23. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Všetkým vám prajem dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom vládneho návrhu novely zákona o prevencii závažných priemyselných havárií je prebratie ustanovení z čl.30 Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok do slovenského právneho poriadku. Konkrétne ide o doplnenie ťažkých vykurovacích olejov medzi konkrétne vybrané nebezpečné látky do prílohy 1 zákonu.
Návrh novely zákona v ďalších novelizačných bodoch dopĺňa orgány štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií o orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor v súlade s platným znením zákona o ochrane pred požiarmi.
Návrh ďalej upravuje aj nesprávny uvedený názov zlúčeniny v prílohe č. 1 a v jednej z poznámok pod čiarou sa nahradzuje jej neaktuálne znenie, pretože medzičasom boli obidva pôvodne citované zákony nahradené novými právnymi úpravami.
Predkladaný materiál schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 14. augusta 2013. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Verím, že navrhovaný vládny návrh zákona posuniete do druhého čítania.
Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením 168 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a konštatuje, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Zo znenia poslaneckého návrhu a z návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle zákona, v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a
- Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, návrhom zákona sa zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/65 EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a v elektronických zariadeniach a jej delegovaných smerníc a odstraňuje sa vzniknutý transpozičný deficit.
Z dôvodu netranspozície uvedených smerníc transpozičná lehota uplynula dňa 2. 1. 2013, už bolo voči Slovenskej republike začaté konanie pre nesplnenie si povinnosti vyplývajúcich zo smerníc.
Cieľom návrhu zákona je definovať práva a povinnosti výrobcu elektrických a elektronických zariadení, povinnosti splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora pri používaní určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach a stanoviť činnosť orgánov dohľadu nad trhom pri kontrole dodržiavania a povinností stanovených zákonom.
Predkladaný materiál schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 14. augusta 2013. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Chcem vás požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona a posunutie do druhého čítania. Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 169 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 639 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569 z roku 2007 o geologických prácach, tzv. geologický zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, má za cieľ najmä odstrániť niektoré nedostatky geologického zákona vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Popri problémoch aplikačnej praxe návrh zákona reaguje aj na aktuálnu surovinovú politiku Európskej únie a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 v časti 3 - Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Chcem vás požiadať o schválenie predmetného návrhu zákona.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení ostatní prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 670 z 20. júna 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako ich máme v časti IV v spoločnej správe vrátane odporúčaní gestorskému výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
O bodoch spoločnej správy 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 173 z 3. septembra 2013.
V citovanom uznesení výboru ma poveril ako spoločného spravodajca, spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, predkladám s cieľom zabezpečiť efektívnejšie fungovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby.
Schválenie zákona č. 309/2009 Z. z. podnietilo výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny, ktoré mali garantované výkupné ceny na obdobie 15 rokov, pričom náklady na takúto podporu elektriny sú prenášané do cien elektriny pre obyvateľov, čo následne spôsobilo výrazný nárast tarify za prevádzkovanie systému ako regulovanej položky v cene elektriny. Navrhovanou zmenou podmienok podpory sa zohľadňuje rastúci vplyv podpory elektriny na cenu elektriny. Zavedením obmedzenia výroby elektriny pre nové zariadenia využívajúce biomasu a jej produkty, ako aj podmienky vysoko účinnej kombinovanej výroby sa efektívnejšie využijú dostupné obnoviteľné zdroje energie. Znížením hraníc výkonov pre zariadenia, ktoré majú nárok na doplatok pre všetku vyrobenú elektrinu, sa podporí aj ďalšia decentralizácia zdrojov.
Na druhej strane prostredníctvom zjednodušenia procesu pripojenia malého zdroja sa zlepšujú podmienky pre inštaláciu malých zdrojov s výkonom do 10 kW v domácnostiach, ktoré nevyžadujú podporu doplatkom a týmito zdrojmi sa pokrýva aj veľká časť vlastnej spotreby elektriny. Takýto spôsob podpory malých zdrojov nebude mať vplyv na cenu elektriny.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predmetný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., tlač 602.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení pre mňa, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júla 2013 č. 595 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady a
- Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti a
- Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona.
