23. schôdza

Pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne za slovo. Budem stručný. Chcem oceniť, že Martin nás opäť a opäť vracia do reality. Možno to vyznie ako paradox, keďže som rodený Bratislavčan a celý život mám trvalý pobyt tu neďaleko parlamentu, že poviem, že som taktiež niekedy alergický na to, čo zvyšok Slovenska zvykne pejoratívne nazývať bratislavocentrizmom. A Martin patrí práve medzi tých, ktorí nás vracajú zo vzduchu na zem a učia nás tomu, že viac ako 90 % obyvateľov Slovenska žije mimo hlavného mesta a má niekedy dosť odlišné problémy ako my, rodení Bratislavčania, obyvatelia Bratislavy. A nehovorí to len tak, ale hovorí to na základe veľmi bohatých skúseností takpovediac z terénu a z permanentných stretnutí s ľuďmi. Takže si myslím, že aj keď niekedy sa vyjadruje možno zdanlivo trochu ľudovejšie, ako je bežný štandard v tejto sále, že tie jeho postrehy priamo zo života sú veľmi cenné a mali by si ich aj ostatní zákonodarcovia možno viacej všímať, nielen vtedy, keď hovorí o pôdohospodárstve a o tých veciach, ktoré sú jeho srdcovými záležitosťami, ako sú pozemkové úpravy a podobne. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mikloško.

Dnes vládne u nás zvláštna situácia, spoločnosť je nahnevaná na politikov, na politické strany. A toto prechádza do určitých excesov, kde sa príliš zdôrazňuje nezávislosť kandidátov, nové tváre, noví ľudia. Som za to, aby sa posilnili regióny, aby sa z nich dvihli múdre osobnosti a aj svojím spôsobom pri tvorbe kandidátky oslabila Bratislava a oslabili aj politické strany. Ale vo svete existuje rada múdrych. a to je obyčajne senát, ktorý šachuje mladú divokú snemovňu. U nás hovoríme, že to robí prezident, určite to nerobí. Čiže v tomto smere myslím, že raz k tomu prídeme.
No na druhej strane keď volíme niekoho na kandidátke, musíme ho poznať. Nemôže to byť človek z ulice, ktorého som nikdy nepoznal a nikdy by som nevolil. Z Talianska je veľmi známy jeden príklad, teda efekt, Beppe Grillo, ktorý bol humorista, srandista a naraz získal v parlamente 120 hlasov, ľudia, ktorých nikto nepozná, a nepoznajú ich stanoviská, ľudia, ktorí nikdy nevystúpili verejne, nikdy nič nenapísali a tak ďalej. Čiže to môže byť aj nebezpečné, lebo potom v parlamente nikdy neviete, ako sa ten parlament zachová. A teda k tomuto by som nechcel prísť. A politická strana a jej program je predsa niečo, čo je nosné, ale nesmie to byť len samé, ale musí byť pri tom aj určitá nezávislosť, ktorú práve tie regióny a tí ľudia, ktorí sú múdre osobnosti, dávajú. Ďakujem.

Pán poslanec Bublavý.

Ďakujem za slovo. Určite ani ja nechcem, Martin, aby ma volil nejaký hrdlorez, ale sa zamyslime nad životom, ako veľmi rýchlo sa môže stať nešťastie. Možno sa stať účastníkom dopravnej nehody. Veľmi rýchlo sa môže stať, že za svoju životnú chybu sa môžeš dostať do väzenia. Naozaj môže to byť nešťastná náhoda, nemusí to byť nejaké priame zavinenie, ktoré chcel urobiť človek. A my mu vzmeme právo, aby do budúcnosti v podstate mohol ovplyvňovať chod našej krajiny a mohol sa zúčastňovať volieb. Alebo sa môže stať, že má nejakých „priateľov“, ktorí ho namočia do trestnej činnosti. A bude za túto svoju chybu pykať. Opäť sa môže stať, že sa dostane do väzenia. A nemusí to byť človek, ktorý nie je alebo nebol mienkotvorný, že by bol človek, ktorý nemá čo povedať do tejto spoločnosti. Tak ja si myslím, že takí ľudia určite majú právo voliť.
