24. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme rokovali dnes aj po 19. hodine až do prerokovania bodu programu vrátane hlasovania o uznesení. Ďakujem pekne. Poprosím o mojom návrhu hlasovať.

Pán predseda, ja viem, že máte v tejto sále väčšinu, ale napriek tomu vás a vašich kolegov za stranu SMER vyzývam, aby ste zvrátili predošlé hlasovanie. Považujem nočné rokovania v takto závažnej veci za vyslovene neľudské a nedemokratické, za prejav z vašej strany pohŕdania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, o čom chcete, o čom chcete hlasovať? Buďte taký láskavý, dajte návrh na hlasovanie.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Chcem hlasovať o tom, aby sme skončili dnes o siedmej, a ak nie, tak inak vás upozorňujem, že s kolegyňou Mezenskou natiahneme nočnú rozpravu tak, aby rozprava pokračovala riadne o 9. hodine ráno. Využijem svoje právo predkladateľa vystúpiť kedykoľvek.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, chcem vás poprosiť a dávam procedurálny návrh, aby sme na začiatok tejto schôdze zaradili hymnu Slovenskej republiky. Myslím, že sa slová tej hymny náramne hodia. Ďakujem. (Reakcie z pléna, smiech v sále a potlesk.)

Vážený pán predseda, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Slovensko malo v histórii veľa premiérov, silnejších, slabších, lepších, horších, ale nikdy v histórii nemalo Slovensko takého premiéra, akým je Robert Fico. Slovensko ešte nikdy nemalo premiéra, ktorý by bol tak dobrým, výkonným a poslušným lokajom.
Vláda je od slova vládnuť a táto vláda nevládne. Neplní svoju základnú funkciu, a preto je zbytočná. Každý ďalší deň zotrvania škodí Slovenskej republike, pretože táto vláda nevládne, táto vláda je ovládaná. Vláda je ovládaná tými, ktorým predala Slovensko. A komu ho predala? Finančným skupinám. (Ruch v sále.) V Slovenskej republike dnes vládnu finančné skupiny. Ony rozkazujú, vláda poslúcha. Táto vláda je vládou lokajov, ktorí slúžia finančným skupinám. Finančné skupiny a ich lokaji vo vláde vládnu vo svoj prospech a na účet všetkých občanov Slovenskej republiky. Preto je podľa mojej mienky našou povinnosťou voči občanom Slovenskej republiky odvolať túto vládu a vziať finančným skupinám nástroj ich vládnutia.
Druhým cieľom tejto schôdze je zabrániť tejto vláde lokajov, aby v tichosti, podľa pokynov finančných skupín, dokončili rozkradnutie najväčšieho strategického podniku Slovenska, skupiny SPP (reakcie z pléna), v prospech finančných skupín. (Smiech, potlesk a piskot v sále.)
Dnes sa podstatná časť príbehu lokaja Roberta Fica uzatvára. Ako sa táto kapitola začala? Vráťme sa do roku 2001.
Citujem: "Získali sme informácie, že privatizácia SPP sa orientuje na investora, ktorý nemá nič spoločné s plynárenstvom. Potom budeme vyvodzovať zodpovednosť voči ľuďom, ktorí toto rozhodnutie prijmú." Koniec citátu.
Viete, kto to vtedy povedal? Robert Fico. Keď dnes vidíme, ako premiér Robert Fico poslušne prevádza SPP do rúk finančných skupín, ktoré nemajú nič spoločné s plynárenstvom, akú zodpovednosť máme voči nemu vyvodiť my?
Príbeh premiéra Roberta Fica je príbehom lokaja, ktorý občas povie aj svoj vlastný názor. Potom mu ale jeho pán alebo páni veľmi rýchlo vysvetlia, že jeho názor ich vôbec nezaujíma. Úlohou lokaja nie je mať vlastné názory alebo predstavy, úlohou lokaja je predsa plniť vôľu svojho pána.
Teraz si povedzme niekoľko príkladov o vzťahoch SMER-u Roberta Fica a finančnej skupiny J&T.
Už v roku 2002 si strana SMER zobrala od banky J&T úver vo výške 10 mil. korún. Neskôr štátna spoločnosť Bratislavská teplárenská, už pod kontrolou nominantov SMER-u, uložila v J&T banke 1 mld. korún z predaja pozemkov. V roku 2006 za prvej vlády Roberta Fica sa stal šéfom ekonomickej sekcie na ministerstve vnútra dlhoročný manažér J&T Robert Hančák. To meno si ešte chvíľku pamätajte. Ten sa v J&T venoval okrem iného obchodu s nehnuteľnosťami. Ekonomická sekcia ministerstva vnútra sa venuje okrem iného správe nehnuteľností štátu.
V roku 2006 za prvej vlády Roberta Fica sa stal štátnym tajomníkom ministerstva výstavby Martin Glváč, terajší minister obrany. Predtým bol známy najmä z kauzy predaja lukratívnych pozemkov v Čiernej Vode, ktoré mali jeho ľudia predať Igorovi Ratajovi, top manažérovi J&T.
V roku 2008 prišla známa kauza, pri ktorej bol minister financií Počiatek tesne pred rozhodnutím o výmennom kurze koruny a eura pristihnutý v Monaku na jachte J&T.
Ako vidíte, strana SMER - SD je s finančnou skupinou prerastená ako taká dobrá oravská slanina. Preto by bolo presnejšie používať namiesto skratky SMER - SD skratku SMER - J&T. Ale buďme spravodliví.
V tej slanine je aj finančná skupina Penta a ďalší mecenáši, ktorí zakladali SMER. Práve preto táto vláda nevládne, táto vláda je ovládaná a sú na to konkrétne dôkazy. Minulosť je nič oproti tomu, čoho sme svedkami práve dnes. Ide tu totiž o najväčší korupčný, finančný a ekonomický škandál v histórii Slovenska. Väčší, ako bola kauza Gorila.
Zatiaľ čo kauza Gorila bola komplikovaná tým, že pravdivosť spisu bolo potrebné najskôr verifikovať, dnes o autentickosti kľúčového dokumentu nepochybuje nikto. A v kauze Gorila bolo potrebné preukázať, či je materiál pravý. Tu to preukazovať nemusíme.
Materiál "návod na rozkradnutie SPP", to je tento materiál (rečník zobral do rúk materiál), pod krycím názvom "Informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti SPP" je zavesený na oficiálnej stránke Úradu vlády. Materiál teda je s istotou pravý.
Druhý problém kauzy Gorila bolo preukázať, kto je autorom materiálu. Ani tento problém dnes nemáme. Autor dokumentu je jasný: J&T a EPH. Dokazuje to aj vlastnosti dokumentu, ktorý visí na webovej stránke Úradu vlády. Minister Malatinský materiál iba doručil na vládu na schválenie. Ako správny lokaj aj proti svojej vôli.
V kauze Gorila mohla vzniknúť teoretická pochybnosť: Bol pán Fico na Vazovovej? Nebol na Vazovovej? V dnešnej kauze vládneho návrhu na rozkradnutie SPP túto pochybnosť nemáme. Robert Fico bol na rokovaní vlády, ktorá toto najväčšie svinstvo v histórii Slovenska schválila. (Reakcia z pléna.) Či si pri tom dal aj Coca-Colu, nevieme.
Teraz prečítam uznesenie vlády Roberta Fica, prijaté za účasti Roberta Fica, zo dňa 4. septembra tohto roku: "Vláda súhlasí s návrhom na uskutočnenie reorganizácie skupiny spoločností Slovenský plynárenský priemysel, a. s., v zmysle predloženej informácie o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločností Slovenský plynárenský priemysel, a. s.", teda v zmysle návodu na rozkradnutie SPP. (Rečník opäť zobral do rúk materiál.)
Ako páni, teda finančné skupiny rozhodli a napísali, tak lokaji na vláde schválili.
S čím teda vláda vyslovila súhlas? Skúsim to povedať zrozumiteľnými slovami. Vláda odsúhlasila, že prevezme zadlženú firmu, ktorá každý rok prerobí ďalších 80 mil. eur. Teda bývalú matku SPP, dnes chudobnú sirotu SPP.
A čo odovzdala vláda lokajov pod kontrolou svojich pánov, teda finančných skupín EPH a J&T? No všetko ostatné. Aby sme pochopili, o čo v tejto kauze ide, musíme si povedať, čo to všetko ostatné je. Skupina SPP má štyri kľúčové subjekty:
- je to tranzit, teda Eustream,
- je to distribúcia, teda SPP Distribúcia,
- sú to zásobníky, najmä Nafta a Pozagas,
- a je to obchod, materská SPP.
Tri z týchto štyroch oblastí sú ziskové: tranzit, distribúcia a zásobníky. Štvrtá oblasť obchod je stratová. Vďaka materiálu, ktorý písalo J&T a ktorý vláda schválila 4. septembra, si tri ziskové oblasti ponecháva J&T a jedinú, stratovú, prevezme štát.
Veľmi výhodný biznis, pán premiér, veľmi výhodný pre J&T.
Tento materiál preto museli písať oni, takýto materiál by žiaden štátny úradník nenapísal.
Zlatým teľaťom je prvá oblasť, teda tranzit, spoločnosť Eustream. Na trhu má de facto monopol. Bez tejto spoločnosti by sa ani meter kubický plynu nedostal do žiadnej domácnosti alebo firmy na Slovensku. A viete, prečo je to tak? Lebo sa tak rozhodli v J&T. A Robert Fico poslušne vykonal.
14. februára 2013 jeho vláda vykopala plynovod Bratstvo v hodnote 2,5 mld. eur z materskej firmy SPP a zakopala ju do Eustreamu. Pán premiér sa bude tváriť, že sa nič nedeje, že štát stále vlastní 51 % akcií aj v Eustreame.
