25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Návrh tohto zákona je vypracovaný nadväzne na akčný plán boja proti daňovým podvodom. A teraz by som sa pokúsil v stručnosti opísať kľúčové ciele a témy.
Ide v prvom rade o zavedenie povinností platiteľov dane predkladať údaje o dodávkach tovarov a služieb v elektronickej forme. Ide o takzvaný kontrolný výkaz. Musím poznamenať, že to je opatrenie, od ktorého si sľubujeme kľúčovú zmenu v efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty, pretože má párovaním obchodných operácií v podstate zásadným spôsobom zabrániť tým najmasovejším a na druhej strane aj najprimitívnejším daňovým únikom formou karuselových obchodov.
V ďalšom ide o rozšírenie tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu pre vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody. Ide o takzvaný obrátený spôsob platby DPH. Pre starších kolegov, starších ako ja, dobre si pamätáte systém dane z obratu, je to v podstate podobný systém z minulých čias, ktorý bol aj veľmi efektívny, pretože DPH sa platila až na konci konečnému užívateľovi. Tým pádom pri týchto citlivých komoditách vypadávajú tie prevody medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami, kde sa kľúčovo vlastne objavujú karuselové obchody.
A reagujeme aj na podnety z odvetvových rezortov. Máme za sebou veľké témy z hľadiska poľnohospodárskych komodít. Sú to témy, ktoré sú verejne známe, sú to stámilióny, alebo milióny ton pšenice, repky olejnej a rôznych ďalších komodít, ktoré putujú medzi krajinami potom spätným reverzom naspäť a produkujú vlastne, sú nosičom pre nadmerné odpočty.
V ďalšom sa venujeme aj znižovaniu administratívnej záťaže a zjednodušeniu legislatívy pri zmene registrácie zahraničných zdaniteľných osôb a odkladáme účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľov dane z 1. januára 2014 na 1. január až 2017, a to naozaj, bez mučenia priznávam, z dôvodu konsolidácie verejných financií.
Všetko na úvod, ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nerušte spravodajcu!
Nech sa páči.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z., tlač 614, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona: Národná rada uznesením č. 734 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady – výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 218 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 313 zo dňa 9. októbra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 210 z 8. októbra 2013.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z. (tlač 614), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 230 zo 14. októbra 2013. Určil mňa za spoločného spravodajcu výborov.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom kontrolného výboru pre NBÚ, že sedíme dnes o 12.15 hod. vo zvyčajnej miestnosti č. 71.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja dávam procedurálny návrh, aby Národná rada poslancom Demianovi, Bagačkovi, Hrehovi, Kamenickému a Petrášovi vyjadrila poďakovanie. A odôvodnenie: za to, že ako spravodajcovia vedeli o čom hlasujeme, čo dávali najavo aj vyjadrovaním signálov. Začína sa mi to páčiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás aj touto cestou pozvať na seminár o pripravovanom stavebnom zákone, ktorý sa začína od dvanástej v kinosále.

Ďakujem. Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z. (tlač 614). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme vykonať túto zmenu:
V čl. I v bode 26 v § 69 ods. 12, písm. g) sa slová "kapitol 72 a 73" nahrádzajú slovami "kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 7301, 7308 a 7314."
Odôvodnenie: Navrhuje sa zúženie rozsahu tovarov patriacich do kapitoly 73 Spoločného colného sadzobníka, pri ktorých sa zavádza tuzemský prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia. Navrhovaný rozsah v predloženom vládnom návrhu presahuje povolený rámec tovarov, pri ktorých členské štáty sú oprávnené zaviesť tento prenos daňovej povinnosti v zmysle smernice Rady 2013/43/EÚ z 22. júla 2013. Z rámca prenosu daňovej povinnosti sa vylučujú finálne výrobky a ponechávajú sa kovové polotovary.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Chcel by som v rozprave predložiť dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému zákonu, respektíve návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmu pridanej hodnoty.
Ten prvý pozmeňujúci návrh znie:
"Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2013 okrem čl. I bodov 1 až 30, 32 až 42, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014. Čl. I bod 31 nadobúda účinnosť 1. júla 2014."
Stručne k odôvodneniu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ja vítam zavedenie kontrolných výkazov pri dani z pridanej hodnoty ako naozaj jeden z kľúčových nástrojov pri boji s daňovými únikmi. Čiže opatrenie ako také je síce správne, ale tvrdím, že v praxi v danú chvíľu nevykonateľné. A myslím, že si to uvedomuje aj pán minister Kažimír. Ide totiž o to, že spomínaný kontrolný výkaz, jeho vzor, ako ten kontrolný výkaz bude vyzerať, ustanoví, hovorím schválne v budúcom čase, ustanoví opatrenie ministerstva financií, ktoré samotné nadobudne účinnosť až 1. januára 2014.
