25. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Viskupič, vy ste si položili rečnícku otázku, citujem: "Bola moja účasť na výbore zaujímavá, alebo nie?" No hovorím to veľmi jednoducho a naozaj úprimne, vaša účasť na výbore je zaujímavá vždy preto, lebo viete, o čom hlasujete, viete, o čom hovoríte, o to ste na tomto výbore viac, pri tomto bode chýbali. Naozaj platí to, čo tu už tuná bolo raz povedané pri inom zákone, že zabudol opozičný poslanec Viskupič, za čo hlasoval ako koaličný poslanec Viskupič, to je tiež pravda, aj z tohto momentu sa treba pozerať na to, čo práve rozprávate, a ešte raz, skutočne vaša účasť na výbore je vždy zaujímavá. Vaša účasť na výbore je vždy prínosom, o to ste všetkým viacej chýbali, že ste ani pri tomto bode na tomto výbore neboli. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, veľmi dobre viete, že sme stále v legislatívnom procese, ktorý nie je stále ešte ukončený, a stále je možné k predmetnému zákonu podávať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Výbor je výborom aj preto, a preto sa na ňom poslanci zúčastňujú, aby tiež trošku obšírnejšie možno mohli sa k predmetnému návrhu zákona, ktorý sa prerokováva, vyjadriť, predložiť pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy formou, ktorá je jednoduchšia ako tu v pléne. Samozrejme, že výbor nie je takým veľkým spôsobom medializovaný, ako je medializovaná rozprava napríklad tu vo veľkej rokovacej sále Národnej rady. Takže nič nevidím neobvyklé, stávalo sa to aj v minulosti, myslím si, že aj vám ako vládnemu poslancovi, že ste na rokovaní predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých výbor rokoval a následne sa dostali do spoločnej správy, a rokovalo o tomto návrhu plénum Národnej rady.
Čo sa týka tých ďalších záležitostí, áno, je to nový zákon, medzi prvým a druhým čítaním prebiehalo ďalšie rokovanie odborníkov ministerstva kultúry, ja som klubový spravodajca za poslancov strany SMER, takže nič nevidím neobvyklé na mojom postupe a na tom, že som v tomto priebehu a v tomto procese s ministerstvom kultúry spolupracoval a predmetné pozmeňujúce návrhy som predložil skôr. Boli zavádzajúce tie vaše tvrdenia, ktoré sa objavili v tlači, a nebolo možné na ne v dostatočnom časovom predstihu reagovať, pretože, viete, že prvá informácia ovplyvňuje verejnosť a druhá v podstate... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Tiež si myslím, že či zostáva tá výčitka, že či by takto zásadné a masívne pozmeňujúce návrhy mohli byť doručené aj poslancom opozície alebo kolegom na výbore, nepočul som k tomu nič a ďakujem za to, že moja účasť na výbore je podnetná. Viete čo, ale mne sa, áno, predkladal som na výbore viacero pozmeňovákov či už v predchádzajúcom období, alebo toto, ale nikdy sa mi nestalo, že či už Krajcerove ministerstvo, alebo Maďaričove podávalo za mňa stanoviská. Proste, pán kolega Senko, ja držím v ruke stanoviská ministerstva kultúry k zavádzajúcim tvrdeniam mňa k vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Proste doteraz som nemal pocit, že hovorcom poslancov, či už vo výbore, alebo v parlamente, sa stáva teda ministerstvo a prijíma stanoviská k vášmu pozmeňovaciemu návrhu, ak sa, ak sa niekomu teda zdá, že sú zavádzajúce. V tom duchu mám pocit, že sme sa mohli baviť aj viacej o tom, že čo teda na nich bolo zavádzajúce, lebo k tomu ja odpoveď nedostávam.
Proste tá miera subjektivity narastá, vy ste sa snažili svojím pozmeňujúcim návrhom možno predchádzať niektorým možným výtkam z Európskej komisie, a preto si myslím, že ten legislatívny proces nie je v dobrej fáze, a preto som aj využil rokovanie pléna a dal procedurálny návrh na vzatie tohoto zákona späť na prepracovanie, aby sme ho nemuseli meniť väčším počtom ustanovení, ako samostatný zákon má.
