23. schôdza

Pani poslankyňa Žitňanská Lucia.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja sa hlásim k tej výzve, ktorú si dal v prvej časti svojho vystúpenia, pretože sa hlásim k svojmu dielu zodpovednosti za chod tejto krajiny, v pozícii, v ktorej momentálne som, a síce zvolená poslankyňa Národnej rady. Ale túto zodpovednosť aj ja, alebo tu tento diel spoluzodpovednosti môžem niesť len vtedy, pokiaľ tento parlament ako celok bude normálne fungovať, čo znamená, že bude diskutovať riadne o veciach, ktoré sú vážne a dôležité a strategické pre tú krajinu. K tomu patrí aj diskusia o SPP alebo o stave našich verejných financií, a to v podmienkach, ktoré sú štandardné, to znamená za prítomnosti vlády. Nie je preto pre mňa akceptovateľné, akým spôsobom je dnes vedený tento parlament, pričom, samozrejme, sa musím aj dištancovať od všetkých prejavov, ktoré nám znemožňujú pracovať tak, aby to bolo pre blaho Slovenska ako celku vrátane tých prejavov, ktoré prekrývajú vo svojom výsledku práve tie prejavy, tie vážne problémy, o ktorých tu máme diskutovať.
Ďakujem pekne, pán poslanec.

Pán poslanec Abrhan.

Ďakujem pekne, pán predseda. Sú chvíle v živote inštitúcií, keď je potrebné sa zastaviť a pouvažovať a zvážiť nad krokmi, ktoré v ostatnom období sme urobili. Som rád, že skúsení ľudia, ktorí niečo prežili a ktorých skúsenosť k tejto zodpovednosti vedie, sa takýmto spôsobom zamýšľajú, aký príklad ako inštitúcia dávame svojim voličom a občanom Slovenskej republiky. Táto zodpovednosť je našou spoločnou zodpovednosťou. A preto je čas si sadnúť, zastaviť sa, aby to takto nepokračovalo ďalej.
To, čo sa dialo včera v noci, za to by som sa chcel občanom Slovenskej republiky ospravedlniť. Nemal som na tom podiel, ale cítim spoluzodpovednosť, lebo som členom Národnej rady Slovenskej republiky. Mali by sme tu diskutovať a diskusia by mala byť vedená aj v oponentúre. Preto si myslím, že vláda Slovenskej republiky tu včera a v noci mala sedieť a mala argumentovať.
Tak ako si dovolím nesúhlasiť s pánom poslancom Hrušovským, čo sa týka tohto zákona, ja si myslím, že ten zákon musí prejsť a bude schválený. Ani jeden z poslancov SMER-u nevystúpil a neargumentoval, že by sa mu niečo na tomto zákone nepáčilo a veľká väčšina poslancov SMER-u pred necelými dvomi týždňami za tento zákon hlasovala vo výboroch. Nič sa v tom zákone nezmenilo, pozmeňujúce návrhy z výborov... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Hej, všetci sme rozrušení z toho včerajšku, čo sa tu udialo. Bitky, perverznosť a osočovanie, násilie, nepatria do parlamentu, vôbec nie do tohto priestoru. A je to veľmi zlý príklad, aj signál pre túto krajinu. Ak poslanci sú tí, ktorí majú byť tou elitou, položme si každý otázku sám vo svojom srdci, si hodný nasledovania? Si príkladom tomuto ľudu? Skúsme sa stíšiť nad tým a každý si odpovedz, každý nech si odpovie sám na takúto otázku.
Ako kolega tu spomenul, ja sa dotknem toho, mali sme to už tuná, rôzne symboly, ktoré sú tu v Národnej rade. Ani mne sa to nepáči. Ani tento symbol, ktorý pred chvíľou tuná bol. Nie je to vhodné, aby sme tuná to dávali a zastierali to možno aj komunikačným manévrom. Ja s tým nesúhlasím, aby tu čosi také bolo. Ani v minulosti som nesúhlasil, ani v prítomnosti, ani do budúcna, dovolím si povedať, odmietam to aj do budúcna.
Predovšetkým poslanci majú byť tí, ktorí majú byť vzorom, a majú predovšetkým tí dodržiavať zákon. Je potrebné mať charakter, ale nielen pevnú vôľu, ale k tomu charakteru chce pridať pokoru a poriadnu dávku pokory. Ak my pôjdeme cestou revanšizmu a pomsty tak, ako to ide, tu musí nastať odpustenie. Ak si vzájomne neodpustíme, my sa nepohneme ďalej. To, čo včera sa tuná udialo, alebo možno aj v skorých ranných hodinách, ja už neviem teda, v ktorú hodinu sa to zomlelo, človek je z toho pohoršený, aj roztržený vnútorne. Ak toto ľudia sledujú, že čo vyčíňajú poslanci, no tak naozaj to máme krôčik k tej krvavej možno revolúcii alebo pouličným bojom. Myslím si, že nikto z nás si to neželá, aby naša krajina išla touto cestou.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Pán poslanec, ja celkom rozumiem tomu emočnému pohnutiu, s akým si začínal, síce napriek ustanoveniam rokovacieho poriadku, svoj prejav. A mne dnes takisto nie je dvakrát veselo na duši. A myslím si, že sme boli pripravení, a ja nie som tu fakt také dlhé obdobie a mám rešpekt voči autoritám, dokážem si vážiť inštitút prvého medzi rovnými a mal som pocit doteraz, že napriek názorovým nezhodám, iným hodnotovým rámcom, sa vieme kultivovane baviť o problémoch, ktoré vedia pohýnať túto spoločnosť ďalej.
Ja ale momentálne som plný skepsy, pretože tvoja výzva opäť padla len na pravú časť parlamentu, opäť sa zapájame do rozpravy len ľudia, ktorí sú v opozíciách, či už ústami predsedu parlamentu, štandardných alebo neviem akých iných zoskupeniach, takže ja ju prijímam. Ja tú výzvu prijímam a myslím si, že áno, výkon poslaneckého mandátu súvisí so zodpovednosťou. A možno, neraz to pán predseda parlamentu urobil, by mohol na toto zareagovať z titulu svojej pozície aj teraz v rozprave.
Ďakujem.

Pán poslanec Hrušovský? Nie.
Ešte pred tým, ako udelím slovo pánovi poslancovi Kadúcovi, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o 18.45 vzhľadom na to, že o devätnástej hodine je rokovanie 24. schôdze, a zvolávam poslanecké grémium na 18.45 hod.
Pán poslanec Kadúc, do rozpravy. Nie je v sále. Takže pán poslanec Viskupič?
Ešte pán poslanec Kuffa? Procedurálny návrh?
Nech sa páči.

Pán predseda, využijem túto chvíľu možno trošku tak aj emočne, ale chcem vás poprosiť, zrušme tú nočnú schôdzu, pretože práve ísť oproti noci, to je to napätie a agresivita, ktorá tuná stúpa. Dávam procedurálny návrh, aby toto nočné rokovanie 24. schôdze nepokračovalo. Naozaj je to tak, aby, nech klesnú tie emócie, nech si tuná nenadávame a vzájomne sa nenapádame. Nebude to dobré. Lebo ja nechcem celú noc tu zase byť. Som tu nútene proti svojej vlastnej vôli. Normálne aj psychohygiena, predkladáme tu zákony zamestnávateľom, zamestnancom. Zamestnanec má právo na odpočinok, na oddych, ale poslanec Národnej rady je tu jak taký pes, ktorý tuná je kdesi uviazaný reťazou. Potom je, samozrejme, tá agresivita. Nerobme to, nechoďme proti tejto noci, zrušme to!