25. schôdza

Áno, áno, ďakujem, pani predsedajúca, budem reagovať na pána poslanca Blanára, ktorý teda niečo hovorí, že ja si tu vytváram nejaké alibi a budem hlasovať, nebudem hlasovať, podľa toho, či bude schválený môj pozmeňovací návrh. Toto som ja, pán kolega, vôbec nepovedal. To povedal predrečník váš, pán Brocka. Takže túto faktickú poznámku ste vlastne, ani o tom neviete, adresovali jemu, čo sa podľa rokovacieho poriadku ale robiť nemá, takže neviem, čo si mám o tom myslieť. Ak ste nebodaj predsa len trošku pozorne počúvali moje vystúpenie, tak ja som minimálne na dvoch miestach zdôraznil, že dávam návrh, aby sa o tomto zákone nepokračovalo z toho, v rokovaní, z dôvodu jeho protiústavnosti. A ak ste ma naozaj nepočúvali ani trošku, tak to zopakujem ešte raz, aj podľa Kancelárie Národnej rady je ten bod, ktorý vylučuje živnostníkov a ich rodiny z pomoci v hmotnej núdzi, s vysokou pravdepodobnosťou protiústavný.
Ďalej vás chcem ešte teda ubezpečiť, že ak by bol zákon vašimi 83 hlasmi v tejto podobe schválený, to znamená, budú tam tieto protiústavné veci, tak budem s vysokou pravdepodobnosťou iniciovať podanie na Ústavný súd a verím, že aspoň v radoch koaličných, teda pardon, opozičných poslancov nájdem 30 ľudí, ktorí túto iniciatívu a podanie na Ústavný súd podporia, pretože ten zákon je z pohľadu živnostníkov naozaj protiústavný.

Ďakujem veľmi pekne. Už som sa bál, že mi ho nedáte. Pán predseda, prosím vás pekne, ja som včera zmierlivo a bol by som akceptoval, že hlasovaním nie je moja účasť vítaná na grémiu, vzhľadom k tomu, že som v rokovacom poriadku nenašiel, že je neverejné, tak sa ho dneska zúčastním. Ďakujem. (Smiech.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja si vás dovolím aj touto formou pozvať na odborný seminár o problematike vody, ktorý organizujeme dnes od dvanástej hodiny v kinosále Národnej rady. Dostali ste pozvánky aj elektronicky, ale na pripomenutie, keby mal niekto záujem. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ja mám v súvislosti s návrhom pána poslanca Hlinu návrh, aby sa dnes politické grémium zišlo na utajenom mieste.

Ja nebudem toľko sršať vtipom. Ja by som sa chcel len prihovoriť, lebo sme sa bavili včera, že by bolo grémium a sú nejaké otázky, že či by ste mohli oznámiť kedy.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými myšlienkami prispel aj ja do diskusie k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a potom by som rád podal jeden pozmeňovací návrh, ktorý už máte rozdaný v laviciach.
Už v prvom čítaní som povedal, že tento zákon, ktorý predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny, je v niečom dobrý, v niečom zlý. V čom je dobrý? Dobrý je v tom, že vláda si všimla problém a chce ho riešiť. Problém, o ktorom hovoríme už niekoľko rokov v Národnej rade, o ktorom hovoríme aj v tomto funkčnom období, už mnohokrát na rokovaniach pléna Národnej rady, veď predkladajú sa tu rôzne návrhy zákonov. Mnohé predkladá aj moja politická strana SDKÚ - DS; či už pán Kaník, alebo ja; ktorými chceme riešiť problém marginalizovaných skupín, problém rómskej komunity, problém dlhodobo nezamestnaných, problém, že mnohí ľudia sú nezamestnaní dlhodobo nie preto, že pre nich nie je práca, ale oni tú prácu prakticky ani nehľadajú, pretože je pre nich výhodnejšie poberať sociálne dávky. Hovoríme o zle nastavenom systéme, kde je výhodnejšie nepracovať, ako pracovať. Takže to, že si vláda všimla tento problém a že prichádza s nejakými riešeniami, je dobrá správa.
Zlá správa je, že tieto riešenia sú nedostačujúce. Tieto riešenia sú možno začiatkom, na ktoré budú musieť nadväzovať ďalšie a ďalšie riešenia, aby ten systém naozaj začal reálne fungovať. Jednou vetou by som to povedal, že dobre, ale málo. O tom je tento vládny návrh zákona.
Keď vystupujem v pléne a hovorím o problematike marginalizovaných skupín, o ľuďoch, ktorí žijú zo sociálnych dávok, často hovorím, že ak chceme nastaviť spravodlivý systém, musí sa opierať o tri základné piliere. Tým prvým pilierom je, že zákony majú platiť pre všetkých rovnako. Tým druhým pilierom je, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, a tým tretím pilierom je, že musí byť práca pre nízkokvalifikovaných ľudí. Musím povedať, že riešenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sa dotýkajú toho 1. a 2. piliera, teda že zákony majú platiť pre všetkých rovnako a že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky.
No tak, ako to už povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Kaník, som náchylný - a stále viac uvažujem o tomto vládnom návrhu zákona -, som náchylný, že ho podporím aj ja v treťom čítaní, že budem zaňho hlasovať z jednoduchého dôvodu, aby som umožnil vláde začať tento ťažký proces. Začať tento ťažký proces, do ktorého, ak bude pán minister ochotný, veľmi radi budeme prinášať naše návrhy a doplnenia, aby ten systém fungoval lepšie, aby to bolo naozaj v praxi vykonateľné.
