23. schôdza

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko rozprave? Áno, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, čakal som búrlivú diskusiu.
Priznám sa, že mnohí hovorili o nejakom strachu, mnohí hovorili o nejakých obavách, ale mám pocit, že vy ich máte, pretože keď sa pozriete do histórie, ten čas hovorí o niečom úplne inom. Ak si všimnete historicky, tak bez ohľadu na to, ako ste vy upravili nejaké pravidlá alebo niekto iný, SMER má svoju pozíciu, ktorej sa drží, ktorá funguje plus-mínus hore, raz dole, raz tam, ale stále má nejaký svoj priestor, pretože je verným svojim myšlienkam, tým sa vždycky venoval, komunikoval vždycky so svojimi voličmi aj v regiónoch a my tento problém nemáme.
Nás sa prieskumy veľmi netýkajú. Týkajú sa malých strán. Týkajú sa strán, ktorých je väčšina, a to práve preto, že keď dva dni pred voľbami vám vyjde prieskum, ktorý povie, že tá strana a tá strana má 2 % namiesto regulárnych 7 napr., tak proste voliči si povedia, že ju voliť nebudú, pretože nemá šancu sa dostať do parlamentu. A ja si myslím, že to je nefér! A rovnako tak je nefér, aby strana, ktorá má 1 %, sa tvárila v prieskumoch, že má 7. To je nefér! V minulých voľbách sa sekli prieskumy od 10 do 30 % podľa strany. Každý občan Slovenskej republiky vníma tieto informácie z tých prieskumov ako seriózne, ako verifikované, ako veci, ktoré sú proste tak, a na základe toho si utvára mienku nie o tom, či je dobrý program alebo zlý program, ale či podobná strana, my takú konkurenciu nemáme, ak ste si všimli, či podobná strana môjmu programu má väčšiu šancu dostať sa do parlamentu.
O akom SMER-e tu neustále hovoríte? Vaša zaslepenosť v tom, že máte z niečoho neustále obavu, je, že to všetko musí byť urobené inak. Vy máte prezumpciu viny! Vo všetkých tých diskusných príspevkoch bola prezumpcia viny smerom k SMER-u, že my niečo zlé chceme spraviť.
Jediný priestor, ktorý bol na prijatie zákona, tak aby bol kľud, bol rok 2010. V 2009. začali prípravy samotného kódexu a v 2010. zriadil minister Lipšic vtedy komisiu, ale nie je podstatné, koľko komisií zriadite, ale či aj nejaký výsledok prinesie. Po 2-3 rokoch nepriniesla nič. Áno, základy tej komisie sú v tomto zákone, ale neobjavila sa ako legislatívny návrh. Boli jediné tri 3 roky za posledných 20 rokov, kedy neboli ani jedny voľby. Jedinečná šanca - a táto strana parlamentnej sály bola vtedy pri vláde - a neurobili ste to! Ja nerozumiem potom, o čom tu diskutujeme. Raz tie zákony musia prísť a niekto ich musí predložiť. Ale ak budete pristupovať k tej diskusii s tým, že prezumpcia viny je na SMER-e, že vlastne on si chce urobiť voľby pre seba, no inak by ten zákon vyzeral, keby sme ho chceli urobiť pre seba!
Je to veľmi zvláštne, ja som veľmi prekvapený, pretože sú to iracionálne reakcie, iracionálne. Reči o protiústavnosti, to ma teda fakt šokovalo! Veď všetky tie inštitúty tu boli počas platnosti tejto ústavy. Už sami nerešpektujeme našu vlastnú históriu, tie veci, ktoré sú tu zavedené v tomto zákone, vznikli v novembri '89. Aj moratórium, aj zákaz prieskumov. To sú všetko veci, ktoré tu boli, a nezavádzal ich ani Mečiar, ani žiadni iní strašiaci, ktorými to neustále mávate. Aj VPN, aj pán Osuský, ktorý teraz kritizuje možno vlastné návrhy, ktoré vtedy presadzovali, pretože vtedy práve vznikli moratóriá, vtedy práve vznikli po vzore ostatných krajín. Ako budeme sa baviť o tom, že v prípade moratória, dobre, tak si povedzme. Považujeme za nedemokratickú krajinu Rakúsko alebo Francúzsko, alebo Taliansko? To sú nedemokratické krajiny? To je porušenie ústavnosti, to je krok proti demokracii?
