23. schôdza

Reagujem na poznámku pána kolegu, kde hovorí, že sa tento zákon, alebo tento návrh stretol s veľkým úspechom u voličov Roberta Fica. Ja si myslím, že to naozaj netreba deliť na voličov Roberta Fica a na voličov niekoho iného. Tá dávka, ten príspevok naozaj veľmi pomôže práve pri narodení dieťaťa. Myslím, nechcem byť osobná, ale vy najlepšie viete, aké sú výdavky pri narodení dieťatka. A nemyslím si, že je správne rozpustiť to do rodičovského príspevku, pretože tie vstupné náklady sú naozaj ďaleko vyššie ako náklady neskôr, ktoré tá rodina s výchovou dieťatka má.
Takže ja považujem tento návrh naozaj za správny a vôbec by som tu nepolitikárčila.
Ďakujem.

Nech sa páči, s reakciou Jozef Mihál.

Tak pokúsim sa v rýchlosti na pána kolegu Brocku. Aj ja si myslím to isté, len som to nepovedal. Ak sa má urobiť skutočná reforma sociálnych dávok v tejto krajine, tak samozrejme to obnáša aj to, že výška dávky by mala byť testovaná, respektíve mal by byť testovaný príjem rodiny alebo žiadateľa pri poskytovaní dávky. A tie dávky, ktoré majú skutočne sociálny charakter v tom prvom slova zmysle, ako je aj toto kočíkovné, pôrodné, tak tam by sa výška tejto dávky mala znižovať s narastajúcim príjmom rodiny. S tým ja súhlasím a myslím si, že k tomu aj tak príde. Ale rozumiem tomu, prečo sa tak nestalo. Nestalo sa tak preto, pretože testovanie príjmu je v súčasnosti, pokiaľ Unitas je len na papieri a nie realitou, je dosť vážnou vecou a ťažko sa do toho púšťať.
K pani kolegyni Šedivcovej, ja som to nemyslel zle. Pamätám si ale veľmi dobre z predvolebnej kampane 2010, že ak ste na voličov, teda používali nejaké argumenty o tom, čo ste pre ľudí na Slovensku urobili, tak jedným z vážnych a dobrých argumentov bolo to, že ste zvýšili to kočíkovné na tých 800 eur, respektíve neviem koľko, 24 tisíc korún. Takže toto bol pre vás veľmi plusový politický bod. A rozumiem tomu, že v tejto agende chceme pokračovať. To je, o tom je politika.

Ďakujem pekne.
Vzhľadom na uplynutý čas končím dnešný rokovací deň.
Dámy a páni, pán minister, ďakujem pekne.
Ráno pokračujeme v rozprave ďalšími prihlásenými. Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Jaroslav Baška, Juraj Droba, Vladimír Jánoš, Ľudovít Kaník, Ivan Mikloš, Magdaléna Vášáryová.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, tlač 649. Pán minister Ján Richter už zaujal svoje miesto, aj pán spravodajca Ján Podmanický. Do rozpravy sú ešte, sú ešte písomne prihlásení poslanci Ľudovít Kaník, Július Brocka a Alojz Hlina. Ľudovít Kaník je ospravedlnený z dnešného rokovacieho dňa.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 649.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážení kolegovia. Je to tu ako cez prestávku. Prichádzame k návrhu, konečne, kde by sa mohol prejaviť reformný potenciál SMER-u. Ale je na škodu veci, že ani pri tomto návrhu to tak nie je. A pritom možno práve tento návrh by mohol byť pre pána ministra z hľadiska jeho oprávnených potrieb v rezorte najzaujímavejší.
Sú v návrhu, poviem zmeny, ale niektoré sú skôr kozmetické, alebo nepovažujem ich za také zásadné, aby z toho zákona robili reformu, ale súhlasím s nimi, lebo sú to potrebné zmeny. Napríklad to, že sa zlučujú dve existujúce dávky, príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k tomuto príspevku do jednej sumy. Je to presne to isté číslo, teda len spočítané a celkom presne. Áno, súhlasím. Ďalej, že sa menia podmienky nároku, že sa ustanovuje aj bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Súhlasím. Že za oprávnené osoby na príspevok pri narodení dieťaťa sa považujú alebo teda navrhuje považovať len biologických rodičov. Súhlasím. To, že pre deti, ktoré sú zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, sa navrhuje umožniť poskytnúť jednorazový príspevok. Súhlasím. Že sa sprísňujú podmienky,ô napríklad ak tá matka nenavštevuje pravidelné preventívne prehliadky, alebo svojvoľne opustí zdravotnícke zariadenie po pôrode bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Súhlasím. To, že sa ustanovuje, teda v § 9 je ustanovenie o osobitnom príjemcovi tejto dávky, ak je pochybnosť o účelnom využití, o jej účelnom využití. Súhlasím. Ale, ale to je veľmi málo. Nikde inde, pán minister, nemáte možnosť vo vašej kapitole tak šetriť ako pri tejto dávke.
