25. schôdza

Ďakujem pani poslankyni. Posledný prihlásený rečník do rozpravy je pán Viskupič.

Ďakujem, pani predsedajúca, na záver k tomuto chcel by som, zámerne som rozdelil rozpravu na dve časti a prihlásil som sa do ústnej aj časti, kde by som sa chcel venovať len jednému konkrétnej, konkrétnemu ustanoveniu. Predpokladal som, teda že by sa mohol aj nejaký vládny poslanec v rozprave vyjadriť. Tak ja to nechám teda v rovine rečníckej otázky na pána poslanca Senka a možno v záverečnom slove sa dostane k odpovedi na túto konkrétne otázku.
Čiže keďže tento predmetný pozmeňujúci návrh výboru vieme a poslalo k nemu ministerstvo kultúry stanovisko, teda k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka.
V predmetnom návrhu, ktorý bol predložený na výbore, v bode 12 sa teda mení to, čo aj pán poslanec Sulík ocenil a predtým kritizoval, že sa vypúšťa: celkový rozpočet filmového projektu je naplánovaný v sume nižšej ako 2,5 milióna eur a slová "2,5 milióna eur" sa nahrádzajú slovami "suma podľa § 22 ods. 1 písm. c)".
Ja si teda dovolím zacitovať, čo teda v tom predmetnom písmene c) sa nachádza a prečo si myslím, že tie subjektívne dôvody narástli a narástli, presiahli podľa mňa únosnú mieru. Čiže podľa tohoto predmetného § 22 ods. a, § 22a ods. 1 v bode c) sa hovorí, že "finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho prostriedku poskytuje fond na realizáciu filmového projektu v súvislosti s vytvorením diela, ktorého boli oprávnené výdavky minimálne vo výške ustanovenej vo všeobecne záväznom právnom predpise" - a pozor -, "ktoré vydá ministerstvo samo". Čiže predtým v zákone nastavená presná suma, teraz nastavené - nie suma, ktorá vyplýva z rozhodnutia Audiovizuálneho fondu alebo teda z tej rozhodovacej identity, ale vydá ministerstvo. Čiže nie je pravdou to, čo píše v stanovisku ministerstvo kultúry k stanovisku k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Senka ako po druhé, že "celý novonavrhovaný dotačný mechanizmus pre podporu audiovizuálneho priemyslu je postavený tak, že sa jedná o systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje." To je v stanovisku. Čiže je postavený ako systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje. Dotácia po splnení podmienok poskytuje každému žiadateľovi. Tieto podmienky určí právna norma a potvrdí Európska komisia v rámci notifikácie schémy štátnej pomoci. Čiže kde je tá rozhodujúca entita, hovorí tento ods. 4, to znamená vydá všeobecne záväzný právny predpis, to je tá norma a ten vydá ministerstvo. Je to v tom návrhu zákona, čiže ak máme byť korektní, na čo vyzýva predseda výboru, tak teda buďme korektní, čiže tá rozhodujúca entita, ktorá rozhoduje o tom, ako budú použité finančné prostriedky v súvislosti s vytvorením diela, bude to definované v podzákonnej norme, môžem rozumieť v snahe teda vyhovieť Európskej komisii a túto podzákonnú normu z hľadiska tohoto vydá ministerstvo. Takže ten subjektívny moment, môžme sa zakrývať tou Úniou, nemusíme, ale netvrďme tu, že sa jedná o automatický systém podpory a je nárokovateľný, proste nárokovateľný. Ja tam, ako nech to čítame zhora, zdola, žiadny automatický systém podpory nefunguje, je to v gescii ministerstva kultúry podľa teda parametrov, ktoré si nastaví vo vyhláške, samo to tu definuje a ja mám totižto jeden zásadný problém a nehnevajte sa na mňa, proste neverím ja vláde ľudí, ak nebudeme mať nastavené dostatočné parametre zákonné, to znamená vláda zákonov a pravidiel.
