23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som sa chcel pripojiť tiež k mojim predrečníkom a povedať to, že pôvodne nemal som v úmysle vystúpiť k tomuto bodu programu. Dovoľte, aby som vystúpil ale k otázke zoštátnenia SPP vládou Slovenskej republiky, a to z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je taký, že si nemyslím, že takáto vážna vec by sa mala prerokovávať cez noc, a druhá vec je, že tento krok vlády priamo súvisí so zadlžovaním Slovenskej republiky, ktorú rieši a sleduje Rada rozpočtovej zodpovednosti.
Na začiatku musím vyhlásiť, že ide o ďalší krok druhej Ficovej vlády, ktorý vyhovuje najmä finančným skupinám, ktoré pán premiér vraj má rád ako koza nôž. Dodajme, že aj údajným sponzorom strany SMER, ktorým sa vždy mimoriadne darí počas vládnutia Roberta Fica, čo sa týka výhodných kšeftov so štátom. Následne vyhovuje SMER-u ako súčasť svojej populistickej demagógie, keď opäť presviedča ľudí, že obec zadarmo existuje, čiže je možné dosiahnuť lacnejší plyn pre ľudí tak, že na druhej strane to nebude nás stáť nič. Samozrejme nevyhovuje, naopak, škodí všetkým daňovým poplatníkom, ktorí budú platiť následky tejto politiky. V tomto prípade budú znášať straty a dlhy materskej SPP. Inými slovami, vláda SMER-u týmto krokom v zásade úplne chce zoštátniť straty, aby mohol ešte viac privatizovať zisky.
Hrozí, že o pár rokov ďalšia vláda zdedí typický slovenský štátny podnik, ktorý pán premiér a smeráci pravdepodobne tak obľubujú. Ako taký podnik vyzerá? Je stratový, zadlžený, so zákazníkmi, ktorí sú zvyknutí, že ceny sa nesmú zvyšovať. Je naplnený neschopnými, ale vernými politickými nominantmi, a používaný na obsluhu spriatelených firiem pre tradičnú úlohu: predávaj im lacno, nakupuj od nich draho. V tomto prípade predávať lacno bude plyn a nakupovať draho všetko, od právnických služieb cez IT systémy až po upratovanie. Skrátka hrozí, že vďaka Ficovej politike budeme mať na krku ďalšie Cargo.
Najväčšie riziká, ktoré hrozia po úplnom zoštátnení matky SPP, môžeme zhrnúť nasledovne: slovenskí daňoví poplatníci prevezmú na seba celé bremeno strát z predaja plynu pre domácnosti. Túto stratu uznáva aj pán premiér. Doteraz slovenská vláda, čiže daňoví poplatníci museli pokryť len polovicu tejto straty vzhľadom na 51-percentný podiel štátu vo firme. Odteraz budú mať na krku 100 percent. Máme teda 100-percentné istoty strát. Táto strata môže byť nižšia, keď štátu sa podarí vyjednať nižšie ceny s Gazpromom, na to existuje reálna šanca. Avšak je celkom možné, že čo získajú lepšími cenami, stratia nižšou efektivitou v dôsledku politických nominácií a všetkých problémov, ktoré charakterizujú štátne firmy. Nominanti sú dosadení nie hlavne preto, aby mali dobré, nie hlavne preto, aby mali dobré fleky so slušnou výplatou, hoci aj to je dôležité, hlavne pre nich, ale aby presmerovali finančné toky smerom, zdôrazňujem, smerom k spriateleným firmám. Čo je výhodné pre nich a zjavne aj pre stranu, ktorá to iste nerobí zadarmo, je nevýhodné pre daňových poplatníkov.
Ďalšou hrozbou, a čo je oveľa dôležitejšia, je, že súčasťou dohody medzi Ficovou vládou a súkromným vlastníkom je aj to, že aspoň do ďalších volieb zo zvyšujúceho zadlženia budú ratovať štátny rozpočet. Prakticky to vyzerá tak, že firma si požičia peniaze a z tých peňazí zaplatia štátu formou dividend výrazne viac peňazí, než je zisk celej skupiny. Takže ešte raz, firma sa zadlži, aby zaplatila štátu dividendy nad rámec zisku, a tak pomáha znižovať rozpočtovú sekeru. Aj v tomto prípade sa riadia princípom po nás potopa. Keď príde ďalšia vláda, zdedí zadlženú firmu, nielen matku, ale celý holding, a táto firma už nebude môcť vyplácať dividendy ani z existujúceho zisku, lebo musí z toho splácať dlhy. Čiže Ficova vláda má vyššie dividendy na úkor zadlženia, kým ďalšia vláda bude mať nižšie, ak vôbec nejaké, lebo bude musieť splácať dlhy.
