23. schôdza

Viete, pán poslanec Brocka, tomu procesu, tomu už tvrdému legislatívnemu procesu predchádza aj, aj nejaká atmosféra v parlamente. A možno si pamätáte vznik toho, tejto témy. Zhruba rovnaký, rovnaký zámer mal váš bývalý kolega, pán poslanec Lipšic, prišli sme so svojím pohľadom na vec aj my a všetky tri zákony boli spolu v prvom čítaní. Ešte raz, platí to, že ak by sme sa dokázali v opozícii zjednotiť, tak by toto celé vyzeralo inak. Čiže ja celkom aj rozumiem, že nás tu rozoberajú na drobné, vládna strana SMER, a nie kvôli tomu, že sa teraz vôbec neukáže, že oni majú s tým zákonom problém ako takým, ako s témou, oni tu ani nevystúpia a my sa medzi sebou ideme hádať, či niečo bolo vo výboroch alebo nebolo predložené, toto mne pripadá trošku detinské a tak, ako som povedal, že ten, kto podáva pomocnú ruku, do nej sa proste kopať nedá. Takže chcem, aby zostala z tohoto deklarácia, že sme otvorení, je to pre nás dôležitá téma a dúfam, že nájdeme aspoň zhodu v tom, že treba ju riešiť spoločne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, viete presne, ako to je na výboroch, a je jedno, či tieto návrhy predložíme vo výboroch, alebo ich nepredložíme a predložíme ich priamo v pléne, tak či tak by neboli prijaté. Takže a tam by som povedal, že tá téma trochu zanikne na tých výboroch, pretože to jednoducho sa spláchne zo stola, nikto sa k tomu nevyjadrí a je šmitec. Tuná to máme aspoň zachytené kamerami a ostáva to v archíve a sami viete, že táto téma bola otvorená v piatok alebo tento zákon, kedy tu už väčšina poslancov ani vládneho SMER-u, ani v podstate ani novinári, ani médiá, nikto nebol. A myslíme si, že táto téma je dosť pálčivá alebo háklivá a treba o nej hovoriť naozaj verejne, aby aj ľudia si uvedomili, že my máme záujem riešiť, takisto ako vy máte záujem riešiť túto tému. Ale opýtal by som sa len tak, že prečo, so zaujímavosťou, že prečo z troch zákonov predložených protikorupčných si vládna strana vybrala práve ten váš? Taký, by som povedal, najjednoduchší, taký najskromnejší, ktorý síce niečo rieši, ale nie povedzme tak komplexne. Takže je to naozaj otázne, že prečo práve návrh KDH prešiel do druhého čítania a tie ostatné nie.
V každom prípade my sa snažíme naozaj veci riešiť komplexne a boli by sme radi, keby sme v tomto dokázali aj spoločne ťahať vopred. No ale nie vždy sa to podarí tak, ako by sme si možno chceli predstaviť. Takže ja by som skutočne, ako nehovoril by som na nás, že my sme tu mali nejaký veľký prejav, áno, bol tu prejav, pretože sme chceli, aby to rezonovalo v pondelok, kedy tuná doobedu budú poslanci, kedy tu doobedu budú médiá, pretože tá téma je naozaj veľmi vážna a strácajú sa cez ňu neskutočné milióny.

Ďakujeme. Pán poslanec Brocka, vy ste hovorili o nejakej politickej kultúre. Dovoľte mi pripomenúť, ako to celé vzniklo, kedy by ste vo februári spolu s pánom Lipšicom vytiahli zákon, ktorý ste mali v šuflíku, ak sa nemýlim, je to zákon ešte z ministerstva, čiže mali ste ho minimálne rok. Minimálne rok ste ho nevytiahli. Potom sa stalo to, že v apríli pán Figeľ zákon stiahol, aby ho mohol opäť predložiť. Medzitým bol neschválený zákon - ten istý - pána Lipšica. My sme potom prišli so zákonom, ktorý riešil komplexne čo najširšie pole pôsobností tých právnych vzťahov, ktoré je nutné upraviť, ale aj tak prešiel váš zákon. A podľa vyjadrení ministra, myslím, že aj vlastne dvoch ministrov, ani tento váš zákon neprejde. Takže vy ste vlastne cez prizmu politickej kultúry spravili z najpálčivejšieho problému na Slovensku politikum, nič iné. A prepáčte mi, javí sa mi to farizejské a ako vyobchodovanie toho, aby ste mali z toho aké-také politické body.
Ak tento zákon neprejde do ďalšieho čítania, nebude to nič iné, iba politikum, pretože ak minister dá svoj zákon, dá ho do konca roka, ten zákon bude účinný možno na jar budúceho roka. A to znamená, že viac ako rok tu debatujeme o niečom, čo už dávno mohlo byť schválené. Len kvôli politike. Nepodstatné veci, viď aplikovanie paneurópskych systémov do organizácie Ústavného súdu vieme prijať za pár hodín! A toto, čo je, čo je podstatné, hovoríte, že my nevieme, ako vystupovať, že nevystupujeme k technickým veciam. Prosím vás, veď, veď vy ste z toho spravili politikum, a pritom ste to mohli urobiť už omnoho, omnoho skôr!