Keď v minulosti boli pokusy poskyt, teda usilovať sa o adresnejšiu sociálnu politiku, tieto úvahy zákonite viedli k testovaniu príjmu poberateľov. Ale keď si pozriete z vašej kapitoly tú miliardu, ja som to už včera vo faktickej poznámke na záver rokovacieho dňa spomenul, že ako máte tú miliardu rozdelenú, že 300 miliónov ide, zaokrúhľujem na stovky, ide na prídavky na deti, 300 miliónov rádovo ide na pomoc v hmotnej núdzi, 300 miliónov eur ide na rodičovský príspevok a ten zbytok, ani to nie celé, to sú peniaze, ktoré sa poskytujú ako príspevky pri, jednorazové príspevky pri narodení či prvého, druhého, alebo tretieho dieťaťa, alebo teda dvojičiek, alebo ďalších detí. No a v situácii, keď nemáte dosť peňazí, ako túto dávku, na ktorej poskytnutie musí ten, oprávnená osoba preukázať množstvo informácií o sebe a údajov, tak je najmenšou komplikáciou, aby tam pribudla aj jedna vec a to napríklad príjem, či naozaj ten človek je odkázaný na takúto pomoc od štátu. Ja súhlasím s tým, teda sčasti to je výrok pána premiéra, že konsolidovať verejné financie na úkor, on povedal, že sociálnej oblasti, ja si myslím, že na úkor sociálnej oblasti sa možno dá, ale v takom zmysle, že na úkor tých najchudobnejších, najzraniteľnejších by sme nemali. Ale urobiť poriadok napríklad s týmito dávkami, to by ste mohli, pán minister, máte na to aj silu, teraz to síce nevidieť v parlamente, ale pri hlasovaní dostatočný počet poslancov. Ale ja zároveň navrhujem, že ak by ste k takému kroku pristúpili a ušetrili výrazné, značné prostriedky, tak mali by zostať vo vašej kapitole. To znamená, vy by ste mali tie peniaze efektívnejšie alebo účelnejšie môcť použiť, lebo súhlasím s tým, že by ste potrebovali viac zdrojov. Ale nie tak, aby to, čo sa ušetrí vo vašej kapitole, tak vláda, vaša vláda míňala na nezmyselné akvizície. Aj také napríklad, že chcete späť kupovať podniky, ktoré už boli privatizované, alebo máte zámer nakúpiť alebo kúpiť, alebo vyplatiť súkromné zdravotné poisťovne, aby bola jedna. No proste, ak takýmto spôsobom by sa mali používať ušetrené peniaze v sociálnej sfére, tak to teda som zásadne, zásadne proti. Ale keby zostali u vás, pán minister, a by ste ich použili na spravodlivejšiu sociálnu politiku, lebo spravodlivá sociálna politika musí byť adresná, tak vtedy vás budem podporovať.
Tak som aj myslel pred dvomi mesiacmi, že teda, že to tak bude, že prídete s takýmito návrhmi, lebo je ťažká doba, je kríza a nemôžeme si dovoliť plytvať, tak veď jednotlivci aj rodiny, ale štát by mal ísť príkladom. A dokonca som toho štátneho tajomníka, aj keď ja teda nepoznám všetky súvislosti, ale tie jeho reči o tom, keď ste boli vy teda, pán minister, práceneschopný, ako sa ide robiť poriadok s dávkami, a tak som mu držal palce. A preto ma to zaskočilo, keď predseda vlády zrazu povedal, že nič sa robiť nebude. No lebo naozaj toto, čo ideme robiť, to sú, to sú sirky, obrazne povedané. Chápem, že to súvisí s inými témami, ani tak nie, ako si myslí môj kolega Jozef Mihál, že to súvisí s UNITAS-om, že preto sa nedá testovať príjem, lebo ešte teda UNITAS nefunguje a dlho nebude fungovať. Nie, Jozef, to súvisí s inými vecami. Napríklad s prezidentskými voľbami. Ako táto vláda už neprijme nič nepopulárne, lebo ako niekomu siahnuť na dávky, aj keď je relatívne, patrí do strednej vrstvy a má dostatočný príjem, že by už nemusel teda byť odkázaný na podporu od štátu v prípade, keď sa mu narodí prvé a možno jediné dieťa, tak si zobrať, siahnuť na tú dávku, to je nepopulárna vec, ten človek sa naštve. Povie: Fico mi zobral 830 eur, no a môže stratiť Fico voliča. Čiže ja