23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, teda teším sa, však kto by sa netešil, že určite poznáte tie situácie, kde ste všetko mali a potom ste zistili, že nemáte kolok a pošta nebola. To už dávno malo byť preč. Ale ja som, iné som chcel povedať a znova v zmysle toho aj, čo som povedal pri predchádzajúcom zákone, ja som koniec koncov ani netušil, že táto možnosť je na vás a vy máte teda obrovskú moc ako minister financií, ale vy máte aj obrovskú moc alebo možnosť zmeniť klímu v tejto spoločnosti a by ste neverili, akým v zásade jednoduchým opatrením.
Pokiaľ patrí tento zákon o správnych poplatkoch ku vám, možno by stálo za úvahu, a teraz to poviem ako návrh, a ja by som bol rád, ja som realista, ja viem, že vládnete vy a na to, aby dobré veci prešli, musia vaši zdvihnúť, pani Laššáková prst, tak nebudem sa na tom, ako sa hovorí, politicky to, ale že vám to ponúkam, že či by to nestálo za zváženie, že do tohto zákona o správnych poplatkoch v druhom čítaní dostať ustanovenie, že ľudia, ktorí sa zúčastnili parlamentných volieb, budú mať zľavu z existujúcich správnych poplatkov, rozprávajme, o akej výške.
Ja si myslím, že naozaj my sme sa dopracovali k takému ťaživému stavu v spoločnosti, ktorého možno, ja nehovorím, že absolútnym a jediným riešením, ale jednou z možnosti môže byť aj toto. Stálo by to za tú úvahu, určite to bude, možno, viete, keď dáte tú matriku zadarmo, z toho sa, ako sa ľudovo hovorí, nestrieľa, hej. Ale možno to bude mať vplyv na štátny rozpočet, možno vám to niekde vypadne, ale podľa mňa to nie sú brutálne peniaze, o ktoré položia tento štát. Práve naopak, keď zvýšite a ľudia si aj takto zmaterializujú ten akt voľby na to, že budú mať trebárs, dajme tomu tú matriku zadarmo alebo so zľavou, tak sekundárne to spôsobí, že to tu môže byť rádovo lepšie časom. Lebo ja mám z toho dosť taký desivý pocit častokrát, že aké je to tu dosť zlé a ešte dobre, že ľudia ani o tom v zásade nevedia, že máločo prenikne, čo tu sa niekedy zjaví.
Takže toto by bol ten návrh, samozrejme, potom ešte by to treba docizelovať. Pri samosprávnych voľbách by zase sa mohlo zjaviť v zľave dajme tomu na dani z nehnuteľnosti, ale to môže byť k iným. Čo sa týka parlamentných volieb, volieb do VÚC a prezidentských volieb, ja si myslím, že by to stálo za to, je to maličké ustanovenie a by to bolo takým výrazom toho, že pre niekoho dosť aj dôležité, obzvlášť keď je ťaživá sociálna situácia, že si takto zmaterializuje ten akt voľby aj s takýmto benefitom niekto. Nehovorím, že primárne kvôli tomu pôjdu voliť, hej, ale majú v sebe ten pocit, že je to sekundárne aj tým, a tá spoločnosť o tom začne rozprávať, že či to má význam, alebo nemá a že tá verchuška teda oceňuje tých, ktorí chodili voliť, a ocenila ich aspoň trebárs takýmto systémom.
Myslím, že nepriechodné tie negatívne, tá negatívna záležitosť typu Belgicko, že tam je to, myslím, povinné voľby, že toto u nás by sme neustáli, však to by bol, krik by bolo počuť až do Mongolska. Ale myslím si, že keby sme sa vybrali opačným smerom, to znamená, máš nejaké obmedzené možnosti, kde by sme mohli oceniť túto občiansku aktivitu a ten status občana, kde si ho plne uvedomuje, toto je, by človek nepovedal, pán minister, a patrí to pod vás, jeden nenápadný zákon o správnych poplatkoch.
Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:37
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:37
Štefan HrehaUvedený návrh...
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 588 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
3.9.2013 o 15:37 hod.
Ing.
Štefan Hreha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 612), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 588 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
15:40
Vystúpenie v rozprave 15:40
Alojz HlinaPokiaľ patrí tento zákon o správnych poplatkoch ku vám, možno by stálo za úvahu, a teraz to poviem ako návrh, a ja by som bol rád, ja som realista, ja viem, že vládnete vy a na to, aby dobré veci prešli, musia vaši zdvihnúť, pani Laššáková prst, tak nebudem sa na tom, ako sa hovorí, politicky to, ale že vám to ponúkam, že či by to nestálo za zváženie, že do tohto zákona o správnych poplatkoch v druhom čítaní dostať ustanovenie, že ľudia, ktorí sa zúčastnili parlamentných volieb, budú mať zľavu z existujúcich správnych poplatkov, rozprávajme, o akej výške.
Ja si myslím, že naozaj my sme sa dopracovali k takému ťaživému stavu v spoločnosti, ktorého možno, ja nehovorím, že absolútnym a jediným riešením, ale jednou z možnosti môže byť aj toto. Stálo by to za tú úvahu, určite to bude, možno, viete, keď dáte tú matriku zadarmo, z toho sa, ako sa ľudovo hovorí, nestrieľa, hej. Ale možno to bude mať vplyv na štátny rozpočet, možno vám to niekde vypadne, ale podľa mňa to nie sú brutálne peniaze, o ktoré položia tento štát. Práve naopak, keď zvýšite a ľudia si aj takto zmaterializujú ten akt voľby na to, že budú mať trebárs, dajme tomu tú matriku zadarmo alebo so zľavou, tak sekundárne to spôsobí, že to tu môže byť rádovo lepšie časom. Lebo ja mám z toho dosť taký desivý pocit častokrát, že aké je to tu dosť zlé a ešte dobre, že ľudia ani o tom v zásade nevedia, že máločo prenikne, čo tu sa niekedy zjaví.
Takže toto by bol ten návrh, samozrejme, potom ešte by to treba docizelovať. Pri samosprávnych voľbách by zase sa mohlo zjaviť v zľave dajme tomu na dani z nehnuteľnosti, ale to môže byť k iným. Čo sa týka parlamentných volieb, volieb do VÚC a prezidentských volieb, ja si myslím, že by to stálo za to, je to maličké ustanovenie a by to bolo takým výrazom toho, že pre niekoho dosť aj dôležité, obzvlášť keď je ťaživá sociálna situácia, že si takto zmaterializuje ten akt voľby aj s takýmto benefitom niekto. Nehovorím, že primárne kvôli tomu pôjdu voliť, hej, ale majú v sebe ten pocit, že je to sekundárne aj tým, a tá spoločnosť o tom začne rozprávať, že či to má význam, alebo nemá a že tá verchuška teda oceňuje tých, ktorí chodili voliť, a ocenila ich aspoň trebárs takýmto systémom.