Predložený návrh zákona rieši podporu obnoviteľných zdrojov. Má viacero paragrafov, kde rieši menšie zdroje, rieši bionaftu, rieši menšie zdroje, aby mohli byť ľahšie pripojiteľné. Sú to v týchto drobných veciach pri menších výkonoch veci pozitívne. Ale tento návrh zákona je o naplnení memoranda, ktoré podpísala vláda, vláda Roberta Fica s fabrikou U. S. Steel na východe Slovenska. Tento zákon je o tom, o naplnení memoranda.
Ako k tomu došlo vôbec, že vláda Roberta Fica podpísala memorandum? Musíme sa vrátiť k voľbám v roku 2012, keď Robert Fico už pred voľbami sľúbil, a po voľbách okamžite začal deklarovať, že zvýši dane, zvýši odvody, nepružný, znepružní Zákonník práce, všetky tieto opatrenia následne aj začal cez zákony, ktoré boli predložené do Národnej rady, aj napĺňať. Zhoršil a otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku. A nastalo čo? Menší hospodársky rast a vyššie nezamestnanosť. Fabriky začali okresávať náklady. Každý sa stiahol na základňu, nevyhnutných pracovníkov prepustili. Vyššia nezamestnanosť, samozrejme, trápila celú spoločnosť aj vládu Roberta Fica. Takže v tejto situácii niekoľko fabrík na Slovensku povedalo, že neprepustia nejaké množstvá svojich zamestnancov, keď dostanú určitú podporu. A vláda Roberta Fica v tom zlom, otrávenom podnikateľskom prostredí, ktoré sama nastavila, nemala inú šancu ako to, že týmto fabrikám vyhovela. Tuším, že to bolo v prvom balíku asi 10 fabrík na Slovensku, dostali podporu asi niečo cez 20 mil. eur, pretože neprepustia určitú časť svojich zamestnancov.
V tejto situácii, keď to videli aj ďalšie podnikateľské subjekty na Slovensku, že s vládou sa dá takto vyjednávať, tak pravdepodobne začali viaceré fabriky rozmýšľať nad podobným scenárom. Na východnom Slovensku sú a boli a ešte aj sú dneska prázdne priemyselné parky. Viacerí investori povedali: "Prídeme do týchto priemyselných parkov, ale len za určitú podporu." Nechcem použiť slovo, že tieto podnikateľské subjekty niektoré začali až vydierať vládu a pýtať si až niekedy nehorázne čiastky za to, že vôbec do týchto priemyselných parkov vstúpia.
Najmarkantnejším, najmarkantnejším príkladom bolo, keď pán minister hospodárstva aj s premiérom Ficom prišli do Vranova nad Topľou a postavili sa na tribúnku v čase, keď Národná rada, v deň, keď Národná rada Slovenskej republiky jednala o nezamestnanosti, postavili sa na tribúnku a podpísali memorandum s firmou Grandwood, ktorá mala zamestnať vo Vranove v prázdnom priemyselnom parku 390 pracovníkov za v memorande sľúbenú podporu tuším 20 mil. eur.
Túto celú situáciu pri obnoviteľných zdrojoch popisujem preto, lebo v tejto situácii tuším niekedy v novembri, v decembri ohlásilo, ohlásilo U. S. Steel, teda ohlásilo, z kuloárnych informácií cez médiá sa verejnosť dozvedela, že U. S. Steel Košice zvažuje predaj tejto fabriky. Spomínali sa investori z Ruska, z Ukrajiny, z Nemecka, časom sa ukázali, ukazoval najreálnejší investor z Ukrajiny. Hrozilo naozaj to, že ukrajinský investor, ktorý by takto kúpil fabriku na východe Slovenska, by možno časť výroby preniesol na Ukrajinu a v Košiciach by prišlo niekoľko tisíc, 3-tisíc, 5-tisíc ľudí, 7-tisíc ľudí o prácu.