Kde totižto vidíme problémy? Vládny návrh zákona zavádza povinnosť vykonávať aktivačnú prácu. Navrhuje, aby sa znížila dávka v hmotnej núdzi o 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nemá príjem z práce a zároveň sa na základe výzvy nezúčastnil menších obecných služieb. Takže takto povedané, principiálne je to správne. Kto chce plnú výšku sociálnych dávok, mal by ukázať nejakú aktivitu. Nie raz a nie dvakrát v tomto funkčnom období sme o tom s poslancom Kaníkom v tomto pléne rozprávali. Áno, plnú výšku sociálnych dávok by mal človek, ktorý je na to odkázaný, ukázať, prejaviť nejakú aktivitu. V tejto línii ide vládny návrh zákona.
Ten problém je ale v tom, ako to bude v praxi fungovať, pretože podmienka, ktorú stavia ministerstvo práce, je, že musí sa zúčastniť na základe výzvy menších obecných služieb. Si predstavte obec, kde je 20 dlhodobo nezamestnaných, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi. Tak tá obec možno vytvorí v rámci malých obecných služieb 20 pracovných príležitostí, kde sa budú môcť prihlásiť. A predstavte si obec, kde je 500 ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, a celá obec má 800 obyvateľov alebo tisíc. Dokáže ten starosta vytvoriť v rámci malých obecných služieb 500 pracovných príležitostí? Nie, on ich vie vytvoriť naozaj dvadsať. Takže tých 500 ľudí sa prihlási na tých dvadsať, zákon je splnený, oni reagovali na výzvu, oni chcú pracovať, nikto im tú prácu nevie dať. A tým pádom môžu poberať plnú dávku v hmotnej núdzi. Čiže filozoficky rozumné. Kto chce plnú sociálnu dávku, musí prejaviť aktivitu a zúčastniť sa malých obecných služieb. Len prakticky ako to bude fungovať?
Preto by som znovu dal do pozornosti aj pozmeňujúci návrh, ktorý dával pán poslanec Zajac, jeho nejakú ďalšiu modifikáciu, ktorý hovorí o tom, že skúsme do týchto prác, ktoré by mohli dlhodobo nezamestnaní na to, aby získali plnú výšku dávky v hmotnej núdzi, skúsme zapojiť ďalšie inštitúcie: štát, VÚC-ku, tretí sektor, dobrovoľnícke inštitúcie, urbariáty, skrátka čo najviac takýchto pracovných príležitostí vytvárajme, pretože o tom tento zákon nehovorí. Pán minister povie, že áno, zákon o hmotnej núdzi nemá hovoriť o vytváraní pracovných príležitostí, na to sú iné nástroje. Ja to ale hovorím v komplexe, lebo jeden nástroj v jednom zákone by mal korešpondovať s iným nástrojom v inom zákone.
Čiže toto je moja výhrada voči tomuto riešeniu. Obávam sa, že v praxi bude viac formálne a že ľudia budú poberať dávky v hmotnej núdzi len na základe toho, že budú reagovať na výzvu, nie na základe toho, že naozaj niečo odpracujú.
Ďalší inštitút, alebo ďalší nástroj, ktorý prináša tento vládny návrh zákona, je zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým zanikol nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 63,07 eur po dobu šiestich mesiacov. Znovu dobre myslené opatrenie. Ja som to povedal aj v prvom čítaní. To znamená, ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, ten príjem je na úrovni minimálnej mzdy a viac, príde o dávku v hmotnej núdzi a začne počítať. A naozaj sa reálne, žiaľ, môže dostať do situácie, že zistí, že on vlastne chodí do práce pre 10 euro. Sa mu to neoplatí. Príde o tak veľa sociálnych výhod tým, že si našiel prácu za minimálnu mzdu, že sa mu to jednoducho neoplatí. Takže ministerstvo prichádza s nejakou kompenzáciou, aby sa to viac oplatilo. Rozumiem tomuto opatreniu, všetko však má svoje háčiky a svoje riziká.
To prvé, čo chcem povedať, je skutočnosť, že bude to trošku diskriminačné voči ostatným nezamestnaným. Pán poslanec Kaník to rozobral, nejdem dlho o tom rečniť, o tom hovoril veľmi podrobne. Ten problém je v tom, že, no predstavte si, že pred účinnosťou tohto zákona si nejaký dlhodobo nezamestnaný našiel prácu. On nedostal tých 63 euro. Teraz je preňho výhodnejšie byť znovu dlhodobo nezamestnaný a tak sa vrátiť do tej práce. Alebo čo po šiestich mesiacoch? Ďalšia otázka. Po šiestich mesiacoch sa znovu dostane do situácie, že keď chodí do práce, tak vlastne má plus 10 euro, a keď nechodí do práce, tak má mínus 10 euro, čiže sa to neoplatí. Ďalší problém.
Ďalší problém, lebo tento pozmeňovací návrh, pardon, tento vládny návrh je postavený na takej optimistickej vízii, ja sa tomu nevysmievam, ale optimistickej vízii, že minimálna mzda až jej trojnásobok, a vtedy dostane tých 63 euro. No viete, som z východu Slovenska, v regióne, kde teda je problém dať minimálnu mzdu a nie v regióne, kde dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, čiže omnoho viac ako o násobkoch minimálnej mzdy by som bol radšej, keby sme otvorili diskusiu, či už v tomto zákone, alebo pri ďalších návrhoch zákonov, opozičných či vládnych, o tom, že niekedy je aj minimálna mzda problém.
