23. schôdza

3.9.2013 - 25.9.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

5.9.2013 o 14:51 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 14:43

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nie.
Ďakujem, pani ministerka.
Pristúpime k ďalšej otázke, ktorú položil pán poslanec Martin Fecko ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi: "Prečo sa starobný dôchodok vypočítava u ľudí, ktorí nepracovali, zo základu priemernej mzdy v národnom hospodárstve a iným, ktorí odpracovali aj desiatky rokov pre štát a nedosiahla ich mzda úroveň priemernej mzdy, sa berie iba z tejto výšky? Nie je to diskriminačné, aby ľudia, ktorí vytvorili hodnoty pre túto krajinu, mali nižší dôchodok ako tí, čo nevytvorili nič? Čo s tým vláda mieni urobiť?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

5.9.2013 o 14:43 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:46

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Nárok na starobný dôchodok je podľa zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení neskorších predpisov podmienený dovŕšením dôchodkového veku a získaním minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia a to bez ohľadu na to, či sa jedná o obdobie získané formou povinného dôchodkového poistenia, alebo dobrovoľného dôchodkového poistenia, alebo obdobie získané dodatočným zaplatením v zákonom taxatívne ustanovených prípadoch, napríklad za obdobie zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov.
Na výpočet sumy starobného dôchodku je rozhodujúci priemerný osobný mzdový bod získaný v zásade počas celého ekonomicky aktívneho života. Obdobie dôchodkového poistenia, to je v zásade odpracované roky za celý život a aktuálna dôchodková hodnota. V princípe platí, že ak poistenec počas svojho aktívneho života dosahoval príjem na úrovni priemernej mzdy a získal obdobie dôchodkového poistenia 40 rokov, jeho dôchodok v pomere k priemernej mzde vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky bude približne 50 % z jeho predchádzajúceho zárobku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že človek, ktorý celý život nepracoval, teda neplatil poistné a ani nebolo zaňho zaplatené poistné napríklad zo strany štátu, nemá nárok na dôchodok, pretože nezískal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Osobitným prípadom sú poistné obdobia, počas ktorých poistné hradí štát. Ide o obdobia, počas ktorých je činnosť poistenca hodnotená ako celospoločensky prospešná, napríklad obdobie starostlivosti o dieťa, opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo výkon osobnej asistencie. Zákon oceňuje takéto osoby tým, že štát za ne hradí poistné. Vymeriavacím základom takejto osoby však nie je priemerná mzda, ale v zásade 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, je to konkrétne v prípade starostlivosti o dieťa, respektíve 50 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, pokiaľ sa jedná o ostatných poistencov štátu. To znamená, že vo všetkých vecných argumentoch, ktoré som použil vo svojej odpovedi, vyplýva, že starobný dôchodok sa nevypočítava u ľudí, ktorí nepracovali, zo základu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takíto ľudia totiž nemajú nárok na starobný dôchodok. V prípade poistencov štátu nemožno hovoriť o pozitívnej diskriminácii voči pracujúcim zamestnancom, keďže činnosť, ktorú vykonávajú, je v celospoločenskom záujme a v zásade im objektívne znemožňuje plnohodnotný výkon zárobkovej činnosti, čo je však dôležité a čo chcem zvýrazniť. V každom prípade si však uvedomujeme, že vnímanie, nazvem to nespokojnosti s tým, že pre niektorých poistencov štátu - a to práve tých, ktorí v zásade nikdy nepracovali a vôbec nemajú záujem pracovať - sú deti silným motivačným faktorom pre zabezpečenie si dôchodku. Túto otázku analyzujeme, hľadáme optimálne riešenie a ideme ju urýchlene riešiť, pretože chceme eliminovať takéto situácie. Toto riešenie by malo byť súčasťou anuitnej novely zákona, ktorú predbežne pripravujeme do Národnej rady hneď začiatkom budúceho roku.
Skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:46 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:46

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

5.9.2013 o 14:46 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:50

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď a chcel by som sa opýtať. Ja som mal na mysli tých ľudí, ktorí, za ktorých platil štát, dajme tomu tých 15 rokov odpracovali, možno aj 40 rokov, respektíve 40 rokov boli akože kvázi, proste boli tu na Slovensku, ale štát za nich platil a viac-menej ako ich, čo vlastne nevytvorili hodnotu, ako im chceme teda vypočítať ten ich dôchodok, ako by mali dostať, keď môžem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

5.9.2013 o 14:50 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:50

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Nech sa páči, pán minister.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

