23. schôdza

Pán predseda, chcem vás poprosiť, v hlasovaní č. 96 mi nefungovala hlasovacia karta, hlasoval som za.

Poprosím do zápisu.
Vyhlasujem prestávku do 11.15 h a budeme pokračovať v rozprave.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave, pána ministra tu máme, ešte poprosím pána spravodajcu. Máme aj pani spravodajkyňu. Dávam teraz možnosť, to sú procedurálne návrhy? Pán predseda Mamojka? Je tu? Nie je procedurálny, čiže dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Traja poslanci, pani poslankyňa Nicholsonová, prosím? (Reakcia z pléna.)
Je tu pán poslanec Mamojka? (Reakcia z pléna.) Takže poprosím pána poslanca Mamojku dať preč, on asi stlačil tlačítko ešte pred mojou výzvou na prihlásenie.
Takže dvaja, pani poslankyňa Nicholsonová a pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja budem vystupovať veľmi krátko. Materská, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, ale aj nesystémové príspevky, ako príspevok pri narodení dieťaťa a tak ďalej, to všetko je súbeh opatrení v rámci rodinnej politiky, otázka je, že či je tá rodinná politika nastavená správne. To, ako sa v tej či onej krajine nastaví systém rodinnej politiky, úzko súvisí s tým, ako v tej či onej krajine vyzerá demografická krivka, a my veľmi dobre vieme, že v uplynulých rokoch tá naša demografická krivka neuveriteľne závratným spôsobom klesá. Klesá, samozrejme, aj v iných krajinách strednej a východnej Európy, ale na Slovensku je to, je to veľmi markantné a veľmi hmatateľné. Naopak, napríklad v takých krajinách ako severské krajiny, teda Škandinávia, Británia, Írsko, Francúzsko, tam, naopak, napriek kríze, napriek všetkému tá demografická krivka stúpa. Možnože je načase si položiť otázku, že prečo je tomu tak a čo my vlastne robíme inak, ako robia tie krajiny. Samozrejme, že pokiaľ hovoríme o Veľkej Británii, Francúzsku, škandinávskych krajinách, veľmi dobre vieme, že tie rozpočty, ktoré oni venujú na opatrenia rodinnej politiky, sa nedajú porovnať s tým rozpočtom, ktorý máme k dispozícii u nás, ale podľa mňa je oveľa dôležitejšie pozrieť si, že na čo tie peniaze vynakladajú.
Už o tom hovoril kolega Beblavý, že ľudia podľa mňa na Slovensku, ktorí zvažujú, či mať, alebo nemať deti, respektíve koľko mať tých detí, ja si vôbec nemyslím, že oni uvažujú do ukončenia materskej, že im záleží na tom, že dostanú ten nesystémový príspevok, samozrejme, keď neberiem teraz do úvahy sociálne vylúčené spoločenstvo, lebo vieme, čo tam narobili tieto nesystémové dávky, ale taká tá bežná mladá rodina sa pozerá za horizont materskej. Uvedomme si, že materská aj jej dĺžka, aj jej výška je jedna z najdlhších v rámci Európskej dvadsaťsedmičky. My sa naozaj v rámci materskej ako nemáme na čo sťažovať, teraz myslím my ženy, alebo my mladí ľudia, alebo my ľudia, ktorí zvažujeme, či mať, alebo nemať rodinu. Ale ja si myslím, že ten zásadný problém nastáva vtedy, keď sa človek pozrie za horizont tej materskej a možnože aj za horizont toho rodičovského príspevku, čo s tým dieťaťom.