Pán minister, ja rozumiem tomu, čo ste včera povedali, že chcete zvýšiť minimálnu mzdu, aby tie nožnice medzi tými, čo nechcú pracovať, a tými, čo chcú pracovať, sa zväčšili, teda sa oplatilo pracovať. Ja tomu rozumiem. Len niekedy sa naozaj dostaneme do situácie, že kvalifikáciou, zručnosťami a reálnou situáciou na trhu je dať minimálnu mzdu v Sobranciach alebo v Medzilaborciach problém dlhodobo nezamestnanému, ktorý nemá skončené základné vzdelanie. Tu by sme skôr mali uvažovať o tom, aby sme znovu v nejakej kombinácii zapojili súkromný sektor do toho. Teda on vie dať 250 euro? Vie dať 200 euro za tú prácu? Fajn, poďme sa rozprávať o tom, ako sa dostať na minimálnu mzdu, povedzme prostredníctvom medzitrhu práce. Nie prostredníctvom toho, že šesť mesiacov dáme každému dlhodobo nezamestnanému, keď sa zamestná, paušálne 63 euro, ale aby sme čo najviac dlhodobo nezamestnaných aspoň za minimálnu mzdu v kombinácii s tým, čo vie dať zamestnávateľ a čo vie dať štát, dostali na trh práce. Tento problém by bol omnoho pálčivejší v okresoch ako Rožňava, Trebišov, Gelnica ako toto opatrenie, s ktorým prichádzate. Návod do budúcnosti, uvažujme o medzitrhu práce, tak sme to nazvali onehdy v SDKÚ - DS, môže sa to volať kľudne aj ináč, ale tá filozofia je podstatná, že niekto by týmto nízkokvalifikovaným dlhodobo nezamestnaným ľuďom, mnohokrát aj Rómom, pomenujme to, aj tú prácu vedel možno dať na nejaké obdobie a majú preňho, tá práca má preňho hodnotu 200 - 250 euro. Minimálna mzda je už veľa, a tak začne špekulovať, ako to robiť ináč a nie v zmysle zákona a nie tak, aby platil odvody týmto ľuďom, a to nechceme. To nikto z nás nechce.
Tento návrh možno otvoril aj diskusiu o chudobných pracujúcich. Lebo stále v tejto krajine máme akýsi pocit, že tu máme chudobných ľudí, to sú tí, ktorí nepracujú, a potom tu máme ľudí, ktorí pracujú, a tým pádom už sme vyriešili ich problém. Nevyriešili sme. Tu máme mnohokrát mnohopočetné rodiny, kde jeden z rodičov má prácu a druhý ju aj chce mať, len jednoducho nemá pracovnú príležitosť a táto rodina je reálne chudobná. O tom je pozmeňujúci návrh pána poslanca Kaníka, ktorý považujem za systémovejší a rád by som vám ho dal do pozornosti. Za systémovejší, pri všetkej úcte, ako vládny návrh so 63 eurami na šesť mesiacov, pretože rieši, aby sa 40 % príjmu nezapočítavalo pri nároku na dávku v hmotnej núdzi. Pomôžete tým mnohopočetným nízkopríjmovým rodinám, ktoré ale pracujú, ktorí sú tí poctivci, že do tej práce idú a chcú pracovať. Týmto by sme pomohli a systémovo. Neriešili by sme, že pred účinnosťou zákona zamestnaný dlhodobo nezamestnaný alebo po účinnosti zákona, či šesť mesiacov je málo alebo veľa, vyriešili by sme to udržateľne a dlhodobo.
A ďalšia vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, pri návrhu zákona o hmotnej núdzi je pozmeňujúci návrh, ktorý na záver prečítam a podám, len ho veľmi krátko vysvetlím. Viete, náš sociálny systém s dávkou v hmotnej núdzi poväčšine skoro 100-percentne pomáha ľuďom, ktorí buď pracovali v živote veľmi málo, alebo nepracovali vôbec. Sú chudobní a treba im pomôcť. Pomáhame im, ale náš sociálny systém úplne zabúda na ľudí, ktorí celý život pracovali, poctivo vychovávali svoje deti a nie vlastným zavinením sa dostali do ťažkej sociálnej situácie. Nechcem byť populistický, ale keď si pozriete Modré z neba, v jednej relácii bol aj pán premiér s Košičankou Jankou, príbeh Janky z Modrého z neba pozná každý, rezonoval v slovenskej spoločnosti, a ja prichádzam, myslím si, so systémovým riešením. Viete, nevyriešite to tým, že Vilo Rozboril urobí riešenie pre jednu ženu, ktorá sa nie vlastným zavinením s dvoma nezaopatrenými deťmi dostala do ťažkej sociálnej situácie. Treba to vyriešiť systémovo a ja navrhujem plný súbeh dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré vznikol nárok človeku na základe odpracovaných rokov, ako materské, nemocenské, invalidný dôchodok, ale aj sirotské a vdovské, lebo to je po manželovi, ktorý povedzme zomrel, alebo po manželke, s dávkou v hmotnej núdzi. Dnes sa totižto z týchto sociálnych dávok alebo dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré vznikol nárok na základe odpracovaných rokov, nezapočítava iba 25 % do nároku na dávku v hmotnej núdzi. Čiže prakticky títo ľudia nedostanú túto dávku v hmotnej núdzi. Vyzerá to teda tak, že dvaja rodičia vychovávajú dve deti, manžel mal tragickú nehodu a zomrel, čiže je tu nejaké sirotské do tej rodiny, matka je ťažko chorá, je na nemocenskej alebo na invalidnom dôchodku a sú tam dve nezaopatrené deti. Sociálny stav tejto rodiny prudko padol. Viete si to predstaviť? Dvaja zarábajúci a v priebehu roka padli o niekoľko poschodí nižšie vo svojom sociálnom statuse. Ako pomôže štát v tejto chvíli? Nijak. Nijak. Na to nepamätá zákon o pomoci v hmotnej núdzi, preto prichádzam s týmto pozmeňovacím návrhom a rád by som vás poprosil o jeho podporu.
