25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja takisto tento zákon podporím. Podporili sme ho aj s členmi klubu OĽaNO aj v prvom čítaní, avšak priznám sa, že úplne v prvom momente, keď som si prečítala návrh zákona, ešte keď bol v prvom čítaní, som bola taká prekvapená z neho. Mne totižto nešlo do hlavy, ako vôbec niektorí lekári môžu takéto veci robiť. Pokiaľ ja mám skúsenosti z mne blízkemu okoliu, nezažila som takýto problém, že by, že by mali len, čo ja viem, v raňajších hodinách len tieto platené, platené, platených pacientov. Mne sa zdá absolútne scestné, keď lekár nedá, nenapíše na svoju ambulanciu oznam, že odvtedy dovtedy mám prednostných pacientov a zdá sa mi úplne až smutné, že musíme takýto zákon zavádzať, keď hovoríte, že toto ozaj problém je. Bola som z toho prekvapená, že by som, keď hovoríte aj vy, pán poslanec Novotný, že je to problém, chcela by som sa vás opýtať, že či viac sú to všeobecní lekári alebo špecialisti, či je to naprieč spektrom, lebo ja som takúto skúsenosť, priznám sa, nemala, hej, ale s tým, že sú preplnené ambulancie lekárov, že prídu tam ráno pacienti o šiestej, musia si zobrať nejaké lístočky, na rad prídu o jedenástej a sú povinní tam sedieť, toto mi príde ako úplne smutné. Nečudujem sa tým pacientom, že sú potom z toho deprimovaní, majú nedôveru k lekárom, plačú nad žalostným stavom zdravotníctva, keď takýmto spôsobom je to organizované.
Ja si myslím, že v súčasnosti lekár by mal byť aj dobrý manažérom a sám, bez toho, aby mu to nejaký zákon kázal, by si mal vedieť upraviť tie ordinačné hodiny tak, aby tí pacienti v tej čakárni boli, boli spokojní, aby tam nemuseli čakať tri hodiny, ale ten systém sa dá veľmi ľahko nájsť, si myslím, aj bez toho, aby sme to upravovali v zákone. Obavám sa, že opäť sa zamotáme, prídu nejaké realizačné problémy aj s týmto možno návrhom zákona, zase to budeme nejakým spôsobom meniť, ešte viac sa bude komplikovať ten zákon, čiže skôr apelujem na to, aby sme možno nejako vplývali možno na tých lekárov, alebo nejakým iným spôsobom. Nie, nezdá sa mi celkom vhodné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické, nech sa páči, Viliam Novotný.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Idem poporiadku odpovedať. Skôr sú to špecialisti, to je skôr skúsenosť. Nehovorím, že sa to môže nachádzať, alebo vyskytovať aj u niektorých všeobecných lekárov, ale skôr sledujeme u špecialistov tú skutočnosť, že pacient príde k špecialistovi, ako to popísal pán kolega. Ráno si zoberie o šiestej lístok, ale stále ho predbiehajú tí, ktorí idú na prednostné ošetrenia a čaká tam niekoľko hodín, čo zrejme nie je vhodné.
Moja druhá poznámka k vaším faktickým je tá, že no, napriek tomu už trošku ustupujeme, musím povedať, lebo keď sa prvýkrát tento fenomén objavil v našej legislatíve, teda prednostné ošetrenie za platbu, výšku ktorej určí samosprávny kraj, tak sme vtedy hovorili o tom, že môžu to byť maximálne dve hodiny v priebehu ordinačných hodín. Nesmie v opačnom garde, že minimálne dve hodiny by mal určiť na neprednostné ošetrenie, teda pre tých pacientov, ktorí si nezaplatia za prednostné ošetrenie.
A moja tretia poznámka je k tým platbám. To, že samosprávny kraj určuje výšku platby za prednostné ošetrenie, je v poriadku. To, že prvá vláda Roberta Fica rozhodla o tom, že platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v nemocnici budú nula miesto 20 a 50 korún, je rozhodnutie, ktoré bolo urobené. Faktom ale je, že dnes sa v hotovosti v ambulanciách vyberajú od pacientov peniaze, alebo sú to peniaze za nadštandard, ktorý lekár povie, že je nadštandard, lebo ho nemáme zadefinovaný, alebo sú to peniaze za služby súvisiace s poskytovaním, ktoré lekár určí, že sú služby súvisiace, potrebujete vydať nejaké tlačivo, nejaký dokument a on povie, no tak toto, viete, to mi nikto nezaplatí, tak si musíte zaplatiť toľko a on to určí. Alebo sú to platby za služby, ktoré jednoducho určí pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

To bola vlastne záverečná faktická a záverečné vystúpenie. Chcem sa teraz spýtať pána navrhovateľa, nech sa páči, záverečné. Týmto, týmto uzatváram všeobecnú rozpravu a dávam slovo navrhovateľovi.