Ale, dámy a páni, my máme dôkaz, že vláda Roberta Fica stratila kontrolu nad Eustreamom, nad najziskovejšou časťou skupiny SPP. Máme dôkaz, že Eustream je dnes pod úplnou a výlučnou kontrolou EPH a J&T. Vláda sa vzdala kontroly nad 99 % bonitného majetku SPP a nechala si pod kontrolou 1 % rizikového majetku.
Predkladám vám výpis z Obchodného registra spoločnosti Eustream. (Rečník zobral do rúk materiál.) Prečítam vám mená členov predstavenstva, ktorí túto spoločnosť riadia:
- predseda predstavenstva Tomáš Mareček, nominant EPH, predtým J&T,
- člen predstavenstva Vladimír Mlynář, nominant spolumajiteľa EPH, finančnej skupiny PPF.
No a kto je ten tretí? Kto je tam za túto vládu? Žeby znovu niekto z J&T?
Dámy a páni poslanci za vládny SMER, kto vás zastupuje v novej matke SPP? Robert Hančák. Ten Robert Hančák, ktorý už v roku 2006 prišiel do vlády Roberta Fica priamo z J&T, keď nastúpil na ministerstvo vnútra. Tu je výpis z Obchodného registra a životopis pána Hančáka. (Rečník zobral do rúk materiál.) Niekto si možno povie, čo na tom, každý, niekto niekde robil, pokiaľ je to fachman v plynárenstve, nech tam je. Pán Hančák nikdy nerobil v plynárenstve, pán Hančák len robil v J&T. A máte to tu čierne na bielom.
Vláda nemá v Eustreame, v zlatom vajíčku skupiny SPP, ani jedného človeka. Vôbec nikoho. Vláda lokajov odovzdala Eustream do rúk svojich pánov. Táto vláda nevládne. Táto vláda je ovládaná. Preto stratila kontrolu nad Eustreamom, nad najziskovejšou časťou skupiny SPP. Táto vláda lokajov vyhlasuje za víťazstvo, že získala pod kontrolu stratovú časť skupiny SPP, a pritom sa vzdala kontroly nad strategickým majetkom 20-násobne vyššej hodnoty. Šéflokaj premiér Fico po tom, čo sme ho pri tomto svinstve pristihli, vyhlasuje dokola, že bude garantovať ceny plynu, že ochráni domácnosti, že presadí lepšiu zmluvu s Gazpromom. Ale čo už môže lokaj garantovať? Nič.
Keby jeho páni z J&T alebo EPH povedali, že niečo garantujú, o tom by sme sa snáď mohli baviť. Ale oni nepovedali, že niečo garantujú. Oni vo vládnom materiáli "návod na rozkradnutie SPP", ktorí sami napísali, neuviedli ani jediné slovíčko o garantovaní cien plynu pre domácnosť. Hovorí sa tam iba o tom, ako z SPP vytiahnu za pomoci svojich lokajov ďalšie miliardy. Áno, dámy a páni, im nestačí, že dostali od svojich lokajov SPP, oni ho chcú hneď aj vykešovať. A poviem, ako to idú urobiť.
Preto musel kľúčový dokument, kľúčový materiál k tomuto biznisu vzniknúť na počítači J&T. Toto by normálny, zodpovedný štátny úradník nikdy nemohol napísať. Toto je ďalší priamy dôkaz toho, že vláda nevládne, že vláda je ovládaná.
V bode 7.1 návodu na rozkradnutie SPP, s krycím názvom "Informácia o reorganizácii SPP", ktorý bol napísaný na počítači J&T a schválený touto vládou lokajov, sa píše, že prvým krokom vedúcim k finálnej štruktúre je, citujem, "úver do SGH", čo je 100-percentná dcéra EPH, vo výške 49 % očakávanej distribúcie akcionárom.
Teda, ako prosím? Viete, čo táto veta znamená? Skúsim to preložiť. Táto vláda poslušne odsúhlasila, že skupina SPP dá finančnej skupine EPH úver z budúcich výnosov. Nemusia čakať, kým pod ich manažmentom SPP naozaj tie peniaze aj zarobí. To by totižto mohlo trvať trošku dlho, rozhodne dlhšie, ako je funkčné obdobie ich lokaja. Dostanú to hneď.
Pán premiér, koľko ste im sľúbili? 100 miliónov? 200? 300? A poskytnutie takéhoto úveru je v koho záujme? V záujme občanov? Získajú tým niečo daňoví poplatníci? Je to verejný záujem? Nie. Je to čisto súkromný záujem J&T.
Preto musel kľúčový materiál k tomuto biznisu vzniknúť na počítači J&T. Toto by ani len priemerne zodpovedný úradník nikdy nemohol napísať. Toto je ďalší dôkaz, že táto vláda nevládne, ale táto vláda je ovládaná.
A prečo sú vaši páni takí netrpezliví? Čo ich tak tlačí? No tlačí ich to, že majú veľký problém. Totižto celé SPP kúpili na dlh. Do toho nedali ani jedno euro z vlastných zdrojov. Lebo, dámy a páni, EPH má veľký problém, a to, že musí vrátiť bankám 2,5 mld. eur.
Ako to vzniklo? EPH a J&T si počkali na výsledok minuloročných marcových volieb. Keď videli, že ich lokajom sa vo voľbách zadarilo, 29. apríla, tesne po zmene vlády, si zobrali EPH úver vo výške 1 mld. eur na kúpu SPP. Ešte raz, to nebolo teraz, to bolo mesiac po zmene vlády v minulom roku. Už vtedy to bolo dohodnuté.
V januári tohto roku si vzali ďalší úver, tentokrát 1,5 mld. eur. Dohromady teda je výška úveru 2,5 mld. eur a ten musí EPH rýchlo splatiť. Na to nemá vlastné peniaze. Preto páni z EPH prikázali svojim lokajom vo vláde Roberta Fica, aby rýchlo konali. A oni vykonali. Výsledkom toho je materiál napísaný v J&T a schválený vládou 4. septembra s prisľúbeným úverom pre EPH od SPP.
Dámy a páni, kolegyne a kolegovia, zastavme to! Zastavme to, kým je ešte čas. Zastavme to, kým neskončia peniaze našich občanov na účte nejakej schránkovej firmy v zahraničí. Môže byť niečo nemorálnejšie, ako keď dovolíme finančným skupinám, aby získali najväčší strategický podnik SPP z peňazí SPP?
Vyzývam túto vládu, ak sú vo vás ešte zvyšky svedomia, zastavte to! Vzoprite sa aspoň raz svojim pánom a aspoň raz myslite na ľudí tejto krajiny. To po sebe naozaj chcete zanechať len spúšť?!
Vráťme sa k spomínanému bodu 7.1. z návodu na rozkradnutie SPP. Pokračujeme v krokoch vedúcich k finálnej štruktúre SPP. Citujem z materiálu: "Najdôležitejšie kroky. Vklady spoločných dcérskych spoločností", a tam sú vymenované, "do SPP Infrastructure." Táto vláda lokajov poslušne odsúhlasila, že všetky ziskové časti SPP vloží do novej matky SPP - SPP Infrastructure - okrem zásobníkov plynu. Prečo? Pretože vaši páni z EPH už za pár mesiacov zistili, že na zásobníkoch sa nedá zarobiť. A čo urobili? Pekne to vrátia naspäť štátu, nech sa stará. Nech sa trápi. SPP, akciová spoločnosť, nebude mať po novom nič. Novou matkou skupiny SPP je SPP Infrastructure.
A čo sa podľa bodu 7.1. návodu na rozkradnutie SPP chystá v novej matke SPP Infrastructure? Citujem znovu z materiálu: "Zníženie základného imania na SPP Infrastructure a následný zápočet záväzku zo zníženia základného imania voči pohľadávkam za SGH a SPP."
Preložím. Z novej matky SPP - SPP Infrastructure - znížením základného imania vytiahnete všetok cash a medzi sebou si to započítate. A bude dokonané. Z vlajkovej lode a najväčšieho strategického podniku Slovenskej republiky zostane iba ohlodaná kosť.
Teraz to skúsim zhrnúť. Táto vláda mohla pred rokom uplatniť predkupné právo na 49 % akcií SPP a stať sa 100-percentným majiteľom SPP. Mohla to urobiť bez použitia jediného eura zo štátneho rozpočtu. Presne rovnakým spôsobom, ako neskôr napomohla EPH a J&T, teda na úver. Napríklad takto. Vláda by uplatnila záložné právo na akcie SPP a poverila by napríklad Transpetrol získaním 49 % akcií. Transpetrol ako 100-percentne štátny podnik by si vzal úver v celkovej hodnote 2,5 mld. euro zaručený akciami SPP. Celá skupina SPP by tak dnes bola v rukách štátu. Slovenská republika by mala pod kontrolou plynovod Bratstvo, distribúciu plynu, zásobníky aj obchod s plynom. Nie je pravda, že na to neboli peniaze, a preto to prevzalo J&T a EPH. Je to lož! Občania Slovenskej republiky by mali garantovaný 12-percentný výnos ročne z majetku skupiny SPP. Ktorá banka dá dnes občanovi 12-percentný úrok, 12-percentný garantovaný výnos ročne? Žiadna. Iba SPP.
Každá vláda na svete by po takomto výhodnom obchode pre štát okamžite skočila, ale naša vláda lokajov nie. Robert Fico síce vyhlasoval ešte 10. apríla 2012, citujem: "Budeme tvrdo pripomínať, že ak sa predá tých 49 %, môže nastať zmena v tom, že už nebudú mať manažérsku kontrolu v predstavenstve, v tom okamihu prechádza kontrola SPP opäť do rúk štátu."
