25. schôdza

Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy je Alojz Hlina. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja dve oblasti chcem a budem veľmi stručný. Ja som pri prvom čítaní avizoval určitú obavu a kvôli korektnosti chcem uviesť, že som včera bol na... a oceňujem, teda že operatívne som bol prijatý na ministerstve a moja obava bola... teda ubezpečené, že nenastane alebo že je zbytočná, takže ja chcem veriť tomu, že je to tak a počkáme si na aplikáciu toho a verím, že výsledkom bude to, čo sa deklarovalo na začiatku, že nielen moje deti nemusia pozerať hlúposti, ale aj deti na Slovensku nebudú musieť pozerať hlúposti.
A preklopím sa na druhú stranu, hlúposti, či v slovenskom alebo v maďarskom jazyku, a tu chcem jednu poznámku takú drobnú uviesť, a to by som, cítim potrebu. Ja som teraz bol cez víkend, som cestoval preč a na výpadovke z Bratislavy som videl, v bilborde bol maďarský text a nevidel som slovenský text a nemohol som pribrzdiť, lebo kedy som pribrzdil, som obmedzil premávku, možno by som aj, aj by sa stala nejaká nehoda. To je presne to, na čo by som chcel upozorniť, a to súvisí aj s tou, s týmto, čo sa tu predkladalo, vlastne v dôvodovej správe to odznelo. Ja si myslím, že by sme mali byť, to chcel by som aj poprosiť našich kolegov, že v niečom korektní, naozaj korektní. Je, podľa mňa nie je správne, keď sa nedá niečo prečítať. Nepredpokladajme automaticky, že ľudia musia vedieť. Každý jazyk teda povzbudzuje k vzdelaniu a je hodnotou, keď ho niekto vie, ale nepredpokladajme vo vnútri, že teda všetci ho musia vedieť, a čiže toto chcem, fakt to vyhodnocujem, aj keď sa budú trebárs na mňa hnevať ako veľmi nezodpovedné a dokonca tých démonov, z ktorých tu žili generácie politikov, lebo keď už bolo zle, tak vzbudili démona nejakého národnostného problému a vtedy sa išlo ďalej a na všetko sa zabudlo. Tak znova tu nejaký proste s týmito démonmi, znova je tu pokus ich oživiť. Ja si myslím, že je to hrubo nezodpovedné. Proste tieto bilbordy v maďarskom jazyku a na úrovni tiráže je slovenský preklad, považujem to za nezodpovednú vec a v tomto sa bude aj môj prístup k celej tejto veci nejakým spôsobom uberať a vtedy ja budem aj pripravený, keď samozrejme čo, že na mne záleží, ale to len deklarujem, že kedy vyjdeme alebo kedy je možné, aj možno aj pomôcť, hej, možno aj pomôcť. Ale keď, pokiaľ z druhej strany je snaha o dokonca vedomé deklarovanie, že no a čo, že sme porušili zákon, zaplatíme pokutu. To je nešťastné, mimoriadne nešťastné a myslím si, že nepomôže tomu, čo chceme alebo ak chceme, aby tu v tejto krajine bolo, aby to ako tak medzi nami fungovalo. Takže to považujem za nezodpovedné a potom možno aj prístup ministerstva, ktoré deklaruje v tejto oblasti. Nie som úplný odborník, teda nie som vôbec odborníkom, ale ten opatrný prístup možno v tomto danom prípade je možno podmienený aj tým, že v konečnom dôsledku sa to vždycky nejakým spôsobom pridá o niečo viac, ako sa rátalo, čoho svedkom sme, že keď pôjdem na juh Slovenska, tak nebudem vedieť, o čo, o čo ide jednotlivým kandidátom. By som musel pribrzdiť auto, musel by som vystúpiť z auta, pozrieť si lebo pri tej rýchlosti nemáte šancu zaregistrovať to drobné písmo, že o čo vlastne komu z kandidátov ide, i keď by som to rád vedieť, lebo však tiež ma zaujíma, že akým smerom sa daná oblasť bude vyvíjať.
Toľko som chcel povedať, ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, Jana Žitňanská.

Ďakujem pekne. Ja som vás aj minule, pán kolega, dosť pozorne počúvala, ale priznám sa, ospravedlňujem sa, že si celkom už presne nepamätám, v čom presne spočívali vaše obavy, a teda som vás chcela poprosiť, či v reakcii môžete sa s nami podeliť, o čom vás ministerstvo včera ubezpečilo. Ďakujem.

