25. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Takže predkladám tretí zákon v rámci tohto väzenského balíčka. Ide tentokrát o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z., tentokrát o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Tento predkladaný materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2013.
Účelom návrhu zákona je smerovať k tomu, aby život vo väzení čo najviac sa približoval k aspektom života v spoločnosti, pričom výkon väzby musí byť nevyhnutne spätý s prezumpciou neviny väznenej osoby. Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty výkonu väzby je potrebné buď čiastočne revidovať, alebo precíznejšie upraviť, pardon (Vystupujúci si odkašlal.), a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu väzby.
Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb súčasnej aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä tak, ako som už citoval v predchádzajúcom vystúpení, odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009.
Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli aj koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015.
Návrhom zákona sa zmierňujú inherentné obmedzenia súkromného a rodinného života uväznenej osoby vyvolanej pozbavením osobnej slobody, a to rozšírením možnosti komunikácie a zachovania kontaktu s okolitým svetom, predĺžením minimálnej doby trvania jednej návštevy, respektíve zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám.
Súčasná platná sústava práv obvinených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia obvineného s právami a povinnosťami, častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely, úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného, možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, a písomností týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.
Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného činu.
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa na druhej strane dopĺňa paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov a o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za súčasného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby, pričom u mladistvých a obvinených už nebude možné tento disciplinárny trest vôbec udeliť. A taktiež ešte o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje podobne ako pri výkone trestu z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín.
Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu väzby.
Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitostí subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie svojho druhu sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti.
Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje tiež, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o výlučne právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa vecí, ktoré súvisia s inštitútmi Trestného poriadku.
Tento návrh zákona je tiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Týmto návrhom zakladá, teda tento návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá však vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, medzirezortného pripomienkového konania, pardon. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 14. augusta tohto roku.
Ďakujem pekne, skončil som.
Á, pardon, neskončil som. Môžem ešte stanovisko k spoločnej správe? Len chcem v skratke povedať, že sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúce zo spoločnej správy výborov Národnej rady a po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam predložený návrh schváliť.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:24
Vystúpenie v rozprave 18:24
Alojz HlinaA tam som sa teda na to pýtal a nie som bol celkom...
A tam som sa teda na to pýtal a nie som bol celkom uspokojený s odpoveďou a vysvetlím, v čom teda.
Hovoríme o tom, že je možné nasadiť tú – kápu? – teda kuklu. A je to odôvodňované teda, že zamedziť mučeniu a tak. Pokúsim sa to rozvinúť tak, aby sa to dalo pochopiť. Slúži to na priestorovú dezorientáciu, teda môžme hovoriť, že prečo. Nie som si celkom komfortný, že v koho prospech to je. Lebo my sme boli svedkom prípadu, kde bol bývalý policajt, ktorému jeho bývalí kolegovia dali kuklu a nemali mu ju dať, lebo on nechcel byť videný (Vystupujúci sa odmlčal a pozerá na balkón rokovacej sály.). Ale ja si myslím, že slovenská verejnosť a občania našej krajiny majú právo vidieť ľudí, ktorí v danom momente možno sú len podozriví, ale v inom momente sú už odsúdení za ťažký zločin. Viete, i keď si to možno niekto nepraje, aby ho videli. A teraz neviem, hej, aby sme sa k tomu dopracovali, že či nasadenie kukly je dôležité preto, že potrebujete niekoho priestorovo dezorientovať. Ale nič, nech sa na mňa nikto nehnevá, to sa mi už podobá na Guantanamo. To by som už skôr povedal, že to nie je celkom to, čo by som si ja predstavoval v modernej Európe. Alebo to má slúžiť, aby prípadne, keď si niekto nepraje, aby ho niekto videl, tak mu dáte kuklu a vtedy ho vidia iba tí, ktorí si to prajú. Lebo súd môže byť v nejakých odôvodnených prípadoch vylúčenie.
Viete, že to sú tie okolnosti, ktoré by som teda rád sa dozvedel, že čo je v tomto silnejšie. Prípadne mi odpovedzte. Lebo stále vychádzam z toho, že aj bývalý policajt, ktorý spácha ťažký zločin, si možno nepraje, aby ho iní videli, tak ja si myslím, že slovenská verejnosť má právo vidieť, prípadne keby ho stretli neskôr, aby si možno dávali pozor, hej. Alebo, neviem, jak to povedať, alebo možno by, keby ho videli, tak by si spomenuli, že ešte niečo, trebárs nejakú inú historickú skúsenosť s týmto človekom majú.
