25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Teším sa na odpoveď, hlavne na odpoveď pánovi poslancovi Zajacovi. Chcem jednak poďakovať za vecnú diskusiu, až na zopár emotívnych príspevkov ľudí, ktorí sa sami podieľali na zhoršovaní podmienok financovania obcí, ale ja sa k nim osobitne vyjadrím.
Ale musím povedať, že je to veľmi vážna téma, je to veľmi vážna téma, ktorá, ja si, myslím si, že aj, aj priebeh debaty opäť, až na niektoré politrucké výnimky, ktoré tu zazneli, potvrdzuje priebeh tejto debaty, že je to vážna téma, ktorá sa dotýka naozaj každého v tejto krajine. Aj keď v takej technickej, niekedy ťažko zrozumiteľnej rovine, ale naozaj ide o vymedzenie spolunažívania štátu a samospráv z hľadiska dohody na pravidlách. Nebudete to počuť odo mňa prvýkrát, ale zvyknem hovoriť a snáď to, hovorím to kvôli verejnosti, naozaj aj štát, aj samospráva sa chodia kŕmiť k jednému kŕmitku, a preto je tam pri ňom stále tlačenica. A je to, nezáleží ani tak na farbách tej-ktorej vlády, či má také alebo iné politické zafarbenie, tá istá dávka napätia tu vždy existuje. To už preto, lebo na základe fiškálnej decentralizácie bolo dohodnuté, že istý druh príjmov na základe nejakej deľby ide pre potreby samosprávy, boli udelené kompetencie. Je pravdou, že potom následne boli podsúvané často iné kompetencie už bez peňazí. Je pravdou, že vývoj nákladov výdavkov na jednotlivé kompetencie dostal proste svoj život. Je pravdou, že samosprávy majú svoj politický cyklus, parlament, vláda má svoj iný politický cyklus. Je pravdou, že to niekedy naozaj, tieto cykly a úplne logické a legitímne správanie predstaviteľov samosprávy a predstaviteľov štátu sa navzájom, navzájom sa vykracujú, lebo idú proti sebe.
Dohoda o pravidlách nebude jednoduchá. Máme pred sebou ešte niekoľko týždňov do druhého čítania. Ja s plnou vážnosťou prehlasujem, že budeme ešte pred rokovaním o druhom čítaní a pred rokovaním príslušných kompetentných výborov hovoriť ešte o možných zmenách.
Vyjadrím sa aj k otázkam, ktoré položil pán poslanec Hrnčiar. Otázka napríklad prechodného obdobia na vylúčenie istého objemu financií, hlavne zo zverených kompetencií z tej základne, teda tej, z ktorej sa dajú poskytovať úvery. Opäť pre ľudské priblíženie, znižujeme základňu, na základe ktorej potom samosprávy budú môcť brať úvery, čo samozrejme z pohľadu skoku môže niektorým obciam robiť problém. Podľa našich testov a prepočtov by sa žiadna z obcí  nemala posunúť do pásma neschopnosti si brať úvery. Dneska sa nad to pásmo, je naozaj niekoľko obcí vrátane veľkých niekoľkých, nejakých miest, sú to tri alebo štyri mestá a obce. Podľa našej analýzy žiadne z ďalších by sa na základe tohto opatrenia nemalo dostať do tohto pásma, aby si nemohli požičiavať, ale uznávam, že o tejto téme môžme hovoriť. A možno budeme hovoriť o prechodnom období na takéto opatrenie. Ale snáď zase na druhej strane každý chápe, že peniaze, ktoré nemôžu byť použité žiadnym iným spôsobom, ťažko môžu predstavovať základňu a garanciu na splácanie takéhoto úveru.
Čiže istú logiku to určite má. Ale je to proste zmena po istých rokoch a je bolestivá, je zložitá na pochopenie. Ale, opakujem, budeme sa snažiť o istú mieru konsenzu.