No a posledná poznámka je k návrhu, ktorý je vo vládnom návrhu zákona, na zavedenie možnosti strhávať pokutu uloženú v rámci priestupkového konania z dávok. My sme s pánom splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku pánom Pollákom boli v jednej diskusnej relácii v Slovenskom rozhlase a sme si vymieňali názory, či to bude fungovať, alebo to nebude fungovať. Ja som hovoril aj niektoré konkrétne príklady, kde to podľa môjho názoru nebude fungovať, a preto by som znovu dal do pozornosti to riešenie, ktoré opakovane hovoríme, že strhávať pokutu je síce dobrý krok, ale mali by sme to kombinovať možnosť, s možnosťou to odpracovať. A znovu som pri tom, že ale musíme vytvárať pracovné príležitosti. Myslím si, že by to mohlo byť lepším riešením, no lebo predstavte si niekoho, ktorý dostane pokutu každý týždeň. Jemu sa tie pokuty naakumulujú a budú tieto pokuty strhávať z jeho dávky v hmotnej núdzi. Po akých splátkach ich budete strhávať, po 5 euro? Po 10? Však niečo mu aj musíte nechať. Má veľa detí tento človek, alebo to pácha dieťa v tejto rodine. A to je tá moja otázka, ktorú som kládol pánovi splnomocnencovi Pollákovi, čiže ako to urobíme v tom Sačurove? Ten príbeh poznáte, toho uja, ktorý má dom hneď vedľa rómskej kolónie a každý deň mu maloletí a mladiství prejdú cez plot a páchajú mu priestupkovú činnosť v jeho vlastnom, na jeho vlastnom pozemku. Tým ako stiahneme tú pokutu? Otcovi ju stiahneme v priestupkovom konaní, keď to každý deň páchajú, koľko vieme stiahnuť, keď tam je 8 detí v tej rodine? Čiže znovu som pri tom, že principiálne tomu rozumiem, len vykonateľnosť v praxi, preto si myslím, že uvažujme aspoň o tej kombinácii, možnosť to odpracovať, možnosti to odpracovať.
Dámy a páni, nechcem už viac hovoriť, ja podporím tento vládny návrh zákona v treťom čítaní, budem za to hlasovať, aby som mal, poviem to tak, dobrý pocit z toho, že som umožnil vláde začať tento proces. Pán minister sa pustil do veľmi náročného procesu a sme na úplnom začiatku. Urobili sa nejaké, naznačujú sa nejaké prvé kroky, aplikačná prax podľa môjho názoru dá skôr za pravdu mojim obavám ako tomu, že to bude fungovať. Vtedy je len dôležité, aby sme sa na to dívali ako na problém, ktorý na Slovensku máme a je úplne jedno, či je tu červená, modrá, zelená, alebo oranžová vláda, tento problém sa zväčšuje a my ho potrebujeme, dámy a páni, vážení poslanci a poslankyne Národnej rady, riešiť. Ponúkať riešenia. Niekedy možno aj systémom pokus a omyl, ale ponúkať riešenia, hlavne nestrčiť hlavu do piesku. Vláda hlavu z piesku vybrala, ide s nejakými riešeniami, to je dobré, že prichádza s riešeniami, a treba v tomto procese pokračovať ďalej.
Dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V § 4 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "z materského,"
2. V § 4 ods. 3 sa vkladá nové písmeno v), ktoré znie:
"v) materské, invalidný dôchodok, sociálny dôchodok priznaný z dôvodu invalidity, sirotský dôchodok, vdovský alebo vdovecký dôchodok, alebo nemocenské posudzovaného rodiča nezaopatreného dieťaťa."
Zdôvodnenie: Jedným z dlhodobých nedostatkov nášho sociálneho systému je, že ľudia, ktorí sa nie vlastným zavinením ocitnú v núdzi (zákerná choroba, ťažký úraz, smrť v rodine) často ostávajú na hranici prežitia. Nielenže v takejto situácii prichádzajú o príjem z práce, ale štát im poskytne len zanedbateľnú pomocnú ruku niekedy ani nie na úrovni, v akej ich dostávajú občania, ktorí nikdy v živote nepracovali a nemajú záujem pracovať. Najhoršie sú na tom pracujúce rodiny s deťmi, v ktorých rodičia pracovali a roky prispievali do sociálnych fondov, nemocenské a dôchodkové poistenie a jeden alebo obaja z dôvodu choroby, úrazu či úmrtia stratia príjem z pracovnej činnosti. Sociálna situácia sa v takejto rodine prudko zhorší, ale zo strany štátu nedostane žiadnu pomoc okrem tej, na ktorú si celý čas platila odvody. A tak sa príjem jedného alebo oboch rodičov, a teda celej rodiny, zníži iba na sociálnu dávku, na ktorú si rodičia sami počas rokov práce prispievali, materská, nemocenská, invalidný alebo vdovský dôchodok. Navrhujem preto systémové riešenie v takýchto ťažkých sociálnych situáciách pre pracujúce rodiny s deťmi aspoň do tej miery, ako to v súčasnosti sociálny systém poskytuje sociálne neprispôsobivým občanom, ktorí nikdy nepracovali a nemajú záujem pracovať.
