21. schôdza

Kolega Simon, ja nie som teda poľovník na rozdiel od teba na rozdiel od spravodajcu a možno viacerých v tomto pléne. Ale matematika ma baví. A keď som teda dobre počúval zdôvodnenie či už teda Janka Mičovského ešte na klube alebo možno teda aj tu v rozprave a keď vychádzam z tvojho čísla 228 (revírov) a priemerná veľkosť revíra že vraj je okolo 3 000 hektárov, že vraj keď ide cez verejnú súťaž revír, tak sme schopní mať zaň 10 eur za jeden hektár ročne, keď nejde cez verejnú súťaž, tak je to jedno euro ročne, tak je tu čistá matematika, desať mínus jedna je deväť, čiže deväť eur krát 3 000 hektárov na rok, krát desať rokov, za jeden revír 270 000 eur, to je osem miliónov korún, krát 228 revírov je 61,5 mil. eur, čiže to, čo predkladáš, to, čo predkladal vlastne Jano Mičovský ako pozmeňovák pri novele zákona, neznamená nič iné, iba to, že štát môže mať o 61 miliónov eur za desať rokov viac, ak dá verejnú súťaž na revíry, o ktorých sa bavíme, ktorých má viac ako polovičku, ale menej ako dve tretiny, v prípade ak verejnú súťaž nedá, tak príde o týchto 61 miliónov eur, to sú dve miliardy korún na starú menu, aby teda sme si to premietli do čísiel, ktorým rozumieme, o túto sumu štát príde. A v podstate o túto sumu budú zvýhodnení zrejme kamaráti, ktorí dajú správny bakšiš a dostanú revír. Čiže ešte raz hovorím, nejde o drobné, ide o 61 miliónov eur. Je to suma rovná presne sume, ktorú si pýtali tu učitelia a ktorú im štát nechcel dať, jednou malinkou zmenou zákona. Je to v rukách strany SMER, či to bude chcieť dať kamarátom alebo ľuďom.

Ďakujem pekne kolegom za reakciu. Musím povedať, že život a zákony, ako aj úroveň poznania každého z nás sa vyvíjajú. Tu bola úplne iná situácia v roku 2005, úplne iná situácia v roku 2009 a úplne iná situácia je dnes.
Mojím zámerom, zámerom tejto novely zákona je odstrániť priestor na korupciu a zjednoznačniť povinnosť verejného obstarávania nad 51 %, presne takisto, ako sa vyjadril aj minister tejto vlády pán minister Jahnátek. A ušlo im to. Je tam priestor, povinnosť verejného obstarávania medzi 51 % a dvomi tretinami a povinnosť, nutnosť verejného obstarávania, verejnej obchodnej súťaže nad dvomi tretinami. Toto je jediná snaha, čoho som sa chcel pridržiavať. Vďaka tomuto som predložil návrh, riešenie.
A kolegovi Martvoňovi poviem z hľadiska krátkosti možnosti reakcie radšej, že ak budete mať záujem o to, milerád vám vysvetlím celú tú súvislosť okolo toho. A môj vzťah s pánom Golianom je dlhodobo známy ešte z čias, keď som bol prvýkrát minister. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, no skutočne tá rozprava bola korektná. Naznačili sme isté problémy, naznačili sme snahy riešiť tieto problémy.
Myslím si, že záverečné slovo spravodajcu by malo byť o tom, aby buď podporilo isté riešenie, alebo ak ho z akéhokoľvek dôvodu nepodporí, aby naznačil a uviedol prečo ho nepodporí, respektíve čo navrhuje, aby sa v tejto veci urobilo.