Zákaz prieskumov. Tu sú ešte ďalšie moratória, pardon. Tu sú ešte Holandsko, jediné krajiny, ktoré majú voľno, je Spojené kráľovstvo, ani nie Írsko, Švédsko, ako to včera spomínal pán Osuský. Čiže to sú skôr výnimky. Možno je to úplne iná kultúra, možno je tam priestor pre to, aby nedochádzalo k falšovaniu a k rôznym ovplyvňovaniam volieb, ale s tým sme sa na Slovensku ešte nestretli, ešte možno tam tak ďaleko ako Nórsko naozaj nie sme. Práve preto, že moratórium malo toľko sťažností na porušenie moratória, je dôležité, aby sme sa k nemu vrátili. Ide o to, aby bola rovná, rovná časť príležitostí. Lebo nezaznel jediný argument, prečo je zlé moratórium, nezaznel. A, samozrejme, moratórium už od svojho vlastného slova není liberatórium, ale niečo obmedzuje v mene všetkých a pre všetkých a rovnako, čiže preto nemôže byť protiústavné. Pretože potom je protiústavný aj zákaz vjazdu, pretože obmedzuje slobodu pohybu. To je taký argument, ktorý tu včera zaznel, to je jeho úroveň. Všeobecne diskusia tohto typu je presne na tejto úrovni. Sú ľudia, u ktorých už neviem teraz, že či sú teraz vlastne, pochádzajú pôvodom z maďarskej strany alebo sú konzervatívci, alebo dneska je najmodernejšie, že fajčí trávu, pretože zhodou okolností sú buď liberáli, ale vždycky je ten názor podľa toho, kde práve sedím. Čiže ťažko hovoriť o pevnej chrbtici v týchto prípadoch. V každom prípade sa musíme vrátiť k tomu, že vychádzame zo skúsenosti. A my ju negatívnu nemáme.
V každom prípade v poslednom období, čo sa týka volieb a samotných volieb a volebnej kampane, snažíme sa iba nájsť problémy, kde niekto zneužíva peniaze. Som šokovaný aj z toho, že vlastne tu veľká podpora je peniazom, že dôležité, to neriešme, peniaze. Podporujeme to, po 20 rokoch slobody, že chceme, aby peniaze vyhrávali voľby? To je účel toho, čo chceme? Že kto má viac peňazí, môže vyhrať voľby a to je jedno, aký má program. Stačí, že si zaplatí proste o 50 čo-to viacej? Tu sa čudujem aj pánu Osuskému, veď dával si na svoju prezidentskú kampaň len jeden bilbord. Možno by si mohol dať viacej, ale povedal si, že to nie je účelné proste dať preč. A určite nebude točiť šoty. (Reakcia z pléna.) Pretože nemajú vyhrať peniaze, ale to, či vy ste lepší, alebo on je lepší. O tom je politika, politika, nie je súťaž, či predám viacej nekvalitného masla, ktoré nie je vlastne, s mliekom nemá nič spoločné, ale dám viacej reklamy, tak ho viacej predám. Proste základný princíp je rovnosť šancí. Možno sú tu kandidáti, ktorí by boli skvelí politici a nemajú ani korunu. Hovoríme o rovnosti šancí. Toto nie je marketingový priestor, kde väčšia firma dokáže zaplatiť viacej reklamy, a preto ju viacej predávame. To je niečo úplne iné.
