23. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Viskupič, začnem takto. No, veď ste o tom rozprávali tu tri dni. Takže som sa ja ani toho nedotkol, lebo nebolo treba. Teda korektne-nekorektne.
Ďakujem za poznámky iba pánovi Kadúcovi, lebo otvoril jednu otázku. Kolegyne, kolegovia, právo určovať program je jedno zásadné právo väčšiny na to, aby mohla spravovať daný parlament a následne aj krajinu. Pokiaľ dáte návrh na mimoriadnu schôdzu počas trvania normálnej schôdze, ktorá je stanovená, dlhodobo plánované, a všetci, všetci termíny dostaneme na kartičkách rok dopredu. Pokiaľ dáte mimoriadnu schôdzu vtedy, tak v takom prípade, pokiaľ by som chcel zrealizovať, a musím ju zvolať do 7 dní, tak by som musel urobiť to, že preruším normálnu schôdzu a začnem viesť tú mimoriadnu. Ako by sa to dialo, keby to bolo napríklad pri rozpočte? Aký je problém, aby dali tu páni poslanci, nebudem menovať, aby som nekazil atmosféru, môže byť 20 návrhov na mimoriadnu schôdzu a prestane platiť akýkoľvek poriadok, to si neuvedomujete? Preto nemá predsedajúci inú možnosť, keďže si nenechá tá väčšina úplne logicky nabúrať svoj program a dáte schôdzu vtedy, keď sa 7 dní nedá urobiť v riadnom čase, tak to urobí večer.
Ako je možné, že naše mediálne prostredie túto elementárnu vec ako našej verejnosti nesprostredkuje? Nerozumiem tomu. (Potlesk.) Vyriešte tento protiklad, vysvetlite, ako sa to má robiť, zvážte aspoň elementárne pravidlá parlamentarizmu. A ukazuje sa, že minimálne 10 hodín zbytočných táranín sme tu počúvali. Minimálne v tejto veci. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja som hovoril k obsahu samotnej novely už v mojom prvom vystúpení, takže teraz aj vybudený pánom kolegom Čížom sa ešte vyjadrím k tým ostatným témam, ktoré sa k tomu pridružili.
Napriek tomu, že aj pán poslanec Číž má vedomostnú výbavu, aby vedel ten kontext aj pomenovať, aj možno uviesť niektoré fakty do súvislostí, tak vo výkone konkrétnej politiky SMER dokázal, že dokáže konať len skratovo. A dokážem to na niekoľkých príkladoch. Ten, tá prvá bola situácia na imunitnom a mandátovom výbore hneď po provokácií pána poslanca Martvoňa a následnej reakcii pána poslanca Hlinu. My sme vtedy s pánom, s pánom kolegom Kadúcom navrhli, aby na druhý deň ráno bolo v pléne Národnej rady uznesenie, ktoré by navrhol mandátový a imunitný výbor, aj s pánom Frešom, ktorým by plénum Národnej rady jednoznačne odsúdilo akékoľvek prejavy násilia. A akékoľvek konanie, ktoré eskaluje konflikty a ktoré vedie či už k verbálnym, alebo fyzickým prejavom násilia. Nie. Páni poslanci, kolegovia zo SMER-u povedali, že my musíme v prvom rade riešiť Hlinu, bez riadnej opory v rokovacom poriadku bolo začaté disciplinárne konanie, ktoré doteraz neskončilo. A ja som, áno, hlasoval som za to, pretože jednoducho jediný kompromis, pán predseda, bol vtedy taký, že, že to, že to vyhlásenie sme dali do nášho spoločného uznesenia výboru, nedostalo sa to do pléna, a keďže ste hovorili, že nedá sa inak, len vlastným uznesením začať disciplinárne konanie, napriek upozorneniam, že na to nie je opora, súhlasili sme s vami, mysleli sme si, že z toho bude aspoň nejaké riešenie. Ukazuje sa, že nie je. Ten skrat jednoducho trvá doteraz.
Druhá skratová reakcia. Potom, čo sme sa zhodli, a opäť to bolo v našom spoločnom uznesení, že je potrebné pre tieto prípady meniť rokovací poriadok, tak ten pozmeňovák, ktorý ste mali pripravený a ktorý minimálne to riešil, žeby sme mali dôvod na začatie disciplinárneho konania, ste zase stiahli. Prečo minimálne táto jedna vec, na ktorej bola zhoda naprieč celým politickým spektrom, teda v súlade s vašou zásadou, čo sa týka otvárania rokováku, nie je na stole? Prečo tam nie je to, že disciplinárne konanie môže začať aj v momente, keď dôjde k fyzickému ataku? Prečo stále máme v rokováku dieru, ktorá nám tým pádom umožňuje začať disciplinárne konanie len na základe výrokov? Opäť skratové konanie, kde politika predbehla faktický stav a konštruktivitu riešenia.
Hovorili ste o britskom parlamente. Neviem, či si to uvedomujete, ale tam fyzická potýčka nie je fyzicky možná a je to práve kvôli tomu, je to práve kvôli tomu, že, že to je parlament, ktorý si prešiel svojím krvavým obdobím. Viete si predstaviť, že tam by Škót, Ír a konzervatívec sedel vedľa sociálneho demokrata z Walesu? No to by boli facky! A práve sú tam dve čiary, ktoré sú neprekročiteľné, a tie dve čiary sú od seba vzdialené na dĺžku dvoch mečov. Pretože meče boli v tej rokovacej sále a presne kvôli tomu, aby sa nikdy dvaja poslanci nedostali do fyzického kontaktu, tie dve čiary sa nesmú prekročiť. Takže ja poznám tú históriu, len, bohužiaľ, táto budova má komunistickú architektúru. Táto budova nikdy neplánovala opozíciu. Preto sedíme všetci na jednej strane a preto máme k sebe tak blízko. (Smiech v sále.) Tu je to, tu je to, tu je to na dĺžku paže a bolo to využité, no nemáme tie čiary. Takže všetko, čo bolo predmetom širokej dohody, bolo stiahnuté a veci, na ktorých nie je široká dohoda, a to je aj to, čo je predmetom novely rokovacieho poriadku, ide ďalej.
Ja som v prvom čítaní uvítal to, že sa ide situácia s rokovákom riešiť. V druhom čítaní som prišiel s vlastným riešením, ktoré podľa mňa má svoju politickú kultúru a má svoju logiku. Je to riešenie, ktoré rešpektuje, že strana, ktorá sa cez voľby dostala do parlamentu, by mala mať svoje zastúpenie v podobe funkčného poslaneckého klubu, a ktorá rešpektuje fakt, že strana, ktorá sa dostala cez voľby do parlamentu aj v prípade, že jej zanikne klub, by mala sa zúčastňovať na riadení parlamentu, a to preto, lebo grémium nie je len technickým orgánom, ale je aj politickým orgánom, kde častokrát sa kreujú napríklad pracovné skupiny k zmenám dôležitých zákonov a kde, som presvedčený o tom, že každá strana, ktorá má mandát v podobe kandidátky, ktorá sa sem dostala cez 5 %, by mala mať svoje zastúpenie. Ale logika a vysvetľovanie v tejto rozprave jednoducho hrali druhé husle.
Vy ste prišli so silovým riešením, kde ste sa spoliehali na to, že sa vám podarí opozíciu rozložiť na tzv. štandardné a neštandardné strany, kde podľa pravidla rozdeľuj a panuj ste si chceli starých harcovníkov parlamentných prikloniť na svoju stranu a vypískať akože tie neštandardné útvary, ktoré tu máme, a nepodarilo sa vám to. Vy ste prepískli a cúvli a v rámci cúvania ste so sebou stiahli aj to rozumné, čo ste dali na stôl. Takže sa nehrajte na to, že tu máte vôľu k diskusii. Vy ste hrali, zahrali politickú hru, kde napriek väčšine ste na body prehrali, a to je výsledok celej tejto rozpravy. Ďakujem.

Pán poslanec, tu pán kolega Kuffa svojím vystúpením spôsobil, že sa mi, mi holubica vletela do srdca. Tak aj zo svojho vystúpenia som vypustil všetky kontroverzné slová, ktoré som chcel povedať k alkoholu a pod., tak ani k vám nechcem teda zosmiešňujúco, len presne takto usporiadaný parlament je aj európsky. Viete a ten Európsky parlament asi nebudeme asi nazývať celkom, že by bol rovno komunistický a tak, a 90 % parlamentov, ktoré som videl, sú usporiadané takto. Takže v tomto to nebude, pán kolega. Bude to v tom, že jednoducho správanie, ktoré vykazuje znaky trestného činu podľa existujúceho stavu, je trestným činom. V spoločnosti sú, samozrejme, rozpaky, pretože poslanci mali imunitu, videli sme tie rôzne bitky vonku atď., nepoznáme mechanizmy, ako sa riešili, ale jednoznačne podľa nášho právneho stavu a nepočul som jednu inú právnu interpretáciu ja a pýtal som sa aspoň piatich ľudí, ktorých právne názory si vážim, že tam absolútne nemožno pochybovať, že išlo zjavne o trestný čin. Napriek tomu je u nás tak silný tlak, aby sme netraumatizovali spoločnosť, aby sme nešli do týchto vecí. Ja poviem pravdu, som očakával, že budú konať orgány ex offo, pretože priestupkové konanie a ďalej by asi disciplinárna komisia nemala byť. Darmo dáme do nášho výboru disciplinárne konanie za fyzické ataky, za váľanie jedného poslanca, druhého na zem, predsa nemožno dávať nejakú pokutu. To je trestný čin, treba si pozrieť, ako vyzerá napr. trestný čin výtržníctva. Pozrite si do Trestného zákona charakteristiku tohto zákona. Takže toto sú veľmi dôležité veci a naozaj ide o tento moment. To, že sme to zahltili tým všetkým iným, o rokovacom poriadku by som vám veľmi rád vyrozprával stav mojej duše najmenej na hodinu. Len som sa, sa disciplinujem, lebo si naozaj myslím, že musíme predovšetkým riešiť už konečne to, čo je predmetom nášho záujmu a rokovania. Tu sme chceli skvalitniť rokovací poriadok a urobiť z rokovacieho poriadku, ktorý je nefunkčný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja už teda dúfam a vyzerá, že už skončíme, lebo sme naozaj na hrane, lebo však nakoniec si to ešte rozmyslíte, a pani Laššáková vystúpi, že, že to, čo vravela na začiatku, už neplatí a ja by som sa možno málo čudoval. Naozaj nič v zlom, ako tu sa sme začali tým, že je vyhlásené prímerie, a napriek tomu tu šibrinkujeme drevenými mečmi niektorí a vykrikujeme, že ideme bojovať. No, pardon za tento obraz, čo som si dovolil. Naozaj pre túto chvíľu to chápem ako prímerie, ale čo nevylučuje, že sa znova k tomu dá vrátiť, a to je možno aj cesta, že ako. Tak by som povedal, nie za horúca, ale v kľude, ale tuná sa odvolávať na nejaké dohody, neviem aké dohody, slovo zaznelo korektne a jasne na začiatku a to je presne to, že my napríklad nevieme reagovať a potom z nás nejde rešpekt. Potom je naozaj aj reakcia z nás ako opozície rozpačitá. To poviem otvorene. Lebo to, čo bolo na začiatku, na začiatku bolo podané prímerie a nepochopili sme to. Tak ja viem, že niektorí to vedeli, prečo nechápu, ale rozmýšľam nad tým, že ako urobiť aj to, že by z nás šiel rešpekt. No naozaj pri niektorých veciach by sme mali postupovať ináč. Toto vyhodnocujem fakt ako vec, ktorá je už na úrovni trápenia. Chvalabohu, pardon, končíme, vyzerá, že pani Laššáková si to nerozmyslela, že to platí v tom, čo povedali, to znamená, keď vyhlásili prímerie napriek tomu, že majú batalióny také, že, že by nás rozdrvili, tak berieme ako umenie možného a, a nevylučuje to ďalší postup. Takže čochvíľa to skončíme a hádam už aj skončíme túto relatívne nešťastnú schôdzu. Ďakujem.

Ďakujem. Ja si myslím, že žiadne prímerie tu nevnímam a iba z jedného faktu, a vráťme sa teda k tomu, čo naozaj ideme prijať, a to je to, že rušíme jednej strane parlamentnej klub. Dôvody, prečo sa mi nezdá to, že robíme správnu a dobrú vec, som hovoril v rozprave, a to je preto, že robíme zo strany, ktorá si riadne pýtala dôveru vo voľbách, získala jedenásť mandátov, tá strana má šesť členov, naďalej zostávajú v poslaneckom klube a títo poslanci, budú naďalej na ne nahliadané ako na nezaradených poslancov. Myslím si, že je to minimálne, ak tu budeme používať všetky vzletné argumenty a pod., minimálne nespravodlivé, a v prísnej logike, ktorú hlása sám predseda parlamentu, že stojí na strane nejakých štandardných pomerov a výsledkov volieb a snaží sa ich svojimi krokmi rešpektovať, tak presne v tomto momente túto logiku ruší a šesť poslancov, ktorí zostávajú v klube SaS, sa dostáva do roviny nezaradeného poslanca a myslím si, že to spravodlivé nie je. Následne ďalšie kroky, ktoré by mohli smerovať k tomu, ako sa budú nezaradení poslanci správať voči ostatným orgánom parlamentu, či už grémiu, alebo podobne, by mohla byť otázka č. B, čo s 10 % parlamentu, ale už to tu bolo povedané niekoľkokrát a myslím, že to nemá význam. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Poliačik, vy ste nás obvinili, poslancov za stranu SMER, a teda drvivú väčšinu v tomto parlamente, ktorá vzišla demokratickými voľbami, z toho, že sme sa snažili nejakým spôsobom rozoberať a atomizovať opozíciu na takú a onakú stranu, ale to nie my, pán poslanec, to nie my, ako dnes máte problém vy, a ja vám poviem úprimne, mne je vás aj trošku ľúto, ale teraz to nehovorím ironicky. Skutočne to hovorím úplne úprimne, stratíte možno mandát klubu, možno bude problém s minerálkami, bude možno problém na grémiu a tak ďalej a tak ďalej. Ja to úplne chápem, ale to nie je váš problém, to je problém váš, pretože vám odišli poslanci. A poviem vám jednu pravdu. Myslím si, že pokiaľ sa nevyriešia nezaradení poslanci, resp. poslanci, ktorí opustia svoju stranu, materskú stranu, na základe ktorej sa dostali do parlamentu, tu nikdy nebude pokoj. Nikdy nebude pokoj. Myslím si, že by sa mal novelizovať iný zákon, ktorý hovorí o tom, že poslanec, ktorý opustí svoju materskú stranu, tu nemá čo robiť a musí vrátiť mandát. Ďakujem pekne.