tomu rozumiem, to súvisí s inými vecami, čo nás čakajú. A preto už dnes budú len populárne veci. To znamená plyn nepôjde tak hore, ako normálne ide, teda, lebo inflácia, to je zákon, to sú ekonomické zákony. Proti tomu neurobí nič ani Amerika, ale my na Slovensku urobíme. Proste u nás niektoré ceny neporastú, aj keď si myslím, že len do volieb, lebo potom už budú musieť rešpektovať aj iné záväzky, ktoré Slovensko má napríklad voči Európskej únii. Už teraz ani deficit tak netrápi túto vládu, lebo, čiže ja si myslím, že aj takéto konkrétne návrhy už súvisia s týmito inými politickými témami. Proste SMER nechce strácať v prieskumoch, alebo teda jednotlivci, osoby, preferencie, a preto už nejaké zodpovedné, nevyhnutné, užitočné návrhy bude ich tu možno ako šafranu. A preto mi to je, je mi to ľúto, naozaj, lebo keď si predstavím, že ako tých 830 eur, ktoré dnes štát a bude aj po schválení tohoto zákona dávať aj ľuďom, ktorí si za tie peniaze zaplatia tú jednolôžkovú izbu na pôrodníckom oddelení s výbavou, teda už štandardnou, wi-fi, plazma a podobné veci, a že sa im na to poskladajú ľudia, ktorí by potrebovali, aby im pridal minister napríklad v prídavkoch na deti, a tým pridajú 42 centov od nového roka. Ale keby ušetril na jednej dávke, jednej dávke neoprávnene, v tomto zmysle ako hovorím, že treba testovať príjem pri tejto dávke a možno ušetriť, tak 830 deťom môže pán minister pridať jedno euro. A to je len jeden prípad.
A teraz si predstavte, koľko máme teda bohatých ľudí. Nemyslím teda takých, o ktorých bulvár väčšinou píše, ale takých, ktorí sú v tých kritériách SMER-u v podstate milionári. To znamená, ktorých príjem, korunový príjem, lebo oni ich tak definovali, že ten, kto zarobí za rok milión korún, tak to je ten, na ktorého chceli uvaliť, aj uvalili zvýšenú daň z príjmov. No a tie údaje zo Sociálnej poisťovne, 16,5-tisíca ľudí platí odvody z vymeriavacieho základu vyššieho ako 4-tisíc eur mesačne. Tých, ktorí majú príjem v hranici vyššej teda ako 2-tisíc eur mesačne a menej ako 4-tisíc, to znamená, tí, ktorí majú príjem vyšší ako vy, páni poslanci alebo panie poslankyne v Národnej rade, tak tých je niekoľko desaťtisíc. To je dosť veľká množina ľudí a ja si myslím, že to je práve tá kategória, ktorá, ktorú by ste mohli osloviť, že by sa mohli práve preto, že je aj kríza, v čase krízy viac solidarizovať s touto spoločnosťou a so štátom, lebo sú úspešní, lebo sú silnejší a nepotrebujú takéto benefity. Nakoniec, aj tak na to nemáme.
A preto zo strany SMER-u je to aj nie výraz bezradnosti, lebo veď to nie je tajomstvo, že sa to dá robiť, ale skôr to považujem za zbabelosť, že do takýchto vecí nejdú. Lebo je to vaša povinnosť dokonca. Byť vo vláde a spravovať krajinu, s tým sú spojené aj prijímania nepopulárnych vecí. Vy ste to robili tak za prvej vlády a už som mal pocit, že kríza vám nedovolí, aby ste to robili aj za druhej a už sa vraciate k tým naučeným spôsobom a bude to znovu tak. To znamená, nechcem sa vracať k prvej vláde, ako bola kríza a vy ste ju nevideli, a preto ste neuveriteľne krajinu zadlžili a už potom sa to ťažko chytalo za chvost, keď ste nechytili krízu za rohy.
Ešte poviem jednu vec, alebo možno aj dve, že považujem za plytvanie, keď dostáva niekto túto dávku a je bohatý, to netreba o tom dlho hovoriť. Častejšie sa diskutuje o tom, ako tieto dávky zneužívajú skôr chudobní - a je aj to pravda. A aj s tým sa dá niečo urobiť. Niečo už je tu v zákone, že je možnosť napríklad ten náhradný príjemca, ak je pochybnosť o účelnom využití tejto dávky, ale chcel by som vás upozorniť, pán minister, že aj tu v sále sú návrhy.