Takže takisto nič neštandardné, tu stačí fakt zísť z kratšej cesty a nastaviť tie pravidlá poriadne. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, nebudem sa venovať tým procedúram, že či to malo alebo nemalo byť vo výbore, v akom poradí, v akej postupnosti, ja takúto zákonníckú optiku nemám. Najskôr chcel by som, samozrejme, podať krátky a pozmeňujúci alebo tak ako doplňujúci návrh, ktorý máte písomne doručený. Možno ešte trošku k samotnej podstate toho zákona, aj keď viem, že tie diskusie bývajú najmä v prvom čítaní, ale cítim potrebu to takto povedať.
Nedávno sa mi dostala do rúk kniha amerického františkána Richarda Rohra Nahá prítomnosť. Je to predovšetkým štúdia o kontemplácii prítomného okamihu.
Jeho hĺbka nám uniká, teda hĺbka toho okamihu, ak sa iba hrabeme v minulosti a kriesime jej prípadné triumfy alebo preretušujeme prehry a neúspechy. Rovnako nám nepomáha ani úzkostlivé čakanie na budúcnosť, v ktorej by sme sa radi videli. Výsledkom týchto časových projekcií je strata kontaktu s prítomnou realitou, ktorá má dosť svojich starostí.
Okrem tejto pomýlenej časovej optiky Richard Rohr za silný dôvod krízy našej civilizácie, aj keď nechcem používať veľké slová, považuje dualistické, duálne videnie. Zvlášť v politike sa táto neresť tvári ako spása. "V takomto rozdvojenom svete," píše autor, "je veľmi obtiažne prekročiť vlastné ego, vzdať sa túžby po ovládaní druhých a nepredvádzať sa na verejnosti. Všetko sa rozpadá na protiklady, napr. socialisti, liberáli verzus konzervatívci, a subjektívne vnímané nezadateľné nároky každej strany ju stavajú proti všetkým ostatným. Na takejto úrovni komunikácie už nie je miesto pre pravdu." Toľko citát z Richarda Rohra.
Ak by sme sa chceli pozrieť na pravdu o audiovizuálnom priemysle na Slovensku, a myslím, že nikto z nás tu nepochybuje, že tento priemysel generuje aj spoločenské, duchovné a kultúrne vízie, teda ak by sme sa chceli pozrieť na tento priemysel bez tohto dualistického videnia, potom by sme sa určite zhodli na konštatovaní, že tento priemysel je na veľmi biednej, žalostnej úrovni. Keďže som dlhoročným členom filmového klubu hádam od puberty a každý mesiac - a teraz v parlamente ešte viac - netrpezlivo čakám na mesačník Slovenského filmového ústavu, s radosťou vítam isté aggiornamento slovenského hraného i dokumentárneho filmu za ostatné dva až tri roky, dokonca aj so zahraničnými nomináciami a prestížnymi cenami.
Samozrejme, v komparatívnom rámci, napr. s českým, o poľskom ani nehovorím, ale snáď už aj s rumunským kinematografickým prostredím, musí byť možný optimizmus veľmi, veľmi relatívny. Tých filmov je ešte stále málo. Aj preto vítam prítomný návrh zákona, ktorý zriadením Audiovizuálneho fondu napráva našu macošskú reputáciu, ktorú má aj ministerstvo kultúry - a teraz nemyslím konkrétnu garnitúru - voči filmovej tvorbe. Aj keď iné fondy, ako napr. Pro Slovakia, Obnov svoj dom a mnohé ďalšie, boli štruktúrované inak, v mnohých parametroch posilnili proces umeleckej tvorby a kultúrne pozitívneho životného štýlu. Potiaľto sa asi na nedualistickej pravde zhodneme. Samozrejme, ako vždy, keď ide o verejné zdroje, problém sa dá zvrhnúť aj sa zvrháva na účelovosť, osoby, obsadenie, krytie, selektívnu objektívnosť, alebo ak chcete, spravodlivosť. Keďže nemám povahu kádrováka ani som nikdy nekradol, takže nepoznám mentalitu zlodeja, nech mi je dovolené tento krátky vstup uzavrieť myšlienkou Davida Berrebyho z Chicagskej univerzity, ktorý v sociologickej štúdii Us and Them hovorí, že videnie typu my a oni a dualistické myslenie, ktoré sa z neho odvodzuje, je základom všetkej nespokojnosti, mizérie a násilia vo svete. Prepáčte mi tento možno apolitický vstup.