Ja som čakal, kedy to zaznie. Imperatívny mandát tu šteklí mnohých. Chvalabohu, nikto nemá tú odvahu o tom hovoriť nahlas, pán Jánoš sa teraz uriekol na chvíľku. Treba si uvedomiť, že sme tu stále v prvom rade zvolení demokraticky a nie partokraticky. Napríklad všetci poslanci SaS sa vykrúžkovali do parlamentu. Všetci, ktorí sa dostali do parlamentu, všetkých 11, sa dostali cez 3 % hlasov pre stranu a každý sa sem dostal cez svoje osobné krúžky. Koľko poslancov SMER-u, ja viem, že tam sú iné počty, ale dosiahlo aspoň tie krúžky ako posledný z vykrúžkovaných SaS-károv. To je prvá vec.
Druhá vec, ja som iba pomenúval skutočnosť, páni kolegovia, to, že opozícia mala byť rozdelená na štandardnú a neštandardnú, pán Jánoš, povedal váš predseda parlamentu na tlačovke, že nie je ochotný sa baviť s tzv. neštandardnými stranami o tom, ako dosiahnuť poriadok na rokovaní parlamentu. Vy tu nehovorte, že ja vás z niečoho, úbohú drvivú väčšinu obviňujem, to jednoducho bolo povedané ústami prvého z rovných, predsedu parlamentu, ktorý povedal, že na tom, aby sme sa dohodli, ako spraviť v parlamente poriadok, budeme rokovať so štandardnými stranami. Čo je neštandardné napríklad na SaS? Nedostali sme sa sem cez voľby? Nemáme snáď normálne stanovy? Nefungujeme podľa zákona o politických stranách? Kde je právo určovať zrazu na strane opozície, ktorá strana je štandardná, ktorá nie?
Takže ak mi vyčítate, že tu pomenúvam fakty, tak prestaňte robiť tie fakty, a ak by ste všeobecne skončili s tým, tak vôbec nepotrebujeme meniť rokovák.

Ja len veľmi krátko. Naozaj rozprava trvala celý deň. Však zákon o rokovacom poriadku je, je významný zákon, ale znova chcem potvrdiť to, čo som povedala na začiatku, že riešili sme situáciu, ktorá, a tým svojím návrhom situáciu, ktorá v Národnej rade vznikla po voľbách s tým, že od roku 1993, teda od samostatnosti Slovenskej republiky stanoviská ústavnoprávneho výboru boli rešpektované, a ak klesol počet poslancov v klube pod 8, takýto klub automaticky zanikol. Teraz začali sa rôzne výklady, tak sme pristúpili k tomu po dohode s viacerými poslaneckými klubmi, že sme takýto návrh podali. Všetky návrhy, ktoré odzneli, ja som ich pozorne počúvala, treba rozanalyzovať a myslím si, že treba na túto tému diskutovať, aby sme prijali zákon, ktorý bude platiť niekedy v budúcne, ak budeme ešte robiť novelu zákona o rokovacom poriadku, aby sme ho prijali taký, ktorý bude naozaj nadčasový a bude slúžiť na dobré riadenie celej Národnej rady.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, nedá mi, aby som nevystúpil ešte v mene spravodajcu na konci tejto rozpravy, pretože spravodajca môže vystúpiť v priebehu rozpravy, pretože som zachytil vo faktických poznámkach k vystúpeniu pána poslanca Číža tri vystúpenia, ktoré ma, musím povedať, šokovali. Tri vystúpenia, ktoré povedali a obhajovali fyzický útok na verbálny prejav. Vážení kolegovia, kolegyne, to snáď nemyslíme vážne, že chceme legitimizovať fyzický útok na verbálne prejavy v parlamente!? Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady č. 33 zo 16. mája 2012 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo je zákon o ochrane pred odpočúvaním, správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2013.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, ministerstvo vnútra, Policajný zbor, ministerstvo obrany za časť Vojenské spravodajstvo, ministerstvo spravodlivosti za časť Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií za finančnú správu v mesiaci júl 2013 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2013.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2013 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúce utajené skutočnosti a niektoré z nich aj informácie o verzii, ktoré utajované skutočnosti obsahujú.
Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 27. augusta 2013 na svojej 27. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou tejto správy.
Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.