Takže to je zmyslom môjho príspevku, aby ste mi prípadne, ak máte vôľu a chuť, mi odpovedali, že čo je v tomto prípade silnejšie, či... Neviem, či som to dostatočne jasne formuloval. Ja nechcem byť paranoidný, že dôvodom je zakrývať niekoho, kto nechce byť videný, keď ho predvádzajú na súd, a špeciálne, keď je to bývalý policajt, alebo je tu, tú kuklu nasadzujete niekomu, jak ste hovorili, na zamedzenie priestorovej orientácie. A tam už by som, podľa mňa je to na ľahkej hrane s niečím, čomu sa hovorí mučenie, ale možno nie, ja neviem. Ja som sa to teda pýtal aj na výbore, ale hovorím, nebol som plne komfortný s tou odpoveďou. (Reakcia predkladateľa.) Nebolo to s tým výrazom, ktorý ja potrebujem, keby mi niekto odpovedal, že mi to odpovedá s jasným výrazom, že je to v poriadku. Čiže to chcem, to chcem, ma presvedčiť, že je to úplne v poriadku, a to, že je to, že nie, že my tu experimentujeme, že niektorý policajt nechce, aby ho niekto videl, keď ho predvádzajú, že kvôli tomu sa to robí. Nedajboh, nehovorím, že je to tak, ale že to je Európa a Európa bežne nasadzuje kuklu, keď predvádza zločincov. Tak toto by mi prípadne postačovalo.
Neviem, či viete, ja mám naozaj veľký problém s tým, keď chceme byť niekde v niečom pionierskí. To tu nikdy nedopadlo dobre v týchto geografických podmienkach. Takže to je zmyslom môjho príspevku a verím, že ma, vyvrátite moje pochybnosti.
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja len takú poznámku. My sme to mali na výbore a priznám sa, teda som sa aj dožadoval vašej prítomnosti, ale údajne ste boli zaneprázdnený. (Reakcia predkladateľa.) Ale výbor, parlamentný výbor je parlamentný výbor! Tripartita sú milí páni, ale parlamentný výbor je parlamentný výbor.
A tam som sa teda na to pýtal a nie som bol celkom uspokojený s odpoveďou a vysvetlím, v čom teda.
Hovoríme o tom, že je možné nasadiť tú – kápu? – teda kuklu. A je to odôvodňované teda, že zamedziť mučeniu a tak. Pokúsim sa to rozvinúť tak, aby sa to dalo pochopiť. Slúži to na priestorovú dezorientáciu, teda môžme hovoriť, že prečo. Nie som si celkom komfortný, že v koho prospech to je. Lebo my sme boli svedkom prípadu, kde bol bývalý policajt, ktorému jeho bývalí kolegovia dali kuklu a nemali mu ju dať, lebo on nechcel byť videný (Vystupujúci sa odmlčal a pozerá na balkón rokovacej sály.). Ale ja si myslím, že slovenská verejnosť a občania našej krajiny majú právo vidieť ľudí, ktorí v danom momente možno sú len podozriví, ale v inom momente sú už odsúdení za ťažký zločin. Viete, i keď si to možno niekto nepraje, aby ho videli. A teraz neviem, hej, aby sme sa k tomu dopracovali, že či nasadenie kukly je dôležité preto, že potrebujete niekoho priestorovo dezorientovať. Ale nič, nech sa na mňa nikto nehnevá, to sa mi už podobá na Guantanamo. To by som už skôr povedal, že to nie je celkom to, čo by som si ja predstavoval v modernej Európe. Alebo to má slúžiť, aby prípadne, keď si niekto nepraje, aby ho niekto videl, tak mu dáte kuklu a vtedy ho vidia iba tí, ktorí si to prajú. Lebo súd môže byť v nejakých odôvodnených prípadoch vylúčenie.
Viete, že to sú tie okolnosti, ktoré by som teda rád sa dozvedel, že čo je v tomto silnejšie. Prípadne mi odpovedzte. Lebo stále vychádzam z toho, že aj bývalý policajt, ktorý spácha ťažký zločin, si možno nepraje, aby ho iní videli, tak ja si myslím, že slovenská verejnosť má právo vidieť, prípadne keby ho stretli neskôr, aby si možno dávali pozor, hej. Alebo, neviem, jak to povedať, alebo možno by, keby ho videli, tak by si spomenuli, že ešte niečo, trebárs nejakú inú historickú skúsenosť s týmto človekom majú.
Takže to je zmyslom môjho príspevku, aby ste mi prípadne, ak máte vôľu a chuť, mi odpovedali, že čo je v tomto prípade silnejšie, či... Neviem, či som to dostatočne jasne formuloval. Ja nechcem byť paranoidný, že dôvodom je zakrývať niekoho, kto nechce byť videný, keď ho predvádzajú na súd, a špeciálne, keď je to bývalý policajt, alebo je tu, tú kuklu nasadzujete niekomu, jak ste hovorili, na zamedzenie priestorovej orientácie. A tam už by som, podľa mňa je to na ľahkej hrane s niečím, čomu sa hovorí mučenie, ale možno nie, ja neviem. Ja som sa to teda pýtal aj na výbore, ale hovorím, nebol som plne komfortný s tou odpoveďou. (Reakcia predkladateľa.) Nebolo to s tým výrazom, ktorý ja potrebujem, keby mi niekto odpovedal, že mi to odpovedá s jasným výrazom, že je to v poriadku. Čiže to chcem, to chcem, ma presvedčiť, že je to úplne v poriadku, a to, že je to, že nie, že my tu experimentujeme, že niektorý policajt nechce, aby ho niekto videl, keď ho predvádzajú, že kvôli tomu sa to robí. Nedajboh, nehovorím, že je to tak, ale že to je Európa a Európa bežne nasadzuje kuklu, keď predvádza zločincov. Tak toto by mi prípadne postačovalo.
Neviem, či viete, ja mám naozaj veľký problém s tým, keď chceme byť niekde v niečom pionierskí. To tu nikdy nedopadlo dobre v týchto geografických podmienkach. Takže to je zmyslom môjho príspevku a verím, že ma, vyvrátite moje pochybnosti.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:28
Uvádzajúci uvádza bod 18:28
Tomáš BorecV tomto smere musím povedať, že každé štyri roky periodicky prichádza táto kontrola. Naposledy tu bola v roku 2009, kde ten výstup je verejný k dispozícii, môžte si pozrieť, akým spôsobom tento výbor reagoval v našej situácii. A naposledy tu bol teda teraz, v podstate necelý mesiac je tomu. A takisto kontroloval všetky ústavy okrem iného a veľmi si považovali a povedali, že naozaj je to veľký pokrok vpred, že tieto normy, ktoré tu máme dnes, toto je jedna, teda prvá z tých troch, z toho balíka justičných, väzenských zákonov, že naozaj približuje naše predpisy k tej európskej legislatíve, ktorá je vzorová.
Takže čo sa týka použitia kukly, aby som sa dostal k tomu, čo ste sa pýtali, nie som špecialista ani nikdy som nebol príslušník Zboru justičnej a väzenskej stráže, napriek tomu, ako som mal možnosť si pozrieť ten návrh zákona, dôvodovú správu, tak sa tam rozlišujú dve situácie, kedy sa používa kukla. Jednak sa používa v prípadoch, keď ju používa príslušník Zboru justičnej a väzenskej stráže pri eskortách. Z jednoduchého dôvodu, pre vlastnú ochranu osobnej identity, aby, viete, sme na malom Slovensku, takže predpokladám, že to je úplne zrozumiteľné a jasné, z akých dôvodov používajú tieto kukly.
Čo sa týka prostriedku na zamedzenie poznania identity osôb odsúdených alebo obžalovaných, tam sú tie situácie rôznorodé. Napríklad jeden prípad môže byť, alebo jeden príklad môže byť, aby osoby, ktoré sú buď spolupáchateľmi alebo sú určitým spôsobom záujmové, aby sa nedozvedeli o tom, že koho vlastne predvádzajú na súd alebo do iných priestorov. To môže byť jedna zo situácií, keď jednoducho je to potrebné pre dokazovanie, aby nebolo jasné, s kým majú do činenia, a aby proste, viete, že princíp súdneho konania je, jeden z princípov súdneho konania v trestnom konaní teda samozrejme musí byť bezprostrednosť, to znamená, že tam musí byť fyzicky prítomný, aby ten osobný kontakt, aby sa mohli vidieť. A to je aj moment prekvapenia do určitej miery. Čiže aby sa nemohol pripraviť dopredu na to a tak ďalej. Prípadne, keď už niekoho stíhajú, aby tí, ktorí ešte nie sú povedzme vo väzbe alebo proste v dosahu orgánov činných v trestnom konaní, aby sa nemohli na to pripraviť, áno, aby nevedeli, o čo ide.
