25. schôdza

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ja si delím našu vládu na také dve skupiny, to sú ministri, ktorí sú úplne neschopní, a potom ministri, ktorí sú schopní všetkého. A budem to musieť zrejme prehodnotiť v tomto prípade. A možnože v tej skupine tých neschopných pribudne jeden ďalší kandidát, lebo takúto kravinu navrhnúť dokáže naozaj len sociálny demokrat. Nechajme teraz bokom Rusov a Dom Pérignon, i keď teda verím, že hotel Kempinski v Tatrách skôr dokáže získať z mimoschengenského priestoru na päť dní nejakého turistu ako nejaký maličký rodinný penzión v Žiari. Ale vôbec to, že toto môže niekomu napadnúť, to je presne ten typ rozhodnutia typu, že zakážeme zisk zdravotným poisťovniam, však to nevadí, čo sa tým stane, to je úplne jedno, nevadí, koho peniaze to sú, tuto budeme dotovať pracovné miesta 2 700 eurami mesačne, však, čo, veď sme sa dohodli neplatíme to, tu dva milióny alebo 2,6, mil., alebo 26 mil., už je to jedno, koľko to je. Tak nabudúce skúste rovno zakázať infláciu v ústave napríklad. A možnože to bude fungovať.
Ale tá podstatná vec je, či mal by vôbec štát robiť takéto zákony a takéto dotácie. Jasné, vítame každého turistu, však, samozrejme, každý turista donesie niečo. A niekedy si donesie aj v mastnom papieri desiatu so sebou. Ale nejaké peniaze sem donesie vždy. A otázka ale je, či to treba extra zvýhodňovať. A ja chápem, že, no dobre, veď všetky cestovné organizácie cestovného ruchu, zväzy cestovného ruchu sa vyjadrili, že je to dobrá vec. Len toto je strašidelne slabučký argument. Veď toto je lobing, keď je nejaká organizácia, ktorá je tu od toho, aby vybavovala biznis a peniaze pre nejakú tú svoju oblasť, z ktorých nakoniec je platená, sú tí jej zástupcovia platení, tak je jasné, že budú tvrdiť, že to je dobrá vec, že to treba podporiť. Tak ako výrobcovia áut podporili šrotovné a bola to hlúposť, takisto aj toto je hlúposť. A argument, že veď sú za to všetky zväzy cestovného ruchu, nielen spoločnosť J&T, to je scestné. Treba sa spýtať zväzu daňovníkov, či sú za to, že zrazu 2 milióny eur alebo aj viac ročne pôjde na nejakú dotáciu.
No a teraz sa poďme baviť o tom, čo je to za dotáciu. Tak kto vymyslel tých 5 dní, prečo nie 4 dni alebo 29 dní? Kockami ste si tam hodili? Ako ste zistili, že tých 5 dní je super, najlepšie možné? Prečo je to mimo Schengenu? Prečo je turista z Luxemburska alebo z Nemecka horší ako turista z Číny alebo z Dubaja, alebo z Bieloruska? Nechápem, kto toto mohol vymyslieť. Je to mimo Schengenu, ešte ste tam mali dať, že musia tam byť takí, čo vedia hádzať si tri loptičky naraz. Zaplatí víza, no to je skutočný argument, on zaplatí víza 35 eur. Nebolo by rozumnejšie potom radšej za tie víza nepýtať peniaze? My na jednej strane skásneme 35 eur od turistu. A potom mu povieme, no ale keď tu zostane 5 dní, tak potom povedzme mu, tak kto si požiada o víza na dlhšie ako 5 dní, tak nech neplatí za ne. Toto je presne to. Tu čím viac zoberieme a tu čím viac rozdáme, toto vyznačuje socialistickú vládu. A je to zrejme aj legitímne. Týmto sa dajú možno aj voľby vyhrať. Len treba si uvedomiť, vždy tam niekde niečo ostane. To nie je tak, že tu turista zaplatí 35 eur a tie použijeme na to, že to vrátime tomu, kde on 5 nocí spal. Nie, tam bude určite v tom nejaký úradník namočený, ktorý bude o tom rozhodovať, niekto, kto bude inkasovať za tie víza, potom to bude vyplácať, potom to bude kontrolovať. A takto sa stane, že my si pekne nakoniec živíme armádu úradníkov. Momentálne má náš štát vyše 400 tisíc zamestnancov. A jednou hlúposťou za druhou to bude rásť ďalej.