Pán kolega Mičovský, vystúpil som vo faktickej, k tým veciam sa vracať nebudem. Súhlasím s tým, že sa stala systémová chyba. Súhlasím s tým. Súhlasím aj s tým, že tento problém treba vyriešiť. A možnože vy si dobre pamätáte, aj jeden, aj druhý, pán predkladateľ, aj ty, keď sme riešili túto záležitosť na výbore. Myslím, že to už bol gestorský výbor. Naznačil som, áno, cítim tu problém. Je to zrelé na posúdenie Ústavným súdom. A dodnes som presvedčený o tom, že celý problém spočíva nie v tom, či päťdesiat plus jeden hlas alebo 66 % a viac bude podliehať režimu verejnej obchodnej súťaže. Ale problém je v nesystémovosti a, dovoľte mi povedať, možno aj v protiústavnosti celého § 13, 13a, 13b. Teda nie je to len o tých štyridsiatich deviatich slovách či písmenách, či ako ste to uviedli, pán poslanec Mičovský. Vôbec to nie je len o tom. Je to široký problém, ktorý je skutočne na programe dňa a ktorý musíme raz vyriešiť, či už spôsobom takýmto alebo odlišným.
Mnohí právnici, nielen členovia Slovenskej poľovníckej komory alebo Slovenského poľovníckeho zväzu, ale aj nezávislí renomovaní právnici ma upozornili, že týmto problémom treba sa zaoberať z ústavnoprávneho hľadiska. Prečo? Ak dovolíte, pomôžem si aj poznámkami, pretože nie som právnik, takisto ako ani pán minister nie je právnik, možno to vysvetľuje jeho spontánne vystúpenie alebo reakciu vtedy v rámci tej rozpravy, čo nám tu pripomenul pán predkladateľ. Ani pán minister nie je právnik. A nechcem povedať, že pán prezident nie je právnik, lebo on je právnik. Ale zrejme ak vrátil ten zákon, ktorý sme schválili 26. marca, bez tejto pripomienky, tak jeho právny odbor asi tušil, prečo to je a prečo ho vracia bez toho, aby sme sa zaoberali aj § 13a, 13b.
Uviedol som, že celé ustanovenie upravujúce postúpenie výkonu práva poľovníctva v poľovných revíroch s väčšinou štátnych pozemkov je nesystémové a ústavnoprávne pochybné. Pritom tieto dve roviny navzájom určite súvisia. Prečo? Nesystémovosť spočíva v tom, že poľovný revír, vo vzťahu ku ktorému sa má uskutočňovať verejná obchodná súťaž, nie je majetok štátu. Ide v zmysle zákona o spoločný poľovný revír na výkon práva poľovníctva, na ktorý sa primerane vzťahujú ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To síce na jednej strane znamená, že väčšinový podielnik, to je v tomto prípade vlastník nadpolovičnej výmery poľovných pozemkov, o postúpenie výkonu práva poľovníctva rozhoduje, zároveň to však znamená, že ostatní vlastníci poľovných pozemkov majú právo do rozhodovacieho procesu aktívne vstupovať, zúčastniť sa ho a nemôže im byť odňaté právo v tomto procese obhajovať a presadzovať svoje záujmy.
