23. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (tlač 608).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným dohovorom:
Po prvé, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 584 zo 16. júla 2013 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (tlač 608) týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedeným dohovorom v stanovenom termíne.
Po druhé, gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
Po tretie, k predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, uznesenie č. 200 z 27. augusta 2013, a ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 265 z 27. augusta 2013.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach s uplatnením vyhlásení k prílohám A, B, C Dohovoru a výhrad v súlade s čl. 30 ods. 1 písm. a) až d) Dohovoru (tlač 608) a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 204 z 2. septembra 2013. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu. Návrh na uznesenie je prílohou tejto spoločnej správy.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ja by som rád k tejto dohode dodal len to, aby som upozornil vás na, na to, že nie je to taká nejaká bežná sivá vec, aká zvykne vyliezať z takýchto medzinárodných zmlúv, a že to má naozaj význam. Má to hlavne význam v nadnárodnom hľadisku.
Ja som mal tú česť v podstate podpisovať za Slovenskú republiku v máji tohto roku protokol, ktorým sme pristupovali k dohode. A zaujímavé, pri tom Slovensku to možno nemusíte brať až ako také, také nejaké prekvapujúce, mňa skôr prekvapuje, že k tomu pristupujeme, k dohovoru, tak neskoro, ale dobre. Teraz sme sa v rámci koncepcie boja proti daňovým únikom a súboja, ktorý sa naozaj nemôže odohrávať iba na území Slovenskej republiky, ale v tom najširšom priestore. Tak pri tom podpise bolo zaujímavé, že tam boli krajiny ako Rakúsko a Luxembursko, bola to veľmi dobrá spoločnosť, pretože nepoviem asi žiadne verejné tajomstvo, že Rakúšania, naši priatelia rakúski a naši priatelia luxemburskí patria ku krajinám, ktoré majú isté, historicky dané isté režimy daňové, ktoré sú výhodné a nie úplne transparentné, a zubami nechtami sa na rokovaniach Ekofinov už asi pätnásť rokov bránia niektorým typom výmeny informácií. V atmosfére, ktorú na konci dňa, asi treba priznať, vyvolala kríza, sa aj tieto krajiny, dôstojné demokracie, si z nich nerobím ani vtip a chápem aj z hľadiska vnútropolitického hodnotu agendy, ktorej sa musia vzdať, ale pod vplyvom všeobecnej svetovej hospodárskej krízy od roku 2008 sa naozaj na úrovni G7, G8, G20 získava konsenzus v oblastiach, ktoré dodnes neboli možné.
A je to veľké varovanie a veľmi zdvihnutý prst voči ľuďom, firmám, skupinám ľudí, ktorí sa celý život živia v podstate optimalizovaním alebo znižovaním daňových povinností, či už firiem alebo, alebo konkrétnych fyzických osôb. A nemám na mysli len Slovensko. Samozrejme, že nemám na mysli len Slovensko. Veľmi dobre poznáte prípady zo Spojených štátov amerických. Je pravdou, že Američania si vedia, ak sa rozhodnú, vedia dosiahnuť svoje ciele oveľa jednoduchším spôsobom. Ale pravdou aj je, že táto téma prestala byť tabu a naozaj môžme behom dvoch, troch rokov, podľa informácií, ktoré mám z OECD, do roku 2015 by sme mohli rátať s reálnym praktickým prielomom v oblasti výmeny informácií, ale aj z krajín, ktoré dnes sú pre nás v podstate čiernou skrinkou.
A takisto sa zrejme dožijeme vecí, ktoré sme si nevedeli predstaviť, a to napríklad zoznamov, prístupných registrov, toho, čo sa volá po anglicky benefisiari owners, to sú proste ľudia, ktorí stoja za schránkovými firmami, a v krajinách, ktoré, ktoré sú, vedú proste hitparádu offshoreových rajov. Takéto rozhodnutia padli na úrovni G20 a G8. Takisto som mal česť o tom hovoriť napríklad s japonským ministrom financií počas, počas rauchov na jeseň tohto roku. A Japoncov, ktorých v zásade z hľadiska ich kultúrneho okruhu a kultúry platenia daní táto téma nezaujíma, potvrdili a chápu a potvrdzujú, podporujú tento trend.