Čiže, keď to skrátim, obchodné spoločnosti na Slovensku touto zmenou zákona budú povinné predkladať kontrolný výkaz DPH od 1. januára, ale vzor, ako ten kontrolný výkaz má vyzerať vrátane tzv. číselných kódov tovaru podľa Spoločného colného sadzobníka, tento vzor bude ustanovený až opatrením ministerstva financií, ktoré tiež uzrie svetlo sveta 1. januára. Čiže malé obchodné spoločnosti, ktoré majú len niekoľko málo položiek, ktoré budú uvádzať v tom kontrolnom výkaze, tie sa s tým vysporiadajú, pretože v krajnom prípade ho vyplnia ručne. Ale neviem si predstaviť veľkú obchodnú spoločnosť, ktorá pracuje s desiatkami, respektíve stovkami položiek tovarov a služieb, ako táto spoločnosť bude ručne vypĺňať takýto kontrolný výkaz, keďže vzor toho výkazu vrátane tých číselných kódov bude známy od 1. januára a súčasne od 1. januára je navrhovaná účinnosť tohto zákona, tejto novely.
Takže neoponujem a nenamietam samotné kontrolné výkazy o dani z pridanej hodnoty, ale týmto pozmeňujúcim návrhom sa snažíme posunúť účinnosť jedného jediného článku na 1. júl 2014, to znamená o 6 mesiacov, práve z dôvodu toho, aby obchodné spoločnosti, ktoré, ako som uviedol, majú desiatky a stovky položiek, aby mali možnosť mať to prechodné obdobie 6 mesiacov, kedy si môžu nastaviť svoje vlastné vnútrofiremné informačné systémy tak, aby nemuseli spomínaný kontrolný výkaz vypĺňať ručne. Ak to budú robiť ručne, tak potom tie výkazy budú neúplné, budú vykazovať obrovskú mieru chybovosti a potom je otázna vlastne aplikačná prax, ako bude aplikácia takýchto ustanovení vyzerať v praxi. A myslím, že aj pán minister Kažimír si uvedomuje, že na Slovensku je to tak, že prijmeme nejaký zákon a teraz budeme tolerovať, v tichosti tolerovať, že nejakých 6 mesiacov to budú firmy robiť neúplne, nekomplexne, s vykazovaním veľkej miery chybovosti, avšak postupne sa to nejako utrasie. Pýtam sa preto, či nie je aj po právnej stránke čistejšie posunúť účinnosť jedného jediného článku o 6 mesiacov tak, aby tie spomínané obchodné spoločnosti s veľkým množstvom, desiatkami a stovkami položiek tovarov a služieb si mohli na to nastaviť vnútorné informačné systémy.
Ja chápem, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 je naplánovaný príjem približne 250 mil. eur, ktorý by mal byť generovaný práve z toho spomínaného boja s daňovými únikmi alebo z efektívnejšieho výberu daní. Tomu rozumiem, ale nemyslím si, že je v civilizovanej spoločnosti správny postup, keď prijmeme nejaké ustanovenie, od ktorého vykonateľnosti dopredu povieme, že: však nebudú to tie firmy schopné okamžite od 1. januára robiť, ale však im to budeme tolerovať, ono sa to postupne nejako utrasie. Takže toľkoto k prvému pozmeňujúcemu návrhu.
A teraz, ak dovolíte, prednesiem druhý pozmeňujúci návrh.
V čl. I bod 34 znie:
"34. V § 79 ods. 6 sa v prvej vete na konci vkladá čiarka a slová: "najneskôr však do šiestich mesiacov od začatia daňovej kontroly"." Opäť chcem v odôvodnení tohto pozmeňujúceho návrhu uviesť... Apropo, ešte som zabudol jednu vetu.
Doterajšie body 34 až 43 v čl. I sa označujú ako body 35 až 44. Čiže sa prečíslovávajú o jeden bod.