A spomíname tu nezávislé osobnosti, hovoríme o tom, ako je potrebné, aby ľudia mohli v čo najväčšej miere ovplyvňovať či už chod v Národnej rade alebo celkovú politiku. Tak vezmime si príklad rok a pol naspäť, ako rýchlo sa stalo to, že zo stabilnej vlády sa stal zlepenec, kde sa rozdrobovali zoskupenia, tvorili strany. A v podstate to doviedlo k tomu, že prišli predčasné voľby. Čiže ak je nejaká devíza v našej krajine, tak teraz, lebo je vláda stabilná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovia, že ste zareagovali až v päťčlennom počte. Takže ďakujem veľmi pekne. Odpoviem asi dvom poslancom.
Pán Šuca, áno, pán kolega, ale ja hovorím, kto vystúpi a ide na pleciach strany, u mňa je nie nezávislý, ale nezaradený. Tak by ho mali kategorizovať. Tými nezávislými sme iba my, to znamená takto, ako to bolo. Takže to je o tom, áno.
Pán Mikloško, hovorili ste, tam váha tých politických strán že klesá (odborníci) No práveže niektorí odborníci, ktorých ja som osobne poznal ešte v deväťdesiatych rokoch a ktorí sú ešte stále odborníkmi a chceli s dobrou vierou ísť v deväťdesiatych rokoch do politiky, boli tu, po pol roku povedali: „Kašleme na to, lebo nám šéf strany diktuje, ako máme odborne riešiť veci.“ A to je veľký problém. To je veľký problém, keď sa do odborníkov začína pliesť politika. Tak tu hovorím nie. Musí byť odborník taký, ktorého nesmie politika ovplyvňovať, pretože on vie to svoje know-how vo svojom odbore usmerniť.
Ku kolegovi Bublavému. Áno, nešťastná náhoda môže byť, samozrejme. Dá sa to vyprecizovať v tom zákone. Len si povedal že má nejakých kamarátov takých, to znamená, vrana k vrane sadá. Povedzme si však, Martin, poviem, kto si. To znamená, že bacha aj na túto tendenciu. Takže, hovorím... (Reakcia z pléna.) Áno, je to, ale dá sa to vyprecizovať proste, aby to bolo jasné, o čom to tam je. Predsa keď niekto ja neviem, ako si povedal, nejakou nešťastnou náhodou bude mať nejaký ten krížik, tak dobre, budiž. Ale každopádne nerád by som bol, aby nás riadili, ako som povedal, nejakí tí hrdlorezi respektíve zlodeji a iní v úvodzovkách povedaní občania Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ďalší prihlásený do rozpravy je Viskupič Jozef, ktorý sa v sále nenachádza, nasleduje Alojz Hlina, ktorý sa tak isto v sále nenachádza, takže ďalej poprosím pána poslanca Hraška do rozpravy. Pán poslanec, stihnete to do 14.00 hodiny? (Reakcia poslanca Hraška.)

Určite. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Milí návštevníci, milé kolegyne, kolegovia, ktorých je tu ešte menej ako pri mojom prvom vstupe, však ale to nevadí, ja som chcel tak trochu aj oddeliť dve témy. Prvú z nich som už spomenul v písomnej pripomienke. Teraz by som sa chcel dostať ešte k tej druhej časti. Ale čiastočne ju už načrtol môj kolega Martin Fecko. A jedná sa v rámci novopripravovaného zákona o voličov zo zahraničia. Je to tak trochu moja téma, pretože Slováci v zahraničí sú mojou obľúbenou témou. A okrem toho je tam veľa teda mojich kamarátov, známych, ktorí dočasne pôsobia tam. A preto som sa zaujímal aj o túto oblasť.