No, na hlbšiu analýzu mi tie dve minúty asi nebudú stačiť na predrečníkov, ale, pán Hraško, ja teraz neriešim to, že prečo tento návrh prešiel do druhého čítania. Ja som reagoval ako spravodajca na výzvu pána poslanca Viskupiča, že ponúka ruku na diskusiu. A ja som zareagoval, že 123-minútové vystúpenie k pozmeňovaciemu návrhu, to nie je návrh na diskusiu, naozaj. Ako veď ste stopovali ste, koľko hovoril predkladateľ návrhu zákona?
Pánu Viskupičovi, ja prijímam podanú ruku. Naozaj ale, ale tá výzva na diskusiu bola nenáležitá, lebo to musíte začať od seba. Počuli ste ma niekedy 123 minút tu vystupovať od ambónu?

Je 12.00 hodín, ale pán poslanec Hrušovský je pripravený. Je všeobecný súhlas, aby ešte vystúpil v rozprave? (Reakcie z pléna.) Nie. Pán poslanec, nie je všeobecný súhlas. Je 12.00 hodín, začínajú výbory, mrzí ma. Ja by som vám to bola umožnila, ale... (Reakcie z pléna.) Nedá sa.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Po prerušení rokovania 23. schôdze NR SR a po prestávke sa začalo rokovanie 24. schôdze NR SR o 15.00 hodine.)

Pán predsedajúci, chcel by som upozorniť na jeden problém, ktorý vznikol. Bolo síce len otázkou času, kedy poslanci SMER-u a pán predseda Paška pri jeho bohorovnosti začnú meniť aj prírodné zákony, ale musím upozorniť na vecný problém, ktorý včera spôsobili. Včera 17. 9. večer o 23. hodine 33. minúte dal predseda Paška hlasovať o procedurálnom návrhu "budeme rokovať dnes do 7.00". Tým pán Kolesík a jeho osemdesiatdva kolegov de facto odhlasovalo návrat v čase. To je síce ambiciózne, ale kvôli ich hlasovaniu sa určite Zem nezačne točiť opačne. To znamená, že ich návrh bol evidentne zmätočný, hlasovanie bolo zmätočné, a dúfam, že uznajú, že schválili totálnu hlúposť.
Ešte inak povedané, riadna schôdza nemôže pokračovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobré ráno. Ďakujem pekne za privítanie, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som predniesol Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012.
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti hodnotí plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za rok, rozpočtový rok 2012. Predkladá sa parlamentu mimoriadne v termíne do 12-ch mesiacov od zvolenia všetkých členov rady. Ďalšie správy budú zverejňované už v štandardnom termíne do 31. augusta.
Rada konštatuje, že v roku 2012 dosiahol hrubý dlh verejnej správy úroveň 52,1 % HDP, čím došlo k prekročeniu prvej hranice definovanej ústavným zákonom. Minister financií musel parlamentu písomne zdôvodniť výšku dlhu a návrh opatrenia na jeho zníženie. Rada považuje schválenie efektívnych fungujúcich výdavkových limitov vrátane korekčných mechanizmov za dôležitý krok pre naplnenie strednodobých rozpočtových cieľov.
Rada hodnotí pozitívne pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti zverejňovania informácií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Vzhľadom na prvý rok platnosti ústavného zákona je pochopiteľné, že existuje priestor na kvalitatívne zlepšenie prezentácie požadovaných informácií. Tak v rozpočte, ako aj súhrnnej výročnej správe je potrebné v detailnejšej štruktúre informovať o konsolidovanej bilancii verejnej správy, prehľadnou formou informovať o jednorazových vplyvoch a zlepšiť informovanosť o hospodárení podnikov s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku.
Negatívne treba hodnotiť nedodržanie termínu zverejnenia júnovej daňovej prognózy, čím bol porušený čl. 9 ods. 3 tohoto zákona.
Z pravidiel rozpočtovej zodpovednosti je najdôležitejší ústavný limit pre dlh. Výška dlhu verejnej správy v súčasnej metodike Eurostatu dosiahla úroveň roku 2012 52,1 % hrubého domáceho produktu, čím došlo k prekročeniu prvej hranice vo výške 50 % HDP, s ktorou je spojená povinnosť ministra financií zaslať list parlamentu. Minister financií zaslal dňa 18. júna 2013 tento list. Z pohľadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by bolo žiaduce, keby aj v budúcnosti minister financií zasielal reakciu na prekročenie hranice dlhu najneskôr v termíne predloženia svojho návrhu rozpočtu verejnej správy vláde, t. j. v termíne do 15. augusta. Tým sa tiež vytvorí dostatočný priestor pre vládu navrhované opatrenia posúdiť a prípadne zapracovať do rozpočtu predkladaného do parlamentu.
V príprave pravidiel týkajúcich sa samospráv rada konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv a na samosprávy neboli presunuté žiadne významné nové kompetencie vyžadujúce si finančné krytie. Obce však avizujú menší nárast finančne nekrytej administratívnej záťaže spojenej s výkonom už prenesených kompetencií. Podrobnejšie vyhodnotenie bude možné až po vykonaní auditu kompetencií samospráv v priebehu tohto roku. Ustanovenia ústavného zákona týkajúce sa sankcií pri predložení limitu dlhu samospráv nadobúdajú účinnosť až v roku 2015.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 formálne obsahoval všetky požadované údajové kategórie, čo do veľkej miery zvyšuje transparentnosť rozpočtu a umožňuje komplexnejšie vyhodnotenie reálnosti dosahovania základných rozpočtových cieľov. Aby boli nové informácie prehľadnejšie a prístupnejšie pre verejnosť, bude potrebné analyticky rozšíriť najmä zverejňovanie konsolidovanej bilancie a hospodárenie podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku. Okrem toho by bolo vhodné uvádzať prehľadný zoznam jednorazových vplyvov na rozpočet, ísť viac do detailov v prípade daňových výdavkov a rozšíriť monitoring podmienených a implicitných záväzkov.