Chcel by som vás konkrétne upozorniť na návrh poslanca Hlinu, že by ste sa mohli inšpirovať, teda myslím týmto návrhom pánom poslancom Hlinom. Budeme o jeho návrhu rokovať neskôr ako poslanecké návrhy. Aj to je jedna z možností napríklad, ako zabrániť tomu, aby ľudia, ktorí sú naozaj chudobní a štát im chce pomôcť a oni nevedia tú pomoc efektívne využiť. Jednoducho, nemajú také schopnosti a prostredie, v ktorom žijú, im to mnoho razy ani neumožňuje. Čiže tento návrh, pán minister, nepovažujem za zlý, teda v tom, čo ste tam urobili, ale považujem ho za zlý v tom zmysle, čo ste v ňom neurobili, a v tomto zmysle máte veľké rezervy. A ja vás vyzývam, aby ste v druhom čítaní takéto zmeny urobili! To by bolo poctivé, bolo by to spravodlivé, inak vaše reči potom budú len frázy o zodpovednej a spravodlivej sociálnej politike.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tento zákon je, i keď by to niekto nepovedal naňho, ale mimoriadne dôležitý zákon pre budúcnosť tejto krajiny. Ja už som sa k záležitostiam, ktoré obnáša tento zákon, venoval v tomto pléne niekoľkokrát a snažil som sa aj demonštrovať, aj povedať, že prečo asi. Mám pocit, že nie celkom sa veci podarili, možno v niektorých veciach práve naopak. Ku nejakej genéze toho, že to tu prišlo a ako to prišlo, ja poviem, nič tajné nepoviem, že som sa neviem kedy, pred troma či štyrmi mesiacmi stretol so štátnym tajomníkom pánom Jozefom Burianom, kde som teda sa mu snažil vysvetliť, prečo je tento zákon dôležitý pre túto krajinu, pre moje deti, pre vaše deti, pre vašich vnukov, aj pre vašu vnučku alebo vnuka, pán minister, že, a bolo mi povedané, že áno, áno, pracujeme na tom a dokonca, že máme vynikajúci nápad a ten vynikajúci nápad mi bol odprezentovaný tak, že oni teda idú spraviť, že na prvé dieťa sa zvýši, že 900, druhé dieťa dostane 800 a tretie dieťa bude 500. To bol ten geniálny nápad odprezentovaný na pôde ministerstva práce a sociálnych vecí. Ja som skoro zamrel, tak to poviem, lebo väčšiu hlúposť; pardon, prepytujem, si musím dávať pozor, lebo neviem, čo za aké pokuty, budem musieť si úver v Tatrabanke zobrať na pokuty; som v živote nepočul.
Proste, že ak to niekto uchopí tak, že ak tento stav je zlý, tak ho vytunujeme tak, že ho ešte zhoršíme. To znamená, toto bolo, to chodilo po chodbách ministerstva práce, sociálnych vecí a v súčasnosti aj úžery, pán minister, chodil tento nápad geniálny. Vyzerá, že tá genialita sa časom vytratila chodením po tých chodbách a prišlo sem niečo úplne iné, hej. Čiže ste to prehodnotili. Ale ja sa potom pýtam, ja neviem teda, ako sa vytvárajú zákony v sociálnej oblasti na tom vašom ministerstve. Sa niekto zobudí? Jozef Burian sa ráno zobudí a skrsne mu, že toto a že to by možno bolo zaujímavé? Ja nechápem, že oni musia vychádzať z nejakých predpokladov, musia tu vychádzať z niečoho a musí byť na konci cieľ, že čo chceme, lebo ja neviem, čo chcete, pán minister. Ja neviem, čo chce vaša vláda. Ja neviem, čo chcete zničiť túto krajinu? Ja nechápem, čo chcete urobiť? Za Popradom rampu? Fakt neviem. Neviem, čo je úlohou. Prežiť do volieb a zas sa nechať zvoliť, alebo sme vizionári? Dneska je ináč, mimochodom, krásny film, potom vám to poviem o vizionárovi. Alebo sme vizionári, ktorí myslia aj ďalej ako na dnes večer alebo zajtra ráno? Lebo pokiaľ by to bola pravda, že sme takí, tak potom musíme k tomuto zákonu pristupovať mimoriadne, ale mimoriadne citlivo. Lebo tento zákon je naozaj dôležitý pre túto krajinu, i keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá.
No, žiaľ, sa to celé pokazilo, pán minister. Ja som to tu už hovoril nie raz, nie dvakrát. Nechcem sa v zásade opakovať. Neviem, koľko ste to z toho počuli vy, alebo ste to ani nepočuli. Faktom je, že sa to celé pokazilo. Len v krátkosti poviem, pán minister, existuje také niečo, ako natality, proste počet narodených detí na tisíc obyvateľov. By ste neverili, prvých 40 krajín je z Afriky, prvé sú, je Niger, Uganda, Mali, Zambia, to sú všetko, nechcem sa nikoho dotknúť, ale sú to africké krajiny so svojimi ťažkými osudmi a niektoré z nich aj s tými deťmi, s tými nafúknutými bruchami od hladu. A by ste neverili, medzi tieto krajiny - Niger, Uganda, Mali, Zambia - kľudne môžete vtesnať, keby ste, samozrejme, je to trošku pritiahnuté za vlasy, ale vybrali nejakú, nejakú osadu alebo aj obec, Lomničku. Tak si ju tam kľudne môžete vtesnať a máte ju na treťom alebo na druhom mieste.
