21. schôdza

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa prihlásil pán navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia vystupujem v rozprave, aby bolo potom možné na mňa reagovať. Nechcem využiť prioritne záverečnú reč na to, aby sa nedalo na mňa reagovať a aby som sa vyjadril k tejto rozprave, ktorá tu dnes odznela.
V prvom rade pánovi Mičovskému chcem jednu vec možnože raz a navždy vysvetliť, ozrejmiť pred celou Národnou radou. Môj postoj k zmene spôsobu spravovania štátneho podniku na typ, ktorý navrhujete, je stále konzistentný. Od jeho samého počiatku, ako ste ho navrhli, som povedal, že je to zlý spôsob riešenia problému.
A teraz dovoľte, aby som vyzdvihol pár takých momentov, ktoré ste aj vy dnes použili vo vašom vystúpení.
Keď sme prerokovávali vrátenie tohto zákona v apríli, keď pán prezident vrátil tento návrh, tak vtedy ste sa dotazovali, prečo pán prezident toto opomenul, keď o to samotný minister Jahnátek žiadal pána prezidenta, aby pri vrátení návrhu zákona pamätal na to a riešil to. No vy ste použili slová, že bolo očividné, že pánovi prezidentovi toto nevadí. A ja som presvedčený, keby pán prezident mal rozhodovať o tom, akí ľudia sa dostanú do vedenia štátneho podniku, pánovi prezidentovi by nevadilo, že sú tam ľudia, ktorí aj za súčasnej vlády darovali 800 kamiónov dreva niekomu tak, že za to nikto nezaplatil. Darovali 971 000 eur spoločnosti, keď v zmluve štátny podnik mal garantované alebo zazmluvnené, že môže dať len 220 000 eur. Ďaleko prekročili svoje rámce a svoje kompetencie len preto, aby zvýhodnil nejakého súkromného podnikateľa alebo súkromnú spoločnosť, pretože zachrániť pracovné miesta sa im nepodarilo. Pokiaľ toto je platné, tak celý ten systém, ktorý navrhujete, a je založený na tom, že to bude pán minister navrhovať a pán prezident schvaľovať a udobrovať, je na nič, pretože keď pánovi prezidentovi toto očividne nevadí, tak ja si neviem predstaviť dôvod, prečo by pánovi prezidentovi malo vadiť niečo iné. Keď mu nevadí, že generálnych prokurátorov máme teraz dokonca dvoch právoplatne schválených v Národnej rade, tak za týchto podmienok, nehnevajte sa, tento mechanizmus, ktorý navrhujete pri súčasnom prezidentovi, nie je garanciou na to, že ten štátny podnik nebude ďalej zdevastovaný a rozkrádaný. Toto je dôvod mojej konzistencie.
A v ostatnej časti veľmi pekne ďakujem za pochopenie mojej krátkej novely. Mohol by som mať ako poľovník k tomu návrhu zákona mnoho iných pripomienok, ale snažil som sa ho vyvarovať, pretože na to, aby návrh zákona prešiel parlamentom, treba súhlas hlavne politickej strany SMER. Keď pán minister Jahnátek, ktorý sa vyjadril tak, ako sa vyjadril za týmto rečníckym pultom pri prerokovaní tohto návrhu zákona minule a, ako sme si to mali možnosť pripomenúť, pokiaľ to platí, a pán minister má dôveru poslaneckého klubu SMER, tak nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že tento návrh zákona prejde. Ak tento návrh zákona neprejde, tak ja si myslím, že nielen zákon Zsolta Simona neprešiel, ale aj pán minister Jahnátek evidentne nemá dôveru poslaneckého klubu SMER, pretože keď pán minister to vysvetlí, že naozaj tam došlo k tomuto pochybeniu, ja som sa vyvaroval aj hodnoteniam, či je lepšie tu mať dve tretiny alebo 51 %, pre mňa je prioritná jedna pripomienka, aby neboli dve kategórie ľudí, tí, ktorí majú povinnosť sa dostať k poľovnému revíru na základe verejnej obchodnej súťaže, a tí, kde je možné rozhodovať na základe ľubovôle. Zachytil som rôzne vyjadrenia, prečo je to tak lepšie. Pán poslanec, musím povedať, že celkovo sa to týka 228 poľovných revírov na Slovensku. A hoc by sa to týkalo tisíc alebo 50, alebo dvoch revírov, pre mňa je meritórne mať rovnaké pravidlá a nemať priestor na to, aby ktokoľvek sa mohol tomu vyhýbať.