A by som len teda zdôraznil, akým spôsobom je nastavený súčasný stav a ako ho rieši navrhovaná právna úprava. Takže to, koľkých ľudí sa to týka zhruba, je okolo 200 tisíc ľudí, ktorí majú oprávnenie voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a možno aj v ďalších. Ale istým spôsobom je im to umožnené, istým spôsobom im to umožnené nie je. Takže tých päť spôsobov by som ešte raz zdôraznil. Buď nepôjdu voliť vôbec, pretože nemajú možnosti, akým spôsobom sa teda k tým voľbám dostať a akým spôsobom zahlasovať, ďalej, môžu voliť poštou, mohli by voliť osobne na veľvyslanectve Slovenskej republiky v zahraničí alebo na zastupiteľskom úrade, takisto by mohli voliť elektronicky, prípadne kombináciou skôr uvedených možností. A teraz, keď sa rozprávame aj o možnostiach rozšírenia teda eGovernmentu, elektronickej komunikácie, tak si myslím, že práve táto možnosť by mohla byť do budúcnosti preferovaná pre prípadný spôsob voľby práve zo zahraničia. Keďže tu máme zástupcov ministerstva vnútra, určite počúvajú pozorne, takže myslím si, že toto je racionálna pripomienka, ktorá by sa určite dala zapracovať do pozmeňujúceho návrhu v rámci tohto zákona, pretože aj z úvah alebo teda z komunikácie so Slovákmi zo zahraničia vyplýva, že by toto pre nich bola najideálnejšia možnosť, akým spôsobom zahlasovať vo voľbách. V súčasnosti sa teda môže voliť výlučne poštou a značne komplikovaným spôsobom a aj to len vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. To má za následok, že vlastne volilo 200 tisíc oprávnených voličov aj v posledných parlamentných voľbách, teda v roku 2012, z nich, z tých 200 tisíc len zhruba 10 tisíc voličov zo zahraničia.
Negatíva už takisto spomínal pán kolega Fecko, takže ja by som ich len zhrnul do takej kocky. Nový volebný kódex, vlastne táto právna úprava neumožňuje, aby sa výkon volebného práva zo zahraničia urobil elektronicky, čo je dlhodobá požiadavka voličov zo zahraničia, ktorú som už spomínal. V členských štátoch Európskej únie sa takýto systém volieb zo zahraničia napríklad uplatňuje v Estónsku. Ďalej, neumožňuje sa výkon volebného práva zo zahraničia ani na zastupiteľských úradoch v zahraničí. A takáto možnosť pritom existovala už v bývalom Česko-Slovensku a aj v súčasnosti existuje vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Voľba poštou zo zahraničia je možná, ale len v prípade teda volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ale už nie v prípadoch prezidentských volieb, celoštátneho referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, čo sa v podstate javí ako neodôvodnené, pretože všetky voľby sú postavené na roveň. Pripomienku by sme mohli mať akurát ku komunálnym voľbám, keďže ľudia nežijú trvale na danom území, tak je málo pravdepodobné, že by dokázali nejakým spôsobom posúdiť alebo zvoliť správneho kandidáta, ktorý by v podstate ovládal len dané územie danej samosprávy. Takže v tomto sa určite zhodneme. Ale v prípade prezidentských volieb, volieb do europarlamentu, voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, tie sú jasné, celoštátne referendum a takisto aj odvolanie alebo teda ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta určite by do tohto spôsobu mali byť zahrnuté, to znamená, minimálne, aby sa im umožnilo, pokiaľ sa zachová teda ten systém volenia poštou, aby sa tento systém doplnil o tieto ďalšie voľby. Ale, ako sme spomínali, elektronická forma voľby by určite bola prístupnejšia.
Ak sa umožňuje vykonať voľby zo zahraničia výlučne poštou, mal by náklady poštového styku komplexne hradiť štát, pretože občan, ktorý sa nachádza na Slovensku, nemá na to žiadne náklady, akurát možno na cestu na autobus alebo nejakú hromadnú dopravu, prípadne autom, alebo pešo, pokiaľ to má teda v blízkosti svojho bydliska, čo by malo byť, pretože okrsky sa robia tak, aby mal občan čo najbližšie do volebnej miestnosti. Tak prečo by mal mať občan Slovenskej republiky, ktorý žije v zahraničí, náklady oproti bežnému občanovi spojené so svojím volebným právom? Takže v prípade, že by takýto občan do budúcnosti volil poštou, tak by mal tieto náklady znášať štát. Toto všetko sa dá, samozrejme, odbúrať elektronickou formou hlasovania.
