23. schôdza

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Sulík, ja som nechcel o tom diskutovať, jednou vetou som sa o tom len zmienil vo faktickej poznámke. Patrí to do toho druhého zákona, kde potom o tom môžeme diskutovať. Ale odpoviem vám. Samozrejme, nikto z nás nechce, čo sme tu, asi väčšinový volebný systém. Nikto nechce to tak, aby jeden poslanec zastupoval tisíc voličov a jeden 20 tisíc voličov, ale je štandardný príklad, ako to bolo, štyri volebné obvody, približne rovnakej veľkosti a tam prerozdelené hlasy.
A obávam sa trošku, pán kolega Sulík, že žijete v Bratislave a kontakty máte skôr cez internet, a nie cez živých ľudí. Ja roky chodím po Slovensku a občania sa dožadujú všade, na Orave napríklad konkrétne, by som povedal, alebo na Spiši sa dožadujú, aby sa v tomto smere systém volebný zmenil, aby jednoducho poslanec bol bližšie k svojim voličom a niesol istým spôsobom väčšiu ťarchu zodpovednosti.
A ja verím, že poslanec je poslanec, samozrejme, ktorý má v konečnom dôsledku zastupovať záujmy celej krajiny. Tým sa zhodneme. A nemôže sa správať len regionálne. Ale na druhej strane je aj dôležité to, aby osobne poznal problémy niektorých regiónov a dokázal istým spôsobom ich tu odprezentovať a presvedčiť ostatných, že sú tak vážne, že Národná rada má sa nimi zaoberať a prípadne prijímať aj príslušné legislatívne normy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. By som si dovolila kolegovi Sulíkovi takú poznámku povedať. Ste ma oslovili tou priamou demokraciou, pretože vlastne ja takisto som nezávislá poslankyňa. A vlastne mala som možnosť sledovať tú kampaň poslednú, pomocou ktorej sa dostávajú poslanci sem do parlamentu, je predovšetkým dôležité, že občan toto všetko sleduje a vidí tie bilbordy, ktoré ho vlastne oslovujú, takže vlastne tým, že tieto bilbordy sú v súčasnej dobe veľmi preferované. Ja som nemala tú možnosť sa dostať sem pomocou bilbordov, ale podľa mojich skúseností, som išla priamo za občanom. Tak ako povedal aj kolega Fronc, dnes už tí voliči chcú kontakty priamo aj s poslancom parlamentu. Takže je veľmi dobré sa venovať tej priamej demokracii, stále to zdokonaľovať a stále to prehlbovať, aby sme vlastne mohli byť súčasťou teda celej tej krajiny a mohli reprezentovať veľmi dôkladne aj tie záujmy voličov a, ak teda prijmeme aj ten zákon, aby tu bola nejaká tá spätná väzba s tými zákonmi, ktoré navrhujú aj priamo poslanci, aby sa mohli voliči pýtať: „Prečo ste tento zákon urobili? Čo vlastne tento zákon priniesol? Ako sa vlastne tento zákon má vykladať?" Totiž prax je veľmi zlá, že nevedia vykladať štátni úradníci zákony, ktoré poslanci navrhujú. A tie zákony sú, myslím, môžu byť veľmi dobré, ale zase na druhej strane výklad práva býva veľmi rôzny. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Tak, pán Martvoň, ďakujem za kompliment. A, ešte raz, nemal by som problém s tým, aby mohli byť nezávislí kandidáti, aby bolo veľa volebných okresov, či už v počte 4, pán Fronc, alebo aj 78, to teraz nechajme bokom, ale upozorňujem na dve veci. Po prvé, padá päťpercentné kvórum, to už je jedno, čo to znamená. A, po druhé, musíme zohľadniť váhu hlasu. A potom to bude tak, že v tomto parlamente bude sedieť Fico a váha jeho hlasu bude mať 750 tisíc a ja tu budem sedieť a váha môjho hlasu bude 70 tisíc a bude tu sedieť ja neviem pán Hlina, ktorý dostal možno 20 tisíc krúžkov, a tak ďalej. A potom zohľadnime toto, kto bol koľkými občanmi splnomocnený, a potom sa budú aj tí ľudia zodpovedať, jasné. A potom niekto dôjde a povie: „Tak ja som dostal stotisíc krúžkov a požadujem v mene mojich stotisíc voličov toto a toto." To môžeme spraviť, len to je, samozrejme, nonsens, aj preto, lebo to nikde na svete neexistuje. A preto sú tu tie politické strany, kde sa to vlastne ako keby kompenzovalo.
No a teraz, Jofo Viskupič, no ja si nemyslím, že si odporujem. Ja, samozrejme, nesúhlasím s tým a sa mi to nepáči, že tu sedí 83 poslancov strany SMER a hlasujú tak, ako pani Laššáková ukáže prstom, ale to znamená, že nesúhlasím s výsledkom. A aj my sami sa musíme teda na to pýtať, pretože ten výsledok je taký, aký je, ale ja súhlasím so systémom. Napriek tomu, aký tentoraz sa docieli výsledok, ja by som ten systém nemenil a so systémom súhlasím.