Dobre, bavili sme sa o tom, že moratórium je naozaj v obrovskom množstve štátov a nie je to nič výnimočné a o protiústavnosti nemôžeme ani hovoriť a o strachu už vôbec nie. A medziiným platí aj na vášho súpera, pán Simon, pretože on si nemôže robiť reklamu ani v maďarských médiách, pretože má to dosah aj na slovenské médiá. To, či maďarská televízia vysiela proti vám, tak to, bohužiaľ, si už treba vybaviť v Maďarsku. Ale SMK by si určite kampaň robiť nemohlo. Čo sa týka takého ďalšieho veľmi silného, bola otázka, hneď sa k tomu dostanem, prieskumy verejnej mienky. Takisto vlastne: raz, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15 krajín - dokonca mesiac je čas, ktorý sa uznáva ako čas, ktorý je ideálny, práve preto, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu verejnej mienky práve prieskumami, pretože prieskumy nie sú relevantný názor. Sú to len prieskumy, ktoré odrážajú kmeň, ktorý si vytvorí prieskumná agentúra a ktorá sa rozhodne, že potopí..., no tak, či SMER bude 35 alebo 27, to na veci až tak veľmi pred voľbami nemení, ale či strana, predovšetkým z tých menších, ktoré sú niekde okolo percent, je rozhodujúce, či vám dva dni pred voľbami poviem, že máte naozaj 2 %, alebo, naopak, že u strany, ktorá nemá šancu, budem tvrdiť, že má 8. To nie je fér, to nie sú rovnaké prístupy. To proste sa vzdávame toho, naozaj čo sa v novembri zaviedlo. Prečo si myslíme, že to, čo sa v novembri vymyslelo ako v čase, kedy bol najväčší pocit slobody, že nič ma nemôže obmedzovať, vtedy bola najväčšia citlivosť na ľubovoľné obmedzovanie verejného prejavu. A napriek tomu sa zaviedlo moratórium. Práve preto, aby bola rovnosť šancí, aby niekto nešpekuloval, a len preto, že má viac peňazí, dokázal potopiť súpera. Veď v histórii bola strana, si spomeňme, ktorá kandidovala vo voľbách, bola 6 % stále okolo. Zopár vyhlásení dva dni pred voľbami - a zrazu mala 3. To sú veci, ktoré, ktoré podľa môjho názoru do modernej demokracie nepatria. A že si snažíte nájsť argumenty za každú cenu, lebo treba kritizovať SMER, chápem, ale zamyslite sa aj nad sebou samými, nad všetkým, lebo všetci sme v konflikte záujmov, keď preberáme tento zákon, všetci. A jediný, čo sa týka prieskumov, v tejto sále väčšinou, teda zatiaľ, však vždy je to iné, ale zatiaľ my sa nehýbeme okolo 5 %. My ten problém zhodou okolností nemáme.
Limity, to bolo veľmi zaujímavé, čo sa tu bavilo, limity na volebnú kampaň, tak tie sú všade, prosím. To ani nemusím hovoriť, že v koľkátych krajinách, tie sú úplne všade. Môžme sa baviť, aké sú veľké, od proste Holandska, Írska, všade, vo Veľkej Británii dokonca, kde ináč je všetko navoľno, tak toto je limitované, v Nemecku takisto. Sú proste situácie, kedy naozaj moderná demokracia sa snaží, aby nerozhodli voľby jednoducho peniaze. Aby naozaj to nebolo postavené na tom, že ja som bohatý, ja si môžem kúpiť politiku. Pretože ak dovtedy nepracoval tento človek politicky, a teraz ste spomínali jedného z kandidátov, však ja mu to neberiem. Ale ja napríklad som začínal ako komunálny poslanec. Nemusím hneď myslieť na najvyššiu funkciu v štáte, keď chcem ako podnikateľ prísť. Môžem prejsť nejakou politikou, aby ľudia videli, či som niečo v tej politike urobil. A keď ja nemám žiadny priestor, ktorý som spravil v prípade politiky, aj tí, ktorí tu sedia, mnohí sú nezávislí, mali za sebou nejaký kus práce verejného typu, verejnoprospešného typu, aj blogovanie považujem za nejakú časť, kde sa aspoň snažím nejako prezentovať. Ale keď príde niekto úplne bez histórie, bez ničoho, len preto, že mám balík peňazí a chcem proste sa a nejakým spôsobom si urobím politickú stranu a poviem si, ja tu budem teraz vládnuť, lebo môžem si urobiť tristo šotov, mne je to jedno, koľko to bude stáť, je na tom niečo podozrivé. Jednoducho vždy má byť pravidlo, že je samozrejmé. Zvýšili sme trop, keď hovoríte, lebo nám, naozaj čo sa týka prezidentských volieb, skutočne, skutočne v tomto prípade ako o to nejde. Keby nám o to išlo, nezvýšime strop prezidentskej kampane trojnásobne. Veď teraz je strop prezidentskej kampane 167-tisíc eur. Zvyšujeme ho na 500. To je vhodné výčitky, že niekoho chceme obmedziť? Čiže z tohto pohľadu považujem tieto argumenty naozaj za nerelevantné a už vôbec sa nedotýkajúce ústavy, to je naozaj z môjho pohľadu proste... (Reakcie z pléna.) Tomu... (Reakcie z pléna.) Že čo? (Reakcie z pléna.)