Myslím, že nepriechodné tie negatívne, tá negatívna záležitosť typu Belgicko, že tam je to, myslím, povinné voľby, že toto u nás by sme neustáli, však to by bol, krik by bolo počuť až do Mongolska. Ale myslím si, že keby sme sa vybrali opačným smerom, to znamená, máš nejaké obmedzené možnosti, kde by sme mohli oceniť túto občiansku aktivitu a ten status občana, kde si ho plne uvedomuje, toto je, by človek nepovedal, pán minister, a patrí to pod vás, jeden nenápadný zákon o správnych poplatkoch.
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, teda teším sa, však kto by sa netešil, že určite poznáte tie situácie, kde ste všetko mali a potom ste zistili, že nemáte kolok a pošta nebola. To už dávno malo byť preč. Ale ja som, iné som chcel povedať a znova v zmysle toho aj, čo som povedal pri predchádzajúcom zákone, ja som koniec koncov ani netušil, že táto možnosť je na vás a vy máte teda obrovskú moc ako minister financií, ale vy máte aj obrovskú moc alebo možnosť zmeniť klímu v tejto spoločnosti a by ste neverili, akým v zásade jednoduchým opatrením.
Pokiaľ patrí tento zákon o správnych poplatkoch ku vám, možno by stálo za úvahu, a teraz to poviem ako návrh, a ja by som bol rád, ja som realista, ja viem, že vládnete vy a na to, aby dobré veci prešli, musia vaši zdvihnúť, pani Laššáková prst, tak nebudem sa na tom, ako sa hovorí, politicky to, ale že vám to ponúkam, že či by to nestálo za zváženie, že do tohto zákona o správnych poplatkoch v druhom čítaní dostať ustanovenie, že ľudia, ktorí sa zúčastnili parlamentných volieb, budú mať zľavu z existujúcich správnych poplatkov, rozprávajme, o akej výške.
Ja si myslím, že naozaj my sme sa dopracovali k takému ťaživému stavu v spoločnosti, ktorého možno, ja nehovorím, že absolútnym a jediným riešením, ale jednou z možnosti môže byť aj toto. Stálo by to za tú úvahu, určite to bude, možno, viete, keď dáte tú matriku zadarmo, z toho sa, ako sa ľudovo hovorí, nestrieľa, hej. Ale možno to bude mať vplyv na štátny rozpočet, možno vám to niekde vypadne, ale podľa mňa to nie sú brutálne peniaze, o ktoré položia tento štát. Práve naopak, keď zvýšite a ľudia si aj takto zmaterializujú ten akt voľby na to, že budú mať trebárs, dajme tomu tú matriku zadarmo alebo so zľavou, tak sekundárne to spôsobí, že to tu môže byť rádovo lepšie časom. Lebo ja mám z toho dosť taký desivý pocit častokrát, že aké je to tu dosť zlé a ešte dobre, že ľudia ani o tom v zásade nevedia, že máločo prenikne, čo tu sa niekedy zjaví.
Takže toto by bol ten návrh, samozrejme, potom ešte by to treba docizelovať. Pri samosprávnych voľbách by zase sa mohlo zjaviť v zľave dajme tomu na dani z nehnuteľnosti, ale to môže byť k iným. Čo sa týka parlamentných volieb, volieb do VÚC a prezidentských volieb, ja si myslím, že by to stálo za to, je to maličké ustanovenie a by to bolo takým výrazom toho, že pre niekoho dosť aj dôležité, obzvlášť keď je ťaživá sociálna situácia, že si takto zmaterializuje ten akt voľby aj s takýmto benefitom niekto. Nehovorím, že primárne kvôli tomu pôjdu voliť, hej, ale majú v sebe ten pocit, že je to sekundárne aj tým, a tá spoločnosť o tom začne rozprávať, že či to má význam, alebo nemá a že tá verchuška teda oceňuje tých, ktorí chodili voliť, a ocenila ich aspoň trebárs takýmto systémom.
Myslím, že nepriechodné tie negatívne, tá negatívna záležitosť typu Belgicko, že tam je to, myslím, povinné voľby, že toto u nás by sme neustáli, však to by bol, krik by bolo počuť až do Mongolska. Ale myslím si, že keby sme sa vybrali opačným smerom, to znamená, máš nejaké obmedzené možnosti, kde by sme mohli oceniť túto občiansku aktivitu a ten status občana, kde si ho plne uvedomuje, toto je, by človek nepovedal, pán minister, a patrí to pod vás, jeden nenápadný zákon o správnych poplatkoch.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:44
Uvádzajúci uvádza bod 15:44
Peter KažimírTie ciele sú tri, ktoré sa snažíme v návrhu novely riešiť. Ide naozaj o pokračovanie nekompromisného a koncepčného a systematického boja proti daňovým únikom, a to najmä v tomto...
Tie ciele sú tri, ktoré sa snažíme v návrhu novely riešiť. Ide naozaj o pokračovanie nekompromisného a koncepčného a systematického boja proti daňovým únikom, a to najmä v tomto prípade zavedením zvýšenej zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov vyplácané nerezidentovi nezmluvných štátov. Ide o balík opatrení, ktorý bude viesť k odstráneniu administratívnej náročnosti pre daňové subjekty. A ide takisto o zvýšenie právnej istoty daňovníkov a o atraktivitu podnikateľského prostredia napr. úpravou základne, z ktorej sa stanovuje nepeňažný príjem v prípade používania motorového vozidla zamestnancom na služobné a súkromné účely.
Predmetom návrhu novely zákona pre vašu informáciu je aj zmena ďalších zákonov, zákonov o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Tu je úprava, v ktorej sa navrhuje stanovenie termínu pre akceptovanie prípadných opráv údajov poskytnutých prostredníctvom Štatistického úradu, ide o časové ohraničenie, zvýšenie tlaku na kontrolu údajov a čo najrýchlejšie vykonanie prípadných úprav s pozitívnym vplyvom aj na rozpočty samospráv.
Z tých opatrení, ktoré sú na stole, naozaj chcem vyzdvihnúť zvýšenie zrážkovej dane na tých 35 %. Musím povedať, že toto opatrenie malo už v prípravnej fáze svoj pozitívny efekt a môžem konkrétne, konkrétne doložiť napríklad iniciatívu Lichtenštajnska, ktorý, Lichtenštajnsko ako krajina, ktorá patrí k obľúbeným destináciám hlavne veľkých korporácií, ktoré sú zaľúbené do nižšej daňovej sadzby, okamžite po našom oznámení zavedenia tejto zrážkovej dane požiadalo o prípravu zmluvy o výmene daňových informácií. Takže v tomto, v tomto čase rezort financií v podstate v oblasti problematiky medzinárodného zdaňovania pracuje na príprave zmluvy medzi Slovenskou republikou a Lichtenštajnským kniežatstvom o výmene daňových informácií.