No a teraz keď si pozrieme, čo som teda už vôbec nepochopil, ten samotný zákon, § 27a teda hovorí o tej účelovej dotácií, fajn, tak v § 29 ods. 10 je napísané, na čo sa môže tá dotácia poskytnúť, dobre. A keď si pozrieme vykonávací predpis, tak tam zas je napísané, čo sú neoprávnené náklady, na čo sa nemôže dotácia poskytnúť, v písmene i) „náklady na obstaranie a odpisovanie dopravných prostriedkov“. Čiže majiteľ hotela, ktorý teda moc strašidelne motivovaný dotáciou 35 eur bude oslovovať takéto cestovky, zistí, že on potrebuje mikrobus, z popradského letiska ich dopraviť do svojho hotela, tak na to nemôže použiť dotáciu, lebo nejaký úradník niekde pri zelenom stole si povedal „no toto nie“. Predpokladám, že potom to bude musieť nejako vyriešiť, zas dotáciu smie použiť na zabezpečenie infraštruktúry, to zas je napísané v tom inom paragrafe. Ale keby to písal úradník, ktorý v živote s tým niekedy robil, tak by si to asi rozmyslel, by sa zamyslel nad tým, ako to, sakra, chceme skontrolovať, na čo on dotáciu použil, čo budeme, ako to budeme robiť, veď on to mal za nejaké obdobie, mal tu tých svojich x prenocovaní, ktoré spĺňajú tieto z prsta vycucané podmienky, 5 dní, dobre, a ide si požiadať o dotáciu, povedzme, že je ešte aj kamoš s tými, ktorí práve vládnu, lebo tá dotácia nie je nárokovateľná, čiže kamoši dostanú skôr ako nekamoši, dobre, ako má štát následne skontrolovať, či on z tejto dotácie si to auto nekúpil, po prvé, po druhé, prečo si ho nesmie kúpiť. Tam bude mať nejakú extra sporiteľničku odstavenú v tom svojom penzióniku a bude môcť platiť len nejaké marketingové štúdia, lebo tie sú zas dovolené? Tak isto strategické, koncepčné, analytické materiály, dokumenty, z toho to smie platiť, kúpiť nesmie auto alebo mikrobus napríklad. To ako chcete, ja to nechápem. Jano, veď aj ty sám si podnikal a predpokladám, že celkom dobre vidíš do účtovníctva a finančných tokov nejakej firmy, povedzme, penziónu, ako chce štát kontrolovať, na čo bola dotácia použitá, keď je raz splnená tá podmienka? Čiže tu si nejakí úradníci niekde na navymýšľali hlúposti a teraz tu musí minister dopravy sedieť a rozprávať o tom, že to robíme preto, lebo oni zaplatili 35 eur za víza a navyše zväzy cestovného ruchu sa predsa vyjadrili, že to je skvelá vec. Len potom si položme otázku, dobre, keď ideme podporovať teda takýchto, tak prečo nejdeme podporovať takých, čo vyrábajú žinčicu. Napríklad príde na salaš turista s mimoschengenského priestoru 5 dní po sebe si kúpiť žinčicu, prečo on nedostane, keď ukáže, že, aha, predal žinčicu turistovi 5 dní po sebe, prečo taký človek nedostane dotáciu? Prečo nedostane dotáciu taký človek, ktorý takémuto turistovi predá jedlo v reštaurácii, práve keď ten turista tu prenocoval? Inkasovaných 100 eur za nocľah je lepších ako 100 eur za obed? Ja si to nemyslím. Toto je práve tá chyba tých