No a na záver, pán Fronc, tak, pozrite, veď pani Ritomská je veľmi dobrý príklad. Predstúpila pred občanov, povedala: „Voľte mňa, ja sa budem vám zodpovedať.“ A dostala hlas. Ja napríklad nemám vôbec žiadny problém s tým, že Igor Matovič využil existujúce pravidlá a založil si stranu a povedal: „Nech sa páči, každý, kto chce nezávisle kandidovať, poďte ku mne." Pani Ritomskú to oslovilo, ktorá názorovo je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, podpredseda vlády, pán spravodajca, dobrý deň sa praje, kolegyňa, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja prispel svojou troškou do mlyna k tejto otázke, pretože vyzerá, že už som tu druhé volebné obdobie, hoci to prvé bolo trošku skrátené, takže možnože môžem už niečo zo skúseností hodnotiť, ako sme sem prišli a ako napredujeme.
Chcem povedať, že možnože tá moja rozprava bude aj k jednému, aj k druhému, pán navrhovateľ, zákonu, ktoré viac-menej úzko súvisia. Takže nerád by som to nejako rozdeľoval, lebo myslím, že tie myšlienky sú kvázi aj v jednom, aj v druhom skoro v mnohých prípadoch totožné a nadväzujúce na seba.
Takže v prvom rade by som chcel povedať, že keď predkladateľ povedal, že je to nejaká iba pracovná, technická verzia alebo nejaký iba rozpracovaný materiál, tak dúfam, že v prvom čítaní je to o tom, či vôbec tento problém treba alebo netreba riešiť, či Národná rada sa ním má zaoberať alebo nemá zaoberať. A, ako vidíte, pán minister, znova vám to vypadlo na ten piatok poobedie, keď tu skoro nikoho nemáme a ani médiá tu nie sú. Takže je to také o ničom. A, just, ja už to mám možnože nejaké štrnáste vystúpenie, ktoré prakticky... (Reakcia spravodajcu.) Áno, nejaké sú, pán spravodajca, máte pravdu, ale vyzerá to tak, že stále to nejako vychádza, že ten piatok poobedie je to najnešťastnejšie obdobie na prednes nejakého zákona v Národnej rade. Ale, dobre, zvyknime si.
Samozrejme, kvitujem a myslím, že to je logické, že obdobie medzi prvým a druhým čítaním hovorí o pozmeňujúcich, vylepšujúcich návrhoch. A musím povedať na margo pána kolegu Martvoňa, ktorý už tu nie je, koľko nám tých pozmeňujúcich prechádza. Tak ja keď si vezmem moju doterajšiu v tomto volebnom období legislatívnu iniciatívu, tak musím povedať, ani na odporúčanie ministra pôdohospodárstva, že možnože tie moje návrhy, ktoré som tu dával, sú na to, aby boli prijaté touto snemovňou cez vládnu stranu SMER, ktorá tu má 83 hlasov, tak poslanci ma nepočúvli a neprijali moje pozmeňujúce návrhy. Dobre, je to tak. Takže nebudem teraz rozoberať, koľko opozícia má možnosť pozmeňujúcich návrhov dať. Stále verím, ja som večný optimista, tak verím aj pánu ministrovi, že nádej zomiera posledná, že keď dáme nejaké pozmeňujúce návrhy aj z opozície, aj možno z Obyčajných ľudí, z nášho hnutia, takže pán minister a jeho komisia, prípadne jedna komisia, ktorá má byť vytvorená alebo je vytvorená, to budú akceptovať a pôjde to, dá sa povedať, na skvalitnenie príslušných zákonov.