Zmluva, ku ktorej pristupujeme a ktorú máte dneska na stole a ktorá je taká naozaj nenápadná, sivá, nie je sexy, hovorí o tom, že toto je vlastne model spolupráce. A OECD svojou pracovitosťou naozaj dosiahlo, sa dostalo do situácie, kde naozaj dohovor na báze OECD je modelom, je vzorom pre správanie, ktoré má smerovať k výmene, k maximálnej výmene daňových informácií, k maximálnej efektivite výberu daní a k maximálnemu potieraniu daňových únikov.
My sme k tejto dohode pristúpili, teraz sme v ratifikačnom období. Opakujem, s nami pri tom stolíku bolo Rakúsko a Luxembursko, veľmi dobrá spoločnosť. Boli tam ale aj krajiny ako Trinidad, Kajmanské ostrovy a podobná rozvetvená rodina. Samozrejme, počet krajín sa ešte ďalej bude rozširovať presne pod vplyvom toho trendu, ktorý som vám hovoril. A naozaj vedia aj v tom filozofickom súboji o dane a o tom, ako reagujú v istom kultúrnom okruhu majitelia firiem na povedzme zvyšovanie daní, ktoré potvrdzujem, je naozaj motivované nie masochistickými úchylkami, ale potrebou ozdravenia verejných financií a znižovania deficitu, alebo, ak chcete z iného pohľadu, zväčšenia tej periny, spod ktorej nám dnes vytŕčajú nohy. A vytŕčali nám spod tej periny nohy celých dvadsať rokov, lebo táto krajina nikdy nehospodárila s prebytkom, ale vždy len a len s deficitom. Tak v tejto atmosfére, chcem len povedať, že tie sebavedomé odkazy o tom a tie deformované informácie o tom, ako je to ľahké odísť, ako je to ľahké oprať, ako je to ľahké vyhnúť sa daniam, zo dňa na deň neprestanú byť pravdou, ale tie dvere sa viac a viac budú zatvárať, a to práve preto, že tá spolupráca dostáva medzinárodný charakter na tej najvyššej úrovni.
A to je veľmi dobrá správa, ak sa prezident Putin postaví k týmto veciam rovnako ako prezident Obama, ak sa k tomu takto stavajú Japonci, Turci, krajiny, ktorým na tom možno v prvom rade nemusí prioritne záležať, ale dnes chápu, že je amorálne, je amorálne žmýkať, brať a na druhej strane nechať a pozerať sa na to, ako sa niekde zhromažďujú miliardy  úplne mimo zákona, alebo aj legálne, ale na základe nejakých škár a dier, ktoré život prináša. Toľko informácia k tomu, čo máme na stole dnes.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Stále o tom istom. Predkladaný materiál je v súlade s právnymi poriadkom Slovenskej republiky. Z hľadiska vecnej podstaty má materiál charakter prezidentskej zmluvy a na jeho vykonanie nie je potrebný osobitný zákon. Kľúčovým je naozaj aktualizovať zmluvu, ktorá pôvodne bola podpísaná v auguste roku 1994, odvtedy uplynulo veľa času a dnes sme sa s Poľskou republikou dohodli na aktuálnom znení hlavne v oblasti, v oblasti výmeny daňových informácií v súvislosti s bojom s daňovými únikmi. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta 1994, tlač 641.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov:
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 643 z 19. augusta 2013 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta 1994, výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedeným protokolom v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, uznesenie č. 201 z 27. augusta 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 266 z 27. augusta 2013. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta 1994, a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 205 z 2. septembra 2013. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Návrh na uznesenie je prílohou tejto spoločnej správy.
Vážená pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám pekný deň. Predkladám na základe legislatívneho plánu úloh vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pričom chcem poukázať na niektoré body, ktoré smerujú k tomu, ako osvetliť účel tohto zákona.
Jednak ide o čiastočnú implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 89/666 EHS a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56 EHS, EES, pardon, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností, pričom transpozičný termín k tomuto je do 7. júla 2014, čiže sme v časovom limite.