Ústavy sa týka moratórium. Bolo v našich zákonoch a doteraz je v našich zákonoch zavedené, tak keby bolo protiústavné, tak asi ho už tam nemáme. Lebo zatiaľ... (Reakcia z pléna.) Druhá vec je kampaň inými subjektami, k tej sa dostanem a tretia bola... (Reakcie z pléna.)
No prieskumy, tak prieskumy takisto máme zakázané a dlhodobo sme ich zakazované mali. Čiže tieto dve veci sú potvrdené už životom na Slovensku, lebo boli, a na tom, na tejto legislatíve bola postavená aj naša ústava, lebo volebné zákonodarstvo sme mali skôr ako ústavu, čiže ústava už poznajúc pravidlá aj moratória, aj zákazu prieskumov, vtedy boli zakázané prieskumy rovnako, tam len 14 dní bola lehota, tu sa o tej lehote môžme, samozrejme, baviť, či je relevantné mať 21, má byť 14, má byť 10, to je, samozrejme, otvorená diskusia.
V prípade tretích strán, pochopiteľne, je to nezmysel aj s tým anti-Shootym, je pravda, že ho to v tomto prípade zasahuje. V prípade, v prípade komerčnej bilbordovej kampane alebo v prípade komerčnej kampane v elektronických médiách. Žiadny zákaz prejaveného názoru neexistuje. A keď sa bavíme, keď ste hovorili, že chránená je obsah aj forma. Áno, chránený je obsah slova, ktoré hovorím, ale aj forma, či je expresívnejšie, či je doprevádzané nejakými zvukovomalebnými doplnkami. Ale ja hovorím o nosiči. A nosič tejto informácie nie je chránený ústavou. Je chránený môj prejav, že si môžem povedať, čo chcem a ako to chcem povedať. Ale nosič tej informácie už chránený nie je. A ja hovorím o komerčnej reklame. Nikto nezakazuje Shootymu kresliť, pre Boha živého, karikatúry. A zhodou okolností si myslím, že aj pre túto časť, na to, čo práve sa vám nepáči, si myslím, že mám riešenie. Ale tento zákon nehovorí o tom, že máme zakázať tretiemu sektoru vstupovať do kampane. To nie je pravda. Hovorím o tom, že jednoducho načo zavádzame transparentné účty, načo zavádzame limity, lebo limity súvisia s transparentnými účtami veľmi úzko, keď to potom nebudem dokázať kontrolovať?
Prídem opätovne, bohatá strana, tu mám prvé tri milióny na svoju kampaň. Zriadim si tri občianske združenia, jedno združenie, ktoré bude bojovať proti všetkým, tam má ďalšie tri milióny a môže teraz robiť kampaň proti všetkým a mám ďalšie dve združenia, ktoré budú robiť kampaň mne a mám namiesto 3 mil. 9. To má aký význam potom? Aký význam má zavádzať, aby sme tu mali jasné pravidlá, keď tu sa dajú strašne ľahko obísť. Tak keď máme jediný problém a vnímate problém, tak jednak, samozrejme, môžme to skúsiť, že napíšeme do zákona, že všetci okrem Shootyho, to je prvá možnosť, čo môžme urobiť. Nemám problém, len asi by nám to legislatívne neprešlo.