Asi pre vás nebude prekvapením, že celé roky pred tým, možno 10, 15 rokov, sa toto bájne kniežatstvo bránilo čo len rozhovorom o takejto zmluve. A takisto pokračovaním by mala byť zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia, dvojakému zdaneniu.
Takže to má svoje efekty ešte aj vo fáze prípravnej, a to ešte nemáme vlastne v legislatívnej podobe uzákonené tieto konkrétne opatrenia. V praxi to znamená to, že naozaj akýkoľvek finančný vzťah so spoločnosťou, ktorá bude mať ten daňový domicil v krajine, s ktorou Slovensko nemá žiadny zmluvný vzťah o výmene daňových informácií alebo o zmluve s dvojitým zdanením a akákoľvek operácia bude automaticky zrážkovo zdanená 35 %, čo by malo teda mať zásadný vplyv na odpudenie aj niektorých slovenských podnikateľov prenášať si tieto domicily daňové do takéhoto typu krajín.
Čo vnímam ako vyslovene pozitívne a férové, a je to téma, ktorá sa tu objavovala celé roky, teraz sme naozaj našli odvahu ju riešiť, je postupné, je zmäkčenie v podstate pravidla, ktoré, viete, že sa zrejme aj všeobecne hlavne v menších firmách obchádza, ide o používanie motorového vozidla, ktoré je nakúpené z nákladov firmy a je používané na súkromné účely. Vo veľkých firmách sa to pravidlo daňové naozaj striktne dodržiava a ide vlastne o nepeňažný pôžitok, ktorý sa dodatočne zdaňuje 1 % z obstarávacej ceny. A teraz robíme pozitívnu zmenu, kde v podstate táto cena sa bude postupne znižovať. Aj to 1 % bude z nižšej a z nižšej ceny, pripúšťame vlastne amortizáciu tohto vozidla. Vnímame to ako férové opatrenie a snáď aj opatrenie, ktoré podnieti aj menšie firmy a menších podnikateľov dodržovať zákon. Lebo asi sa naozaj môžme domnievať, že mnohí ho nedodržujú, a je naozaj ťažko kontrolovateľné pri tom množstve firiem dosiahnuť všetkých hriešnikov.
Ide takisto o zjednotenie časového testu pri úprave základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť časovým testom pri tvorbe daňovo uznateľných opravných položiek. Znie to veľmi zložito, ale v podstate motivujeme všetkých neplatičov, aby platili. Pretože ak bude niekto meškať s platením svojich záväzkov, postupne si bude musieť opätovne do svojich výnosov zarátať takúto nezaplatenú faktúru. Čiže robíme to úplne symetricky, podobný systém funguje pri pohľadávkach, kde si vytvárate daňovo uznateľnú právnu položku.
Takže týchto opatrení je tu, samozrejme, oveľa, oveľa viac, ja som vytiahol len niektoré, na ktoré, ktoré sú populárne a ktoré sú aj jasne ľudsky zrozumiteľné. Celý balík týchto opatrení je výsledkom komunikácie s odbornou verejnosťou a zozbieraním podnetov aj od daňových poradcov, od audítorov, od jednotlivých asociácií zamestnávateľov, naozaj sme sa snažili vyjsť v ústrety do takej miery, do akej nám to umožňujú naše finančné možnosti z hľadiska možností rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Zákon o dani z príjmov, je to zákon, z ktorého zväčša ide strach a sme zvyknutí, že o ňom rozprávame v súvislosti so štátnym rozpočtom. Dnes tie dôvody sú iné a vraciam sa k tomu môjmu úvodnému slovu pri zákone o registračných pokladniciach.
Tie ciele sú tri, ktoré sa snažíme v návrhu novely riešiť. Ide naozaj o pokračovanie nekompromisného a koncepčného a systematického boja proti daňovým únikom, a to najmä v tomto prípade zavedením zvýšenej zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov vyplácané nerezidentovi nezmluvných štátov. Ide o balík opatrení, ktorý bude viesť k odstráneniu administratívnej náročnosti pre daňové subjekty. A ide takisto o zvýšenie právnej istoty daňovníkov a o atraktivitu podnikateľského prostredia napr. úpravou základne, z ktorej sa stanovuje nepeňažný príjem v prípade používania motorového vozidla zamestnancom na služobné a súkromné účely.
Predmetom návrhu novely zákona pre vašu informáciu je aj zmena ďalších zákonov, zákonov o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Tu je úprava, v ktorej sa navrhuje stanovenie termínu pre akceptovanie prípadných opráv údajov poskytnutých prostredníctvom Štatistického úradu, ide o časové ohraničenie, zvýšenie tlaku na kontrolu údajov a čo najrýchlejšie vykonanie prípadných úprav s pozitívnym vplyvom aj na rozpočty samospráv.
Z tých opatrení, ktoré sú na stole, naozaj chcem vyzdvihnúť zvýšenie zrážkovej dane na tých 35 %. Musím povedať, že toto opatrenie malo už v prípravnej fáze svoj pozitívny efekt a môžem konkrétne, konkrétne doložiť napríklad iniciatívu Lichtenštajnska, ktorý, Lichtenštajnsko ako krajina, ktorá patrí k obľúbeným destináciám hlavne veľkých korporácií, ktoré sú zaľúbené do nižšej daňovej sadzby, okamžite po našom oznámení zavedenia tejto zrážkovej dane požiadalo o prípravu zmluvy o výmene daňových informácií. Takže v tomto, v tomto čase rezort financií v podstate v oblasti problematiky medzinárodného zdaňovania pracuje na príprave zmluvy medzi Slovenskou republikou a Lichtenštajnským kniežatstvom o výmene daňových informácií.
Asi pre vás nebude prekvapením, že celé roky pred tým, možno 10, 15 rokov, sa toto bájne kniežatstvo bránilo čo len rozhovorom o takejto zmluve. A takisto pokračovaním by mala byť zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia, dvojakému zdaneniu.
Takže to má svoje efekty ešte aj vo fáze prípravnej, a to ešte nemáme vlastne v legislatívnej podobe uzákonené tieto konkrétne opatrenia. V praxi to znamená to, že naozaj akýkoľvek finančný vzťah so spoločnosťou, ktorá bude mať ten daňový domicil v krajine, s ktorou Slovensko nemá žiadny zmluvný vzťah o výmene daňových informácií alebo o zmluve s dvojitým zdanením a akákoľvek operácia bude automaticky zrážkovo zdanená 35 %, čo by malo teda mať zásadný vplyv na odpudenie aj niektorých slovenských podnikateľov prenášať si tieto domicily daňové do takéhoto typu krajín.