Bolo tu už povedané veľa a ja, keď dovolíte, tak začnem kolegom Lipšicom, ktorý svojím vystúpením v niektorých otázkach ma oslovil. A vnímam to podobne, ako on. Spomenul, že vrahovia by nemali mať volebné právo. V minulom volebnom období jeden vtedy poslanec koalície sa vyslovil: „Svätci nemajú čo v politike robiť." Ja sa pýtam, kto má ísť do politiky? Vrahovia, šmelinári, priekupníci? Keď si niekto neuvedomuje, že politika by mala byť prejavom najväčšieho dobra, tak ho ľutujem, lebo politikou vlastne zahrnujete všetkých občanov aj našej Slovenskej republiky. Takže ja to vnímam takto, že mali by sme prijímať zákony, ktoré nie sú dobré iba pre Žilinčanov, iba pre Prešovčanov, iba pre Bratislavčanov, ako to bolo pred chvíľou spomenuté, alebo pre Popradčanov, ale pre všetkých občanov Slovenskej republiky. A mali by tu byť ľudia. Ja tých svätcov tu chcem mať. A chcem ich vidieť, pretože u mňa to sú ľudia s rovnou chrbticou. To sú ľudia, ktorí svojím „sľubujem“ v Národnej rade Slovenskej republiky svoje „ja“, keď takýto sľub dajú, menia na „my“. To som už povedal v mojej nejakej rozprave. Tak keby sme takúto Národnú radu a takýchto poslancov mali v Národnej rade, tak ja by som bol hrdý. A Slovensko, myslím si, by sa tak nenachádzalo v takej situácii, v akej sa nachádza. Keď si to vezmeme naopak, v minulosti každé mesto majetky dávalo dokopy, nebolo v dlhoch. A snažili sa tie majetky kumulovať. Teraz sa pozrime na naše mestá, nechcem odchádzať od inej témy, majú veľké problémy. To znamená, ako keby sme zabudli na gazdovanie. A, žiaľ, čím je väčšia komunita, tým horšie sa to gazdovanie kontroluje. No a, samozrejme, štát je tá najväčšia komunita. Takže tam je tej kontroly o to viacej. Takže, áno, pán Lipšic ďakujem, že ste to povedali, ja chcem, aby tu neboli vrahovia, aby nemohli kandidovať do Národnej rady, aby tu boli ľudia s rovnou chrbticou, ktorí svoje „ja“ zamenia za „my“ svojím sľubom.
Ďalej bola tu už veľká polemika, či nezávislí kandidáti majú byť, nemajú byť. Poviem iba jedno. To, že médiá poslancov, ktorí vystúpili z nejakej strany, už keď vykonávali svoje mandáty, zaradili ako nezávislých, tak ja hovorím, že to je chybné zaradenie, lebo oni boli nezaradení. Jedinými nezávislými, a budem na tom trvať, sme my štyria od Igora Matoviča, ktorí sme sem išli. A teraz sú tam ďalší dvanásti. Sme v druhom volebnom období cez naše hnutie, hnutie Obyčajných ľudí. Sme urobili to minimálne zlo, ktoré bolo potrebné, aby vôbec nezávislí sa mohli dostať do parlamentu. Tak sme to hnutie so štyrmi členmi, áno, založili, aby sme do parlamentu nezávislých poslancov mohli dostať. To je aj príklad pána Alojza Hlinu. (Áno, v našom klube nebol ničím viazaný, mohol pristúpiť aj k nezávislým poslancom.) Takisto je aj príklad pani Ritomskej, všetkých, ktorí sú naši. Takto to vnímame my, ktorí sme s touto myšlienkou prišli. A ja ju budem obhajovať, pokiaľ budem žiť.
Ako spomenul pán Lipšic, nechcem stále jeho meno opakovať, ale to ma oslovilo, že rozumní ľudia sa zhodnú. A ja tvrdím, že rozumní inteligentní slovenskí občania (stopäťdesiati) by sa mali v parlamente zhodnúť na pravidlách, ktoré chcú meniť, ktoré chcú nastavovať, lebo to je o tej úrovni tohto národa, ako ten parlament funguje alebo nefunguje. Keď ste si všimli, tak v terajšom volebnom období prechádzajú vo vládnej strane SMER, ktorá teraz vládne, zákony nie len s 83-člennou podporou. Ale mnohé idú s podstatne väčšou podporou. To, dúfam, nikto nevyvráti, že sú tam aj 130-, aj 120-, aj 110-členné súhlasy poslancov Národnej rady. To znamená, že to je o tej rozumnosti poslancov, aby nám tu nešlo o svoje vrecká, o svoje loby, ale o vec a o dobrú vec pre ľudí, ale pre väčšinu tohto národa, nie pre tú menšinu, keď sa niekedy aj takéto zákony navrhujú v tomto parlamente.
Bola tu spomenutá aj čestnosť určitých funkcií, či už v okrskových komisiách. A Igor Matovič to povedal, že rád by sa chcel dožiť, aby čestná funkcia bola aj byť členom parlamentu Národnej rady, čo je, samozrejme, fatamorgána. To je fantázia. To asi nebude. Ale ja si myslím, že malo by sa aj s tým niečo robiť. Samozrejme, ten výkon, ktorý tam podajú tí okrskári za tie jednotlivé politické strany, áno, momentálne a hnutia, tak, dobre, je tam nejako ocenený. Myslím, že to je 30 eur. Dobre, budiž, môžeme sa aj o tom baviť, ako by to malo byť alebo nemalo byť. Ale myslím si, že nejakú odmenu by tam mohli dostať, lebo na to, myslím, aby sme mali až tak uvedomelých našich občanov, aby išli do okrskovej zadarmo, myslím, sme ešte nedozreli. Slovensko si na to musí počkať ešte možnože niekoľko rokov, aby až takúto uvedomelosť sme tam dosiahli.