No ale lokaj o ničom nerozhoduje. Lokaj iba vykonáva to, čo mu prikáže jeho pán, v tomto prípade šéf EPH Daniel Křetínský. A ten mu odkázal v máji minulého roku, mesiac po jeho výroku, cez médiá jasne, citujem: "Získanie manažérskej kontroly do rúk štátu nie je možný cieľ." A tak lokaj zrazí opätky a vykoná vôľu svojho pána.
To bolo po prvé. Neuplatnenie predkupného práva a posunutie SPP finančným skupinám. Robert Fico urobil presne to, za čo chcel pred 12 rokmi vyvodzovať zodpovednosť.
Po druhé. Vláda Roberta Fica vložila plynovod Bratstvo za 2,5 mld. euro do spoločnosti Eustream, do najziskovejšej časti skupiny SPP, vo vedení ktorej štát nemá ani jedného zástupcu. Majú tam zástupcov len finančné skupiny, ktoré riadia túto vládu a cez túto vládu túto krajinu. (Potlesk.)
Po tretie. Vláda Roberta Fica poslušne súhlasila s tým, že zo skupiny SPP dá úver EPH, aby EPH mohla vyplatiť časť svojich úverov za nadobudnutie SPP. To je teda riadna zvrhlosť. Štát napomáha úverom finančnej skupine, aby získala najväčší strategický podnik Slovenska, namiesto toho, aby si tento podnik sama zobrala. Ešte raz. Štát napomáha úverom súkromnej finančnej skupine, aby získala najstrategickejší podnik, ktorý na Slovensku je. Táto vláda lokajov.
Po štvrté. Vláda Roberta Fica poslušne súhlasila s tým, že sa všetky lukratívne časti SPP vložia do novej matky SPP - SPP Infrastructure - a v tejto novej matke SPP bude následne znížené základné imanie, aby EPH a J&T mohli ohlodať SPP až na kosť.
Celý tento príbeh sa dá zhrnúť do jednej vety. Obyčajní zlodeji robia podvody s DPH, táto vláda robí podvody s EPH.
Dámy a páni, bod jeden sa už nedá zvrátiť, ale štát má ešte stále právo nominovať svojho zástupcu do Eustreamu, štát ešte stále môže zabrániť, aby si prostredníctvom úveru od SPP EPH vytiahla prvú časť peňazí z SPP. Štát môže ešte stále zabrániť, aby prostredníctvom zníženia základného imania v novej matke SPP - SPP Infrastructure - EPH ohlodalo SPP až na úplnú kosť. Ešte stále tomu môžeme zabrániť, ale musí padnúť táto vláda lokajov.
Vážené dámy a páni, samozrejme, že problém tejto vlády nie je iba J&T a EPH. Túto vládu lokajov riadi niekoľko pánov. Uveďme si niekoľko príkladov.
O ministroch Malatinskom, Glváčovi alebo Počiatkovi sme už v súvislosti s J&T hovorili. Pán minister Jahnátek, vy ste lokajom pána Širokého? Pani ministerka Zvolenská, teraz si nie som istý, aby som vás neurazil, vy ste tiež vo vláde za pána Širokého alebo za Pentu, alebo za obidvoch? (Reakcie z pléna.) Pán minister Lajčák, vy ste lokajom pána Výboha? (Ruch v sále.)
Ale možno sú aj svetlé výnimky. (Reakcie z pléna.) Napríklad minister Maďarič vyzerá byť sám sebe pánom. (Veľký ruch v sále.) Ale vláda lokajov má aj svojho šéfa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dámy a páni, poprosím vás. (Zaznievanie gongu.) Pán poslanec Lipšic, skúste aspoň elementárnu slušnosť udržiavať pri vašom prejave.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ale vláda lokajov má aj svojho šéfa.
Pán premiér, ako dokážete naraz slúžiť toľkým pánom? Klobúk dole. To si vyžaduje obratného človeka. Zrejme ste sa za dobrého lokaja museli priamo narodiť. (Reakcie z pléna.)
Vážené dámy a páni, počas posledných 20 rokov sme svedkami, ako finančné skupiny či oligarchovia postupne ovládli tento štát. Začalo to pri vzniku Slovenskej republiky, keď Vladimír Mečiar túto vládnucu vrstvu vytvoril. Robert Fico im predal celý štát. V normálnom svete by malo platiť Desať Božích prikázaní, ktorými by sme sa mali riadiť. Finančné skupiny si vytvorili vlastný svet, v ktorom platia ich vlastné prikázania. Prvýkrát sme ich počuli sformulované od Jaroslava Haščáka v konšpiračnom byte Penty. Bolo by mi zle, keby som ich prečítal, tak vám ich ukážem. (Rečník zobral do rúk väčšie papiere obsahujúce nápisy, otočil ich k plénu, aby si ich mohlo prečítať.)
Toto je päť prikázaní finančných skupín, toto je päť prikázaní, ktoré si táto vláda lokajov finančných skupín osvojila, toto je päť prikázaní, podľa ktorých ovládate Slovensko.
Ale je tu aj iná predstava o Slovensku. Demokracia je dobrý systém, ktorý vás nakoniec zmetie, a v tejto krajine bude rozhodovať občan a volič. Občan bude v tejto krajine pánom. Nie finančné skupiny, nie ich lokaji. Občan musí byť v tomto štáte pánom. Česť sa za peniaze kúpiť nedá a občanov, ktorí sa nedajú kúpiť, je v tejto krajine väčšina. Pretože väčšina občanov na Slovensku nie je na predaj, pretože väčšina ľudí na Slovensku má svoju česť. Preto si nás vaši páni nebudú môcť nikdy kúpiť.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk a pískanie.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi (tlač 703).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 677 zo 16. septembra 2013 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie dôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady na preskúmanie rozhodnutí NBÚ na prerokovanie do určeného termínu konania schôdze. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet pripraviť na schôdzu Národnej rady spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.
Predložený návrh skupiny poslancov jednotlivé výbory prerokovali 17. septembra 2013 s tým, že výbory Národnej rady Slovenskej republiky neprijali platné uznesenia, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v prvom hlasovaní o návrhu uznesenia na nevyslovenie nedôvery predsedovi vlády Robertovi Ficovi neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. V druhom hlasovaní o návrhu uznesenia na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 208 zo 17. septembra 2013 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Určil ma za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady.
Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky. Návrh uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky je uvedený v prílohe.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, na úvod možno iba taká malá osobná poznámka, že pán Lipšic toto dlho trénoval pred zrkadlom podľa všetkého do rána. Ale buďte kľudný, pán poslanec, ja som si ráno výborne zašportoval a zabehal, ale tento štýl a tento tón neberiem. Je to vaše rozhodnutie, nastavili ste tón schôdze Národnej rady Slovenskej republiky štýlom, ktorý je pre mňa a pre členov mojej vlády a verím, že aj pre poslancov za SMER - SD neakceptovateľný. Neberieme tento tón. (Potlesk.)
A dovoľte mi... (Trvanie potlesku.) A dovoľte mi, aby som bol teraz maximálne konštruktívny... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj. Nech sa páči, pán premiér.

Fico, Robert, predseda vlády SR
... a reagoval... (rečník sa odmlčal kvôli ruchu v sále) ... a reagoval na podstatu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky, ktorá prišla v roku 2012, sa vo svojom Programovom vyhlásení zaviazala, a teraz budem citovať: "V oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie." Toto je záväzok vlády, ktorý sme si dali do Programového vyhlásenia vlády, a chceme sa týmto záväzkom aj riadiť. A bola to práve, a to je také čudné, že na to pán poslanec Lipšic zabudol, a bola to práve privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu v roku 2002, ktorú zorganizovala a zrealizovala podstatná časť súčasnej opozície počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá viedla k dramatickému zvýšeniu cien plynu pre domácnosti. Jednoducho to je fakt, na ktorom sa nedá nič zmeniť.
Pravicové vlády po privatizácii SPP v roku 2002 vždy asistovali cudzím vlastníkom SPP. Najskôr to boli Nemci a Francúzi. A verím, že ak sa niekedy dostanú k moci, tak to bude ktorýkoľvek iný cudzí vlastník v Slovenskom plynárenskom priemysle a budete asistovať pri zvyšovaní cien plynu pre domácnosti a neurobíte nič na ochranu ľudí.
Pozrite sa (rečník ukázal rukou na názorný materiál zobrazujúci graf), ten graf sme už niekoľkokrát ukazovali, prudký nárast ceny plynu od roku 2002 do roku 2006. V roku 2006 až 2010 stabilita, dokonca mierne zníženie ceny plynu. Potom ste sa dostali na chvíľku k moci a opäť ste zvyšovali ceny plynu pre domácnosti. Teraz zase sme niekde v pozícii, kde držíme ceny a snažíme sa za každú cenu zachovať určitú mieru stability.
Preto, prepáčte, ale použijem možno emotívny výraz, je absurdné, že tí, čo spôsobili privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu obrovské škody, odovzdali tento najcennejší slovenský majetok cudzincom, bezdôvodne, na to nebol žiadny dôvod, tí, čo pomáhali zdražovať, pretože plyn stále išiel hore za všetkých pravicových vlád, tí dnes idú odvolávať premiéra a v podstate celú vládu Slovenskej republiky za to, že si plní svoje vlastné Programové vyhlásenie, že celé roky chránime ľudí pred zvyšovaním cien plynu pre domácnosti a že využívame výmenu zahraničného vlastníka SPP na výrazné posilnenie štátu. O tomto je aj dnešná schôdza.
Dámy a páni, na dnešnej schôdzi nejde o divadelné predstavenie pána Lipšica, na tejto schôdzi ide o to, ako sa budú vyvíjať ceny plynu pre domácnosti v nasledujúcich rokoch. A otázka je veľmi jednoduchá. Áno, predaj plynu pre domácnosť alebo pre domácnosti vytvára straty. Viete, o koľko percent by sme museli zvýšiť ceny plynu pre domácnosť teraz, aby sme sa dostali na vyhláškovú cenu? O 26 %. A ak by sme chceli byť v miernom zisku, zvýšenie ceny plynu pre domácnosť by muselo byť okolo 30 %. Toto moja vláda nikdy nedovolí, toto poslanci za SMER - sociálnu demokraciu nikdy nedovolia. (Potlesk.)
Ako som už povedal, predaj plynu domácnostiam, keďže cena tohto plynu je regulovaná, odjakživa, odjakživa vytvára v Slovenskom plynárenskom priemysle stratu. A pravicové vlády po privatizácii v roku 2002 výrazne pomáhali cudzím vlastníkom so zvyšovaním cien plynu pre domácnosti, aby okrem obrovských ziskov z transferu plynu mali aj veľké zisky na úkor ľudí s nízkymi príjmami. A svedčí o tom vývoj cien, ten nikoho neoklame, tento graf je z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (rečník ukázal rukou na názorný materiál zobrazujúci graf), to nie je graf zo SMER-u alebo z vlády, to je z nezávislého (reakcia z pléna), nezávislého úradu, ktorý sa zaoberá cenami.
Po nástupe do vlády v roku 2006 sme začali sa o tieto ceny pre domácnosti biť, napriek tomu, že SPP bolo pod plnou kontrolou nemeckej a francúzskej spoločnosti. Hoci mali iba 49 %, ako dobre vieme, tak pravicová vláda im pri privatizácii dala pod kontrolu celé SPP, pretože v predstavenstve bolo 7 ľudí, štát mal 51 %, Nemci a Francúzi 49 %, ale tí, čo mali menej, 49 %, mali štyroch v predstavenstve a tí, čo mali viacej, 51 %, mali iba troch. My sme prakticky nemali absolútne žiadnu kontrolu nad tým, čo Nemci a Francúzi robili v Slovenskom plynárenskom priemysle.
A keďže v tom čase sa návrhy na zvyšovanie cien plynu robili v predstavenstve, pravidelné prichádzali z predstavenstva návrhy na razantné zvyšovanie cien. Napríklad, pamätám si, bolo to asi v roku 2008 alebo v roku 2009, došlo predstavenstvo SPP s návrhom, že poďme zvýšiť ceny plynu pre domácnosti o 19 %. Reagovali sme na to a prijali sme zákon, že podávanie cenových návrhov nebude v predstavenstve, kde pravicová vláda odovzdala kontrolu nad SPP, ale bude vo valnom zhromaždení akcionárov SPP, kde sme pravidelne vetovali pokusy Gaz de France a Ruhrgasu o zvyšovanie cien, ktoré prichádzali úplne pravidelne. Keďže sme im to zamietali a vetovali, prichádzali rôzne návrhy na arbitráže, ktoré sa vyšplhali do začiatku roku 2013 na hodnotu až 200 mil. eur. Lebo oni tvrdili, že tým, že si nemôžu zvýšiť ceny plynu pre domácnosti a tam je strata, tak im je spôsobovaná škoda a že túto škodu im musí nahradiť štát cez arbitráž vo výške, ako som uviedol, okolo 200 mil. eur.
V roku 2010, dámy a páni, boli ďalšie parlamentné voľby. A napriek tomu, že sme vyhrali tieto voľby, a vyhrali sme ich suverénne a dominantne, nastúpil pravicový zlepenec. Čo urobil ako jedno z prvých opatrení? Vy asi máte stratu pamäti. Urobili ste okamžite opatrenie, že ste vrátili právomoc podávať cenové návrhy z valného zhromaždenia, kde sme to mohli vetovať, do predstavenstva SPP. Opätovne začali prichádzať návrhy na zvyšovanie cien plynu - a tam máte výsledok (rečník ukázal rukou na názorný materiál zobrazujúci graf), pozrite sa, roky 2010 až 2012, ďalšie zvýšenie cien plynu len preto, lebo ste to umožnili a zlikvidovali ste veľmi významný nástroj, ktorý sme presadili vo valnom zhromaždení.
Vážení spoluobčania, ktorí sledujete priebeh tejto Národnej rady, nikdy nepochybujte o tom, že vždy po nástupe pravicovej vlády prichádza automaticky zvyšovanie cien plynu pre domácnosti. Je to také zrejmé a také jasné, ako že zajtra ráno vyjde slnko. Potvrdzujú to všetky skutočnosti, ktoré máme k dispozícii. (Potlesk.)
A bavíme sa, znovu hovorím, bavíme sa (doznievanie potlesku), bavíme sa o jednoduchej schéme. Ak chceme zlikvidovať stratu, ktorá je z predaja plynu pre domácnosti, musíme zvýšiť ceny plynu o 26 % až 30 %. Na toto nás nahovára opozícia, na toto nás nahovára časť médií. Toto nikdy neurobíme.
A môžem teraz oficiálne vyhlásiť, že SPP - matka nepodá žiadny návrh na zvýšenie cien plynu na rok 2014 a zachováme súčasnú hladinu cenovú, čo je pre ľudí na Slovensku v tejto ťažkej dobe mimoriadne dôležité. (Potlesk.)
V roku... (Doznievanie potlesku.) V roku 2012, keď sme sa opäť vrátili do vlády, sme vrátili oprávnenie na podávanie cenových návrhov do valného zhromaždenia akcionárov. Zastabilizovali sme cenovú úroveň, ale stále vznikali spory s Nemcami a Francúzami, ktorí podávali ďalšie a ďalšie návrhy na arbitráž a bolo nebezpečenstvo, že by z týchto arbitráží v budúcnosti naozaj mohla vznikať nejaká potreba, že musíme niečo zaplatiť. Až nám oznámili Francúzi a Nemci v jeden okamih, a ja to potom poviem, prečo nám to oznámili, aj o tom budem ešte hovoriť, že svoj podiel v SPP predávajú inému akcionárovi, spoločnosti EPH, ktorej akcionárom je aj J&T. Má tam 37 % aj čosi.
Takže keď počúvam od niekoho, že my sme dali alebo doslova nechali cudziemu zahraničnému investorovi 49 % akcií SPP, tak ja teda neviem, že či mám základnú školu, veď snáď tu bola nejaká privatizácia. Vy ste to sprivatizovali a dali ste 49 % Nemcom a Francúzom. Nemci a Francúzi to dobre vybrali a tie sumy vám porozprávam, budú vám takto vlasy stáť, keď budete vidieť, koľko miliárd vybrali zo Slovenského plynárenského priemyslu, a v nejakom okamihu sa rozhodli, že to predajú inému, cudziemu vlastníkovi. Vybrali si EPH a súčasťou EPH je nejaké J&T. Nikto nemal v tom okamihu peniaze na to (zasmiatie sa v sále), nikto nemal v tom okamihu peniaze na to, aby sme mohli my kúpiť Slovenský plynárenský priemysel, pretože kúpna cena v tom čase bola 2,5 mld. eur. Jednoducho to bolo nerealizovateľné.
Vážené dámy a páni, keby ste neprivatizovali, keby ste neprivatizovali v roku 2002, tak dnes nemáme problém s ničím, pretože máme naďalej Slovenský plynárenský priemysel v 100-percentnej štátnej kontrole a všetky príjmy, všetky dividendy, všetko by zostalo v rukách Slovenskej republiky a nedošli by sme o miliardy korún, o miliardy eur. (Potlesk.) Preto nerozumiem tejto argumentácii, že my sme niečo dovolili. Veď vy ste spustili spôsob privatizácie a my nemáme ako zabrániť, nemáme ako zabrániť vlastníkovi 49 %, aby svoj podiel jednoducho predal, on ho predal inému cudziemu vlastníkovi.
Myslím si, že náš postoj k privatizácii poznáte veľmi dobre, my sme nič neprivatizovali v rokoch 2006 - 2010. Stačí, ak spomeniem Transpetrol, kde, práve naopak, sme kúpili späť akcie a urobili sme z Transpetrolu významnú štátnu akciovú spoločnosť. Poznáte náš postoj k letisku. Keď už hovorím o finančných skupinách, budem aj o tom ešte hovoriť, ktoré ste chceli v Bratislave dať Pente. Na poslednú chvíľku sme zrušili túto privatizáciu a bratislavské letisko zostalo v rukách štátu, rozvíja sa a staviame tam jednoducho veci, ktoré by asi ťažko niekto robil, pretože nebol záujem rakúskeho potencionálneho vlastníka, ktorému ste to chceli dať spoločne s Pentou, toto letisko rozvíjať, skôr utlmovať, lebo sa báli, že bude negatívne vplývať na výsledky vo Viedni.
Dámy a páni, keďže nebola možnosť odkúpiť 49 % akcií SPP a Francúzi a Nemci, ktorým ste to dali vy, sa rozhodli, že to dajú Čechom, českej spoločnosti EPH, ktorá má spoločnú skupinu s J&T. Povedali sme si, že využijeme túto príležitosť a urobíme všetko pre to, aby sme posilnili postavenie štátu v SPP.
Dosiahli sme to, dámy a páni, pri týchto rokovaniach, že dnes sa cítime ako väčšinový vlastník komfortnejšie, ako to bolo za predchádzajúcich vlád. Viete, ako ďaleko to išlo? Ako 51-percentní akcionári SPP sme si pýtali od menšinového 49-percentného akcionára nejaké doklady a dokumenty. Nič nám nechceli dať. K ničomu nás nepúšťali. Predstavenstvo rozhodovalo principiálne 4 : 3 napriek tomu, že mali iba 49 %.
Ale my sme spustili rokovania a môžem dnes povedať, že napríklad sme zvýšili ochranu hodnoty podielu štátu v skupine SPP, rozšírili sme kontrolu nad spoločnosťami SPP, rozšírili sme právo na informácie, zmenili sme dividendovú politiku, lebo je tu garancia, že ročne bude minimálne 600 mil. eur vyplácaných cez dividendy; takáto garancia tu nikdy nebola. Ďalej máme právo spolurozhodovať ohľadom cenových návrhov, je to strategická podpora rozvoja SPP, je tu zvýšenie kontroly nad prevodmi účasti EPH v SPP, je tu zvýšenie vynútiteľnosti práv štátu voči EPH.
Vy ste používali veľmi často pozíciu "lokaj", pán poslanec, ak bol niekto lokajom, tak to bol štát v rokoch 2002 až 2006, pokiaľ išlo o Slovenský plynárenský priemysel. Nič sme tam nemohli robiť. Nič. (Potlesk.) Chodili tam naši predstavitelia... (Doznievanie potlesku.) Chodili tam naši predstavitelia, nikto im nič nechcel dať, nikto im nič nechcel povedať, nikto im nič nechcel dovoliť. Toto bola pozícia, s akou ste odovzdali Slovenský plynárenský priemysel vláde, ktorá potom prišla.
Dámy a páni, dobre viete, že kladieme obrovský dôraz na ochranu slovenských domácností pred zvyšovaním cien. A nie je to náhodné. Doba nie je ľahká, a preto sme uvažovali, ako pomôcť slovenským domácnostiam, aby neprichádzali ďalšie cenové návrhy. Pretože ak nie je nejaký veľký priestor teraz na radikálnejšiu valorizáciu dôchodkov, tak nie je priestor na zvyšovanie platov, pretože je kríza, pokiaľ ste si, páni v opozícii, nevšimli, a ešte aj v tej kríze Slovensko môže povedať, že niektoré výsledky má v porovnaní s inými štátmi veľmi dobré. Tak prišla oficiálna politika vlády Slovenskej republiky. Ak im nevieme pomôcť inak, budeme im pomáhať tak, že ich budeme chrániť pred neopodstatnenými návrhmi na zvyšovanie cien plynu.
Viete, ako to funguje, ľudia, ktorí majú často dôchodky 300, 400 eur, dokonca menej, bývajú v rodinných domoch, a práve za plyn platia podstatnú časť svojich životných nákladov. To my máme teraz zvýšiť o 30 % cenu plynu pre domácnosti len preto, aby ste vy boli spokojní a médiá boli spokojné? Nikdy. Nikdy. Radšej sa postavíme a povieme, že budeme bojovať o stratu, ktorá je odjakživa vytváraná pri predaji plynu pre domácnosti, a nájdeme mechanizmy, ktoré túto stratu budú postupne minimalizovať, až ju môžu dostať v určitom období na nulu.
Dámy a páni, považujem za veľmi dôležité, že sme v tomto súboji o ceny pre domácnosť vyrokovali 100-percentnú kontrolu nad SPP - matkou a urobili sme to, opakujem ešte raz, zásadne a len kvôli tomu, aby sme chránili slovenské domácnosti pred 26- až 30-percentným zvýšením ceny plynu, pri ktorom by pravica nezaváhala ani sekundu. Najprv by možnože ešte aj zrušili Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, lebo aj to bol jeden nápad, ktorý pravica v jednom okamihu zvažovala, či to urobí, alebo neurobí.
V čom je teda význam? Pretože ja som pánovi Lipšicovi dohromady nič nerozumel, čo hovoril, to boli také zlátaniny. Chcel by som povedať, v čom je význam prevodu alebo získania 100 % matky SPP.
Po prvé, SPP - matka je jediná, ktorá podáva návrhy na zvyšovanie ceny plynu pre domácnosti. Zahraniční vlastníci sú dnes už z tohto procesu vyradení. To znamená, že ak sa my chceme správať zodpovedne voči ľuďom, môžme garantovať, že matka 100-percentne pod kontrolou štátu nebude podávať nezmyselné návrhy na zvyšovanie cien plynu pre domácnosti. Toto je základný, základný fakt, pre ktorý sme sa rozhodli, že pristúpime k takémuto kroku.
Ak SPP - matka nepodá cenový návrh, tak nám nehrozia žiadne arbitráže. Naviac dohodli sme s novým cudzím vlastníkom, ktorý tam prišiel kvôli privatizácii, že zastavíme všetky arbitráže, kde hrozila náhrada škody až 200 mil. eur. Aj to sme vyrokovali. Všetky arbitráže, ktoré boli popodávané Nemcami a Francúzmi, sú dnes zažehnané. Dnes nehrozí Slovenskej republike z arbitráže ani jedno euro náhrady škody, ktorá by prichádzala.
Naviac si uvedomme, že SPP je dominantným hráčom na trhu s plynom a ostatná konkurencia ho nasleduje. Preto ak SPP - matka nepodá cenový návrh, nie je dôvod, aby nejaké iné spoločnosti prichádzali s takýmito návrhmi.
Chcem potvrdiť, že naďalej chceme a budeme posilňovať regulačný rámec. Nezrušíme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako uvažovala pravicová vláda. Ja chápem, že nechcete, aby bola kontrola nad cenami plynu, a chcete to nechať na voľný trh. Ale voľný trh by vyletel s cenami plynu tak vysoko, že naši ľudia by si to už vôbec nemohli dovoliť.
Stačí, ak sa pozrieme do Českej republiky, tam je regulačný rámec podstatne, podstatne slabší a Česká republika má možno o 30 % drahší plyn pre domácnosti, ako to je na Slovensku. U nás je to len preto, lebo bojujeme za ceny. Ak by sme nebojovali, tak dnes je to presne tých 30 %, o ktorých hovorím, aby sa dostala cena na vyhláškovú úroveň alebo na úroveň, kedy sa tvorí mierny zisk pri predaji plynu pre domácnosti.
My sa chceme pobiť, dámy a páni, za tieto ceny, budeme bojovať za znižovanie strát a máme pripravený systém krokov, ktorý ponúkame, aby sme tento cieľ aj dosiahli.
Momentálne môžem informovať, že sa rokuje s ruskou stranou o korekciách a zmenách v dohode o dodávkach plynu a je úplne zrejmé, že štát ako 100-percentný vlastník SPP - matka môže podstatne výraznejšie a efektívnejšie komunikovať a vyjednávať. Rokujeme o výške samotnej komodity, o zmene techniky výpočtu ceny. Rokujeme o vývoji cien plynu na svetových trhoch a zmenách v dohodách o skladovaní plynu v zásobníkoch. Samozrejme, je to prekryté celé obchodným tajomstvom, teraz nemôžem ísť do detailov, ale štát je schopný vyrokovať podstatne viac, pokiaľ ide o korekcie, ako to bolo v prípade cudzích vlastníkov.
Musím dodať aj to, že sme vyrokovali, že pri prevode SPP - matka na štát kompletne prešiel celý rezervný plyn. A máme z neho k dispozícii 170 mil. eur, ktoré môžeme použiť na vykrytie strát. A znovu pripomínam, pri predaji plynu pre domácnosti vždy boli vytvárané straty. Vždy. Doteraz to nikoho netrápilo, až teraz zrazu ako keby sa niekto zobudil a tvrdí, že nechajme to ľuďom zaplatiť. Nenecháme to ľuďom zaplatiť! 26 - 30 % by slovenské domácnosti v žiadnom prípade nezvládli.
Je klamstvo, je klamstvo, ak niekto tvrdí, že niečo kupujeme. Štát preberá SPP - matku zadarmo. Dovoľte mi čísla:
- Aktíva matky SPP sú 892 mil. eur, tieto aktíva sú tvorené zásobami plynu, nehnuteľnosťami, pohľadávkami z obchodného styku.
- Má pasíva 429 mil. eur, z toho najmä záväzky z obchodného styku.
Teda výsledok je vysoko pozitívny: 463 mil. eur.
SPP - matka, dámy a páni, už sú klamstvá, ktoré počúvate, má vždy vysoko konsolidovaný hospodársky výsledok. Žiadna strata. Strata vzniká len v divízii predaja plynu pre domácnosti. A to bolo vždy tak, nikdy to nebolo, nikdy to nebolo inak. Ako som povedal, do budúcnosti je perspektíva, že túto stratu budeme postupne likvidovať.
Rozhodnutie, ktoré sme urobili na vláde Slovenskej republiky, sme prijali otvorene a po dlhom zvažovaní, nikto sa neskrýval, prijali sme rozhodnutie a informovali sme hneď potom na tlačovej konferencii, čo sme urobili a v čom vidíme význam. Význam ovládnutia matky je v tom, že môžme sa postarať o ľudí a chrániť ich pred zvyšovaním cien plynu pre domácnosti. Myslím si, že vláda týmto získala do rúk významný nástroj.
Zvláštne je, že keď sme to na vláde schválili, potom bola tlačová konferencia, tak bolo úplné ticho. Nikto na to nereagoval. Bolo zopár odborných diskusií, či to je dobré, či to je zlé, ale nebolo to predmetom žiadneho politického súboja.
Potom zrazu opozícia pochopila, čo sa stalo, že sme si zobrali do rúk nástroj, ktorý dokáže držať ceny plynu pre domácnosť pod kontrolou, a spustila tento smiešny cirkus ohľadne bežnej komunikácie, ešte o nej budem hovoriť, medzi akcionármi.
Zopakujem, podstata dnešnej schôdze je o cenách plynu pre domácnosti.
Absurdnosť návrhu na odvolanie predsedu vlády a na odvolanie prakticky celej vlády je očividná. Navrhujete odvolať predsedu vlády, teda celú vládu, preto, lebo nechce zvyšovať ceny plynu pre slovenské domácnosti, a preto, že posilňuje postavenie štátu v Slovenskom plynárenskom priemysle, ktorý ste vy predali. Oni predali SPP (potlesk), my posilňujeme postavenie štátu v tomto podniku, nechceme zvyšovať (doznievanie potlesku), nechceme zvyšovať ceny plynu, a zato prichádzajú sem s divadelným predstavením a podávajú návrh na odvolanie predsedu vlády a celej vlády.
Absurdnosť tohto návrhu spočíva aj v tom, že sú tu nejaké stále pripomienky vo vzťahu k finančným skupinám.
Pán poslanec Lipšic, dámy a páni z opozície, to boli také jalové príklady, niečo niekde ste počuli, niekde niečo sa zašumelo a ste to použili ako argumenty, že my a finančné skupiny. Tak sa teda poďme pýtať.
Kto dostal Paroplynový cyklus v Bratislave? Paroplynový cyklus v Bratislave dostala finančná skupina Penta a bola to opozícia, keď bola vo vláde, ktorá jej to odklepla. Konkrétny príklad o tom (potlesk), ako sa spolupracuje, ako sa spolupracuje (pokračovanie potlesku) ohľadne finančných skupín. (Doznievanie potlesku.)
Poďme ďalej. Žiar na Hronom, Hlinikáreň, kto dostal Hlinikáreň, kto kontroluje Hlinikáreň, alebo kto tam má významný vplyv? No Penta. A my sme dali Pente Hlinikáreň alebo vy ste dali? Však vy ste dali. (Potlesk.) Čo nás obviňujete teraz, že my sme urobili niečo ohľadne finančných skupín. (Doznievanie potlesku.)
Možno, a to hovorím teraz v dobrom, možno by si pán poslanec Mikloš spomenul teraz na škandál ohľadne predaja akcií VSŽ. Tak to bol iný škandál, ako v poslednú minútu pred koncom obchodovania ste to priklepli Pente. A ešte ste oklamali aj U. S. Steel Košice, ktorí boli tak nahnevaní na vás, že nevedeli, čo majú s vami robiť. (Potlesk a pokrik v sále.)
Ako to bolo... (Doznievanie potlesku.) Komu ste dali letisko? Veď letisko ste vy privatizovali. Košice nám, bohužiaľ, ušli, Košice dostala finančná skupina Penta. A Penta mala dostať aj Bratislavu. Našťastie sa nám podarilo bratislavské letisko zastaviť. Vy tu nejaké domnienky hovoríte... (Potlesk.)
Vy tu hovoríte nejaké domnienky o tom, že finančné skupiny, vymýšľate si nejaké nezmysly, ja vám hovorím o konkrétnych rozhodnutiach, ktoré ste urobili v konkrétne dni na konkrétnych zasadnutiach vlády vo vzťahu ku konkrétnym finančným skupinám. Takže v tomto je absurdnosť vášho návrhu úplne očividná.
Absurdnosť návrhu spočíva aj v tom, a teraz ja, prepáčte, naozaj sa snažím byť v pohode, pretože to, čo tu je, ja tomu nechcem veriť. Vy ste neboli schopní vyprodukovať, celá opozícia, na odvolanie predsedu vlády a na odvolanie prakticky celej vlády viac ako jeden a pol stránky textu. Plus, a teraz to hovorím politicky k lídrom štandardných strán, nechápem, ako môže KDH na čele s pánom Figeľom, ako môže SDKÚ na čele s pánom Frešom, ako môže MOST - HÍD s pánom Bugárom pri takejto významnej veci, keď tak strašne tlieskate a chcete odvolať túto vládu, necháte iniciatívu nezaradenému poslancovi Národnej rady pánovi Lipšicovi. (Potlesk a pokrik v sále.) To len svedčí... (Doznievanie potlesku.)
To len svedčí o tom, páni a dámy, kde sa nachádzate. Je to veľmi smutné, že sa necháte takýmto spôsobom vy vodiť a riadiť v slovenskej politike. Ja som za štandardné politické strany, pretože viem, čo je budovať štandardnú politickú stranu.
Dovoľte mi teraz to, čomu vôbec ja nerozumiem. V odôvodnení toho návrhu vyčítate nám, a to je vážna vec, a teraz dobre počúvajte, v odvodení návrhu nám vyčítate "spôsob usporiadania integrovaného plynárenského podniku SPP, najmä presun majetku z materského podniku na dcérsku spoločnosť zaoberajúcu sa prepravou zemného plynu", to je tá rúra do Eustreamu, čo spomínal aj pán poslanec Lipšic. Že vraj, a je to napísane v návrhu na odvolanie, že to bolo v rozpore s verejným záujmom, teda že my sme poškodili týmto rozhodnutím Slovenskú republiku.
No tak, aby sme boli teda presní, toto, čo sa udialo. Členským štátom Európskej únie v troch možných podobách ukladá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom: Za účelom prevzatia, a teraz počúvajte, za účelom prevzatia tejto smernice do nášho právneho poriadku bol vypracovaný a do parlamentu predložený vládny návrh zákona o energetike, parlamentná tlač 66. Urobili sme to a 31. júla 2012 zákon, na základe ktorého sa udialo to, čo hovorí pán Lipšic a ostatní opozičníci, že v rozpore s verejným záujmom, že my sme poškodili záujmy Slovenska, tak 31. 7. 2012 sa hlasovalo o tomto zákone. A čítam: bolo 142 prítomných poslancov, za prijatie hlasovalo 123 poslancov, teda hlasovala zjavne aj opozícia, a nikto nebol proti. Hlasoval celý poslanecký klub za stranu SaS, takmer celé poslanecké kluby za KDH, MOST - HÍD a, samozrejme, hlasoval pán Lipšic, pán Bugár a pán Sulík. Tak teraz nerozumiem. (Potlesk.)
Vy ma (pokračovanie potlesku), vy ma odvolávate, (doznievanie potlesku), vy ma odvolávate vo verejnom záujme, vo verejnom záujme, že som poškodil záujmy Slovenskej republiky týmto zákonom a realizáciou tohto zákona. Však ste, prepáčte, nechcem povedať nejaký expresívny výraz, za tento zákon zahlasovali. A 123 poslancov... (Reakcia z pléna.) Však oni zabudli na to, že aj privatizovali. 123 poslancov zo 142 hlasovalo za, Lipšic, Bugár, Sulík, prakticky celá opozícia to podporila, ktorá tu bola. A podajú tak dôležitý dokument podľa Ústavy Slovenskej republiky, ako je odvolanie predsedu vlády. To nie je sranda. A napíšu tam, že vo verejnom záujme treba premiéra odvolať za to, čo oni urobili spolu, lebo to je jednoducho smernica Európskej komisie, Európskej únie, tam iná cesta, iné riešenie nebolo.
Veď potom sa nečudujte, že sa pozeráme tak na vás trošku krivo, že či teda ste sa dobre vyspali, či je všetko v poriadku, či ste si ráno zacvičili. Ja som si dobre ráno zacvičil a som sa dobre vyspal, na rozdiel od vás. (Potlesk.) Toto je niečo jednoducho, čomu ja celkom nerozumiem. (Doznievanie potlesku.)
Dámy a páni, absurdnosť tohto návrhu spočíva aj v tom, že hovoríte o nejakej komunikácii medzi akcionármi. Veď my dobre vieme, čo sa stalo. Je zamestnanec, a teraz opäť počúvajte, zamestnanec SPP, aj poviem jeho meno, pán Haško od 1. februára 2013 po tom, čo EPH nastúpilo do SPP po Nemcoch a Francúzoch, čo dovolili im tam vstúpiť, nastúpil za poradcu v predstavenstve. Súčasne mal úväzok v spoločnosti, ktorá sa volala predtým J&T Advisors, to sa potom zmenilo na nejaké EP Investment..., nemám tie presné názvy.
Čiže akcionár, ktorý je J&T a EPH, komunikuje s akcionárom štátu. A toto je dôvod na odvolanie predsedu vlády?
Pán Lipšic, a kde ste boli, keď Uhliarik dostal, váš minister za KDH, komplet urobený zákon z dielne Penty na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, kde išlo o miliardy? Vtedy som vás nevidel. (Potlesk.) Vtedy jednoducho ste tu neboli. (Pokračovanie potlesku.)
Kde ste boli (doznievanie potlesku), pán Figeľ, ja nechcem vedieť, ja používam iba veci, ktorá sa bežne používajú na Slovensku. Veď všetci voláme pána Uhliarika pán Pentliarik. Všetci to dobre vieme. (Zasmiatie sa v sále.) A jemu pošle farmaceutický priemysel pod kontrolou Penty, priamo mu pošle návrh zákona o rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, myslím, že takýto bol návrh, ktorý výrazne zvýhodňoval finančné skupiny, ktoré ovládali zdravotné poisťovne. Je evidentné, že to napísal tento chlap. Ale to je v poriadku. Vtedy pána Lipšica nevidím. Vtedy pána Figeľa nevidím. Vtedy nevidím nikoho.
A vy mi napíšete, že komunikácia dvoch akcionárov, lebo akcionár, dokonca zamestnanec SPP, do psej matere, kto má písať tomu ministerstvu hospodárstva a Fondu národného majetku, keď nie zamestnanec SPP?! Však to je akcionár. Ale akcionár je tam preto, lebo ste ho tam pustili cez privatizáciu. Nie my. My by sme v živote neprivatizovali SPP. Vy ste sprivatizovali SPP a potom nemeckí a francúzski, čo vytunelovali celé SPP, tam pustili ďalšieho akcionára. Preto, prosím (potlesk), ani toto nie je argument na odvolanie. (Doznievanie potlesku.)
