23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Takže návrh novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
Nie je žiadnym tajomstvom, že oblasť predaja alkoholu je pod drobnohľadom štátu, a to viac a niekedy menej úspešne. Oblasť výberu spotrebných daní z alkoholu je oblasťou, ktorá vykazuje veľké problémy a naozaj aj nárast daňových únikov.
Takisto priznávame, že jedným z dôvodov vypracovania tejto zásadnej novely, lebo táto novela naozaj zavádza systémové zmeny vo výbere daní, čiže jeden z dôvodov bola aj tragédia v Českej republike a výskyt škodlivého až smrtiaceho alkoholu, ktorý zavinil smrť niekoľkých desiatok ľudí.
Čo teda chceme novelou zákona dosiahnuť? Chceme naozaj zaviesť od 1. januára 2015 s istou dávkou legisvakancie novú jednu štátnu tlačiareň na tlač kontrolných známok namiesto dnešných štyroch komerčných tlačiarní, z ktorých dve tuším sú dokonca za hranicami našej krajiny. Je to systém, ktorý tu funguje roky a na ktorom sme sa, myslím si, že bez nejakých politických šarvátok aj zhodli, že fungoval, ale fungoval s veľkými chybami. A nemusím vás asi presviedčať o tom, že vytváral aj priestor na distribúciu obrovského množstva falošných kolkových známok. Koniec koncov až kriminálne pozadia niektorých prípadov, známe z bulvárnej tlače, smerujú práve k obchodovaniu s falošným alkoholom s cieľom krátiť daň. A stalo sa to, samozrejme, aj stredobodom záujmu organizovaného zločinu.
Čiže po dlhých 20 rokoch máme ambíciu v Kremnici, v Štátnej mincovni Kremnica, vytvoriť štátnu tlačiareň kolkov, možno s ambíciou, ktorá po ďalšej spolupráci s rezortom vnútra by mohla viesť aj k novej tlačiarni cenín. Priznávam, že ako správca štátnej mincovne to vnímam ako aj ďalší výrobný program pre fabriku, ktorá má svoju historickú hodnotu. Mimochodom, je to vlastne v Európe, možno aj vo svete najstaršia funkčná, stále funkčná manufaktúra bez toho, že by zmenila miesto, je to proste významný artefakt slovenských dejín, ktorý má ale svoje, samozrejme, aj problémy, lebo musí súperiť na medzinárodných trhoch s oveľa väčšími hráčmi, ale je úspešná, je schopná raziť mince pre mnoho krajín latinskej Ameriky, Ázie aj Európy. Ale myslíme si, že v tejto dobe ďalší výrobný program, ktorý by znamenal tlač pre štát, tlač týchto známok by mohol dať ďalšiu ekonomickú istotu. Čiže to je jeden zámer: zjednotiť tlačenie kontrolných známok.
Snažíme sa teda týmito opatreniami zamedziť daňovým únikom na spotrebnej dani z liehu a snažíme sa aj zaviesť nové ochranné prvky na takejto kontrolnej známke s tým, že v podstate budeme smerovať k prvkom, ktoré budú mať charakter elektronického kolku. A ak sa to podarí, tak takéto znaky by mohli byť v podstate sčasti prístupné na identifikáciu aj jednotlivým spotrebiteľom pri istých mobilných aplikáciách v smartfónoch. To konečné riešenie by mohlo viesť k tomu, že každý spotrebiteľ, ktorý si zakúpi fľašu alkoholu, si ju bude môcť identifikovať s evidenciou na Finančnej správe a bude si môcť potvrdiť v podstate pravosť takéhoto produktu.
No a novela zákona obsahuje opäť aj opatrenia, ktoré smerujú k znižovaniu administratívnej záťaže najmä pre registrované subjekty, aj keď sa ich snažíme mať pod drobnohľadom, usúdili sme, že niektoré z opatrení sú duplicitné, resp. finančná správa s nimi nepracuje.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (tlač 652), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23., dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 626 z 19. augusta 2013 podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Pozdravujem pána ministra, pána spravodajcu.