Ale to je jedna z možností samozrejme, tých prostriedkov je viacero, ktoré sa tam používajú. Čo sa týka kukly, tak samozrejme to je iba jeden z viacerých prostriedkov ktoré sa, ktoré sa pridávajú alebo ktoré pribúdajú.
Čo sa týka napríklad streliva, ktoré špeciálne sa používa, teraz sa môže používať, tak to doteraz v podstate zbor má, ale doteraz ich nemohol použiť, pretože doteraz ich mal len na cvičné účely, ale keďže zákon to nepovoľoval, na rozdiel od zákona povedzme o Policajnom zbore, tak nemohol, nemohol ich využívať v praxi. Čo samozrejme malo negatívne dôsledky, pretože gumené strelivo je podstatne iné ako reálne strelivo kovové, plášťové, áno. Čiže aj z hľadiska ochrany a humanitárneho nejakého zaobchádzania v prípade potreby zásahu sa zmierňuje ten zásah, áno, príde k menšiemu zraneniu a tak ďalej. Čiže to sú všetky veci, ktoré, ktoré smerujú naozaj a posúvajú to celé k humanizácii a k menším následkom smerujúcim pri zásahu.
Takže toľko asi, viac naozaj vám neviem povedať, ale dovoľujem si vám ponúknuť konzultáciu s pracovníkmi Zboru justičnej a väzenskej stráže, ktorí sú absolútne zorientovaní v problematike, s dlhoročnou praxou, ktorí vám ju budú vedieť poskytnúť. Môžem vám písomne, ak chcete ma interpelovať napríklad, alebo neformálne, nie je problém. Rád vám túto informáciu poskytnem aj dodatočne, ak som vás neuspokojil teraz.
Ďakujem.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Čo sa týka používania donucovacích prostriedkov, tie sa v podstate zosúlaďujú, áno, jednak s tými normami, ako ste spomínali, to znamená európskymi dohovormi dvoma. A zároveň, možno viete, možno nie, ale každé štyri roky chodí na Slovensko, keďže sme účastníkmi dohovoru proti mučeniu, atď., zaobchádzaniu nesprávnemu, tak chodí k nám výbor CPT, teda v skratke sa to volá, aby sme to zjednodušili, ktorý sleduje jednak to, akým spôsobom sa narába hlavne s väzňami, ale hovorí sa aj o ďalších oblastiach, ako sú reedukačné ústavy, v iných rezortoch takisto psychiatrické kliniky, prípadne miesta, kde sa tieto osoby nachádzajú, a sledujú, akým spôsobom sa zaobchádza s týmito ľuďmi a či sa nezaobchádza s nimi v rozpore s ich ľudskými právami.
V tomto smere musím povedať, že každé štyri roky periodicky prichádza táto kontrola. Naposledy tu bola v roku 2009, kde ten výstup je verejný k dispozícii, môžte si pozrieť, akým spôsobom tento výbor reagoval v našej situácii. A naposledy tu bol teda teraz, v podstate necelý mesiac je tomu. A takisto kontroloval všetky ústavy okrem iného a veľmi si považovali a povedali, že naozaj je to veľký pokrok vpred, že tieto normy, ktoré tu máme dnes, toto je jedna, teda prvá z tých troch, z toho balíka justičných, väzenských zákonov, že naozaj približuje naše predpisy k tej európskej legislatíve, ktorá je vzorová.
Takže čo sa týka použitia kukly, aby som sa dostal k tomu, čo ste sa pýtali, nie som špecialista ani nikdy som nebol príslušník Zboru justičnej a väzenskej stráže, napriek tomu, ako som mal možnosť si pozrieť ten návrh zákona, dôvodovú správu, tak sa tam rozlišujú dve situácie, kedy sa používa kukla. Jednak sa používa v prípadoch, keď ju používa príslušník Zboru justičnej a väzenskej stráže pri eskortách. Z jednoduchého dôvodu, pre vlastnú ochranu osobnej identity, aby, viete, sme na malom Slovensku, takže predpokladám, že to je úplne zrozumiteľné a jasné, z akých dôvodov používajú tieto kukly.