Prvá súhrnná výročná správa Slovenskej republiky bola vypracovaná vlani za rok 2011. Nakoľko účinnosť zákona nastala až v marci 2012, plnohodnotné a korektné vyhodnotenie bude možné až v roku 2014 pri vyhodnocovaní súhrnnej výročnej správy za rok 2013. Existujú objektívne dôvody súvisiace s procesom získavania údajov, pre ktoré nemohli byť niektoré požiadavky ústavného zákona naplnené. Napriek tomu rada odporúča v súhrnnej výročnej správe zverejňovať čisté bohatstvo štátu, podobne ako v rozpočte doplniť detailnejšiu informáciu o konsolidovanej bilancii verejnej správy, vyhodnotiť plnenia stratégie riadenia dlhu a uviesť zoznam jednorazových opatrení. V neposlednom rade je potrebné poskytnúť detailnú informáciu o hospodárení štátnych podnikov, ktorú je možné nájsť len v správe len v súhrnnej podobe.
Správa vychádza z platnej legislatívy a metodiky ESO 95 používanej Eurostatom k dátumu schválenia tejto správy radou. Prípadné spätné revízie údajov vyplývajúce z aplikácie novej metodiky ESO 2010 môžu mať podstatný vplyv na ukazovatele, ktoré podliehajú vyhodnoteniu v zmysle tohoto zákona, napríklad úroveň dlhu. Detailnejšie informácie o pripravovaných zmenách sú uvedené v prílohe tejto správy.
Prvá časť správy je venovaná prehľadu rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenskej republiky. Tie nedefinuje len spomínaný ústavný zákon, ale aj európske zmluvy a bežná národná legislatíva. Druhá a tretia časť predstavuje jadro materiálu, hodnotia plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Príloha 1 uvádza prehľad pravidiel ústavného zákona a odpočet plnenia v prehľadnej tabuľkovej forme. V prílohe 2 sú uvedené informácie o rozpočtových pravidlách a inštitúciách v iných krajinách, ktoré je možné porovnať s pravidlami používanými na Slovensku. Príloha 3 sumarizuje hodnotenie programu stability Slovenskej republiky a národného programu reforiem Európskou komisiu. Príloha 4 je venovaná zmenám vyplývajúcich z novej metodika ESO 2010. Posledná príloha 5 obsahuje stručnú analýzu hospodárenia samospráv a plnenie numerických pravidiel vyplývajúcich zo zákona o rozpočtových pravidlách pre samosprávy a ústavného zákona. Toľko z mojej strany k tejto správe.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012, tlač 594.
Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 574 zo dňa 26. júna 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 30. augusta 2013. Ako gestorský výbor určil výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 574 z 26. júna 2013 výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 198 zo dňa 27. augusta 2013. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu tak isto zobrať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 203 zo dňa 2. septembra 2013. Určil mňa za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu prvýkrát správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú sme počuli od pána predsedu a prvýkrát sa v nej objavili argumenty, ktoré sme často opakovali už z tohto miesta.
Opakoval sa tu argument o porušení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V prvom roku, ako bol funkčný tento zákon, bol vládou jednej strany porušený. Bol porušený čl. 9 ods. 3, pretože daňová prognóza nebola v stanovenom termíne.
Tak isto chcem zdôrazniť, tak ako pán predseda vo svojom úvodnom vystúpení načrtol, že opatrenia, ktoré vláda poskytla parlamentu podľa tohto ústavného zákona, boli všeobecné, neboli špecifikované, a teda boli nedostatočné. Pripomínam, dámy a páni, že už trikrát sme sa snažili o zaradenie bodu o opatreniach na zníženie dlhu, aby tento bod bol osobitným bodom rozpravy na riadnej schôdzi. Trikrát nám to vládna strana odmietla. Odmietla tak isto mimoriadnu schôdzu na túto tému. Je teda dôležité, aby sme hovorili o dlhu, ale predovšetkým o opatreniach, ako tento dlh skrátiť.
Pretože, dámy a páni, aj včerajšie nočné rokovanie je presne o tom istom. Je o tom, či budeme mať na Slovensku väčší dlh, alebo nie. Áno, škandál okolo Slovenského plynárenského priemyslu nie je ničím iným, len o tom, či budú slovenskí občania viac zadlžovaní a viac doplácať na zlé rozhodnutia vlády jednej strany, alebo tomu tak nebude. Pretože to, čo sa udialo okolo SPP, je naozaj škandál, na ktorý doplatia len a len naši ľudia. Je to škandál, ktorý pomáha finančným skupinám, najmä skupine J&T, ktorá dokonca pripravila tento materiál na rokovanie vlády, a ktorý vláda škandalózne schválila. Aj keď všetci vieme, že pán minister hospodárstva dlho vyhlasoval, že toto rozhodnutie a toto riešenie nepodporuje. Dokonca ešte deň pred 4. septembrom dňa 3. septembra na hospodárskom výbore hovoril o tom, že ešte je potrebné zvážiť všetky riziká, že vlastne ešte nevieme, ako to bude. Zrazu z ničoho nič 4. septembra vláda schválila tunelovanie SPP finančnými skupinami.