Nech sa páči, László Sólymos.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že s tými bilbordmi nie je žiaden problém, akurát u niektorých. Keďže konkrétne, my sme dávali bilbordy, lebo ste, si narážal na nás, aj v jednom, aj v druhom jazyku, to znamená aj po slovensky, aj po maďarsky a tie maďarské bilbordy majú slovenský preklad. Ale problém je niekde inde. Vieš, tam je problém, že minule keď som išiel domov, neviem, odkiaľ som letel, v Rakúsku, vo Viedni v hale som videl obrovský bilbord po slovensky, len po slovensky, myslím, že to bol bilbord Slovenskej sporiteľne a nikomu to nevadilo. To znamená, že tam je problém niekde inde a to treba hľadať niekde inde. Ďakujem.

Nech sa páči s reakciou, Alojz Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Tie moje obavy spočívali v tom, že či, síce je pekné deklarovať, že chceme takú a takú oponu, ale v zásade bude problém s vymáhaním pokút. Tak bol som ubezpečený, že nie.
A k tomu, k príspevku, teda po faktickej poznámke kolegu Sólymosa, je to na dlhšie, určite je to na dlhšie, nedá sa to skrátiť. Ja som ten bilbord nevidel, koniec koncov všelijaké bilbordy sú hocikde, ale možno by to stálo za skúšku, že či by sme išli s nejakým politickým bilbordom do nejakej oblasti, do nejakej inej krajiny, ako sa to upravuje. Ja som vždycky priateľom toho, že nesnažme sa byť mimoriadne tvoriví v oblasti, ktorej sa nám to nie vždy celkom darí, možno sa poučme. A ja som pripravený rozprávať o tom, že ako to majú kde upravené ináč. Ja si myslím, že mám právo vedieť, keď pôjdem na juh Slovenska, že o čo ktorému kandidátovi ide, bez toho, aby som musel zastaviť auto, vystúpiť z auta a pozrieť si to z tesnej blízkosti. Tak keď je ten bilbord určený na to, že je v jazdnej dráhe vozidla, tak to už grafik každý dobre vie, že je potrebné ten bilbord robiť tak, aby teda odkaz na tom bilborde bol zachytiteľný. Alebo potom nejde, není úmyslom, aby bol zachytiteľný, ale to už sú..., hranie. Podľa mňa je to nešťastné, no, kolegovia, naozaj pripúšťam, že potrebujete sa dorovnať s niekým, s ktorým operujete spoločne v tej danej oblasti a potrebujete pritvrdiť, ale toto bolo zbytočné. Ja si dovolím tvrdiť, že sme si to mohli odpustiť. Ďakujem.

Nech sa páči, ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Branislav Škripek.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne aj páni kolegovia, ja som veľmi rád, že pán minister Maďarič prejavil pred nejakým časom výraznú obavu o to, a akým spôsobom vplýva vysielanie na celú našu spoločnosť, a to že sa veľmi jasne vyjadril k tomu, že je veľmi dôležité, aký to má dopad na celú spoločnosť, ba priam označil viaceré veci, ktoré niektorí vysielatelia púšťajú do nášho, nášho éteru ako silne vulgarizujúce alebo proste také, ktoré, ktoré našu spoločnosť, a predovšetkým si myslím, že spoločnosť mladých ľudí, detí a mládeže, že ich skutočne ohrozujú vo svojom mravnom vývine, v ich mravnom vývine a že je potrebné do toho zasiahnuť a vyzval mienkotvorných ľudí, organizácie, cirkvi, poslancov a osobitným listom vyzval predsedov klubov poslaneckých a predsedov strán, aby sa zapojili to toho, aby sme tento stav zmenili. Ja si to veľmi vážim a na základe toho som rozbehol iniciatívu, ktorou som začal žiadať verejnosť, aby sa k tomu vyjadrili. Stvoril som jednu petíciu, o