Čo robia v rozpočte vo veľkom, to robia aj v SPP v malom, ale to však stále znamená stovky, milióny eur. Faktom je, že časť SPP, Eustream, vydáva dlhopisy v hodnote približne jednej miliardy eur a časť z nich použijú na výplatu dividend pre štát. V tomto roku to má byť približne 360 mil., to je skoro dvakrát viac než celý zisk firmy, ktorý pripadá na štát. Vieme, že bola podpísaná akcionárska zmluva 12. 12. 2012; 14. 12. 2012 sa podpísal dodatok - zmluva o reorganizácii SPP. Tento dodatok rieši aj rozdelenie dividend, kde sa píše, že čo sa stane vtedy a ako sa budú rozdeľovať dividendy a vyplácať dividendy, keď štát získa 51 % v SPP ako v matke. To sa stalo minulý týždeň. Tu sa jednoznačne píše, že v rokoch 2013 až 2015 sa vyplatí 400 mil. eur pre štát za 51 percent. Samozrejme za 49 % v tom istom pomere dostanú dividendy, alebo dostane dividendy aj firma EPH ako druhý vlastník. V ďalších dvoch rokoch by to malo byť 300 mil. eur pre štát, v pomere, samozrejme približne, k 300 mil. eur aj pre EPH. Keď to zrátame dokopy, tak dokopy je to 3 mld. eur s tým, že čistý zisk SPP v roku 2012 bol 448 mil. eur. To znamená, keď to jednoducho rátame, že za 5 rokov pri takejto výnosnosti a pri takomto rozdeľovaní dividend táto firma bude v strate 1,5 mld. eur, to znamená, za 5 rokov vláda bude mať na krku firmu, ktorá bude dlhovať 1,5 mld. eur.
Ďalej existuje vážne riziko, že veľkoodberatelia, ktorí nakupujú plyn od SPP, budú cítiť šancu, že po politickej línii, čiže cez SMER môžu vybaviť nižšie ceny plynu pre seba. Mnohí väčší odberatelia vrátane finančných skupín a známych oligarchov majú rôzne väzby na vládnu stranu a pravdepodobne neodolajú pokušeniu vybaviť si lepšie ceny pre seba. Dlhodobo to je možné len úkor ostatných odberateľov. V tomto prípade však hrozí, že tí odídu do konkurencie, čiže táto hra sa nedá hrať vo veľkom a do nekonečna. Celkovo to môže znižovať ziskovosť predaja pre veľkoodberateľov, bude ešte menej peňazí, z čoho pokryť straty, ktoré vznikajú pri domácnostiach. Aj takí veľkoodberatelia, ktorí nemajú politické väzby, môžu skúsiť zatlačiť na, na vládu spôsobom, keď ste vybavili lacnejšiu elektrinu pre Slovalco a U.S. Steel, tak vybavte nejako pre nás lacnejší plyn, inak budeme musieť utlmiť výrobu na Slovensku, alebo odídeme úplne. V časoch krízy, keď už existujú precedensy, že vláda ustúpila, sa zvyšuje pravdepodobnosť, že podľahne aj nabudúce takémuto vydieraniu.
Z dlhodobého hľadiska Slovensko bude mať nižšie príjmy z dividend od všetkých firiem SPP kombinovane, to znamená aj väčšiu dieru vo verejných financiách, čo znamená vyšší verejný dlh. Ficova vláda aj v tomto prípade sa riadi princípom po nás potopa. Keď v roku 2016 nastúpi nová vláda, tak zdedí stratovú zadlženú firmu, ktorá s tými peniazmi, ktoré si požičia, neinvestuje do renovácie, inovácie, ale bude z toho vyplácať dividendy, ktorá sa už aj dostala do pavučiny korupčných a klientelistických vzťahov. Keď to bude pravicová vláda, tak tá už nedokáže SPP ani výhodne predať. Takisto ako už nie je možné predať Cargo, zdevastované neschopnými politickými nominantmi, za ktoré ešte v roku 2006 núkali okolo 400 mil. eur. Keď pri moci zostane ľavica, tak možno bude nútená odpredať SPP po kúskoch, ako to robí teraz s Cargom za výrazne nižšiu cenu.