Ďalej ide o implementáciu úlohy B1 z uznesenia vlády Slovenskej republiky, uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 31. mája 2012 v rozsahu opatrenia č. 22 z oblasti obchodného práva Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. Ďalej o implementáciu úlohy B 9 a B 4 z uznesenia vlády č. 153 z 3. apríla tohto roku k Správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie a ďalej ide o úpravu transpozičnej prílohy transpozičných právnych predpisov v dôsledku prijatia a publikovania Smernice Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku čl. 54 zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení. Samozrejme, máme tam zapracované aj podnety z aplikačnej praxe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie.
Záverom uvádzam, že navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Ďalej nemá vplyv ani na životné prostredie, ani sociálne vplyvy. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 594 zo 17. júla 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je najmä transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady a reakcia na podnety aplikačnej praxe.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 594.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené poslankyne a poslanci, vždy, keď sa na tejto pôde objaví téma obchodného práva, ja spozorniem, pretože ide o moju srdcovú tému, a zároveň ide o reguláciu spoločenských vzťahov, ktoré majú zásadný vplyv na hospodárstvo a ekonomiku tejto krajiny. Vo svojom vystúpení sa dotknem hlavne povinnosti reálne splatiť vklady spoločníkov alebo teda vkladateľov a zakladateľov do spoločnosti, aj keď teda novela sa týka aj iných častí, a to je precizovanie rozdelenia alebo teda súhlasu daňového úradu s rozdelením obchodného podielu.
Tu sa na chvíľku zastavím. Možno taký pojem pre ministerstvo, stále sa nerieši vec, kedy je možné toto ustanovenie obísť, napríklad cez zvýšenie základného imania a pristúpenie spoločníka. Čiže stále je možné, možno vlastne spraviť ten prevod obchodného podielu bez súhlasu. Ale o tom som nechcel.
Ako ste, pán minister, povedali, zmysel zákonodarcu pri tejto novele hlavne vychádzal z aplikačnej praxe, vychádzal z akčného plánu proti podvodom a tiež implementácie smernice, implementácie smerníc niekoľkých. Ja som si, ja som sa pokúšal naštudovať tieto veci, ktoré ste hovorili. Najmä nenašiel som žiadny reálny dôvod alebo skutočný dôvod, prečo chcete, aby boli, aby sa reálne vkladali peniaze do spoločnosti, keď toto je, v podstate ide o zmenu, ktorá tu je asi od počiatku Obchodného zákonníka, kedy nebolo potrebné reálne vkladať tieto peniaze. Odkazovali ste ešte na smernicu, ktorá sa ale týka akciových spoločností. Tak neviem, či prišlo k omylu, ja si myslím teda, že nie, lebo ste človek z praxe, ale tu si len dovoľujem povedať, že ide aj o spoločnosti s ručením obmedzeným, kedy je povinnosť reálne splatiť tých 5 tisíc euro.
Predpokladám, že ste chceli riešiť hlavne vymožiteľnosť práva a zodpovednosť, prípadne, ak mi teda, možno mi to ostane utajené, zvýšenie alebo nárast počtu živnostníkov. Pretože po tomto kroku, pretože po tomto kroku príde hlavne k tomu, že sa obmedzí prístup k podnikaniu a k zakladaniu takýchto spoločností. Teda aspoň pre tých, ktorí nebudú vedieť nájsť cestičky, ako na to. Tu mi nedá povedať, že neviem prečo nehľadáme skôr cesty, ako uľahčiť podnikateľom ich podnikanie, ale dávame im takéto aj byrokratické prekážky.
Prečo byrokratické? Povinnosť reálne zložiť 5 000 euro bude opäť veľmi ľahko obíditeľná, pretože podľa znenia, ktoré je predložené v prvom čítaní, s týmito peniazmi nemôžte, až na výnimky, disponovať až do vzniku spoločnosti. Po vzniku spoločnosti môžte tieto peniaze pokojne vybrať a robiť si s nimi v podstate, čo chcete. Dokonca, ak sa nemýlim, sumu 5 000 euro nepokrýva ani zákon o obmedzení hotovostných platieb. Čiže môžeme pokojne s tými 5 000 nakladať tak ako doteraz. Možno mi poviete, že nie je ľahké získať 5 000 euro, to určite nie, ale ja už teraz si viem predstaviť, že tam, kde je dopyt, tam bude aj ponuka. To znamená, spoločnosti, ktoré poskytujú zakladanie eseročiek, budú poskytovať výhodné pôžičky, možno aj bezúročné, s výhodným zabezpečením. Čiže tých 5 000 opäť bude veľmi ľahko získať a nič sa nezmení. Podľa môjho názoru nedôjde k žiadnej zmene, iba pre, tým slušným a čestným podnikateľom, ktorí nebudú vedieť ako na to, obmedzíte prístup k najbežnejšej forme alebo spôsobu podnikania, a to je spoločnosť s ručením obmedzeným.