Úplne úvodom by som mal jednu otázku preto, lebo v dôvodovej správe sa píše, že tieto známky má tlačiť jedna komerčná tlačiareň. Predpokladám, že toto je chyba v dôvodovej správe. Dobre predpokladám, pán minister? (Reakcia ministra.) Ďakujem.
No, základná otázka je, že takéto opatrenie sa, predpokladám, ide robiť preto, aby sa znížilo, znížil počet falšovaných známok, a základná otázka teda je, kto tieto známky falšuje. Falšuje ich, falšujú ich tí, ktorí dnes majú možnosť oficiálne tlačiť, resp. tlačia viac ako oficiálne priznajú, alebo to robí niekto iný? Preto, lebo keby to robili tí, ktorí dnes majú tú licenciu na to tlačenie, tak bolo by vhodné kontrolovať, koľko tlačia, ako tlačia. To sa nedeje, k tomu ešte hneď prídem. A pokiaľ tie známky falšujú alebo načierno tlačia tí, ktorí dnes tú licenciu nemajú, tak oni to predsa budú robiť aj naďalej.
Celkom dobrá analógia je, keď pred tromi rokmi počas našej vlády došlo k tomu nešťastiu v Devínskej Novej Vsi, kde človek, ktorý držal nelegálnu zbraň, ktorú teda mal nelegálne upravenú, a s ňou zabil šiestich ľudí, tak následne my sme išli sprísňovať podmienky pre legálnu držbu zbrane, čo, samozrejme, nerieši nelegálne. To isté je tu.
Ja si myslím, že my, alebo teda ministerstvo financií ide riešiť nesprávnu vec preto, lebo keď raz falšujú takí, ktorí licenciu nemajú, tak tí predsa budú falšovať ďalej.
Dnes máme teda štyroch výrobcov, ktorí majú licenciu. Dvaja sú na Slovensku, dvaja sú v zahraničí, jeden z nich v Čechách a existuje niečo ako voľný trh, ako konkurencia pri tých známkach, to, samozrejme, nebude. Po novom bude musieť ministerstvo financií určovať cenu za tisíc známok, ktorá bude vyššia, a tam môžu sa aj vlúdiť chybičky. Napríklad vo vyhláške, ktorá je pripravená, má platiť od januára, á, od apríla 2014, tam napríklad chýba tá známka, ktorá je, to je 12 x 45 mm, ktorá zhodou okolností je najčastejšia, lebo je na tých maličkých poldecákoch, a tej chýba cena stanovená aspoň v tej terajšej vyhláške. Ale opäť raz odstránime niekde konkurenciu, kde by kľudne konkurencia mohla byť, kde tie firmy sa predbiehajú o to, kto je lacnejší.
Povieme fajn, v poriadku, my to teraz dáme štátnej tlačiarni. Slovensko nemá štátnu tlačiareň, tak ako majú Česi, Státna tiskáreň cenín. My máme mincovňu. No, dať mincovni tlačiť, dať mincovni niečo tlačiť, to je ako, ja neviem, no tak od očného si tiež nenecháme vybrať slepé črevo, i keď teda je slepé, ale napriek tomu nie je to obvyklé. Teraz to dáme, dáme to mincovni. Nemajú skúsenosti, doteraz nič netlačili, nemajú s tým žiadne skúsenosti.
Máme investíciu za 10 až 15 mil. eur, odhadom, ten samotný hĺbkotlačový stroj bude stáť 3,5, aspoň toľko je vo Vestníku napísané. Zrejme budú potrebné dva stroje, keď náhodou ten jeden vypadne, ale aj keď nie, tak bude musieť mincovňa kúpiť rezačku, počítačku, baličku a tak ďalej, celú tú infraštruktúru okolo toho. A možno pán minister teraz povie, že no veď ale to nezaťažuje štátny rozpočet, to predsa oni platia zo svojho zisku, ale o to viacej by predsa mohli do štátneho rozpočtu odviesť. Nie. My tu, skrátka, ako-tak alebo celkom dobre funkčný konkurenčný trh ideme zrušiť a dáme to v správnom takom tom socialistickom štýle, nech to všetko robí štát, dáme to jednej, jednému štátnemu subjektu.