Čo sa týka prostriedku na zamedzenie poznania identity osôb odsúdených alebo obžalovaných, tam sú tie situácie rôznorodé. Napríklad jeden prípad môže byť, alebo jeden príklad môže byť, aby osoby, ktoré sú buď spolupáchateľmi alebo sú určitým spôsobom záujmové, aby sa nedozvedeli o tom, že koho vlastne predvádzajú na súd alebo do iných priestorov. To môže byť jedna zo situácií, keď jednoducho je to potrebné pre dokazovanie, aby nebolo jasné, s kým majú do činenia, a aby proste, viete, že princíp súdneho konania je, jeden z princípov súdneho konania v trestnom konaní teda samozrejme musí byť bezprostrednosť, to znamená, že tam musí byť fyzicky prítomný, aby ten osobný kontakt, aby sa mohli vidieť. A to je aj moment prekvapenia do určitej miery. Čiže aby sa nemohol pripraviť dopredu na to a tak ďalej. Prípadne, keď už niekoho stíhajú, aby tí, ktorí ešte nie sú povedzme vo väzbe alebo proste v dosahu orgánov činných v trestnom konaní, aby sa nemohli na to pripraviť, áno, aby nevedeli, o čo ide.
Ale to je jedna z možností samozrejme, tých prostriedkov je viacero, ktoré sa tam používajú. Čo sa týka kukly, tak samozrejme to je iba jeden z viacerých prostriedkov ktoré sa, ktoré sa pridávajú alebo ktoré pribúdajú.
Čo sa týka napríklad streliva, ktoré špeciálne sa používa, teraz sa môže používať, tak to doteraz v podstate zbor má, ale doteraz ich nemohol použiť, pretože doteraz ich mal len na cvičné účely, ale keďže zákon to nepovoľoval, na rozdiel od zákona povedzme o Policajnom zbore, tak nemohol, nemohol ich využívať v praxi. Čo samozrejme malo negatívne dôsledky, pretože gumené strelivo je podstatne iné ako reálne strelivo kovové, plášťové, áno. Čiže aj z hľadiska ochrany a humanitárneho nejakého zaobchádzania v prípade potreby zásahu sa zmierňuje ten zásah, áno, príde k menšiemu zraneniu a tak ďalej. Čiže to sú všetky veci, ktoré, ktoré smerujú naozaj a posúvajú to celé k humanizácii a k menším následkom smerujúcim pri zásahu.
Takže toľko asi, viac naozaj vám neviem povedať, ale dovoľujem si vám ponúknuť konzultáciu s pracovníkmi Zboru justičnej a väzenskej stráže, ktorí sú absolútne zorientovaní v problematike, s dlhoročnou praxou, ktorí vám ju budú vedieť poskytnúť. Môžem vám písomne, ak chcete ma interpelovať napríklad, alebo neformálne, nie je problém. Rád vám túto informáciu poskytnem aj dodatočne, ak som vás neuspokojil teraz.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:34
Samozrejme, v podstate má to viacero efektov. Ale...
Samozrejme, v podstate má to viacero efektov. Ale čo tým chcem povedať, je to, že doteraz tá kukla nikomu nevadila. Jedinému, komu začala vadiť, je pán Hlina. Nevieme prečo, ale však sa azda dozvieme.
Toľko z mojej strany.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo. V podstate, ja by chcel tiež iba k tej kukle, že tá kukla tu v podstate týmto spôsobom sa využíva roky. Na jednej strane je to aj z dôvodu, na čo odpovedal pán minister, na druhej strane je to aj dôvod, a to aj niekedy na ochranu toho páchateľa ako takého, aby teda aspoň živý došiel do tej súdnej pojednávacej miestnosti.
Samozrejme, v podstate má to viacero efektov. Ale čo tým chcem povedať, je to, že doteraz tá kukla nikomu nevadila. Jedinému, komu začala vadiť, je pán Hlina. Nevieme prečo, ale však sa azda dozvieme.
Toľko z mojej strany.
Autorizovaný
18:35
Tento materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok a účelom návrhu zákona je smerovať k rozvoju súčasných...
Tento materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok a účelom návrhu zákona je smerovať k rozvoju súčasných reintegračných opatrení, nie s cieľom chovať sa k odsúdeným hyperprotektívne, ale skôr motivačne, pričom nevyhnutné je, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti. Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty trestu odňatia slobody je potrebné čiastočne revidovať a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite vyššie uvedeného reintegračného výsledku.
Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami už spomínaného skôr Výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla roku 2009.
Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a ďalej Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015. Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej spotreby, ktorý platí dnes, sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť viacerými opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín a budú podmienené nevyhnutnou aktivitou odsúdených, a to napríklad úhradou pohľadávok na výživnom, pohľadávok spojených s výkonom trestu, iných pohľadávok ostatných oprávnených osôb alebo aktívnou účasťou na existujúcich reintegračných programoch.