Veľmi dobre vieme, že aká je na Slovensku realita, máme nedostatok škôlok, nemáme vyriešené to, ako podporovať tie mladé rodiny, ktoré po troch rokoch veku dieťaťa umiestnia toto dieťa do škôlky, pretože aj ten príspevok na starostlivosť o dieťa myslí len na tie rodiny, ktoré umiestnia takéto dieťa do inštitúcie, kým nenadobudne tri roky. To znamená, že čo potom, čo od tých troch rokov do toho prvého ročníka základnej školy, kedy nastúpi na tú povinnú školskú dochádzku? Toto nemáme zodpovedané, my sa uberáme úplne opačným smerom, ako by sme sa uberať mali. To znamená, neustále riešime iba výšku tých finančných injekcií pre takéto rodiny a neustále omieľame len ten vek tri roky veku dieťaťa. Ale ja sa pýtam, že čo tie zvyšné tri roky, kedy to dieťa chodí do tej inštitúcie, chodí do tej materskej škôlky a tá rodina nie vždy má na to prostriedky. Samozrejme, tá rodina si vôbec môže gratulovať, keď to dieťa do nejakej škôlky dostane. To znamená, že, v skratke povedané, na Slovensku vôbec nevenujeme pozornosť službám pre mladé rodiny, predovšetkým predškolským zariadeniam, respektíve jasliam. A toto je ten bod, ktorý nás odlišuje od ostatných krajín, kde tá demografická krivka má rastúcu tendenciu napriek tomu, že napríklad vôbec nemajú takú dlhú materskú a ani nemajú takú vysokú materskú. Štát nijakým spôsobom, tento náš štát nijakým spôsobom nepodporuje vznik škôlok alebo jaslí. Samosprávy, ktoré to majú v kompetencii, to samozrejme nie vždy zvládajú a myslím si, že by bolo dobré povedať, prečo to nezvládajú. Je to aj kvôli zlému modelu prerozdeľovania podielových daní. Ja som nedávno bola v obciach Chorvátsky Grob, Čierna Voda a podobne, kde si jednoducho nemôžu dovoliť postaviť ďalšiu škôlku, nevedia, ako na to, dnes sa tomu budeme venovať v rámci interpelácií a hodiny otázok. Samozrejme, máme aj také samosprávy, ktoré to majú v kompetencii a úplne na to kašlú. Súkromné škôlky stoja príliš veľa peňazí, vieme, aká je realita, keď po troch rokoch, to znamená po rodičovskej dovolenke, nastúpi matka do práce, možnože nastúpi za nejakých 600 eur, 700 eur v hrubom a nemôže si dovoliť zaplatiť súkromnú škôlku za 300 eur.
Ako tento problém vyriešiť? Hovoril už o tom kolega Beblavý, hovoril o tom kolega Mihál, veľmi dobre vieme, že v tomto našom systéme tej rodinnej politiky máme inštitút príspevku na starostlivosť o dieťa, je to veľmi dobrá vec, to, že sa veľmi málo čerpá, je samozrejme spôsobené byrokraciou, o ktorej už hovoril Miro Beblavý, ale podľa mňa neexistuje nič jednoduchšie, ako zmeniť ten systém. Je to jednoduché nariadenie, ktoré pôjde na všetky úrady práce z ústredia, a dnes už vieme, že teda Brusel od nás neočakáva úplne to, ako sme tú byrokraciu minimálne v rámci príspevku na starostlivosť o dieťa nastavili my, takže to by mohla byť naozaj kozmetická úprava. Blíži sa nové programovacie obdobie, v Európskom sociálnom fonde bude dostatok peňazí, je tam jedna prioritná os, ktorá by mala predovšetkým slúžiť na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Ja si neviem predstaviť efektívnejšie využívanie týchto peňazí, ako dať to na deti, ktoré sú v predškolskom zariadení. To si ale vyžiada zmenu, môžme sa baviť o výške toho príspevku na starostlivosť o dieťa, Jozef Mihál už naznačil, že my pôjdeme tou cestou, že sa ho budeme snažiť zvýšiť, tak ako sme ho chceli zvýšiť aj v minulosti na 300 eur, neprešlo nám to. To znamená, že určite sa pokúsime nastaviť ho minimálne na tých 260 eur, čo by mohlo byť, mohla byť tá suma, ktorá by zohľadňovala reálne náklady, ktoré sú spojené napríklad so súkromnou škôlkou v dnešných časoch. Ale za najdôležitejšiu vec považujem to, aby sa predĺžila možnosť poberania príspevku na starostlivosť o dieťa až do šiesteho roku veku dieťaťa, to znamená, kým to dieťa nenastúpi na povinnú školskú dochádzku do prvého ročníka základnej školy.