Čo vnímam ako vyslovene pozitívne a férové, a je to téma, ktorá sa tu objavovala celé roky, teraz sme naozaj našli odvahu ju riešiť, je postupné, je zmäkčenie v podstate pravidla, ktoré, viete, že sa zrejme aj všeobecne hlavne v menších firmách obchádza, ide o používanie motorového vozidla, ktoré je nakúpené z nákladov firmy a je používané na súkromné účely. Vo veľkých firmách sa to pravidlo daňové naozaj striktne dodržiava a ide vlastne o nepeňažný pôžitok, ktorý sa dodatočne zdaňuje 1 % z obstarávacej ceny. A teraz robíme pozitívnu zmenu, kde v podstate táto cena sa bude postupne znižovať. Aj to 1 % bude z nižšej a z nižšej ceny, pripúšťame vlastne amortizáciu tohto vozidla. Vnímame to ako férové opatrenie a snáď aj opatrenie, ktoré podnieti aj menšie firmy a menších podnikateľov dodržovať zákon. Lebo asi sa naozaj môžme domnievať, že mnohí ho nedodržujú, a je naozaj ťažko kontrolovateľné pri tom množstve firiem dosiahnuť všetkých hriešnikov.
Ide takisto o zjednotenie časového testu pri úprave základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť časovým testom pri tvorbe daňovo uznateľných opravných položiek. Znie to veľmi zložito, ale v podstate motivujeme všetkých neplatičov, aby platili. Pretože ak bude niekto meškať s platením svojich záväzkov, postupne si bude musieť opätovne do svojich výnosov zarátať takúto nezaplatenú faktúru. Čiže robíme to úplne symetricky, podobný systém funguje pri pohľadávkach, kde si vytvárate daňovo uznateľnú právnu položku.
Takže týchto opatrení je tu, samozrejme, oveľa, oveľa viac, ja som vytiahol len niektoré, na ktoré, ktoré sú populárne a ktoré sú aj jasne ľudsky zrozumiteľné. Celý balík týchto opatrení je výsledkom komunikácie s odbornou verejnosťou a zozbieraním podnetov aj od daňových poradcov, od audítorov, od jednotlivých asociácií zamestnávateľov, naozaj sme sa snažili vyjsť v ústrety do takej miery, do akej nám to umožňujú naše finančné možnosti z hľadiska možností rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:51
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:51
Ladislav KamenickýUvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 589 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
3.9.2013 o 15:51 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 589 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Neautorizovaný
15:56
Uvádzajúci uvádza bod 15:56
Peter KažimírVnímame to ako skutočný prielom vo výbere dane z pridanej hodnoty, ak sme tu rok súperili spolu o tom, ako...
Vnímame to ako skutočný prielom vo výbere dane z pridanej hodnoty, ak sme tu rok súperili spolu o tom, ako zlepšiť výber DPH, tak toto je kladivo na čarodejnice. Tento nástroj vytvára informačnú bázu pre finančnú správu, pre štát. A nech ten štát reprezentuje akákoľvek politická reprezentácia, musí jej záležať na tom, aby daň z pridanej hodnoty, ktorá je najviac drancovaná zo všetkých daní, ktoré štát zo zákona vyberá, na základe tohto výkazu dostane priamo na stôl informácie o jednotlivých finančných vzťahoch na mesačnej báze.
Samozrejme, že to vytvára, tento nástroj, aj negatívne odozvy, chcem ale dopredu všetkých prípadných kritikov upozorniť, že žiadame iba údaje, ktoré dnes každý z podnikateľov, ktorý je platcom DPH, má. Má ich v účtovníctve a jedným stlačením tlačítka enter si ich vytlačí do podoby, ktorú bude formulovať vyhláška Ministerstva financií, pretože bez týchto údajov by nemohol vypracovať mesačný výkaz DPH. Proste by ich nemohol urobiť.
Takže nehovorme o žiadnej dodatočnej, o žiadnom súbore dodatočných informácií, ktoré by niekto musel teraz dodatočne nejakým spôsobom hľadať, vytvárať a podobne. Má to pre štát a pre férové podnikanie kľúčový význam, lebo toto je opatrenie, ktoré naozaj má ísť po tých veľkých. Po tých veľkých, ktorí možno aj tým najprimitívnejším spôsobom sa priživujú na fingovaných nadmerných odpočtoch.
Čiže kontrolný výkaz je kľúčový nástroj. Potom ide o rozšírenie tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu pre vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, ide o tzv. zjednodušenie platenia systému DPH, o tzv. river charts system, ktorý v rámci smernice Európskej komisie môžme vo vybraných položkách formou nahlášky do Európskej komisie uplatniť, a reagujeme takto v podstate na jednoznačné dôkazy o daňových únikoch a karuselových obchodoch v oblasti poľnohospodárskych komodít, ako sú obilniny, ako sú olejniny a podobné druhy tovarov, kde veľmi ťažko zistíte presný objem toho tovaru.
V ďalšom zákone riešime znižovanie administratívnej záťaže a zjednodušíme legislatívu pri zmene registrácie zahraničných zdaniteľných osôb z dôvodov fiškálnych, priznávam to bez mučenia, z dôvodov fiškálnych opäť odkladáme účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľov dane z 1. januára budúceho roku na 1. január 2017. Musím priznať, že toto opatrenie by znamenalo jednorazový výpadok príjmov v hotovostných príjmoch v sume niekoľko 100 mil. eur. A dnes aj z hľadiska výšky dlhu, aj z hľadiska napnutého rozpočtu a hotovostných potrieb si to naozaj dovoliť nemôžme, čiže musíme pristúpiť k tomuto odkladu.
Zavedenie kontrolného výkazu a rozšírenie tuzemského prenosu daňovej povinnosti bude mať jednoznačne pozitívny vplyv aj na rozpočet verejnej správy.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Zákon o dani z pridanej hodnoty. Kľúčové, čo donášame, čo prinášame v legislatívnej podobe, je zavedenie povinnosti platiteľov dane predkladať údaje o dodávkach tovarov a služieb v elektronickej forme. V legislatívnej podobe zakotvujeme povinnosť predkladať tzv. kontrolný výkaz DPH.
Vnímame to ako skutočný prielom vo výbere dane z pridanej hodnoty, ak sme tu rok súperili spolu o tom, ako zlepšiť výber DPH, tak toto je kladivo na čarodejnice. Tento nástroj vytvára informačnú bázu pre finančnú správu, pre štát. A nech ten štát reprezentuje akákoľvek politická reprezentácia, musí jej záležať na tom, aby daň z pridanej hodnoty, ktorá je najviac drancovaná zo všetkých daní, ktoré štát zo zákona vyberá, na základe tohto výkazu dostane priamo na stôl informácie o jednotlivých finančných vzťahoch na mesačnej báze.