A na záver nemôžeme vylúčiť ani úplné šialenosti. Možno, keď SMER-u budú padať preferencie a bude chcieť zabodovať pred voľbami, tak môže drasticky znižovať ceny plynu bez ohľadu na reálne náklady. Čiže hrozí kupovanie voličov cez lacnejší plyn. Precedens už existuje a takéto ekonomické nezmysly sa zvyknú šíriť v našom regióne ako mor.
Táto vláda škodí Slovensku aj v prípade reorganizácie SPP. Smeráci, keď myslia na svoje mocenské záujmy a na záujmy finančných skupín, idú proti záujmom daňových poplatníkov. Robert Fico ako predseda tejto vlády nesie osobnú politickú zodpovednosť za zoštátnenie SPP, ako aj za všetky negatívne dôsledky, ktoré nastanú. Pravdepodobne väčšina rizík, ktoré som predtým spomenul, aspoň čiastočne reálne nastane, a to bude znamenať straty v stovkách miliónov eur. A myslím si, že to bohate stačí na to, ako dôvod na odvolanie pána premiéra. A je mi ľúto, že o tomto musíme rokovať cez noc.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Sólymos, musím povedať, že máte v plnej miere pravdu. A rád by som len dodal snáď jednu skutočnosť. S plynom v tejto krajine nekúri každý, sú ľudia, ktorí kúria drevom, lebo sú na to odkázaní. Len to drevo zo Štátnych lesov berú za oveľa drahšie peniaze. A zároveň by som ešte dodal jednu skutočnosť, že nie je len strata tá, ktorá hrozí Slovenskej republike tým, že vyplatíme dividendy dopredu a Slovenský plynárenský priemysel toľko nezarobí, ale hrozí ešte jedna skutočnosť, že Robert Fico nedokáže vyrokovať lepšie podmienky pre Slovenskú republiku s Gazpromom, s ruským partnerom. Čo keď Slovenská republika sa bude musieť zaviazať, že tá širokorozchodná bude stáť a budeme musieť zrušiť tritisíc pracovných miest na východe Slovenska na prekládke? Čo chce obetovať Robert Fico len preto, aby jeho finančné skupiny mali zisky?
A práve preto táto krajina si nezaslúži mať takúto vládu, takéhoto premiéra. A pán premiér sa nemá obávať, ale nemá sa báť kritiky, ale má tu sedieť a vypočuť si kritiku a nie ujsť z tejto sály ako zbabelec. Keď preberal vládu, tak sa správal, ako chlap. Dneska sa správa ako zbabelec.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Je mi ľúto, že takto musíme rokovať v tejto závažnej veci. Aj to, čo pred chvíľočkou povedal a predniesol pán kolega Sólymos, hovorí o tom, že celá transakcia je o ničom inom, len ako umožniť vyciciavanie SPP. Vieme, že približne zisk, plus-mínus, SPP je okolo 400 mil. ročne. To, čo hovoril pred chvíľočkou, svedčí ale o tom, že na dividendách ročne aj podľa akciovej zmluvy akcionárov chcú vytiahnuť ročne 800 mil. prvé tri roky a potom po 300. To znamená, že to sú 3 mld. eur.
Vážení poslanci a poslankyne SMER-u, ak začnete trošku rozmýšľať, tak okamžite zistíte, že z týchto peňazí, ako by ste mohli zlacniť plyn pre domácnosti, ako by ste mohli napríklad zlacniť aj cenu potravín a mohol by som takto pokračovať. Takže je to absolútne falošné, čo tu predviedol včera pán premiér Fico, ktorý hovoril o tom, že o nič iné sa nejedná, len o to, aby domácnosti mali lacný plyn. Je to obyčajné klamstvo.
Viete, o čo sa jedná? Akým spôsobom tieto dividendy môžu byť potom zužitkované pre niektoré veľmi blízke skupiny a samozrejme aj pre J&T. To je jedna vec.