ktorej budem hovoriť, ale inokedy. A je to všetko úzko spojené, samozrejme, s tým, akým spôsobom predkladáme našim mladým ľuďom pred oči to, čo majú vidieť a čo my dospelí považujeme za správne. No a tak sa zaviedla tzv. časová opona, ale zaviedla už dávnejšie a vtedy som tu ešte nepôsobil, aj som to málo sledovať, pretože som veľmi málo sledoval televízne vysielanie, lebo som nechcel, nechcel sa nechať ovplyvňovať televíznym programom. Ale neskôr som počul, že tá časová opona bola veľmi dobrá. Avšak niečo sa stalo a kedysi v roku 2007 sa vraj zmenila alebo zrušila. Zmenila sa takým spôsobom, že jednoducho programy začali byť omnoho viacej nevhodné alebo ohrozujúce mravný vývoj mládeže. No a keďže akýmsi spôsobom vymizlo, mnoho rodičov si začalo všímať, že niečo zlého sa deje na obrazovkách, že nestíhajú proste odsledovať, čo je vhodné a nevhodné pre deti. Akýmsi spôsobom sa stratil ten, stratil ten výrazne nápomocný prístup televízie a vysielanie ku rodičovskej výchove. No a toto zdôrazňovala tá prvá vyhláška, kde bola preambula. V tej preambule boli zdôraznené niektoré, niektoré veľmi dobré vety. Preambula sa neskôr nedostala do znenia tých vyhlášok a ja prečítam jednu vetu z tej prvej preambuly, že: "Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je príslušná podľa daných paragrafov a odsekov a má, majúc na zreteli článok XVIII Dohovoru o právach dieťaťa, že rodičia sú predovšetkým zodpovední za výchovu a zdravý vývin dieťaťa a že si uvedomuje" jednotné, "že jednotné označovanie programov má rozhodujúci význam v systéme ochrany maloletých pred nežiaducimi obsahmi v televíznom vysielaní a v súlade s presvedčením, že takýto systém označovania prispeje k informovaniu rodičov o obsahu vysielaných programov" a teraz podľa mňa dôležitá veta, "akcentujúc potrebu posilniť postavenie rodičov v procese masovej komunikácie sa na svojom zasadnutí 13. septembra 2005 uzniesli na jednotnom systéme označovania".
No, "akcentujúc potrebu posilniť postavenie rodičov v procese masovej komunikácie", no toto je tá výrazná a dôležitá vec, že rodičia na to veľmi chcú dbať a záleží im na tom, aby mali nejakým spôsobom v rukách alebo posilnené to svoje práve, to svoje postavenie, čo sa tým deťom ukazuje. Nuž ale rodič je rodič, nemôže zasahovať do vysielania, jednoducho tak ako to môže ministerstvo alebo zákon samotný a tak aj on je len vystavený tomu, čo tam teda nakoniec bude. No a táto vyhláška sa niekoľkokrát neskôr zmenila. No a menila sa tak, keď som si všimol vývoj, že sa istým spôsobom zjemňovala, zjemňovala tá prísnosť vysielania toho, čo môžu vidieť deti do 7, 12, 15 a 18 rokov. No a výsledok oproti pôvodnému stavu, ktorý rodičom veľmi vyhovoval, ja si pamätám, proste ako mi to mnohí hovorili, že v minulosti bolo to vysielanie omnoho lepšie postavené a lepšie chránilo deti, tak dnešný stav taký nie je. No a vieme, že ukázalo sa, že vyhláška už neplatila nejaký čas, ale pán minister aj po tom svojom vystúpení z pred približne roka začal hovoril o vulgarizácii v spoločnosti a znovu sa začalo jednať o zavedení časovej opony. No a došlo k tomu, došlo k tomu a pán minister urobil aj okrúhly stôl a ja si to veľmi vážim, že tento minister prejavuje naozaj reálny záujem o toto a naozaj pozval k okrúhlemu stolu množstvo ľudí, ktorí mali záujem.
