23. schôdza

Ja by som najprv k predrečníkovi len jednu poznámku. Aj keď to nesmiem, tá vecná rozprava bola aj včera k prvému sociálnemu zákonu, ktorý predkladal pán minister Richter a už dávno tu nebola taká dobrá nepolitická a vecná diskusia.
Ale teraz k pánovi poslancovi Beblavému. Ďakujem veľmi pekne, že vystúpil a že zanalyzoval túto situáciu. Aj som dobehol z kancelárie, aby som mu dal faktickú poznámku. A chcem povedať v podstate tri veci. Tá prvá vec je, že chválapánubohu, že vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku vyzerá tak, ako ho predkladá dnes pán minister Richter. Lebo pôvodne mal vyzerať ináč. To, čo je tu predložené, je v podstate technická novela, ktorá otvára priestor na pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Ale to, čo pôvodne uvažovalo urobiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, voči čomu si sa aj ty, pán poslanec Beblavý, veľmi silne a jasne postavil, bolo to, aby výrazným spôsobom obmedzilo poberanie rodičovského príspevku pre pracujúcich rodičov. Chválapánubohu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj vďaka aktivite SDKÚ - DS a pána poslanca Beblavého od toho odstúpilo.
A tá moja posledná poznámka je k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý si avizoval, ktorý by si chcel predložiť v druhom čítaní. Dnes máme rodičovský príspevok a dnes máme príspevok na starostlivosť o dieťa. Ony sa vlastne prekrývajú, ale nie sú totožné. Jeden dostáva rodič, keď sa stará o dieťa sám, druhý, keď dáva dieťa do zariadenia. Jeden z týchto príspevkov je logicky navrhovaný na valorizáciu a zväčšenie z 230 na 260 eur z dôvodu, že tie škôlky sú jednoducho stále drahšie. Na druhej strane ale platí aj to, čo na záver povedal pán poslanec Beblavý, že mali by sme systémovo uvažovať o tom, lebo ani toto nie je celkom systémové a spravodlivé sociálne riešenie. Mali by sme naozaj rozmýšľať o tom, ako podporiť pracujúcich ľudí, aby mali deti.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne, okrem toho teda, že chcem poďakovať za milé slová a chcel by som naozaj zdôrazniť, že práve takýto krok by nám otvoril priestor aj na valorizáciu toho štandardného rodičovského príspevku, lebo ak by teda väčší počet rodičov začal prechádzať do toho príspevku na starostlivosť hradeného zo štrukturálnych fondov, tak by sa vytváral práve rozpočtový priestor aspoň na čiastočnú valorizáciu, čo možno v súvislosti aj s privatizáciou zo strany vlády by mohlo toto vyrovnávanie docieliť. Priznám sa, že v tom, ako vnímam dnešnú situáciu v rezorte sociálnych vecí, je to asi jeden z mála možných zdrojov, ako takéto niečo dosiahnuť. Takže aj z tohto dôvodu by som naozaj veľmi apeloval, aby sme sa tomu venovali a spoločne to tu naozaj do toho druhého a tretieho čítania doriešili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí prítomní. Dovoľte aj mne pomerne rozsiahlejší príspevok k zákonu k rodičovskému príspevku, ktorý síce, tak ako je predložený, je relatívne stručný, ale tá jeho história, myslím si, že tí, čo počúvali predrečníka Mira Beblavého, tá jeho história vzniku a pripomienkového konania je veľmi zaujímavá a až dramatická. Takže tak isto by som si dovolil širšie sa k tomuto vyjadriť. Najskôr by som chcel ešte reagovať nie formou faktickej poznámky, ale keďže som v rozprave, na predrečníka Mira Beblavého, ktorému chcem poďakovať za veľmi, veľmi dobrý príspevok. To po prvé, ale ešte pred tým aj za tú robotu, ktorú urobil v tom pripomienkovom konaní, kedy sa pustil do organizácie tej hromadnej občianskej pripomienky, ktorá bola vypracovaná veľmi dobre a veľmi dobre spropagovaná a získala v rýchlom čase obrovskú podporu. Ja som sa tak isto snažil, mňa nenapadlo ísť cez pripomienky, ja som si tradične trošku poblogoval, čo malo tiež nejaký ohlas.