Ja mám totižto aj pri tomto návrhu zákona jeden zásadný problém, keď sme sa bavili s ľuďmi, ktorí chceli hájiť naše farby a majú teda právnické vzdelanie a máme entitu právnikov, ktorí sa venujú a rozoberajú tieto zákony, keď sme ich prijímali, tak sme im definovali také tie základné požiadavky, čo na nich máme, a to bolo, že nájdi v navrhovaných zákonoch, či sú vládne, opozičné alebo naše, skús nájsť verejný záujem, ak je dobrý, podporíme, nezáleží na politickom tričku, ak je zlý, definuj ako by sa dal urobiť lepšie. V poslednom čase máme však obrovský problém aj s týmito ľuďmi, lebo skôr nám hovoria, že pracujú pod tlakom a pod takým mottom, že dívajú sa na zákony a musia sa tak dívať, lebo z veľa zákonov to proste trčí, možno, možno aj z tohoto, lebo sa zvyšuje miera subjektivity, a musia pracovať s parametrom - nájdi lobistu a snaž sa ho odstrániť. Proste do tohoto stavu nie je dobré, že sme sa dostali, a myslím si, že dávať rozhodovacie kompetencie aj pri nakladaní, z finančných prostriedkov, ktoré nie sú ani ministrove, ani naše, proste sú v štátnom rozpočte, by sme mali nastaviť pravidlá tak, že ktokoľvek, nie, či je zafarbený načerveno, namodro, naoranžovo, nazeleno, ak má kvalitný projekt, ktorý prejde v tomto prípade kultúrnym testom, by malo byť jedno, o akú hranicu sa uchádza, a mala by tam byť čo najväčšia možná miera zásahu politika, politickej reprezentácie. Dajme to naozaj tam, kde by ste to chceli mať a kde v tom stanovisku to uvádzate, pretože to, čo čítame v zákone, tak naozaj - a nehnevajte sa na mňa - nie je a nie je to teda interpretácia len mňa samého, ale aj ľudí, ktorí sa do tohoto vyznajú, a myslím si, že ten právny konštrukt naozaj nie je dobrý.
Toľko na záver iba k jednej tejto konkrétnej výhrade. Ja som si dovolil teda zacitovať aj v miere 7 minút priamo z tela zákona, aby bolo jasné, o čom sa bavíme. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. O slovo v rámci rozpravy požiadal pán minister, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. V 90. rokoch sa slovenský film ocitol prakticky v bode nula, možno mínus 10, mínus 100. A niekedy, nechcem to presne definovať rokom, už aj preto nie, aby to nebolo spájané len s mojou osobou, dajme tomu už v období Dzurindovej vlády začalo sa s rozmýšľaním a aj pokusmi začať slovenský film systematicky obnovovať. Možno som mal to šťastie, že mne sa podarilo práve, ale aj s podporou vtedajšej opozície zriadiť Audiovizuálny fond, jednoducho chcem povedať, že postupujeme nejakým spôsobom v tejto oblasti systematicky. Som rád, že zaznieva aj to, že táto podpora prináša ovocie, čo môžeme vidieť alebo diváci môžu vidieť v kinách, prichádzajú aj nejaké ocenenia. Samozrejme, dlho, dlho ešte môže trvať a bude trvať, ak to vôbec niekedy tak bude, že sa budeme môcť porovnávať so štátmi, ktoré majú oveľa hlbšiu a dlhšiu tradíciu filmovej tvorby. Radi sa porovnávame s Čechmi, ale zabúdame na to, že v Čechách sa filmy krútili v 30. rokoch, v 40. rokoch. U nás sa začalo po druhej svetovej vojne a je tam aj tomu adekvátne a vždy bolo adekvátne zázemie autorské a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem vás týmto zaťažovať. Chcel som len povedať, že jednoducho prikračujeme k ďalšiemu nejakému kroku, aby sme sa zase dostali o kus ďalej. Áno, ako hovorila pani poslankyňa Vášáryová, zase v porovnaní so susedmi niečo dobiehame, no ale tak dobiehame. Tak ale to neznamená, že sa o to nebudeme pokúšať. Tým som len chcel uviesť, že aj rád počujem určitú empatiu aj zo strany opozície, ale aj chcem teda potvrdiť to, že je to nejaká systematická už dlhoročná činnosť ministerstiev kultúry, ak chcete naprieč, či už jedni prispeli tým, že nezvalcovali to, čo urobili druhí, alebo sa iní pokúšajú prísť s niečím novým. A takto by som bol rád, keby ste chápali aj novelizáciu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorým zavádzame podporu pre veľké filmové produkcie. Samozrejme, tým sa myslí alebo tá prax sa očakáva, že bude znamenať najmä veľké zahraničné produkcie, a asi všetci alebo tí, ktorí to trošku sledujú, vedia, kde asi tie veľké produkcie vznikajú, väčšinou za veľkou mlákou. Ale nie sú vylúčené aj veľké európske produkcie.