úradníkov, ktorí si myslia, že vedia, ako život funguje. Pritom treba si povedať, že veľa ľudí by malo problém sa v súkromnom sektore uživiť, ktorí si vycucajú z prsta podmienky. A potom to len veľmi silne deformuje hospodársky priestor. Vyrobené 1 % HDP z auta je 1 euro vyrobené produkciou áut alebo cestovným ruchom, alebo vedou, alebo niečím podobným, je vždy 1 euro. A my si povieme, nie, to euro, ktoré je z cestovného ruchu, je natoľko dobré, že my teraz donútime všetkých obyvateľov sa cez nejakú DPH-čku napríklad na toto zložiť. Mimochodom, jasné, vláda robí deficity, toto deficit zvýši. Čiže vláda by mala šetriť. A napriek tomu bude takúto hlúposť platiť. No ale keď nebude... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, ďakujem za pripomienku. Hovorí mi tu pán minister, že vláda to teda nebude. Tak prečo to dávame do zákona, keď to tak nebude? (Reakcia z pléna.) To tam bolo. Možnože by bolo načase hlúpy zákon, skrátka, zrušiť. Ale tak možnože § 27a by sa tam naozaj nemusel dávať.
Ja teda súhlasím s tým, že cestovný ruch je dobrá vec, ale nemyslím si, že oveľa lepšia je ako napríklad nejaká produkcia kvalitného biomlieka alebo toho, čo sa to na tých pasienkoch v nejakom Taliansku, v Rakúsku pasie alebo akákoľvek iná aktivita. A robíme z toho cestovného ruchu modlu. A potom prídu iní lobisti, ktorí povedia, ako ďalej ale ešte aj z tohto a z tohto a z tohto. A potom skončíme pri tom, že čo vlastne si môžeme dovoliť, respektíve kto to má vlastne zaplatiť, lebo to je také ako krôčik za krôčikom, kvapka po kvapke. A zrazu zistíme, že štát robí 3 miliardy eur ročný deficit. A keď to chce minister financií vykryť, tak musí vyplácať super dividendy, predať zásoby ropy, sprivatizovať Telekom a podobne. Táto cesta nikam nevedie a pán minister dopravy to veľmi dobre vie. Ja viem, že on to vie. No a o to viac ma to mrzí, že takýto strašidelný zákon, alebo nazvem to opatrenie, teda nie celý zákon, ktorý som čakal skôr od tej skupiny tých neschopných ministrov, príde. No ja by som sa teda hanbil takéto niečo predkladať. Veľmi pekne ďakujem.

Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Už starí Rimania v časoch Tiberiových keď išlo o príjmy za verejné toalety, akceptovali veľmi múdry záver o peniazoch za ne: Non olet – nesmrdia. Musím teda potvrdiť, že, tak ako povedal Richard Sulík, teraz prišli lobisti, pre ktorých je toto to pravé orechové. Zajtra môžu prísť monumentalisti sochári, ktorí by radi zase zaviedli to, čo platilo za komunizmu, že z nejakej sumy stavebnej investície sa toto a toto má dávať na kultúru. Možno by to bolo racionálnejšie v podobe skrášlenia brutálnych stavieb niečím nápaditým. Ale treba si uvedomiť, že aj 3-miliardový deficit pozostáva len z troch miliárd jednoeuroviek. A preto každý spôsob vyhodenia peňazí, ktoré sú morálne otázne a aplikáciou a využitím veľmi pochybné, je chorý.