Prečo takýto pozmeňujúci návrh? V poslednej dobe sa nám množí prax aj samotnej finančnej správy, prax taká, že ak vznikne nadmerný odpočet z dane z pridanej hodnoty platiteľovi, tak finančná správa začne proti takémuto subjektu daňovú kontrolu. Výsledkom toho je, že v zmysle platnej legislatívy môže táto daňová kontrola v zmysle daňového poriadku trvať až jeden rok, ale výsledkom v praxi je, že počas tejto daňovej kontroly až do jej ukončenia je vlastne takejto obchodnej spoločnosti zadržiavaný nadmerný odpočet DPH, čiže vratka dane z pridanej hodnoty. A máme konkrétne prípady z praxe, ja som už o tom aj pána ministra informoval, spoločností, tá posledná v poradí najaktuálnejšia, ktorá prišla, sťažnosť z východného Slovenska, nebudem meno tej spoločnosti teraz uvádzať. Pevne verím, že sa to vyrieši v zmysle platnej legislatívy. Máme príklady také, že môže v regióne prebiehať častokrát aj nekalý konkurenčný boj. Čiže ak dve spoločnosti bojujú o toho istého spotrebiteľa, o toho istého zákazníka a sú v jednom regióne na tom istom lokálnom trhu, tak tá jedna spoločnosť môže úplne v pohode po kontakte s finančnou správou požiadať, aby tam bola poslaná daňová kontrola, aby trvala práve ten rok, aby tá spoločnosť rok čakala na uplatnenie si nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Ak je to malá a stredná spoločnosť s niekoľkými, v jednotkách sa pohybujúcim počtom zamestnancov, tak toto dokáže takúto spoločnosť úplne zruinovať a vyradiť z konkurenčného boja.
Chcem vysloviť nádej, že toto nie je spôsob, to umelé zadržiavanie vrátenia dane z pridanej hodnoty, že toto nie je spôsob manažovania hotovostných tokov vo verejných financiách. Viete, kam smerujem, že v takomto prípade, aby to bolo možné aj na hotovostnom princípe na ultime roka 31. 12. si nastaviť nejakým spôsobom ten deficit na hotovostnom princípe. Ak budeme tlačiť pred sebou ten balvan nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty, vzniká tu samozrejme otázka, že čo v prípade, že pri daňovej kontrole je potrebné aj, sú nejaké potrebné medzinárodné cezhraničné dožiadania informácií, ktorých získanie je nutné k tomu, aby daňová kontrola mohla konštatovať, či ten kontrolovaný subjekt má všetko v poriadku, alebo nie, v zmysle platnej legislatívy.
Podčiarkujem, že predložený pozmeňujúci návrh nerieši dĺžku daňovej kontroly, tú ponecháva naďalej, tak ako stanovuje súčasne platný daňový poriadok v rozsahu dvanástich mesiacov. Čiže nech daňové kontroly prebiehajú rok, ale tvrdím, že štát, v tomto prípade Finančná správa, má dostatočnú kapacitu aj technickú, aj ľudskú na to, aby do šiestich mesiacov bola v stave vyniesť ten záverečný ortieľ, či uplatňovaný nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty je opodstatnený, je v súlade s predpismi, alebo nie. Šesť mesiacov je na to postačujúca doba. A v prípade, že tam bude potrebné to dožiadanie, cezhraničné, medzinárodné s nejakými krajinami alebo firmami, ktoré majú domicil v iných krajinách v zahraničí, tak v takomto prípade nech sa vytvorí nejaké podmienené, podmienečné rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní toho nároku.
Ale je nemysliteľné, aby obchodná spoločnosť mala za sebou rok trvajúcu kontrolu v roku 2011, potom sa otvorila, a tá prvá kontrola v záverečnom protokole konštatovala, že neboli nájdené žiadne nálezy. Potom sa otvorí druhá daňová kontrola na rok 2012, ktorá beží, a tá spoločnosť má niekoľko stovák tisíc eur zadržiavanú vratku dane z pridanej hodnoty. Toto dokáže naozaj obchodnú spoločnosť zruinovať. A mám vážne obavy, že, a myslím, že to tak cítime rovnako s pánom ministrom Kažimírom, že existujú v tejto oblasti naozaj aj praktiky nekalého konkurenčného boja, kedy jeden konkurent chce vyradiť z hry iného konkurenta, iný podnikateľský subjekt.