Čo to znamená? My sme v strednej Európe, krajina Európskej únie v 21. storočí a tretia najvyššia pôrodnosť na svete je v týchto vašich vylúčených komunitách. A kde sa stala chyba? Viete, toto tiež keby niekto analyzoval, tam vidím, máte svojich ľudí. Analyzoval to niekto, že kde sa stala proste chyba, že v stráňach pod Tatrami, keď je deň otvorených dverí v zoologickej záhrade, tak možno tam nie je toľko detí ako v stráňach pod Tatrami? Ale ja to nemám za zlé, ale niekde sa stala chyba, pán minister! Niekde sa vám stala chyba. (Reakcia z pléna.) Nič iné nám nezostáva, pomôcť tým ľuďom, ako sa len dá. Ale prosím vás pekne, nezamyslel sa niekto nad tým, že niekde sa stala chyba, že to takto ďalej nejde a že jeden z nástrojov, ktorý toto možno silne ovplyvňuje, môže byť aj tento zákon, ktorý sem došiel?
Pán minister, tá hlúposť Burianova, že 900 a 700, teda s tým ste sem neprišli, tak to už fakt by bolo naozaj že na veľa, ale došli ste sem s niečím, čo tiež ma prekvapilo, lebo ste došli s niečím, čo vlastne posilňuje vedomie toho, tej nárokovateľnosti. Vy ste došli, teraz existoval príspevok pri narodení dieťaťa a doplatok príspevku k narodenia dieťaťa. No tak, tak aj pocitovo to navodzovalo takú, taký dojem, že to sú dva príspevky a koniec koncov bolo treba o ne osobitne žiadať a tu ste zohrali politický fight, že akí teda vy ste a neviem čo, že druhé, tretie. Nech sa páči, druhé, tretie, len choďte sa tam pozrieť!
Prosím vás pekne, teraz ste došli sem so zákonom, kde vy ste tieto dva príspevky zlúčili do jedného. To znamená, vy do podvedomia vkladáte tú silnejšiu nárokovateľnosť, ten hlbší pocit toho, že mi to patrí, ten hlbší pocit toho, že kto sa raz bude s tým boriť, komu bude záležať na tejto krajine, ktorý bude musieť hryznúť do tohto zákona, tak bude netvor, bude, ja neviem, čo všetko tu budete. Normálne tu vaši géniovia, hroty meča, ktoré ešte dostávajú po včerajšku, a vymieňajú si nohavice, budú tu splietať neviem aké hlúposti, prosím vás. To je celé. Vy posilňujete, to, čo teraz ste mohli politicky odprezentovať, že doplatok k príspevku, to už je celé kostrbaté, ale doplatok k príspevku pre druhé, tretie dieťa, to je ten návrh, ktorý spomínal pán Brocka, mohli ste s ním politicky variovať, mohli ste ho vyplácať po častiach. Prečo nie? Prečo nedoprajete to čaro okamžiku, zrodu užiť si dlhšie, keď to takto poviem. Lebo jak to mám obrazne povedať? Že vyplácať po častiach. Ide do škôlky, nech sa páči. Ide do školy, nech sa páči. Skončí školu, nech sa páči. Pomáha štát, keď už teda si zobral na seba tú úlohu, že pomôže každému.
Vy teraz tým zlúčením to celé ničíte. A práve naopak, tí, čo prídu po vás a bude im záležať na tej krajine, budú musieť s tak silným inštitútom, ako je príspevok k narodeniu dieťaťa, ktoré slúži na zabezpečenie nevyhnutných potrieb novorodenca, budú sa s ním musieť popasovať. A ublíži im to politicky. Ja viem, že v tejto krajine, kde, kde triedny nepriateľ je niekto, kto niečo vytvoril, lebo je čo kritizovať, kde boľševizmus, vy kúrite, aby fungoval, lebo vás drží pri moci, ale to sa nedá donekonečna. To sa naozaj nedá. Tu musia byť ľudia, ktorí niečo dokážu vytvoriť, nielen zobrať, lebo z toho sú hodnoty. Tu ja už tiež prichádzam, sa prichytávam pri tom, že tí komunisti za tých 40 rokov niečo vytvorili, ale po tom všetkom tu nič dokopy nie je, lebo tá kultúra tvorby tu nie je. A u ľudí, ktorí by aj chceli, tak po nich! Do nich! Naštartujte hroty meča! Po nich! Do nich! Ohádzať bahnom, neviem čím, nech si dajú pozor! Prosím vás, takáto kultúra túto krajinu zavrie a tá rampa nebude pri Poprade, tá rampa bude už možno v Bratislave, prosím vás, z Viedne bude tu kontrolovaný vstup.