Dovoľte, aby som zareagoval, hoci ide to nad rámec tohto návrhu zákona, aj na kolegu Martvoňa. Pán kolega Martvoň, tie zlé a nevýhodné zmluvy štátny podnik spravil počas prvej Ficovej vlády. Je to Wood Working a je to M and Wood, prioritne, tieto spoločnosti. Som sa obrátil vtedy ešte dnes už na nebohého pána Valka ako právnika, nech nám nájde spôsob, ako s nimi vypovedať zmluvy, lebo boli zlé. Váš minister sa vyjadril, že tie zmluvy sú zlé. Ale čuduj sa svete, po pár mesiacoch váš obchodný riaditeľ štátneho podniku v časopise Lesník napíše, že tieto zmluvy sú dobré. Sú dobré aj pre to, lebo pre tento rok z nich vypadla podmienka „drevo si sami spracovať a nemožnosť predávať tretej osobe bez tohto spracovania. To znamená, že zmluvy Wood Working a M and Wood sa stali priekupníckymi zmluvami. A neslúžia na nič iné, len aby zobrali drevo od Štátnych lesov, mali na tom nejakú províziu, posunuli ho ďalej a ďalej ho predávali. A to sú prípady z prvej Ficovej vlády. To, prečo sa to tak stalo, ja teraz neskúmam. Ale určite bude sa treba nad tým zamyslieť. A to, čo som ja mal za týmto rečníckym pultom kedykoľvek vysvetľovať, tak sa týka Liptovského Hrádku. Za tým rozhodnutím si budem stáť ešte aj dnes. Vďaka tomu tam dnes pracuje 250 ľudí. Liptovský Hrádok to zaplatil štátnemu podniku, nedlhuje ani jeden jediný deravý cent a funguje to. A v zmluve štátny podnik má fixne zagarantované, že to drevo nemôže nikde u žiadneho priekupníka ako z M and Wood a Wood Working skončiť, jedine v závode v Liptovskom Hrádku. To znamená, že je to jednoznačne zabezpečený systém. Kým v jednom prípade to funguje, v druhom prípade treba sa nad tým zamyslieť čo hovoríte.
A teraz k samotnému návrhu zákona.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, nevytvárajme dve kategórie. Je možné špekulovať, prečo je lepšia jedna, prečo je lepšie druhá kategória. Ja som to akceptoval a ako minister som vykonával návrh zákona alebo resp. platný zákon, ktorý prijala prvá Ficova vláda v roku 2009. Vtedy to bola reakcia na to, čo sa dialo v štátnom podniku pod vedením koaličného partnera HZDS. Vtedy bolo povedané, že každý poľovný revír musí ísť do verejnej súťaže. Dnes vďaka tej novele, ktorá tu bola prijatá minule, je priestor nad dvoma tretinami na povinnosť verejného obstarávania a nad nadpolovičnou väčšinou do dvoch tretín na ľubovoľné rozhodovanie úradníkov alebo poverených osôb, ktoré sa tam dostali na svoje miesta zo strany SMER alebo vďaka strane SMER. Ja nechcem nič viac a nič menej, nech tam sedí ktokoľvek za akúkoľvek stranu, iba to, aby nebola možnosť lavírovania, aby sa musela vykonať verejná obchodná súťaž, pričom musím povedať, že ani taký cieľ som si nedával, aby sme si presne stanovili podmienky verejného obstarávania v zákone, verejnej obchodnej súťaže. Je tam len povinnosť, že musí sa vykonať verejná obchodná súťaž, aby tam nebol priestor, že 228 prípadov tu bude, kde riaditeľ štátneho podniku môže rozhodovať tak, ako on chce, ale priestor, ako je to v každom prípade, nad dvoma tretinami. To, že prečo vznikol ten rozdiel medzi 51 % a dvoma tretinami, je len na vláde, ktorá tu predkladala minule zákon, ktorá znížila povinnosť mať dve tretiny súhlasu vlastníkov na to, aby mohli vykonávať výkon práva poľovníctva.