Ďakujem pekne. Nechcel som už teraz vystúpiť, ale pani poslankyňa Horváthová mala pravdu. Keď sme zistili tento stav a tak, ako aj pán poslanec Novotný tu hovoril, ako väčšina je to u špecialistov. Lebo pôvodne, aj teraz je to tak, že jedna štvrtina ordinačných hodín môže byť vyradených na prednostné vyšetrenie. To znamená, že z tých ôsmich minimálne dve. Ale robia to tak, bohužiaľ, niektorí lekári, že každú hodinu začínajú s tým, že začína prednostne vyšetrovať prvých pätnásť minút. U špecialistu sú aj také stavy, že vyšetrenie netrvá 15 minút, ale hodinu. Tým pádom len celý deň prednostne vyšetruje. A nemôžu sa tam dostať ľudia. A keď sme chceli to trošku regulovať, ako dávali sme pozor na to, aby sme nezasahovali do práv tých lekárov, lebo vieme dobre, že ako väčšina lekárov normálne využíva tie prednostné vyšetrenia, len sú aj takí, ktorí takto to zneužívajú, povedzme to takto, aj keď ich je menšina.
Takže kvôli tomu sme zvolili tento spôsob. Samozrejme, vedeli by sme to tvrdšie a zasiahnuť, mali sme pripravené iné možnosti a hovorili sme aj to, že ako toto budeme monitorovať. Keď to nebude fungovať, naďalej budú takí, ktorí toto budú zneužívať, tak, bohužiaľ, pravdepodobne to musíme my regulovať, napríklad tým, že povieme, že prednostné vyšetrenie môže lekár vykonať len od siedmej do deviatej. A potom už nebude v tom chaos, ale na druhej strane, ako myslíme si, že ako s tým trošku obmedzujeme práva lekárov, lebo on najviac vie, ako tie ordinačné hodiny urobiť. Na druhej strane, aj do práv pacientov, lebo niektorí pacienti práve poobede chcú prednostne byť vyšetrení, lebo ráno, neviem, majú inú robotu.
Takže budeme to sledovať naďalej. Dúfajme, že ako toto už je taký zdvihnutý prst pre tých lekárov, ktorí to nečestne robili a dúfam, že to pochopia, že sme tu všetci pre pacientov. Ďakujem veľmi pekne.

Žiada si záverečné slovo spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Je to tlač 648. Nech sa páči, pán minister Richter, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, takisto spoločný spravodajca Ján Podmanický ako predseda výboru a za spravodajcu určený.
Do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Rudolf Chmel. Je tu, takže, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, pri čítaní návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi som dlhšie rozmýšľal nad tým, aký problém má tento zákon riešiť a prečo by sa mal ním zaoberať parlament v čase stúpajúcej nezamestnanosti, zostrovania sociálneho napätia a ani zďaleka nie ukončenej hospodárskej ekonomickej krízy. Z názvu zákona by sa dalo usudzovať, že má pomáhať ľuďom, žijúcim pod hranicou príjmu, ktorý táto krajina považuje za minimálny na prežitie.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky je zrejmé, že zákon by mal byť zhmotnením spoločenskej dohody o tom, že ľudia žijúci v našej krajine, presnejšie že ľudí žijúcich v našej krajine nenecháme umrieť kvôli biede, v ktorej žijú, bez ohľadu na to, či si stav núdze zavinili sami alebo nie. Asi som sa mýlil. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prezentuje tento zákon predovšetkým, jemne povedané, ako nástroj prevýchovy Rómov. Tým je však, tá jeho interpretácia sa tým dostáva trošku nebezpečne blízko do polohy, ktorá ľudí rozdeľuje na základe rasovej, etnickej alebo inej príslušnosti.