Považujem to za škandál, dámy a páni. Považujem to za pomoc finančným skupinám v neprospech občanov. Finančným skupinám zvlášť veľmi známym, pretože spolupráca medzi J&T a SMER-om je dostatočne známa. Už v roku 2002 J&T Banka založila SMER do volieb. Pamätáme si, ako sme odvolávali exministra Počiatka za to, že bol prichytený na jachte spoločnosti J&T len tri dní pred tým, ako sa stanovil výmenný kurz slovenskej koruny za euro. A na tomto výmennom kurze, osobitne na úniku informácií z tohto výmenného kurzu, zarobili finančné skupiny obrovské balíky peňazí. Doteraz pán exminister tento únik nevysvetlil, doteraz to zostalo zahalené rúškom tajomstva. Ale všetci vieme, že pán exminister si užíval luxus J&T. V neposlednom rade elektronické mýto. Vyhrala ponuka, ktorá bola ďaleko najvyššia a kde bola opäť zakomponovaná spoločnosť J&T.
Škandál s SPP je teda ďalším v rade, kedy SMER a osobitne Robert Fico pomáha J&T. Pomáha tak, že nakoniec na to doplatia občania Slovenska, pretože vstupom do matky berie dlh zhruba 60 mil. eur, ktorý sa samozrejme prejaví v našej zadlženosti a berie na seba stratu zhruba 40 mil. eur ročne z predaja plynu domácnostiam. Tento predaj plynu domácnostiam naviac, všetci vieme, že je deformovaný. A mňa veľmi mrzí, že vôbec v tejto snemovni takmer 24 rokov po Novembri 89 musíme hovoriť o deformácii cien. Mal som za to, že túto debatu už máme dávno za sebou, že všetci sa zhodneme na tom, že deformované ceny škodia. Škodia tým, že sú aj sociálne neúnosné, pretože napríklad v situácii s plynom chudobní, čo kúria ináč ako plynom, doplácajú na tých, čo sú bohatí a kúria plynom a vykurujú si svoje veľké domy, bazény. Ale všetci tí, čo sú aj chudobnejší a nekúria plynom, sa im na to skladajú práve preto, že sú deformované ceny.
Z tohto hľadiska všetci vieme skutočnosť, že len na predaji plynu domácnostiam prerobil SPP za posledné tri roky 200 mil. eur. A nebude tomu ináč ani pri tomto škandále a bude sa ďalej len zhoršovať hospodárenie štátu, pretože vieme, ako osobitne SMER hospodári v štátnych podnikoch. Máme mnohé príklady. Za všetky mi dovoľte uviesť Cargo. Cargo, ktoré v roku 2006 Robert Fico odmietol z ideologických dôvodov sprivatizovať, a dnes sa o túto privatizáciu hlási. Za tento čas, dámy a páni, za sedem rokov sa vytvorila škoda 865 mil. eur. Tá škoda pozostáva z toho, že v roku 2006 odmietol príjem za privatizáciu Carga. Ďalej z toho, že naliali zo štátnych peňazí za prvej Ficovej vlády do Carga obrovské množstvo prostriedkov. A v neposlednom rade zo straty, ktorú Cargo za ten čas vyprodukovalo. Mimochodom za roky 2006 až 2012 to bolo 241 mil. eur. Tieto tri sumy - 458 mil. eur za zrušenie privatizácie, suma za štátnu výpomoc a neuhradená strata Carga za sedem rokov 241 mil. eur robí sumár 865 mil. eur. Hovorím o tom preto, dámy a páni, pretože to súvisí aj s týmto zlým ideologickým rozhodnutím pri SPP a súvisí to s našou udržateľnosťou dlhu a so zlým hospodárením súčasnej vlády.
Dovoľte mi pripomenúť tak isto prípravu rozpočtu. Pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o tom hovoril a hovoril o tom veľmi pragmaticky, že by bolo dobré, aby tieto opatrenia boli súčasťou rozpočtu. Opatrenia, ktorými vláda chce znižovať dlh. Vieme, že ten prvý nástrel rozpočtu na budúci rok už existuje na úrovni, dlh má stúpnuť na úroveň až 56,9 percenta. Vláda ho pripravila do 15. augusta. Čo je mimochodom tiež zaujímavé, že vláda na budúci rok už spochybňuje čísla, ktoré pripravila pred rokom. Dámy a páni, počuli sme, že za minulý rok sme mali 52,1 percenta. Za prvý kvartál tohto roku ale už to je 54,9 % a vláda podľa prvého nástrelu rozpočtu na budúci rok už počíta s dlhom 56,9 percenta. Chce prelomiť už tretiu hranicu dlhovej brzdy. Prvá hranica je 50 %, druhá 53, tretia 55, štvrtá je 57. Čiže budúci rok sa máme blížiť k štvrtej.
Čo to znamená? Znamená to, že nielen vláda musí svoje opatrenia predstaviť a ale samozrejme aj realizovať opatrenia na zníženie dlhu, ale znamená to napríklad v prípade, že sa prekročí 55-percentná hranica, že sa zmrazia výdavky. A zmrazia sa výdavky nielen v štátnom rozpočte, ale aj výdavky miest a obcí. Inými slovami, teda na zlé hospodárenie vlády doplatia všetky obce a mestá, aj tie, ktoré hospodária dobre. Toto je tak isto výsledok hospodárskej politiky súčasnej vlády.