To, čo je ale kľúčové, ani nie je na konci dňa, naozaj snaha porušovať, vstupovať do ústavných práv samospráv. Kľúčové je to, čo tu ináč pomenoval aj pán poslanec Kollár, kľúčová je vypočítateľnosť. Musíte pochopiť a určite tomu rozumiete ako poslanci Národnej rady, aj keď ste štepení, mnohí z vás, tým, že naozaj sedíte aj na stoličkách predstaviteľov samospráv, rozumiete tomu, že nie je normálne, aby sa v roku 2013, dvadsať rokov tejto, v modernej histórii tejto krajiny dialo to, že nech tu sedí akýkoľvek minister financií, sa dozvedá o výsledkoch, kumulovaných výsledkoch hospodárenia na prelome februára a marca ďalšieho kalendárneho roku. Je to veľký problém z hľadiska cielenia, je to veľký problém z hľadiska plnenia záväzkov tak, ako to bolo v roku 2008, keď sme sa potrebovali dostať pod hranicu troch percent, aby sme mohli vstúpiť do eurozóny, tak, ako je to napríklad v tomto roku, keď sa potrebujeme dostať pod 3 %, aby sme sa dostali z procedúry nadmerného deficitu, akejsi trestnej lavice porušovania fiškálnych pravidiel v Európe. Je to obrovský problém z hľadiska cielenia.
Ak hovoríme o formovaní rozpočtov, musím vám pripomenúť istú skúsenosť, ktorá opäť ide cez niekoľko vlád. V roku 2008, keď bola potreba, naozaj išlo historicky o nevyhnutnosť sa dostať pod 3 %, tak na základe spoločných výziev ministerstva financií a ZMOS-u, predstaviteľov ZMOS-u, reakcia toho kumulatívneho výsledku po štvrťrokoch v danom roku, v roku 2008 bola tá, že sa rozpočty zhor-šo-vali. Čiže boli tlačové konferencie, bola misionárska činnosť, požadovali sme: Páni primátori a páni starostovia, prosím vás, pomôžte štátu, to znamená, udržte svoje hospodárenie pod nejakou kontrolou. Odpoveďou bol súhlas: Áno, jasne, urobíme to. Ale výsledok bol taký, že každý štvrťrok sa rozpočty, sumár tých rozpočtov na základe našej metodiky zhoršoval.
Čo sa deje tento rok? Je to úplne rovnaká situácia. To znamená, je tu vnímanie problému, je tu dokonca aj memorandum, je tu nejaká forma záväzku, nie zákonne minuteľného, je to dohoda, je to podaná ruka: takto sa budeme správať. Bohužiaľ, a to nie je žiadna výtka ZMOS-u, vedeniu ZMOS-u, bohužiaľ, výsledok reportingu na základe informácií, ktoré dostávame od samotných obcí, je ten, že sa rozpočty zhoršujú. Ale zároveň tu platí iná vec, že skúsenosť rokov 2011 a 2012 potvrdzuje zodpovedné hospodárenie obcí len v úplne inej časti toho vektora (Vyslovené s pobavením.), pretože v rokoch 2011 a 2012 rozpočty dopadli vždy o 200 mil. horšie, ako bola realita.
Inak povedané, v decembri to vyzeralo na mínus 200, alebo na mínus 100, povedzme, a skončilo to plus 100. To sa udialo v roku 2011, to sa udialo v roku 2012. Výsledok výborný, ale obrovská dráma v tom procese. Nikto nechce pro futuro, do budúcnosti, zásadne ovplyvňovať hospodárenie konkrétnej obce z hľadiska plusu, mínusu. Je to naozaj zodpovednosť daných predstaviteľov.
O čo žiadame a čo sa bude musieť zmeniť, je predpovedateľnosť výsledkov. K tomu smeruje napríklad aj tá snaha o obmedzenie zhoršovania rozpočtov obcí v metodike ESO po 30. 6. v danom kalendárnom roku. Prijímam aj možnú obavu z hľadiska ústavnosti. Budeme, pokúsime sa spolu o ústavný test z tohto pohľadu, ale musím povedať, že na konci dňa tú skutočnú ústavnú sťažnosť, tá by mohla vzniknúť iba v tejto Národnej rade.