Pozmeňujúci návrh navrhuje súbeh materskej, nemocenskej, invalidného, sociálneho a vdovského dôchodku osoby vychovávajúcej nezaopatrené dieťa s dávkou v hmotnej núdzi. Nárok aj na dávku v hmotnej núdzi tak získajú rodičia detí, ktorí sú v súčasnosti odkázaní len na dávku zo systému sociálneho poistenia, na ktorú získali nárok vďaka tomu, že pracovali. Zmena by tak napríklad rodine, kde matka sama vychováva dve deti a materské predstavuje jediný zdroj príjmu, mohla priniesť až 150 eur vo forme dávky v hmotnej núdzi, respektíve 240 eur, pokiaľ vie zdokladovať výdavky spojené s bývaním. Napríklad rodine s dvoma deťmi, kde jeden z rodičov musel pracovať, musel prestať pracovať, lebo sa dlhodobo lieči na rakovinu a rodina nemá iný zdroj príjmu, by táto zmena mohla priniesť až 194 eur, respektíve 284 eur, pokiaľ vedia zdokladovať výdavky spojené s bývaním.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem hovoriť o tom, že za najväčšiu takú slabinu v súvislosti s aplikačnou praxou a s tým, čo to môže priniesť, pokiaľ ide o návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je to, ako ste nastavili aktivačné práce. Podľa mňa správne by bolo to, keby sme sa odvíjali od jednoduchej filozofie a to jest, štát platí, štát požaduje aktivitu a štát preberá zodpovednosť obligatórne. Vy ste to nenastavili obligatórne vo vašom návrhu, a preto je to podľa mňa nesprávne, pretože vo vašom návrhu v § 10 ods. 8 sa hovorí o tom, že štát teda prostredníctvom úradov práce môže koordinovať aktivačné práce, ale nemusí. A ja si myslím, že v aplikačnej praxi, aj pokiaľ ide o iné zákony v našej legislatíve, veľmi dobre vieme, že tam, kde je slovíčko môže, tak to nefunguje. Zodpovednosť za všetky práva súvisiace s organizovaním aktivačných prác nechávate na obce. Podľa mňa je to nesprávne najmä z dvoch dôvodov.
1. Úrady práce majú oveľa širšiu regionálnu pôsobnosť, ako majú jednotlivé obce a mestá, a úrady práce z tej svojej pozície, že sú nad vecou, vedia veľmi dobre o tom, kde a aké práce sú potrebné a koľko ľudí by na nich mohli zamestnať cez aktivačné práce.
2. Vo vašom návrhu vlastne hovoríte o tom, že obce majú rozhodovať o tom, aké práce sú v obci potrebné. Toto robili obce aj doposiaľ a vieme veľmi dobre, že to nefunguje. Aktivačné práce ako jedno zo systémových opatrení na trhu práce podľa mňa zlyhávajú dlhodobo, a to hovorím aj do vlastných radov, lebo my sme tiež teda mali možnosť nastaviť ten systém inak a nestihli sme to.
Vieme veľmi dobre povedať, v akých obciach aktivačné práce nakoľko fungujú, a vieme veľmi dobre povedať, v ktorých obciach aktivačné práce úplne zlyhávajú. Ja spolupracujem s mnohými ľuďmi z jednotlivých úradov práce, ktorí majú na starosti buď hmotnú núdzu, alebo sú na službách zamestnanosti, a zbierala som si pred týmto vystúpením mnohé z ich postrehov a ten jeden by som vám rada prečítala, lebo ten hovorí za všetko.
"Reálne o formu aktivačných prác majú občania veľký záujem, obce ale trochu menej, pretože nedostávajú dotácie na aktivačné práce, ale robia túto formu aktivačných prác, pretože forma aktivačných prác zo zákona o obecnom zriadení nemôže byť kontrolovaná úradmi a taktiež je táto forma vykazovaná väčšinou len fiktívne, že odpracovali a úrady musia občanovi vyplácať aktivačné práce v sume 63,07 eura na jedného občana. Poviem príklad"; to tvrdí ten, kto mi poslal tento mail. "Obec približne s tisíc obyvateľmi a približne 60-percentnou nezamestnanosťou, z toho väčšina je dlhodobo nezamestnaná, títo občania už niekoľko rokov vykonávajú aktivačnú činnosť a berú to ako samozrejmosť a o klasickú prácu už dávno nemajú žiaden záujem. V tejto obci je zhruba okolo 200 až 400 aktivačných robotníkov. To ale záleží od starostu a v ktorej fáze volebného obdobia sme a či bude starosta kandidovať na ďalšie volebné obdobie. A keď prídete do takejto dediny, aktivačných robotníkov nenájdete a všade je špina, bordel a počúvate len to, aké ťažké je riadiť takúto obec. Robotníci na aktivačných prácach nie sú ani v dedine, ale sú rozlezení po Európe. A potom sa náhodou dozviete, že takéhoto občana zadržali vo vyšetrovacej väzbe v Rakúsku, v Nemecku, alebo pri krádeži, pri nelegálnej práci, alebo cez informačný systém sa dozviete, že pracuje v nejakej inej európskej krajine, a na Slovensku pritom poberá dávku v hmotnej núdzi a aktivačný príspevok."