Treba si ale teraz pozrieť na tie subjekty, ktoré to dnes tlačia, už aby dnes niekto dostal licenciu na tlačenie, už aj tak dnes musí mať previerku NBÚ. Tak teraz čo? Ministerstvo financií neverí previerkam NBÚ? Lebo potom to zrušme, celé NBÚ. Načo to máme, keď tá previerka nemá mať žiadnu hodnotu?
Ďalšia vec, to, čo ministerstvo financií až teraz pripravuje, môže predsa postaviť k tým existujúcim tlačiarňam, kde už predsa celá tá infraštruktúra a to know-how existuje, tam môže postaviť jedného človeka, colníka možno, tak ako by to, je to podľa dôvodovej správy zámerom v tej Kremnici, ale toto nespravilo. Konkrétne v tlačiarni cenín Prompt, tam som sa teda na toto dotazoval, už roky nikto nedošiel z ministerstva financií na kontrolu pozrieť sa, že ako to tam vlastne funguje, či teda náhodou netlačia o polovicu známok viac a to, čo vytlačia navyše, že to načierno predajú. Toto sa nedeje jednoducho. Štát to ide rovno zrušiť namiesto toho, aby to kontroloval. Štát ani nemá nejaké požiadavky, niečo, ako tie pásky spraviť menej náchylnými alebo ako sťažiť falšovanie tých pások.
Jedna veľká zmena teraz je, že, dobre, bude to hĺbkotlač. Hĺbkotlač, samozrejme, ja teda neviem, či vôbec nejaký hĺbkotlačový stroj na Slovensku existuje. Je pravda, že v Čechách Státna tiskáreň cenín má hĺbkotlačový stroj. Má ho preto, lebo voľakedy tlačili peniaze. Len ani len hĺbkotlačový stroj nezabránil tomu, že sa tie známky falšujú, veď inak by tam nebolo 40 mŕtvych. A celý ten veľký škandál s tým falšovaným čiernym alkoholom. Čiže evidentne sa tu rieši nejaký nesprávny symptóm a toto, čo teraz, pán minister, pripravujete, jednoducho nepomôže, nezabráni v tom, aby sa tie známky, až teda sa, zrejme sa falšujú, a aby sa falšovali ďalej.
Ďalšia vec, na ktorú by som rád upozornil a ktorá nahráva tomu, že tu len ide o to dohrať, nahnať nejaký biznis, predsa len obstarania za 10-15 mil. eur, veď z toho bude celkom slušná provízia, je to, že aj najmenší hĺbkotlačový stroj, a možnože teda budú zakúpené dva, má štyrikrát vyššiu kapacitu ako vôbec tá mincovňa, keď už teda bude to tlačiareň cenín, ako potrebuje. Toľko známok, skrátka, sa na Slovensku nepredá, aby aj najmenší stroj hĺbkotlačový bol kapacitne vyťažený. Čiže tu sa kúpi vec za 3,5 mil. eur, možno dve takéto veci a budú vyťažené na 25 %.
Toto všetko sú problémy a veľmi také nepekné otázky, ktoré sprevádzajú celú túto zmenu a toto obstaranie, a pritom štát by mal ísť inou cestou. Štát by sa mal zamerať na dve veci.
Po prvé robiť tie známky menej náchylnými, resp. teda sťažiť to falšovanie. Napríklad takú vec, že zapracovať tam tzv. optický variabilný prvok, dvojdimenzionálna ultrafialová farba. Takéto veci. Skrátka, požadovať od tých výrobcov, dať do požiadaviek, ako už dnes existujú, zoznam požiadaviek, ktoré musí taká známka spĺňať. No tak dať tam ďalšie požiadavky, aby tie známky sa dali ťažie falšovať. To pomôže, aby aj niekto, kto to robí úplne načierno, už mal ten život sťažený. Ale to sa nedeje. Tie známky budú, akurát budú v hĺbkotlači, lenže tú hĺbkotlač nie je možné len tak ľahko kontrolovať. Áno, je možné prstom to tak približne cítiť. Kto si zoberie nejakú 50-eurovú bankovku, 200, tie sú, naše bankovky sú hĺbkotlačou tlačené, tak cítiť tam taký ten jemný reliéf, to je vlastne tá hĺbkotlač. Ale teraz čo, colník príde do skladu, vidí tam desaťtisíc fliaš alebo stotisíc fliaš alkoholu, čo to bude prstom prechádzať? To je úplne nereálne. Tá hĺbkotlač tu nemá žiaden zmysel.
