákone o štátnom podniku práve to, aby pán prezident ako najvyššia autorita štátu mal možnosť do tohto vstupovať. A ja nehovorím, teraz ako je to s jeho rozhodnutiami. Pre mňa funkcia prezidenta je najvyššia. A myslím, že to platí aj pre nás všetkých. A ak som to vtkal do tohto návrhu tak, aby práve prezident rozhodoval o dozornej rade, tak som to považoval za ten najvyšší level, za tú najvyššiu úroveň, ktorá sa tu dá do toho vniesť.
Ale poďme k tejto podstate. Veľa vecí vieme pospomínať, pán Simon, sú to aj vaše konkrétne veci, aj s pánom Lebockým. Aj zrejme veľa ľudí by tu mohlo otvoriť spomienky. A všetci by sme možno niektoré veci radi prešli takým rýchlejším tempom, až by nám nemuseli byť príjemné alebo nemali by sme dobré odpovede. Nesnažme sa byť dobrými rečníkmi vždy v každom prípade. A pozrime sa na túto novelu tým jednoznačným pohľadom bez nejakých ďalších doplnkov. Ak ju prijmeme, pomôžeme komplet tejto krajine, pomôžeme poľovníkom, pomôžeme občanom, pomôžeme lesníkom. Pomôžeme pánovi Kažimírovi, pomôžeme pánovi Jahnátkovi, aby tak mohli napĺňať svoje funkčné povinnosti. Odpustime si to všetko, čo nás napadá, tie spomienky, ten aparát spomienkový... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)