Toto je naozaj postreh z toho, ako fungujú aktivačné práce v aplikačnej praxi, a ja som si skutočne myslela, že tak, ako ste ambiciózni v iných oblastiach tohto návrhu, budete ambiciózni aj pri tom, ako nastaviť aktivačné práce. Ale, žiaľbohu, namiesto toho, aby ste tento nefunkčný model zmenili, za čo by vám v rámci aktívnych opatrení na trhu práce patrilo miesto v dejinách, robíte všetko preto, aby sa tento smutný obraz aktivačných prác nezmenil. Naopak, vy zachádzate ešte tak ďaleko, že podľa vášho návrhu budú starostovia, primátori, tí starostovia a primátori, ktorí už dnes zlyhávajú pri organizovaní aktivačných prác, oni budú ešte mocnejší, pretože oni v skutočnosti budú rozhodovať doslova o živote a o smrti. Budú rozhodovať o tom, či niekto dostane 120 eur od štátu, to znamená základná dávka v hmotnej núdzi plus aktivačný príspevok, alebo či dostanú nulu. K tej vašej nule, k tomu sa ešte vrátim, ale chcem povedať, že tento váš návrh by možno fungoval niekde v nejakej inej vyspelej krajine, kde sú dobrí, schopní a poctiví starostovia, a ja viem, že aj na Slovensku takí sú, ale, žiaľbohu, my nevieme naklonovať napr. Vlada Ledeckého zo Spišského Hrhova, a tak sa stretávame s tým, že máme aj takých starostov, ktorí nevedia ani prečítať sľub, a sú takí, ktorí si cez aktivačné práce doslova kupujú svojich voličov. A myslím si, pán minister, že to veľmi dobre viete, a myslím si, že vám vyhovuje, že sa tento systém nezmení, pretože množstvo z tých starostov, aj z tých starostov, kde zlyhávajú aktivačné práce, sú práve vaši starostovia, a tak sa proste všetci tešíte z toho, že to, ako to fungovalo doteraz, bude aj ďalej.
Nie, nie, starosta rozhoduje o tom, podľa vášho návrhu, že aké práce sa budú vykonávať, a koordinátor ako teda úrad práce môže, ale nemusí, vy to nedávate obligatórne na úrad práce. Vy v § 10 ods. 8 tvrdíte, že je to fakultatívne. Úrad práce môže po dohode s obcou, ale nemusí. A ja neverím slovíčku môže.
Po druhé, to je tiež taký ako postreh, ktorý tu, myslím si, že už padol. Ak je viac ako 30 dní ten, ktorý mal by mať teda nárok na hmotnú núdzu na území inej krajiny, tak nedostane nič. V poriadku, ja si myslím, že toto je úplne férové. Ja len chcem vedieť, že kto vám to bude oznamovať. Tu už to padlo. Ako starosta to stopercentne nebude, pretože to by musel byť starosta samovrah, ktorý sa dobrovoľne vzdá toho, že by kandidoval v ďalších voľbách, on si odreže takto spústu svojich vlastných voličov. A keď hovoríme o obci, naozaj že tisíc obyvateľov, 60-percentná nezamestnanosť, z toho 59 % je na dávkach v hmotnej núdzi, tak si chcem predstaviť toho starostu, ktorý pôjde a takýchto ľudí nahlási. A to sa netýka len Rómov, to sa týka všetkých tých, ktorí sú naozaj rozlezení po tej Európe a pracujú načierno v iných krajinách a tu poberajú dávku v hmotnej núdzi.
Určite to nebude nikto z osady a určite to nebude, nebude nikto z obce, kto by ich, takýchto ľudí proste bonzoval na úrade práce, a potom by im bola odobratá dávka. Veď podľa mňa to je absolútne absurdné. Ono by to mohlo svojím spôsobom fungovať, keby ste predtým nevyhodili zo zákona to, že povinne sa musí hlásiť aspoň raz za mesiac človek, ktorý dostáva dávku v hmotnej núdzi, na príslušnom úrade práce. Vy ste to vyhodili, to znamená, že už ani formálne sa nedá skontrolovať, či tí ľudia sú, alebo nie sú na území Slovenskej republiky. Ale meritum toho, čo som tu dnes chcela povedať, je to, že ten váš návrh je proste protiústavným. Čl. 39 ústavy hovorí úplne jasne a bez ohľadu na to, či je niekto aktívny, alebo nie je aktívny, či chce byť, alebo nechce byť, musí mať garantované minimum od štátu na to, aby prežil.
Návrh, zákon o hmotnej núdzi potom, samozrejme, hovorí, to rozmieňa na drobné, že čo je to minimum; a vy to veľmi dobre viete; to je jedno teplé jedlo denne, prístrešie a ošatenie.