Z tých vecných vecí, ktoré by som chcel teda uviesť, to, čo vám, čo sme napísali, je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý nám teda z vecnej stránky pripravil docent Oparty, filmár, pedagóg, ktorý pozná filmové prostredie dôverne, vie, ako fungujú jeho mechanizmy a aká je jeho insuficiencia, pokiaľ ide o zábezpeku zo strany štátu. Dovoľte, aby som ho predniesol.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kvasničku a Pavla Abrhana k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663, navrhujeme zmeniť takto:
V § 22 ods. 1 druhá veta, to je preambula alebo akýsi úvod toho ustanovenia § 22, navrhujeme za slová "audiovizuálne dielo" vložiť slová "alebo súbor najviac troch audiovizuálnych diel".
Takto navrhované do..., ak môžem to odôvodniť, takto navrhované doplnenie, zvyšuje medzinárodnú konkurencieschopnosť celého navrhovaného mechanizmu podpory filmového priemyslu, rozširuje jeho reálne možnosti použitia v praxi a vytvára tak ešte lepšie systémové predpoklady pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, ako aj pre uplatnenie investícií v tejto oblasti, čo tu bolo, myslím, aj pánom ministrom deklarované, čo je tento cieľ, zákon sleduje. Toľko k návrhu pozmeňovaciemu, odovzdám spravodajcovi. (Odovzdanie návrhu spravodajcovi.)
Ešte možno na dovysvetlenie dôvodu tohto návrhu, ktorý skôr rozširuje alebo teda doplňuje to, čo už je v zákone napísané, je to robené najmä s ohľadom na to, aby neboli diskvalifikovaní domáci producenti, a teda predovšetkým tvorcovia, ktorí sú odkázaní na slovenské, prípadne české finančné zdroje, aby sa neotvárala neúmerná šanca iným masívnejším, bohatším, vplyvnejším, prestížnejším, väčším producentom. To je všetko, ďakujem.

Pán minister, pán spravodajca, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, je nás tu pár, ja len pár vecí. Už v prvom čítaní som podporila snahu pána ministra vyrovnať sa našim susedom po niekoľkých rokoch a prijímať niektoré zásady, aby sme mali nejaký úžitok z toho, že tu budú realizované niektoré kinematografické produkcie.
Som rada, že keď sme upozornili na tie problémy, objavil sa ministerský návrh, veľký ministerský pozmeňovací návrh. Ja to oceňujem, pretože to znamená, že pán minister nás počúval, a nakoniec mala som pocit, že aj v tej prvej, v prvom čítaní tá debata sa niesla vo veľmi pozitívnom duchu a veľmi sme si svojím spôsobom rozumeli, ale chcem povedať, že nemám rada túto prax. Kládla som si otázku, čo bolo vlastne obsahom potom pripomienkového konania? Tie veci, ktoré sme my kritizovali, predsa boli dosť závažné a smerovali, samozrejme, k vylepšeniu tohto zákona. Preto sa pripájam k môjmu kolegovi pánu Viskupičovi, keďže nás netlačí čas, aby sa nám vrátil zákon do poslaneckej snemovne prepracovaný aj s týmto veľkým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vypracovalo ministerstvo. Snáď sa moji kolegovia nebudú tváriť, že tieto veci vypracovávajú sami, no tak už ale prestaňme si klamať do očí. Veď to je normálne, takže vládni poslanci prinášajú potom zmeny, ktoré vypracováva ministerstvo.
Takže ja by som sa prihovárala za to a som pripravená za to zahlasovať, pretože takto za to nemôžeme celkom zahlasovať, pretože vlastne nevieme. Ja rozumiem, pán minister, že v snahe, aby ste to doniesli do druhého čítania, tam píšete, že teda všetko to bude urobené vyhláškou. Musím sa priznať, že nie som proti vyhláške. Vyhláška má, je legitímna záležitosť a znamená, že pri akejkoľvek zmene nemusíte chodiť do parlamentu, čo ja považujem za pozitívne. Len ide o to, že či sa my dostaneme napríklad k takejto vyhláške a že či budeme môcť vôbec diskutovať s vami o tejto vyhláške, pretože, ako vidíte, naozaj sa seriózne tým zaoberáme a je našou, všetkých, myslím si, našou snahou, aby rozvoj kinematografie tu nastal. On aj nastáva našou domácou kinematografiou, len ešte stále nám chýba evaluácia. To znamená zhodnotenie vynaloženia peňazí.