A ak tu zaznelo, že to teda nebude, tak mi to opäť pripomína drobnú reakciu pána ministra Kaliňák na 33-eurovú pokutu, ak sa nenahlásite pri odchode na viac než 90 dní, keď povedal: "Ale však to sa vlastne nebude vymáhať." A ja som položil tú istú otázku: Načo to, hergot, dávame do paragrafových znení a tlačíme to tu touto snemovňou, keď si tak bokom povieme, no tak však tak veľmi to zas vymáhať nebudeme a toto zas tak veľmi platiť nebudeme? Je to trápne eticky, je to pochybné od samého počiatku, nemienime to nakoniec platiť, ale skúsime, či nám to predsa poslanci nezožerú. Mám obavu, že podaktorí to zožerú.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Sulík, snažili ste odborne vystupovať, budem preto sa snažiť aj na vás odborne reagovať.
Len na vyjasnenie, podľa štatistiky Európskej komisie pre cestovný ruch aj, samozrejme, nášho Štatistického úradu, len pre informáciu, na prvom mieste návštevnosti zahraničných turistov mimo Schengenu nie sú Rusi, ale Ukrajinci. Potom tu nasledujú Spojené štáty americké a až za nimi sú Rusi. Samozrejme, čo tým chcem povedať? Samozrejme, slovenská krajina je veľmi malá krajina.
A to, čo ste vy povedali, prečo nepodporiť nejakého podnikateľa, u ktorého ten zahraničný turista si kúpi žinčicu alebo sa bol najesť, je zaujímavý argument. Ale na to, aby sme my podporili tohto nášho podnikateľa, je potrebné najskôr sem tých turistov dostať z mimo Schengenu. A keď sem prídu, čo je účelom tohto zákona, aby sem prišli, tak potom bude spokojný, nakoľko k nemu si prídu kúpiť aj tú žinčicu aj sa prídu najesť, aj si kúpia u neho ešte niečo iné, práve aj tí malí podnikatelia ako takí, ktorí, povedzme, priamo neposkytujú služby v cestovnom ruchu. Zároveň ale dotkne sa to aj všetkých, ktorí poskytujú ubytovanie, lebo tu je prioritná myšlienka, čo pochopili aj Islanďania, ktorí sú na prvom mieste práve v tejto podpore, aby dotiahli turistov mimo Schengenu, dostať tých turistov na Slovensko, hlavne aby vedeli o tom Slovensku to, čo o ňom nevedia.
Čo sa týka ešte vášho argumentu, že si niekto vycucal tých päť nocí. No tu vás chcem ubezpečiť, že tých päť nocí nebolo vycucaných. Pozrite si štatistiku Štatistického úradu robenú za roky 2003 až 2012, kde spriemerovali štatisticky počet ciest a prenocovaní v rámci tých dlhodobých a krátkodobých ciest. A vyšiel priemer päť nocí. Čiže toto číslo vychádza zo štatistiky, ktorá bola robená za deväť rokov.
Čiže tu chcem povedať, že základnou myšlienkou tohto zákona, ktorý ja vítam, je prvý krok, aby mohli prísť turisti na Slovensko. Tých, čo sú tu, si treba udržať, ale na to sú už iné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chce reagovať pán poslanec Sulík. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem za podporu. Pecunia non olet. Ale to chvíľku potrvá, pokiaľ to pochopia aj tí, ktorí navrhujú zákony.
No, pán Martvoň, ja teda vás obdivujem, ako vy dokážete nielen v tomto prípade systematicky obhajovať akýkoľvek nezmysel, ktorý sem príde. Myslím si, že toto vás robí veľmi cenným v poslaneckom klube strany SMER. Možnože tým niečo naprávate.
Ale poďme teda k tým štatistikám. Tak to, že nejaká štatistika vykazuje, že priemer je päť nocí, nedáva žiaden zmysel, že my musíme teraz dať podmienku piatich dní. Tak keby sme sa už mali o tom baviť, no tak dajme podmienku siedmich dní alebo ôsmich dní, že chceme teda ten priemer zdvihnúť, lebo predpokladám, že čím je to dlhšie, tým je to lepšie.