Je tento zákon, je mimoriadne dôležitý pre túto krajinu, i keď si to vy možno neuvedomujete. Naozaj ste ma, pán minister, v tomto sklamali, že ste to zjednotili pod jeden. Áno, vy pocitovo teraz urobíte tú, ten pocit tej nárokovateľnosti. A že to zjednodušíte. No zjednodušíte to pre niekoho, kto to potrebuje mať jednoduchšie, to zjednodušíte. Z toho som mimoriadne sklamaný.
Ešte sa dotknem v krátkosti aj toho, čo tu spomínal pán Brocka, že nevidíte, teda nemáte ten basketbalový pohľad. To je taký, že to periférne videnie alebo vrtuľník. Mne to pomáha, veľa sa dá učiť a celý život sa dá učiť. Keď ste moc hlboko v probléme, urobte vrtuľník. Vyjdite nad problém, pozrite sa zvrchu a by ste neverili, aké obrazy sa vám zjavia. A to je presne to, že nevidíte tú, tú druhú absurditu toho celého systému, že milenky najväčšieho alfa samca na Slovensku asi tiež dostávajú tých 830 eur, hej. Vy budujete akú spoločnosť? Keď chcete budovať tú spoločnosť, ktorú deklarujete, tak by ste to tam niekde, by sa vám to mohlo zjaviť. Pri tej príležitosti, ako som počúval pána Brocku, ma to napadlo, ja prípadne ho, ak budem, môžme to spolu skúsiť dorobiť, že ako. Lebo áno, vy teraz, že dokladovanie príjmu UNITAS, má príjem, nemá príjem. Kto by to kedy zistil, však, či má, alebo nemá ten príjem? Ale to sa dá elegantne vyriešiť! K nárokovaniu tohto príspevku je potrebné doložiť vyhlásenie, že ho potrebujem.
Pán minister, prijímate ruku? Pripravíme pozmeňovací návrh na ďalšie čítanie, že okrem teda tých náležitostí, ktoré tam vy máte, čo už, tak treba doložiť ešte vyhlásenie rodičky, prípadne keď nastane tá situácia, že rodička by odišla, tak vyhlásenie toho otca alebo tej, že ten príspevok potrebuje. Môžme tú formuláciu zjemniť, nie že je odkázaná na ten príspevok, ale že je pre ňu nevyhnutný, pre to dieťa. Prosím vás pekne, neni to pekné? Neni to elegantné? A ja by som si naozaj pozrel potom niektoré to vyhlásenie, alebo niekoho vyhlásenie, že by ho bol napísal. A verte tomu, že tu sú ľudia, ktorí by boli také vyhlásenie schopní podpísať. Prijímate?
Ak chcete vytvoriť spoločnosť, sme sa tu bavili už pri inej príležitosti, keď tu bol pán minister Kažimír, že vám to ľudia uznajú, že vám ľudia povedia, že je to spravodlivé, tak to vytvorte tak, že tí ľudia to vnímajú v tom kontexte celom, že áno, vidíš, aj tam seknú, aj tam seknú.
Ale nie, že neseknú a tvária sa, že nevidia i keď to už všetci vidia, len vy to nevidíte.
Pán minister, toto je ináč, ale v zásade, toto je, to je nič. Hej, možno aj v tom vyjadrení finančnom, hej, že položkovo nič. Ale pocitovo pre psychohygienu spoločnosti významná vec, takže ak bude chuť a vôľa, tak ja som pripravený takýto pozmeňovák pripraviť, ale gro tohoto celého je úplne inde, úplne inde. To, že sa vám to pokazilo, to, že vy to viete a napriek tomu pokračujete v tom. A teraz aké sú možnosti? Znova je to celé o tom, aké sú možnosti. Včera som využil poslednú možnosť chlapa, ktorý si váži svoju česť. Ja neviem, chlapi, ktorí, vy si vážite svoju česť alebo nie? To boli také tie doby, keď česť bola najväčšou hodnotou muža. To boli, ja viem, teraz to však, kto by sa tým trápil dneska, všakže! Ale prosím vás, takéto doby niekedy boli a teraz som, priznám sa, stratil niť. Počkajte, ja sa hneď napojím, lebo. (Reakcia z pléna.) Dobre, skúsim, ono mi to, áno. Možno sa k tomu dostanem, lebo už som, neviem, ako silnejšie zdôrazniť alebo, či presvedčivejšie, neviem, ale že, že je to dôležité. Hej, že je to dôležité. No poviem to ináč.