Ale teda keď sa ešte vrátim k tej histórii rodičovského príspevku, k prvej vláde Roberta Fica, áno, tak ako Miro Beblavý spomenul, prvá vláda Roberta Fica mala záväzok zvýšiť rodičovský príspevok. Bol to záväzok, s ktorým vyhrala v roku 2006 voľby, a záväzky sa majú plniť! Takže tento záväzok znel tak, že zvýši rodičovský príspevok na výšku čistej minimálnej mzdy. No čo sa teda stalo? Rodičovský príspevok síce zvýšený bol, ale to je ako ten vtip o tom, v tom rádiu Jerevan, nebudem vtipy rozprávať. Poďme k veci. Čiže bolo to zvýšenie len pre tretinu tých tzv. pracujúcich alebo dobrých, výrazmi Mira Beblavého dobrých matiek, to po prvé. Po druhé, to zvýšenie nebolo niekedy v roku 2006 po víťazných voľbách, ale bolo pekne-krásne až od 1. januára 2010, kedy už prvá Ficova vláda končila a vládla už len ten posledný necelý polrok. To zvýšenie bolo zároveň kompenzované, teda nebolo kompenzované, ale bolo teda riešené na úkor pracujúcich matiek, ktorým bol fakticky rodičovský príspevok odňatý. Ďalej, to zvýšenie nebolo na úroveň čistej minimálnej mzdy, ale nejakých 10, 15 eur tam jednoducho chýbalo. Lebo chýbalo, lebo nebolo. No a pre mňa ako nastupujúceho potom ministra po ministerke Tomanovej bolo dosť nešťastné aj to, že rozpočet na rok 2010, ktorý som po nej zdedil, vôbec neobsahoval navýšenie o tých zhruba 60 miliónov, ktoré pri všetkom tom, čo tu hovorím, predsa len na ten zvýšený rodičovský príspevok bolo potrebné niekde nájsť. Čiže prvá Ficova vláda zvýšila pre časť matiek rodičovský príspevok, to je fakt. Zvýšila ho až v poslednom polroku vládnutia, to je ďalší fakt a ďalší fakt je to, že v rozpočte na to nevyčlenila žiadne peniaze. A to nepríjemné dedičstvo sa vlastne vlečie až k ministrovi Richterovi, lebo sa to medzitým nejako pretransformovalo, chýba na aktívne politiky trhu práce, o tom určite pán minister bude hovoriť, že ja som mu teda nechal menej peňazí na aktívne politiky. No preto, lebo som potreboval zaplátať dieru na rodičovský príspevok. A tak si tu žijeme.
Dobre, ešte by som chcel k tomu príspevku na starostlivosť a k tomu, čo vlastne sme urobili my, pani poslankyňa Vaľová. Mne nemusel nikto hovoriť, čo mám ako minister práce robiť. Okamžite ako prvú z vecí po príchode na ministerstvo som začal organizovať zmenu zákona o rodičovskom príspevku tak, aby sa rodičovský príspevok znovu priznal aj pracujúcim rodičom, pracujúcim matkám a zároveň som pripravil aj zmenu pre príspevok na starostlivosť o dieťa. Sú to peniaze z eurofondov, sú to peniaze, ktoré môžeme šikovne využiť. A tí, čo si lepšie pamätajú, si pamätajú, že som navrhoval sumu až 300 eur mesačne, ale teda, nazvem to, po konzultácii s koaličnými partnermi som napokon v parlamente prijal ústup z tých navrhovaných 300 na 230. Ďalej sa k tomu vracať nebudem. Takže v zákone máme teraz príspevok na starostlivosť 230 eur. Takže to bola moja reakcia, resp. doplnenie slov môjho predrečníka.
A teraz k tomu, čo chcem teda povedať tak či onak. Ten zákon, ktorý tu máme pred sebou, taký aký teraz je, hodnotím pozitívne, pretože sú tam dve zmeny, ktoré teda hodnotím pozitívne. Po prvé, je to zamedzenie zneužívania rodičovského príspevku pri viacdetných rodinách, kedy, žiaľ, prax priniesla takú prax, že rodičia prvonarodené dieťa zverili do starostlivosti, do náhradnej starostlivosti napríklad starým rodičom a tí poberali na toto prvé dieťa rodičovský príspevok a druhé dieťa, ktoré sa tejto rodine narodilo o rok nato, na to druhé dieťa už čerpali rodičovský príspevok oni sami a keby tam náhodou bolo ešte tretie dieťa v krátkom slede, aj tam sa ešte niečo vymyslelo, aby sa tie deti porozdeľovali po širokom príbuzenstve a namiesto jedného rodičovského príspevku, ktorý by inak mal byť, v takomto prípade tá rodina brala dva, možno dokonca až tri rodičovské príspevky paralelne. A takýmto spôsobom to zneužívali. Ak sa táto prax týmto zamedzí, tak to bude len dobre.
Ďalej súhlasím aj so zavedením inštitútu osobitného príjemcu, pretože tak isto v prípadoch, kedy sa rodičovský príspevok - ľudovo povedané - prepije a nepoužije sa na to, aby dieťa malo zabezpečené svoje potreby, tak inštitút osobitného príjemcu je určite vhodnejší, ako nechať to tak, ako to je teraz. Takže z toho dôvodu tieto dve zmeny podporujem.