Zároveň musím aj povedať, že zníženie tejto výmery má jeden obrovský negatívny dopad, a to na drobných vlastníkov a na to všehodobé poľovníctvo, lebo kým pred novelou zákona 30 % vlastníkov sa vyjadrilo, že nesúhlasí s takým postupom, alebo viac ako jedna tretina povedala, že nesúhlasí s tým návrhom, tak štátny podnik nevedel vytvoriť poľovný revír, hoci mal väčšinu. Dnes na to potrebujeme z drobných vlastníkov viac ako 51 % vlastníctva, aby mohli rozhodnutie jedného subjektu, teda štátnej organizácie, zmeniť, zvrátiť. Tam, kde štát má väčšinu, je v rukách jednej osoby, ako rozhodne, maximálne dvoch osôb. Kým doteraz platilo, že to boli dve tretiny, teda v starom zákone, tak dovtedy tam ten priestor bol oveľa menší. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána predkladateľa s faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci, pán poslanec Martvoň, Lebocký, Mičovský a Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, pán poslanec Simon, ja chcem iba skonštatovať jednu vec hneď na úvod, že parlament nezvolil dvoch generálnych prokurátorov, zvolil dvoch kandidátov na generálnych prokurátorov. A to je pekný rozdiel. Generálnym prokurátorom sa stáva kandidát, až keď ho prezident vymenuje. Trošku to poopravujem, teda aby ste v tom mali jasno.
Čo sa týka toho, čo ste povedali a čím ste sa ohradili voči mojej osobe. No ja to mám dobre naštudované, ale práve nebol som to ja, čo sa ozval, ale bol to práve jeden z vašich koaličných poslancov alebo teda členov SDKÚ za vlády Ivety Radičovej pán Golian, ktorý to kritizoval v súvislosti minimálne s TATRA TIMBER Logistik, kde nepopriete, že to bola novovzniknutá spoločnosť.
Je veľmi zaujímavé, čo ste vy povedali, že pri tom Liptovskom Hrádku práve tá jedna spoločnosť jednoducho vytvorila niekoľko stoviek zamestnaneckých miest, čo je chvályhodné. Ale práve kvôli určitým opatreniam, čo sa diali za vašej vlády, stovky zamestnancov stratili svoje pozície práve v oblasti Banskej Bystrice, Detvy, Zvolena. A to sú tam etablované spoločnosti drevárske, ktorým sa znížili dodávky dreva na základe toho, že buď boli k tomu donútené, alebo sa im spochybnili nejaké zmluvy, alebo nejakým iným spôsobom boli k tomu privedené. Nebudem menovať konkrétne spoločnosti, vy dobre viete, ktorých sa to týka , hlavne z tejto oblasti Banskobystrického kraja, ale aj z iných oblastí. A pokiaľ to bude tak, že novovzniknutá spoločnosť nejaká vytvorí stovky miest, to je fajn, ale nemôže to byť tým spôsobom robené, že etablované dlhoročne fungujúce spoločnosti, aby niekde vzniklo sto-dvesto miest, prídu alebo musia zrušiť, povedzme, ďalšie iné stovky, povedzme, 500 miest len preto, lebo ste zvolili takú stratégiu.
Čiže nebol som to ja, kto to kritizoval. Bol to pán Golian. Máte možnosť overiť si to zo zdrojov na internete.

Pán poslanec Lebocký, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predkladateľ pán poslanec Simon, nejdem sa vracať k tomu, lebo to možno si mohla všimnúť skôr pani predsedajúca, že sa tu naozaj rozprávate o štátnom podniku a o obchode s drevom a podobne a nie o merite veci vo vašom poslaneckom návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve.
Ale chcem vám pripomenúť jednu vec, pán poslanec. Ja mám k dispozícii z mája 2011 elektronickú podobu vami pripravovaného, respektíve na základe vašich politických koordinátov pripravovaného zákona, respektíve návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve, teda pôvodnými alebo teda vtedy pôsobiacimi vysokými úradníkmi u vás na sekcii lesníckej alebo lesného hospodárstva a spracovania dreva. Vysvetlite mi, prečo v tomto návrhu, ktorý bol úplne jednoznačne formulovaný na základe vami zadaných politických koordinátov chýba akákoľvek zmienka o tom, čo tu teraz presadzujete. Prečo ste v máji 2011 nepožadovali na tvorcoch návrhu na zmenu a doplnenie zákona to, aby sa znížilo kvórum z dvoch tretín na 50 % a podobne? Toto ste neurobili. Medzi riadkami to cítim a možnože aj pán poslanec Mičovský na to myslel naozaj v tých rokoch 2000 až 2005, 2006, 2010 možno, keď sa podpisovali nájomné zmluvy na jednotlivé revíry.
Pán poslanec, veľmi ťažké je byť takým optimistom ako vy. Tu príliš veľa ľudí si pamätá, a aj tu mám nejaké zoznamy, nielen o nájomných zmluvách jednotlivých poľovných revírov, ale aj o predaji odstrelu, čo je absolútne nevýhodná forma pre štátny podnik ako taký, kto podpisoval vtedy tieto zmluvy o poľovných revíroch alebo tých nájmoch, kto dával rozhodnutie a pokyny pre vami nasadeného vášho nominanta v pozícii generálneho riaditeľa štátneho podniku.