Na to, aby sme neskĺzli do polohy, kedy zákony budú vychádzať z takýchto predstáv, by som rád pripomenul, že problém sociálneho vylúčenia časti Rómov z trhu práce, v dôsledku čoho sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, je problém komplexný. Súvisí s viacerými v podstate dlhodobo známymi faktormi, s nízkou kvalifikáciou a dosiahnutým vzdelaním, s nedostatkom pracovných príležitostí v regiónoch, veď v niektorých obciach, kde máme stopercentnú nezamestnanosť medzi Rómami, máme 90-percentnú nezamestnanosť aj medzi ne Rómami, keďže jediný, kto má zamestnanie, je zvyčajne starosta a jeho administratívny personál. Avšak problém súvisí, prirodzene, aj s tradičnými predsudkami a diskrimináciou, ktoré ho dlhodobo zaťažujú a sú stále vďačnou a ešte vďačnejšou muníciou všetkých populistov, ľavých takisto ako pravých.
Návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi teda nerieši problém komplexne. S aktivačnými prácami máme predsa skúsenosti už takmer desať rokov. Nič však zatiaľ nenasvedčuje tomu, že aktivácia, ktorú predpokladá takzvaný princíp zásluhovosti obsiahnutý v návrhu zákona, by prispela k zvýšeniu zamestnateľnosti Rómov. K zamestnávateľnosti by totiž iste väčšmi prispelo, keby sme týmto ľuďom poskytli skutočnú možnosť na získanie reálneho pracovného miesta. Alebo vychádzame z toho, že ak budeme stáť nad ľuďmi a nútiť ich pod hrozbou straty základnej dávky v hmotnej núdzi, teda tých 61,60 eur, že takto získajú pracovné návyky a umiestnia sa na trhu práce? To je predstava viac ako absurdná, navyše, ak zákon o službách zamestnanosti definuje pojem "menšie obecné práce" veľmi vágne.
Pán minister, nebolo by teda žiaduce redefinovať a konkretizovať, o aké práce presne ide, aby sa ad absurdum nemohlo stať, že napríklad aj tehotná žena bude nútená fyzicky ťažko pracovať? Absurdné však zrejme je aj to, že zákon, ktorý nič nerieši, bude stáť Slovenskú republiku najmenej 9 mil. eur ročne. Pripomínam len na okraj, že predpokladaný počet koordinátorov, hovorí sa o čísle 840, by nestačil skoordinovať ani ľudí, ktorí sú už teraz na menších obecných prácach. Pán minister, koľko máme ľudí, na ktorých by padla povinnosť odpracovať základnú dávku, keď vieme, že poberateľov dávok v hmotnej núdzi je mnohonásobne viac, ako je počet ponúkaných menších obecných prác.
Zdá sa, že jediní, ktorí týmto zákonom nateraz získajú zamestnanie, budú spomínaní 840 koordinátori a najchudobnejší budú ešte viac chudobnieť. Akú majú potom títo najchudobnejší z najchudobnejších uveriť, že štát je tu pre nich, že vytvára reálne podmienky pre ich rozvoj, keď ich návrhom tohto zákona vraciate ešte k nedôstojnejšiemu postaveniu, aké majú doteraz a zároveň neponúkate žiadne pozitívne riešenia na poli zamestnateľnosti či zvyšovania kvalifikácie.
Aj napriek môjmu spochybneniu vynaloženia 9 mil. eur na koordinátorov, predsa len sa chcem, pán minister, spýtať, podľa akých kritérií budú títo ľudia vyberaní. A rovnako by som sa chcel spýtať, podľa akých kritérií budú koordinátori selektovať poberateľov dávky v hmotnej núdzi? Podľa čoho povedia: "Ten pôjde robiť a ten nie."? V tejto súvislosti sa tiež pýtam, čo konkrétne vyrieši odobratie 61,60 eur dávky v hmotnej núdzi? Nie je to siahnutie na dno ľudskej dôstojnosti tých najbiednejších?