Veľká debata sa tu viedla aj o krúžkoch, čo znamená 150 tisíc, 500 tisíc hlasov. No neviem, či by nebolo dobré uvažovať aj o absolútnom krúžku, pretože mnoho ľudí možnože chce ja neviem pána Fica, pána Matoviča, pána Procházku, ja neviem pána Šucu a chce si štyroch vybrať. To znamená, že dá sa to? No nie. Musí sa rozhodnúť pre niektorú stranu alebo hnutie. To znamená, aj to možno je otázka, či by nestálo za zváženie aj takúto nejakú hierarchiu mať a potom tú absolútnosť dať od najväčších počtov krúžkov až po najnižšieho, toho sto päťdesiateho, ktorý bude mať ja neviem 20 tisíc hlasov alebo 10 tisíc hlasov, podľa toho, už ako to vyjde. Takže myslím, že aj to by možno stálo za zváženie, keď už robíme teda ten volebný kódex, ktorý by mal hovoriť o, a ja tvrdím, väčšej kontrole občana toho politika, ktorý ho zastupuje.
Hovoríme si, že sme demokratický a právny štát, tak práve pri tých voľbách by sa to mohlo prejaviť, akú šancu majú jednotliví občania. Preto budem stále tvrdiť, že ústavou garantované nominácie od Národnej rady iba cez politické strany je u mňa protiústavné, respektíve nedemokratické, keď takto ústava to definovala. Totiž keď môžeme do komunálu, do VÚC-ok, za prezidenta nezávislého kandidáta nominovať, prečo ho nemôžeme nominovať do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je vlastne zákonodarný orgán, ktorý rozhoduje o legislatíve daného štátu, Slovenskej republiky. Myslím si, že umožnením práve nezávislých kandidátov by sme mohli sem dostať aj tých rovných, ktorí sem nejdú k válovu, ale preto, že chcú dať svoje životné know-how v prospech národa. Nechcem zatracovať mladé generácie, ktoré majú ja neviem vek do tridsiatky, ale myslím si, že v parlamente by mali v prvom rade sedieť ľudia, ktorí už nejakú tú životnú skúsenosť majú v tej danej oblasti, a mali by tam byť odborníci, ktorí, hovorím ešte raz, chcú zlepšiť svoju oblasť, ktorej sa venovali, a vidia krízy, vidia nedostatky v tejto oblasti a prídu do parlamentu a povedia: „Takto to musí byť, lebo ináč je to v reálnom živote nevykonateľné.“
Ďalej myslím si, že je veľmi dôležitým a podľa mňa aj zaujímavým momentom toho, koľko vlastne nás ľudí volí mimo našich hraníc, keď prídu voľby. Neviem, či to číslo poznáte, nepoznáte. Podľa našich informácií ľudia, ktorí pripravujú mne nejaké tie podklady k vystúpeniam, jedná sa zhruba o 200 tisíc ľudí, voličov našich, plus-mínus, ktorí môžu byť teda voličmi a sú voličmi v našich voľbách. A práve tu by som chcel trošku vypichnúť, akým spôsobom vlastne oni môžu voliť. Takže všeobecne by to mohlo byť akože päť spôsobov, vôbec, poštou, osobne na veľvyslanectvách Slovenskej republiky v zahraničí, elektronicky alebo kombináciou týchto spôsobov. V minulých voľbách do Národnej rady v roku 2012 takýmto spôsobom zahraniční volili, 10 000 teda voličov dalo svoj hlas do týchto volieb. V tejto otázke je tu predkladaný volebný morálny kódex, ja tomu aj hovorím, a ja cítim iba jedno pozitívum, a síce to, že môžu zasielať svoje žiadosti, že budú chcieť ísť voliť aj elektronicky. Doteraz to nebolo možné. Áno, to je to plus, ktorým tento volebný kódex ako predkladaný umožňuje tým zahraničným, oprávneným voličom zo zahraničia, voliť.
Ale vidím tu dosť veľa negatív, na ktoré by som chcel možnože aj upozorniť. A bude to možnože predkladať ako pozmeňujúci návrh náš klub, teda hnutie Obyčajných ľudí. Takže napríklad neumožňuje sa takýto výkon volebného práva na zastupiteľských úradoch našich, ktoré sú v zahraničí. Takto napríklad existovala takáto možnosť v bývalom Česko-Slovensku. A majú to aj viaceré štáty Európskej únie. Ďalej, to sa pýtam, napríklad prečo nie je možná úhrada nákladov, ktoré sú s tým spojené, keď sa volí, poštou, či by sme nemohli od tejto úhrady sprostiť našich voličov, ktorí volia zo zahraničia. Ďalej, do výsledku hlasovania sa započítavajú hlasy na hlasovacích lístkoch, ktoré boli doručené ministerstvu vnútra, najneskôr v posledný pracovný deň pred dňom konania volieb, teda zo zahraničia musia byť odoslané o niekoľko dní skôr kvôli pošte, keď ešte predvolebná politická kampaň beží, končí 48 hodín pred voľbami. A voliť zo zahraničia nikto asi nestihne, lebo nezašle potvrdenie, že jeho hlasovací lístok by bol do výsledku volieb započítaný. Tieto skutočnosti voliči vnímajú ako ich diskrimináciu k iným voličom a k rovnosti z iných štátov. Je to také na úvahu, na zváženie, pán spravodajca, resp. pán navrhovateľ. Takže dúfam, že možnože aj takýto nejaký opozičný návrh bude mať pochopenie v tej komisii, ktorá sa bude k tejto veci vyjadrovať.