Druhá vec, pán premiér sa priznal začiatkom tohto týždňa, že už ide rokovať s prvou firmou, ktorá chce lacnejší plyn. Tu sa nejedná o jednoduchých občanov. Keby sa o to jednalo, tak viete, že cielene každého viete podporiť, takého, ktorý to potrebuje. Aj vy beriete plyn a pritom máte niekoľkonásobne vyšší zárobok ako obyčajní ľudia, jednoduchí ľudia, ktorí potrebujú samozrejme takúto dotáciu. Takže aspoň neklamte.

Ja by som len povedal jednu vec stručne. Aj keď stokrát pán Fico bude tvrdiť, že ide o ceny plynu pre domácnosti, nejde o ceny plynu domácností. Je to len obyčajný jeden obchodný prípad, kde víťazmi na jednej strane je pár fyzických osôb, ktorí enormne zbohatnú, a porazenými sú všetci daňoví poplatníci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja chcem pánovi poslancovi Sólymosovi aj poďakovať, aj oceniť to, že vlastne spája tému rozpočtovej zodpovednosti aj s takou praktickou, možno aj materiálnou a zároveň ekonomickou kategóriou, ako je plyn a všetky súvislosti, ktoré sprevádzajú prípad SPP, ako podľa nás slovenský plynárenský podvod. Lebo rozpočtová zodpovednosť je aj o plyne, o obnoviteľných zdrojov energií, o nastavení sociálnej politiky, verejnej správy, atď. A ak nebudeme hľadať spôsob ako znižovať, najprv zastaviť a potom zároveň následne znižovať zadlženosť, tak my vlastne žiaden problém neriešime v skutočnosti alebo v plnosti, ale produkujeme problémy ako štát, ako politická sféra. A preto politická zodpovednosť za tieto témy sa jednoducho a v plnom rozsahu spája s tými, ktorí majú moc, a to je predseda vlády. A chcem len zopakovať to, čo som povedal aj dnes, že mať moc a mať pravdu je veľmi dôležité, ale v obidvoch súvislostiach, lebo dnes je to skôr o moci, než o pravde. Ak pravda nebude tým kritériom, ktoré nás sprevádza pri rozhodnutiach, tak to nebude viesť k spravodlivosti a ani k perspektíve.
Ja by som chcel aj pána kolegu a prípadne ďalších pozvať k spolupráci a k debatám na tom, ako riešiť sociálnu súčasť našej energetickej situácie, teda napríklad vo forme fondu energetickej chudoby. Nie tak, že vláda garantuje a v skutočnosti len pre istotných a vyvolených, ale pomáha tým, ktorí sú závislí a najchudobnejší.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V každom prípade ešte chcem pripomenúť jeden aspekt, o ktorom sme nerozprávali alebo nehovorili, a to je ten, že Európska únia a Európska komisia podporuje liberalizáciu trhu, čo sa týka predaja s plynom. To znamená, že štát, to znamená Slovenská republika kupuje firmu, ktorá je už teraz stratová, popri tom, že vie, že podmienky na trhu budú ešte horšie. To znamená, že sa to bude otvárať, ten trh. Je to podobné tomu, keď niekto má potraviny v nejakom obchodnom dome, už stratové, a vie, že jednoducho ešte sa budú otvárať ďalšie stratové, ďalšie potraviny, to znamená, jeho pozícia na trhu bude horšia, a do toho investuje. To znamená, že možno aj keby sme, alebo aj keby vláda vedela vyrokovať s Gazpromom lepšie ceny, tak pravdepodobne to stratí na tom, že jeho postavenie na trhu bude ešte horšie. To znamená tá strata, ktorá už momentálne existuje, ak tú stratu, ktorú momentálne kupujeme, bude ešte vyššia v budúcnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som vás požiadať, aby ste sa verejne ospravedlnili poslancom Obyčajných ľudí a nezávislých osobností za klamstvá, ktoré ste dneska prezentovali v televízii TA3 o tom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
60.
Pán poslanec...

Hraško, Igor, poslanec NR SR
61.