Uprostred minulého leta zvolal predseda parlamentu parlamentnú schôdzu. Pamätáme si všetci na to, bolo to 3. augusta 2012 a vtedy v skrátenom legislatívnom konaní na nej poslanci vládnej strany zobrali ľuďom pol miliardy eur ročne z tých peňazí, ktorými si sporia na svoje dôchodky. Vtedy to vysvetľovali údajne zle pripraveným rozpočtom. Je zaujímavé, že ten bol pripravený s deficitom 4,6 % a nakoniec skončil na úrovni 4,3 percenta. Pritom konsolidačné úsilie vlády podľa samotných vládnych materiálov bolo na úrovni 0,3 percenta. Z väčšej časti to bolo z peňazí ľudí z druhého piliera a z menšej časti z dodatočných odvodov firiem. Na týchto číslach z vládnych materiálov vidíme, že sa vláda sama usvedčila z klamstva o zle pripravenom rozpočte. Pretože ten skončil presne na úrovni, v akej bol pripravený, plus konsolidačné úsilie. Dnes máme najvyšší dlh v slovenskej histórii a jeho nárast na najbližšie roky už vláda sa nesnaží ani zakrývať. Naviac sa z najnovších daňových prognóz dozvedáme, že len na daniach a odvodoch bude tento rok chýbať 700 mil. eur, za dva roky 2013 - 2014 2 mld. eur a za roky 2013 až 2015 dokonca 4 mld. eur. To sú údaje z prvého nástrelu rozpočtu.
Situácia je kritická a vládni poslanci sa stále boja diskutovať na túto tému, ktorú po nezamestnanosti považujem za najdôležitejšiu. Myslím si, že je to preto, lebo by sa ľudia dozvedeli, že SMER nemá riešenia a je bezradný. Ak sa bližšie pozrieme na dôvody zadlženosti, ktorá je rekordná, tie siahajú do prvej Ficovej vlády a do jej tragického plytvania. Ešte v roku 2008 sme totiž mali dlh na úrovni 27,9 % a dnes je zhruba dvojnásobný. Len pre porovnanie s ostatnými krajinami, okolitými krajinami, a toto je naozaj zaujímavé, nárast od tohto roku je na Slovensku doteraz, myslím nárast od roku 2008 doteraz, je na Slovensku o 24,2 percenta. Kým v Česku je to o 17,0 %, v Poľsku o 8,5 a v Maďarsku o 6,2. Čiže Slovensko má najvyšší nárast z krajín V4. Ďaleko najvyšší. Treba povedať, že pre korektnosť by sme mali odrátať príspevok do stabilizačných mechanizmov vzhľadom na to, že naši susedia nie sú členmi eurozóny, a ten bol do minulého roka na úrovni 2,4 percenta. Aj tak je náš dlh ďaleko najvyšší. Pritom krátka vláda Ivety Radičovej dokázala medziročne stlačiť výdavky a znížiť deficit o takmer 3 % aj zásluhou a najmä zásluhou pána exministra Mikloša. Dnes je dlh na každého nášho občana už viac ako 7 tis. eur, na pracujúceho presiahol 17 tis. eur.
Je zrejmé, dámy a páni, že vládna politika zvyšovania daní, odvodov a zhoršovania pracovného práva už zlyhala. Vláda má problémy na príjmovej stránke rozpočtu a dokonca v poslednom odhade predpokladá tento rok vybrať menej na dani z pridanej hodnoty ako pred rokom. Efektívnosť pri tom, dane, výberu dane z pridanej hodnoty klesala predovšetkým za prvej vlády Roberta Fica. V roku 2006 táto efektívnosť bola 57 %, v roku 2010, pardon, zo 75 % v roku 2006 išla na 57 % v roku 2010. Tragická efektívnosť a najmä tragický pokles efektívnosti výberu DPH. Za vlády Ivety Radičovej sa to mierne zlepšilo. Dnes máme opäť veľký problém. Aj tieto faktory spolu s vyššou nezamestnanosťou prispievajú k neradostnej situácii vo verejných financiách. Som presvedčený, že potrebujeme len zásadné zmeny a nie kozmetické úpravy. Bohužiaľ, zásadné zmeny sa na Slovensku zastavili po roku 2006 a vidieť to na našej zlej situácii a klesajúcej konkurencieschopnosti, ktorá je mimochodom druhá najnižšia v Európskej únii, hneď po Grécku. Už len Gréci sú horší v konkurencieschopnosti ako Slovensko.
Som presvedčený, že potrebujeme zásadné zmeny najmä v hospodárskej politike znížením priamych daní a podporou malého podnikania, potrebujeme zásadné zmeny v zdravotníctve, na ktoré mimochodom upozorňovala, osobitne na riziká, zvyšujúce sa zadlženie, upozorňovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Potrebujeme v zdravotníctve adresnú zodpovednosť za rast dlhov, potrebujeme zmeny v sociálnom systéme, aby bol adresnejší, spravodlivejší a aby motivoval pracovať. A potrebujeme zmeny aj v celej verejnej správe. Máme stále veľký počet rozpočtových, príspevkových organizácií a fungujú veľmi neefektívne. Aj to je otázka stále rastúceho dlhu.