Ale tu iná vec podstatná, o ktorej si dovolím si tvrdiť, vám uniká. Prečo má do tohto štát strkať nos? Toto nie je úloha štátu, sem dostať 2 milióny neviem koľko ľudí ročne. Toto nie je úloha štátu, aj keď to vo väčšine európskych krajín vidia rovnako pomýlene, ale úloha štátu je zabezpečiť, aby mal každý životné minimum, aby sa tu ľahko podnikalo, aby tu bol poriadok, aby tu, skrátka, justícia fungovala. Toto sú úlohy štátu, a nie zabezpečiť xy turistov, ktorí tu majú stráviť z dní. Toto nie je úloha štátu. A keď teda my si povieme, že ale chceli by sme to, lebo je to dobré, lebo budeme sa tak mať všetci lepšie, fajn, zlepšujme podnikateľské prostredie, lebo na jednej strane systematicky strana SMER zhoršuje podnikateľské prostredie a potom akoby kompenzáciu dáva dotácie, ktoré platíme my všetci. Toto je to pomýlené na tejto politike.

Posledný do rozpravy prihlásený, nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, nuž vypočuli sme si všeličo a voľačo. Ja som mal pár poznámok a možno pár otázok, ktoré predkladateľovi sa budem snažiť nasmerovať. A budem dúfať, že v záverečnom slove sa k nim vyjadrí, pretože z hľadiska legislatívneho zámeru a vôbec pri predávaní ideí podpory cestovného ruchu asi to nebude nikto v tejto sále, kto bude mať s týmto problém. Cestovný ruch sa nesie v celkom dobrej pozornosti z hľadiska toho, že vie pomáhať ekonomike, vie pomáhať regiónom, ktoré majú čo ponúknuť, a vie štartovať ekonomické procesy a podobne.
Ja som spomínal vo faktickej poznámke, a troška sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že dokážem byť lepšie pripravený, lebo podobne ako ostatní kolegovia som zachytil informáciu, že spôsob, akým ste sa rozhodli upraviť dotačnú politiku pre určitú časť turistov, ktorí sa môžu chystať do Slovenskej republiky, do parlamentu v tejto podobe predložený nebude. Napriek tomu by som teda vyjadril výhradu, že momentálne sa deje niečo, s čím sa nedá súhlasiť. A myslím, že hovorím za seba a za poslanecký klub strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, tento váš návrh sa pri najlepšej možnej vôli podporiť nedá.
Argumenty, ktoré zazneli, ja by som doplnil o jeden závažný argument. A to je ten, ktorý súvisí s úvodom. Hovorím, že cestovný ruch podporovať musíme. Ale existujú na to rôzne spôsoby. A ja si myslím, vychádzajúc aj zo štatistických údajov, že my máme problém v tom, že aj keď sem dostaneme turistov, zostávajú tu príliš krátko. Niektoré regióny potrebujú pomoc s tým, že potrebujú prerozbiť tzv. jednodňovú turistiku na dvojdňovú. Štatisticky vychádza, že je to päť dní, ktoré sa dostali do návrhu zákona. Ale ja tu mám iné číslo, dlhodobá ubytovateľnosť je pod tri dni, je teda 2,9 dňa, v Bratislave je to dokonca pod jeden deň. A myslím si, že práve tu by sme sa mali zamyslieť. A celkom to nesúvisí s tým, že budeme sem ťahať ľudí, ktorí sú mimo schengenského priestoru.
My máme obrovské množstvo práce pred sebou na to, aby sme zatraktívnili naše regióny. A čosi som v tej oblasti odrobil. Turista je, keď spomeniem región Trnavy, aj ten, kto príde, a budeme sa baviť o tzv. lokálnej turistike, kto navštívi mesto alebo prímestskú oblasť ako lokálny človek. Turistika je aj nadregionálna, turistika je aj celoštátna. A potom prichádza tá čerešnička na torte. A to je tá medzinárodná turistika. Myslím si, že my máme obrovské rezervy v tom, aby sa Slováci hýbali po našich regiónoch a nebolo morom Slovenska Chorvátsko a podobne. A niekde tu by som hľadal ja motivačný element legislatívnej činnosti či už ministerstva pri úprave nejakej možnosti podpory turistického ruchu.