Ale teda vrátim sa k tomu procesu prijímania alebo navrhovania tohto zákona, pripomienkové konania a podobne, kedy pod kuratelou pána štátneho tajomníka Jozefa Buriana bol predložený do pripomienkového konania návrh, ktorý bol omnoho, ktorý sa v mnohom líšil od tejto definitívy. V prvom rade to bolo preto, lebo sa navrhovalo pôvodne, aby sa rodičovský príspevok znovu zobral pracujúcim rodičom a aby sa znova zaviedol dvojstupňový rodičovský príspevok. Čiže akýsi ako keby návrat do čias ministerky Tomanovej. Samozrejme, ja som s takýmto niečím súhlasiť nemohol a dovoľte mi ten svoj nesúhlas preniesť aj na túto parlamentnú pôdu a dovoľte mi k tomuto pár slov. Taký zákon, aký predložil minister, resp. pán štátny tajomník do pripomienkového konania, bol nesprávny, pretože bol namierený proti aktívnym rodičom, ktorí chcú, resp. môžu, majú možnosť pracovať, vedia si zabezpečiť starostlivosť o dieťa, možno pri práci na kratší úväzok, pri práci na dohodu, po večeroch, po víkendoch, kde sa to dieťa určite nebude niekde túlať, resp. nebude niekde, ako sa hovorí, v kúte, ale rodina, keď matka pracuje, postará sa otec alebo starí rodičia, rodina sa postará. Takéto šetrenie, takéto šetrenie štátu je skutočne šetrenie na tom nesprávnom mieste, na úkor rodín s malými deťmi. Jednoducho, toto nie, toto je neprípustné, aby sa šetrilo na rodinách s malými deťmi, ešte k tomu na tých rodinách, ktoré sú aktívne, a ktoré, kde tí rodičia pracujú, či už na tie čiastočné úväzky, alebo na dohody.
Ďalej, nesúhlasil som ani so zvýšením alebo zavedením dvojstupňového rodičovského príspevku, pretože na jednej strane síce pekne vyzerá, že by sa mal rodičovský príspevok zvýšiť na 260 eur, ale, tam je to ale, to zvýšenie sa malo týkať len tzv. pracujúcich matiek, to znamená tých matiek, ktoré boli pred pôrodom dieťaťa nemocensky poistené a poberali materské. Zároveň to zvýšenie na 260 eur nemalo byť počas celých troch rokov poberania, ale len do dvoch rokov veku dieťaťa. A tu si treba zároveň aj uvedomiť, že ak sa to malo týkať matiek, ktoré poberali materskú, tak tá materská sa vlastne poberá do siedmeho mesiaca veku dieťaťa. Čiže to zvýšenie na 260 eur by nebolo za tri roky, za 36 mesiacov, ale bolo by od 7. do 24. mesiaca veku dieťaťa, čiže rozhodne nie po celé tri roky. Ono to opticky vyzerá krásne, ale keď sa na to pozriete bližšie, tak zistíte, že až také terno to zase nie je. Pretože, pretože na druhej strane sa mal rodičovský príspevok znížiť na 160 eur pre všetky také matky, ktoré neboli pred pôrodom nemocensky poistené, resp. nepoberali materskú a mal sa znížiť na tých 160 eur na všetky deti, zdôrazňujem, na všetky deti vo veku od dvoch do troch rokov. Čiže aj tie pracujúce matky, aj tie matky, ktoré boli pred pôrodom nemocensky poistené a poberali materskú, tam by to vlastne fungovalo tak, že do siedmich mesiacov poberajú materské, od siedmeho mesiaca do 24. mesiaca rodičovský príspevok zvýšený na 260 eur, ale potom od 25. po 36. mesiac, ten posledný rok, by aj ony mali znížený rodičovský príspevok na 160 eur. Čiže až také krásne to nebolo. A keď si to vezmete a spočítate a prenásobíte, tak vlastne zistíte, že celý ten projekt zvýšenia rodičovského príspevku v skutočnosti by znamenal, že štát by takouto operáciou na úkor rodín s malými deťmi ušetril podľa mojich prepočtov okolo 24 miliónov eur ročne. Aj keď sa o tom v dôvodovej správe nenapísala ani čiarka a čo považujem za ťažké pokrytectvo, pán minister, že ste o tomto vôbec v dôvodovej správe v pripomienkovom konaní nič neuviedli, aj keď to nakoniec celé padlo a potvrdil to nepriamo pán premiér svojimi slovami, keď povedal, keď teda on zrušil tento dvojstupňový rodičovský príspevok, že na rodinách, na sociálnej politike sa šetriť nebude. Jednoducho takýmto tvrdým spôsobom ste chceli šetriť na úkor mladých rodín. To je hanba!