Ak urobíme takéto opatrenia, odbremeníme strašné množstvo žien. Naozaj nestačí sa zaoberať iba tým, že aká má byť výška toho príspevku, ale pozrime sa trochu za horizont toho, kedy má žena možnosť poberať rodičovský príspevok a skúsme to predĺžiť, pretože nás to bude stáť minimum, minimum peňazí zo štátneho rozpočtu, keďže to vieme do veľkej miery pokryť z Európskeho sociálneho fondu. Takýto pozmeňujúci návrh my určite pripravíme do druhého čítania, ja pevne verím, že aj pán minister, ktorý tu teraz sedí, si to vypočul teraz, vypočuje si, keď to predložíme, kolegovia, tak ako tu teraz sedíte, že sa minimálne zamyslíte nad tým, že toto by bolo naozaj efektívne míňanie, efektívne míňanie peňazí, ktoré máme v Európskom sociálnom fonde predovšetkým na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a pevne verím, že to podporíte.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Mihál do rozpravy.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ešte by som rád stručne niekoľko poznámok, ktoré som nepovedal v prvom vystúpení a ktoré sú trošku na inú tému. Takže v prvom rade, postoj SaS k rodičovskému príspevku je ten, že rodičovský príspevok by v konečnom dôsledku, konečnom dôsledku, keď teda budeme mať jednotný systém výberu daní, odvodov, sociálnych dávok, keď bude UNITAS naplno bežať, mal by byť skutočne takisto naviazaný na výšku príjmu rodičov a mal by sa postupne znižovať s narastajúcim príjmom rodičov, pretože jednoducho nie je asi cieľom rodičovského príspevku ako jednej zo štátnych sociálnych dávok financovať takzvané bohaté rodiny, skôr naopak. A druhá vec, druhá vec, ktorá súvisí, nazvem to teda s tým súčasným stavom, pokiaľ sa nedopracujeme k tomu, aby sme vedeli testovať výšku príjmu a urobiť to naozaj poriadne, tak ak sa vrátim napríklad k návrhom pána kolegu Kaníka, možno aj trošku za neho to poviem a pozriem sa na to, čo bolo navrhované do pripomienkového konania vami, pán minister, či ten dvojstupňový rodičovský príspevok, pretože aj pán Kaník tu dáva návrhy na dvojstupňový rodičovský príspevok, ale keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Jednoducho, vy ste navrhli, aby ten nižší rodičovský príspevok mali všetky tie matky, ktoré neboli pred pôrodom dostatočne dlho nemocensky poistené, čiže neboli poistené aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, čiže inými slovami nemali nárok na materskú. Pán poslanec Kaník navrhuje, aby nižší rodičovský príspevok mali tie ženy, respektíve tie rodiny, kde ani jeden z rodičov za posledné štyri roky pred narodením dieťaťa nebol aspoň, asi presne to nepoviem, šesť mesiacov alebo deväť mesiacov nejakým spôsobom pracovne aktívny alebo študoval a podobne. Čo je, čo sú zásadne rozdielne dve veci, pretože podľa vášho návrhu by nižší rodičovský príspevok napríklad mali - a myslím si, že to je nesprávne, nesprávny postoj -, mali tie ženy, ktorým sa narodilo dieťa, keď študovali na vysokej škole, dajme tomu, a podobne.