Samozrejme, že to vytvára, tento nástroj, aj negatívne odozvy, chcem ale dopredu všetkých prípadných kritikov upozorniť, že žiadame iba údaje, ktoré dnes každý z podnikateľov, ktorý je platcom DPH, má. Má ich v účtovníctve a jedným stlačením tlačítka enter si ich vytlačí do podoby, ktorú bude formulovať vyhláška Ministerstva financií, pretože bez týchto údajov by nemohol vypracovať mesačný výkaz DPH. Proste by ich nemohol urobiť.
Takže nehovorme o žiadnej dodatočnej, o žiadnom súbore dodatočných informácií, ktoré by niekto musel teraz dodatočne nejakým spôsobom hľadať, vytvárať a podobne. Má to pre štát a pre férové podnikanie kľúčový význam, lebo toto je opatrenie, ktoré naozaj má ísť po tých veľkých. Po tých veľkých, ktorí možno aj tým najprimitívnejším spôsobom sa priživujú na fingovaných nadmerných odpočtoch.
Čiže kontrolný výkaz je kľúčový nástroj. Potom ide o rozšírenie tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu pre vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, ide o tzv. zjednodušenie platenia systému DPH, o tzv. river charts system, ktorý v rámci smernice Európskej komisie môžme vo vybraných položkách formou nahlášky do Európskej komisie uplatniť, a reagujeme takto v podstate na jednoznačné dôkazy o daňových únikoch a karuselových obchodoch v oblasti poľnohospodárskych komodít, ako sú obilniny, ako sú olejniny a podobné druhy tovarov, kde veľmi ťažko zistíte presný objem toho tovaru.
V ďalšom zákone riešime znižovanie administratívnej záťaže a zjednodušíme legislatívu pri zmene registrácie zahraničných zdaniteľných osôb z dôvodov fiškálnych, priznávam to bez mučenia, z dôvodov fiškálnych opäť odkladáme účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľov dane z 1. januára budúceho roku na 1. január 2017. Musím priznať, že toto opatrenie by znamenalo jednorazový výpadok príjmov v hotovostných príjmoch v sume niekoľko 100 mil. eur. A dnes aj z hľadiska výšky dlhu, aj z hľadiska napnutého rozpočtu a hotovostných potrieb si to naozaj dovoliť nemôžme, čiže musíme pristúpiť k tomuto odkladu.
Zavedenie kontrolného výkazu a rozšírenie tuzemského prenosu daňovej povinnosti bude mať jednoznačne pozitívny vplyv aj na rozpočet verejnej správy.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:00
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:00
Ladislav KamenickýUvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 590 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
3.9.2013 o 16:00 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 246/2012 (tlač 614), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 590 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.
Neautorizovaný
16:04
Vystúpenie v rozprave 16:04
Jozef MihálJe všeobecne známe, že výpadky štátneho rozpočtu na príjmoch z dane z pridanej hodnoty, ktorá je inak oporným pilierom vlastne toho nášho daňového systému, sa pohybujú niekde až na úrovni 2 mld. eur, čo je skutočne vysoká suma, a radí nás v nejakom takom nepopulárnom rebríčku krajín úspešnosti, resp. neúspešnosti výberu daní na jedno z posledných miest. Taký je fakt.
Faktom je aj to, že ix vlád, ktoré sa tu vystriedali, a ix poslaneckých zborov, ktoré tu šúchali tieto lavice, si za vyše 20 rokov existencie Slovenska s týmto javom nevedeli dať rady. Opravím sa. Nebolo to 20 rokov, pretože inštitút DPH tu nemáme 20 rokov, bol zavedený, už neviem presne, v ktorom roku, nespomeniem si, ale teda 20 rokov to určite nie je. Predtým sme mali daň z obratu. Daň z obratu bola omnoho jednoduchšia. Administratívne na strane firiem, resp. platiteľov tejto dane, omnoho, omnoho jednoduchšie aj ľahšie kontrolovateľná. A k takýmto podvodom, aké sú dnes v praxi, bohužiaľ, bežné, tam nedochádzalo a takéto výpadky jednoducho neboli.
Jednoducho povedané, najlepšie, čo by sme mohli urobiť, je vrátiť sa k dani z obratu a zrušiť celú DPH takú, akú je. To by bolo najlepšie, čo by sme mohli spraviť, ale, žiaľ, nejde to. V prvom rade preto, lebo sme členmi európskych zoskupení a takýto zákon jednoducho musíme mať, aj keby sme nechceli, alebo inak dovidenia, Európska únia. Čiže táto možnosť, bohužiaľ, do úvahy neprichádza, aj keď by to bolo zrejme najlepšie riešenie proti všetkým tým daňovým podvodom a podobne.
Takže úlohou každého ministra financií a úlohou každého šéfa daňového riaditeľstva, resp. dnes finančnej správy, je čo najefektívnejšie sa vysporiadať s tými nešvármi a s tými daňovými únikmi, akými sme svedkami. A mňa ako občana, ktorý teda v tomto parlamente ako poslanec, resp. predtým ako minister, až tak veľmi veľa tomu nášmu Slovensku neslúži, zaráža, že skutočne dlhé roky prešli a nič sa s tým efektívne nerobí. Tie daňové úniky narastajú naozaj do neúnosných medzí. A zaráža ma na tom to, že, ako sa hovorí, všetci vedia, že tento a tento v tom našom regióne, v tom našom meste je ten dépeháčkar, všetci to vedia, len ako napotvoru nevedia to daňoví úradníci, ktorí sedia na príslušnom úrade v tom regióne, ktorí by tam mali, do tých jeho firiem, nabehnúť a urobiť tam rázny poriadok.
Ja si myslím, že tie nástroje, ktoré máme v zákone o DPH napríklad alebo v daňovom poriadku, sú pomerne dosť účinné na to, aby pri takých schopnostiach, aké predpokladáme automaticky u ľudí, ktorí pôsobia v štátnej správe, na finančnej správe teda konkrétne, mali by byť postačujúce na to, aby sa s tými špekulantami urobil rázny poriadok, pretože ony tie podvody zase nie sú až také, že IQ 180 musíte mať na to, aby ste to "spustili". Tam, skôr naopak, je to, dalo by sa povedať, v niektorých prípadoch to IQ húpacieho koníka, takzvane, postačujúce na to, aby bol do tých karuselových obchodov niekto zatiahnutý. Je to úplne priehľadné, úplne jednoduché. A naozaj sa čudujem, prečo aj za súčasnej legislatívy nedokážu daňové úrady, resp. finančná správa, urobiť rázny poriadok s tými, ktorí takýmto spôsobom vyciciavajú štátny rozpočet, parazitujú na tomto inštitúte, dostávajú nadmerné odpočty ľavou zadnou, no nechápem to.