Aby bolo ešte jasné, aby som to ešte raz priblížil tomu, kto mi neverí. Rodičovský príspevok poberá okolo 140-tisíc poberateľov a z toho pri najlepšom optimizme maximálne ak polovica žien z toho je takých, ktoré predtým boli nemocensky poistené, resp. poberali materskú. Možno je ich ešte menej. Keby som zobral ako predpoklad, že polovica poberateľov by mala teda nárok podľa pôvodného návrhu na tu dočasne, na ten dočasne zvýšený rodičovský príspevok 260 eur, tak by to bolo vlastne zvýšenie o 56,80, o 56,80, nie o 60, pretože rodičovský príspevok by bol valorizovaný tak či tak od 1. januára, aj bude valorizovaný na 203 eur 20 centov. Čiže 18 mesiacov približne by tieto pracujúce, predtým pracujúce matky poberali o 56,80 viac, čo je spolu, o 1 022 eur viac by dostali do toho druhého roku veku dieťaťa, ale zároveň by v tom treťom roku poberania rodičovského príspevku mali rodičovský príspevok nižší o 43,20 po dobu dvanástich mesiacov, čo by znamenalo na druhej strane stratu 518 eur oproti súčasnosti. Čiže na jednej strane by mali plus 1 022, na druhej strane mínus 518, čiže tie takzvané pracujúce matky, predtým pracujúce matky by získali pri tom pôvodnom projekte o 504 eur naviac. Na druhej strane ale druhá polovica žien, ktoré predtým nemali materskú, a mali by rodičovský príspevok počas celých troch rokov nižší, znížený na 160 eur, by za 36 mesiacov mali menej o 43,20, čiže stratili by 1 555 eur. Čiže polovica žien by získala 504 eur, druhá polovica žien by stratila 1 555 eur a keď to celé prenásobíme tými počtami žien, ktoré poberajú rodičovský príspevok, tak prídeme k záveru, že štát by na tomto získal a rodiny by stratili 24 miliónov eur ročne, a čo je najhoršie, pripomeniem ešte jednu vec, že rodičovský príspevok až do šiestich rokov sa poberá v prípade, že ide o dieťa s ťažkými zdravotnými problémami, dieťa zdravotne postihnuté. Tam sa rodičovský príspevok poberá až do šiestich rokov, čiže rodiny, ktoré majú zdravotne postihnuté dieťa by dostávali nie 203 eur podľa súčasného zákona po dobu šiestich rokov, ale dostávali by len 160 eur po dobu šiestich rokov. Čiže rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom by za šesť rokov dostali o vyše 3 000 eur menej. Takáto je vaša sociálna politika, pán minister, na úkor rodín so zdravotne postihnutými deťmi ste chceli šetriť 3 000 eur na jednej rodine? Nečudujem sa budúcemu kandidátovi na prezidenta Slovenskej republiky, že tento proces politicky citlivo vo vhodnom čase zastavil. Dúfam ale, že ľudia si dobre zapamätajú, čo ste im chceli vyparatiť, že si to dobre zapamätajú, že na úkor mladých rodín ste chceli šetriť!
Ešte by som sa rád dotkol príspevku na starostlivosť o dieťa. V pôvodnom návrhu, ktorý ste predložili do pripomienkového konania, bolo zvýšenie na 260 eur. Logiku som tam videl v tom, že ak ste navrhovali zvýšenie rodičovského príspevku pre predtým pracujúce matky na 260 eur a zároveň odobratie rodičovského príspevku práve týmto pracujúcim matkám, ktoré sa skôr vrátia do zamestnania, tak ste im to chceli kompenzovať práve zvýšením príspevku na starostlivosť na 260 eur. Iná logika tam byť nemohla. Čiže podľa tohto vášho pôvodného plánu zrejme ste mali dosť peňazí na to, veď je to z eurofondov, ako už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšil na 260 eur. Zrazu príde pán premiér a stopne váš plán na dvojstupňový rodičovský príspevok a odoberanie rodičovského príspevku pracujúcim rodičom a vy zároveň znížite, resp. vrátite sa na pôvodných 230 eur. No to by to chcelo trošku väčšej veľkorysosti a keď to neurobíte vy, tak to navrhneme my a to navrhneme, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšil minimálne na vami pôvodne navrhovaných 260 eur. Predpokladám, že ministerstvo financií nič proti mať nebude, keď nemalo proti tomu vášmu pôvodnému zámeru. Ak by náhodou aj malo, tak to budem považovať za prejav ďalšieho ťažkého pokrytectva.
Zároveň si myslím, že by bolo vhodné sa zamyslieť nad tým, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa nielen zvyšoval, ale zároveň aby sa aj uvažovalo o predĺžení, o zvýšení veku detí, pri ktorých by bolo možné, aby rodičia, ak to dieťa dajú do predškolského zariadenia, mohli mať kompenzované náklady na tú starostlivosť o dieťa v zariadení vyšším a dlhšie poskytovaným príspevkom na starostlivosť. Tie tri roky je vek, kedy už časť detí je v predškolských zariadeniach, ak tie predškolské zariadenia sú k dispozícii, ale rodičia by určite privítali, keby túto možnosť čerpania pomoci, ktorá je z eurofondov a ktorá pomôže zvýšiť zamestnanosť nielen matiek, ale aj zamestnanosť v predškolských zariadeniach a ktorá zvýši úroveň života v obciach a mestách na Slovensku tým, že by mohli vzniknúť ďalšie zariadenia pre deti. Myslím si, že toto by všetci rodičia veľmi privítali a náš rozpočet by to stálo minimálne prostriedky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Chcem sa poďakovať aj pánovi poslancovi Mihálovi, že popísal naozaj to, ako sa tento návrh zákona rodil a ako keby potvrdil slová, ktoré som v predchádzajúcej faktickej poznámke povedal na pána poslanca Beblavého, že zaplať pánboh, že ten zákon vyzerá aspoň tak, ako ho teraz máme predložený v Národnej rade, lebo vyzeral úplne ináč pôvodný zámer ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zámer bol naozaj taký, že znižovaním rodičovského príspevku chceli jednoducho trestať pracujúcich rodičov. Trestať ich aj za to, že vykoná povedzme matka minimálnu aktivitu, že si privyrobí na nejakú dohodu, alebo funguje v nejakom slobodnom povolaní ako tlmočník, novinár, spisovateľ, to znamená, naozaj mohli sme byť svedkami úplne iného a dramatickejšieho návrhu zákona. To je moja prvá poznámka.