Takže všetko z mojej strany a poprosím o podporu obidvoch pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja rád vyhoviem prosbe môjho predrečníka o podporu obidvoch pozmeňovacích návrhov a veľmi rád ich podporím. A budem sa snažiť aj v tejto faktickej poznámke presvedčiť ostatných kolegov, aby to tiež tak urobili. Pokiaľ ide o daňové kontroly v súvislosti so zadržiavaním DPH, tak, bohužiaľ, je to bežná prax, ktorú vnímame v rôznych regiónoch Slovenska. Na mňa sa tak isto obracajú podnikatelia, ktorí nie sú si vedomí, prečo by mali nedostať vratku DPH a prečo takýmto spôsobom, nie celkom korektne a možno aj pochybovať o zásade dobrých mravov pri uplatnení takejto techniky, im zadržiava Finančná správa prostriedky, na ktoré majú zákonný nárok.
A pokiaľ ide o kontrolný výkaz o DPH, tu si dovolím mať iný názor a nie som celkom presvedčený o vhodnosti zavedenia takéhoto nástroja pri boji proti daňovým únikom, pretože je to nástroj, ktorý spôsobí obrovské byrokratické problémy, obrovskú záťaž administratívy na strane firiem, najmä menších firiem, ktoré nemajú také možnosti, nemajú taký aparát, nemajú možno taký kvalitný softvér, ktorý by im to robil automaticky. Bude to spôsobovať v praxi problémy a sprostredkovane problémy na Finančnej správe. Ale keď už sa má takýto nástroj zaviesť, tak určite s dostatočným prechodným období. Ja dokonca, aj tá polročná doba, ktorú navrhuje pán poslanec Kollár, nemyslím si, že je celkom dostatočná, určite by to malo byť viac, ale ak je tu návrh na predĺženie aspoň o pol roka, tak by som poprosil všetkých kolegov, všetky kolegyne aj pána ministra o pragmatické zváženie toho, aké to bude dopady na podnikateľskú prax, na firmy, a aby podporili tento druhý návrh.
Ďakujem.

Ja by som sa chcel dotknúť len na ten, k tomu prvému pozmeňovaciemu návrhu. Ja si myslím, že tá doba alebo účinnosť od toho 1. januára je reálna, pretože zdaňovacie obdobie, prvé zdaňovacie obdobie bude január 2014. A podľa mojich vedomostí teda daňové priznanie o DPH sa podáva najneskôr do 25. nasledujúceho mesiaca. To znamená, že minimálne tých 45 dní, alebo 55 dní, keď rátam 30 plus 25, 55 dní budú mať tie firmy na to, aby sa s týmito vecami vysporiadali. A ja samozrejme komunikujem aj s podnikateľským prostredím o týchto otázkach a nikto v tom nevidí nejaký veľký problém, pretože pre tých malých, ktorí majú málo faktúr a málo nejakých účtovných dokladov, môžu to vyplniť v reálnom čase u tej, na stránke daňového riaditeľstva. A tí, samozrejme, väčší, tie reťazce a podobné, určite, keďže už o tom vedia teraz alebo budú informovaní po prijatí tohto zákona, tak majú dostatočný čas, aby si ten softvér zabezpečili. Takže ja si myslím, že to posunutie toho zákona, účinnosti toho zákona o pol roka je neopodstatnené.
Ďakujem.

Dve krátke reakcie. Prvá na predrečníka, môjho kolegu zo SMER-u. No, máte mylné informácie, pán kolega, pretože neviem, či ste niekedy implementovali v spoločnosti zmeny v informačnom systéme, v tom jadrovom informačnom systéme nejakej obchodnej spoločnosti. A povedali ste záverečnú vetu, že keďže vedia o tomto zákone teraz, tak majú dostatočných tých 55 dní, alebo koľko, od 1. januára do 25. februára na to, aby sa pripravili. Problém je v tom, že oni nevedia nič o tých zmenách. Som vám hovoril v tom svojom pozmeňujúcom návrhu pri odôvodnení, že vzor kontrolného výkazu DPH bude určovať opatrenie ministerstva financií, ktoré samé uzrie svetlo sveta až 1. januára, čiže práve naopak, tí podnikatelia nevedia, tie obchodné spoločnosti, o tom konkrétnom tvare toho kontrolného výkazu vrátane tých číselných kódov, ktoré tam musia byť a sú nutné a sú potrebné. Ale aké tie kódy budú, ktorá položka, ktorý tovar, ktorý typ služieb, aký kód bude mať pridelený, to stanoví opatrenie minfinu s platnosťou od 1. januára. Takže klamete, ak tvrdíte, že to podnikatelia vedia teraz, tak tu máte 55 dní a prispôsobte sa. Nie je to tak, dozvedia sa to až po 1. januári.
A v druhej poznámke len chcem férovo a kolegiálne poďakovať poslancovi Mihálovi za podporu obidvoch návrhov.
Ďakujem pekne.