Do výsledku hlasovania sa započítavajú hlasy na hlasovacích lístkoch, ktoré boli doručené ministerstvu vnútra najneskôr v posledný pracovný deň pred dňom konania volieb, teda zo zahraničia musia byť odoslané o niekoľko dní skôr kvôli pošte, keď ešte predvolebná politická kampaň beží, končí sa až 48 hodín teda pred voľbami a voličovi zo zahraničia nikto nezašle potvrdenie, že jeho hlasovací lístok bol do výsledkov volieb započítaný. A tieto skutočnosti vnímajú voliči zo zahraničia ako diskrimináciu vo vzťahu k iným voličom. Takže opäť tu máme rovnosť, ktorá je týmto pádom obmedzovaná, pretože ak oni sa to musia snažiť vypísať naozaj, a pritom ešte sa musia spoliehať na to, že poštová služba ich hlas doručí načas. Mne sa osobne stalo len tu na Slovensku, že list, ktorý bol označený ešte ako prioritný, neprišiel ako prioritný, žiaľ, ťažko sa vymáhajú poplatky naspäť, keďže nevieme dokázať, kedy ten list prišiel, pokiaľ nebol s doručenkou. A toto je problém pošty. Niekde sa to, skrátka, zabudne, oneskorí alebo možno tendenčne zabudne, keďže sa vie o adresátovi. Takže opäť tu sa dostáva do popredia otázka elektronického hlasovania, ktoré tým pádom sa môže uskutočniť priamo v deň volieb, čo, si myslím, je zase efektívnejšie.
Takže toľko, čo sa týka volieb zo zahraničia.
Takže určite sa zhodneme na tom, že v rámci napĺňania eGovernmentu alebo teda zavádzania eGovernmentu, elektronickej verejnej správy bude aj toto jedna z možností, ktorá dokáže uľahčiť občanom Slovenskej republiky aj v oblasti volebného práva vyššie možnosti, vyšší komfort a, samozrejme, zjednodušiť celý systém volieb, a to nielen volieb do Národnej rady, ako som spomínal, ale aj ďalších volieb, ktoré sa ich týkajú.
No vrátim sa ešte späť teda ku tým predchádzajúcim dôvodom, o ktorých som už teda hovoril.
Pán minister mi tu potvrdil, že ich prvý návrh teda bol taký, že naozaj do okrskových a okresných volebných komisií by sa mohol spraviť taký výber, aby sa do nich dostali zástupcovia nie veľkých politických subjektov, ale, naopak, nových a malých politických subjektov, ktoré získali do 3 % hlasov v predchádzajúcich voľbách, keďže tých strán nominujúcich môže byť, samozrejme, viacej, a aby sme ušetrili, tak dávam teda návrh, aby ministerstvo vnútra skúsilo zapracovať takúto pripomienku, môžeme o nej, samozrejme, diskutovať. Len pokiaľ budeme o nej diskutovať v rámci politického spektra, tak určite bude viacej súčasným politickým stranám vyhovovať to, že tam budú mať svojich zástupcov, takže ono je to polemické, či prejde takýto návrh, ale v každom prípade dávam ho na zváženie, že pokiaľ chceme ešte aj ušetriť, tak, povedzme, v okrskovej alebo okresnej volebnej komisii sa stanoví maximálny počet okrskárov, teda ľudí, ktorí budú zastúpení v tejto komisii. Hrali sme sa tu s číslami, či ich bude šesť, osem alebo desať. A z tých všetkých malých alebo nových politických strán, ktoré vstupujú do daných volieb, sa žrebom vyžrebuje ten daný počet zástupcov v okrskovej alebo v okresnej volebnej komisii a tým pádom máme garanciu, že tam budú mať zastúpenia aj, povedzme, nezávislí kandidáti. A toto tak isto bude treba zapracovať do tejto novely, pretože v tejto novele sa toto vôbec nenachádza, že by nezávislý kandidát, ktorý si zozbiera podpisy pri ktorýchkoľvek voľbách, mal možnosť nominovať svojho zástupcu do okrskovej alebo do okresnej volebnej komisie, čo by, samozrejme, mala byť určite tiež možnosť, pretože, aj nezávislý kandidát by mal mať možnosť dohliadať na priebeh volieb.
Takže toto sú dva také návrhy, a by som bol rád, keby sa v rámci diskusie prediskutovali a aj zahrnuli teda do návrhu tohto zákona, do druhého čítania. Takže je to elektronická forma hlasovania zo zahraničia a návrh okrskové a okresné volebné komisie kreovať práve zo strán, ktoré nedosiahli 3 % alebo teda dosiahli do 3 % v predchádzajúcich voľbách, a z nových politických subjektov a nezávislých kandidátov, hlásiacich sa v daných voľbách s tým, do daného počtu aby sa ušetrili finančné prostriedky, žrebom vyžrebovať tých, ktorí budú v tej danej okresnej alebo okrskovej volebnej komisii zastúpení. Ďakujem pekne.