A druhá poznámka je k tomu, ako popisoval pán poslanec Mihál celý proces. No ale táto hra je už známa. Je to obľúbená politická hra našich kolegov zo strany SMER, že vždy niekto príde s nejakým návrhom, ktorý sa zdá byť priechodný a použiteľný, a keď sa ukáže, že verejná mienka sa proti tomu silne ohradí a silne sa postaví, tak v tej chvíli príde pán premiér, kandidát na prezidenta, ako záchranca a okamžite to zruší. Takže to je hra, ktorú sme už viackrát mohli pozorovať aj pri iných návrhoch. Pozorovali sme to aj pri rodičovskom príspevku. Otázne je len, a o tom zapochybujem, čo povedal pán poslanec v závere, že verejnosť si to určite všimla a zapamätá si. Obávam sa, že verejnosť si to nevšimla a veľmi si to nezapamätá. Dokonca je možné, že to pripísala ako pozitívne body pánovi premiérovi. Treba ale pripomenúť, že to bol pôvodný zámer ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pán štátny tajomník Burian ho komunikoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, pôvodne som k tomuto návrhu zákona ani nechcel vystupovať, pretože je to zaujímavé, ale zhodou okolností pohľad na túto dávku, na rodičovský príspevok mám bližší strane SMER ako napríklad k strane SDKÚ, a práve preto, že som nechcel polemizovať s mojím kolegom z SDKÚ Beblavým, preto som nechcel vystupovať k tomuto bodu. Ale vyprovokoval ma pán minister svojím záverečným slovom k predchádzajúcemu bodu, keď sme rokovali o príspevku pri narodení dieťaťa. No a keďže som naňho už nemohol vtedy reagovať, tak využívam príležitosť teraz. Pán minister, vašu reakciu považujem za veľmi povrchnú a plytkú. Ak ste mne vyčítali na moje vecné vystúpenie k tomu návrhu zákona, že vám chýbali moje aktivity v roku 2007 a ´8... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ale vy nemôžete reagovať na predchádzajúci bod programu! Ten sme uzatvorili. Vy musíte vystúpiť v rozprave k teraz prerokovanému bodu. Takže vy nemôžete reagovať na záverečné slovo pána ministra teraz. Tak vás poprosím...

Brocka, Július, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka, ja vystupujem v rozprave k tomuto bodu, ktorý prerokúvame, a poprosím vás, keby ste ma pozorne počúvali. My teraz preberáme sériu zákonov, sociálnych zákonov, čiže by som vás poprosil, keby ste ma neprerušovali, ja nebudem dlho hovoriť.
Pán minister, vy ste zabudli na to, že v roku 2007, keď ste boli prvýkrát vo vláde, teda nie, vy ste neboli minister, bola pani kolegyňa Tomanová, tak na Slovensku bol historicky najvyšší ekonomický rast - 10,5 % -, ale to nebola vaša zásluha, že ste boli druhý rok vo vláde! Vy ste sa viezli na svetovej alebo európskej konjunktúre ekonomickej, čiže vtedy ste boli, by som povedal, za vodou. Ak vám chýbali moje aktivity z toho roku, ja som sa angažoval aj vtedy v tejto oblasti.