Ak by sme šli do tej pozície, ako hovoríte, päťdesiat plus jeden hlas. Hypoteticky zoberme 1 000-hektárový poľovný revír. Ten 1 000-hektárový poľovný revír je tvorený nielen poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu, v správe, príklad poviem, štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ale aj poľovnými pozemkami vo vlastníctve iných subjektov, či už fyzických osôb, či už nejakého pozemkového spoločenstva a podobne. Podľa tohto, čo navrhuje pán Simon, ak z 1 000-hektárového poľovného revíru bude mať, príklad poviem, 501 hektárov štát, tak jednoducho štátny podnik rozhodne o užívaní verejnou obchodnou súťažou bez toho, aby vznikala možnosť vyjadriť sa majiteľom, ktorí vlastnia ostatných 499 hektárov. Je to podľa vás spravodlivé? Asi ťažko. (Reakcia z pléna.) Dostanem sa k tomu. To je to, čo hovorím, že je to ústavnoprávny problém. A treba riešiť tu nielen dvojtretinové, ale aj vyššie, ale aj podiely v prípade tých dvojtretinových. Preto aj nový zákon o poľovníctve zakotvil inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom sa majú právo zúčastniť všetci ich vlastníci. A tí vlastníci, ktorí toto zhromaždenie zvolávajú, majú povinnosť pozvať tam ostatných. Takto začali rozhodovať, možnože o tom viete alebo neviete, aj súdy, zdôrazňujúc, že právo zúčastniť sa na rozhodovaní o nakladaní so spoločnou vecou, v tomto prípade so spoločným poľovným revírom, nemôže byť odňaté ani minoritným vlastníkom poľovných pozemkov. Ak by ste o týchto mojich slovách pochybovali, dávam vám do pozornosti rozsudok vo veci napríklad poľovného revíru Rysia skala. Inštitút verejnej obchodnej súťaže tento univerzálny občiansky právny princíp významne narúša. Prípadná argumentácia, že je to bežný postup v Českej republike, úplne neobstojí, nakoľko tam sú revíry v správe štátneho podniku Lesy Českej republiky buď čisto na pozemkoch vo vlastníctve štátu, alebo zvýšené o takú výmeru vo vlastníctve iných osôb, ktorým Lesy Českej republiky recipročne poskytli rovnakú výmeru do ich vlastného spoločného poľovného revíru. Takto to funguje v Českej republike.
Vrátim sa k tomu hľadisku ústavnoprávnemu. Z hľadiska ústavnoprávneho je prenajímanie takýchto poľovných revírov metódou verejnej obchodnej súťaže rozhodne v rozpore s čl. 20, ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah aj ochranu. Preto je ústavne pochybné, aby sa podmienky postúpenia výkonu práva poľovníctva generovali v niektorých poľovných revíroch na zhromaždenie vlastníkov a v iných poľovných revíroch verejnou obchodnou súťažou. Čiže tuto je naznačený oveľa, by som povedal, hlbší problém.
A treba si uvedomiť, pokiaľ majú právnici problém so súčasným znením dnes, mimochodom, účinnej novely alebo teda ostatnej vládnej novely zákona o poľovníctve z tohto aspektu, ako som to uviedol, tak treba sa zamyslieť nad tými počtami. Pán poslanec Matovič tu rýchlo vygeneroval isté čísla. Aj keď dovolíte, skutočne nechcem dlho vystupovať, môžeme si o tom niečo povedať, že výkon práva poľovníctva, užívanie poľovných revírov, to nie je podnikateľská činnosť, nie je to len o výnosoch. Tam sú obrovské náklady. A v tom napr. aj prípade, že ak užívanie poľovného revíru nebude vykonávané odborne spôsobilými osobami, prípadne ak nebude pre výkon práva poľovníctva zabezpečený dostatočný počet aktívnych poľovníkov, tak hrozia oveľa väčšie škody. A súčasná prax nám to dokazuje. Sme zaviedli verejné súťaže, resp. verejnú obchodnú súťaž v poľovných revíroch tak, že ide to nad dve tretiny, čo platilo od 1. 9. 