Druhá možnosť reálne, reálne je, že môžme vyčleniť osobitný, osobitný limit, ktorý bude slúžiť práve pre tretí sektor, ale relevantný. To sa musíme o tom baviť, že proste keď bude chcieť urobiť svoje stanovisko Aliancia Fair-play alebo združenie tretieho sektora alebo ktokoľvek (reakcia z pléna), komora sestier. Veci, ktoré relevantne na trhu existujú a ktoré poznáme všetci, že sú partneri. Nakoniec aj odborári. Ja som povedal, že tak ja nemám problém. Ak budú odborári chcieť vyjadriť svoj názor, z nášho limitu im vyčleníme 100-tisíc, nech sa páči, urobte si bilbordovú kampaň. Aký problém? Aj si ju môžte zaplatiť, keď ju chcete platiť vy, ale je to v našom limite, lebo je to na našu podporu. (Reakcie z pléna.) O. K. Môžme, môžme, no tak hovorím, že keď chcete umožniť, keď tu teraz nemyslím vás, ale pán poslanec Miškov tu hovoril, tak však prečo zo svojho limitu zo straníckeho nevyčlenia priestor pre Shootyho, ktorý bude protestovať proti SMER-u. Ja len hovorím, že to má byť podpísané, má to byť adresné. Nechcem, aby niekto si proste si mohol kúpiť politiku. To je celé. Hovorím o tom, že to má byť dané na základe práce, ako každý z vás, a to je jedno, či s vami súhlasím alebo nesúhlasím, ste v tej politike odviedli nejakú časť roboty. Verejne, kdekoľvek. Každý má za sebou niečo, že je čitateľný pre toho voliča. Niekto nezískal nikdy podporu, niekto kandiduje len vždycky proste cez niekoho iného atď., to sú vedľajšie veci, není to podstatné. Podstatné je to, že každý jeden niečo spravil, či pozitívne, či negatívne, ale áno. A má preto právo v tom, samozrejme, politickom živote sa uchádzať o tú popularitu tých voličov a o ich hlasy. Ale ja si nemyslím, že by mali kandidovať akciové spoločnosti.
Toľko tu vždy hovoríte o rôznych kmotroch a neviem akých oligarchoch, o všetkom, toto je priama podpora oligarchie, keby ste to chceli. Kto má viac peňazí, ten má viacej mediálneho priestoru. A nezabúdajte tie reči o tom, že... (Reakcie z pléna.) Prosím? (Reakcie z pléna.) No môžte, ale faktom zostáva, že toto je boj proti tomu presne, pán poslanec. Pretože obmedzuje... (reakcie z pléna), obmedzuje výdavky, tak ja viem iba o jednej strane, ktorá, ktorá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Poprosím vás, nediskutujte. Pán minister, máte záverečné slovo, nech sa páči.
Pán poslanec, vystúpili ste v rozprave, takže...

Áno, keď ja som taký diskutabilný, ja som taký diskutabilný v tomto. (Povedané so smiechom. Smiech v sále a potlesk.)
Dobre, aby sme to neodľahčovali, pretože je to téma vážna. Z môjho pohľadu hovoríme o tom, že áno, je tu jedna strana, ktorá proste predovšetkým hospodárila v Anglicku so svojimi peniazmi, ale z môjho pohľadu a dodneska tie správy nemáme, lebo to sú jediné listinné dôkazy, ktoré k niečomu existujú. Faktom zostáva, že práve preto ten zákon predkladáme, aby tie peniaze mali menší význam. Lebo potom budeme súťažiť ako v niektorých štátoch Európskej únie alebo dokonca v Spojených štátoch, kde sú každý rok nové a nové rekordy peňazí, ktoré sa vynaložia na kampaň. A ja si nemyslím, že sú to účelne vynaložené peniaze.