A potom tá druhá neférová poznámka ku kolegovi Alojzovi Hlinovi. Ja som vecne diskutoval o tom, kde máte rezervy. Ja som vám navrhoval, ukazoval, ako môžete ušetriť vo vašej kapitole značné množstvo prostriedkov, kde sa plytvá. Kolega Hlina sa venoval veľmi obšírne druhej časti, by som povedal zneužívania tohoto príspevku, keď ho zneužívajú, akože zneužívajú, chudobní alebo že neplní účel, na ktorý je tá dávka určená. Vy ste si doňho kopli takým, by som povedal, veľmi povrchným spôsobom v súvislosti so včerajším incidentom, ktorého účastníkom bol aj váš poslanec Martvoň a ja ho považujem, ak chcete o tomto hovoriť a verejne hovoriť, za rovnako vinného účastníka toho konfliktu. A dokonca dnes si myslím to, čo som včera povedal ako hypotézu, že mám také podozrenie, že pán poslanec Martvoň potrebuje prekryť - to znamená vy SMER - niektoré nepopulárne informácie pre slovenskú verejnosť a takou napríklad včera bola tá zo Svetového ekonomického fóra v Davose, že Slovensko je na predposlednom mieste v Európskej únii z hľadiska konkurencieschopnosti. Za nami je už len Grécko! To, že sa dnes píše o tom včerajšom incidente a nehovorí sa o tej druhej veci, to znamená, vaša provokácia účel splnila.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán predseda, chcem vás poprosiť, v hlasovaní č. 96 mi nefungovala hlasovacia karta, hlasoval som za.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja budem vystupovať veľmi krátko. Materská, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, ale aj nesystémové príspevky, ako príspevok pri narodení dieťaťa a tak ďalej, to všetko je súbeh opatrení v rámci rodinnej politiky, otázka je, že či je tá rodinná politika nastavená správne. To, ako sa v tej či onej krajine nastaví systém rodinnej politiky, úzko súvisí s tým, ako v tej či onej krajine vyzerá demografická krivka, a my veľmi dobre vieme, že v uplynulých rokoch tá naša demografická krivka neuveriteľne závratným spôsobom klesá. Klesá, samozrejme, aj v iných krajinách strednej a východnej Európy, ale na Slovensku je to, je to veľmi markantné a veľmi hmatateľné. Naopak, napríklad v takých krajinách ako severské krajiny, teda Škandinávia, Británia, Írsko, Francúzsko, tam, naopak, napriek kríze, napriek všetkému tá demografická krivka stúpa. Možnože je načase si položiť otázku, že prečo je tomu tak a čo my vlastne robíme inak, ako robia tie krajiny. Samozrejme, že pokiaľ hovoríme o Veľkej Británii, Francúzsku, škandinávskych krajinách, veľmi dobre vieme, že tie rozpočty, ktoré oni venujú na opatrenia rodinnej politiky, sa nedajú porovnať s tým rozpočtom, ktorý máme k dispozícii u nás, ale podľa mňa je oveľa dôležitejšie pozrieť si, že na čo tie peniaze vynakladajú.
Už o tom hovoril kolega Beblavý, že ľudia podľa mňa na Slovensku, ktorí zvažujú, či mať, alebo nemať deti, respektíve koľko mať tých detí, ja si vôbec nemyslím, že oni uvažujú do ukončenia materskej, že im záleží na tom, že dostanú ten nesystémový príspevok, samozrejme, keď neberiem teraz do úvahy sociálne vylúčené spoločenstvo, lebo vieme, čo tam narobili tieto nesystémové dávky, ale taká tá bežná mladá rodina sa pozerá za horizont materskej. Uvedomme si, že materská aj jej dĺžka, aj jej výška je jedna z najdlhších v rámci Európskej dvadsaťsedmičky. My sa naozaj v rámci materskej ako nemáme na čo sťažovať, teraz myslím my ženy, alebo my mladí ľudia, alebo my ľudia, ktorí zvažujeme, či mať, alebo nemať rodinu. Ale ja si myslím, že ten zásadný problém nastáva vtedy, keď sa človek pozrie za horizont tej materskej a možnože aj za horizont toho rodičovského príspevku, čo s tým dieťaťom.
Veľmi dobre vieme, že aká je na Slovensku realita, máme nedostatok škôlok, nemáme vyriešené to, ako podporovať tie mladé rodiny, ktoré po troch rokoch veku dieťaťa umiestnia toto dieťa do škôlky, pretože aj ten príspevok na starostlivosť o dieťa myslí len na tie rodiny, ktoré umiestnia takéto dieťa do inštitúcie, kým nenadobudne tri roky. To znamená, že čo potom, čo od tých troch rokov do toho prvého ročníka základnej školy, kedy nastúpi na tú povinnú školskú dochádzku? Toto nemáme zodpovedané, my sa uberáme úplne opačným smerom, ako by sme sa uberať mali. To znamená, neustále riešime iba výšku tých finančných injekcií pre takéto rodiny a neustále omieľame len ten vek tri roky veku dieťaťa. Ale ja sa pýtam, že čo tie zvyšné tri roky, kedy to dieťa chodí do tej inštitúcie, chodí do tej materskej škôlky a tá rodina nie vždy má na to prostriedky. Samozrejme, tá rodina si vôbec môže gratulovať, keď to dieťa do nejakej škôlky dostane. To znamená, že, v skratke povedané, na Slovensku vôbec nevenujeme pozornosť službám pre mladé rodiny, predovšetkým predškolským zariadeniam, respektíve jasliam. A toto je ten bod, ktorý nás odlišuje od ostatných krajín, kde tá demografická krivka má rastúcu tendenciu napriek tomu, že napríklad vôbec nemajú takú dlhú materskú a ani nemajú takú vysokú materskú. Štát nijakým spôsobom, tento náš štát nijakým spôsobom nepodporuje vznik škôlok alebo jaslí. Samosprávy, ktoré to majú v kompetencii, to samozrejme nie vždy zvládajú a myslím si, že by bolo dobré povedať, prečo to nezvládajú. Je to aj kvôli zlému modelu prerozdeľovania podielových daní. Ja som nedávno bola v obciach Chorvátsky Grob, Čierna Voda a podobne, kde si jednoducho nemôžu dovoliť postaviť ďalšiu škôlku, nevedia, ako na to, dnes sa tomu budeme venovať v rámci interpelácií a hodiny otázok. Samozrejme, máme aj také samosprávy, ktoré to majú v kompetencii a úplne na to kašlú. Súkromné škôlky stoja príliš veľa peňazí, vieme, aká je realita, keď po troch rokoch, to znamená po rodičovskej dovolenke, nastúpi matka do práce, možnože nastúpi za nejakých 600 eur, 700 eur v hrubom a nemôže si dovoliť zaplatiť súkromnú škôlku za 300 eur.
Ako tento problém vyriešiť? Hovoril už o tom kolega Beblavý, hovoril o tom kolega Mihál, veľmi dobre vieme, že v tomto našom systéme tej rodinnej politiky máme inštitút príspevku na starostlivosť o dieťa, je to veľmi dobrá vec, to, že sa veľmi málo čerpá, je samozrejme spôsobené byrokraciou, o ktorej už hovoril Miro Beblavý, ale podľa mňa neexistuje nič jednoduchšie, ako zmeniť ten systém. Je to jednoduché nariadenie, ktoré pôjde na všetky úrady práce z ústredia, a dnes už vieme, že teda Brusel od nás neočakáva úplne to, ako sme tú byrokraciu minimálne v rámci príspevku na starostlivosť o dieťa nastavili my, takže to by mohla byť naozaj kozmetická úprava. Blíži sa nové programovacie obdobie, v Európskom sociálnom fonde bude dostatok peňazí, je tam jedna prioritná os, ktorá by mala predovšetkým slúžiť na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Ja si neviem predstaviť efektívnejšie využívanie týchto peňazí, ako dať to na deti, ktoré sú v predškolskom zariadení. To si ale vyžiada zmenu, môžme sa baviť o výške toho príspevku na starostlivosť o dieťa, Jozef Mihál už naznačil, že my pôjdeme tou cestou, že sa ho budeme snažiť zvýšiť, tak ako sme ho chceli zvýšiť aj v minulosti na 300 eur, neprešlo nám to. To znamená, že určite sa pokúsime nastaviť ho minimálne na tých 260 eur, čo by mohlo byť, mohla byť tá suma, ktorá by zohľadňovala reálne náklady, ktoré sú spojené napríklad so súkromnou škôlkou v dnešných časoch. Ale za najdôležitejšiu vec považujem to, aby sa predĺžila možnosť poberania príspevku na starostlivosť o dieťa až do šiesteho roku veku dieťaťa, to znamená, kým to dieťa nenastúpi na povinnú školskú dochádzku do prvého ročníka základnej školy.
Ak urobíme takéto opatrenia, odbremeníme strašné množstvo žien. Naozaj nestačí sa zaoberať iba tým, že aká má byť výška toho príspevku, ale pozrime sa trochu za horizont toho, kedy má žena možnosť poberať rodičovský príspevok a skúsme to predĺžiť, pretože nás to bude stáť minimum, minimum peňazí zo štátneho rozpočtu, keďže to vieme do veľkej miery pokryť z Európskeho sociálneho fondu. Takýto pozmeňujúci návrh my určite pripravíme do druhého čítania, ja pevne verím, že aj pán minister, ktorý tu teraz sedí, si to vypočul teraz, vypočuje si, keď to predložíme, kolegovia, tak ako tu teraz sedíte, že sa minimálne zamyslíte nad tým, že toto by bolo naozaj efektívne míňanie, efektívne míňanie peňazí, ktoré máme v Európskom sociálnom fonde predovšetkým na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a pevne verím, že to podporíte.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ešte by som rád stručne niekoľko poznámok, ktoré som nepovedal v prvom vystúpení a ktoré sú trošku na inú tému. Takže v prvom rade, postoj SaS k rodičovskému príspevku je ten, že rodičovský príspevok by v konečnom dôsledku, konečnom dôsledku, keď teda budeme mať jednotný systém výberu daní, odvodov, sociálnych dávok, keď bude UNITAS naplno bežať, mal by byť skutočne takisto naviazaný na výšku príjmu rodičov a mal by sa postupne znižovať s narastajúcim príjmom rodičov, pretože jednoducho nie je asi cieľom rodičovského príspevku ako jednej zo štátnych sociálnych dávok financovať takzvané bohaté rodiny, skôr naopak. A druhá vec, druhá vec, ktorá súvisí, nazvem to teda s tým súčasným stavom, pokiaľ sa nedopracujeme k tomu, aby sme vedeli testovať výšku príjmu a urobiť to naozaj poriadne, tak ak sa vrátim napríklad k návrhom pána kolegu Kaníka, možno aj trošku za neho to poviem a pozriem sa na to, čo bolo navrhované do pripomienkového konania vami, pán minister, či ten dvojstupňový rodičovský príspevok, pretože aj pán Kaník tu dáva návrhy na dvojstupňový rodičovský príspevok, ale keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Jednoducho, vy ste navrhli, aby ten nižší rodičovský príspevok mali všetky tie matky, ktoré neboli pred pôrodom dostatočne dlho nemocensky poistené, čiže neboli poistené aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, čiže inými slovami nemali nárok na materskú. Pán poslanec Kaník navrhuje, aby nižší rodičovský príspevok mali tie ženy, respektíve tie rodiny, kde ani jeden z rodičov za posledné štyri roky pred narodením dieťaťa nebol aspoň, asi presne to nepoviem, šesť mesiacov alebo deväť mesiacov nejakým spôsobom pracovne aktívny alebo študoval a podobne. Čo je, čo sú zásadne rozdielne dve veci, pretože podľa vášho návrhu by nižší rodičovský príspevok napríklad mali - a myslím si, že to je nesprávne, nesprávny postoj -, mali tie ženy, ktorým sa narodilo dieťa, keď študovali na vysokej škole, dajme tomu, a podobne.