Aj opozícia pri prvých informáciách vyzývala Roberta Fica, aby rokoval čím skôr s týmto investorom U. S. Steel Košice. Robert Fico zo začiatku sa k tomu správal veľmi vlažne, dokonca, pamätám si, že na jednej schôdzi Národnej rady odkazoval, že on nebude vyjednávať s U. S. Steel Košice. Nakoniec, keď tá hrozba bola veľmi reálna, vyjednával, odišiel do Spojených štátov amerických a následne teatrálne v Košiciach podpísal slávnostne memorandum.
V tomto memorande sa U. S. Steel Košice zaviazali, že päť rokov budú, teda neodídu zo Slovenska a budú zamestnávať približne to množstvo zamestnancov, ktoré tam je dneska. Zato v memorande im bola sľúbená podpora, ktorú dneska máme v zákonnej podobe pred sebou. Tá zákonná, tá legislatívna podoba je v bodoch 2 až 3, kde sa hovorí o tom, že ten, kto vyrobí vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive, je vyšší ako 40 %, v bode 3 a 2, tak ten môže dostať podporu. Táto podpora v memorande bola stanovená na úroveň 80 eur za MWh, ak sa nemýlim. Dúfam, že nie. Dnes silová megawatthodina sa dá nakúpiť zhruba za 40 eur. Takže ten rozdiel je vlastne tá podpora. Ročne táto podpora činí 15 mil. eur. Túto podporu ale zaplatia koneční spotrebitelia, lebo všetky podpory, ktoré sú do obnoviteľných zdrojov dané, sa prejavia vo výslednej cene energií pre domácnosť a pre podnikateľov. Chcem povedať, a to je podstatné, U. S. Steel Košice sa zaviazali, že päť rokov neodídu zo Slovenska a päť rokov budú zamestnávať, ale táto podpora je nastavená v tomto zákone na 15 rokov. Chcem sa spýtať a zároveň si odpovedám, po piatich rokoch, keď U. S. Steel Košice predsa len sa rozhodne odísť zo Slovenska, čo bude s tou podporou obnoviteľných zdrojov v tejto fabrike ďalších 10 rokov? No, samozrejme, ďalšiemu investorovi to predajú ako plus a ešte zinkasujú za to finančné prostriedky. Prečo sa nedalo v memorande alebo pri tomto, v tomto zákone to nastaviť na týchto päť rokov, keď sa U. S. Steel Košice zaviazali tu zostať a zamestnávať iba 5 rokov? Prečo podpora je na 15 rokov?
Ďalej, čo ma veľmi trápi, je to čo som našiel v štátnom rozpočet na rok 2014. Tam som si našiel informáciu o podmienených záväzkoch subjektov verejnej správy, a tam sú arbitrážne konania, ktoré Slovensko momentálne vedie s určitými subjektmi. Mimo zdravotnej poisťovne Union som si tam našiel aj arbitráž s akcionárom U. S. Steel Košice. Samotné ministerstvo financií v tomto štátnom rozpočte uvažuje s možnou rezervou 257 mil. eur. Dávam to do pozornosti a do súvisu preto lebo tento zákon je o U. S. Steel, U. S. Steele Košice. Prečo sa v memorande nedalo dojednať aj táto arbitráž? Podotýkam, že táto arbitráž vznikla za prvej vlády Roberta Fica, keď regulačný úrad na čele s pánom Holjenčíkom zaviedol tarify za prevádzkovanie systému naviazané na koncovú spotrebu elektrickej energie, teda energie, ktorú fabriky a U. S. Steel Košice spotrebúvavajú pre vlastnú výrobu. To znamená, dovtedy neplatili poplatky a pán Holjenčík zaviedol tieto poplatky a dnes sa U. S. Steel Košice bude na medzinárodnej arbitráži súdiť so Slovenskom o čiastku 257 mil. Dávam to do pozornosti preto, lebo aj, viacerí kolegovia, aj na východe Slovenska je obrovská nezamestnanosť a štát túto nezamestnanosť, povedal som tu viackrát, musí pomáhať určitými formami riešiť. Ale či nám táto podpora nezamestnanosti stojí za to, aby sme fabrike, ktorá dneska zamestnáva pracovníkov, dali cez obnoviteľné zdroje takúto podporu na 15 rokov, keď ona sa zaviaže, že iba 5 rokov tu zostane, a zároveň s touto fabrikou viedli arbitráž vo výške 257 mil.?