5.9.2013 o 14:50 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:51

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, snažil som sa vyjadriť, kto sú poistenci štátu. Sú to matky, ktoré sa starajú o svoje deti, alebo sú to poistenci štátu, ktorí opatrujú ťažko zdravotne postihnuté osoby, prípadne zabezpečujú výkon osobnej asistencie. Toto sú priamo definovaní poistenci štátu. Na tých sa vzťahujú tie percentá, ktoré som predtým vymenoval. To znamená, oni plnia nárok vzhľadom na to, že im z objektívnych dôvodov nebolo umožnené pracovať, lebo sa starali o dieťa alebo o zdravotne postihnutú osobu, alebo zabezpečovali výkon osobnej asistencie takejto osobe. Ale opakujem ešte raz, je aj táto otázka zneužívaná. Ja nechcem hovoriť o nejakých etnikách a práve preto máme záujem a budeme riešiť. A opakujem, vo veľmi krátkej dobe. Do pol roka bude pripravený návrh zákona, ktorý bude aj túto oblasť zohľadňovať, pretože sme toho názoru, že je tu kategória ľudí, ktorá zneužíva tento systém, a z toho titulu je to treba riešiť. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:51 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:51

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Hudacký ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi: "Vážený pán minister, v akom termíne predpokladáte rozhodnutie o variante výstavby rýchlostnej cesty R4 Hanušovce nad Topľou - Svidník, ktorej projekčnú prípravu ste zastavili v januári 2013? Môžu obyvatelia regiónu na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti očakávať aj iné varianty, aké boli doteraz prezentované - modrý a červený - verejnosti?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

5.9.2013 o 14:51 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:52

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava, v ktorej kompetencii je príprava rýchlostnej cesty R4, vyhlásila dňa 25. 5. 2013 verejné obstarávanie na predmet zákazky R4 štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika - Kapušany, štúdia realizovateľnosti. Predmetom tejto štúdie realizovateľnosti je vyhľadanie a posúdenie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia novej trasy rýchlostnej cesty R4 v danom úseku. Termín na predloženie ponúk uchádzačov na vypracovanie zákazky bol dňa 27. 6. 2013 a predpokladaná lehota na jej dokončenie bola v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladov do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy na vypracovanie štúdie realizovateľnosti s vybraným uchádzačom vo verejnej súťaži. Zmluva na vypracovanie štúdie realizovateľnosti bola so zhotoviteľom podpísaná 2. 9. 2013 a štúdia realizovateľnosti má byť podľa nej dodaná do 2. 3. 2014. Posúdenie oboch doteraz prezentovaných variantov vedenia rýchlostnej cesty R4 v úseku Hanušovce nad Topľou - Svidník a prípadne návrh ich modifikácií bude predmetom zazmluvnenej štúdie realizovateľnosti, ktorá preukáže opodstatnenosť realizácie rýchlostnej cesty R4. V štúdii budú všetky varianty podrobne posúdené a vyhodnotené na základe dopravno-inžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, ako aj z hľadiska ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických rizík jednotlivých variantov trasy rýchlostnej cesty R4. Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti bude rozhodnuté o definitívnej trase vedenia rýchlostnej cesty R4 v úseku Hanušovce nad Topľou - Svidník. Následne bude stanovený ďalší postup a harmonogram jej prípravy aj v závislosti od možnosti a zabezpečenia finančných prostriedkov na prípravu a realizáciu rýchlostnej cesty R4 zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie v budúcom programovom období 2014 - 2020.
Skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:52 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:52

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, doplňujúcu otázku chcete položiť? Nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

5.9.2013 o 14:52 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:55

Ján Hudacký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, trápi ma jedna vec, že aj prostredníctvom generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti ste dali prednosť diaľnici D3, ktorá, nehovorím, že nie je podstatná, ale v každom prípade bolo zjavne povedané aj pánom generálnym riaditeľom, že dávate prednosť pred R4. To znamená, že stratili ste minimálne pol roka, ak nie viac. Takmer rok ste otáľali s tým, aby ste spustili tento proces, ktorý vlastne už bol takmer pripravený. To znamená, dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktoré sme naštartovali. Ja si myslím, že modrý variant, ktorý my sme preferovali, mal niekoľko významných výhod. Dovoľte mi, aby som vám ich pripomenul, pretože je treba, aby obyvatelia vedeli, čo všetko obnáša tá naša zmena z prechodu z červeného variantu na modrý variant. A to je fakt, že mesto Prešov ako jediné krajské mesto nemá diaľničný, respektíve rýchlostný obchvat, čo spôsobuje každodennú kritickú dopravnú situáciu v meste. Tak isto horský priechod Petič je miestom každoročnej tragédie a tragických nehôd. Tak isto rekreačná oblasť Domaša chátra len kvôli tomu, že nie je tam dostatočná cestná infraštruktúra a R4 by tomu výrazne pomohla. Nehovoriac o tom, že časť, severovýchodná časť nášho regiónu v podstate je v sociálno-ekonomickom kolapse, pretože vlastne nie je tam prístup k žiadnej diaľničnej, respektíve rýchlostnej komunikácii. A ako viete dobre, ani investori, ani podnikateľské subjekty sa tam vôbec nehrnú. Preto ten modrý variant, ktorý sme vybrali a zahájili prípravu, je tak dôležitý, aby sme ho urýchlili, pán minister. Bol by som rád, keby ste sa, pán minister, k tomu vyjadrili a trochu prakticky aj do toho vstúpili. Nielen to nechali na samotnú NDS.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

5.9.2013 o 14:55 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom