23. schôdza

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Martina Fecka a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 634, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 611.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 634.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže, zvyšní šiesti kolegovia, predkladám v poradí dnes už štvrtý môj návrh zákona, resp. pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý sa týka najmä nájmu poľnohospodárskej, poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho pozemku a lesných pozemkov. Chcem dať zadosť sľubu, ktorý sme si dali, keď tu ešte v minulom volebnom období, v skrátenom teda, boli aj pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Galbavý, ktorí na poslednej schôdzi vtedajšieho piateho volebného obdobia tento zákon predkladali. Samozrejme, nebol, nebola možnosť postúpiť ho do druhého čítania, pretože volebné obdobie končilo.
Takže pozdravujem ich a, tak ako sme si sľúbili, budem ho dávať, pretože je to problém, je to problém aj tejto vlády, aj budúcich vlád, ktoré tu prídu, pokiaľ by nebol prijatý, pretože znovu sa dostávame do konfliktu vlastník a užívateľ.
Čo vlastne sledujeme? Cieľom tohto návrhu je jednoznačne upraviť výmenu informácií a údajov medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde a v prípade nájomného vzťahu aj preukazovania úhrady nájomného zo strany nájomcu žiadateľa ako podmienok na získanie podpory poskytovanej touto agentúrou.
Znovu sa dostávame do pozície, že vlastnícke právo má navrch nad užívacím právom a užívateľ poľnohospodárskej pôdy, ktorý chce čerpať eurofondy, stačí mu, aby prišiel na Pôdohospodársku platobnú agentúru a deklaroval čestným prehlásením, ktoré pozemky užíva.
No nehnevajte sa, vážení, ale takáto deklarácia je u mňa o ničom, pretože je to ďalší možnože druh korupcie, akým spôsobom si môžem čerpať eurofondy. Nerád by som to rozmazával na európskej úrovni, mali by sme si to zjesť doma. Mali by sme si to doma utriasť, doma ošetriť. A tvrdím jedno a budem tvrdiť stále, od 24. júna 1991 žiadny iný ako vlastník nemôže užívať pôdu tohto vlastníka bez jeho súhlasu. A tu sa dostávame do situácií, že obyčajnou verifikáciou na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktoré pozemky idú do eurofondov a možnosti čerpania, a čestným prehlásením, ktorý tento žiadateľ urobí, dostáva sa do pozície, tieto eurofondy môže čerpať. To je pre mňa neskutočné, je to anomália, ktorá nemá obdobu. A preto budem znovu tento zákon predkladať, pokiaľ nepríde, aby nie že iba na námatkové mohla Pôdohospodárska platobná agentúra žiadať, či je to vlastník alebo či je v nájomnom vzťahu ten žiadateľ a či má to vysporiadané, ale že aby to muselo byť podmienkou, ak nejaký žiadateľ vôbec uvažuje o čerpaní eurofondov.
Myslím si, že osemdesiaty deviaty je už za nami a za dvadsať rokov, nech mi nikto nehovorí, že užívateľ nemôže si nájsť vlastníka, pokiaľ neni sám on vlastník tejto pôdy, na ktorej gazduje a na ktorú sa pripravuje čerpať eurofondy.
Nebudeme si teraz hovoriť, ako to bolo za socializmu, prečo je takýto stav. Ale môžem povedať iba jedno, že je to v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva. Akým právom môže niekto na mojom majetku profitovať, ani sa ma neopýta a čerpe eurofondy? Pre mňa nepochopiteľné. Pokiaľ som menej inteligentný alebo mi to nedochádza, tak mi to vysvetlite, ja nie som v stave takýto stav pochopiť a proti takémuto stavu sa stále budem stavať na zadné a povedať, že urobme nápravu.
Takže týmto mojím pozmeňujúcim návrhom sa snažím dať zadosť tejto náprave a je to aj terajší problém, preto verím, že skrz poslaneckých klubov a kolegov v parlamente by tento návrh novely zákona mohol dostať podporu.
Ja viem, že prídu možnože pripomienky, neni to možné, je to veľká byrokracia, ale poviem iba jedno, keď sme dávali majetkové priznania a musíme ich dávať každý rok, že, ku svojemu majetku. Prídete na obec a dáte výpis z listov vlastníctva, ktoré máte nehnuteľnosti vo vlastníctve. Po roku prídete znova na obec a poviete, nič sa nedeje, ostáva mi to isté. Respektíve poviem, nadobudol som ďalší, nech sa páči list vlastníctva, alebo mal som, predal som, daroval som, mám úbytok, toto už mi nezapočítavajte, už nie som vlastníkom.
Tak si to predstavujem u PPH-áčky. Prišiel by tam žiadateľ a to by predložil pri tom svojom primárnom, prvom, prvej žiadosti o eurofondy. Pokiaľ by ste to tam založili, mali by evidenciu, áno, mám ho tu a každý rok už iba by deklaroval, či má prírastky, alebo úbytky. Je to neuskutočniteľné? Ja tvrdím, je to najspravodlivejšie, najčestnejšie postavenie sa ku majetku súkromného charakteru, ku majetku nehnuteľností našich občanov Slovenskej republiky.
Preto by som bol veľmi rád, keby sme takýmto spôsobom pristupovali reálne vo výkone aj legislatívy ku úcte k súkromnému vlastníctvu nehnuteľností, ako nám to deklaruje naša ústava a aj európske smernice a iné ustanovenia.
Preto, vážení kolegovia, by som vás chcel poprosiť o podporu tohto môjho predkladaného návrhu zákona, ktorý vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
To, že tam máme dodatok, že musia aj preukázať vyplatenie nájomného, keď neni vlastníkom a užíva a žiada o eurofondy, to je vecou polemiky a dohody. Keby to prešlo do druhého čítania, je tu priestor na to, aby sme mohli v pohode dať pozmeňujúce a upresniť to. Pokiaľ by to robilo katastrofálny stav, nech sa páči, áno, môžme to upraviť.
Ale nájomná zmluva alebo list vlastníctva musí byť predložený pri čerpaní eurofondov. Nehnevajte sa, musí byť. Ináč si nezaslúžime byť v Európskej únii. Potom poďme do nejakej inej, ale nie do Európskej únie, ktorá si vlastnícke právo váži a nám to už v mnohých prehratých súdoch v Štrasburgu na Európskom súde pre ľudské práva dokázala, ako my sa nevieme vysporiadať so súkromným vlastníctvom nehnuteľností a hlavne s jeho ocenením, kde kopu súdov prehrávame. Sa pýtam, prečo? Sme až takí slabí? Poslanci Národnej rady a poslankyne, je to na nás. Na nás, aby sme povedali, že vieme si vážiť nehnuteľnosť a súkromné vlastníctvo, ktoré ústava nám garantuje.
Takže, vážení, chcel by som vás poprosiť, aj tí, čo ma počúvate, možnože aj v médiách, poslanci alebo niekde v kanceláriách, aby ste zvážili, či chceme ísť zase v tejto krivde voči vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, alebo sa postavíme čelom a dáme raz a navždy koniec takýmto pofidérnym čerpaniam eurofondov.
Ďakujem pekne a chcel by som poprosiť a požiadať o vašu podporu. Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Zsoltovi Simonovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej správne všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem.
Otváram, á, do rozpravy, všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto ústne.
Pán navrhovateľ má možnosť vystúpiť kedykoľvek.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa ešte dotknúť v rozprave jednej veľmi vážnej veci, a síce vlastníctva pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, v štáte, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond. Na to som zabudol, lebo aj tu dochádza k ťažkému, k ťažkej devastácii vlastníckeho práva, čo sa týka užívania poľnohospodárskej pôdy, prípadne aj čerpania eurofondov.
Hovorím o tom, že po urobení registrov obnovenej evidencie práv k pozemkom sme v mnohých územiach Slovenskej republiky, je to, zhruba v 2 500 územiach sme ukončili tieto ROEP registre, to znamená, že v éčku máme listy vlastníctva aj pre štát, aj pre Slovenskú republiku. Máme, máme tam tých 125-tisíc hektárov, plus-mínus, pôdy, ktorá je občanom, vlastne občanov našej republiky, to znamená každého z vás. Každý tam máte podiel, vážení občania. Spravuje to Slovenský pozemkový fond.
Myslím si, že má svoje opodstatnenie, ale z mojej praxe, ktorú som videl počas môjho 20-ročného pôsobenia na pozemkovom úrade, musím konštatovať, že mnohé zmluvy nespĺňali jednoznačnosť a nespĺňali preskúmateľnosť pred súdom, pokiaľ by sme ich mali skúmať, či boli uzatvorené jednoznačne, s dobrým úmyslom a transparentne.