Ale nejaké napríklad ultrafialové prvky, teda ktoré reagujú na ultrafialové svetlo, že to môže presvietiť naraz veľké množstvo, to má zmysel. Toto treba požadovať.
A po druhé treba kontrolovať tých, ktorí tú licenciu dostali, či už pravidelnými návštevami, alebo tam treba postaviť colníka. Nie. Naša socialistická vláda opäť raz vybrala to najdrahšie, s odstupom najdrahšie riešenie, všetko ide kúpiť sama. Ľudia, ktorí desiatky rokov tlačia mince, á, razia mince, zrazu majú tlačiť známky. To je, skrátka, iná činnosť. Ten nábeh, tam to bude sprevádzané s problémami, hlavne keď sa to bude musieť každé jedno číslovať a tak ďalej.
Preto teda, asi ste teda z môjho prejavu už nejak vyšípili, že my tento zákon nepodporíme. Ale chcem tu vyjadriť a upozorniť na to, vyjadriť obavy a upozorniť na to, že od 1. apríla 2014 alebo od 1. apríla 2015, kde už má tá Štátna mincovňa výhradne tlačiť tieto známky, môže dôjsť k celkom slušnému chaosu. Možnože tu zničíme niečo, čo funguje.
Ešte raz. Treba zvyšovať kvalitu a tie bezpečnostné opatrenia existujúcich známok tak, že štát zvýši požiadavky na tie známky. Nie tlačiť sám to, čo sa už dnes tlačí doteraz. Bude to len drahšie, budeme na to zas nejakých úradníkov potrebovať. Toto určite nie je riešenie.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa stotožňujem s podstatou vystúpenia kolegu Sulíka. Jednoducho nerozumiem tomu, prečo v čase, kedy deklarujeme šetrenie, kde sa len dá, a, samozrejme, teda v štátnej správe, prečo v takomto čase zrazu chceme investovať štátne peniaze Štátnej mincovni Kremnica? Bude to stáť nepochybne niekoľko miliónov eur aj pri všetkej argumentácii o verejnom obstarávaní, ako to bude lacno, ako to bude transparentne. Skrátka, budú to milióny eur, ktoré pôjdu na kúpu tých strojov, zariadení a tak ďalej. Týka sa to, samozrejme, aj ďalšieho zákona, pokiaľ ide o tabakové výrobky, kde máme ten istý, tú istú vecnú zmenu.
Čiže v tomto čase, kedy hľadáme úspory, kde sa len dá, zvyšujeme dane, zvyšujeme odvody, škrtíme podnikateľov, živnostníkov, tak štát si len tak dovolí minúť niekoľko miliónov na nákup nejakých strojov.
Tie dôvody, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe k jednému či druhému zákonu, sú o ničom. Čo to tu máte napísané? "Vzhľadom na to, že tento systém tlače" a tak ďalej "bol identifikovaný ako rizikový." No tak to môžeme napísať absolútne kedykoľvek, akokoľvek, to nie sú, to nie je žiadna, to nie je žiadny argument. Ja mám obavu, že na tomto kšefte sa jednoducho niekto potrebuje nabaliť.