A tu musím pristúpiť k istým politickým obavám. Pán poslanec Zajac prejavil presne tú snahu poslanca, ktorý cíti, on vie, kde je rana, vie, že je napätie, vie, že existuje napätie, koniec koncov bolo deklarované v minulý piatok, a sype do tej rany s radosťou, s úsmevom soľ. Problém je, pán poslanec, že vy si musíte vyriešiť svoju vlastnú, by som povedal, musíte sa vy pozrieť do zrkadla a vlastnú kožu na tvári si musíte vyriešiť, lebo ste členom hnutia, ktoré znížilo podielové dane v roku 2011, pán poslanec, v decembri roku 2011. Vysporiadajte sa s touto schizofréniou! Nie preto, že ste potrebovali osem percent, to už ste mali v roku 2011 vyriešené. V roku 2011 bol aký problém? Rozpadla sa vám vláda, pán poslanec, a mali ste záväzok a predpoklad postaviť rozpočet na úrovni 3,8 percenta. Ale keďže sa blížili parlamentné voľby a bolo sa treba ubezpečiť, že do parlamentu sa dostanete, nebola vôľa znižovať deficit. Čiže výsledkom bol návrh deficitu na úrovni 4,6 percenta. To je pravda, pán poslanec, a aby ste ho, aj tento deficit mohli dosiahnuť, museli ste zobrať obciam peniaze.
Vy sa tu rozčuľujete nad memorandom. Rozdiel medzi memorandom a znížením podielových daní je ten, že memorandum je výsledok dohody a rokovaní, potvrdené radou, nielen šéfmi ZMOS-u, Radou ZMOS. To znamená, výsledkom nejakej dohody. Možno nie úplne komfortné, určite nie komfortné. Kto chce šetriť z tých 2 900? Ale bola to dohoda. A čo ste urobili vy? Urobili ste ultimátum. Opýtajte sa! Opýtajte sa, ako to bolo na sneme a na Rade ZMOS v roku 2011. S čím vystúpil minister, vtedajší minister financií Mikloš na tej rade? Dal vám ul-ti-mátum. Dal vám ul-ti-mátum, pritlačil vás k stene. Podpísanie memoranda nebolo ultimátum, bola to snaha o dohodu. A vy, vy máte teraz, toto máte proste v krvi, že vy tu vystúpite a budete sa zastávať obcí, ako by potrebovali viac peňazí. Jasné, že by potrebovali viac peňazí! Ale vy ste im ich zobrali v roku 2011! Vy, predstavitelia KDH, MOST-u, SDKÚ a ďalších. A vy robíte tlačové konferencie na tú tému, ako by oni potrebovali, ako štát hospodári oveľa horšie.
Ak chcete hovoriť o tých výdavkoch, podieloch 41 kontra 9, jasné, môžme zarátať všetko. Tak dobre, tak si rozdeľme výdavky na políciu, na obranu, na hmotnú núdzu, na nezamestnaných, na dôchodcov. Má to, majú tieto výdavky nejaký súvis s hospodárením obcí? Nemajú. Ale štát ich na krku má. Majú, má ich, keď tu sedí SMER, a má ich tu aj vtedy, keď tu sedí KDH. Prečo ten populizmus? Prečo vám to robí takú, proste takú radosť? Pretože je pred voľbami do vyšších územných celkov, pán poslanec?! Asi preto. Pretože ste z Prešova a potrebujete predstaviť svojho kandidáta a potrebujete sa zastať tých svojich obcí teraz? Tých obcí, ktorým ste zobrali 10 % z podielových daní?
Ničoho sa nedožadujem, len kresťanskej pravdy, ak sa dá u vás hovoriť o tejto, lebo ste to urobili. Urobili ste to (Potlesk.) a teraz sa tvárite, že to nie je pravda. (Potlesk.)