Čo mám na mysli? Konkrétne poviem príklad. Máte v katastrálnom území, vymyslím si, 150 hektárov štátnej pôdy. Štátna pôda neni iba vcelku, je aj v podieloch. Slovenský pozemkový fond, videl som tieto zmluvy, verím, že sa tam robí náprava, verím. Rozprával som s pani riaditeľkou, robíme nápravu. Česť a chvála! Ale ostávajú predsa len zmluvy, ktoré nevykazujú konkrétne parcelové čísla, a boli uzavreté, a výmeru, nie na parcelu. A to je katastrofa. To je katastrofa, pokiaľ aj takto sa čerpá subvencia, tak hovorím, to je niečo nemožné. A my musíme dať, áno, poslanci Národnej rady, pozor na tento štátny majetok, ktorý je v tejto pôde.
Poznám viacerých, ktorí v dobrej vôli, chcem veriť, takéto zmluvy podpísali a aj čerpali a možnože aj čerpajú tieto eurodotácie a ich to vôbec nezaujíma, že majú pridelený, vymyslím si, ľavú stranu chotára katastrálneho územia, kde medzi, áno, je to možno 150 hektárov tej štátnej pôdy, ale medzi touto výmerou, ktorú dostali od Slovenského pozemkového fondu do užívania, sú aj fyzické osoby, ktoré tam majú svoje pozemky, a zrazu oni nepodpisujú nájomnú zmluvu s týmto užívateľom poľnohospodárskej pôdy, lebo to je Slovenský pozemkový fond. A dostávame sa do veľmi ťažkých krížkov s týmito vlastníkmi, fyzickými osobami väčšinou, ktorí nemajú právo - právo? - právo majú užívať svoj majetok, ale ako sa k nemu dostať, to už je veľký problém.
Ja viem, je to veľká guľa, pán spravodajca bol ministrom, pozná tieto, by som povedal, nuansy, ktoré sa tam vyskytujú a v mnohých prípadoch sa to aj zneužíva. A ja by som chcel aj na to upozorniť, aby aj Slovenský pozemkový fond ako správca a vlastník týchto pozemkov dal na to pozor. A možnože budem iniciovať nejaký prieskum na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby sme sa išli pozrieť, ako to stojí na Slovensku.
Teraz síce uvažuje, neviem, ako to so Slovenským pozemkovým fondom bude, kam pôjde pri tom našom ESE, ktoré sa teraz robí pri súčasnej vládnej garnitúre, takže uvidíme, ako to bude spojené, nebude to spojené, ale dúfam, že Slovenský pozemkový fond bude fungovať, pokiaľ má čo spravovať, lebo okrem toho spravuje aj pôdu neznámych vlastníkov a takisto, samozrejme, uzatvára aj nájomné zmluvy za nich. Uzatvára nájomné zmluvy. Tam je zhruba, keď si dobre pamätám, 400-tisíc hektárov. To neni 200 hektárov, to je 400-tisíc hektárov takejto pôdy neznámych vlastníkov, to sú ťažké hektáre. A z toho, samozrejme, aj Slovenský pozemkový fond neni v červených číslach. Je v čiernych číslach, má zisk. Áno, chvalabohu, nech ho má, však to je, ide do nášho rozpočtu. Bodaj by to išlo aj do rezortu pôdohospodárstva, ten zisk, ktorý nejde a v mnohých prípadoch je rozdeľovaný.
Takže tu by som chcel iba na to upozorniť, že takýmto spôsobom si nepredstavujem, aby sme uzatvárali zmluvy za štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Tieto zmluvy musia byť jednoznačné, musia byť vypovedateľné, musia byť deklarované poctivou snahou obhospodáriť tento pozemok, tak ako to ukladá jeho druh pozemku, v ktorom je. Myslím, že majú na to páky, majú metodické pokyny a iné vyhlášky, aj Slovenský pozemkový fond, aj rôzne usmernenia, aby sme mohli deklarovať, že štát uzatvára zmluvy a čerpe eurofondy, ktoré čerpú teda na základe týchto zmlúv prenajímatelia, spravodlivo, transparentne, bez nejakých, by som povedal, podozrení, že dochádza k nejakej nekalej, á, nekalému čerpaniu týchto eurofondov.
Takže to ma iba takto napadlo, pretože tento obnos a balík, objemový, vlastníctva je podstatne veľký a myslím si, že mali by si to všetci uvedomiť, aj tí, ktorí majú takéto zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom uzavreté, aby si nemysleli, že raz na nich nepríde a že nebudú mať možno z toho problémy. Takže upozorňujem, dajte si do poriadku a ja možno budem iniciovať prieskum na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme takýmto spôsobom pozreli, ako stoja tieto veci.