Súčasná alebo jestvujúca sústava práv odsúdených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia odsúdených s právami a povinnosťami, ďalej zvýšenie časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, ďalej častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania odsúdených do oddielu s bezpečnostným režimom, ďalej úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi a napokon možnosť odsúdeného mať pri sebe v cele aj písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený buď vykonáva trest, alebo písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného.
Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny odsúdených, pričom povolenie prijatia balíka do hmotnosti, ide o prijatie balíka do hmotnosti piatich kilogramov, o nový druh disciplinárneho trestu, a to je zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov, a o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa ďalej navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie svojho druhu alebo sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na, vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa vecí, ktoré súvisia s inštitútmi Trestného poriadku.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Tento návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a dňa, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 14. augusta tohto roku.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu pod č. tlače 655a k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra tohto roku. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Tento vládny návrh zákona predkladám na rokovanie Národnej rady, pričom sa jedná o zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 655).
Tento materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok a účelom návrhu zákona je smerovať k rozvoju súčasných reintegračných opatrení, nie s cieľom chovať sa k odsúdeným hyperprotektívne, ale skôr motivačne, pričom nevyhnutné je, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti. Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty trestu odňatia slobody je potrebné čiastočne revidovať a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite vyššie uvedeného reintegračného výsledku.
Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami už spomínaného skôr Výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla roku 2009.
Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a ďalej Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015. Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej spotreby, ktorý platí dnes, sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť viacerými opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín a budú podmienené nevyhnutnou aktivitou odsúdených, a to napríklad úhradou pohľadávok na výživnom, pohľadávok spojených s výkonom trestu, iných pohľadávok ostatných oprávnených osôb alebo aktívnou účasťou na existujúcich reintegračných programoch.
Súčasná alebo jestvujúca sústava práv odsúdených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia odsúdených s právami a povinnosťami, ďalej zvýšenie časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, ďalej častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania odsúdených do oddielu s bezpečnostným režimom, ďalej úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi a napokon možnosť odsúdeného mať pri sebe v cele aj písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený buď vykonáva trest, alebo písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného.
Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny odsúdených, pričom povolenie prijatia balíka do hmotnosti, ide o prijatie balíka do hmotnosti piatich kilogramov, o nový druh disciplinárneho trestu, a to je zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov, a o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa ďalej navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie svojho druhu alebo sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na, vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa vecí, ktoré súvisia s inštitútmi Trestného poriadku.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Tento návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a dňa, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 14. augusta tohto roku.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu pod č. tlače 655a k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra tohto roku. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.
Autorizovaný
18:42
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 747 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila...
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 747 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor. Zároveň určila Národná rada lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia.
Pani predsedajúca, ak vás môžem poprosiť, že aby ste urobili trošku kľud v sále, lebo pán Hlina ma vyrušuje.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ja nepočujem ani slovo. Ale...
Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Ale ja počujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, aj ja som rozprávala.
Nech sa páči, pán spravodajca, pokračujte.
Martvoň, Anton, poslanec NR SR
(Vystupujúci sa na dlhšiu chvíľu odmlčal.) Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť, ústavnoprávny výbor uznesením č. 289 z 8. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 95 z 10. októbra 2013. Z uvedených uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte možnosť nájsť v spoločnej správe ako takej, pričom gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Samozrejme aj ja ich odporúčam teda schváliť, teda týmto spôsobom.
Gestorský výbor zároveň na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 655a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 329 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval teda o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 747 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor. Zároveň určila Národná rada lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia.
Pani predsedajúca, ak vás môžem poprosiť, že aby ste urobili trošku kľud v sále, lebo pán Hlina ma vyrušuje.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ja nepočujem ani slovo. Ale...
Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Ale ja počujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, aj ja som rozprávala.
Nech sa páči, pán spravodajca, pokračujte.
Martvoň, Anton, poslanec NR SR
(Vystupujúci sa na dlhšiu chvíľu odmlčal.) Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť, ústavnoprávny výbor uznesením č. 289 z 8. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 95 z 10. októbra 2013. Z uvedených uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte možnosť nájsť v spoločnej správe ako takej, pričom gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Samozrejme aj ja ich odporúčam teda schváliť, teda týmto spôsobom.
Gestorský výbor zároveň na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 655a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 329 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Autorizovaný
18:45
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Vyjadrujeme sa k rozprave a rozprava neprebehla (Vyslovené s pobavením.). Zaujíma, že s...