Vrátim sa k tým nezávislým, k tomu, že nemôžu kandidovať. Mali sme to v našom volebnom programe našich Obyčajných ľudí, nášho hnutia. A dávali sme už aj pozmeňujúci návrh zákona, ktorý, žiaľ, neprešiel. V tejto súvislosti podotýkam, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) už roky vytýka Slovenskej republike, že jej volebná legislatíva neumožňuje účasť nezávislých kandidátov v parlamentných voľbách mimo straníckych listín. O tomto sa veľmi nehovorí, avšak je to fakt. Takže, vážení, je tu čas, čas dozrel, aby sme týchto nezávislých vo voľbách Národnej rady Slovenskej republiky brali vážne. Myslím si, že občania voliči Slovenskej republiky už to pochopili v komunále, kde tretinu zhruba kandidátov predstavujú už nezávislí kandidáti. A títo nezávislí kandidáti, vyzerá to tak, v očiach voličov sú ľudia reálneho výkonu, reálneho výkonu práce, ktorý za nimi reálne vidno. A mnohí z nich nie sú len na prvé volebné obdobie, mnohí z nich tieto posty obhája aj v ďalšom volebnom období, ktoré prichádza. A ja osobne a, myslím, aj celé naše hnutie sa tešíme z toho, že komunál to už pochopil a v komunále títo nezávislí poslanci môžu kandidovať a robiť prácu takú, aká je. Množstvo z tých nezávislých ako samostatne kandidujúcich subjektov je v iných krajinách otvorených, aj keď systém straníckej nominácie je typický tým, že na voľbách sa zúčastňujú politické strany a ich koalície so svojimi kandidačnými listinami. Práve umožňujú poriadky niektorých krajín, aby sa v rámci tohto systému zúčastnili na voľbách aj samostatne nezávislí kandidáti, ako sú napríklad Estónsko, Bulharsko, Rumunsko. Pre týchto sú stanovené osobitné podmienky registrácie, spravidla sa vyžaduje preukazovanie podpory určitého počtu oprávnených voličov volebného obvodu, v ktorom chce nezávislý kandidát kandidovať. Napríklad konkrétne mám tu Rumunsko. Je to 0,5 % oprávnených voličov volebného obvodu. U nás máme ten volebný obvod teda jeden, teda viac-menej mohla by to byť nejaká inšpirácia. My sme v našom návrhu, ktorý bol za hnutie Obyčajných ľudí predkladaný, to dávali. Myslím, že tam bolo 15 000 podpisov, 10 000 podpisov všetkých voličov zo Slovenska. Nezávislý kandidát, samozrejme, v tom Rumunsku kandiduje len v jednom volebnom obvode. Voliči v tomto obvode môžu zaregistrovanie nezávislým kandidátom udeľovať asi spôsobom, ktorý vyplýva z použitého systému hlasovacích lístkov a preferenčných hlasov. Takže myslím si, že tie preferenčné hlasy, tvrdím, majú svoje opodstatnenie, vedia hýbať kandidačnou listinou. A tiež sa prihováram za to, že predsa 750-tisícový počet voličov, ktorý dal dôveru príslušnému poslancovi, resp. kandidátovi, a nejaký 500-hlasový poslanec, ktorý má iba 500 voličov, myslím, to je nepomer. Je to, samozrejme, na polemiku. Ako som povedal, ten absolútny krúžok by možno stál za zváženie.
Ďalšie veci, ktoré možnože by stáli za úvahu, možnože si nechám na ďalšie čítanie, ktoré, dúfam, tu bude.
A neviem, či v súčasnej dobe je to už až tak rozobraté aj na verejnosti a vie o tom verejnosť, pretože som nezaregistroval aspoň medzi voličmi, ktorých stretávam na mojich mítingoch, ktoré teraz robím, aby mi nejakým spôsobom hlásili, že nejako to zaregistrovali, nejaká vehementná kampaň aby bola z rezortu ministra. Takže budem rád, keď to nie je pravda, pán minister mi to vyvráti, že naši občania vedia o tom, že takýto volebný kódex je tu na stole a dneska sa preberá, pretože zatiaľ takúto odozvu som nemal.