A verím, že sa nedočkáme toho, čo sa mi stalo, keď sme prišli v roku 2010, resp. ´11, na Slovenský pozemkový fond a išli sme kontrolovať reštitučné nároky, to bol v živote prvý poslanecký prieskum nášho výboru, tiež bol pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde nám z dvanástich otázok odpovedali na tri, myslím, potom dodatočne na ďalšie a nám povedali, že evidenciu reštitúcií majú v školských zošitoch. Ja som sa hanbil ako, neviem povedať, čo. Keď toto mi povie Slovenský pozemkový fond, že nemá evidenciu reštitučných nárokov ujasnenú, čo máme, čo nemáme, tak ja som myslel, že sa mi sníva.
Tak dúfam, že takto to nebude pri týchto zmluvách a že povieme, že áno, Slovenský pozemkový fond si robí prácu tak, ako to má vo svojej preambule vzniku Slovenského pozemkového fondu, a bude ma to iba tešiť.
Ďakujem pekne.

V rozprave chcete, v rozprave vystúpiť, pán spravodajca? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, zrejme už nebudete mať záverečné slovo.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, kolegovia, ktorí ste tu vydržali do konca, no, musím povedať, že s kolegom Feckom v jeho snahe riešiť tento problém viem meritórne súhlasiť. Ale cesta, ktorú si zvolil, je nevykonateľná. Je nevykonateľná nie preto, že Pôdohospodárska platobná agentúra má technický problém, ako porovnávať množstvo informácií každý rok a ohrozil by čerpanie eurofondov, ale má problém preto, lebo evidencia vlastníctva nehnuteľností na Slovensku dnes je v strašne dezolátnom stave, aj keď máme viac ako 20 rokov po demokracii.
Preto, lebo v čase, keď užívateľské právo bolo predsadené pred vlastníckym právom, tak v katastri nehnuteľností alebo v tzv. Pozemkovej knihe, ktorá vtedy platila, bolo takmer 30-ročné obdobie, keď nebol potrebný súhlas na zápis do katastra nehnuteľností na to, aby ste boli vlastníkom. To znamená, že dnes môžu existovať listy vlastníctva, teda kúpnopredajné zmluvy, darovacie zmluvy a neviem čo všetko ešte z toho obdobia, ktoré nebolo založené do katastra nehnuteľností. A keď tam dneska donesiete, tak vám ho budú musieť zapísať. Dnes súdy rozhodujú o zápisoch, ktoré kataster vykonal pred ôsmimi, desiatimi rokmi, že sú neplatné. Preto je to, preto je problém fyzický povedať, že musíte kontrolovať tie údaje.
Čo sa týka poskytnutia dotácií a naviazania, tak je treba si uvedomiť, že Európska únia nám stanoví isté limity, pretože vy ich chcete obmedziť, vyplácanie euro, prostriedkov z Európskej únie, vo vzťahu, či má daný užívateľ vysporiadaný vzťah s vlastníkom, alebo nemá vysporiadaný vzťah s vlastníkom. Z mnohých prípadov, musím povedať, že mnohí vlastníci dnes sú lajdáci a nestarajú sa o svoje vlastníctvo, hlavne mladí, ktorí nemali žiadny vzťah k pozemkom a zdedili ich. A možnože mnohí ani nevedia, že majú pozemok, a nenechali si ani predediť. To znamená, že sú v tej kategórii neznámeho vlastníka, ktoré by mal spravovať Slovenský pozemkový fond, ale nie všetky vie Slovenský pozemkový fond spravovať.
V každom prípade je treba povedať, že hlavne z titulu rozdrobenia týchto pozemkov, tak ako ste aj vy sám poukázali na to, je problém. Pôdohospodárska platobná agentúra je nastavená na to tak, že vie skontrolovať pozemky, ktoré sú väčšie ako 30 árov. Menšie pozemky nevie. Keď je v podiele, nevie ho skontrolovať. Pokiaľ mu zadáme, že musí skontrolovať, on musí skontrolovať každý meter štvorcový. Potom na to časovo sa nedá zvládnuť a my, Slovenská republika nestihne vykonať kontrolu, kontrolu podľa predpisov Európskej únie, pretože my si dáme nad rámec povinnosti na kontrolu, a tým pádom ho budeme musieť na 100 % plniť. A potom by sme sa nemali čudovať, keď nám Európska únia za meškanie bude, dá sankciu vyplatených prostriedkov alebo bude krátiť vyplatenie prostriedkov. A tak nám reálne môže hroziť, že z 800 mil. eur, ktoré každý rok Slovenská republika takto prijme z európskeho rozpočtu, nebude vyplatené.