A teraz pár poznámok k rozprave, ako tu, ako tu bola. Nezmieňoval by som sa o tom, ale pán Viskupič sa dvakrát vrátil k tomu alebo dvakrát kládol otázku, že teda čo to je, že ministerstvo vydalo stanovisko na jeho tvrdenia, ktoré sa dotýkali pozmeňovacieho návrhu, ktoré podal pán poslanec Senko. No ale veď v tom vašom tvrdení vy ste sa dotýkali mojej osoby a ministerstva, lebo z vášho tvrdenia vyplývalo, pán poslanec, že, a voči tomu som sa musel ohradiť, že dotácie, o dotáciách pre filmové produkcie má rozhodovať minister kultúry. No ale potom ste buď nepochopili veci, alebo nechcete pochopiť. Jednoducho dotačný mechanizmus bude výlučne v pôsobnosti Audiovizuálneho fondu a na tom nemení nič ani ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Senka, ktorý napokon, keby ste boli na tom výbore v tom čase, keď to predkladal, on aj tak uviedol, že to vzniklo v spolupráci s ministerstvom kultúry, čiže my sme nič netajili a poviem aj dôvod, prečo prišiel takýto relatívne veľký pozmeňovací návrh, zhodou okolností vy ste tu doobeda predkladali tiež, vy sám osobne, pozmeňovací návrh k tristoosmičke, ktorý mal 14 bodov, a zrazu vám vadí, že cez výbor ide pozmeňujúci návrh, ktorý má povedzme 25 bodov. Ale dobre, aj o to je, aj o tom sa môžme baviť. Ale jednoducho my sme v priebehu konzultácie s našimi partnermi naozaj, povedal by som, si uvedomili to riziko, že po schválení zákona v procese notifikácie niektoré veci môžu naraziť a my by sme sa museli možno kvôli parciálnej veci znovu vrátiť k celému legislatívnemu procesu. Áno, ale aj preto celkom neobstojí, pán Viskupič, vaše odporúčanie, vaša požiadavka, že najprv aby sme si veci notifikovali, a potom s tým prišli so zákonom. Jednoducho proces notifikácie nastáva až potom, čo je zákon schválený.
Citovali ste § 22 ods. 5 o tom, že neexistuje právny nárok na poskytnutie tej dotácie alebo toho stimulu. No, viete, to je formulácia pre prípad, poviem to tak v úvodzovkách, živelnej pohromy. Na žiadny, na žiadnu dotáciu neexistuje právny nárok. A dokonca by som povedal, že ten systém, to je automatický systém prideľovania alebo poskytovania týchto, týchto dotácií, je o absencii subjektívneho rozhodovania, nie o nároku automatickom. A to, že nejde o subjektívne rozhodovanie, jednoducho je to nejaký test kultúrny, ktorý sa boduje a ktorý svojím spôsobom má vylúčiť extrémy. Ale tam nie je žiadna komisia. Jednoducho splnia sa kritériá kultúrneho testu, predložia sa príslušné dokumenty a Audiovizuálny fond vydá príslušné potvrdenia a rozhodnutia a dospeje sa po minutí oprávnených výdavkov aj nakoniec k tomu, že dostane tá spoločnosť tých 20 % z tých oprávnených výdavkov.