Myslím si, že sú tu ešte aj skúsenejší politickí harcovníci a kolegovia, ktorí už tu tých volebných období zažili viacej a doplnia tiež tento pripravovaný volebný kódex, verím, k dobru, aby hlavne tá priama demokracia, som tiež za ňu, aby sa presadila aj v tomto volebnom kódexe, pretože po tomto občania volajú. Ja som napr. zažil vo svojej krátkej momentálnej politickej kariére, keď ma prišiel kontrolovať môj volič do mojej kancelárie, kde sa ma opýtal, prečo som v hlasovaní 187 hlasoval za návrh. Tak ja som si to hlasovanie našiel. A som mu to vysvetlil. Tak potom, samozrejme, s tým súhlasil po vysvetlení, lebo bol nabrúsený, že som hlasoval zle. Nehovorím, že každý poslanec sa má stotožniť so všetkými názormi svojich voličov, ale v prevažnej viere by mal svoju nejakú cestu, ktorou chce ísť v politike, respektíve v Národnej rade, tou svojou činnosťou preukázať. Takže to je u mňa priama kontrola, že voliči sa vás dotknú, voliči môžu počuť, voliči vás môžu nájsť. A to je o tej priamej demokracii. Preto dovoľme, aby tento volebný kódex, ktorý tu chceme prijať, tú priamu demokraciu ešte zvýraznil, aby sme boli bližšie k občanovi a voličovi Slovenskej republiky, pretože sme Národná rada SR, ešte raz to zopakujem, Národná rada Slovenskej republiky, pretože v minulom období neviem koľko, 30 okresov nemalo svojich poslancov v Národnej rade. Neviem, koľko je to teraz. Otvorene to poviem. Zistím to. Dám to zistiť. Keď to viete, kolegovia, upresnite ma. Keď to bude znovu 30 okresov, tak ja tvrdím, že tak to je neskutočné, pretože za tých 30 okresov tu nebude mať akože kto byť, aby dostali peniaze? Keď sa pozriem na regióny, a eurofondy majú ísť na rozvoj regiónov, tak to bolo deklarované, a keď si pozriem môj región v Prešove a pozriem si, dajme tomu, nitriansky alebo bratislavský, alebo žilinský, ja neverím vlastným očiam. (Reakcia navrhovateľa.) No, áno, dobre, už nemajú... (Reakcia navrhovateľa.) Ale keď si pozriem, akým spôsobom ten rast za 20 rokov išiel, ja nechcem veriť vlastným očiam. Akoby sme tu nemali zástancov za naše okresy, za naše kraje. Tak ja neviem, kde to proste smerujeme. Iba takto sa to delilo? Veď predsa by to malo byť o vyrovnávaní rozdielov, nie o prehlbovaní rozdielov. Takže ja chcem mať dôveru v to, že aj poslanec zo Žiliny bude hlasovať za eurofondy pre Prešov, Humenné. Chcem mať dôveru v to, že takto to je, lebo ináč to je veľmi veľký problém. Tam nemôže predsa ísť o lobing. A hovorím ešte raz, za 5,45 mil. občanov SR bojujeme, sa bijeme. Takže nech tu nikto nehovorí o lobingu, pretože nemôže sa stať ja neviem, že niekde budú suché záchody a niekde budem robiť ozónové parky. No nemôže to tak byť, vážení. Sme tu Národná rada Slovenskej republiky.
Tak dúfam, že tá priama demokracia, ktorá je takto žiadaná národom, bude aj tým naším volebným kódexom podporená. Mnohé návrhy, dúfam, ešte prídu, a chcem veriť, že to nebude trepanie prázdnej slamy a že tieto pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, čo prídu aj z opozičných lavíc, vládna strana SMER a jej poslanci prijmú.
Ďakujem, ďalšie možnože z môjho pera v pozmeňujúcich návrhoch príde v druhom čítaní. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, že ste vydržali ma počúvať. A to je toľko zatiaľ z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Fecko, v úvode musím povedať, že si vás nesmierne vážim, vecne ste sa vyjadrovali vždy k problematike tej, do ktorej ste mali čo povedať. A myslím si, že aj ten váš diskusný príspevok bol k tomu alebo k téme, ktorá sa teraz prerokováva.
Hneď na úvod musím povedať, že ja nemám problém s týmto návrhom zákona. Budem zaň hlasovať, som presvedčený, že tento návrh zákona je správny a dobrý. Nemám s tým žiadny problém.
Vyberiem si niekoľko vecí z vášho diskusného príspevku.