Ďakujem pekne. No, Jozef, ja by som ešte rád doplnil, že existuje teda ten argument, no, dobre, ale veď to bude platené, akože to na seba zarobí, že to bude ziskové. Áno, bude to ziskové za tú cenu, že ministerstvo financií vyhláškou stanoví vyššie ceny, aké by inak boli. Vyššie ceny ako komerčné, no tak potom, samozrejme, nie je problém čokoľvek dostať do ziskovosti, keď nariadením vlády natvrdo sa vstúpi do vzťahov, do nejakých komerčných procesov, kde je nejaká voľná cenotvorba, a povie sa: Nie, odteraz musia také a také štítky stáť tisíc kusov 5,07 eur a nemôžu stáť menej. Tak áno, potom, keď v podstate tlačiareň, nová tlačiareň, a teda mincovňa, bude monopol, dostane ešte štátom nadiktované ceny, ktoré vždy budú vyššie ako akékoľvek náklady, tak čokoľvek bude v zisku. Len opäť raz sťažujeme, aj keď teda v oblasti s alkoholom, v oblasti podnikania s alkoholom, sťažujeme podnikateľské prostredie. Opäť si štát vynúti vyššiu cenu, aká by musela byť.
A ešte raz. Správna cesta je požadovať viac a lepšie ochranné prvky na tých štítkoch, na tých známkach. A nie tu ísť súťažiť a tlačiť a hlavne chcieť to od ľudí, ktorí to doteraz nerobili. Toto určite nie je správna cesta.
Ďakujem.

Ja rád zareagujem, samozrejme, dvojičke z SaS. Pozdravujem pána Sabola, najväčšieho výrobcu alkoholu na Slovensku a distribútora alkoholu na Slovensku. Samozrejme, že tento koncept má aj svojich odporcov. Ja sa obávam, že všetci tí, ktorí vyrábajú a predávajú alkohol, si musia uvedomiť, že pracujú s tovarom, ktorého výroba a predaj je regulovaný štátom. A keď sa im to nepáči, tak nech robia detské výživy. Tam potom nebudú musieť mať takéto náklady, pán poslanec, ak sa im to nepáči.
Môžte si pozrieť marže veľkopodnikateľov, ktorí zarábajú na alkohole, ktorý má veľmi veľké negatívne externality. Proste to nie je biznis ako každý iný. To nie je biznis ako každý iný. Chlast, výroba chlastu, ak to chcete počuť vaším jazykom, nie je biznis ako každý iný.
A jasné. Ako treba si to trošku možno naštudovať viac, lebo tu nejde len o koncept samotnej známky. Ak by sme, dobre, pokúsime sa tú známku cez hĺbku tlače, je to proste technické riešenie. Ja som mal pocit, pán poslanec Sulík, z vás, že obhajujeme dve technologické riešenia. Z vášho jazyka o biznise a províziách by som mohol povedať, že zastávame dve iné biznisové pozície. Dúfam, že tomu tak nie je. Ako nenechajme sa proste vtiahnuť do tohto kanála z hľadiska argumentácie.
Napríklad podľa mojich informácií tlačiarensky stroj, o ktorom hovoríme, na hĺbkotlač distribuujú v Európe dve firmy, ktoré distribuujú tlačiarenské stroje pre výrobu peňazí. Sú to proste štátmi kontrolované fabriky, ktoré vyrábajú takéto typy zariadení. Ja dokonca pripúšťam, že tá súťaž asi pri dvoch nejaká maximálna nemôže byť, ale absolútne vylučujem tie náznaky, o ktorých tu vy hovoríte. Veď, áno, proste zvolil sa, zvolil sa ľuďmi, ktorí sa venujú tlači cenín, razeniu mincí, tlači peňazí, proste to je profesia, ktorej tiež, ja ju určite neovládam, možno vy áno, ja nie. Rozhodlo sa po analýzach, po skupinových stretnutiach o tom, že sa pôjde touto cestou. Možno sa mohlo ísť aj inou cestou. Mali ste možnosť minimálne rok a pol s tým niečo urobiť. Neviem o tom, že by rezort financií v tom období pod agendou človeka, ktorý, pokiaľ viem, bol aj vami politicky nominovaný, urobil v tejto veci nejaký krok. Viem, že boli snahy. Koniec koncov sa nadviazalo aj na niektoré úvahy, na niektoré prepočty a je úplne jasné a je to jasné ako krištáľová guľa, že úniky v oblasti alkoholu na Slovensku sú a naďalej proste stúpajú.
Takže ak hovoríte o snahe zvýšiť ochranné prvky, pán poslanec, ak by sme pri terajšej tlači žiadali dodatočné ochranné prvky, takisto by to zvýšilo cenu. Ak hovoríme o cenách, hovoríme o dva a pol eurách dnes na tisíc známok. Ak by sme hovorili o dnes projektovanej cene päť eur, môžte hovoriť o dvojnásobnej cene, ale hovoríme o pol cente na jednu fľašu chlastu, ak to mám, ak mám... Máte pocit, že toto zruinuje niekoho? Zruinuje to niekoho v tejto krajine, pol centa na jednu fľašu? Považujem za absolútnu povinnosť absorbovať takýto nárast ceny proste do svojej obchodnej marže. Koniec koncov je tu voľný predaj alkoholu, voľný, voľnotrhový, voľnotrhová distribúcia, tak je to otázka trhu, ktorý sám absorbuje buď cenu, alebo to premietne pol centa. Pol centa do fľaše alkoholu. Nie do fľaše mlieka, do fľaše alkoholu.
Ak hovoríme o štátnej tlačiarni cenín. Mne je ľúto, že Slovensko nemá štátnu tlačiareň cenín. Keby sme si zrátali, koľko vynaložili vlády tejto krajiny rôznych farieb na tlače pasov s takými prvkami, biometrickými prvkami, občianske preukazy, vodičské preukazy, všetko v komerčnej sfére, voľnotrhové hodnotenia. Nemecké tlačiarne štátne, české tlačiarne štátne sa uchádzajú o zákazky u nás. A my platíme ako pripečení, lebo proste my nemáme štátnu tlačiareň cenín.
Ja nemám ambíciu a nemám možnosť dneska zasahovať ani do procesu na rezorte vnútra, ktorý, ak by sme si naozaj narátali, vy radi pracujete s číslami, tak si narátajme, koľko miliárd korún sme vynaložili na tlačenie cenín v tejto krajine a takto sme ich proste vysypali zahraničným alebo aj domácim firmám. A nechcem sa púšťať na cestu provízií a podobných úvah rezortov vnútra a iných rezortov, ktoré tu boli po celé roky.
Samotná tlač nestačí. Hĺbkotlač je, áno, je stanovená technologicky vlastne na úrovni samotných bankoviek. Pokiaľ viem, pri hĺbkotlači sa používajú opäť farby, ktoré sa používajú iba pri tlači peňazí. To znamená, je oveľa menšia pravdepodobnosť, že dostanete známku, na ktorej môžete mať Mickey Mousa, ale má to byť známka, ktorá má byť odlíšiteľná. Ale to je stále málo. To kľúčové je opäť informačný systém. To znamená, tá známka má byť, preto až rok 2015, opatrená elektronickým kódom. Aké definitívne technologické riešenie sa zvolí, vyjde aj z procesu z komunikácie aj s trhom, aj z hľadiska nejakého IT riešenia. Môže to byť QR kód, môže to byť sicpa, môže to byť proste mnoho ďalších riešení. Nestačí nám samotná známka. Potrebujeme nosič digitálnej informácie, ktorá následne bude spracovateľná kontrolnými orgánmi a ktorá bude sledovať pohyb každej fľaše de facto. Aj to je ambícia. Každej fľaše od vstupu na trh, uvoľnením do daňového režimu až po ten výstup.
A hovoril som v úvodnom slove, že ambíciou je dosiahnuť aj to, aby ten nosič mal informáciu, ktorú bude schopný čítať s istými typmi smartfónov aj občan a bude si môcť vlastne verifikovať, či daný produkt je registrovaný v sieti finančnej správy, alebo nie je. To je ambícia.
Opäť ja sa musím len uchádzať o trpezlivosť a o to, aby ste dôverovali v to, že sa snažíme možno prekročiť niektoré technologické riešenia. Ale ja sa vrátim k debate ešte spred pár hodín k registračným pokladniciam. Dnes všetci vieme, že keby sme mali online registračné pokladnice, máme možno po problémoch. Ako je to v Chorvátsku. Ale viete si predstaviť, že by sme predstúpili, vy, my, teraz pred podnikateľskú obec v tejto časti ekonomického cyklu s požiadavkou, jasné, dámy a páni, takže my sme sa rozhodli ísť na online pokladnice.