Návrh, ktorý podal pán poslanec Kvasnička, ja mu rozumiem, aj presne viem ten zámer, on vychádza z prostredia našich producentov, ale tento systém je určený pre podporu veľkých projektov, nie pre súhrn malých projektov. Naši producenti majú pre podporu svojich diel k dispozícii dotačný systém Audiovizuálneho fondu, plus ak sa im podarí dať dohromady, dať prostriedky s verejnoprávnym vysielateľom, kde najmä na to idú prostriedky zo zmluvy so štátom. Takže ja o týchto veciach viem, ale toto je zamerané v tejto chvíli týmto spôsobom. Poznám, samozrejme, tie názory našich producentov, ale zase im nič nebráni, aby spájali svoje sily s veľkými produkciami. Myslím, že toho sú schopní, nakoniec určite aj pán Oparty, ktorého ste zmienili.
O tej vyhláške určite, pani poslankyňa Vášáryová, budete vedieť, lebo vyhláška musí prechádzať procesom medzirezortného pripomienkového konania. A opäť vy ste hovorili o tom, že my sme, aby sme si neklamali, že ten pozmeňovák proste vznikol v spolupráci s ministerstvom. Ale ani vy ste tam, myslím, neboli, takže pán poslanec Senko ho tak aj predložil. Čiže nikto to, nikto to, nikto to netajil. Ja verím, že Audiovizuálny fond mal by to už dnes robiť, a netýka sa len týchto veľkých produkcií v budúcnosti, ale tých menších, že, a na to je aj zriadený, aj nezávislý od ministerstva, má na to aj kapacity, aby evaluoval alebo jednoducho aj vyhodnocoval spätne, no mal by to robiť. Ako už ja nebudem sa starať do inštitúcie, ktorá v tomto zmysle sa má nejako rozvíjať individuálne. Pracujeme aj na fonde pre umenie, zase istú oblasť by sme chceli odčleniť. Takisto jeden z dôvodov, prečo, a ja to tak aj chápem, je, aby bol priestor a kapacity na vyhodnocovanie, čo sa stane alebo aké výsledky boli dosiahnuté z podpory jednotlivých umeleckých podujatí. Jednoducho takáto spätná väzba, áno, to v tej, možno v takej miere, aké by to bolo žiaduce, napríklad ministerstvo kultúry schopné nie je. Jednoducho nie je v silách úradníkov na ministerstve kultúry poskytovať túto spätnú väzbu, ako kvalitatívne, obsahovo dopadlo konkrétne podujatie. Verím, že Audiovizuálny fond toho by mal alebo mal byť schopný a takisto fond pre umenie by v budúcnosti toho mal byť schopný pre tie oblasti, kam bude distribuovať svoju podporu.
A ešte pre také ako ubezpečenie, že ministerstvo kultúry nemôže s tou vyhláškou čokoľvek robiť, je to, že po notifikácii schémy sa nemôže vyhláška meniť, lebo tie pravidlá budú v schéme, ktorá, ktorej bude vyhláška súčasťou. Takže tam netreba mať obavu, že by sa svojvoľne, mohlo si ministerstvo potom robiť, jednoducho veď to tiež bude podliehať procesu notifikácie. Toľko z mojej strany zatiaľ do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Chcem oceniť, že pán minister, čo tu nebýva veľmi často zvykom, vystúpil v rozprave k tomuto bodu, čiže môžem položiť aj doplňujúcu otázku a ona je veľmi konkrétna. Čo sa stane, teda v tom prípade, ak budú podané viaceré žiadosti na dotačnú schému a celková suma týchto žiadostí bude prevyšovať možnosti dotačnej schémy, čiže bude treba rozhodnúť, ktorý zo subjektov dotáciu dostane a ktorý nie, alebo sa pristúpi k tomu, že budú ponížené tie nároky pre všetkých ostatných? Ale to takisto v tom zákone definované nie je. Čiže bude vynegociovaná, notifikovaná nejaká dotačná schéma, ktorú množstvo žiadostí prevýši, a potom kto teda rozhodne, ak vy sami tvrdíte, že nie je žiadna komisia a je tu nejaká nárokovateľnosť? Čiže sú len tri možné scenáre. Buď to teda prevýši, to znamená, budú tu tri projekty, ktoré presahujú milión korún, ktorý sa vynegociuje, a dokopy budú tvoriť 1,2 mil., jeden z nich bude milión a druhý dve po stotisíc, tak dostanú iba ten, kto má ten 1 milión, alebo ako sa teda k tomu bude pristupovať, lebo to tam nenájdeme.