To, čo ste priniesli, nehnevajte sa na mňa, do parlamentu, má obrovské znaky toho, že skutočne pôjde o vybrané podnikateľské subjekty. Nesúhlasím s dôvodovou správou, že je dôvodné predpokladať, že môže prísť k nárastu turistického ruchu. My môžeme betónovať nejaký ten stav. To znamená, tam, kde sa ten turistický ruch v nejakej miere nachádza, tieto dostanú úľavy. Môže to byť kľudne aj v tom duchu, že budú mať bližšie kamaráti k prideľovaným dotáciám ako spomínaní nekamaráti a podobne.
V návrhu zákona sa vyskytuje moment, kde sa zveruje do rúk ministerstva prijímanie vykonávacích predpisov a rozhodovanie jedného monokraticky riadeného orgánu. A dostávate takmer absolútnu moc nad tým množstvom peňazí, ktoré ste zatiaľ zadefinovali na tri roky, ale je tam aj dôvetok a tak ďalej alebo na ďalšie roky. A nemyslím si, že sú to malé finančné prostriedky, aby sme takýmto spôsobom pristupovali k podpore turistického ruchu.
Ja v dôvodovej správe som si všimol, a spomínal to tu predrečník pán kolega Sulík, že mali by sme sa presne zamerať z hľadiska štátu na vplyv na podnikateľské prostredie. Ministerstvo si dalo prácu a z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie zadefinovalo 5 otázok. Ja sa ich dovolím odcitovať.
Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet? Odpoveď ministerstva je, nehľadajte tu žiadnu exaktnosť, lebo proste v tom zákone v tejto miere absolútne neexistuje, ale je tu odpoveď, že sa predpokladá, že daným návrhom novely zákona o podpore cestovného ruchu budú pozitívne dotknuté niektoré podnikateľské subjekty poskytujúce služby ohľadom aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Terminus technicus tu je príjazdový cestovný ruch. Zarážajúce je, z čoho pramení tento predpoklad. Nič viac, nič menej sa tu nedočítame.
Druhá otázka znie: Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov? Je tu zase veľmi zaujímavá odpoveď, že prínos pre podnikateľské subjekty bude spočívať vo zvýšenej miere návštevnosti zariadení cestovného ruchu, čím sa zvýšia ich výkony, ako aj ich zisk. A tu vychádzate presne z čoho? Existuje nejaká organizácia, ktorá vám potvrdila, že ak teda urobíme pri vízovej povinnosti tento ústupok, neostane ten moment na presne rovnakej úrovni a žiadny motivačný element, ktorý budete propagovať v tých krajinách, ktoré sú mimo schengenského priestoru, že, aha, môžete získať víza, ak si požiadate o ne nad päť dní, alebo čo bude boostovať alebo robiť ten marketingový presah toho, že máte tu víza, pričom na základe toho príde k navýšeniu. Neviem si to predstaviť. A z hľadiska dôvodovej správy ani v duchu zákona som proste ja ani ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, toto nepochopili.
Hovoríte, že z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie administratívne náklady nevzniknú. Ja si myslím, že pri žiadaní o akúkoľvek dotáciu proste vzniknú. A hlavne vzniknú tým, ktorí budú neúspešní. Proste budú musieť niečo zadministrovať. To nechajme bokom. Je to možno marginálna záležitosť, ale tak to exaktne tvrdiť, že nevzniknú, je podľa mňa choré.