... že sme si sem dotiahli človeka, ktorý potom napadol recepčnú pri vstupe do Národnej rady Slovenskej republiky. Toto človeka sme nepoznali a vôbec nebol od nás. Chcem, aby ste sa verejne ospravedlnili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja vám chcem svojím spôsobom pomôcť. Prosím vás pekne, ukončite rozpravu o interpeláciách, lebo nakoľko zajtra je zase štvrtok a ja zas budem nútený tam stáť, zas sa budeme nejakým spôsobom doťahovať. Prosím vás, v dobrom vám radím, dajte návrh, však vám to vaši schvália, dajte návrh hlasovať o tom, že ukončujete bod interpelácie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Predsa len nedá mi, prosím vás pekne, je tu pozmeňujúci návrh k rokovaciemu poriadku, kde dokazujete moje tvrdenie. Lebo ten pozmeňovák upravuje to, že bod interpelácie končí štvrtkom, ak sa rada, Národná rada nerozhodne ináč. To znamená, potvrdzujete moje skutočné. Ja sa vám naozaj snažím pomôcť. Len vy robíte boj hrudí. To vaše ego vám to nedovolí. Naozaj, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že ste ukončili bod interpelácie na tejto schôdzi. Neodbudne z vás, zachováte si aj česť, aj dôstojnosť. Nemusíme tu zajtra kvôli tomu robiť nejaké teatro. Prosím vás pekne, bude to legislatívne čisté, úplne v poriadku... (Prerušenie rečníka predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
68.
Pán poslanec, je to legislatívne čisté...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
69.
... prosím, dajte ten návrh. Ďakujem.

Paška, Pavol, predseda NR SR
70.
... je to legislatívne čisté a bod interpelácie bol ukončený o 19.00 hodine vo štvrtok.
Takže krátka prestávka do 17.30.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, začnem svoje vystúpenie možno trošku netradične, prečítaním sľubu poslanca. "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Dámy a páni, urobil som to úmyselne preto, lebo aj pri mojom vystúpení sa mi trošku trasie hlas. Som hlboko dojatý z toho, čo tu už dva dni zažívam. Je to nedôstojné a nehodné nás všetkých, od vedenia parlamentu až po každého jedného z nás. Každý sme v tom nejakým dielom. A poprosil by som nás všetkých, aby sme sa spamätali. Tento stav nie je kríza, tento stav je už dráma. Prestala fungovať politická súťaž, tu sa začína presadzovať nenávisť jedného voči druhému. Vymýšľajú sa tu praktiky, ktoré do politiky nepatria. Ohováranie a klamstvo sa stalo súčasťou slovenskej politiky.
Dámy a páni, ak nám na tejto krajine ešte záleží, poprosím všetkých, spamätajme sa! To, čo sa odohralo včera, naozaj nemá obdobu. A minimálne si sľúbme, aj vo vedomí si toho textu, ktorý som na začiatok prečítal, že sa to už nikdy viacej v tomto parlamente nezopakuje. Je to len v našich rukách, v nikom inom.
Kultúru rokovania tohoto parlamentu, kultúru politiky v Slovenskej republike nezmení žiadna novela rokovacieho poriadku. Tú môžeme zmeniť len my, individuálne každý svojím konaním.
Prepáčte, pán predseda, že som porušil rokovací poriadok, preto, lebo rokujeme o úplne inom bode, ale považoval som to za dôležité povedať aj ako bývalý predseda parlamentu, aj ako predseda poslaneckého klubu, ale aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prežíva toto, túto drámu, ktorá sa tu deje, s istou vnútornou emóciou preto, lebo sa mi vybavujú mnohé politické okolnosti, ktoré som v tejto rokovacej sále aj ja zažíval, a možno aj častokrát, pán predseda, spolu s vami. Sadnime si za rokovací stôl! Poďme sa pokúsiť, ak je ešte možné, dohodnúť. Ak nie, tak rozpustime tento parlament. Áno, hovorím to celkom zodpovedne a vážne, ak sa nedokážeme spamätať. Preto, lebo iné riešenie nie je, ak nechceme pred občanmi Slovenskej republiky vyzerať ako lumpi, opilci, darmožráči. Toto si nezaslúžime.