A ja si preto myslím a som presvedčený, že v druhom čítaní príde ešte nejaký pozmeňujúci návrh, a vyslovujem obavu, že príde prísnejší, príde taký pozmeňovák, ktorý túto úpravu ešte sprísni. A myslím si, že po úpravách daňových zákonov, zvýšení daní z príjmu, zvýšení odvodového zaťaženia, toto bude ďalšia prekážka k tomu, aby naša ekonomika a hospodárstvo rástlo. Tlačíte ľudí do živnostenského podnikania, kedy sám dobre viete, že ide o podnikanie, kde podnikateľ ručí celým svojím majetkom na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným.
Ešte počas minulých rokov ste hovorili, alebo bolo povedané, že kľúčovým problémom pri vymožiteľnosti sú hlavne prieťahy. Dovoľte mi s týmto názorom nesúhlasiť a vysloviť, že myslím si, že kľúčovým problémom vymožiteľnosti nie sú ani tak prieťahy, ale skutočná, reálna vymožiteľnosť tých peňazí, ktorá spočíva hlavne v tom, že osoby, ktoré stoja za právnickými osobami, sú v podstate nezodpovedné.
Mrzí ma, že vymožiteľnosť práva riešime takým trošku nešťastným spôsobom a nepozrieme sa skôr do minulosti, kedy už tu, v tejto Národnej rade sa objavovali tendencie, myslím, že to boli poslanci z klubu SaS, prípadne ich odídenci, kedy hovorili o znížení základného imania alebo zrušení a čiastočnej zodpovednosti spoločníkov. Toto je podľa mňa moderná cesta, ako prinútiť podnikateľov platiť svoje záväzky a nevyhýbať sa zodpovednosti cez zakladanie a fungovanie spoločnosti s ručením obmedzeným.
Tu by som sa pridal tiež k tejto iniciatíve. A ak sa mi podarí, tak v najbližšej dobe do Národnej rady predložím novelu zákona, ktorá sa bude týkať predovšetkým zodpovednosti konateľov. Sám dobre viete, že zodpovednosť konateľov máme upravenú v Obchodnom zákonníku. Je tam upravená pomerne podrobne, ale podľa mojich vedomostí a, pán minister, prosím, opravte ma, ja nepoznám ani jedno jediné rozhodnutie na, právoplatné rozhodnutie, kedy by bol konateľ zaviazaný zaplatiť spoločnosti náhradu škody. A toto je podľa mňa dosť nešťastné, kedy práve tá osoba, ktorá koná za spoločnosť a má potenciál ovplyvniť celý spoločenský vzťah a vymožiteľnosť práva, doteraz ešte, podľa mojich vedomostí, nebola zobraná na zodpovednosť.
V tejto časti alebo v tejto novele ja sa budem pokúšať čo teda najviac citlivo, aby to zapadlo do nášho právneho poriadku, zaviesť aj zodpovednosť spoločníkov s ručením obmedzeným. Ale do určitej miery, nie neobmedzenú, to znamená minimálne do výšky toho základného imania, ktoré bolo, teda to je, alebo ktoré je tých 5000, aby opäť tá vymožiteľnosť práva bola o niečo vyššia.
Pripomínam, že otázka zníženia základného imania bola riešená aj pred dvomi rokmi v Českej republike, kedy toto základné imanie bolo, myslím, že zrušené úplne, a stretáva sa to s pozitívnymi ohlasmi. Má to dobrý ohlas, dokonca aj v rebríčku doing business, ktorý je jedným zo, základným vlastne vodítkom zahraničných investorov, toto má dobrý ohlas, keďže výška základného imania posúva tú-ktorú krajinu v rebríčku doing business o niečo vyššie.