Robert Fico sa kvôli obave zo straty popularity k žiadnym podstatným štrukturálnym zmenám nikdy neodhodlal a len zobral ľuďom peniaze. To bola konsolidácia, ktorú sme doteraz zažili. Len a len na príjmovej stránke rozpočtu. Len a len z peňazí ľudí. Predovšetkým z peňazí ľudí tých, čo si šetria na dôchodok. Dnes sa teda bojí o týchto témach hovoriť, pretože pravda bolí, najmä ak ľudia klamaní boli. A z čoho som smutný, dámy a páni, nielenže včera Robert Fico zbabelo utiekol, nielenže sa bojí v médiách diskutovať s partnermi, ale bojí sa už aj svojich oponentov v parlamente, bojí sa počúvať ich názory, čo len vo faktických podmienkach. Vládna strana sa bojí diskusie o SPP, diskusií o dlhu a o tom násilí nehovoriac, čo tu bolo včera a v noci. Je to smutné a je to výsledok bezradnej ekonomickej politiky, ktorá vedie Slovensko len k väčšej nezamestnanosti a k väčšej zadlženosti.
Spomínal som konkurencieschopnosť, ktorá je na Slovensku na historicky najnižšej úrovni. Dovoľte mi ale pripomenúť, že nebolo tomu tak vždy. V roku 2006 sme boli v konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra na mieste č. 27. Potom sme sa každým rokom prepadali. Dnes sme na čísle 78. Ako som už povedal, už len Gréci sú horší.
Čo je toho príčinou? Keď sa pozrieme na najhoršie ukazovatele, v ktorých je Slovensko hodnotené v porovnaní s ostatnými krajinami, tak napríklad až na mieste 144 sme sa umiestnili v hodnotení uprednostňovania v rozhodovaní vlády. Teda v tom, že vláda subjektívne vyberá svojich priateľov a kamarátov, komu dá napríklad stimuly, ktorých starostov podporí a podobne. Na mieste 143 sme v efektívnosti právneho rámca pre riešenie sporov. Na mieste 142 na svete sme v efektívnosti právneho rámca pre reguláciu. Teda vymáhateľnosť práva, efektívnosť súdnictva je stále veľký problém a, bohužiaľ, sa len zhoršujeme. Náklady v rannej regulácii, miesto 139 na svete. Máme slabú dôveru voči politikom, až sto tridsiati deviati na svete. V zneužívaní verejných zdrojov sme sto tridsiati ôsmi. V plytvaní s verejnými zdrojmi sto tridsiati siedmi.
Dámy a páni, toto je presne o deficite, toto je presne o zlej hospodárskej politike a zlej rozpočtovej politike, ktorá stále plytvá verejné zdroje a ktorej výsledkom je vyšší a vyšší dlh.
Zaujímavý je pohľad takisto na zhoršenie vybraných ukazovateľov, pretože tu sa jasne prejavili výsledky škodlivej vládnej politiky, najmä zrušenia rovnej dane, zvýšenia dane z príjmu na najvyššiu úroveň medzi postkomunistickými krajinami, či zmeny Zákonníka práce. A to ešte teraz vláda chce ísť ďalej a na tejto schôdzi predložila návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý ďalej len zhorší regionálne rozdiely, zvýši nezamestnanosť a zhorší našu pozíciu.
Takže v čom sme sa zhoršili za posledný rok? V porovnaní 2013 a 2012 sme o 56 priečok klesli napríklad v ukazovateli - vplyv zdaňovania na investovanie. V nezávislosti súdnictva sme sto tridsiati tretí, klesli sme o osemnásť miest. Problém je aj takisto so zahraničnými investíciami práve kvôli tejto politike a transferom technológií, kde sme klesli o sedemnásť miest. Nestimulujú sa firemné výdavky na výskum a vývoj, pokles o deväť miest. Vplyv zdaňovania na motiváciu pracovať, to je ten vplyv Zákonníka práce, ktorý sa už prejavil, my sme sto tridsiati prví na svete. Toto sú ukazovatele. Ak niekto hovorí, že Zákonník práce nemá vplyv na našu konkurencieschopnosť, už mu ani malé deti neveria. Konkurencieschopnosť je tvorená zo 17-ch % práve legislatívou v oblasti pracovného práva. A to je Zákonník práce, to sú napríklad také veci ako kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. A keď sa pozrieme na hodnotenie, nemusí to byť len Svetové ekonomické fórum, pozrime sa na index podnikateľského prostredia, ktorý štvrťročne hodnotí, čo sa zlepšilo alebo zhoršilo na Slovensku. Vidíme, že na Slovensku sa najhoršie podniká. Kým v roku 2001 tento index vychádzal z hodnoty 100, potom sa zlepšoval až o 25 % v roku 2006, potom postupne klesal. Dnes je na úrovni zhruba 70 bodov. Inými slovami o tridsať bodov, o 30 % nižšie a horšie prostredie ako v roku 2001. Opäť predovšetkým tým, že sa neriešia potrebné veci v súdnictve, nerobí sa potrebná reforma školského systému, nerieši sa zdravotníctvo. Inými slovami nerieši sa to, čo má, ale ruší sa to, čo funguje. Ruší sa rovná daň, zhoršil sa Zákonník práce, zvýšili sa dane, odvody.