2009. Viete, aký je výsledok? A som presvedčený, že aj to významnou mierou a práve to, čo teraz uvediem, ovplyvňuje neustále sa zvyšujúce škody spôsobované zverou či už na poľnohospodárskych kultúrach alebo na lesných kultúrach. A tie škody idú rádovo do oveľa vyšších súm, ako ste to teraz vyčíslili alebo ako ste to, pán poslanec Matovič, vypočítali. V čom je problém? A máme nielen na 10 eur na Slovensku príklad, kde verejnou obchodnou súťažou za hektár a na rok sa vygenerovala suma, ale je aj na 42 eur. Len ten problém je niekde úplne inde. A mám tu článok, ktorý pánovi Mičovskému odovzdám, lebo sa odvolával na to, čo sa deje v Českej republike. Sú z toho prvé skúsenosti aj v Českej republike a u nás takisto. Jednoducho tí, čo majú prostriedky, tí čo majú peniaze, nemajú čas. Oni síce vysúťažia ten poľovný revír, pretože to majú za čo urobiť. Ja im to vôbec nezávidím, prosím. Len problém je ten, že na poľovnom pozemku, príklad poviem, 2 000 hektárov, kde 20 ľudí predtým poľovalo a zabezpečilo plnenie plánu lovu, nielen chovu, ale aj lovu, zrazu poľujú dvaja-traja, prípadne ďalší dvaja-traja kamaráti. Jednoducho nestíhajú, objektívne nestíhajú plniť plán lovu. Odúčtuje sa to, áno, strelila sa jelenica, strelilo sa toto, pritom sa nič nestrelí, pretože tá kontrola z hľadiska zúžitkovania zveri tam neexistuje žiadna, a nám, všimnite si, stúpajú skutočné kmeňové stavy exponenciálnym radom, najmä jelenia zver, diviačia zver. Dostávame sa do takej pozície, že napriek tomu, že na papieri za posledných 10 rokov lovíme každý rok o 5 000 kusov raticovej zveri viac, za tých istých 10 rokov sa nám jarné stavy, resp. skutočné stavy zvýšili o 65 tisíc kusov ďalších. Ja som tu už tento argument raz uviedol. Čiže v tomto ja vidím problém. Jedna vec je mať na to, aby som zaplatil do vrecka štátneho podniku alebo na účet štátneho podniku, a druhá vec je, aby som dokázal transparentne hospodáriť na štátnych poľovných pozemkoch tak, aby som skutočne racionálne voľne žijúcu zver obhospodaroval a aby som jej neustále zvyšujúcimi stavmi neohrozoval aj samotný vlastný majetok štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, môžem vás upozorniť, zaujmite stanovisko, s týmto ste mohli vystúpiť v rozprave, takže poprosím vás, aby ste zaujali stanovisko k rozprave. Ďakujem pekne.

Lebocký, Tibor, poslanec NR SR
Čiže, áno, ukončím to, takže ešte snáď toľko, tá systémová chyba bola vysvetlená.
No a z toho aspektu, čo sa týka ústavnoprávnosti. Podľa môjho názoru nemôže byť jedno, či štátny podnik Lesy Slovenskej republiky dostane potenciálne tržby za zvýšenie alebo teda tým, že by sa pristúpilo k schváleniu tohto zákona, či to ústavnoprávne čistým spôsobom zostane alebo nezostane. Čiže zamerajme sa na vyriešenie komplexu. A potom budeme môcť zobrať do ruky kalkulačku a začať počítať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, dôvodom navrhovaných zmien v tomto zákone o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov je zavedenie nového pomenovania samosprávneho kraja, to znamená premenovanie na župu, a možnosti alternatívneho používania pomenovania župana ako predsedu samosprávneho kraja.
Táto zmena vychádza zo skutočností, že to krkolomné označenie vyšší územný celok ako samosprávny kraj sa vo verejnosti, samozrejme, neujalo a len podčiarkuje také to odtrhnutie tejto časti samosprávy od vnímania ľudí ako od veci, ktorá ich zaujíma. Je to stále v pozícii takého úradného niečoho, nejakého úradu, o ktorom ľudia nevedia, na čo poriadne je. A napriek tomu, samozrejme, v praxi sa používa úplne iný výraz, ktorý je bežne a všeobecne používaný. Používa sa názov župan a názov župa. A tieto pomenovania sa aj bežne prevzali do masovokomunikačných prostriedkov a sú vlastne všeobecne akceptované a uznávané. Veľmi dôležité pri tomto návrhu je, že tento návrh je slovenským historickým názvom. Mnohokrát ešte sem-tam zaznie veľmi nesprávny a neopodstatnený názor, ktorý hovorí, ako keby to bol názov, ktorý vychádza z maďarčiny, čo absolútne nie je pravda, názov župa je praslovanského pôvodu, juhoslovanského pôvodu a je zdokumentovaný v našej histórii a je to náš výraz. Takže predovšetkým by sme mali vážiť si to, čo pochádza z našej histórie, vracať sa k týmto výrazom a byť na ne patrične hrdí.