Tu sa snažíme v tomto prípade naozaj ísť na to, čo sa volá anglicky "up to day", na najmodernejšiu technológiu, aká bude dostupná v danom čase v roku ´14 a ´15. Že to peniaze stáť bude. Bude. Že sa budete môcť pozerať na procesy. Budete sa môcť pozerať na procesy. A ja verím, tak ako každá legislatívna zmena počas mnohých vlád, ktorých sme boli svedkami v oblasti alkoholu, mala nakoniec aj pozitívny efekt vo výbere daní. Veď o nič iné na konci dňa nejde. Ide o výber daní, možnosť predaja produktu, ktorý má naozaj negatívne externality, ale tu je a nevieme ho zo dňa na deň odstrániť. A potom ide o ochranu zdravia. Lebo nikto z nás si nepraje, aby sa stalo to, čo sa stalo v Českej republike.
Dovoľte nám mať dobrý úmysel.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak ako už páni poslanci v rozprave upozornili, naozaj novela tohto zákona má priamy súvis s predchádzajúcim zákonom o spotrebnej dani z alkoholu.
Čiže opäť ide o to isté technologické riešenie, keď navrhujeme zvýšenie bezpečnosti tlače kontrolných známok tak, aby sme zamedzili daňovým únikom, a snažíme sa aj eliminovať samotný predaj nelegálnych tabakových výrobkov.
Čiže od 1. januára 2015 bude tlač kontrolných známok uskutočňovať výhradne štátna tlačiareň, pričom sa zároveň zvýšia aj ochranné prvky na kontrolnej známke ako takej.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 653), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 627 z 19. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Počkám, až teda pán minister zaujme svoju pozíciu.
No tak, pán minister, ja, samozrejme, že nijak nespochybňujem, že sú úniky, že sa predáva čierny alkohol a že to treba riešiť, aj tabak, áno. A obzvlášť vždy, keď sa, samozrejme, že zvýši daň, čo v prípade tabaku sa musí aj kvôli Európskej únii, tak o to vždy stúpne. Tento problém je dlhodobo, nielen teraz čerstvo. A bez ohľadu na to, koľko naša vláda v tejto veci urobila či neurobila, ešte raz, ja súhlasím s vami v tom, že, áno, je to problém a chcelo by to riešenie. Len ja sa vám snažím vysvetliť, že hĺbkotlač nie je riešenie. Že to je len miliónová investícia, kde hrozí, že to bude vyhodené von oknom, tie peniaze. Preto, lebo v Čechách, ja vám to zopakujem milerád ešte raz a možnože aj v rozprave, keď vystúpite, budem mať možnosť reagovať faktickou poznámkou, v Čechách majú hĺbkostroj a tlačia na ňom známky a majú tam aj 40 mŕtvych kvôli falšovanému alkoholu, teda kvôli pančovanému s falšovanými známkami. Tak ako ten hĺbkostroj pomohol? Tam majú 40 mŕtvych a majú hĺbkostroj. Čo si od neho vy sľubujete? Tiež chcete mať 40 mŕtvych, alebo čo?
Vravím vám, treba zvyšovať bezpečnostné prvky. Ale hĺbkotlač k tomu nepatrí. To, že peniaze sú najmenej, alebo najviac odolne voči falšovaniu, to nie je primárne hĺbkotlač. To sú primárne tie ochranné prvky, ako je hliníkový pásik, vodotlač, teda ten hliníkový prúžok, vodotlač a tak ďalej. Dúfam, že teraz som dostatočne pomaly a jasne. Ďakujem pekne.
No, potom som počul taký výrok, že toto, skrátka, tak bude, komu sa to nepáči, nech nepodniká, nech ide predávať mlieko. Takúto arogantnú reakciu si môže dovoliť len človek, ktorého životný štandard počas jeho vlastného podnikania bol výrazne nižší ako počas jeho politikovania. Nad tým sa zamyslite. Lebo zrejme nemáte predstavu, koľko problémov, koľko ťažkostí tento štát robí ľuďom pri podnikaní. Môj životný štandard počas môjho podnikania nebol výrazne nižší, ako je dnes. Čo sa o vás povedať nedá.