A to by bola moja otázka aj na vás, pán minister, či počítate s tým, pretože ani v zákone, ani v praxi, v podstate, celej praxi aj grantového systému ministerstva kultúry sa ešte stále nezaoberáme evaluáciou, to znamená zhodnotením racionality vynaloženia peňazí. Takže či pripravujete niečo v rámci tej vyhlášky, akým spôsobom by sa dajme tomu po 2-3 rokoch zhodnotilo vlastne vynaloženie peňazí, lebo ako upozornil môjho kolega pán Viskupič, toto nie je zákon, ktorý predpokladá, nepredpokladá žiadne výdavky štátneho rozpočtu, naopak, predpokladá, a takže je našou psou povinnosťou, aby sme sa starali o to, aby sme aj takto vynaložené peniaze vyhodnotili.
Takže ja by som sa prikláňala za to, aby sme vrátili tento návrh zákona na dopracovanie, doplnenie možno ešte niektorých vecí, ako je napr. tá evaluácia, a potom bez problémov za to zahlasovali. Je to v rámci, je to, myslím, v mene dobrého zákona a to sme povinní predložiť našim občanom. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca, na záver k tomuto chcel by som, zámerne som rozdelil rozpravu na dve časti a prihlásil som sa do ústnej aj časti, kde by som sa chcel venovať len jednému konkrétnej, konkrétnemu ustanoveniu. Predpokladal som, teda že by sa mohol aj nejaký vládny poslanec v rozprave vyjadriť. Tak ja to nechám teda v rovine rečníckej otázky na pána poslanca Senka a možno v záverečnom slove sa dostane k odpovedi na túto konkrétne otázku.
Čiže keďže tento predmetný pozmeňujúci návrh výboru vieme a poslalo k nemu ministerstvo kultúry stanovisko, teda k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka.
V predmetnom návrhu, ktorý bol predložený na výbore, v bode 12 sa teda mení to, čo aj pán poslanec Sulík ocenil a predtým kritizoval, že sa vypúšťa: celkový rozpočet filmového projektu je naplánovaný v sume nižšej ako 2,5 milióna eur a slová "2,5 milióna eur" sa nahrádzajú slovami "suma podľa § 22 ods. 1 písm. c)".
Ja si teda dovolím zacitovať, čo teda v tom predmetnom písmene c) sa nachádza a prečo si myslím, že tie subjektívne dôvody narástli a narástli, presiahli podľa mňa únosnú mieru. Čiže podľa tohoto predmetného § 22 ods. a, § 22a ods. 1 v bode c) sa hovorí, že "finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho prostriedku poskytuje fond na realizáciu filmového projektu v súvislosti s vytvorením diela, ktorého boli oprávnené výdavky minimálne vo výške ustanovenej vo všeobecne záväznom právnom predpise" - a pozor -, "ktoré vydá ministerstvo samo". Čiže predtým v zákone nastavená presná suma, teraz nastavené - nie suma, ktorá vyplýva z rozhodnutia Audiovizuálneho fondu alebo teda z tej rozhodovacej identity, ale vydá ministerstvo. Čiže nie je pravdou to, čo píše v stanovisku ministerstvo kultúry k stanovisku k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Senka ako po druhé, že "celý novonavrhovaný dotačný mechanizmus pre podporu audiovizuálneho priemyslu je postavený tak, že sa jedná o systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje." To je v stanovisku. Čiže je postavený ako systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje. Dotácia po splnení podmienok poskytuje každému žiadateľovi. Tieto podmienky určí právna norma a potvrdí Európska komisia v rámci notifikácie schémy štátnej pomoci. Čiže kde je tá rozhodujúca entita, hovorí tento ods. 4, to znamená vydá všeobecne záväzný právny predpis, to je tá norma a ten vydá ministerstvo. Je to v tom návrhu zákona, čiže ak máme byť korektní, na čo vyzýva predseda výboru, tak teda buďme korektní, čiže tá rozhodujúca entita, ktorá rozhoduje o tom, ako budú použité finančné prostriedky v súvislosti s vytvorením diela, bude to definované v podzákonnej norme, môžem rozumieť v snahe teda vyhovieť Európskej komisii a túto podzákonnú normu z hľadiska tohoto vydá ministerstvo. Takže ten subjektívny moment, môžme sa zakrývať tou Úniou, nemusíme, ale netvrďme tu, že sa jedná o automatický systém podpory a je nárokovateľný, proste nárokovateľný. Ja tam, ako nech to čítame zhora, zdola, žiadny automatický systém podpory nefunguje, je to v gescii ministerstva kultúry podľa teda parametrov, ktoré si nastaví vo vyhláške, samo to tu definuje a ja mám totižto jeden zásadný problém a nehnevajte sa na mňa, proste neverím ja vláde ľudí, ak nebudeme mať nastavené dostatočné parametre zákonné, to znamená vláda zákonov a pravidiel.