Z historického hľadiska je výraz župa, ako som povedal, praslovanského dôvodu. S jeho používaním už začali štúrovci. A na Slovensku boli župy oficiálne zavedené už v Prvej, Česko-slovenskej republike na základe zákona o župnom zriadení. Ako som povedal, tie mylné názory, že názov župa je prevzatý z maďarského jazyka, sú absolútne neopodstatnené a sú mylné, pretože slovo župa v maďarčine ani neexistuje. Slovo župa v maďarčine je nezrozumiteľné. Nikto tomu nerozumie. V maďarskom jazyku sa na označenie územia podobného, alebo veľkosťou, alebo úlohami, ako ja župa, používa úplne iný názov, len my ho prekladáme do slovenčiny ako župa. Takže župa je slovenský názov a pochádza z praslovanskej terminológie.
Myslím si, že aj keď toto nie je, samozrejme, žiaden návrh na nejakú zásadnú reformu celého systému, a určite by sa našlo množstvo vecí, ktoré treba zmeniť, zlepšiť v zákone a vôbec vo fungovaní žúp, taká jednoduchá zmena, ktorú dáme do súladu, kostrbatý, nezrozumiteľný, úradnícky názov, ktorý oficiálne je dnes používaný a v rozpore s tým, že sa používa všeobecne od ľudovej a ľudskej reči až cez masovokomunikačné prostriedky názov župa a župan, tento návrh je dobrý. Otvára naozaj cestu k tomu, aby sme začali aj túto zložku samosprávy vnímať ako zložku, ktorá je určená pre ľudí, že to nie je nejaký úrad, ktorý má len zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy, ale taký, ktorý má mať naozaj samosprávne funkcie, na starosti regionálny rozvoj, má slúžiť ľuďom, pomáhať ľuďom, aby sa im v župe lepšie žilo. Takže preto predkladáme tento návrh zákona.
Tých pokusov zmeniť tento návrh označenia z toho kostrbatého na normálny názov už bolo viac, ale, žiaľbohu, nikdy sa tak nestalo pre nedostatok politickej vôle. Takže ja verím, že teraz by sa tak stať mohlo a že by už do volieb do žúp, ktoré budú v novembri, sme išli tak, že budú normálne označené voľby aj samosprávne územie. Veď koniec koncov aj v marketingu a na bilbordoch všade budete vidieť napísané „náš župan, váš župan, lepší župan, nový župan“ a iné variácie slova župan a župa. Prečo trvať na úplne naozaj nezmyselnom a úradníckom označení, ktoré dnes v zákone je? Ďakujem za pozornosť. To je toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k tomuto bodu.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený navrhovateľ, spravodajca, milí kolegovia, toto je nepochybne ozaj na prvý pohľad jazykovedná záležitosť, ale nedá mi, aby som nepodporil kolegu Ľuda Kaníka a kolegu Freša s týmto rozumným návrhom.
Ja nepoznám a neovládam zákonnú reč uhorskú, ako sa tomu kedysi hovorilo, aby som sa v nej vedel dohovoriť, ale ovládam z nej riadením osudu i mojou filatelistickou záľubou mnoho jednotlivých slov. A jedna z vecí, ktorá mi utkvela v pamäti, bolo, že na pečiatkach, ktoré sa na našom území používali od rakúsko-uhorského vyrovnania až po koniec monarchie, a boli to teda maďarské poštové pečiatky, vždy v dolnom oblúku pečiatky poštovej bolo napísané, ktorá vármegye čiže župa je príslušná k danému mestu, ktoré bolo uvedené v hornej časti pečiatky. Nepochybne teda v tom čase, ku ktorému by sa vzťahovali výčitky vraj "maďarónskeho" slova župa, mala maďarčina svoje evidentne, jasne, nijako podobné slovo.