Martvoň Anton, poslanec NR SR
Nie, ja som chcel iba poukázať na fakt, že v podstate okrem toho, že neprebehla rozprava, ďakujem veľmi pekne, pán...
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Vyjadrujeme sa k rozprave a rozprava neprebehla (Vyslovené s pobavením.). Zaujíma, že s...
Martvoň Anton, poslanec NR SR
Nie, ja som chcel iba poukázať na fakt, že v podstate okrem toho, že neprebehla rozprava, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, máme tu jedného poslanca, ktorý vždy upozorňuje, že poslanci, ktorí sú zapísaní, chýbajú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
No, pán spravodajca, ja vás teraz, ja vás teraz upozorňujem...
Martvoň Anton, poslanec NR SR
.... a on utiekol 15-minút pred ukončením. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
No, pán spravodajca, ja vás teraz, ja vás teraz upozorňujem...
Martvoň Anton, poslanec NR SR
Áno? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, máte zaujať stanovisko k rozprave. Takže poprosím.
Martvoň Anton, poslanec NR SR
Tak nebola, nebola žiadna.
Ďakujem pekne.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Smiech a hlasy z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Vyjadrujeme sa k rozprave a rozprava neprebehla (Vyslovené s pobavením.). Zaujíma, že s...
Martvoň Anton, poslanec NR SR
Nie, ja som chcel iba poukázať na fakt, že v podstate okrem toho, že neprebehla rozprava, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, máme tu jedného poslanca, ktorý vždy upozorňuje, že poslanci, ktorí sú zapísaní, chýbajú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
No, pán spravodajca, ja vás teraz, ja vás teraz upozorňujem...
Martvoň Anton, poslanec NR SR
.... a on utiekol 15-minút pred ukončením. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
No, pán spravodajca, ja vás teraz, ja vás teraz upozorňujem...
Martvoň Anton, poslanec NR SR
Áno? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, máte zaujať stanovisko k rozprave. Takže poprosím.
Martvoň Anton, poslanec NR SR
Tak nebola, nebola žiadna.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:46
Uvádzajúci uvádza bod 18:46
Tomáš BorecÚčelom návrhu zákona je smerovať k tomu, aby život vo väzení čo najviac sa približoval k...
Účelom návrhu zákona je smerovať k tomu, aby život vo väzení čo najviac sa približoval k aspektom života v spoločnosti, pričom výkon väzby musí byť nevyhnutne spätý s prezumpciou neviny väznenej osoby. Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty výkonu väzby je potrebné buď čiastočne revidovať, alebo precíznejšie upraviť, pardon (Vystupujúci si odkašlal.), a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu väzby.
Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb súčasnej aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä tak, ako som už citoval v predchádzajúcom vystúpení, odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009.
Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli aj koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015.
Návrhom zákona sa zmierňujú inherentné obmedzenia súkromného a rodinného života uväznenej osoby vyvolanej pozbavením osobnej slobody, a to rozšírením možnosti komunikácie a zachovania kontaktu s okolitým svetom, predĺžením minimálnej doby trvania jednej návštevy, respektíve zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám.
Súčasná platná sústava práv obvinených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia obvineného s právami a povinnosťami, častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely, úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného, možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, a písomností týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.
Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného činu.
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa na druhej strane dopĺňa paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov a o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za súčasného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby, pričom u mladistvých a obvinených už nebude možné tento disciplinárny trest vôbec udeliť. A taktiež ešte o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje podobne ako pri výkone trestu z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín.
Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu väzby.
Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitostí subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie svojho druhu sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti.
Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje tiež, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o výlučne právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa vecí, ktoré súvisia s inštitútmi Trestného poriadku.
Tento návrh zákona je tiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Týmto návrhom zakladá, teda tento návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá však vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, medzirezortného pripomienkového konania, pardon. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 14. augusta tohto roku.
Ďakujem pekne, skončil som.
Á, pardon, neskončil som. Môžem ešte stanovisko k spoločnej správe? Len chcem v skratke povedať, že sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúce zo spoločnej správy výborov Národnej rady a po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam predložený návrh schváliť.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Takže predkladám tretí zákon v rámci tohto väzenského balíčka. Ide tentokrát o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z., tentokrát o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Tento predkladaný materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2013.