Ja mám totižto aj pri tomto návrhu zákona jeden zásadný problém, keď sme sa bavili s ľuďmi, ktorí chceli hájiť naše farby a majú teda právnické vzdelanie a máme entitu právnikov, ktorí sa venujú a rozoberajú tieto zákony, keď sme ich prijímali, tak sme im definovali také tie základné požiadavky, čo na nich máme, a to bolo, že nájdi v navrhovaných zákonoch, či sú vládne, opozičné alebo naše, skús nájsť verejný záujem, ak je dobrý, podporíme, nezáleží na politickom tričku, ak je zlý, definuj ako by sa dal urobiť lepšie. V poslednom čase máme však obrovský problém aj s týmito ľuďmi, lebo skôr nám hovoria, že pracujú pod tlakom a pod takým mottom, že dívajú sa na zákony a musia sa tak dívať, lebo z veľa zákonov to proste trčí, možno, možno aj z tohoto, lebo sa zvyšuje miera subjektivity, a musia pracovať s parametrom - nájdi lobistu a snaž sa ho odstrániť. Proste do tohoto stavu nie je dobré, že sme sa dostali, a myslím si, že dávať rozhodovacie kompetencie aj pri nakladaní, z finančných prostriedkov, ktoré nie sú ani ministrove, ani naše, proste sú v štátnom rozpočte, by sme mali nastaviť pravidlá tak, že ktokoľvek, nie, či je zafarbený načerveno, namodro, naoranžovo, nazeleno, ak má kvalitný projekt, ktorý prejde v tomto prípade kultúrnym testom, by malo byť jedno, o akú hranicu sa uchádza, a mala by tam byť čo najväčšia možná miera zásahu politika, politickej reprezentácie. Dajme to naozaj tam, kde by ste to chceli mať a kde v tom stanovisku to uvádzate, pretože to, čo čítame v zákone, tak naozaj - a nehnevajte sa na mňa - nie je a nie je to teda interpretácia len mňa samého, ale aj ľudí, ktorí sa do tohoto vyznajú, a myslím si, že ten právny konštrukt naozaj nie je dobrý.
Toľko na záver iba k jednej tejto konkrétnej výhrade. Ja som si dovolil teda zacitovať aj v miere 7 minút priamo z tela zákona, aby bolo jasné, o čom sa bavíme. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. V 90. rokoch sa slovenský film ocitol prakticky v bode nula, možno mínus 10, mínus 100. A niekedy, nechcem to presne definovať rokom, už aj preto nie, aby to nebolo spájané len s mojou osobou, dajme tomu už v období Dzurindovej vlády začalo sa s rozmýšľaním a aj pokusmi začať slovenský film systematicky obnovovať. Možno som mal to šťastie, že mne sa podarilo práve, ale aj s podporou vtedajšej opozície zriadiť Audiovizuálny fond, jednoducho chcem povedať, že postupujeme nejakým spôsobom v tejto oblasti systematicky. Som rád, že zaznieva aj to, že táto podpora prináša ovocie, čo môžeme vidieť alebo diváci môžu vidieť v kinách, prichádzajú aj nejaké ocenenia. Samozrejme, dlho, dlho ešte môže trvať a bude trvať, ak to vôbec niekedy tak bude, že sa budeme môcť porovnávať so štátmi, ktoré majú oveľa hlbšiu a dlhšiu tradíciu filmovej tvorby. Radi sa porovnávame s Čechmi, ale zabúdame na to, že v Čechách sa filmy krútili v 30. rokoch, v 40. rokoch. U nás sa začalo po druhej svetovej vojne a je tam aj tomu adekvátne a vždy bolo adekvátne zázemie autorské a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem vás týmto zaťažovať. Chcel som len povedať, že jednoducho prikračujeme k ďalšiemu nejakému kroku, aby sme sa zase dostali o kus ďalej. Áno, ako hovorila pani poslankyňa Vášáryová, zase v porovnaní so susedmi niečo dobiehame, no ale tak dobiehame. Tak ale to neznamená, že sa o to nebudeme pokúšať. Tým som len chcel uviesť, že aj rád počujem určitú empatiu aj zo strany opozície, ale aj chcem teda potvrdiť to, že je to nejaká systematická už dlhoročná činnosť ministerstiev kultúry, ak chcete naprieč, či už jedni prispeli tým, že nezvalcovali to, čo urobili druhí, alebo sa iní pokúšajú prísť s niečím novým. A takto by som bol rád, keby ste chápali aj novelizáciu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorým zavádzame podporu pre veľké filmové produkcie. Samozrejme, tým sa myslí alebo tá prax sa očakáva, že bude znamenať najmä veľké zahraničné produkcie, a asi všetci alebo tí, ktorí to trošku sledujú, vedia, kde asi tie veľké produkcie vznikajú, väčšinou za veľkou mlákou. Ale nie sú vylúčené aj veľké európske produkcie.