A aj keď stredoškolská pamäť študenta slabne a ja sa bez bitky priznávam, som mal a dodnes mám rád, aj keď sme to mnohí možno neradi čítali ako povinnú literatúru, slovenských kritických realistov. A k môjmu veľkému triumvirátu Kukučín, Tajovský patril aj neskorší významný literát a náš kolega, náš kolega, pretože bol aj v politike, Janko Jesenský. A Janko Jesenský, ako ho volalo Slovensko, on aj keď bol veľký a dôstojný, bol Jankom Jesenským, napísal popri iných mnohých výborných veciach o živote, aký bol, i novelu s názvom Čara. Čara dnes znie archaicky, ale slovo čara v tom čase v slovenčine znamenalo niečo ako výmena. Nečaroval len čarodejník. Ale napríklad keď sme boli malí, a vtedy ešte zbierali poštové známky dokonca aj dievčatá a nielen chlapci, tak sme na schodisku pred školou čarovali známky, mongolský trojuholník ja tebe, maďarský ty mne, lebo trojuholníkové známky sa tešili veľkej popularite. A tak sa čarovalo. A Janko Jesenský čaroval vo svojej novele niečo úplne iného. A tí, ktorí mali možnosť, neviem, či to niekedy ešte archívy Slovenskej televízie uvedú, si môžu spomenúť, alebo možno uvidia, vynikajúco inscenovanú krátku novelu Jesenského Čara, kde si župan s podžupanom vymieňajú nie známky, ale manželky. Vtedy ešte neboli zámeny manželiek bulvárnym programom, vtedy to bola inteligentná zábava, myslím, nie to čarovanie manželiek, ale to, ako to spracoval Jesenský. A aj keď je to, no bratru, 45 rokov, keď som to videl, tak v hlavnej úlohe župana, ktorý čaroval, bol nesmrteľný, jeden z najväčších slovenských divadelných hercov všetkých čias Ctibor Filčík. A Ctibor Filčík si celkom rád niečo vyčaroval. Takže „župan“ Ctibor Filčík si so svojím podžupanom čarovali manželky. A ja iste môžem v mene veľkého slovenského literáta Janka Jesenského povedať, že teda ak bol k niečomu ďaleko, tak to bolo k maďarónstvu. A že by písal o maďarónskom županovi a podžupanovi Janko Jesenský, on legionár, bojovník za našu štátnosť, potom politik, krajinský prezident a v čase nástupu fašizmu bojovník za demokraciu, predstaviteľné nie je. On by rozhodne nič takého nepísal.
A preto ak dnes Ľudo Kaník predkladá návrh na návrat k historickému a, podčiarkujem, slovenskému názvu tejto krkolomnosti, tak bez ohľadu na stranícku príslušnosť a bez ohľadu na to, kto sa stane kde županom, by bolo celkom rozumné a použijúc slovo Václava Havla zmysluplné vrátiť sa k tomuto názvu na ktorom niet nijakej hanby, ale ktorý je náš a ku ktorému sa podobne ako k našej vlastnej národnej histórii celkom oprávnene môžeme vrátiť. Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Osuský, plne s vami súhlasím, že je dobré, keď sa vraciame niekedy aj k historickým názvom, pretože je tu udomácnené toto, historický názov župa. Len by bolo dobré a rozumné, keby ten historický názov mal hlbší podklad, pretože mňa ako Gemerčana hnevá, že gemerská župa nie je. Ale takisto si myslím, že rovnako sú na tom na Spiši, že oni by mali mať teraz prešovskú župu. A kde je spišská župa a ostatné župy? To znamená, že oveľa viac by som si cenil tento návrh, keby sa nedotýkal nielen samotného názvu, ale aj princípu historického i územného členenia. Vtedy by to malo reálny podklad, pretože, ako inak sa budú ľudia stotožňovať so župou, ktorá nemá žiadny historický podklad z hľadiska územia. To je tá podstatná otázka. Ďakujem.