Množstvo mladých žien po vyštudovaní si jednoducho nevie nájsť prácu. Veď tá nezamestnanosť mladých sa pohybuje vyše 30 percent. Jednoducho, je množstvo mladých žien, ktoré chcú pracovať, chcú teda platiť nemocenské poistenie a rady by mali tú materskú, ale nemajú ako, skrátka nemajú prácu. Nemôžu za to, jednoducho sú v ťažkej životnej situácii, po vyštudovaní nemajú prácu a narodí sa im dieťa. Častokrát to je v praxi tak, jednoducho tak to je, že mladá žena vyštuduje, nevie si nájsť prácu, má partnera, zoberú sa a rieši svoju situáciu tým, že teda skrátka otehotnie a má dieťa, pretože si nevie nájsť prácu, tak pre ňu je jednoducho logickým vyústením v takejto životnej situácii voľba, že teda pôjdem, pôjdem, budeme mať dieťa, vychovám ho a potom sa možno v priebehu toho času snáď nejaká práca nájde. A, samozrejme, mnohokrát je to tak, že aj keď nejaká potenciálna pracovná možnosť pre mladú absolventku niekde sa aj naskytne, tak zamestnávateľ, no, žiaľ, je to tak, príde, pozrie sa, aha, mladá žena, bude mať zrejme deti, no nezoberie ju jednoducho do zamestnania. Skrátka tieto ženy sú, či sa nám to páči, alebo nie, v reálnom živote dosť hendikepované pri získavaní, pri hľadaní zamestnania. Tak to jednoducho, bohužiaľ, je. A to žiadnym zákonom nezmeníme. A takéto ženy by sme vlastne chceli trestať.
Návrh pána kolegu Kaníka by akceptoval, že ide o osobu, o matku, ktorá študovala, a tým pádom by jej nepoprel nárok na ten riadny rodičovský príspevok. Čiže to je obrovský rozdiel! A to už ani nebudem spomínať mladé ženy, ktoré sú invalidné, napríklad invalidky z mladosti. Narodí sa im dieťa, samozrejme, nemocensky poistené nie sú, nárok na materské nemajú, a vy by ste im zobrali ten vyšší rodičovský a dali ten nižší rodičovský príspevok! To je dosť zásadný rozdiel v prístupe, keď už by teda mal byť, keď už by mal byť dvojstupňový rodičovský príspevok, zásadný rozdiel v prístupe, kto si zaslúži a kto si nezaslúži ten vyšší rodičovský príspevok. Čiže keby ste sa náhodou niekedy v budúcnosti chceli vrátiť k týmto úvahám, tak poprosím, aby ste brali do úvahy to, že nie každá žena, ktorá nemá nárok na materské, je, v úvodzovkách, darebák, ktorý sa vyhýba práci a treba ju potrestať nižším rodičovským príspevkom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Tomanová, faktická poznámka? Končím možnosť, nie? Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Tomanovú. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, v prvom rade by som chcela povedať jedno, že pán minister určite myslel, Richter, aj na študentky. A na druhej strane viete veľmi dobre, že je možné, aby sa študenti poistili pre účely sociálneho poistenia v zmysle zákona 461, čiže určite takýto krok je možný.
Ale viete, nedá mi, aby som nespomenula jednu vec. Vy ste tu hovorili o tom, že som vám zanechala nepokrytý rodičovský príspevok a že ste museli čerpať z prostriedkov zamestnanosti. Ja som vám na zamestnanosť nechala 91 miliónov eur. Vy ste koľko nechali pánovi ministrovi Richterovi? Ani cent. Čiže chcete hovoriť o niečom, že minister to alebo tamto a dribluje. Ani mne predchádzajúci minister nezanechal, ministerka, nezanechala toľko, aby som mohla napĺňať svoje ciele politiky. Ale musím úprimne povedať to, že vy ste ministrovi Richterovi zanechali ďaleko horšiu situáciu ako ja, pretože ste mali nastavenú rodinnú politiku, mali ste tam príspevok pri starostlivosti, mali ste príspevky rodinám s deťmi a riešili sme aj hmotnú núdzu pre rodiny s deťmi, ktoré dovtedy boli decimované, povedzme si úprimne. Ale pokiaľ ide o zamestnanosť nechali ste len narastajúcu mieru nezamestnanosti pánu Richterovi.
Ďakujem.

Vaša reakcia. Chcete, pán poslanec?

No, chcelo by to reakciu. Ale pani kolegyňa, hovoríte úplne od veci, takže ja budem radšej ticho, ako pokračovať vo vašich slovách.