No a výsledok potom bol taký, že opona vznikla, ale bola predsa len oslabená. Ja si to dovolím takto povedať, že bola oslabená natoľko, že sa spriehľadnila. A tak som aj povedal, že tá, na jednej tlačovke, že tá opona tu je, ale je z igelitu. No viete, to nepomôže dať deťom pred tú obrazovky igelit, lebo fakticky cez neho vidia, vidia všetko to, čo by dospelí, čo dospelí jasne povedali, že deti by vidieť nemali. No a keďže k tomu došlo, to spriehľadnenie teraz, ale už aj predtým, tak ja by som si dovolil povedať skúsenosť z terénu, aj ja sám ale aj môj pán asistent, pracujeme na rôznych projektoch, na niekoľkých projektoch, kde, ktoré zasahujú mladých ľudí, úplne mladých ľudí od 14 do 21, 22 rokov. A zistili sme, všimli sme si, čo nás začalo veľmi prekvapovať v posledných asi päť-sedem rokov, že tá mládež je výrazne vulgárna, výrazne vulgárna. A to výrazne zdôrazňujem, že sú to ľudia, ktorí používajú mimoriadne hrubé slová, jedna vec. Druhé, neštítia sa mnohých, mnohých škaredých prejavov, pretože sú akýmsi podivuhodným spôsobom na ne zvyknutí. Vôbec im nevadí, nevadia mnohé sexuálne prejavy, pretože, ako som zistil, sú na ne výrazne zvyknutí. A sú na ne výrazne zvyknutí, pretože, no a toto pretože je podstatné, lebo sa s tým vo vysielaní začali výrazne veľa stretávať. No asi by som to povedal takto, pomyselnú čiaru dám na rok 1995, je rok 2013, čiže ľudia, ktorí dnes majú 18 rokov, sa narodili v '95. Dodnes ako 18-roční, ja si ich dovolím označiť, že to je multimediálna mládež, to je multimediálna mládež. Ony sa stretávajú s množstvom médií, ktoré pomaly nosíme vo vrecku, prístroj, ktorý je schopný vám sprostredkovať televízne vysielanie, rádiové vysielanie, internet, fotografie, úplne všetko, čo len chceme. My sme na to zvyknutí neboli a toto, táto ich multimediálnosť sa veľmi jasne výrazne prejavuje na tom, ako veľmi sú s tým ovplyvnení. Ako veľmi sú zasiahnutí tým, čo všetko sa vo vysielaní každého, každého štýlu toho média dá nájsť. Nuž televízne vysielanie je vo veľkej miere, má dopad na mladých ľudí, mladí ľudia radi pozerajú televízor a hovorím to o tých ľuďoch od '95 do 2013, 18-roční mladí ľudia ohromne zameraní na médiá a reálna skutočnosť z terénu, že sú dosť silným spôsobom vulgárni. Nuž a ja si myslím, že je to dopad toho, že neviem prečo, ale ministerstvo kultúry málo ochránilo mládež práve v tomto vážnom období vývoja, snáď medzi 9 až 18 rokov, málo ochránilo pred tým, aby sa stretávali s mravne závadnými programami, aby sa stretávali s vecami, ktoré by nemali vidieť. Pretože tu v tom období prebiehala, v tej období niekoľko posledných rokov prebiehala dlhá diskusia o tých označovaniach, čo sa môže do 7, od 7, do 12, od 12, do 15, od 15, do 18, po 18, vzniklo v predchádzajúcej úprave omnoho viacej symbolov označovania, čo bolo vhodné, nevhodné, a myslím si, že nastal v tom aj zmätok. A ja som, ja som tiež vyrastal a pamätám si, že akonáhle sa zjavila hviezdička, to boli jednoduchý symbol, rodičia zvolali: "Deti preč!" A čím bola väčšia, tým to bolo závadnejšie, tým to bolo menej vhodné. A takto nebol žiaden, žiaden problém rozlišovať tieto označovania. Malá hviezdička, veľká hviezdička, to bolo všetko. Ale množstvo označení ako úsmevček, neúsmevček, medvedík, účko, plus 7 a tak ďalej a tak ďalej, tých označení je veľa, vzniklo. Ja si myslím, že zaviedlo zmätok, ktorý nepomohol rodičom, aby sa v tom vedeli dobre orientovať.