Odpoveď na otázku informačných systémov dostanete. Dostanete ju písomne odo mňa. Nemám s tým žiadny problém. Chcem vám len povedať, že rozpočtový informačný systém funguje v tejto krajine asi desať rokov na úrovni ministerstva financií cez mnoho vlád. Pokiaľ viem, tento systém sa má rozšíriť aj na obce. A musím povedať, že neustúpime od toho, aby nebol rozšírený. Je to základný predpoklad na to, aby sme nemali, to nie je otázka snahy kontroly, je to snaha vedomostí, informácií, o tom, aby sme sa nemuseli sporiť o tom, ako je to v marci, ako je to v júni, ako je to ku koncu jednotlivých štvrťrokov. Pokúsime sa dokonca aj pomôcť predstaviteľom ZMOS-u a samospráv, pretože aj pre nás nie je, chápeme, je ťažko pochopiteľné účtovanie v metodike, v harmonizovanej metodike Európskej únie pre, pre obec a pre predstaviteľov obce, kde je 300 občanov. Preto sa pokúsime vytvoriť akúsi kalkulačku, automatický prevodník jednotlivých rozpočtov do tejto metodiky, aby sme pomohli naozaj všetkým, všetkým obciam ako takým.
Opakujem a chcem s tým naozaj skončiť, že návrh tohto zákona je veľmi, veľmi dôležitý, že nás čaká aj v budúcnosti, aj v budúcom roku veľa rozhovorov, veľa zásadných rozhodnutí spolu s predstaviteľmi miest a obcí, ktoré ovplyvnia život tejto krajiny. Pretože pravdou je, že samospráva a štátna správa nemôžu systémovo ísť proti sebe. Nemôžu ísť preto proti sebe, pretože kľúčovou úlohou je slúžiť občanom. Ak vieme, že nie sme spokojní, ani občania nie sú spokojní s kvalitou verejných služieb, či už ich poskytuje štát alebo samospráva, ak vieme, že tu máme systémové problémy, ak vieme, že sa nevmestíme pod perinu, ktorou sa zakrývame, lebo proste dlhodobo, vlastne historicky vždy hospodárime s deficitom, musíme sa spolu snažiť tieto veci zmeniť. A nedá sa to robiť v konflikte a vo vojne. Je to ťažká úloha, nie populárna, ale na základe snahy dosiahnuť pravdu, hej, to znamená, na základe poukázania na to, aká je pravda.
A z tohto pohľadu súhlasím aj s vami, z pohľadu nevyhnutnosti auditu. A to akejsi inventúry vzťahov, ktorá mešká a na ktorej sme sa dohodli ešte vlastne úplne. To je jedno z posledných rozhodnutí minulého parlamentu, že sa takýto audit musí urobiť. A každý zo strán, každá zo strán si myslí, že ten audit skončí v jej prospech. To je úplne logický ako záver, ktorý z toho vyplýva, ale je nevyhnutný.
Je nevyhnutné po mnohých rokoch fiškálnej decentralizácie sa pokúsiť o reformu vzťahov medzi štátom a samosprávou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 713, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 638.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste aj tento vládny návrh zákona uviedli.

Ďakujem veľmi pekne. Vládny návrh zákona je v prvom rade reakciou na prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 200/2004 Z. z. Legislatívne upravujeme ustanovenia, ktorými sa prijímajú implementačné opatrenia potrebné na riadne a plynulé plnenie úloh, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z predmetného nariadenia. V záujme zabezpečenia harmonizácie procesných postupov colných orgánov sa náležite upravuje aj právny režim presadzovania práva duševného vlastníctva colnými orgánmi na domácom trhu.
Predmetom úpravy predloženého vládneho návrhu zákona sú podmienky a postup pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi prijímaním opatrení proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri tovare, ktorý sa nachádza na domácom trhu. Niektoré vzťahy, teda tento zákon rieši niektoré vzťahy súvisiace s presadzovaním práv duševného vlastníctva colnými orgánmi prijímaním opatrení pri tovare pod colným dohľadom, ustanovuje spôsob nakladania s tovarom, pri ktorom je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva, alebo ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva vrátane zefektívnenia inštitútu poskytovania tovaru na humanitárne účely. A takisto ustanovujú sankcie za porušovanie práv duševného vlastníctva.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Eve Hufkovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, tlač 713, ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dvadsiatej piatej, dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní; v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 683 z 27. septembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.