A teraz pár poznámok k rozprave, ako tu, ako tu bola. Nezmieňoval by som sa o tom, ale pán Viskupič sa dvakrát vrátil k tomu alebo dvakrát kládol otázku, že teda čo to je, že ministerstvo vydalo stanovisko na jeho tvrdenia, ktoré sa dotýkali pozmeňovacieho návrhu, ktoré podal pán poslanec Senko. No ale veď v tom vašom tvrdení vy ste sa dotýkali mojej osoby a ministerstva, lebo z vášho tvrdenia vyplývalo, pán poslanec, že, a voči tomu som sa musel ohradiť, že dotácie, o dotáciách pre filmové produkcie má rozhodovať minister kultúry. No ale potom ste buď nepochopili veci, alebo nechcete pochopiť. Jednoducho dotačný mechanizmus bude výlučne v pôsobnosti Audiovizuálneho fondu a na tom nemení nič ani ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Senka, ktorý napokon, keby ste boli na tom výbore v tom čase, keď to predkladal, on aj tak uviedol, že to vzniklo v spolupráci s ministerstvom kultúry, čiže my sme nič netajili a poviem aj dôvod, prečo prišiel takýto relatívne veľký pozmeňovací návrh, zhodou okolností vy ste tu doobeda predkladali tiež, vy sám osobne, pozmeňovací návrh k tristoosmičke, ktorý mal 14 bodov, a zrazu vám vadí, že cez výbor ide pozmeňujúci návrh, ktorý má povedzme 25 bodov. Ale dobre, aj o to je, aj o tom sa môžme baviť. Ale jednoducho my sme v priebehu konzultácie s našimi partnermi naozaj, povedal by som, si uvedomili to riziko, že po schválení zákona v procese notifikácie niektoré veci môžu naraziť a my by sme sa museli možno kvôli parciálnej veci znovu vrátiť k celému legislatívnemu procesu. Áno, ale aj preto celkom neobstojí, pán Viskupič, vaše odporúčanie, vaša požiadavka, že najprv aby sme si veci notifikovali, a potom s tým prišli so zákonom. Jednoducho proces notifikácie nastáva až potom, čo je zákon schválený.
Citovali ste § 22 ods. 5 o tom, že neexistuje právny nárok na poskytnutie tej dotácie alebo toho stimulu. No, viete, to je formulácia pre prípad, poviem to tak v úvodzovkách, živelnej pohromy. Na žiadny, na žiadnu dotáciu neexistuje právny nárok. A dokonca by som povedal, že ten systém, to je automatický systém prideľovania alebo poskytovania týchto, týchto dotácií, je o absencii subjektívneho rozhodovania, nie o nároku automatickom. A to, že nejde o subjektívne rozhodovanie, jednoducho je to nejaký test kultúrny, ktorý sa boduje a ktorý svojím spôsobom má vylúčiť extrémy. Ale tam nie je žiadna komisia. Jednoducho splnia sa kritériá kultúrneho testu, predložia sa príslušné dokumenty a Audiovizuálny fond vydá príslušné potvrdenia a rozhodnutia a dospeje sa po minutí oprávnených výdavkov aj nakoniec k tomu, že dostane tá spoločnosť tých 20 % z tých oprávnených výdavkov.