Konkrétne tento návrh ministerstva kultúry, myslím si, že prináša možnosť, prináša do detského vysielania upútavky na programy, ktoré sú vhodné až pre dospelých. No a mne sa zdá, že toto je taký, taký zvláštny okruh, ktorý tu nastal, alebo, alebo výhybka, že pán minister prišiel s tým, že musíme sa zasadiť za to, aby tá vulgarizácia spoločnosti ustúpila, aby tá vulgarizácia ustúpila, a tá vulgarizácia je len v tom, v čom to nastáva, že produkujeme také dospelácke programy, ktoré jednoducho sú vhodné pre dospelých a sú vhodné pre dospelých, lebo vedia zmiesť tú, zniesť tú mieru hrubosti vulgarity alebo prejavov, ktoré patria proste pred oči dospelého človeka. No, tak by to malo byť a zrazu sme zistili alebo je tu možnosť, ktorú ministerstvo navrhuje, aby aj v detských programoch, ktoré sú vhodné len pre deti maloleté, boli upútavky, ktoré odkazujú na programy pre dospelých, teda aj na vulgárne a hrubé programy. A jediné odôvodnenie, ktoré uvádza ministerstvo, je, že samotná upútavka nebude problematická. Bude vhodná, bude natočená tak, aby bola vhodná pre deti aj maloleté, aby bola vhodná pre deti a mládež. Nuž a mne sa zdá, že tuto je obídené a porušené to právo a ten akcent, právo rodičov a ten akcent pôvodnej preambuly rady, pôvodnej preambuly, prepáčte, tej vyhlášky, ktorá hovorila, že chce posilniť postavenie rodičov v procese masovej komunikácie. No ale toto tak nie je. Jednoducho rodičia sa nemôžu ubrániť tomu, aby dieťa, ktoré pozerá nejakú rozprávku zrazu zbadalo upútavku, ktorá ho odkazuje na nejaký, nejaký program pre dospelých a ono si proste povie, že si to pozrie. Ja si myslím, že toto je podvod na tom dieťati, že to je podvod. Ale je to aj podvod na rodiča. Jednoducho rodič sa nemôže ubrániť tomu, že dieťa to môže chcieť sledovať, lebo mu niekto upútal pozornosť. No a dosť zjavne vychádza z tejto novely ministerstva kultúry, že, ja si myslím, že za tým je vidieť vplyv ľudí, ktorí možno, teda vplyv vysielateľov, ktorí prišli a jednoducho navrhli, že oni chcú upútavať pozornosť diváka na takéto programy, ale teda urobia to vhodným spôsobom. Mám za to, že toto jednoducho je veľmi problematická vec a spôsobí, že to vôbec nepomôže ochrane detí a nepomôže to rodičom v tom, aby sa mohli dostatočne starať o výchovu svojich detí a aby sme nenarušili ich duševné zdravie a emocionálny vývoj.
Ja by som navrhoval, aby táto vyhláška bola opäť zmenená takým spôsobom, aby sme neohrozovali mravný vývoj detí, aby sme neohrozovali to, akým spôsobom rodičia môžu chrániť svoje deti a byť si istý tým, na čo pozerajú.
Preto prednášam s kolegom Jozefom Viskupičom pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 13 znie:
V § 20 ods. 3 znie:
"(3) Programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav
a) klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupiny maloletých do 15 rokov sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hodiny do 20.00 hodiny,
b) klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupiny maloletých do 18 rokov, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hodiny do 22.00 hodiny,
2. V čl. I bod 14 znie:
14. V § 20 ods. 4 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie:
"Upútavka, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na program a iné zložky programovej služby, musí mať rovnaké označenie vhodnosti podľa jednotného systému označovania ako propagovaný program a iné zložky programovej služby."
3. V čl. I sa vypúšťajú body 15, 27 a 28.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
4. V čl. I bode 30 v § 67 ods. 3 písmeno c) znie:
"c) nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo neoznačil upútavku spôsobom podľa § 20 ods. 4,".
5. V čl. I v bode 32 v § 67 ods. 5 písm. d) znie:
"d) vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 15 rokov v čase od 6.00 hodiny do 20.00 hodiny [§ 20 ods. 3 písm. a)], vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 18 rokov v čase od 6.00 hodiny do 22.00 hodiny [§ 20 ods. 3 písm. b)] alebo nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom (§ 20 ods. 5),".
6. V čl.I v bode 33 v § 67 ods. 11 písm. e) znie:
"nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby § 20 ods. 4) alebo neoznačil upútavku spôsobom podľa § 20 ods. 4,".
7. V čl. I v bode 34 v § 67 ods. 11 písmeno i) znie:
"i) vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 15 rokov v čase od 6.00 hodiny do 20.00 hodiny [§ 20 ods. 3 písm. a)], vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 18 rokov v čase od 6.00 hodiny do 22.00 hodiny [§ 20 ods. 3 písm. b)] alebo nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom (§ 20 ods. 5),".
8. V čl. I sa vypúšťa bod 35.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Ďakujem a ďakujem za pozornosť a prosím vážených kolegov poslancov, aby tento návrh, ktorý sme predložili, bol prijatý. Ďakujem.