Ďakujem. Určite nedisponujem takými znalosťami ako vy, pán kolega, čo sa týka histórie a poznania, ale pokiaľ ide o tú históriu, tak práve pri formovaní toho nového územného správneho členenia, aby sa vyhlo tomu osloveniu megye, hej, ako ste povedali, tak sa pristúpilo k modifikácii a vychádzalo slovo župa z názvu županja, tej histórie, ktorá pochádza z chorvátčiny. A sú polemiky o tom, že zasahuje až do tureckého pôvodu. Takže nie je to čisto slovenská história. Slovenská história, posledná, čo tu máme, za Jánošíka to bola asi stolica čisto slovenská, hej. Takže to je k tomu.
A pokiaľ ide o to, že chcel som reagovať aj na to, či to je ten najpálčivejší problém vyšších územných celkov. No určite to tak nie je. Ale to ste sám, pán predkladateľ, povedali, že je veľa iných legislatívnych potrebných zmien. Ale i to je možno pravda, že ten samosprávny kraj je dlhý a možno málo hovoriaci. Ale nemyslím si, že neznalosť občanov o pôsobnosti samosprávneho kraja vyplýva z jeho názvu. Tam trošička tiež je problém niekde inde. Ďakujem.

Ďakujem obidvom kolegom za ich pripomienky.
Máš pravdu, Zsolt. Ale k mojej cti hádam slúži, že som bol jeden z tých pár poslancov, ktorí, keď sa rozhodovalo o usporiadaní, držali do posledného hlasovania 16 žúp Viktora Nižňanského. Boli sme už potom len piati v tom poslednom hlasovaní. Ale aj tak sme odolávali a držali gemerskú, spišskú župu a všetky normálne tradičné župy s blízkosťou občanov k svojej župe.
Kolega Hambálek má nepochybne pravdu. Skutočne korene sú niekde v županji.
A k tej otázke, či je toto to hlavné. No ono je to tak, bolo by fajn, keby sme vrátili tradičné blízke župy občanom, ich regiónom. Ale je to tak ako s vianočným stromčekom, možno je tá chronológia otázna, či to má byť tak alebo naopak. Ale ak sa vrátime najprv k názvu, teda kúpime stromček a potom naň zavesíme ozdoby a spravíme funkčné župy, tak je to podľa jedna z možných ciest.
A tá otázka, či je toto najdôležitejšie. Viete, priatelia, tuná kolega Jozef Mihál a ja, ktorí nie sme ani sviatoční strelci, ani len gumipuškou sme nikdy nič nezostrelili a nezastrelili, si môžeme napríklad myslieť, že debata o revíroch bola dosť poctivá a vyčerpávajúca. A tiež, ak by som povedal tak ľudovo, možno zemiaky kvôli tomu veľmi nezlacnejú. Ale každá vec má právo byť prerokovaná, ak ju poslanec predloží. A myslím si, že toto je tak jednoduchá a prostá vec, že sme jej veľa času nemuseli venovať, ale stačilo by za 20 sekúnd hlasovania stlačiť správny gombík a táto malá, možno malá vec, ale predsa nie úplne bezvýznamná by bola vybavená. Takže nikto nevolá po celodennej rozprave o slove župa. Ale vybaviť ju pozitívnym prijatím je pre celú snemovňu podľa mňa úplná maličkosť. A nič zlého by sa tak nestalo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kaník, na začiatok poviem, že súhlasím s týmto zákonom a podporím ho v hlasovaní.