Ale v každom prípade musím povedať, že to, čo vy namietate, aby nikto nemohol užívať pôdu bez súhlasu vlastníka, dnes je pomerne dosť dobre už riešené. Národná rada prijala pred pár mesiacmi návrh od ministra Jahnátka, ktoré zdedil odo mňa, ktorý sa zakladá na princípe, že keď vlastník alebo ktokoľvek bude namietať, že tento pozemok je môj a pýtam si na to ja európske prostriedky, tak tento pozemok bude vyčlenený z dotačných titulov. To znamená, že na to nikto nedostane dotáciu. To je jedna rovina.
Druhá rovina, ktorá je dnes riešená, je, že každý vlastník môže podať trestné oznámenie. Je druhá vec, ako polícia a orgány činné v trestnom konaní konajú vo vzťahu k neoprávneného obohateniu. Pretože takýto počin, keď ja pýtam dotáciu za niečo, na čo nemám právo užívať, je trestným činom.
Na druhej strane je treba ešte dodať, že aj vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu, no, Slovenský pozemkový fond dneska nie je v stave, že vie povedať alebo vie uzatvoriť zmluvu s každým užívateľom na parcelu alebo na jeho podiel. Je treba povedať, že nie je v stave. Pretože z tých 3 500 katastrálnych území na Slovensku nie je vykonaných, á, obnovená evidencia pozemkov vlastníctva. Nie je zapísaná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, prepáčte, máte ešte nadlho, lebo sme po 19. hodine?

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Nie, pani predsedajúca, za minútku skončím. Práve preto apelujem na svojich kolegov a na predkladateľa, aby hľadal iný spôsob riešenia. Takisto, ako som to urobil ako minister vo vzťahu k pani Tkáčovej, aj vtedy som upozorňoval na to, že to môže mať ďalekosiahle dopady na slovenskú ekonomiku. S cieľom, aby nikto nemal právo užívať pozemky bez súhlasu vlastníka, s tým v plnej miere súhlasím. Problém je v jednom, na Slovensku, keď sa povie že Maďar, každému Slovákovi sa zježí srsť na chrbte. Ale uhorského práva, ktoré sa zaviedlo do pozemkového práva, nedajboh sa zbaviť a držíme sa toho zubami-nechtami, lebo to musíme mať.
Ako ja by som apeloval na to, ako minister som nemal snahu. Mal som snahu pripraviť a na tom sa aj pracovalo, aby sme pripravili kompletne nové pozemkové právo vo vzťahu k užívaniu pozemkov. Ale na to je treba súhlas, prosím pekne, krížom politickým spektrom.
Pretože minister Baco zaviedol náhradné pozemky, vydávanie náhradných pozemkov. Ja ako minister po ňom, ktorý som nastúpil, nemal som tú odvahu to zrušiť, pretože zavediem obrovský chaos do pozemkového práva. Jeho nástupca, bol to minister Jureňa, ak dobre si pamätám, ktorý toto zrušil. Dnes mnohé tie problémy, ktoré ste tu pri tomto rečníckom pulte pomenovali, vychádzajú práve z toho, že my sme tento zákon zrušili a nepovedali čo ďalej. Pretože mnohí vlastníci užívajú pozemky cudzích vlastníkov na základe dobrej viery, že im pozemkový úrad tento pozemok vytýčil ako náhradný a dnes de facto neexistujú.
Takže tento problém je ďaleko komplexnejší a ja by som apeloval na vás, aby ste hľadali inú cestu.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, aj za natiahnutie času, aj za zhovievavosť. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň ukončujem jedenásty deň 23. schôdze Národnej rady a budeme pokračovať zajtra, kolegyne, kolegovia, o 9.00 hod.
Želám ešte všetkým pekný zvyšok dňa.

(Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Vladimír Baláž, Tibor Bastrnák, Otto Brixi, Béla Bugár, Antonín Cicoň, Mikuláš Dzurinda, Arpád Érsek, Pavol Frešo, Monika Gibalová, Ján Hudacký, Elemér Jakab, Ľudovít Kaník, Lucia Nicholsonová, László Solymos, Richard Sulík a Lucia Žitňanská.
Predtým, než pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov, s procedurálnym návrhom podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.