Ale máme to v rukách, znovu opakujem to isté. Preto by som vás chcel poprosiť, aby sme si každý vstúpili do svedomia a konali tak, ako sme sľúbili, ale aj ako sa čaká od nás ako ústavných činiteľov. Bitky do parlamentu nepatria, rovnako ako cudzie štátne symboly, okrem tých, ktoré sú tu dané (Potlesk.). Preto nerobme z toho nejaký cirkus, divadlo a kabaret. Riešme skutočné problémy občanov Slovenskej republiky, 14 % nezamestnaných, podozrenia z krádeže, korupcie, klientelizmu. My nerobíme nič, len sa osočujeme jeden druhého, kto viacej ukradol, ale nikoho sme zatiaľ za to neobvinili, neobžalovali a už, nehovoriac, neodsúdili. Aj toto je jedna z našich povinností, ktoré verejnosť od nás čaká. Alebo ak chceme hrať len politické divadlo, nejaký stranícky marketing a populizmus, tak naozaj, zbaľme kufre, poďme domov a dajme príležitosť iným.
Toľko, pán predseda, k tej situácii, ktorú som považoval za dôležité tu pred Národnou radou povedať. (Potlesk.)
K tomu konkrétnemu bodu, ktorý prerokovávame. Trošku opadla emócia. Včera by som bol možno vystupoval inak preto, lebo znovu sme sa stali aktérmi akéhosi konfliktu, ktorý som ja nepochopil preto, lebo ak by ste to neboli podali vy, ak by ste sa boli s nami chceli dohodnúť - a teraz hovorím do radov opozície - tak by ten zákon, možno by sme aj boli podporili.
Dámy a páni, korupcia nie je ani ľavicová, ani pravicová, ani koaličná, ani opozičná. Korupcia je len jedna a je na nás, či ju chceme, alebo nechceme riešiť, alebo chceme len nejakými zastieracími manévrami sa tváriť, že ju riešime. A preto aj pri návrhu zákona, ktorý podpredseda Národnej rady a poslanec Ján Figeľ predložil, som s istou nádejou dúfal, aj preto, lebo rokovanie o tomto návrhu bolo naozaj vyčerpané až tak, že boli odložené termíny na finálne rozhodnutie, bola veľmi zaujímavá odborná, politická, ale aj právna diskusia, dúfal, že návrh zákona v Národnej rade schválený bude.
Aj to je o SPP, aj to je SPP. Darmo sa tvárime, že nie. Možno, keby takáto legislatíva na Slovensku bola, že by sme včera návrh na vyslovenie nedôvery vláde nemuseli prerokovávať. Možno, keby tu už predtým takáto legislatíva prijatá bola, možno by sme sa nemuseli opakovane dozvedať o tom, čo bolo pred Ficom, čo je za Fica a možno čo bude po Ficovi. Znovu to máme v rukách.
Preto nehrajme sa tu na opozično-koaličných, alebo nehrajme dostihy s takouto vážnou legislatívou a skúsme naozaj sa postaviť otvorene voči takémuto zásadnému problému, ktorý kántri nielen politiky a politikov. Tí, ktorí, a ja, ako viem to pochopiť, častokrát nedokážu tým pokušeniam odolávať. A tie pokušenia sú veľké. Priatelia, zažil som to častokrát aj na sebe. Ak nemáte charakter a pevnú vôľu, tak ľahko podľahnete takýmto pokušeniam. A asi sú takí aj v slovenskej politike preto, lebo tie vyjadrenia alebo názory, ktoré sme tu aj včera počuli, len potvrdzujú, že to reálne v tom verejnom živote môže existovať. Našou povinnosťou je vytvárať preventívne prostredie na to, aby sme eliminovali takýmto neduhom, alebo eliminovali takéto neduhy. Preto využime tú šancu. Tomu nevieme zabrániť celkom a zákonom, znovu je to v ľuďoch. Ja hovorím, že všetko, aj zlé, aj dobré, je v nás. Bez ohľadu na to, či sme v ústavných funkciách alebo sme starostovia a poslanci obecných zastupiteľstiev alebo vykonávame akúkoľvek verejnú funkciu. Preto by som chcel poprosiť, podporme tento návrh zákona a urobme isté gesto zadosťučinenia tomu, že nám naozaj na riešení tak zásadného problému, ako je boj s korupciou a klientelizmom, záleží. (Potlesk.)