23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. V zásade, asi na vysvetlenie. Včera s výrazom arogancie sebe vlastným pán predseda povedal, že tým, čo zacláňa tá tabuľka, ktorá tu bola, si majú "strímovať". Prosím vás, naozaj, aj toto bolo výrazom toho, akú dostaneš, takú vráť. A ja viem, že mohlo sa na niekoho pozerať zvláštne. To bolo aj výrazom solidarity s kórejským ľudom, ktorý nemôže voliť slobodne, tak ako nemôžu voliť, a viem, že tu sú niektorí poslanci, ktorí by aj chceli voliť slobodne a nemôžu voliť slobodne. Čiže to bolo, zmysel toho celého.
A takú určitú jemnocitnosť na vlajku. Vážení kolegovia, dvadsať rokov tu nebola vlajka, alebo koľko je tento parlament. Včera ste dokonca, poslanci SMER-u, a o tom sa ešte budem chcieť baviť s vašimi voličmi, včera ste odmietli pustiť, pustiť hymnu. Deti, keď začína a končí školský rok, tak im púšťate hymnu. A ja si myslím, tak potom povedzte aj vy, že prečo nechcete, aby sme začínali a končili schôdzu hymnou. A možno si práve v ten daný moment, keď tá hymna zazneje, uvedomujeme, že na čo vlastne tu sme a kvôli komu a kvôli čomu tu sme.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec Hrušovský, dovoľ, aby som sa vyjadril len k tej prvej časti tvojho vystúpenia a zároveň, aby som sa poďakoval za tú výzvu, aby, aby sme si uvedomili tú našu zodpovednosť.
Vážení kolegovia, pardon, kolegyne, kolegovia, berme vážne tieto slová pána, pána poslanca. Viete, ak sa pozriete na to, čo sa stalo včera a ešte aj dnes to pokračovanie, no tak, aký príklad my dávame voličom? Národná rada, najvyššia inštitúcia, zákonodarná? Kde je zodpovednosť jednotlivých poslancov? Ako prispievame k tomu, že narastá napätie? Ale nielen tu, už aj vonku, to znamená, že medzi občanmi.
Včera ma chytil jeden, ja neviem, ako sa sem dostal, ale jeden občan Slovenskej republiky, a hovoril, že áno, treba vyvolať nejakú veľkú demonštráciu a musí tiecť krv na uliciach. Prepáčte, ja som sa zľakol. Kde sme sa my dostali? Takže bol by som rád, keby ani z jednej, ani z druhej strany, aby ani verbálne, ani iné útoky, aby neboli. Keď máme iný názor na iného poslanca, v poriadku. Nemusíme ho urážať, nemusíme ho verbálne atakovať. Ale toto je zodpovednosť každého poslanca, ktorý tu sedí, poslankyne spomínať nebudem, každého poslanca. Uvedomme si túto zodpovednosť! To napätia narastá aj preto, lebo my k tomu prispievame. (Potlesk.)

Ja by som sa chcel tiež poďakovať pánovi poslancovi Hrušovskému, hlavne za tú prvú časť jeho vystúpenia. Ja keď som bol, ja som v Národnej rade Slovenskej republiky prvé volebné obdobie a musím sa priznať, že nikdy som si nemyslel, že sa raz budem musieť hanbiť, že sedím v tejto rokovacej sále. Žiaľ, situácia v posledných dňoch ma núti teda sa zamyslieť nad tým, že naozaj sa musím hanbiť, že tu sedím.
A keby sme, častokrát sa útočí na samosprávu, ale keby sme takýmto spôsobom mali robiť v našich mestách a obciach, tak by nás ľudia z tých miest a z tých zastupiteľstiev hnali.
Ja by som chcel využiť túto príležitosť, že mám slovo a chcel by som pozvať kolegov aj z vládnej strany, aj z opozície, 23. v pondelok rokuje mestské zastupiteľstvo v Martine, začíname o deviatej ráno. A kto bude mať čas a chuť, tak sa môže prísť pozrieť, ako sa dokáže rokovať v kultúrnej atmosfére a kde sa, ako sa dajú kultúrne vymieňať aj odlišné politické názory.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega Hrušovský, niekto musel začať. Niekto musel začať. Nemyslím si, že pán predseda dneska tlačovkou začal dobre. Tvoj príhovor mi príde ako lepší začiatok. A ak máme naozaj začať, tak na začiatku musíme povedať, že kde sa stala chyba. A musí to povedať každý sám u seba. Nemôže to opäť skončiť hádzaním viny z jednej strany na druhú, prázdnymi rečami o samobitkách a nezmyselnými obvineniami, pretože v tom momente sa opäť dostávame do toho bludného kolotoča, z ktorého sa nebudeme vedieť dostať von.
Ak nebudeme schopní každý sám za seba a sami pred sebou a pred svojimi vlastnými voličmi si povedať, že niektoré veci sme možno urobili pre rýchle nahnanie si voličských hlasov, ale poškodili sme tým budovu a inštitúciu, ktorú máme reprezentovať, tak takéto príhovory budeme, obávam sa, počúvať stále častejšie.