No a dovoľte mi ešte, aby som povedal pár slov k niečomu, čo považujem za veľmi dôležité, a to je otázka, že kto vlastne podáva tento návrh, keď si pozriem niektoré mená, to je, v podstate je to jedno, stačí, keď si prečítam, že kto podpísal tento návrh. A vidím tam obrovské množstvo ľudí, ktorí boli v roku 2002 v politike. Vidím tam obrovské množstvo ľudí, ktorí boli priamo, priamo pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu.
Tak mi teda dovoľte povedať len pár slov na oživenie pamäti. Opakovanie je matka múdrosti. Už sme dávno o privatizácii SPP nehovorili. Nebudem osobný, pán Mikloš, buďte kľudný, nechcem byť osobný, ako vidíte. Snažím sa argumentovať. To, čo predviedol pán Lipšic, to neboli argumenty, to boli samé urážky. Nič iné. Budem argumentovať.
Začne tým, dámy a páni, že najskôr bolo treba vybrať poradcu, ktorý bude radiť vláde Slovenskej republiky pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Vybrali poradcu Credit Suisse First Boston a tento poradca na konci dňa, dúfam, že nájdem tie sumy, dostal dohromady sumu 31 536-tisíc amerických dolárov. Za čo? Bol jeden jediný uchádzač o kúpu SPP. (Smiech v sále.) Jediný uchádzač bol Gaz de France a Ruhrgas ako konzorcium. A Credit Suisse First Boston za to, že poradil vláde Slovenskej republiky, aby z toho jedného vybrali jedného, zobral 31 536 084 dolárov. A keď sme urobili, keď sme z toho urobili kontrolu, keď sme z toho urobili kontrolu, tak sme zistili: bol protizákonný proces výberu tohto poradcu, uzatvorenie mandátnej zmluvy bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Dokonca vláda uhradila nepreukázané výdavky vo výške skoro 6 mil. eur. Vôbec nikto nevie, za čo sa vyplatilo 6 mil. eur, á, 6 mil. dolárov, prepáčte. Nepreukázal nikto nikdy, o čo tam presne išlo.
Ďalej bola protiprávne uhradená odmena vo výške 6,5 mil. amerických dolárov. Potom bola ďalšia nepreukázaná odmena vo výške 4,5 mil. Čiže dohromady skoro 11 mil. dolárov vyplatili bez preukázania dôvodov. Nikto nevie, za čo to je. A dohromady to je tých 31 536-tisíc. Takto teda začala nejako privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu.
Budem pokračovať ďalej a poviem, že sa vytvorili dve komisie na privatizáciu. Bola jedna, ktorá robila krovie. Túto pozíciu viedla pani ministerka Machová. A potom bola komisia tzv. riadiaca, ktorú vtedy riadil vtedajší minister financií pán Mikloš. Tá rozhodovala o všetkom. Pani Machová, tá iba organizovala seansy s chlebíčkami a s malinovkami, pretože nemala na nič iné absolútne právo a nič nemohla kontrolovať.
Dámy a páni, je úplne zrejmé z pravidiel, ktoré boli schválené pri privatizácii SPP, že záujemcovia museli predložiť ponuky v osobitých škatuliach na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, a to dňa 28. februára 2002 medzi dvanástou a pätnástou hodinou. Vzhľadom na to, aké boli požiadavky, čo tieto krabice a škatule mali obsahovať, bolo úplne evidentné, že nebolo možné podať návrh v jednej maličkej obáločke. V jednej maličkej obáločke.
A ja vám teraz poviem, čo som videl na vlastné oči. Medzi dvanástou a pätnástou hodinou najskôr došla takáto maličká obáločka od spoločnosti, ktorá sa, myslím, volala Williams, Williams, a bolo úplne zrejmé, že to bolo odstúpenie od súťaže, pretože v takejto malej obálke nemohla prísť žiadna ponuka. Ponuka od Ruhrgas, Gaz de France prišla tesne pred pätnástou hodinou a cena bola aspoň osemkrát prepisovaná rukou. Vedeli, že sú sami v súťaži. Vedeli. A napísali 130 mld. korún.
Koľko tam mohlo byť, keby nevedeli, že sú sami v súťaži? Možno 180, možno 190, možno 200 mld. Keď idete do súťaže a viete, že ste tam sami, no tak napíšete takú sumu, lebo mali istotu, že sú sami a, samozrejme, že to aj kúpia, alebo že jej to táto vláda aj predá
Dokonca je tu aj také nejaké vyjadrenie, ak by som ho našiel, ktoré povedal pán poslanec Mikloš, že musia byť minimálne dvaja záujemcovia, že musia byť minimálne dvaja záujemcovia a musí byť boj o cenu a že až potom to budeme predávať. Bol jeden jediný záujemca. O tom dnes absolútne nikto nepochybuje. A že to vedel, že to bude kupovať, je takisto.
Dokonca je tu výpoveď z Úradu špeciálneho prokurátora z 18. marca 2004, keď pán Mikloš hovorí: "Táto informácia", rozumej, že konzorcium je samo v súťaži, "mu mohla byť poskytnutá z viacerých zdrojov." No, tak potvrdzujeme, že Ruhrgas a Gaz de France vedeli, že sú v tom sami a že môžu dať cenu, akú chcú.
Normálne tam bola mazanica rukou. To gumovali, čakali, čakali, že čo sa bude diať. Niekto im povedal, došla malá obálka, nie je žiadny iný záujemca, no tak rýchlo vygumovali prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát a napísali tam nejakú sumu, ktorá k tomu aj teraz patrí.
My sme hneď žiadali o zrušenie tejto privatizácie, pretože vôbec nezodpovedala tomu, ako boli nastavené pravidlá, ale nedalo sa s tým už v danom okamihu nič robiť.
Ale to je ešte nič, stále nič. Už sme dali 31 mil. dolárov Credit Suisse First Boston, už sme zistili, že bola jedna obálka a že presne vedeli, presne vedeli, že sú sami v súťaži.
Podal som trestné oznámenie, a teraz sa dobre chyťte stoličiek všetci, podal som trestné oznámenie a tvrdil som, že došlo k trestnému činu porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona. Toto som podal a 7. apríla 2003 Úrad špeciálneho prokurátora začal trestné stíhanie pre trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku, lebo presne sa zaoberal tým, že ak niekto vedel, že je sám v súťaži, no tak samozrejme, že boli porušené pravidlá a celá tá súťaž bola úplne zlá.
Dostal som 7., prepáčte, dostal 27., aby som našiel ten dátum, aby som vás teda neklamal, dostal som 21. februára 2006, 21. februára 2006 som dostal uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru, uznesenie o zastavení tohto trestného stíhania. No asi som mal ísť teda za pánom Miklošom a ďalším a mal som sa im ospravedlniť, lebo orgány to riadne prešetrili a zastavili trestné stíhanie.
A teraz sa chyťte, prečo. Zastavili trestné stíhanie preto, lebo pán Lipšic ako minister spravodlivosti, nepochybne po dohodne s ostatnými, pri rekodifikácii, pri rekodifikácii Trestného zákona vypustil tento trestný čin z Trestného zákona. A tu sme doma. Takže... (Potlesk a pokrik v sále.) A nikomu... (Pokračovanie potlesku, pískanie a pokrik v sále.) To bol rekodifikačný návrh. (Pokračovanie potlesku.) Toto bol, toto bol rekodifikačný návrh z dielne, rekodifikačný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti. Nikomu nič nepovedali, všetkých oklamali a vypustili paragraf, o ktorom vedeli... (Reakcia navrhovateľa.) My sme neboli vo vláde, čo bláznite. 21. februára 2006, ak mám dobrú pamäť, sme boli v opozícii. (Reakcia navrhovateľa.) My a vy nie. (Zasmiatie sa rečníka.) To je zaujímavé.
My sme schválili, dámy a páni, nóvum na schôdzi Národnej rady, opozícia schválila vláde vo februári 2006 rekodifikáciu Trestného zákona (potlesk a smiech v sále) a oni, dobráci, samozrejme, nehlasovali. (Doznievanie potlesku.) Len aby bola nejaká predstava, aby bola nejaká predstava, ako fungujú veci, že ako ďaleko sa dajú veci podohadovať a čo sa všetko dá urobiť.
Stále to nie je všetko. Stále to nie je všetko.
Idem ďalej, dámy a páni, a pozrieme sa na to, len tak zo zaujímavosti, čo urobili pri predaji. Dobre, nebudem sa teraz hádať o kúpnej cene pri SPP. To bola večná hádka. My sme tvrdili, že predaj SPP bol pod cenu. Nakoniec sa podala ponuka 28. februára, teda v tých veľkých krabiciach, tá premaľovaná, a tá ponuka obsahovala sumu 2,7 mld. amerických dolárov, v tom čase na prepočet 3,121 mld. eur. Pri podpise zmluvy k 18. 3. 2002 to bola suma 3 050 mil. eur a potom bolo vysporiadanie transakcie úhrady kúpnej ceny k 11. 7. 2002, a teraz počúvajte, 2 745 mil. eur. Viete, koľko prerobili? 376 mil. eur, lebo to, blázni, nepoistili kvôli kurzovým stratám.
Čiže nielenže bola nízka cena (potlesk), nielenže bola nízka cena 130 mld. korún v tom čase, boli obrovské posuny vtedy v kurzoch a oni nepoistili takúto transakciu. A len tým, že to neurobili, boli nedôslední, tak pripravili štát o 376 mil. eur len pri samotnej transakcii. Len tak to do vzduchu vyletelo.
Stále ešte nič, priatelia. Ešte dodám... (Reakcie z pléna.) Pretože aby ste si pripomenuli, čo ste urobili s najcennejším majetkom na Slovensku.