Účelom návrhu zákona je smerovať k tomu, aby život vo väzení čo najviac sa približoval k aspektom života v spoločnosti, pričom výkon väzby musí byť nevyhnutne spätý s prezumpciou neviny väznenej osoby. Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty výkonu väzby je potrebné buď čiastočne revidovať, alebo precíznejšie upraviť, pardon (Vystupujúci si odkašlal.), a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu väzby.
Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb súčasnej aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä tak, ako som už citoval v predchádzajúcom vystúpení, odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009.
Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli aj koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015.
Návrhom zákona sa zmierňujú inherentné obmedzenia súkromného a rodinného života uväznenej osoby vyvolanej pozbavením osobnej slobody, a to rozšírením možnosti komunikácie a zachovania kontaktu s okolitým svetom, predĺžením minimálnej doby trvania jednej návštevy, respektíve zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám.
Súčasná platná sústava práv obvinených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia obvineného s právami a povinnosťami, častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely, úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného, možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, a písomností týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.
Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného činu.
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa na druhej strane dopĺňa paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov a o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za súčasného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby, pričom u mladistvých a obvinených už nebude možné tento disciplinárny trest vôbec udeliť. A taktiež ešte o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje podobne ako pri výkone trestu z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín.
Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu väzby.
Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitostí subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie svojho druhu sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti.
Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje tiež, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o výlučne právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa vecí, ktoré súvisia s inštitútmi Trestného poriadku.
Tento návrh zákona je tiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Týmto návrhom zakladá, teda tento návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá však vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, medzirezortného pripomienkového konania, pardon. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 14. augusta tohto roku.
Ďakujem pekne, skončil som.
Á, pardon, neskončil som. Môžem ešte stanovisko k spoločnej správe? Len chcem v skratke povedať, že sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúce zo spoločnej správy výborov Národnej rady a po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam predložený návrh schváliť.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:52
Vystúpenie v rozprave 18:52
Anton MartvoňNárodná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 748 zo 4. septembra 2013 pridelila tento vládny návrh zákona na...
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 748 zo 4. septembra 2013 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor NR SR.
Zároveň určila Národná rada Slovenskej republiky lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť, ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 290 z 8. októbra 2013, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 110 z 10. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny svojím uznesením č. 96 z 10. októbra 2013.
Z uvedených uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tieto tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe, každý má možnosť si ju nahliadnuť, pričom gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť.
Zároveň gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač č. 656a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 330 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa... Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) Týmto výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných – Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) – v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, veľmi pekne vás prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
17.10.2013 o 18:52 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dve kolegyne, tri kolegyne, vážení teda ostatní, šiesti, siedmi poslanci, osobitne teda pán poslanec Hraško, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 748 zo 4. septembra 2013 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor NR SR.
Zároveň určila Národná rada Slovenskej republiky lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť, ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 290 z 8. októbra 2013, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 110 z 10. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny svojím uznesením č. 96 z 10. októbra 2013.
Z uvedených uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tieto tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe, každý má možnosť si ju nahliadnuť, pričom gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť.
Zároveň gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač č. 656a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 330 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa... Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) Týmto výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných – Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) – v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, veľmi pekne vás prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
9:07
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Dňa 14. augusta tohto roku ho prerokovala vláda a schválila teda vláda. Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ústavnoprávny výbor túto schválil dňa 15. októbra 2013 a ja sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu právnej úpravy. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.
Ďakujem pekne za slovo. Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Hlavným zámerom predloženia návrhu zákona je transpozícia smernice Rady 2013/25/EÚ z 13. mája tohto roku, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti práva usadiť sa a slobody poskytovať služby. V predkladanom návrhu zákona sú zohľadnené aj požiadavky Európskej komisie, a to vo vzťahu k úprave hosťujúceho euroadvokáta.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Dňa 14. augusta tohto roku ho prerokovala vláda a schválila teda vláda. Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ústavnoprávny výbor túto schválil dňa 15. októbra 2013 a ja sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu právnej úpravy. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.
Autorizovaný
9:09
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:09
Viera KučerováPani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu a prihlásila by som sa ako prvá.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
18.10.2013 o 9:09 hod.
JUDr.
Viera Kučerová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani predsedníčka, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada uznesením č. 749 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní vo výbore do 32 dní odo dňa jeho pridelenia. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúčal ho Národnej rade uznesením č. 293 z 8. októbra 2013 schváliť. Z uvedeného uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne, s návrhom schváliť. Ústavnoprávny výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona (tlač 657) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 331 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň mňa poveril ako spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu a prihlásila by som sa ako prvá.
Autorizovaný