A východisko je jednoduché. My pravidlá máme. Ale ak tie pravidlá budú platiť pre jedných a pre druhých nie, ak interpretácia pravidla podľa toho, ako sa hodí, bude nadradená tomu, aby platilo vždy, ak tí, ktorí majú moc, budú pravidlá zneužívať vo svoj prospech bez ohľadu na to, kto vládne a kto má väčšinu, z tohto marazmu sa nedostaneme.
Takže možno ani nie zmena rokovacieho poriadku, možno ani nie tvrdšie zásahy, skôr uvedomenie si, čo v tom rokovacom poriadku je napísané, na čo slúži, a začať ho konečne dodržiavať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Aj ja, aj ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hrušovskému za to, čo vypovedal. Povedali ste jednu vetu: "Sadnime si a pokúsme sa dohodnúť!" Súhlasím s tým. Bola by som veľmi rada, keby išli veci dohodnúť alebo vyrokovať pri zastúpení všetkých. Ale ak si pán predseda parlamentu sám ide vyberať, s kým si chce veci dohadovať, myslím, že k tomu konsenzu nikdy nedôjdeme.
Mám za to, že niektorí tuná chcú, aby sme sa ticho prizerali na to, ako sa šíria správy alebo ako sa kydajú kýble špiny na naše hlavy. Teraz myslím vyslovene hlavy poslancov z hnutia Obyčajní ľudia alebo z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Pokiaľ vy nás budete obviňovať a pritom sám viete, že boli nepravdy povedané z vašich úst, tak dovtedy, ja si myslím, že my máme mať právo obhájiť si svoj názor.
Samozrejme, som proti akémukoľvek násiliu a akémukoľvek ponižovaniu a osočovaniu. Preto budem rada, ak naozaj výzvu, ktorú ste dali aj sám, pán predseda Národnej rady, obrátite voči všetkým.
Ďakujem pekne.

Už z nás viacerí ďakovali, aj ja ďakujem môjmu kolegovi za to, čo povedal, lebo tak to je. My sme sedeli opakovane už na mandátovom a imunitnom výbore, kde sme viaceré veci povedali, nechcem to opakovať. Ale ja som sa včera zle cítil, aj hanbil, bolo to nedôstojné, show, cirkus, by som povedal, plagáty, gašparko, Cola, výzva na svetovú alebo jakú revolúciu, už iba internacionála chýbala. Prispieva to k tomu, že ľudia nás všetkých pokladajú za zloduchov a klamárov, a to je, samozrejme, absurdná "pravda".
Včera to bolo nepríjemné. Lipšic vážne argumentoval, skĺzol do zbytočných a opakovaných útokov na vládu, ale odpoveď premiéra, nereagoval na neho, ale zase otvoril vážne argumenty, ale nevedel ani počkať na faktické poznámky a zavelil Národnej rade, ktorá je nad vládou, na odchod, a potom sme v noci tuná trapošili všetci. Jeden viac, druhý menej.
Ja by som pánu premiérovi povedal, že uznávam jeho volebné výsledky. Aj ako športovej obdivujem jeho tisíc klikov, aj schopnosť k argumentáciám, ktoré však nereagujú na konkrétne otázky. Nemožno s ním prakticky hovoriť, ani v Národnej rade to vlastne nie je možné. Keď mu dáme otázku, pätnásť minút odpovedá na jednu všeobecnú otázku, obyčajne svojho kolegu. Interpelácie tiež vláda v podstate ignoruje, urgentné body programu Národná rada nedovolí prerokovať. A v čase krízy, keď je Slovensko takto rozštiepené a ďalej to polarizujeme a štiepime, tak to je úplné ignorovanie opozície. Absolútna strata empatie a veľkorysosti je riziková, ktorá sa vám v budúcnosti nevyplatí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja sa hlásim k tej výzve, ktorú si dal v prvej časti svojho vystúpenia, pretože sa hlásim k svojmu dielu zodpovednosti za chod tejto krajiny, v pozícii, v ktorej momentálne som, a síce zvolená poslankyňa Národnej rady. Ale túto zodpovednosť aj ja, alebo tu tento diel spoluzodpovednosti môžem niesť len vtedy, pokiaľ tento parlament ako celok bude normálne fungovať, čo znamená, že bude diskutovať riadne o veciach, ktoré sú vážne a dôležité a strategické pre tú krajinu. K tomu patrí aj diskusia o SPP alebo o stave našich verejných financií, a to v podmienkach, ktoré sú štandardné, to znamená za prítomnosti vlády. Nie je preto pre mňa akceptovateľné, akým spôsobom je dnes vedený tento parlament, pričom, samozrejme, sa musím aj dištancovať od všetkých prejavov, ktoré nám znemožňujú pracovať tak, aby to bolo pre blaho Slovenska ako celku vrátane tých prejavov, ktoré prekrývajú vo svojom výsledku práve tie prejavy, tie vážne problémy, o ktorých tu máme diskutovať.