A začal by som tou staťou, keď ste spomínali tých nezávislých kandidátov. Áno, absolútne rozumiem tomu, bolo to legitímne, spomínali ste pána poslanca Hlinu, vystúpil, beriem to, v pohode. Boli ste ako nezávislé osobnosti alebo ste nezávislé osobnosti na kandidátke OĽaNO. Ale som presvedčený, že každý kandidát, ktorý kandiduje do parlamentu Slovenskej republiky na kandidátke politickej strany, sa v prvom rade musí stotožniť s politickým programom strany a potom keď sa dostane do Národnej rady Slovenskej republiky, keď sa mu niečo znepáči, vystúpi z klubu a zrazu je nezávislý kandidát. Toto, myslím si, nie je správne. A to nie je morálne. Použije svoju politickú stranu ako výťah do Národnej rady, potom vyskočí a robí tu, čo chce. Neviem, koho zastupuje, neviem, koho háji, neviem, pre koho robí, aký volebný program a koho zastupuje. Čiže s týmto tu nesúhlasím, vy ste vysvetlili vlastne to o tých nezávislých kandidátoch u vás.
Spomínali ste tu, že do politiky patria tie veci, ako ste to povedali. Absolútne s vami súhlasím a stotožňujem sa s vami. A som presvedčený, že aj v tomto parlamente sú ľudia, ktorí sú morálnymi autoritami, ktorí svojím životom potvrdili, že do tohto parlamentu patria. Sú tu medzi nami. S tým súhlasím.
Mantra, neprijímanie vašich návrhov, vašich zákonov, vašich pozmeňujúcich návrhov, Martin, buďme k sebe chvíľu úprimní, spolu sme sedeli predtým v pôdohospodárskom výbore... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Áno, Martin, sme tu v podstate, keď to zrátame, nejaké tri roky. A celý čas pravdepodobne z nášho hnutia a čím ďalej, tým viacej v spoločnosti rezonuje to, aby sme odanonymizovali túto snemovňu. To znamená, či už legislatívne alebo ak by bola vytvorená komisia na úrovni ministerstva vnútra ako v predchádzajúcom období, tak by sme boli predkladali to, aby váha preferenčného krúžku bola absolútna, to znamená, aby bola zrušená trojpercentná hranica nie kvôli posunu na kandidátke, ale preto, aby sme tu nemali ľudí, ktorí kandidovali síce z dvanásteho miesta na kandidátke, ale skončili na 45. mieste a napriek tomu sa tvária, že reprezentujú svojich voličov. Týmto ľuďom voliči skôr povedali: „Nechceme, aby ste boli poslancom, chceme, aby predtým, než sa vy stanete poslancom, ním bol iný, 44 ľudí.“ Ale systém, nazveme ho, vrchu kandidátky tomuto nenahráva. To znamená, je to jednoduchučká úprava, dúfam, že si ju pán minister osvojí, urobiť váhu krúžku v rámci kandidátky do absolútnej miery.
A k tomu, čo hovoríš. Teraz to bude možno citlivá téma na základe toho, čo sa stalo počas posledných dní. Ale náš projekt, aj v duchu toho, čo sa v súčasnosti deje okolo pána poslanca Hlinu, je vyjadrenie presné. Ja si myslím, že on môže byť jediný nezaradený, pretože vo voľbách snažil sa podpísať pod náš volebný program a reprezentoval ho a zároveň mal svoj vlastný. Je to jediný nezaradený a nezávislý kandidát, všetci ostatní, ktorí kandidovali za politické programy svojich strán, pričom z tých strán vystúpili a budujú iné, tu podľa mňa nemajú čo hľadať.

Ďakujem pekne za slovo. Budem stručný. Chcem oceniť, že Martin nás opäť a opäť vracia do reality. Možno to vyznie ako paradox, keďže som rodený Bratislavčan a celý život mám trvalý pobyt tu neďaleko parlamentu, že poviem, že som taktiež niekedy alergický na to, čo zvyšok Slovenska zvykne pejoratívne nazývať bratislavocentrizmom. A Martin patrí práve medzi tých, ktorí nás vracajú zo vzduchu na zem a učia nás tomu, že viac ako 90 % obyvateľov Slovenska žije mimo hlavného mesta a má niekedy dosť odlišné problémy ako my, rodení Bratislavčania, obyvatelia Bratislavy. A nehovorí to len tak, ale hovorí to na základe veľmi bohatých skúseností takpovediac z terénu a z permanentných stretnutí s ľuďmi. Takže si myslím, že aj keď niekedy sa vyjadruje možno zdanlivo trochu ľudovejšie, ako je bežný štandard v tejto sále, že tie jeho postrehy priamo zo života sú veľmi cenné a mali by si ich aj ostatní zákonodarcovia možno viacej všímať, nielen vtedy, keď hovorí o pôdohospodárstve a o tých veciach, ktoré sú jeho srdcovými záležitosťami, ako sú pozemkové úpravy a podobne. Ďakujem pekne.

Dnes vládne u nás zvláštna situácia, spoločnosť je nahnevaná na politikov, na politické strany. A toto prechádza do určitých excesov, kde sa príliš zdôrazňuje nezávislosť kandidátov, nové tváre, noví ľudia. Som za to, aby sa posilnili regióny, aby sa z nich dvihli múdre osobnosti a aj svojím spôsobom pri tvorbe kandidátky oslabila Bratislava a oslabili aj politické strany. Ale vo svete existuje rada múdrych. a to je obyčajne senát, ktorý šachuje mladú divokú snemovňu. U nás hovoríme, že to robí prezident, určite to nerobí. Čiže v tomto smere myslím, že raz k tomu prídeme.