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dobre, pán poslanec zašiel ozaj trocha mimo témy, ale ja mu aj za to ďakujem, pretože ono všetko so všetkým súvisí. A práve poľovníctvo, to som vždy hovoril, nevytrhávajme z tých širokých kontextov lesníctva a štátneho podniku. V tomto prípade sú to Lesy Slovenskej republiky zvlášť. To je tak nádherný príklad toho, že ak vieme podporiť jednu vec a nepodporíme druhú, tak sa to navzájom niekde potom bije. Potom vznikajú pochybnosti o tom, či ozaj sledujeme vždy len ad hoc najlepšie odozvy od svojej voličskej základne alebo máme na mysli dlhodobé záujmy tejto krajiny. Ja som navrhol v tej stojedenástke, v tom zákone o štátnom podniku práve to, aby pán prezident ako najvyššia autorita štátu mal možnosť do tohto vstupovať. A ja nehovorím, teraz ako je to s jeho rozhodnutiami. Pre mňa funkcia prezidenta je najvyššia. A myslím, že to platí aj pre nás všetkých. A ak som to vtkal do tohto návrhu tak, aby práve prezident rozhodoval o dozornej rade, tak som to považoval za ten najvyšší level, za tú najvyššiu úroveň, ktorá sa tu dá do toho vniesť.
Ale poďme k tejto podstate. Veľa vecí vieme pospomínať, pán Simon, sú to aj vaše konkrétne veci, aj s pánom Lebockým. Aj zrejme veľa ľudí by tu mohlo otvoriť spomienky. A všetci by sme možno niektoré veci radi prešli takým rýchlejším tempom, až by nám nemuseli byť príjemné alebo nemali by sme dobré odpovede. Nesnažme sa byť dobrými rečníkmi vždy v každom prípade. A pozrime sa na túto novelu tým jednoznačným pohľadom bez nejakých ďalších doplnkov. Ak ju prijmeme, pomôžeme komplet tejto krajine, pomôžeme poľovníkom, pomôžeme občanom, pomôžeme lesníkom. Pomôžeme pánovi Kažimírovi, pomôžeme pánovi Jahnátkovi, aby tak mohli napĺňať svoje funkčné povinnosti. Odpustime si to všetko, čo nás napadá, tie spomienky, ten aparát spomienkový... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

Kolega Simon, ja nie som teda poľovník na rozdiel od teba na rozdiel od spravodajcu a možno viacerých v tomto pléne. Ale matematika ma baví. A keď som teda dobre počúval zdôvodnenie či už teda Janka Mičovského ešte na klube alebo možno teda aj tu v rozprave a keď vychádzam z tvojho čísla 228 (revírov) a priemerná veľkosť revíra že vraj je okolo 3 000 hektárov, že vraj keď ide cez verejnú súťaž revír, tak sme schopní mať zaň 10 eur za jeden hektár ročne, keď nejde cez verejnú súťaž, tak je to jedno euro ročne, tak je tu čistá matematika, desať mínus jedna je deväť, čiže deväť eur krát 3 000 hektárov na rok, krát desať rokov, za jeden revír 270 000 eur, to je osem miliónov korún, krát 228 revírov je 61,5 mil. eur, čiže to, čo predkladáš, to, čo predkladal vlastne Jano Mičovský ako pozmeňovák pri novele zákona, neznamená nič iné, iba to, že štát môže mať o 61 miliónov eur za desať rokov viac, ak dá verejnú súťaž na revíry, o ktorých sa bavíme, ktorých má viac ako polovičku, ale menej ako dve tretiny, v prípade ak verejnú súťaž nedá, tak príde o týchto 61 miliónov eur, to sú dve miliardy korún na starú menu, aby teda sme si to premietli do čísiel, ktorým rozumieme, o túto sumu štát príde. A v podstate o túto sumu budú zvýhodnení zrejme kamaráti, ktorí dajú správny bakšiš a dostanú revír. Čiže ešte raz hovorím, nejde o drobné, ide o 61 miliónov eur. Je to suma rovná presne sume, ktorú si pýtali tu učitelia a ktorú im štát nechcel dať, jednou malinkou zmenou zákona. Je to v rukách strany SMER, či to bude chcieť dať kamarátom alebo ľuďom.