Dámy a páni, zvláštne je, že bola v roku 2002 podpísaná, podpísaná zmluva o privatizácii. A čo sa udialo osem mesiacov po privatizácii, je neuveriteľný príbeh. Osem mesiacov po privatizácii ministerstvo hospodárstva, Fond národného majetku Slovenskej republiky podpisuje s Nemcami a Francúzmi dodatok Akcionárskej zmluvy. Dodatok. A tento dodatok hovorí veľmi komplikovanou rečou, že "pre účely vnútornej podnikovej alebo daňovej reštrukturalizácie môže každý investor previesť všetky alebo časť svojich akcií na svoju pridruženú osobu bez akéhokoľvek súhlasu alebo obmedzenia".
Viete, čo urobili Nemci a Francúzi? Previedli svoje akcie do Holandska. Ja vám teraz vysvetlím prečo. Nechápem, prečo s týmto súhlasila vláda Slovenskej republiky, s takýmto dodatkom, pretože išlo, samozrejme, opäť o veľké peniaze. Predovšetkým chcem povedať, že dividendy, ktoré boli vyplatené spoločnosťou SPP v roku 2003 za rok 2002 akcionárom spoločnosti, tak v prípade Fondu národného majetku bola daň vyberaná zrážkou, bola zrazená a odvedená. Teda štát zaplatil. Holandská spoločnosť, na ktorú to už bolo prevedené, dividendy jej boli vyplatené bez akéhokoľvek, akéhokoľvek zdanenia, pretože existuje nejaký predpis o tom, že je zákaz dvojitého zamedzenia a podobné veci, ktoré fungujú. Ale za to súhlasila vláda Slovenskej republiky.
Okrem toho, čo mali Nemci a Francúzi v roku 2003 s dividendami z roku 2002? To boli naše dividendy. To bolo absolútne neoprávnené vyplatenie dividend akcionárovi, ktorý v tom čase ešte ani nebol v SPP, a oni si vyplatili. Čistá strata 464 mil. slovenských korún, ďalších.
Aby sme teda vedeli, kde sme, dobre? Hovoríme o 31 mil. amerických dolárov pre Credit Suisse First Boston, hovoríme o kurzovej strate takmer 10 mld. slovenských korún, hovoríme o podvodoch pri samotnej privatizácii, hovoríme o podvodoch pri trestnom stíhaní, hovoríme o tom, čo urobili v prípade, pokiaľ išlo o prevod. Tomuto nikto nerozumie, ako mohli 500 mil. slovenských korún takto len nechať. Nemci a Francúzi nemali nárok na túto dividendu. To bola dividenda za rok 2002. A oni tam prišli až v roku 2003! Tak ja neviem, prečo si ju oni vyplatili. Nielenže si vyplatili, ale nezaplatili ani daň, rovno to vytiahli do Holandska. A my sme to aj zaplatili, aj sme si urobili z toho príslušné zrážky.
Dámy a páni, aby ste mali predstavu, o čom hovorím z hľadiska biznisu, ktorý urobila vláda Mikuláša Dzurindu pri SPP, dovoľte mi číslo.
Počas pôsobenia nemeckého a francúzskeho investora v SPP si vyplatili na dividendách 3,5 mld. eur. To je dividenda, ktorá im prichádzala každý rok ako 49-percentnému vlastníkovi, 3,5 mld. eur, s tým, že predali teraz tých 49 % za 2,5 mld. eur; 3,5 mld. a 2,5 mld. je 6 mld. eur. A zaplatili 2,7 mld. eur. Za šesť rokov, á, teda za desať rokov sa im to dvakrát všetko vrátilo. To bol deal.
Načo ste to predávali? Toto mohol mať tiež štát. Prečo ste dovolili pustiť Nemcom a Francúzom 3,5 mld. eur na dividendách? Načo to bolo dobré? Ten štátny podnik bol schopný produkovať presne takéto isté výsledky.
A to by som teda rád do takéhoto biznisu aj ja išiel, že 3,5 a 2,5 je 6 proti 2,7. Za desať rokov! A hovoríme o miliardách eur; 6 mld. eur voči 2,7 mld. eur.
Toto je privatizácia a la pravicové vlády a oni nás teraz odvolávajú kvôli tomu, že sa snažíme urobiť v týchto veciach nejaké poriadky. Len aby ste vedeli, že kde sa nachádzame. (Potlesk.)
Dámy a páni, teraz poviem niečo úplne s kľudným hlasom. Boli sme pripravení na vecnú diskusiu. Ja som bol vecný a poskytol som presné čísla, presné argumenty, aj som odôvodnil, prečo sme sa rozhodli pristúpiť k tomuto rozhodnutiu a získať 100-percentnú kontrolu nad matkou.
Čakali sme na úvodné vystúpenie pána Lipšica. Toto úvodné vystúpenie jednoznačne nastolilo štýl konfrontácie, v ktorom chcete preukázateľne pokračovať počas celej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Urážky, konfrontácia, a žiadne argumenty. Dokonca vyzeráte smiešne po tom, čo ste hlasovali za zákony, povypúšťali ste trestné činy, urobili ste chyby.
My si myslíme, že toto navrhované odvolanie predsedu vlády a vlády je tak absurdné a smiešne, že je pod našu úroveň v ňom pokračovať. Považujem za trápne, keď sme vyvrátili toto odôvodnenie čiarku za čiarkou, lebo tam nič nezostalo na tej jednej stránke, aby sme sa nechali urážať, aby tu pán Lipšic kričal na podpredsedu vlády, ministra zahraničných vecí. A hovorí mu veci, ktoré sú úplne smiešne, uráža ho, aby urážal ďalších, ktorí sú tu.
Preto, hovorím to v dobrom, v dobrom to hovorím, my sme si splnili svoju povinnosť voči vám. Došli sme sem, odpovedal som na všetky veci, ktoré ste potrebovali počuť (reakcie z pléna), ale my sa, my sa urážať v žiadnom prípade nenecháme. (Potlesk.) Tento štýl urážok je pre nás neakceptovateľný. (Doznievanie potlesku.)
Neexistuje žiadny právny predpis (reakcia z pléna), neexistuje žiadny predpis, na vás, pán Brocka, ja určite čakať nebudem. (Smiech a potlesk v sále.) Mám dôležitejšiu prácu. (Reakcia z pléna.)
Preto chcem, chcem preto... (Reakcie z pléna.) Ja hovorím, nebudem čakať, pretože to budú samé urážky, nič iné. Nemáte argumenty, máte urážky.
Chcem preto poprosiť poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia aj členov vlády, nechajme našich pravicových priateľov, nech rokujú. My tu budeme, samozrejme, a keď dokončia diskusiu, nech nás zavolajú, prídeme radi hlasovať.
Ďakujem ešte raz za pochopenie. (Potlesk a veľký ruch v sále. Odchod členov vlády SR a poslancov NR SR za SMER - SD zo sály.)

Pán predseda, pán predseda, ja mám procedurálny návrh, aby ste zabezpečili účasť predsedu vlády Roberta Fica pri rozprave k tomuto bodu. Zdôvodnenie... (Potlesk.) Poprosím, poprosím. (Rečník rukou naznačuje plénu, aby ho nechalo dohovoriť.)
Zdôvodnenie: My chceme reagovať na vystúpenie predsedu vlády. Dokonca ja mám informácie, že niektorí kolegovia poslanci ho chcú pochváliť za to, že napríklad kým SMER vydržal nekradnúť po voľbách pol roka a opozícia ho zastavila pri PPC v decembri minulého roka alebo v januári tohoto roka, tak teraz to trvalo skoro trištvrte roka. Čiže to je v istom zmysle úspech a pozitívna správa pre verejnosť.
Čiže, pán predseda, poprosím vás, zabezpečte účasť predsedu vlády.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Veľmi pekne by som chcel dať taký návrh procedurálny, aby ste dali o ňom hlasovať, aby bola vyhlásená prestávka dovtedy, než sem príde kompletne celá vláda, tak ako sa to sluší a patrí na odvolávaní vlády. (Potlesk.)
Pán predseda, rád by som tento svoj návrh zdôvodnil. Je to predsa úplne jednoduché, nikdy v histórii sa nestalo, aby tá úroveň klesla takto hlboko, že vláda napľuje opozícii do očí, že jednoducho vstane a odíde práve uprostred takéhoto aktu, ani si nevypočuje faktické poznámky.
Vy takisto ste spoluzodpovedný za to, čo sa dialo na balkóne. Ľudia sú maximálne nervózni a sú nervózni práve z tej arogancie, ktorú tu predvádzate po celej krajine.
Tak vás veľmi pekne poprosím, vydajte jasný signál všetkým ľuďom smerom nadol v štátnej správe aj vo verejnej správe, že slušnosť zasa je tu späť a že ide to odtiaľto z parlamentu. Veľmi pekne poprosím, aby aj vaši ľudia hlasovali za, aby vyliezli z bufetu, aby vyliezli zo svojich kancelárií a urobili niečo pre poriadok na Slovensku, pre kľudnú atmosféru.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Budeme hlasovať o vašom návrhu, že vyhlásime prestávku.
(Hlasovanie: Prítomných 59 poslancov.)
Národná rada nie je uznášaniaschopná. Akonáhle bude, dám v zmysle ustanovení rokovacieho poriadku o vašom procedurálnom návrhu hlasovať.
Takže budeme pokračovať faktickými poznámkami. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Droba.

Pán predseda, chcem doplniť návrh pána kolegu Freša, aby ste dali hlasovať o tom, že vyhlásite prestávku, pokiaľ nebude parlament uznášaniaschopný. Mali by tu byť takisto vládni poslanci, ako aj vláda. Takže dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.