Každý politik, či je v opozícii, či je v koalícii, či je mimo parlamentu alebo v parlamente, má právo robiť svoju reklamu. V dobe internetu je to relatívne lacné, pretože prezentuje svoje názory a volič ho spozná. Nestačí proste mať bilbordy, treba pracovať. A na tom tá politika je a dneska to možné je. A mnohí z vás sú dôkazom, že len prostredníctvom internetu a mnohých aktivít, ktoré urobili, sú dneska v parlamente. Prečo potom podporovať neustále preteky o to, kto viacej minie. Len preto, že to navrhuje SMER? Mám pocit, že, no 90 % vystúpení bolo o tom, že to proste navrhuje SMER, a preto je to zlé. Z princípu je to zlé. Pretože keď som videl obhajobu napr. otázky volebných obvodov, tá istá obhajoba ešte pred 5 rokmi z úst toho istého človeka bola úplne iná, úplne iná. Čiže obhajujem to, čo sa mi hodí. Mnohí sú v tom veľmi skúsení a veľmi dobrí, vedia a, samozrejme, majú právo na zmenu názoru, veď to je normálne. Len hovorím o tom, že keď sa pozriem na túto časť obhajoby, tak vidím, ako veľmi jednoduché je hľadať všetky argumenty, prečo je tento návrh zlé a zlý. Zamyslite sa na to z pohľadu naozaj štandardnej politickej kultúry na Slovensku, ktorú by sme boli radi, aby sa vrátila. Nielen preto, či to navrhuje SMER. Máme problém v tom, aby niektoré občianske združenia, komora sestier a ktokoľvek iný, že si chcú urobiť bilbordovú kampaň? Tak vytvorme priestor pre to, adekvátny a zadefinujme ho presne, aby platili presné pravidlá pre inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na verejnom živote. Ale nedajme priestor preto, aby sa to dalo zneužiť a tým pádom netreba mať pravidlá. Ak nechceme mať transparentné účty, v poriadku, tým pádom končí zákaz. Transparentné účty, limity a zákaz tretích strán je naviazaný dokopy. To je len kvôli tomu jednému, aby tie transparentné účty mali význam. Čiže naozaj aj firma bude postihnutá, ak zoberie peniaze na reklamu nie z transparentného účtu. Ak sa dokáže, že nemala platbu, bude rovnako postihnutá. Len preto sú tie zákazy, aby to malo jasnú čistotu, aby sa to neobchádzalo.
Ak sa toho chceme zbaviť, potom zrušme celé, to je celý jeden balík. Máme s tým problém, dáme ho preč - povieme, nebol na to priestor - a prijme sa to niekedy neskôr. Pretože to som mal pocit predovšetkým z vystúpenia pani poslankyne Žitňanskej. To je tiež taký poslanec, ktorý často mení názory podľa toho, v ktorej strane je. A jednoducho ona vyslovene išla proti transparentnosti. Lebo všetci sme sa zaviazali prijať volebné zákony pred voľbami, a ona povie, že nech platia až na ďalšie zákony, na ďalšie voľby. Tak to akože, teda ako o čom je ten záväzok, aby boli tie voľby, ktoré my dokážeme ovplyvniť ako parlament, už transparentné? Tak, pochopiteľne, všetky, ktoré predchádzajú voľby parlamentné.