Návrh, ktorý podal pán poslanec Kvasnička, ja mu rozumiem, aj presne viem ten zámer, on vychádza z prostredia našich producentov, ale tento systém je určený pre podporu veľkých projektov, nie pre súhrn malých projektov. Naši producenti majú pre podporu svojich diel k dispozícii dotačný systém Audiovizuálneho fondu, plus ak sa im podarí dať dohromady, dať prostriedky s verejnoprávnym vysielateľom, kde najmä na to idú prostriedky zo zmluvy so štátom. Takže ja o týchto veciach viem, ale toto je zamerané v tejto chvíli týmto spôsobom. Poznám, samozrejme, tie názory našich producentov, ale zase im nič nebráni, aby spájali svoje sily s veľkými produkciami. Myslím, že toho sú schopní, nakoniec určite aj pán Oparty, ktorého ste zmienili.
O tej vyhláške určite, pani poslankyňa Vášáryová, budete vedieť, lebo vyhláška musí prechádzať procesom medzirezortného pripomienkového konania. A opäť vy ste hovorili o tom, že my sme, aby sme si neklamali, že ten pozmeňovák proste vznikol v spolupráci s ministerstvom. Ale ani vy ste tam, myslím, neboli, takže pán poslanec Senko ho tak aj predložil. Čiže nikto to, nikto to, nikto to netajil. Ja verím, že Audiovizuálny fond mal by to už dnes robiť, a netýka sa len týchto veľkých produkcií v budúcnosti, ale tých menších, že, a na to je aj zriadený, aj nezávislý od ministerstva, má na to aj kapacity, aby evaluoval alebo jednoducho aj vyhodnocoval spätne, no mal by to robiť. Ako už ja nebudem sa starať do inštitúcie, ktorá v tomto zmysle sa má nejako rozvíjať individuálne. Pracujeme aj na fonde pre umenie, zase istú oblasť by sme chceli odčleniť. Takisto jeden z dôvodov, prečo, a ja to tak aj chápem, je, aby bol priestor a kapacity na vyhodnocovanie, čo sa stane alebo aké výsledky boli dosiahnuté z podpory jednotlivých umeleckých podujatí. Jednoducho takáto spätná väzba, áno, to v tej, možno v takej miere, aké by to bolo žiaduce, napríklad ministerstvo kultúry schopné nie je. Jednoducho nie je v silách úradníkov na ministerstve kultúry poskytovať túto spätnú väzbu, ako kvalitatívne, obsahovo dopadlo konkrétne podujatie. Verím, že Audiovizuálny fond toho by mal alebo mal byť schopný a takisto fond pre umenie by v budúcnosti toho mal byť schopný pre tie oblasti, kam bude distribuovať svoju podporu.
A ešte pre také ako ubezpečenie, že ministerstvo kultúry nemôže s tou vyhláškou čokoľvek robiť, je to, že po notifikácii schémy sa nemôže vyhláška meniť, lebo tie pravidlá budú v schéme, ktorá, ktorej bude vyhláška súčasťou. Takže tam netreba mať obavu, že by sa svojvoľne, mohlo si ministerstvo potom robiť, jednoducho veď to tiež bude podliehať procesu notifikácie. Toľko z mojej strany zatiaľ do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem. Chcem oceniť, že pán minister, čo tu nebýva veľmi často zvykom, vystúpil v rozprave k tomuto bodu, čiže môžem položiť aj doplňujúcu otázku a ona je veľmi konkrétna. Čo sa stane, teda v tom prípade, ak budú podané viaceré žiadosti na dotačnú schému a celková suma týchto žiadostí bude prevyšovať možnosti dotačnej schémy, čiže bude treba rozhodnúť, ktorý zo subjektov dotáciu dostane a ktorý nie, alebo sa pristúpi k tomu, že budú ponížené tie nároky pre všetkých ostatných? Ale to takisto v tom zákone definované nie je. Čiže bude vynegociovaná, notifikovaná nejaká dotačná schéma, ktorú množstvo žiadostí prevýši, a potom kto teda rozhodne, ak vy sami tvrdíte, že nie je žiadna komisia a je tu nejaká nárokovateľnosť? Čiže sú len tri možné scenáre. Buď to teda prevýši, to znamená, budú tu tri projekty, ktoré presahujú milión korún, ktorý sa vynegociuje, a dokopy budú tvoriť 1,2 mil., jeden z nich bude milión a druhý dve po stotisíc, tak dostanú iba ten, kto má ten 1 milión, alebo ako sa teda k tomu bude pristupovať, lebo to tam nenájdeme.