Aké sú dôsledky pripravované navrhovaného zákona pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu, ako sa zmenia operácie na trhu? Ministerstvo definuje, že sa zvýši konkurencieschopnosť. Ja si myslím, a nie je to môj názor, ale je to všeobecne prevládajúci názor, že akákoľvek forma dotácie, ktorá zasahuje do voľného trhu, jednoducho konkurencieschopnosť ako takú ničí. Predstavte si dva subjekty, ktoré stoja medzi sebou, z nich v žiadaní o dotáciu bude jeden úspešný, druhý neúspešný. Čo to spraví? To znamená, že konkurencieschopnosť, presne, naopak, čo ministerstvo predpokladá, sa tým znižuje. A podľa mňa prioritne alebo z východiskového nastavenia a priori to musí deformovať konkurencieschopnosť. A preto sa mi to zdá trošku ako oxymoron, že dotáciami zvyšujeme konkurencieschopnosť. Nie je to pravda.
No a aké sú predpokladané spoločenské, ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií? Regulácia činnosti v cestovnom ruchu a nepredpokladá. Čiže ak sa bavíme o tom, že štát má nejaké určité právomoci a kompetencie v nastavovaní vo svojom pôsobení pre vytváranie podnikateľského prostredia, tak tuto trafil absolútne vedľa. Proste pre podnikateľské prostredie neurobil vôbec nič, zdá sa, podľa parametrov, ktoré sú nastavené a sú nastavené nie na základe striktnej a jasnej vlády pravidiel, ktoré by mali byť obsiahnuté v zákonoch, ale skôr na tom, že bude predmetné rozhodovanie viac súťažou krásy ako dopredu nárokovateľných alebo dopredu vypočítateľného spôsobu uplatňovania toho, kto a na základe akých podmienok to dostane. Zdá sa, že toto zostáva v rukách ministra a politických nominantov a podobne.
Takže musíme odmietnuť navrhovanú úpravu a možnože vydať sa inou cestou, ako deformovať konkurencieschopnosť našich podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorá bude tá správnejšia, preto myslím si, že tu padol procedurálny návrh, aby sa stiahol tento návrh, ja dávam procedurálny návrh, aby sa vrátil tento návrh na prepracovanie a ministerstvu a bola zachovaná ambícia niečo s cestovným ruchom na Slovensku robiť, ale nie na základe týchto parametrov, ktoré sme dostali na rokovanie parlamentu, pretože mám za to, že skôr uškodia, ako pomôžu.
Posledná poznámka k tomuto návrhu zákona. Na tejto schôdzi ste nás z vládnej strany prekvapili ešte inou oblasťou, ktorej sa venujem viacej. A to je kultúrna oblasť, keď nie priamo z ministerstva urobili, ale môj poslanecký kolega z výboru pre médiá a kultúru urobil úplne rovnaký scenár pri Audiovizuálnom fonde, keď jeden z mála exaktných a taxatívne vymedzených spôsobov, ako sa budú prideľovať dotácie pri filmoch, ktoré môžu byť slovenskej produkcie, alebo pri filmoch, ktoré budú vznikať na Slovensku, kde bola striktná podmienka pridelenia tejto dotácie dvoch miliónov eur pri natočení, toto, čuduj sa svete, proste na výbore pozmeňujúcim návrhom kolegu Senka zmizlo a opäť sa dostalo do roviny súťaže krásy, a teda bude rozhodovať iba minister, kto nejakú dotáciu proste v miere 400 000 až 800 tisíc dostane. Myslím si, že v tejto miere ste sa nevydali správnou cestou, bombardujete parlament rozhodnutím, ktoré odstraňuje vládu práva a presných pravidiel, v ktorých sa aj čím ďalej, tým horšie dá vyznať, a väčšia miera centralizácie alebo ministerského rozhodovania vôbec nevedie k tomu, že by sme nadobúdali alebo že by obyvatelia nadobúdali istotu, že, ak budú či kvalitne natáčať alebo kvalitne podnikať v cestovnom ruchu, budú mať v tomto podporu štátu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.