No na druhej strane keď volíme niekoho na kandidátke, musíme ho poznať. Nemôže to byť človek z ulice, ktorého som nikdy nepoznal a nikdy by som nevolil. Z Talianska je veľmi známy jeden príklad, teda efekt, Beppe Grillo, ktorý bol humorista, srandista a naraz získal v parlamente 120 hlasov, ľudia, ktorých nikto nepozná, a nepoznajú ich stanoviská, ľudia, ktorí nikdy nevystúpili verejne, nikdy nič nenapísali a tak ďalej. Čiže to môže byť aj nebezpečné, lebo potom v parlamente nikdy neviete, ako sa ten parlament zachová. A teda k tomuto by som nechcel prísť. A politická strana a jej program je predsa niečo, čo je nosné, ale nesmie to byť len samé, ale musí byť pri tom aj určitá nezávislosť, ktorú práve tie regióny a tí ľudia, ktorí sú múdre osobnosti, dávajú. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Určite ani ja nechcem, Martin, aby ma volil nejaký hrdlorez, ale sa zamyslime nad životom, ako veľmi rýchlo sa môže stať nešťastie. Možno sa stať účastníkom dopravnej nehody. Veľmi rýchlo sa môže stať, že za svoju životnú chybu sa môžeš dostať do väzenia. Naozaj môže to byť nešťastná náhoda, nemusí to byť nejaké priame zavinenie, ktoré chcel urobiť človek. A my mu vzmeme právo, aby do budúcnosti v podstate mohol ovplyvňovať chod našej krajiny a mohol sa zúčastňovať volieb. Alebo sa môže stať, že má nejakých „priateľov“, ktorí ho namočia do trestnej činnosti. A bude za túto svoju chybu pykať. Opäť sa môže stať, že sa dostane do väzenia. A nemusí to byť človek, ktorý nie je alebo nebol mienkotvorný, že by bol človek, ktorý nemá čo povedať do tejto spoločnosti. Tak ja si myslím, že takí ľudia určite majú právo voliť.
A spomíname tu nezávislé osobnosti, hovoríme o tom, ako je potrebné, aby ľudia mohli v čo najväčšej miere ovplyvňovať či už chod v Národnej rade alebo celkovú politiku. Tak vezmime si príklad rok a pol naspäť, ako rýchlo sa stalo to, že zo stabilnej vlády sa stal zlepenec, kde sa rozdrobovali zoskupenia, tvorili strany. A v podstate to doviedlo k tomu, že prišli predčasné voľby. Čiže ak je nejaká devíza v našej krajine, tak teraz, lebo je vláda stabilná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovia, že ste zareagovali až v päťčlennom počte. Takže ďakujem veľmi pekne. Odpoviem asi dvom poslancom.
Pán Šuca, áno, pán kolega, ale ja hovorím, kto vystúpi a ide na pleciach strany, u mňa je nie nezávislý, ale nezaradený. Tak by ho mali kategorizovať. Tými nezávislými sme iba my, to znamená takto, ako to bolo. Takže to je o tom, áno.
Pán Mikloško, hovorili ste, tam váha tých politických strán že klesá (odborníci) No práveže niektorí odborníci, ktorých ja som osobne poznal ešte v deväťdesiatych rokoch a ktorí sú ešte stále odborníkmi a chceli s dobrou vierou ísť v deväťdesiatych rokoch do politiky, boli tu, po pol roku povedali: „Kašleme na to, lebo nám šéf strany diktuje, ako máme odborne riešiť veci.“ A to je veľký problém. To je veľký problém, keď sa do odborníkov začína pliesť politika. Tak tu hovorím nie. Musí byť odborník taký, ktorého nesmie politika ovplyvňovať, pretože on vie to svoje know-how vo svojom odbore usmerniť.
Ku kolegovi Bublavému. Áno, nešťastná náhoda môže byť, samozrejme. Dá sa to vyprecizovať v tom zákone. Len si povedal že má nejakých kamarátov takých, to znamená, vrana k vrane sadá. Povedzme si však, Martin, poviem, kto si. To znamená, že bacha aj na túto tendenciu. Takže, hovorím... (Reakcia z pléna.) Áno, je to, ale dá sa to vyprecizovať proste, aby to bolo jasné, o čom to tam je. Predsa keď niekto ja neviem, ako si povedal, nejakou nešťastnou náhodou bude mať nejaký ten krížik, tak dobre, budiž. Ale každopádne nerád by som bol, aby nás riadili, ako som povedal, nejakí tí hrdlorezi respektíve zlodeji a iní v úvodzovkách povedaní občania Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.