Keďže si myslím, že v tomto prvom čítaní je novela, ktorá aj keď možno na prvý pohľad nie zásadne, ale pre slušných podnikateľov obmedzuje podnikanie, ja si dovolím s týmto čítaním alebo s touto novelou v tomto prvom čítaní nesúhlasiť a určite ju nepodporím a o tomto budem presviedčať aj svojich kolegov.

Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milé deti, máme pred sebou novelu zákona, novelu Obchodného zákonníka, ktorá prináša pre podnikateľov jedno nepríjemné prekvapenie, jednu nepríjemnú zmenu, a to je zmena, pokiaľ ide o zloženie základného, teda zloženie vkladu pri založení spoločnosti, kde natvrdo, natvrdo podľa Obchodného zákonníka bude musieť ten, kto si chce založiť obchodnú spoločnosť, či to je eseročka, či to je akciovka, 5 000 euro do banky.
Je to krok, ktorý je vyslovene proti, namierený proti podnikateľom, proti tomu, aby si zakladali najmä eseročky. Jednoducho robíte všetko pre to v spolupráci so svojimi kolegami, či je to minister Richter, či je to minister Kažimír, či je to pán premiér, aby ste podnikateľom čo najviac sťažili podmienky na podnikanie, a to, čo deklarujete, že chcete zlepšiť podmienky na podnikanie, to sú len prázdne slová nepodložené temer žiadnymi činmi.
Pán minister Kažimír síce včera, dnes predložil do parlamentu niekoľko zákonov, napríklad zákon o účtovníctve, ktoré sčasti zlepšujú administratívne, zmäkčujú administratívne povinnosti firmám, ale na druhej strane i on sám tu priniesol novelu zákona o DPH s kontrolným výkazom, ktorý bude strašiakom pre všetkých platiteľov DPH od nového roku a neuveriteľne skomplikuje administratívne povinnosti vedeniu účtovníctva a tak ďalej a tak ďalej. Ale o tom tu už bola včera búrlivá rozprava, do ktorej sa zapojili, tuším dvaja alebo traja poslanci, čiže to už máme za sebou. Dnes tu máme Obchodný zákonník, ďalšia páka na to, ako znepríjemniť ľuďom, ktorí si chcú založiť nejaký svoj možno malý, ale svoj biznis a možno takýmto spôsobom uniknúť z pasce vysokej nezamestnanosti na Slovensku, tak takýmto spôsobom im chcete hádzať ďalšie a ďalšie polená pod nohy.
Áno, každý, kto aspoň trošku vníma situáciu na Slovensku, situáciu v ekonomike, nezamestnanosť, vývoj, trendy, tak vidí, že počet živnostníkov na Slovensku sa zmenšuje radovo o desaťtisíce. Nie je sa čomu čudovať, keďže pán minister Richter, pán minister Kažimír veľmi šikovne zvýšili odvody, zvýšili dane, znížili paušálne výdavky, ďalšie opatrenia, Zákonník práce a tak ďalej a tak ďalej, ktoré živnostníkom dostatočne strpčujú život. Možno ešte dnes, možno zajtra tu máme zaujímavú novelu zákona o hmotnej núdzi, kedy sa zo živnostníka zo zákona stane druhoradý občan, občan druhej kategórie, pretože ak má niekto živnostenský list, či sa mu darí, či sa mu nedarí, nikoho to nezaujíma, nebude mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi už len z toho princípu, že má živnostenský list. Nechápem, naozaj nechápem. A nielen on nebude mať nárok na túto dávku. Ak sa mu nedarí, ak je na tom zle, ale dokonca celá jeho rodina. Bude princíp kolektívnej viny, lebo tam jeden, niekto má živnostenský list. Ako neuveriteľná hlúposť, ale chápem, pretože je to v súlade s vašou filozofiou čo najviac otravovať tým, ktorí sú samostatní, aktívni a podnikajú, život.
Tu máme novelu Obchodného zákonníka, 5 000 euro. Áno, živnostníci skladajú živnosti, časť z nich sa snaží otvoriť si eseročku, pretože vyhodnotili situáciu tak, že podmienky pre podnikanie pre nich budú jednoduchšie, keď zo živnosti prejdú na eseročku. Nedokázala ich zastaviť zrejme pani ministerka Zvolenská tým, že dramatickým spôsobom, drasticky zvýšila odvody z podielov na zisku, je to ľahko obíditeľné, kto vie, o čom hovorím, vie, o čom hovorím, tak teda snažíte sa znížiť počet eseročiek tým, že sťažíte tieto podmienky. Nie každý nosí 5 000 eur vo vrecku, aby ich mohol len tak dať do banky pri založení eseročky. Jednoducho je to problém.