V druhom už naznačil niečo kolega Simon. Bolo by naozaj fajn, keby nielen tie župy boli aj označené, ale skutočne aj to usporiadanie alebo tie hranice tých žúp boli také, aké boli teda kedysi. Keď SMER vyrukoval s tým, že by chcel mať tri kraje, tak ja som oponoval, že ja si predstavujem, že by tých krajov mohlo byť až 24, práve podľa toho župného usporiadania, ktoré bolo kedysi u nás zaužívané. Tých žúp tam, samozrejme, bolo plus-mínus niekoľko, pretože niektoré boli také úplne malinké a zrejme by ani v súčasnosti nemali svoje opodstatnenie. Ale toto by boli kraje, ktoré sú aj regiónmi a ktoré by zároveň odpovedali aj hodnotiacim kritériám zo strany Európskej únie na úrovniach NUTS I až V a tak ďalej. Takže toto je ešte cesta, ktorá nás, samozrejme, čaká a nebude jednoduchá. Len súčasnej vláde sa nechce týmto smerom vydať, pretože by muselo dôjsť aj k istej municipalizácii obcí. A, samozrejme, tam by dochádzalo k strate starostov a k strate vplyvu. To znamená, že súčasná vláda zatiaľ tieto kroky neuvažuje robiť a chce to nechať na niekoho úplne iného. A ktovie, či to vôbec v budúcnosti bude podporovať. V každom prípade už sme zorganizovali niekoľko konferencií na tému reformy verejnej správy. A zhodli sme sa s niektorými odborníkmi na tom, že usporiadanie systémom župným (zhruba okolo tých 20 – 24) by bolo namieste, samozrejme, potom aj s následným usporiadaním municipalít alebo teda so spájaním menších sídelných útvarov do väčších municipalít. A tam by sa naozaj ušetrili neskutočne veľké finančné prostriedky v rámci samospráv. No ale ako som už spomínal, ušetrilo by sa tým aj na starostoch, ktorí by už neboli starostami. A tým pádom by sa ušetrilo aj na aparáte a, samozrejme, stratil by sa istý vplyv. Ale dúfajme, že budúcnosť prinesie aj túto otázku, pretože šetrenie financiami a verejnými zdrojmi naozaj smeruje k tomu, aby sa prehodnotilo aj usporiadanie Slovenskej republiky ako také. A do budúcnosti naozaj potrebujeme uvažovať o prirodzených regiónoch, pretože dneska sa hovorí napríklad o regionálnom rozvoji, ale financie sa smerujú zvláštnym spôsobom, idú niekde na kraj a ten ich potom akože prerozdeľuje. Zoberiem si náš Žilinský. A máme tam Kysuce, Oravu, Liptov, Turiec a horné Považie, ešte keď to tak zoberiem. No a teraz to nie je región žilinský, to je nejaký žilinský naozaj veľký kraj. Ale tie regióny sú inak. Každý má svoje špecifiká a svoje prírodné danosti a to, na čom môže stavať. Takže ten rozvoj regiónov vôbec nepokrýva práve rozvoj tých regiónov, ktoré by mali byť tie prirodzené. A práve to súvisí s týmto zvláštnym usporiadaním žúp.
Samozrejme, ďakujem aj kolegovi Osuskému, ktorý hovoril že držal tých 16 žúp, ktoré boli na začiatku. Samozrejme, malo to súvislosti práve s južným Slovenskom. Preto sa nakoniec urobilo osem krajov, tak ako sa urobilo. Ale ani toto riešenie nebolo zrejme to najvhodnejšie. Samozrejme, to je otázka do budúcnosti a na diskusiu. Tým sa teraz nebudem zaoberať.
Ešte raz, podporujem názov zmeny, pretože samosprávny kraj alebo vyšší územný celok, to ani ľuďom nejde do úst. A ani nikto nie je na to zvyknutý. Ľudia sa s tým jednoducho nestotožnili. Takže tu je práve prvý krôčik k tomu, aby sme, povedzme, najskôr zmenili názov a potom v budúcnosti možno menili aj niektoré ďalšie veci. Takže ďakujem pekne, tento váš zákon podporím.