A druhý, dúfam, že to stihnem, teda keď, čo sa stane, keď Európska komisia vyhodnotí, že tá suma XY síce neohrozí vnútorný trh, a minister kultúry rozhodne o nižšej povolenej podľa toho, či to bude vyhovovať jemu spriazneným subjektom, a bude tak robiť priebežne a každoročne podľa svojich aktuálnych potrieb vyhláškou ministerstva. To je ako keby, môžme to nazvať aj vyššia miera paranoje, ale v tom duchu, že počítajme síce s dobrým, ale pripravme sa na to najhoršie, často to tu spomína poslanec Hlina. Čiže čo sa stane v tom, v tomto prípade, ak naozaj tvrdíte, že sa jedná o reálny automatický mechanizmus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Tiež chcem oceniť, pán minister, že v rámci rozpravy ste vystúpili, a predpokladám, že aj na Viskupičove, ale aj na moje otázky, že teda ešte dostaneme odpoveď vo vašej faktickej.
Dovolím si vás poopraviť. Povedali ste, že na žiadnu dotáciu neexistuje právny nárok. Na poľnohospodárske dotácie napríklad existuje právny nárok. Čiže toto nie je pravdivé a dokonca si dovolím tvrdiť, že čím je ten právny nárok pevnejší a jasnejší, jednoduchšie pravidlá a tak ďalej, tým je to celé spravodlivejšie, odhliadnuc od toho, že akékoľvek dotácie spôsobujú nerovnosti a problémy.
Spomenuli ste ten kultúrny test, a že teda keď podľa neho spĺňa nejaký projekt podmienky, že Audiovizuálny fond vydá rozhodnutie. Ja si tiež nemyslím, že minister alebo nejaký úradník, ktorý zo dňa na deň bude meniť podmienky, lebo podľa toho kultúrneho testu vyšlo niečo, čo sa, čo sa mu nepozdáva. Čiže z tohto pohľadu, si myslím, ten systém je, ako ho navrhujete, už len nastavený ako funkčne. Ale ešte raz by som chcel zopakovať, keď dáte do kultúrneho testu príliš veľa kritérií, ktoré sú vyslovene subjektívne, keď dve tretiny bodov sa získa na základe subjektívnych kritérií, tak vlastne potom robíte z toho kultúrneho testu už len akúsi, akúsi kamufláž. Veď kolega Viskupič uviedol práve tie kritériá, ktoré sú subjektívne. A opäť môj návrh, že či by nestálo za to sa nad tým ešte raz zamyslieť a tie kritériá viac zobjektívniť, resp. keď to nie je len tak jednoducho možné, tak napríklad priradiť menej bodov tým subjektívnym a viacej bodov k tým objektívnym kritériám. Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa vrátim k tomu hodnoteniu, pán minister.
Sú dve možnosti hodnotiť na základe kvantitatívnych kritérií, ktoré sú spočítateľné, alebo na základe nejakých kvalitatívnych. Ale jediné hodnotenie kvalitatívne je možné dosiahnuť od nezávislého subjektu.
Vy hovoríte o tom, že by to hodnotenie mohlo prísť od Audiovizuálneho fondu, ale v tomto zmysle Audiovizuálny fond nie je nezávislý subjekt, v hodnotení týchto filmov, pretože fond presadzuje svoje projekty. Čiže v tomto zmysle nie je nezávislý, na to chcem upozorniť. A nie je nezávislý aj preto, pán minister, pretože ten fond nie je postavený tak, ako sme napríklad počuli v Trenčianskych Tepliciach, je postavený napr. fínsky alebo írsky kinematografický fond. Tam sú konkurujúce si skupiny dramaturgov a každý ten dramaturg si zodpovedá za svoj projekt. Čiže tá zodpovednosť za to je jasne daná a tí druhí to môžu hodnotiť ako nezávislí. Takže už tým, že fond je postavený tak mono-, mono-, nie konkurencieschopnosti viacerých subjektov vo vnútri toho fondu, tým pádom nám vzniká problém, kto by mal hodnotiť racionálne použitie peňazí. Na základe tohto hodnotenia by bolo ale možné potom zlepšovať veľmi automaticky a na základe kritickej analýzy prácu toho fondu. A o to mne išlo, pán minister.