No a ja vám teraz prednášam nejaké argumenty a jediné, no ja už neviem si predstaviť, čo tak v tej vašej hlave asi ide, "pozdravujem Sabola". Ján Sabol, ako jeden z majiteľov liehovaru, predsa predáva oficiálny alkohol, pokiaľ teda vy tu nechcete s plnou vážnosťou tvrdiť, že on predáva falšovaný, pančovaný alkohol, on predáva oficiálny alkohol. V jeho, najviac v jeho záujme bude, aby sa čierny alkohol nepredával. To dúfam, že túto súvislosť pochopíte. No a vy poviete, že "pozdravujem pána Sabola". No tak, áno, ja sa s ním poznám a nevidím tu žiadnu súvislosť, ale vy viete najlepšie, koľko pánov ja by som mohol pozdravovať, keď vy otvoríte ústa, nehovoriac o vašom šéfovi, ktorý zháňa peniaze vlastnou hlavou.
Takže tieto poznámky, viete, hovorí sa, že "kto sedí v skleníku, by nemal hádzať kameňom".
Spomenuli ste ten QR kód. To je napríklad jedno z riešení. Ale keď chcete mať na tých známkach QR kód, tak treba dať do podmienok pre vydanie licencie, treba napísať, že tu chcem vidieť QR kód. Áno, predraží to zrejme tie známky, i keď pochybujem, že na dvojnásobnú cenu, ale naďalej zostane zachované určité konkurenčné prostredie. A lenže vy poviete, dobre, známky budú raz tak drahšie, no a čo, pol centa na fľašu. Len, viete, je to pol centa tu, pol centa tam, to sa nazbiera. A potom poviete, no ale to je chlast. No a čo? Čo keď je to chlast? Chlast je taký istý biznis ako čokoľvek iné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, keď ste si to nevšimli, hovoríme o dani z tabakových výrobkov.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Tabakové výrobky sú biznis taký istý ako čokoľvek iné. (Povedané so smiechom.) Ďakujem za upozornenie, pán predsedajúci.
No. A ja teda už aj budem končiť. Ešte raz vám vravím, áno, je to problém, ja plne s vami súhlasím. Zároveň netvrdím, že naša vláda to všetko geniálne riešila, odstránila. Predpokladám, zároveň sa zhodneme, že toto je problém, ktorý je, aj počas prvej vlády Roberta Fica bol a tak ďalej. Ale zároveň vravím vám, treba zvyšovať požiadavky na ochranné prvky a plus kontrolu tam, kde sa to tlačí u tých, čo dostali licenciu. Zakúpením vlastného stroja, či už na liehovarnícke, liehové známky, alebo tabakové, nič nevyriešite. Tá hĺbkotlač nie je spása v tejto súvislosti. Jedno, čo vám jedno akí experti povedali, pozrite sa do Čiech, tam majú 40 mŕtvych a hĺbokotlač.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže zákon o cenách.
Vládny návrh zákona sa predkladá za účelom zníženia administratívnej záťaže v cenovej evidencii. Navrhujeme zrušiť povinnosť viesť a uchovávať cenovú evidenciu pre všetkých podnikateľov, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien, s výnimkou tých, ktorí spĺňajú minimálne dve z nasledujúcich troch podmienok:
Ide o prípady, ak celková suma ich majetku presahuje 350-tisíc eur, obrat presahuje 700-tisíc eur alebo podnikateľ zamestnáva viac ako 10 zamestnancov. To znamená, že všetky iné spoločnosti, ktoré sú pod týmito limitmi, tieto limity sme si nevymysleli, ale sú prebraté z európskej legislatívy a hovoria o tzv. mikroúčtovnej jednotke. Takže všetky spoločnosti, ktoré budú spĺňať podmienky mikroúčtovnej jednotky, nebudú musieť, a nepodnikajú v oblasti regulovaných cien, nebudú musieť plniť podmienky zákona o cenách, ktoré sú tu dnes, a nebudú musieť viesť cenovú evidenciu.
Toľko. Všetko. Ďakujem.