Pán minister, prosím vás pekne, spravme tak; a už viem, že tie možnosti aké sú. Včera krajina, ale z tohto pohľadu, keď niekto hazarduje s vašou krajinou, s krajinou, v ktorej chcete žiť, v ktorej chcete vychovávať svoje deti, lebo čo všetko lepšie, mám pocit, už odišlo a sa nám chystá na odchod. Ale ja nejdem, ja neodídem na radosť možno niekoho, ja neodídem, ja v tejto krajine zostanem, aj moje deti tu budú vyrastať. A keď chcem nájsť možnosť, ako to ovplyvniť, tak robím, čo robím, pán minister, ale ešte by ste neverili, ešte existujú inštancie, ktoré nás určitým spôsobom, nechcem povedať, že, ale majú možnosť tú situáciu u nás ovplyvniť. To je napr. aj to, čo Európska komisia vám už trikrát napísala, že čo ste to s tými ľuďmi urobili, že ste ich tak úžerníkom vydali. A to je presne to, tam možno bude naša posledná záchrana, že kde sa môžme obrátiť, že áno, ukázať ľuďom v tých pekných budovách v Bruseli, častokrát to ako slonová veža, že by neverili, čo sa podarilo, v úvodzovkách. A tam to presne hovoriť a nech, dobre, tak buďme otvorení, nerobme uzávery hneď automaticky a povedzme, že poďme to skúmať vedecky, poďme to odborne sa na to pozerať, či je, alebo nie je jeden z dôvodov. Ja nehovorím, že absolútne, ale jeden z dôvodov je aj vaša zlá sociálna politika a keď sa preukáže, že áno, pán minister, a napriek tomu v nej pokračujete, tak potom už hovoríme o čom, o vedomom konaní za účelom čoho? Poškodenia tejto krajiny, za účelom, čiže vy predáte to, že chcete uspieť vo voľbách alebo, že sa chcete páčiť, predáte. Neviem, to už sú potom už iné rozmery, ktoré majú aj asi možno aj iné dôsledky. V normálnych krajinách a pokiaľ teda sme v Európskej únii, tak aj tej bude na tom záležať, aby sme tu nevytvorili miesto, ktoré treba kontrolovať rampou, pán minister.
A toto môže byť jeden z tých týchto. Takže upozorňujem na to, že nevylučujem to, že budem komunikovať alebo sa snažiť komunikovať s ľuďmi v Európskej únii, v Európskej komisii a budem sa im snažiť plasticky dokumentovať, že sa dejú obrovské chyby v sociálnej politike tohto štátu napriek tomu, že sú už poznatky na úrovni dôkazov, že to škodí. Nech sa páči, potom vysvetľujte. Nečítajte knihu Dana Browna, teraz modernú, Inferno, ktorý sa, mimochodom, tiež tým zaoberá. To čo, Burian to číta alebo ja neviem. Viete, to sú, takto k tomu nepristupujme k tomuto problému, pán minister. A ešte vám zagratulujem nakoniec, teda že sa vám podarilo, čo sa vám podarilo, že mi prišlo predbežné opatrenie, že mám dať dole ten plagát, pán minister. Ja som ho dal predtým dole, lebo som mal pocit po našom stretnutí, že je to správne. Čiže nie kvôli tomu, to predbežné opatrenie prišlo včera alebo predvčerom. Pán minister, ale keď už máte teda takú moc, tak narábajte s ňou zodpovedne, to vám chcem povedať. Narábajte s mocou zodpovedne, lebo ja keď budem chcieť, alebo niekto, viete, koľko je organizácií, ktoré chcú, aby tam bol ten plagát? By ste neverili, keby šlo o to, či tam má byť ten plagát, že vaše ministerstvo je ministerstvom úžery, tak tam bude a môže vám aj Harabin podpísať, že to má dať dole niekto. Môže vám to aj Harabin a môže to tam ísť osobne zvesiť. Prosím vás, ale nežeňme to tam. Buďme - a ja chcem byť v tomto korektný. Očakávam, že prijmete nejaké výstupy z pohľadu toho, že či tam nebolo zrniečko pravdy. Ono nieže zrniečko, to bol klas! To bol obrovský klas pravdy na tom celom. A skončím. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.
Pán minister, dneska hrajú životopisný film o Stevovi Jobsovi, bol to človek, ktorý niečo vytvoril, prosím vás. On chodil pre polievku pre chudobných a po sebe zanechal firmu obrovskej hodnoty. To bol vizionár, človek, ktorý tvoril. Prosím vás pekne, nepôjdete tam dneska? Ja som vám kúpil, celej vláde, deviaty rad máte iba pre seba. Nepôjdete sa tam, prosím vás pekne, inšpirovať? Nepôjdete tam, že ako to trebárs, ale nehovorím, že vy nie ste, ja fakt si to nedovolím tvrdiť, ale možno pre inšpiráciu. Prečo, učiť sa dá celý život, pán minister. Učiť z príbehov tých, ktorí niečo dokázali, aby sme predstavili aj tieto príbehy. Nie príbehy všelijakých lúzrov, nímandov, šuflikantov, ktorých jedinou schopnosťou je urážať druhých a ničiť prípadne to, čo vytvorili.