Povedal som to tu viackrát, poviem tu znova. Štát, keď nastavuje takéto pravidlá pre podporu zamestnanosti, má to nastavovať tak, aby to dostali aj malí, aj strední, aj veľkí, systémovo. Vláda musí prijímať systémové opatrenia, tak ako systémovo prijala vyššie dane, vyššie odvody, zlý Zákonník práce a otrávila podnikateľské prostredie, tak keď chce podporovať vznik nových pracovných miest, tak to musí prijímať systémovo. Tak, aby takáto podpora bola nárokovateľná, aby ten, kto zamestná jedného pracovníka, alebo ten, kto 20, alebo ten, kto zamestná tisíc, dostal príslušnú čiastku systémovo a nie takto jednotlivo, pretože potom dochádza k takýmto anomáliám, že 15 mil. ročne občania Slovenska budú podporovať zamestnanosť v jednej fabrike, a tá fabrika zároveň sa súdi so Slovenskom o 257 mil. Takto Robert Fico za prvej vlády opatrením, keď prijal poplatky, prijal ich skokovo, možno, že v tom roku 2007 sa dali tie poplatky nastaviť tak, aby za niekoľko rokov nabehlo 100 % poplatkov. To znamená prvý rok mohli začať možno 20 %, ďalší rok možno 30 % a postupne takto prejsť. Ale takto skokovo, keď prijal, tak dneska tu máme arbitráž.
Ja sa chcem spýtať, pán minister, ak by náhodou tak ako v prípade zdravotnej poisťovne Union, medzinárodná arbitráž dopadla v prospech U. S. Steelu Košice, čo urobia ďalšie fabriky na Slovensku, ktoré za spotrebovanú elektriku vo vlastnej výrobe platia takisto poplatky. Vie si tu vôbec niekto predstaviť, o aké čiastky v rádoch niekoľko sto miliónov, by sme tu mali arbitráže a bol by tu precedens pre všetky ostatné firmy na Slovensku.
Ja viem, že odpoveď z vášho ministerstva je, že túto arbitráž nikdy neprehráme, ale to ste tvrdili, vaša vláda, aj v prípade zdravotnej poisťovne Union a tá arbitráž nedopadla dobre pre Slovensko. Takže, pán minister, chcel by som poznať tieto odpovede a predpokladám, že aj moji kolegovia, ale aj celá verejnosť. A takýto návrh zákona klub KDH nemôže podporiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Súhlasím s predrečníkom, že zákon prináša niekoľko drobných vylepšení a podporujem filozofiu tohto návrhu zákona v tom zmysle, že napomáha čiastočne decentralizácia diverzifikácii využívania obnoviteľných zdrojov, potiaľ súhlas, pán minister. Uvidíme, nakoľko tieto navrhované zmeny budú naozaj aj v praxi pozitívne fungovať. Chcem veriť, že budú. Na druhej strane je fakt, že niektorým ďalším výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov tento zákon skôr skomplikuje život, čiastočne sa tým naprávajú chyby z čias prvej vlády Roberta Fica, ale to je na dlhšiu diskusiu. Prihlásil som sa najmä preto, že sa chcem vyjadriť k tej druhej časti, o ktorej hovoril oveľa podrobnejšie pán Zajac, a to sa týka toho memoranda a toho, ako nás vlastne vláda a jej predseda prinútili hlasovať za niečo, o čom už dopredu rozhodli, a to je podľa mňa systémová zvrátenosť, ktorú by sme v tomto parlamente nemali mlčky prejsť, lebo tu nejde o to, že tu vládna strana má väčšinu, ale ide o to, že sa tu prejudikuje isté rozhodnutie parlamentu formou, povedal by som, krvoprísažného záväzku uzavretého dokonca so zahraničným partnerom, a to je, myslím, istá systémová porucha, ktorú sme tu už dávnejšie nemali a na ktorú by sme mali zásadne reagovať. Ďakujem za pozornosť.