Takže, pán minister, vaši úradníci a vy ste sa rozhodli vymyslieť kontrolný výkaz DPH, ktorý ako matematik, odchovom matematiky ako absolútne tomu rozumiem, samozrejme, nemusíme si to vôbec vysvetľovať. Je to postavené na princípe párovania. Mám daň na vstupe, mám daň na výstupe. Sú tam dva subjekty. Čiže tak ako dva vagóniky na tej železnici sa takto zrazia a spoja sa, tak takisto by sa mala spojiť daň na vstupe s tou daňou na výstupe. Máte to odkontrolované, viete, o čo ide. Každý, každý, ani myška vám nemôže uniknúť.
Problém je ten, že aj napriek tomu, že softvérové firmy by si s tým mali vedieť dať rady, pretože tak ako ste, súhlasím s vami, povedali v úvodnej reči, nie je problém z tých vstupných dát, z ktorých tá, ten softvér vlastne vyhodí dnes von ten súhrnný výkaz, ktorý má teda 20 alebo 30 riadkov, ale jeho zdrojom sú tie jednotlivé pohyby, nie je problém, aby ten softvér účtovný, samotné tie zdrojové dáta dal von do tej podoby, aká teda už mimochodom je tiež na svete, takže ten softvérový problém by tam nebol. To je relatívne jednoduché.
Problém je, že do hry tu prichádza ľudský faktor. Tie faktory nemusia byť korektné. Tá účtovníčka môže urobiť ľudskú chybu. Niekde to skrátka zle nahodí, niekde sa niečo zle stisne na tej klávesnici. A môže sa stať, že aj sú tam tie časové nesúlady. Skrátka, nechcem to tu rozoberať tri hodiny. Hoci by tá matematika mala byť jasná, malo by to do seba zapadať. V praxi to nie vždy tak bude.
Ja sa obávam, že daňoví úradníci namiesto toho chytania tých skutočne veľkých rýb teraz budú riešiť, prečo vám tu nesedí 5 eur, prečo vám tu nesedí 100 eur, prečo vám tu nesedí 4 eurá 28 centov. Čiže budú sa vybíjať na nepodstatných maličkostiach, lebo niekde nejako niečo nesadne. Tu mi niekde niečo bude chýbať alebo prevyšovať, lebo ten partner mal nejaký problém subjektívny, objektívny. A daňoví úradníci namiesto toho, aby šli po tých, ktorí tu robia státisíce, milióny na dépeháčke, budú tu riešiť, že či nejaký v Hornom Dolnom, nejaká firma, ktorej možno ten softvér naozaj hapruje, sa zmýlila o nejakých pár euro.
Čiže tohto sa obávam, tohto sa obávam a zakončím svoju reč tým, že, aby som teda nezdržiaval, pozrite si, nájdite si ten čas, pozrite si pripomienky RÚZ-ky, AZZ-ky k tomuto zákonu. To sú niekoľkostranové elaboráty plné zásadných pripomienok nielen k tomuto kontrolnému výkazu, ale aj k ďalším zmenám, ktoré sa navrhujú.
Jednoducho ja si nepomôžem, hodnotím túto novelu ako obrovskú byrokratickú ďalšiu záťaž pre podnikateľských sektor.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi pár slov k navrhovanej, dosť rozsiahlej a, myslím, aj dosť zásadnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty. Chcem byť stručný. Kto chce vedieť viac, stačí, aby si zobral napríklad rokovanie tripartity, zobral si, vytiahol si odtiaľ pripomienky zamestnávateľských zväzov, či už je to Asociácia, alebo Republiková únia, a dozvie sa, prečo je tento zákon zlý. Poviem to zjednodušene. Preto, pretože neúmerne, naozaj neúmerne zaťažuje podnikateľov.
Je všeobecne známe, že výpadky štátneho rozpočtu na príjmoch z dane z pridanej hodnoty, ktorá je inak oporným pilierom vlastne toho nášho daňového systému, sa pohybujú niekde až na úrovni 2 mld. eur, čo je skutočne vysoká suma, a radí nás v nejakom takom nepopulárnom rebríčku krajín úspešnosti, resp. neúspešnosti výberu daní na jedno z posledných miest. Taký je fakt.
Faktom je aj to, že ix vlád, ktoré sa tu vystriedali, a ix poslaneckých zborov, ktoré tu šúchali tieto lavice, si za vyše 20 rokov existencie Slovenska s týmto javom nevedeli dať rady. Opravím sa. Nebolo to 20 rokov, pretože inštitút DPH tu nemáme 20 rokov, bol zavedený, už neviem presne, v ktorom roku, nespomeniem si, ale teda 20 rokov to určite nie je. Predtým sme mali daň z obratu. Daň z obratu bola omnoho jednoduchšia. Administratívne na strane firiem, resp. platiteľov tejto dane, omnoho, omnoho jednoduchšie aj ľahšie kontrolovateľná. A k takýmto podvodom, aké sú dnes v praxi, bohužiaľ, bežné, tam nedochádzalo a takéto výpadky jednoducho neboli.
Jednoducho povedané, najlepšie, čo by sme mohli urobiť, je vrátiť sa k dani z obratu a zrušiť celú DPH takú, akú je. To by bolo najlepšie, čo by sme mohli spraviť, ale, žiaľ, nejde to. V prvom rade preto, lebo sme členmi európskych zoskupení a takýto zákon jednoducho musíme mať, aj keby sme nechceli, alebo inak dovidenia, Európska únia. Čiže táto možnosť, bohužiaľ, do úvahy neprichádza, aj keď by to bolo zrejme najlepšie riešenie proti všetkým tým daňovým podvodom a podobne.
Takže úlohou každého ministra financií a úlohou každého šéfa daňového riaditeľstva, resp. dnes finančnej správy, je čo najefektívnejšie sa vysporiadať s tými nešvármi a s tými daňovými únikmi, akými sme svedkami. A mňa ako občana, ktorý teda v tomto parlamente ako poslanec, resp. predtým ako minister, až tak veľmi veľa tomu nášmu Slovensku neslúži, zaráža, že skutočne dlhé roky prešli a nič sa s tým efektívne nerobí. Tie daňové úniky narastajú naozaj do neúnosných medzí. A zaráža ma na tom to, že, ako sa hovorí, všetci vedia, že tento a tento v tom našom regióne, v tom našom meste je ten dépeháčkar, všetci to vedia, len ako napotvoru nevedia to daňoví úradníci, ktorí sedia na príslušnom úrade v tom regióne, ktorí by tam mali, do tých jeho firiem, nabehnúť a urobiť tam rázny poriadok.