Ďakujem pekne, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predseda. Sú chvíle v živote inštitúcií, keď je potrebné sa zastaviť a pouvažovať a zvážiť nad krokmi, ktoré v ostatnom období sme urobili. Som rád, že skúsení ľudia, ktorí niečo prežili a ktorých skúsenosť k tejto zodpovednosti vedie, sa takýmto spôsobom zamýšľajú, aký príklad ako inštitúcia dávame svojim voličom a občanom Slovenskej republiky. Táto zodpovednosť je našou spoločnou zodpovednosťou. A preto je čas si sadnúť, zastaviť sa, aby to takto nepokračovalo ďalej.
To, čo sa dialo včera v noci, za to by som sa chcel občanom Slovenskej republiky ospravedlniť. Nemal som na tom podiel, ale cítim spoluzodpovednosť, lebo som členom Národnej rady Slovenskej republiky. Mali by sme tu diskutovať a diskusia by mala byť vedená aj v oponentúre. Preto si myslím, že vláda Slovenskej republiky tu včera a v noci mala sedieť a mala argumentovať.
Tak ako si dovolím nesúhlasiť s pánom poslancom Hrušovským, čo sa týka tohto zákona, ja si myslím, že ten zákon musí prejsť a bude schválený. Ani jeden z poslancov SMER-u nevystúpil a neargumentoval, že by sa mu niečo na tomto zákone nepáčilo a veľká väčšina poslancov SMER-u pred necelými dvomi týždňami za tento zákon hlasovala vo výboroch. Nič sa v tom zákone nezmenilo, pozmeňujúce návrhy z výborov... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem za slovo. Hej, všetci sme rozrušení z toho včerajšku, čo sa tu udialo. Bitky, perverznosť a osočovanie, násilie, nepatria do parlamentu, vôbec nie do tohto priestoru. A je to veľmi zlý príklad, aj signál pre túto krajinu. Ak poslanci sú tí, ktorí majú byť tou elitou, položme si každý otázku sám vo svojom srdci, si hodný nasledovania? Si príkladom tomuto ľudu? Skúsme sa stíšiť nad tým a každý si odpovedz, každý nech si odpovie sám na takúto otázku.
Ako kolega tu spomenul, ja sa dotknem toho, mali sme to už tuná, rôzne symboly, ktoré sú tu v Národnej rade. Ani mne sa to nepáči. Ani tento symbol, ktorý pred chvíľou tuná bol. Nie je to vhodné, aby sme tuná to dávali a zastierali to možno aj komunikačným manévrom. Ja s tým nesúhlasím, aby tu čosi také bolo. Ani v minulosti som nesúhlasil, ani v prítomnosti, ani do budúcna, dovolím si povedať, odmietam to aj do budúcna.
Predovšetkým poslanci majú byť tí, ktorí majú byť vzorom, a majú predovšetkým tí dodržiavať zákon. Je potrebné mať charakter, ale nielen pevnú vôľu, ale k tomu charakteru chce pridať pokoru a poriadnu dávku pokory. Ak my pôjdeme cestou revanšizmu a pomsty tak, ako to ide, tu musí nastať odpustenie. Ak si vzájomne neodpustíme, my sa nepohneme ďalej. To, čo včera sa tuná udialo, alebo možno aj v skorých ranných hodinách, ja už neviem teda, v ktorú hodinu sa to zomlelo, človek je z toho pohoršený, aj roztržený vnútorne. Ak toto ľudia sledujú, že čo vyčíňajú poslanci, no tak naozaj to máme krôčik k tej krvavej možno revolúcii alebo pouličným bojom. Myslím si, že nikto z nás si to neželá, aby naša krajina išla touto cestou.

Ďakujem. Pán poslanec, ja celkom rozumiem tomu emočnému pohnutiu, s akým si začínal, síce napriek ustanoveniam rokovacieho poriadku, svoj prejav. A mne dnes takisto nie je dvakrát veselo na duši. A myslím si, že sme boli pripravení, a ja nie som tu fakt také dlhé obdobie a mám rešpekt voči autoritám, dokážem si vážiť inštitút prvého medzi rovnými a mal som pocit doteraz, že napriek názorovým nezhodám, iným hodnotovým rámcom, sa vieme kultivovane baviť o problémoch, ktoré vedia pohýnať túto spoločnosť ďalej.
Ja ale momentálne som plný skepsy, pretože tvoja výzva opäť padla len na pravú časť parlamentu, opäť sa zapájame do rozpravy len ľudia, ktorí sú v opozíciách, či už ústami predsedu parlamentu, štandardných alebo neviem akých iných zoskupeniach, takže ja ju prijímam. Ja tú výzvu prijímam a myslím si, že áno, výkon poslaneckého mandátu súvisí so zodpovednosťou. A možno, neraz to pán predseda parlamentu urobil, by mohol na toto zareagovať z titulu svojej pozície aj teraz v rozprave.
Ďakujem.