Pán minister, tie lístky mám dneska na interpeláciách. Verím, že budete na interpeláciách, ale už koniec koncov je to aj vaša povinnosť, tak ja vám ich potom na tých interpeláciách odovzdám.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja by som opätovne chcel, tak ako v tom predchádzajúcom bode, poďakovať za hlavne vecnú diskusiu. K pánovi poslancovi Hlinovi sa pokúsim vyjadriť osobitne. Pochopil som, že tu niet nejakej zásadnej, by som povedal, ako zásadného odmietnutia z hľadiska filozofie zákona, ktorú predkladám, alebo novely zákona, tá je v podstate akceptovaná. Skôr sú tu pripomienky a názory potreby väčšej adresnosti. Použijem výraz, ktorý tu možno zaznel, väčšej odvahy ísť do týchto procesov hlbšie. No ja len, nehovorím to prvýkrát. Bohužiaľ, pri viacerých možnostiach a návrhoch zákonov som častokrát hovoril, že máme tu jeden, jeden veliký problém, a to je schopnosť testovať veci a mať k tomu relevantné podklady. A to je ten nešťastný UNITAS, ktorý tu bol veľakrát spomínaný, možno aj smerom k vám do opozičných lavíc. Bolo treba trošku viacej vplývať na bývalého pána ministra financií Mikloša, aby ten proces, ktorý rozbehol, dopadol lepšie. Ja by som bol privítal, len nemám vždy dobrý pocit a nie som presvedčený, že je najšťastnejšie riešenie to, čo viackrát sme už museli použiť, forma čestného vyhlásenia, pretože kontrolovať mnohé veci a mnohé čestné vyhlásenia následne potom, keď UNITAS bude zabehnutý a daný do užívania, bude veľmi, veľmi zložité a dokonca si myslím, že až nemožné. To je problém.
No a čo sa týka, týka pána Brocku, beriem viaceré veci, ktoré ste naznačili, len tak trošku mi chýbala vaša aktivita v rokoch 2007 - 2008. Pretože aj vtedy sa prijímali návrhy vzhľadom na zavedenie príplatku pri narodení dieťaťa. Vtedy vám nevadilo, že sa neakceptovalo a nezavádzalo testovanie príjmu pre skutočnosť, že je len určitý, pre istý okruh ľudí, a vtedy sme hovorili a v zákone boli zahrnuté len tri deti.
To znamená, ja beriem, ale hovorím zároveň, že ten problém, a dokonca on nie je len náš národný, on je širší, on je európsky. My by sme potrebovali ešte jednu ďalšiu dôležitú vec, odstrániť akékoľvek formy a možnosti, ktoré súvisia s daňovými únikmi formou daňových rajov a, bohužiaľ, už aj vnútri Európskej únie. To znamená, je to aj širší problém a myslím, že viete, o čom v tomto prípade hovorím. Ale akceptujem a zároveň dávam aj prísľub, že tak ako v predchádzajúcom zákone, tak aj v tomto som pripravený spolupracovať a akceptovať rozumné návrhy, ktoré budú ponúknuté. Sme v prvom čítaní, samozrejmá vec, je tu časový priestor, som pripravený aj prostredníctvom výborov sa zaoberať všetkými rozumnými myšlienkami.
No, pán poslanec Hlina. My sme sa aj osobne stretli. Ja som vám tú ponuku z tohto miesta dal. Pokladal som ten náš rozhovor, použijem výraz, za rozumný. Vy ste povedali svoje, ja som zareagoval. Myslel som, že si porozumieme. No na druhej strane, rozumiem istej vašej stratégii a taktike pri zakladaní novej politickej strany. Je vaším maximálnym cieľom sa v maximálnej miere zviditeľniť a byť v médiách, na obrazovke, možno za každú cenu. Tomu rozumiem. I keď si vôbec nemyslím, že týmto oslovíte voličov, a už vôbec týmto nepreberiete voličov SMER-u, ako ste sa boli bývale vyjadrili. Zásadne však odmietam kultúru, ktorú zavádzate tu v parlamente, myslím na ten včerajšok a zásadne odmietam a protestujem proti titulovaniu mojich spolupracovníkov hlupákmi a úžerníkmi. Tých dvadsaťtisíc ľudí, čo robí na ministerstve práce, sociálnych vecí si to nezaslúži. Opakujem, zásadne protestujem. (Potlesk.) Ale vás ubezpečujem, že vás za to tu v parlamente mlátiť nebudem, ako to robíte vy. Ďakujem pekne za vypočutie. (Potlesk.)