Pritom pri tej štruktúre rozpočtu, ktorá je dôležitá, sa plytvá stále veľkými prostriedkami. Ako som spomínal, máme príliš veľa rozpočtových, príspevkových organizácií, ale výdavky na vzdelanie, v tom sme na chvoste v porovnaní s krajinami Európskej únie. Aj keď si myslím, že stále našou silnou stránkou je kvalita ľudí, aj spoločná európska mena, na druhej strane najväčšími slabinami sú vymáhateľnosť práva, vládna ekonomická politika a slabá konkurencieschopnosť. Potrebujeme predovšetkým viac investovať do vzdelania, zlepšovať podnikateľské prostredie a pomáhať osobitne malým podnikom. Tie šance by som zhrnul do 10 bodov.
1. je to konsolidácia verejných financií, 2. zmena daňovej politiky, 3. zmena odvodovej politiky, 4. pracovné právo, 5. podpora vzdelávania, 6. menej administratívy, 7. regulačná politika, 8. európska legislatíva, 9. zlepšiť vymáhateľnosť práva a 10. spravodlivejší sociálny systém.
Dovoľte mi krátko ku každému tomuto bodu, aby bolo jasné, že predstavu nielen máme, ale máme aj program, ako to robiť, na rozdiel od súčasnej vlády.
Čo sa týka konsolidácie verejných financií tak, ako vieme aj z týchto materiálov, podstatná časť konsolidácie bola na príjmovej stránke najmä z druhého piliera, daní a odvodov, čo ohrozuje dlhodobú udržateľnosť. Teda potrebujeme predovšetkým zlepšiť efektívnosť výdavkov, štrukturálne zmeniť výdavky, čo sa zatiaľ neudialo, a zlepšiť efektívnosť výberu daní. Už som hovoril ako tragicky klesla.
V daňovej politike, kde máme najvyššie priame dane z postkomunistických krajín a nízku efektivitu výberu osobitne dane z pridanej hodnoty, potrebujeme znížiť priame dane, znovu zaviesť rovnú daň a zjednodušiť systém napríklad zavedením licencií pre živnostníkov. To je návrh, ktorý na tejto schôdzi dávame opakovane, aby si živnostníci nemuseli platiť dane a odvody, ale jednorazové licencie, a potom budú mať, takpovediac, pokoj po celý rok. Nemusia zvyšovať náklady na účtovníctvo, administratívu, ale môžu sa venovať svojim činnostiam. Súvisí to aj s odvodovou politikou, kde máme vysoké odvodové zaťaženie a komplikovaný odvodový systém. Potrebujeme zjednodušiť systém odvodov, zaviesť odpočítateľnú položku z odvodov a spomínané licencie.
V poslednom čase sa objavili návrhy vlády na zavedenie určitých úľav pre dlhodobo nezamestnaných. Uvidíme, v akej forme príde tento návrh do parlamentu. V tomto ohľade som rád, že vláda prebrala náš návrh, ktorý hovorí o znížení odvodov najmä pre nízkopríjmové skupiny, pretože je to kľúčové. Keď sa pozrieme na iné krajiny, napríklad v Nemecku, kde je najnižšia nezamestnanosť od zjednotenia Nemecka, vieme, že Nemecko je naším najväčším obchodným partnerom, tam až zhruba pätina ľudí robí za znížené odvody. Že táto situácia sa dá riešiť, a je to aj odvodovou politikou.
Je to aj politikou v pracovnom práce, kde máme nepružné pracovné právo, ktoré sa má ďalej zhoršovať, najmä povinným rozširovaním kolektívnych zmlúv, čo považujem za absurdný návrh. Návrh, ktorý ide proti zdravému rozumu a ktorý je aj protiústavný. Za prvej Ficovej vlády, keď SMER presadil tento návrh, tak sme dali tento návrh na Ústavný súd. Ten nerozhodol, pretože, našťastie, vláda Ivety Radičovej tento návrh zrušila, opravila túto chybu. Dnes to máme opäť. Tento návrh hovorí, že aj všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú členmi odvetvových zväzov, musia sa prispôsobiť podmienkam, ktoré za nich dohodne niekto iný, čo sa týka trebárs pracovného času, miezd a ďalších podmienok. To je absurdné rozhodovanie, ktoré ide proti slobode podnikania a proti zdravému rozumu. Takéto niečo môže opäť len zhoršiť situáciu s vysokou nezamestnanosťou na Slovensku. Pretože, dámy a páni, vysoká nezamestnanosť takisto súvisí s úrovňou deficitu a prejavuje sa takisto v dlhu. Pretože keď budeme mať viac nezamestnaných, no tak všetci sa budeme na nich v štátnom rozpočte skladať. Potrebujeme práve robiť také opatrenia, aby sme zvýšili zamestnanosť a aby sme skôr podporili príjmovú časť rozpočtu, ktorá klesá, a kde je vláda evidentne bezradná. Výsledkom tejto politiky je len a len vyššie zadlžovanie. Dokonca vyššie, ako si vláda naplánovala pred rokom. Potrebuje teda zmeniť Zákonník práce, spružniť pracovné kontrakty a zabrániť zmienenému povinnému rozširovaniu kolektívnych zmlúv.