Ja si myslím, že tie nástroje, ktoré máme v zákone o DPH napríklad alebo v daňovom poriadku, sú pomerne dosť účinné na to, aby pri takých schopnostiach, aké predpokladáme automaticky u ľudí, ktorí pôsobia v štátnej správe, na finančnej správe teda konkrétne, mali by byť postačujúce na to, aby sa s tými špekulantami urobil rázny poriadok, pretože ony tie podvody zase nie sú až také, že IQ 180 musíte mať na to, aby ste to "spustili". Tam, skôr naopak, je to, dalo by sa povedať, v niektorých prípadoch to IQ húpacieho koníka, takzvane, postačujúce na to, aby bol do tých karuselových obchodov niekto zatiahnutý. Je to úplne priehľadné, úplne jednoduché. A naozaj sa čudujem, prečo aj za súčasnej legislatívy nedokážu daňové úrady, resp. finančná správa, urobiť rázny poriadok s tými, ktorí takýmto spôsobom vyciciavajú štátny rozpočet, parazitujú na tomto inštitúte, dostávajú nadmerné odpočty ľavou zadnou, no nechápem to.
Takže, pán minister, vaši úradníci a vy ste sa rozhodli vymyslieť kontrolný výkaz DPH, ktorý ako matematik, odchovom matematiky ako absolútne tomu rozumiem, samozrejme, nemusíme si to vôbec vysvetľovať. Je to postavené na princípe párovania. Mám daň na vstupe, mám daň na výstupe. Sú tam dva subjekty. Čiže tak ako dva vagóniky na tej železnici sa takto zrazia a spoja sa, tak takisto by sa mala spojiť daň na vstupe s tou daňou na výstupe. Máte to odkontrolované, viete, o čo ide. Každý, každý, ani myška vám nemôže uniknúť.
Problém je ten, že aj napriek tomu, že softvérové firmy by si s tým mali vedieť dať rady, pretože tak ako ste, súhlasím s vami, povedali v úvodnej reči, nie je problém z tých vstupných dát, z ktorých tá, ten softvér vlastne vyhodí dnes von ten súhrnný výkaz, ktorý má teda 20 alebo 30 riadkov, ale jeho zdrojom sú tie jednotlivé pohyby, nie je problém, aby ten softvér účtovný, samotné tie zdrojové dáta dal von do tej podoby, aká teda už mimochodom je tiež na svete, takže ten softvérový problém by tam nebol. To je relatívne jednoduché.
Problém je, že do hry tu prichádza ľudský faktor. Tie faktory nemusia byť korektné. Tá účtovníčka môže urobiť ľudskú chybu. Niekde to skrátka zle nahodí, niekde sa niečo zle stisne na tej klávesnici. A môže sa stať, že aj sú tam tie časové nesúlady. Skrátka, nechcem to tu rozoberať tri hodiny. Hoci by tá matematika mala byť jasná, malo by to do seba zapadať. V praxi to nie vždy tak bude.
Ja sa obávam, že daňoví úradníci namiesto toho chytania tých skutočne veľkých rýb teraz budú riešiť, prečo vám tu nesedí 5 eur, prečo vám tu nesedí 100 eur, prečo vám tu nesedí 4 eurá 28 centov. Čiže budú sa vybíjať na nepodstatných maličkostiach, lebo niekde nejako niečo nesadne. Tu mi niekde niečo bude chýbať alebo prevyšovať, lebo ten partner mal nejaký problém subjektívny, objektívny. A daňoví úradníci namiesto toho, aby šli po tých, ktorí tu robia státisíce, milióny na dépeháčke, budú tu riešiť, že či nejaký v Hornom Dolnom, nejaká firma, ktorej možno ten softvér naozaj hapruje, sa zmýlila o nejakých pár euro.
Čiže tohto sa obávam, tohto sa obávam a zakončím svoju reč tým, že, aby som teda nezdržiaval, pozrite si, nájdite si ten čas, pozrite si pripomienky RÚZ-ky, AZZ-ky k tomuto zákonu. To sú niekoľkostranové elaboráty plné zásadných pripomienok nielen k tomuto kontrolnému výkazu, ale aj k ďalším zmenám, ktoré sa navrhujú.
Jednoducho ja si nepomôžem, hodnotím túto novelu ako obrovskú byrokratickú ďalšiu záťaž pre podnikateľských sektor.
Neautorizovaný
16:12
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:12
Ladislav KamenickýA nemyslím si, že je tu skutočne, nejde určite o administratívnu záťaž, nakoľko tie výstupy sú dnes takisto elektronické a sú v tom istom zložení. Takže v tomto nevidím žiaden problém, aby sa to poskytlo v elektronickej forme, čiže vôbec nevidím pádny dôvod na to, čo ste tu dnes tvrdili.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.9.2013 o 16:12 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážený pán poslanec, myslím si, že presný opak je pravdou toho, čo ste tu hovorili. Toto je konečne niečo, čo skutočne dokáže nejakým spôsobom skontrolovať, či si tu niekto nevyrába nejaké faktúry, napríklad päť faktúr na viacero spoločností, kde si znižujú dépeháčku. Akým spôsobom si myslíte, že to vie daňový orgán skontrolovať, keď nemá tieto elektronické výstupy od každého jedného subjektu? Každý subjekt má ďalších ix partnerov a viete dobre, že keď chcete urobiť nejakú kontrolu, tak by ste museli všetkých tých ix partnerov skontrolovať. A myslím si, že práve tento nástroj je na to, aby sa elektronicky dalo vytypovať práve subjekty, ktoré robia tie podvody najväčšie. To je v podstate hlavný zámer toho, čo sa chce robiť.
A nemyslím si, že je tu skutočne, nejde určite o administratívnu záťaž, nakoľko tie výstupy sú dnes takisto elektronické a sú v tom istom zložení. Takže v tomto nevidím žiaden problém, aby sa to poskytlo v elektronickej forme, čiže vôbec nevidím pádny dôvod na to, čo ste tu dnes tvrdili.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:13
Zsolt SimonDaňový podvod a podvod s DPH sa v prevažnej časti nerobí medzi subjektmi na území Slovenskej republiky, ale sa robí medzi subjektom na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Niet takého systému, ktorý dokáže spárovať faktúry a...