A druhý, dúfam, že to stihnem, teda keď, čo sa stane, keď Európska komisia vyhodnotí, že tá suma XY síce neohrozí vnútorný trh, a minister kultúry rozhodne o nižšej povolenej podľa toho, či to bude vyhovovať jemu spriazneným subjektom, a bude tak robiť priebežne a každoročne podľa svojich aktuálnych potrieb vyhláškou ministerstva. To je ako keby, môžme to nazvať aj vyššia miera paranoje, ale v tom duchu, že počítajme síce s dobrým, ale pripravme sa na to najhoršie, často to tu spomína poslanec Hlina. Čiže čo sa stane v tom, v tomto prípade, ak naozaj tvrdíte, že sa jedná o reálny automatický mechanizmus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Tiež chcem oceniť, pán minister, že v rámci rozpravy ste vystúpili, a predpokladám, že aj na Viskupičove, ale aj na moje otázky, že teda ešte dostaneme odpoveď vo vašej faktickej.
Dovolím si vás poopraviť. Povedali ste, že na žiadnu dotáciu neexistuje právny nárok. Na poľnohospodárske dotácie napríklad existuje právny nárok. Čiže toto nie je pravdivé a dokonca si dovolím tvrdiť, že čím je ten právny nárok pevnejší a jasnejší, jednoduchšie pravidlá a tak ďalej, tým je to celé spravodlivejšie, odhliadnuc od toho, že akékoľvek dotácie spôsobujú nerovnosti a problémy.
Spomenuli ste ten kultúrny test, a že teda keď podľa neho spĺňa nejaký projekt podmienky, že Audiovizuálny fond vydá rozhodnutie. Ja si tiež nemyslím, že minister alebo nejaký úradník, ktorý zo dňa na deň bude meniť podmienky, lebo podľa toho kultúrneho testu vyšlo niečo, čo sa, čo sa mu nepozdáva. Čiže z tohto pohľadu, si myslím, ten systém je, ako ho navrhujete, už len nastavený ako funkčne. Ale ešte raz by som chcel zopakovať, keď dáte do kultúrneho testu príliš veľa kritérií, ktoré sú vyslovene subjektívne, keď dve tretiny bodov sa získa na základe subjektívnych kritérií, tak vlastne potom robíte z toho kultúrneho testu už len akúsi, akúsi kamufláž. Veď kolega Viskupič uviedol práve tie kritériá, ktoré sú subjektívne. A opäť môj návrh, že či by nestálo za to sa nad tým ešte raz zamyslieť a tie kritériá viac zobjektívniť, resp. keď to nie je len tak jednoducho možné, tak napríklad priradiť menej bodov tým subjektívnym a viacej bodov k tým objektívnym kritériám. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa vrátim k tomu hodnoteniu, pán minister.
Sú dve možnosti hodnotiť na základe kvantitatívnych kritérií, ktoré sú spočítateľné, alebo na základe nejakých kvalitatívnych. Ale jediné hodnotenie kvalitatívne je možné dosiahnuť od nezávislého subjektu.
Vy hovoríte o tom, že by to hodnotenie mohlo prísť od Audiovizuálneho fondu, ale v tomto zmysle Audiovizuálny fond nie je nezávislý subjekt, v hodnotení týchto filmov, pretože fond presadzuje svoje projekty. Čiže v tomto zmysle nie je nezávislý, na to chcem upozorniť. A nie je nezávislý aj preto, pán minister, pretože ten fond nie je postavený tak, ako sme napríklad počuli v Trenčianskych Tepliciach, je postavený napr. fínsky alebo írsky kinematografický fond. Tam sú konkurujúce si skupiny dramaturgov a každý ten dramaturg si zodpovedá za svoj projekt. Čiže tá zodpovednosť za to je jasne daná a tí druhí to môžu hodnotiť ako nezávislí. Takže už tým, že fond je postavený tak mono-, mono-, nie konkurencieschopnosti viacerých subjektov vo vnútri toho fondu, tým pádom nám vzniká problém, kto by mal hodnotiť racionálne použitie peňazí. Na základe tohto hodnotenia by bolo ale možné potom zlepšovať veľmi automaticky a na základe kritickej analýzy prácu toho fondu. A o to mne išlo, pán minister.