Množstvo mladých žien po vyštudovaní si jednoducho nevie nájsť prácu. Veď tá nezamestnanosť mladých sa pohybuje vyše 30 percent. Jednoducho, je množstvo mladých žien, ktoré chcú pracovať, chcú teda platiť nemocenské poistenie a rady by mali tú materskú, ale nemajú ako, skrátka nemajú prácu. Nemôžu za to, jednoducho sú v ťažkej životnej situácii, po vyštudovaní nemajú prácu a narodí sa im dieťa. Častokrát to je v praxi tak, jednoducho tak to je, že mladá žena vyštuduje, nevie si nájsť prácu, má partnera, zoberú sa a rieši svoju situáciu tým, že teda skrátka otehotnie a má dieťa, pretože si nevie nájsť prácu, tak pre ňu je jednoducho logickým vyústením v takejto životnej situácii voľba, že teda pôjdem, pôjdem, budeme mať dieťa, vychovám ho a potom sa možno v priebehu toho času snáď nejaká práca nájde. A, samozrejme, mnohokrát je to tak, že aj keď nejaká potenciálna pracovná možnosť pre mladú absolventku niekde sa aj naskytne, tak zamestnávateľ, no, žiaľ, je to tak, príde, pozrie sa, aha, mladá žena, bude mať zrejme deti, no nezoberie ju jednoducho do zamestnania. Skrátka tieto ženy sú, či sa nám to páči, alebo nie, v reálnom živote dosť hendikepované pri získavaní, pri hľadaní zamestnania. Tak to jednoducho, bohužiaľ, je. A to žiadnym zákonom nezmeníme. A takéto ženy by sme vlastne chceli trestať.
Návrh pána kolegu Kaníka by akceptoval, že ide o osobu, o matku, ktorá študovala, a tým pádom by jej nepoprel nárok na ten riadny rodičovský príspevok. Čiže to je obrovský rozdiel! A to už ani nebudem spomínať mladé ženy, ktoré sú invalidné, napríklad invalidky z mladosti. Narodí sa im dieťa, samozrejme, nemocensky poistené nie sú, nárok na materské nemajú, a vy by ste im zobrali ten vyšší rodičovský a dali ten nižší rodičovský príspevok! To je dosť zásadný rozdiel v prístupe, keď už by teda mal byť, keď už by mal byť dvojstupňový rodičovský príspevok, zásadný rozdiel v prístupe, kto si zaslúži a kto si nezaslúži ten vyšší rodičovský príspevok. Čiže keby ste sa náhodou niekedy v budúcnosti chceli vrátiť k týmto úvahám, tak poprosím, aby ste brali do úvahy to, že nie každá žena, ktorá nemá nárok na materské, je, v úvodzovkách, darebák, ktorý sa vyhýba práci a treba ju potrestať nižším rodičovským príspevkom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, v prvom rade by som chcela povedať jedno, že pán minister určite myslel, Richter, aj na študentky. A na druhej strane viete veľmi dobre, že je možné, aby sa študenti poistili pre účely sociálneho poistenia v zmysle zákona 461, čiže určite takýto krok je možný.
Ale viete, nedá mi, aby som nespomenula jednu vec. Vy ste tu hovorili o tom, že som vám zanechala nepokrytý rodičovský príspevok a že ste museli čerpať z prostriedkov zamestnanosti. Ja som vám na zamestnanosť nechala 91 miliónov eur. Vy ste koľko nechali pánovi ministrovi Richterovi? Ani cent. Čiže chcete hovoriť o niečom, že minister to alebo tamto a dribluje. Ani mne predchádzajúci minister nezanechal, ministerka, nezanechala toľko, aby som mohla napĺňať svoje ciele politiky. Ale musím úprimne povedať to, že vy ste ministrovi Richterovi zanechali ďaleko horšiu situáciu ako ja, pretože ste mali nastavenú rodinnú politiku, mali ste tam príspevok pri starostlivosti, mali ste príspevky rodinám s deťmi a riešili sme aj hmotnú núdzu pre rodiny s deťmi, ktoré dovtedy boli decimované, povedzme si úprimne. Ale pokiaľ ide o zamestnanosť nechali ste len narastajúcu mieru nezamestnanosti pánu Richterovi.
Ďakujem.

No, chcelo by to reakciu. Ale pani kolegyňa, hovoríte úplne od veci, takže ja budem radšej ticho, ako pokračovať vo vašich slovách.