Daňový podvod a podvod s DPH sa v prevažnej časti nerobí medzi subjektmi na území Slovenskej republiky, ale sa robí medzi subjektom na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Niet takého systému, ktorý dokáže spárovať faktúry a účtovníctvo medzi Slovenskou republikou, Maďarskom, Veľkou Britániou a ostatnými krajinami. Nebudete ho vedieť spárovať, pretože tam, kde sa ten podvod robí, tak tam vy nedosiahnete. Ale dosiahnete jedno jedine, že podnikateľské prostredie na území Slovenskej republiky sa natoľko zhorší, že každý z tejto krajiny odíde podnikať. Už dnes podnikatelia nadávajú na daňový úrad, že umelým spôsobom, podotýkam zákonným, ale umelým spôsobom zadržiavajú platenie DPH, už niektoré firmy sa dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti, a to len preto, lebo hľadáme problém tam, kde problém nie je.
Každý daňový podvod aj s DPH, nezaplatené DPH sa nemôže udiať bez súhlasu pracovníkov daňového úradu. Pretože podvod s DPH je tam, kde je nadmerný odpočet. Každý jeden nadmerný odpočet daňový úrad dnes vidí. Prečo neriešite práve túto oblasť? Táto legislatíva neporieši, pán kolega Mihál, mal si pravdu, zvýši len byrokraciu a nie účinnosť výberu daní.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.9.2013 o 16:13 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, v plnej miere s tebou súhlasím. A pre pána ministra snáď poviem jedno jediné. Tento systém mu bude fungovať presne tak isto ako jednobločková lotéria. No nebude fungovať.
Daňový podvod a podvod s DPH sa v prevažnej časti nerobí medzi subjektmi na území Slovenskej republiky, ale sa robí medzi subjektom na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Niet takého systému, ktorý dokáže spárovať faktúry a účtovníctvo medzi Slovenskou republikou, Maďarskom, Veľkou Britániou a ostatnými krajinami. Nebudete ho vedieť spárovať, pretože tam, kde sa ten podvod robí, tak tam vy nedosiahnete. Ale dosiahnete jedno jedine, že podnikateľské prostredie na území Slovenskej republiky sa natoľko zhorší, že každý z tejto krajiny odíde podnikať. Už dnes podnikatelia nadávajú na daňový úrad, že umelým spôsobom, podotýkam zákonným, ale umelým spôsobom zadržiavajú platenie DPH, už niektoré firmy sa dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti, a to len preto, lebo hľadáme problém tam, kde problém nie je.
Každý daňový podvod aj s DPH, nezaplatené DPH sa nemôže udiať bez súhlasu pracovníkov daňového úradu. Pretože podvod s DPH je tam, kde je nadmerný odpočet. Každý jeden nadmerný odpočet daňový úrad dnes vidí. Prečo neriešite práve túto oblasť? Táto legislatíva neporieši, pán kolega Mihál, mal si pravdu, zvýši len byrokraciu a nie účinnosť výberu daní.
Neautorizovaný
16:15
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:15
Jozef MihálProblém je ten, že tam vstupuje do hry ľudský faktor pri nahadzovaní tých údajov, pri tom kolobehu tých faktúr. Jednoducho to sa stane, ako možno 5, možno 10 % tých dokladov, skrátka, príde neskôr alebo je tam nejaká chyba, je tam niečo nezrozumiteľné. Je bežná prax, že ľudia podávajú opravné výkazy. Pokiaľ je to ten sumarizačný opravný výkaz, tak tam to až taký stres pre tie firmy nie je. Ale teraz, keď ten opravný výkaz, opravný kontrolný výkaz budú musieť napríklad podať preto, lebo tam bude o jednu faktúru na viac alebo na menej, alebo nejaká zlá suma, tak to bude obrovský stres a stres aj pre aparát na finančnej správe, pretože sa budú zapodievať, s prepáčením, hlúposťami a nepôjdu naozaj po tých veľkých rybách.
Pán kolega Simon, no, ja som nechcel povedať to, čo si povedal ty, aby ma tu náhodou niekto neobvinil, že tu navádzam na daňové úniky, pretože ako teda je všeobecne známe, že tie karuselové obchody sa v zásade nerobia medzi ix slovenskými firmami, ale je to reťazec, ktorý vyjde mimo územie Slovenskej republiky a tam sa to skutočne ťažko kontroluje. A tam tento kontrolný výkaz je absolútne neúčinný, pretože to jednoducho bude fungovať len v rámci slovenských dvoch subjektov. Keď tie dva vagóniky na tom, v tom vláčiku je slovenská firma A, slovenská firma B, ale keď sa tam zapojí maďarská firma C, tak sme skončili s celou hrou na kontrolný výkaz.
Takže toľko.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.9.2013 o 16:15 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ja s vami, pán kolega, na jednej strane súhlasím, na druhej strane nemôžem súhlasiť, pretože len si zoberte, len si zoberte to, že urobíte v tom elektronickom výkaze, áno, elektronický výkaz, jasné. To som práve hovoril. Urobí vám to softvér. Čiže na prvý pohľad to nie je nejaká veľká záťaž pre samotného podnikateľa alebo pre tú účtovníčku, ktorá teda párkrát stisne niečo na klávesnici, ak je ten softvér naozaj dobrý, tak jej to vyhodí.
Problém je ten, že tam vstupuje do hry ľudský faktor pri nahadzovaní tých údajov, pri tom kolobehu tých faktúr. Jednoducho to sa stane, ako možno 5, možno 10 % tých dokladov, skrátka, príde neskôr alebo je tam nejaká chyba, je tam niečo nezrozumiteľné. Je bežná prax, že ľudia podávajú opravné výkazy. Pokiaľ je to ten sumarizačný opravný výkaz, tak tam to až taký stres pre tie firmy nie je. Ale teraz, keď ten opravný výkaz, opravný kontrolný výkaz budú musieť napríklad podať preto, lebo tam bude o jednu faktúru na viac alebo na menej, alebo nejaká zlá suma, tak to bude obrovský stres a stres aj pre aparát na finančnej správe, pretože sa budú zapodievať, s prepáčením, hlúposťami a nepôjdu naozaj po tých veľkých rybách.
Pán kolega Simon, no, ja som nechcel povedať to, čo si povedal ty, aby ma tu náhodou niekto neobvinil, že tu navádzam na daňové úniky, pretože ako teda je všeobecne známe, že tie karuselové obchody sa v zásade nerobia medzi ix slovenskými firmami, ale je to reťazec, ktorý vyjde mimo územie Slovenskej republiky a tam sa to skutočne ťažko kontroluje. A tam tento kontrolný výkaz je absolútne neúčinný, pretože to jednoducho bude fungovať len v rámci slovenských dvoch subjektov. Keď tie dva vagóniky na tom, v tom vláčiku je slovenská firma A, slovenská firma B, ale keď sa tam zapojí maďarská firma C, tak sme skončili s celou hrou na kontrolný výkaz.
Takže toľko.
Neautorizovaný