Je legitímne očakávať, že poberatelia pomoci prispejú k dobru svojej komunity a spoločnosti. Viem si napríklad predstaviť prácu v komunitných centrách, starostlivosť o deti, o seniorov a tak ďalej. Prečo najskôr nevytvoríme takýto priestor na báze dobrovoľnosti? Prečo hneď predpokladáme, že sa tejto možnosti ľudia nechopia? Veď napokon mimovládne organizácie, ktoré vedú komunitné centrá, hovoria o tom, že o participáciu v nich je zo strany chudobných Rómov veľký záujem. Prečo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ešte nespustilo národný projekt komunitnej práce? Odpoveď, ktorá sa natíska, je zrejme jednoduchá. Pozitívne veci sa robia ťažko, ale dávky sa škrtajú ľahko. Predsa je jasné, že podmienky účasti na trhu práce nie sú rovnoprávne a dôsledkom býva, že tí, ktorí nemajú šance na dobré príležitosti, rezignujú. Na druhej strane väčšinová spoločnosť nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na tú trhovú súťaž rezignovali. Stavanie múrov je potom už len jedným z mála posledných dôkazov tohto nerovnomerného vzťahu. Nedovolával by som sa teda v tejto súvislosti, mierne povedané, a historicky Svätého Pavla s jeho citátom "kto nechce pracovať," nech neje, "nech ani neje", ktorý včera uvádzal kolega Zajac. Svätý Pavol zrejme nezažil postkomunistickú marginalizáciu sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sme za tých 25 rokov doviedli možno aj do stavu, že naozaj nechcú, či skôr nemôžu pracovať. Ale zjavne vyjadril názor značnej časti dnešnej väčšinovej spoločnosti, aj tej ľavicovej a kresťanskej, ktorá nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na trhovú súťaž pre nedostatok šancí na pracovné príležitosti rezignovali, či často skôr museli rezignovať. Tá rekonštrukcia tohto takmer dvadsaťpäťročia v tejto súvislosti by isto bola možno aj pre nás tristná.
Z toho, čo som teraz, doteraz uviedol, vychádza, že návrh zákona siaha na dôstojnosť najchudobnejších, čo teda hádam nie je dvakrát sociálnodemokratické a zakrýva vlastnú neschopnosť predstaviteľov štátu a politikov, ktorí sa neštítia získavať lacné politické body na úkor tých najbiednejších. Inak, pán minister, ak by tento zákon inicioval ktokoľvek z pravicových politikov, myslím si, že by ste ho rozniesli na kusy.
Dámy a páni, nazdávam sa, že žiadna demokratická vláda nemôže predkladať návrhy zákonov, ktoré zhoršujú sociálne postavenie obyvateľov, zvyšujú napätie, sú neúmerne drahé a pravdepodobne budú mať dohru na ústavnom či medzinárodnom súde. Pripájam sa preto k návrhu kolegu Mihála a kolegyne Nicholsonovej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, s prvou Ján Podmanický.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vnímam vaše vystúpenie len ako povinnú jazdu, pretože mám pocit, že ste sa neoboznámili dostatočne s týmto zákonom. Ste asi jeden z mála poslancov, ktorý môže tvrdiť o tomto zákone, že zákon nič nerieši, naopak, myslím si, že väčšina poslancov, ktorí sa venujú tejto problematike, sa vyjadrili pozitívne k zámeru tohto zákona a ak mali nejaké negatívne pripomienky, skôr k niektorým technickým detailom, ktoré možno navrhovali ináč riešiť. Naopak, pán poslanec, tento zákon je prelomový, pretože zavádza určitú motiváciu pre ľudí, ktorí sú na sociálnych dávkach, aby si hľadali prácu. Dnes alebo do, dodnes sa ľuďom skôr niektorým, v niektorých prípadoch oplatilo byť radšej doma na sociálnych dávkach, pretože keby sa zamestnali, mali by nižší príjem. Tento zákon rieši aj túto situáciu a zvyšuje tú motiváciu zamestnať sa. Čiže ak sa dnes zamestná jeden z rodiny napríklad za minimálnu mzdu, tak bude mať výraznejšie vyšší príjem ako keby zostal na sociálnych dávkach. Je tam aj tento motivačný aspekt a vieme to doložiť dopadovými štúdiami, ktoré to preukazujú. Povedali ste aj takú vetu, prečo nevytvoríme tento projekt na báze dobrovoľnosti, ale už dnes existujú viaceré možnosti na dobrovoľné práce. Potom ste povedali vetu, že sú to len lacné politické body. Naopak, pán poslanec, tento zákon nie je žiaden populizmus, je to jeden racionálny, dobrý zákon.

Nech sa páči, Erika Jurinová.