Mnoho tých názorov bolo zvláštnych. Ešte raz poviem, urobíme, aby som nezdržoval, urobíme takú pracovnú skupinku, ktorá by v tomto prípade mohla racionálne návrhy si prebrať. Dokonca boli tu niektorí poslanci, u ktorých som zvyknutý na teatrálne vystúpenia a prekvapili ma svojou vecnosťou, objektívne hovorím. Myslím si, že otázka komisií volebných je podľa mňa vyriešená dvomi riešeniami, ktoré sú absolútne relevantné. Otázka odsúdených takisto, si myslím, že má jednoduché riešenie, ktoré proste vykonáme. Myslím si, že nájdeme riešenie aj v prípade tretích strán. Nie je problém, že nikto chcel niečo niekomu zakázať. Ja hovorím, aby nebol niekto uprednostnený, zvýhodnený, aby platila tá rovnosť šancí, aby nevyhrávali peniaze nad skutočnou politickou prácou. To je pravidlo tohto zákona a podľa neho sa aj budeme riadiť. Rád vyjdem v ústrety všetkým návrhom, ktoré budú tento zákon vylepšovať.
Ďakujem za podporu. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister vnútra. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej.
Návrh vlády má tlač 623 a spoločná správa výborov má tlač 623a.
Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623.)

Ďakujem pekne, dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej.
Predmetná dohoda predstavuje historicky prvý zmluvný vzťah medzi Európskou úniou a Irakom, ktorého hlavným cieľom je vytvorenie právneho základu pre účinnejšiu spoluprácu predovšetkým v politickej, obchodnej a sociálnej oblasti. V tejto súvislosti sa má prostredníctvom pravidelného dialógu na ministerskej úrovni o otázkach mieru, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, demokracie či aktuálnych spoločenských otázkach vytvoriť zodpovedajúca platforma na budovanie užších obchodných a investičných vzťahov nepreferenčnej povahy medzi Európskou úniou a Irakom.
V kontexte spoločensko-politickej situácie v Iraku sa dohoda venuje aj oblastiam osobitného záujmu, akými sú predovšetkým podpora a ochrana ľudských práv a dodržiavanie zásad právneho štátu. V tejto súvislosti sa v dohode osobitne zdôrazňuje odhodlanie Európskej únie zohrávať významnú úlohu pri transformácii Iraku, ako aj pri realizácii dôležitých reforiem a snáh zameraných na rozvoj a integráciu krajiny do širšieho medzinárodného spoločenstva.
Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná ministrom zahraničných vecí na okraj Rady pre zahraničné veci v novembri 2011 a slávnostný podpis v mene Európskej únie sa uskutočnil o polroka neskôr v máji 2012 v Bruseli.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas uzavretím dohody uznesením č. 311 dňa 19. júna 2013. V súlade s vlastným ustanovením čl. 116 nadobudne dohoda platnosť 1. deň mesiaca nasledujúceho po dni, kedy generálny sekretariát Rady Európskej únie ako depozitár dostane posledné oznámenie zmluvných strán o ukončení potrebných vnútroštátnych procedúr. Slovenská republika sa pritom uložením svojej ratifikačnej listiny pripojí k doposiaľ šiestim členským krajinám Európskej únie: Českej republike, Estónsku, Holandsku, Litve, Lotyšsku a Španielsku, ktoré ukončením vlastných ratifikačných procesov podporili partnerskú dohodu s Irakom za účelom skvalitnenia a prehĺbenia spolupráce v línii Európska únia - Irak.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že partnerská dohoda s Irakom predstavuje významný míľnik v rozvoji vzájomných vzťahov medzi Európskou úniou a Irakom. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A prosím určenú spoločnú spravodajkyňu zo zahraničného výboru poslankyňu Máriu Ritomskú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 641 z 19. augusta 2013 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady.
Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 27. augusta 2013, č. 280, a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013, č. 51, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 57 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedníčka, pani podpredsedníčka, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomu bodu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Jozefa Mikloška z klubu KDH, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, som vás hľadala a tuto ste dole sedel.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Nevystupujem za klub KDH, vystupujem zato, že som člen zahraničného výboru a táto téma mi je blízka.
Samozrejme, budem, nikoho som neoslovil, vážená pani podpredsedníčka, dokonca dve, vážení páni ministri, dokonca traja, takže môžme aj interpelácie, keď je tu toľko ľudí.