Čo sa týka podpory vzdelávania, kde máme v súčasnosti nízky objem prostriedkov na vzdelávanie a nízke odmeňovanie učiteľov, chceme zabezpečiť dlhodobý nárast prostriedkov na vzdelávanie, najmä rozbehnúť projekty vedecko-technických parkov, ako to vidíme v úspešných krajinách, zlepšiť informovanosť o výsledkoch škôl. Tejto otázke sa chcem osobitne venovať v debate o štátnom rozpočte, kde budem navrhovať určitú povinnú hranicu výdavkov zo štátneho rozpočtu, pod ktorú by sme nemali klesnúť v budúcnosti. Mnohé krajiny to majú tak zavedené, že existuje určitá hranica, pod ktorú nemôžu ísť s výdavkami na vzdelanie.
Dámy a páni, ak sa dohodneme, že toto je priorita, tak musíme pre ňu vyčleniť aj zdroje. Môžme do toho ísť trebárs ústavným zákonom. Tak ako bol ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, môžeme ísť s ústavným zákonom o podpore vzdelania, pretože toto by mala byť priorita do budúcnosti, ak chceme, aby sme sa ďalej nezadlžovali, ak chceme, aby naša krajina rástla.
Potrebujeme menej administratívy, pretože máme stále komplikované právne predpisy a veľké náklady, osobitne pre malých podnikateľov, teda chceme posudzovať legislatívne návrhy z hľadiska debyrokratizácie. Podporujeme rozšírenie služieb e-Governmentu, teda elektronických služieb a najmä podporu malých podnikateľov.
Pri regulačnej politike vieme, že naše ceny energií sú pre tvorcov pracovných miest najvyššie v celej Európskej únii. Máme najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov. Je to najmä vysokými distribučnými poplatkami. A ten podvod so Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý sa tu udial, tomu, dámy a páni, nepomôže. Pomôže len tomu, že zas všetci občania sa budú skladať na príjem finančných skupín, pretože z tohto podvodu zarobia len finančné skupiny, ale opäť budú trpieť občania. Okrem transparentnejšej regulácie teda chceme dôslednú liberalizáciu na energetickom trhu a podporu obnoviteľných zdrojov. Mimochodom, to, čo sa udialo v SPP, ide presne proti trendu podpory obnoviteľných zdrojov.
No a už spomínané zlepšenie vymáhateľnosti práva a zlepšenie sociálneho systému sú body, o ktorých hovoríme aj pri iných príležitostiach.
Za kľúčové faktory teda považujem stabilitu verejných financií a konsolidáciu tak, aby bola dlhodobo udržateľná a nie krátkodobo, pretože hrozí, že vláda síce krátkodobo splní ciele trebárs dosiahnutia deficitu pod 3 %, ale splní to jednorazovými opatreniami, ktoré sa negatívne prejavia v krátkej dobe. Okrem stability verejných financií akútne potrebujeme podporiť podnikateľské prostredie, osobitne malé podnikanie, a potrebujeme impulzy pre rozvoj. Som presvedčený, že práve od toho, ako sa postavíme k týmto šanciam, tak bude závisieť aj ďalší vývoj nielen zadlženosti, ale bude závisieť predovšetkým životná úroveň našich občanov.
Dámy a páni, všetko so všetkým súvisí a diskusia o SPP, ktorá prebiehala celú noc, veľmi úzko súvisí s tým, o čom hovoríme dnes, či máme verejné financie udržateľné, či budeme vytvárať ďalšiu stratu, alebo či budeme hospodáriť zodpovedne. Ja som presvedčený, že v každej situácii máme na to, aby sme sa správali zodpovedne. A je načase, aby sme debatu o dlhu preniesli do týchto konkrétnych opatrení, ktorými zvrátime trend neúnosného zadlžovania a rekordného zadlžovania Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem pánu poslancovi Štefancovi za jeho vystúpenie. Je veľmi dobré, že hovoríme o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá funguje tak na úrovni domácností, ako na úrovni štátu. Tieto zodpovednosti sa navzájom ovplyvňujú.
Pán poslanec hovoril o tej veci s plynom, ja by som si dovolil zacitovať z jedného článku: "Popularitu a veľké rozšírenie v domácnostiach si získal plyn s nízkymi cenami dotovanými v období plynofikácie, odkedy jeho ceny nepretržite rastú." Ono je to tak, keď sa naozaj ceny deformujú, keď sa dávajú dotácie a potom sa to nedá udržať, respektíve len za cenu toho, že to zaplatia ľudia cez spotrebné dane alebo ďalšie ceny iných energií, tak potom nastávajú možnosti pre deformáciu, nespravodlivosť a samozrejme aj pre populistické manipulácie, kde pán premiér, ako nám tu včera opakoval, hovoril stále dokolečka o cenách plynu a nespomenul cenu štátu a ďalších škôd, ktoré takáto rozpočtová nezodpovednosť prináša do hospodárenia štátu. Navyše to zle vplýva na občanov, ktorí majú pocit, že ak budú nezodpovední, ak si budú žiť nad pomery, že sa to nejak vyrieši, veď keď to robí štát, tak to môžme robiť aj my. A toto vzájomné ovplyvňovanie nezodpovednosti na úrovni občanov, domácností a štátu vlastne spôsobuje potom výpadky, deformácie, problémy.
Takže prihováram sa, tak ako pán poslanec Štefanec, za to, aby sme dávali dobrý príklad a boli naozaj rozpočtovo zodpovední.
Ďakujem.