Ja sa pýtam, že z čoho si to tí ľudia zaplatia, keď dostanú nulu. A teraz ma, prosím vás, neberte ako nejakého salónneho intelektuála, ktorý sa tu bude proste úplne nezmyselne, keď všetci vieme, ako zle fungujú dávky v hmotnej núdzi v našej krajine. Nemyslite si, že ja som salónny intelektuál, ktorý sem teraz zostúpil a bude sa biť za práva niekoho, kto zneužíva ten systém. Určite nie. Ale ja som nezabudla na to, keď my sme predkladali náš návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone sme upravili, že to minimum má byť jedno teplé jedlo denne. Iba, pretože prístrešie sme oddelili, pretože my sme, samozrejme, vyňali zo systému dávok v hmotnej núdzi príspevok na bývanie, takže prístrešie sme nemuseli riešiť. Z toho by bola samostatná sociálna dávka a povedali sme, že to minimum, ktoré musí mať každý garantované, každý, bez ohľadu na to, či chce, alebo nechce, to je tá miera solidarity proste v tejto krajine, je jedno teplé jedlo denne, a to bolo prepočítané na 38 eur. Celý zvyšok si museli odpracovať. A vtedy vaši ľudia hovorili o našom návrhu toto: Braňo Ondruš 4. 8. 2011 označil takýto náš návrh za "šialený a vrcholne neľudský". Pani Viera Tomanová 3. 8. 2011 povedala: "Predložená novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi je pomsta chudobným, pretože jednoducho bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek dopadov na život znižujú sumy."
My sme sumu znížili zo 60 na 38 eur, ale vy im idete dať nula. A ja nerozumiem tejto schizofrénii. Viete, ja som sa celý čas nad tým zamýšľala, keď to bolo v prvom čítaní a vtedy som veľmi umiernene vystúpila, pretože som povedala, že okej, ja chápem vašu filozofiu, že to tu chcete dať do poriadku, že do toho chcete vniesť princíp zásluhovosti, a celý ten čas som čakala na to, aj keď, samozrejme, bola by to katastrofa, keby k tomu došlo, že cez zákony ako ideme novelizovať ústavu, ale čakala som, či sa o to nepokúsite, pretože vy máte tzv. rómsku koalíciu. Vy máte ústavnú väčšinu na to, aby ste zmenili ten čl. 39, a keby ste to boli urobili, nevylučujem, že aj my by sme za to boli zahlasovali a bolo by to čisté. Ale vy ústavu nemeníte; a tá ústava niečo garantuje; a prinášate návrh zákona, ktorý je protiústavný. A úplne každý, každý, kto by dostal tú nulu vyplatenú od štátu a obrátil by sa na Ústavný súd, tak by uspel, pretože váš návrh je protiústavný. Rozmýšľala som nad tým, že čo má znamenať táto schizofrénia, že 38 eur je pre vás neľudské a nula je pre vás v poriadku. A ja si myslím, že ide o toto.
Váš návrh zákona nie je nič iné iba marketingový ťah. Vy chcete byť za fešákov. Pán Fico potrebuje vyhrať prezidentské voľby a vy chcete byť za fešákov. Vy chcete byť za fešákov pred majoritou, ktorá je tak protirómsky nastavená asi ako tento parlament, kde všetci aj z opozičných kolegov zabudli opomenúť, s výnimkou pána Mihála, zabudli opomenúť, že váš návrh zákona je protiústavný, pretože sa prieči čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, a nepovedali to preto, lebo všetci sme teraz strašne protirómsky naladení a poďme teraz potrestať tých zlých, zlých Rómov. Z tohoto vy ťažíte, že tento návrh, samozrejme, prejde, ale keby sa naozaj našiel niekto, kto dostane tú nulu a dal to na Ústavný súd, tak dostane za pravdu a vy to možnože potom pred voľbami zase zmeníte, ako ste teraz zmenili čipovanie psov. Ako vám to nerobí problém, ale skutočne si myslím a strašne vyzývam aj opozičných kolegov, že nech pochopia, že toto nie je nič iné iba marketingový ťah, pretože vy naťaháte hlasy voličov, majority, ktorá si tiež myslí, že treba čo najviac potrestať proste tých romákov v osadách, ktorí dostávajú peniaze za nič. A na druhej strane si myslím, že tú nulu, k tomu nedôjde. K tomu nedôjde, vy to máte totižto poistené v tom § 10 a máte to poistené takou tou alibistickou vetičkou, že len v prípade, ak človek dostane ponúknutú nejakú prácu a odmietne ju, potom dostane tú nulu a myslím si, že to bude veľmi jednoduché to obchádzať. Jednoducho vy tú prácu tým ľuďom nebudete ponúkať, a tak neprídete ani o hlasy tých, ktorí vás vyniesli do parlamentu a ktorí vás vyniesli do vlády. O hlasy tých chudákov, ktorí sú dnes na dávkach v hmotnej núdzi a ktorým ste pred voľbami sľubovali sociálne istoty.
A ja si myslím, že toto je tak nechutná, nechutná marketingová hra, proste, kde hráte na obidve strany a neviete to povedať, neviete sa k tomu priznať, že na tomto, na tejto vašej etude my sa určite zúčastňovať nebudeme. A preto ja dávam procedurálny návrh v súlade s rokovacím poriadkom, aby sme jednoducho o tomto návrhu zákona už nerokovali, aby ste si ho vzali späť, aby ste ho dopracovali najlepšie, ako len viete, aby ste vyhodili všetko, čo je na ňom alibistické a zlé a nedotiahnuté. A to sa týka takisto aktivačných prác, ako aj, samozrejme, protiústavného nastavenia živnostníkov, ktorých ste vylúčili z pomoci v hmotnej núdzi, a to sa týka aj nesúladu vášho návrhu zákona s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, Lucia, pekne si to podala, snáď aj páni počúvali. Ja by som chcel pripomenúť, že to s tým čipovaním psov bol taký celkom milý príklad, ako sa tu niečo schválilo hŕ, hŕ, tri mesiace neskôr sa to stiahlo. Takisto ďalší príklad je zákaz zisku zdravotným poisťovniam. Nechajme teraz bokom tú vecnú stránku, že tam kľudne môže sa stať, že bolo by dobré to nastaviť inak, ale jednoducho natvrdo zakázať zisk zdravotným poisťovniam nešlo, bolo to v rozpore s ústavou. Všetky súdy, ktoré doteraz boli, Slovensko prehralo, budeme platiť desiatky miliónov eur, 25 konkrétne a ďalších 20 právnikom.