SaS má v programe zníženie základného imania, ak sa nemýlim, tuším na jedno euro a určite takýto návrh budeme postupne aj, ja viem, že síce pôjdeme hlavou proti múru, ale budeme ho predstavovať v tomto parlamente, pretože si myslíme, že tento proces treba zjednodušiť a nie komplikovať. To, že my nehovoríme o tom, že čo všetko musí absolvovať budúci nádejný podnikateľ, ktorý chce založiť obchodnú spoločnosť, aký ďalší, aké ďalšie komplikácie sú s tým spojené, no nestačí to skrátka, musí mať natvrdo 5 000 euro.
Pán kolega myslím celkom výstižne povedal, že ono sa to bude dať obísť, takže kto chce, cestičky si nájde. V každom prípade, ak sledujem trošku to, čo sa deje medzi ľuďmi, ktorí podnikajú, alebo podnikať chcú, veľmi vás chvália, pán minister, že ste to dobre vymysleli, húfne si zakladajú eseročky, pokým ešte tento zákon nepríde do platnosti, aby teda tú eseročku mali pripravenú ešte pred tým, ako toto nešťastné opatrenie príde do platnosti. Vy si urobíte čiarku, že ste zabojovali, a život pôjde ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán kolega Mihál. No, zdá sa, že pomaly v tomto parlamente budem reagovať s faktickými pripomienkami viac menej na teba, ale musím povedať, že máš pravdu v tom, že opäť sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Pokiaľ si dneska prečítame dnešnú tlač, tak sa dozvieme, že Svetové ekonomické fórum vo svojom hodnotení posunulo Slovenskú republiku opäť o 7 priečok dole a z krajín európskej 27-ky už len Grécko je na tom horšie ako Slovensko. A ako jeden z tých dôvodov sa uvádza aj zlá vymožiteľnosť práva.
Skôr by som uvítal, keby pán minister nezhoršoval podnikateľské prostredie na Slovensku a vyháňal stadeto ešte ako-tak ľudí, ktorí chcú podnikať a chcú si vytvoriť pre seba zamestnanie a prácu, aby neboli odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi alebo na sociálnu dávku. Je pravdou, že nie každý chodí so 7 tisíc eurami vo vrecku, že si môže dovoliť tých 5 tisíc euro zaplatiť. Nútiť ľudí, aby vedome porušovali zákon a obchádzali a nachádzali si cestičky, nie je správna cesta, pretože opäť budúci rok, keď Svetové ekonomické fórum vydá svoje hodnotenie, tak sa obávam, že vďaka krokom všetkých členov vlády Roberta Fica Slovenská republika bude mať prvenstvo, ale od konca.
Ďakujem.

Áno, aj ja som mal na jazyku, respektíve za rečníckym pultom pripravenú odbočku, teda odskok na dnešné Hospodárske noviny, kde teda sa dočítame v rozsiahlom materiáli o tom, ako Svetové ekonomické fórum hodnotí, alebo zhodnotilo zhoršenie podnikateľského prostredia na Slovensku. A zdôrazňujem, že to nehovoria opoziční poslanci, to nehovorí ani Simon, ani Mihál, ale to hovorí renomovaná svetová inštitúcia. A v tomto rebríčku sa prepadáme nižšie a nižšie. Tam sa dočítame, že je tu nedostatočná vymožiteľnosť práva, ale je to napríklad z mojej oblasti aj zlý Zákonník práce. Čiže poprosím kolegov, respektíve kvázi kolegov z vládnucej strany, aby sa nad týmito slovami, respektíve rebríčkom zamysleli a konečne začali robiť tak, aby sa znížila nezamestnanosť na Slovensku, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie nie verbálne, ale legislatívne a procesne, aby ste to, že ste taká silná vláda, taká jednotná a úžasná vláda, konečne prenieslo do činov, ktoré poslúžia občanom Slovenska.