Chcem hneď povedať, že budem hlasovať za túto zmluvu Európskej únie s Irakom. Je lepšie mať dohodu, ako ju nemať. Táto dohoda je trocha sporná v tom, že nevieme, ako ju budeme vymáhať, od koho a ako, najmä zo strany Iraku. Chcel by som upozorniť teda na určitú nereálnosť plnenia tejto zmluvy - ešte raz - zo strany Iraku.
Zmluva je podľa pravidiel EÚ perfektne a precízne pripravená na základe vzorových zmlúv Európskej únie so štátmi, ale vzhľadom na momentálnu situáciu hovoriť v súvislosti s Irakom o ľudských právach - je tam taká kapitola o ručných a ľahkých zbraniach, o medzinárodnom trestnom súde, o obchodovaní s Irakom, o investovaní do rozbitej infraštruktúry, o jej rekonštrukcii, o elektronických aukciách, o vede a technike, o kultúre - je pekné a nutné, ale momentálne nereálne nedosiahnuteľné.
Ja len taký troška príklad poviem, keď svojho času bol boom, aby sa išlo rekonštruovať zničený Irak, aj Slovensko malo o to záujem, ale Česi mali väčší a dokonca prezident Havel vycestoval, keď bol v Amerike, aj za prezidentom Bushom, kde o tom hovorili. Ten mu niečo povedal, poslal ho za druhým, ten mu niečo povedal, poslal ho za piatym a ten desiaty mu povedal, že, žiaľ, to nejde, aleže keby dostali Američania rekonštrukciu letiska v Prahe, žeby sa dalo o tom uvažovať. Neviem, ako to momentálne stojí, ale obávam sa, že rekonštrukcia v takejto krajine, není jednoduché.
Krátko k situácii. No určite medzinárodné spoločenstvo nevie, čo s tým ďalej. Po unilaterálnom rozhodnutí svojho času a vojne, ku ktorej sa zistilo, že neboli deklarované dôvody, sa tam vlastne všetko skôr zhoršuje, ako zlepšuje. Išlo to tak ďaleko, že keď chytili Saddáma, to bol naozaj diktátor, tak už pri jeho vyšetrovaní a odsúdení bolo toľko iregularít, že môj dobrý priateľ, exminister spravodlivosti USA Ramsey Clark, advokát, išiel do Iraku, aby obhajoval Saddáma Husseina. Až tak ďaleko došlo to, čo sa tam vtedy dialo.
Situácia v Iraku je zložitá, povedal by som, skôr zlá. Obyvateľstvo nemá rado svojich osloboditeľov a nepokryte im dáva najavo, aby odišli. Denne vybuchujú bomby so stovkami nevinných obetí. Stabilizácia situácie je v nedohľadne. Aj v zmluve je taká veta, že: "V dlhodobom horizonte sa situácia zlepší." Spomínam si na vetu Johna Kerryho, keď ešte nebol minister zahraničia a pri inej príležitosti povedal, že: "v dlhodobom horizonte budeme všetci mŕtvi" - v svojej volebnej kampani. A to, bohužiaľ, platí aj v Iraku. Základom zlepšenia je uspokojenie a stabilizácia situácie, ktorá však nepríde, pokiaľ tam budú zahraničné vojská.
Záverom. Som za zmluvu, ale o situácii aj v tejto krajine, ale aj v iných krajinách, najmä Arabskej jari, treba viac hovoriť aj tu v parlamente. Teda všade, kde došlo k tvrdej výmene minulých diktátorov, to, žiaľ, išlo k horšiemu. Momentálna situácia Egypta a Sýrie je na to dobrý príklad. Zajtra budeme mať v zahraničnom výbore z našej iniciatívy o tom seminár, kde štátny tajomník ministerstva zahraničia nám príde veci vysvetliť. Ale veľmi odporúčam, aby naozaj raz aj v parlamente bolo možné si oddiskutovať na tému medzinárodná situácia, Arabská jar, terorizmus, prenasledovanie kresťanov, ale už som mal aj iné témy, napr. Tymošenková alebo Falun Gong a všeličo iné, ktoré dnes nás páli, ale náš parlament k tomu mlčí. Ďakujem za pozornosť.