No tak ja sa teda pýtam, pán minister, predpokladám, vy ste ten zákon nepísali, predložili ste niečo, čo vám strčili vaši ľudia do ruky, či naozaj by nebolo lepšie sa vrátiť z kratšej cesty a dopracovať to, aspoň tú protiústavnú časť, preto lebo aj Kancelária Národnej rady má pochybnosti, a to nie sú predsa nejakí opozičníci, aj oni majú pochybnosti o tom. Ja sa stavím, že aj prezidentská kancelária bude mať pochybnosti o tom, či to je v súlade s ústavou. Tak na čo to tu znásilňujete? Iba si robíte hanbu, lebo takto o šesť mesiacov, keď tu budete sedieť, tak sa vám toto bude uvádzať ako príklad. A pamätáte si vtedy na jeseň 2013, keď ste tu hlava-nehlava išli pretlačiť nejaký zákon? Pritom aj kolega Brocka sa predsa už vyjadril, že s časťami zákonu súhlasí, takisto aj my nie sme proti zákonu ako celku, ale nerobte takéto úplné znásilňovanie len preto, aby ste si dokázali, že na to máte. My vieme, že na to máte. My vieme, že 83 Kolesíkov tu dvihne ruku, jak, jak pani Laššáková ukáže prstom. To je všetko v poriadku, ale musíte si túto hanbu robiť?
Ďakujem pekne.

Dovolím si zareagovať na svoju kolegyňu pani poslankyňu Nicholsonovú asi v tej pasáži, kde hovorila, že aktivačné práce ako jedno zo systémových opatrení trhu práce dlhodobo zlyhávajú. My všetci, ako tu sedíme v tejto sále, predsa vieme, že vždy tu bude určitá kategória ľudí, ktorí nie sú schopní sa zamestnať v riadnom pracovnom pomere, nebudem vypočítavať dôvody, o ktoré ide, ale ide o to, aby si títo ľudia aspoň čiastočne vedeli udržať pracovné návyky a aby si zlepšili aj svoju sociálnu situáciu.
Reálne o formu aktivačných prác majú občania veľký záujem, obce už menej. Často je vykazovaná fiktívne. To, samozrejme, záleží od tých jednotlivých starostov aj od koordinátorov, ktorí tieto práce v obciach koordinujú. Ja si ale dovolím tvrdiť, že v aplikačnej praxi sa to dá zvládnuť aj teraz, pretože nie je pravda, že starostovia budú rozhodovať o živote a smrti teraz v súvislosti s týmto zákonom. Toto tvrdenie je podľa mňa naozaj pritiahnuté za vlasy, pretože sami vieme, že tieto práce budú už koordinovať pracovníci alebo zamestnanci úradov práce, ktorí budú na tento účel prijatí a, samozrejme, budú to robiť v úzkej súčinnosti so starostami alebo primátormi a koordinátormi, ktorých zamestnávajú na tento účel obce. Takže ja si naozaj nemyslím, že je to nejaká predvolebná aktivita. Toto by som naozaj nespájala s nejakou predvolebnou kampaňou.
Ďakujem.

Lucia, som veľmi rád, že zazneli opäť tie výroky z minulosti, že pri návrhu s podobnou logikou ako je ten, ktorý máme teraz na stole, čo vtedy povedal pán Ondruš, ktorý je teraz štátny tajomník, čo vtedy povedala pani Tomanová, ktorá je bývalá ministerka, a ako ja som veľmi zvedavý, ako napr. pani Tomanová zahlasuje pri tomto zákone, ak ostane v tej podobe, v ktorej je teraz a nebude vrátený na prepracovanie.
Ja som tiež zvedavý, ako zahlasuje pán kolega Blaha, veľký advokát nepodmieneného príjmu, a to nie že nepodmieneného príjmu nastaveného na hranicu základnej solidarity, tak ako je to popísané v odvodovom bonuse, on presadzuje myšlienku z tej nemeckej koncepcie nepodmieneného základného príjmu, to znamená príjem, vďaka ktorému človek vôbec nemusí pracovať a môže robiť iba to, čo chce, čo ho baví, čo v Nemecku sa pohybuje podľa teoretikov základného príjmu niekde okolo 1 500 eur, dokonca v Švajčiarsku bude teraz referendum o nepodmienenom základnom príjme, ktorý má byť vo výške 2 000 eur. A toto pán kolega Blaha obhajuje vo svojej teoretickej práci a akademickej práci. A som veľmi zvedavý, ako s týmto prístupom ku svetu môže zahlasovať za zákon, ktorý hovorí, že ak niekto odmietne pracovať pri verejnoprospešných prácach, tak nedostane od štátu vôbec nič. To je podľa mňa tak obrovský rozpor, že to jeden človek v rámci konzistentného konania jednoducho nemôže uniesť.
Ďakujem.