25. schôdza

Ďakujem pekne. Možno už v závere rozpravy len niekoľko poznámok, ktoré považujem za dôležité povedať alebo zopakovať pri tejto dôležitej téme.
Ja si uvedomujem, že tento návrh zákona nie je ideálny a že budeme sa musieť v priebehu nasledujúcich mesiacov k nemu vrátiť, pretože budeme musieť rýchlo reagovať na, ako sa to odborne hovorí, na aplikačnú prax. Že aké nové problémy vzniknú napríklad z uplatňovania tohto zákona. Niektoré tušíme, niektoré uvidíme neskôr, ale keďže tá situácia je tak dramaticky vážna, myslím si, že musíme s ňou niečo robiť. A keďže tento návrh zákona popri tých veciach, ktoré nie sú ideálne, obsahuje aj veci, ktoré by mohli zlepšiť situáciu a práve vychádzajú aj z viacerých návrhov, ktoré tu vychádzali, alebo predkladali poslanci z opozičných lavíc, že tento návrh kladie dôraz na zásluhovosť, na adresnosť cez nielen aktivačný príspevok, príspevok za to, že niekto prejaví v tej obci aktiváciu. Ale dokonca aj osobitným príspevkom, keď niekto má prácu. Veď nakoniec aj aktivačný príspevok zostáva tomu človeku, ktorý má príjem zo závislej činnosti. To znamená, pracuje za minimálnu mzdu, ale aby sme ich motivovali, ľudí, ktorí sú dnes možno roky odkázaní na pomoc štátu cez dávky v hmotnej núdzi, aby bolo atraktívne prijať aj nízko platenú prácu.
Čiže v tomto zákone sú konečne veci, ktoré môžu pomôcť aspoň tým, ktorí chcú, lebo ja si uvedomujem, že je veľmi veľa takých práve odkázaných na pomoc iných, ktorí ale sami vlastným pričinením si nechcú situáciu zlepšiť, čiže na nich tieto nástroje nebudú fungovať. A s tým sa stretávame aj v bežnej praxi. Ja som nedávno videl, teraz pred pár dňami, taký jeden pozitívny príklad, kedy si napríklad v rómskej komunite mohli zlepšiť svoje bývanie vlastným pričinením. Ten projekt bytov, to sú skôr domčeky, alebo ako také záhradné chatky to vyzeralo na prvý pohľad, bývanie za 7 tis. eur, ktoré si tí ľudia nielenže musia požičať a potom ich v nasledujúcich rokoch tieto peniaze splácať, ale zároveň si ten dom museli vlastnými rukami, alebo teda z väčšej miery vlastným pričinením zabezpečiť.
Paradox je, keď sa vyjadroval k tomu buď miestny poslanec, alebo to bol miestny starosta, ktorý hovorí, že tí, o ktorých sme predpokladali, že to budú najviac potrebovať, tak o takéto formy pomoci nemali záujem. To znamená, domček si postavil slobodný mládenec, ktorý si ešte len ide založiť rodinu. Ale dobre, veď aj to je pomoc, že tento sa nezmieril s tým svojím stavom chudoby, ale chce sa z nej vymaniť a ak mu bola podaná pomocná ruka a on sa jej chytil, tak je to dobré. A ja si myslím, že takéto pozitívne príklady by mali byť súčasťou uplatňovania tohto návrhu zákona, ak bude schválený.
Ja vítam to, že pán minister, teda ešte chce diskutovať, alebo hľadať spôsoby, ako tento návrh urobiť prijateľným, aby teda ho neohrozilo napríklad do budúcna podanie na Ústavný súd alebo iné možné komplikácie. Ja tam vidím tiež niektoré, by som povedal, nedokonalosti návrhu zákona, alebo že je, že je nie úplne zosúladená legislatíva, jeden zákon s druhým zákonom a že by si to možno žiadalo ďalšie úpravy, ale nenavrhujem to zmeniť práve preto, aby som to ďalej nekomplikoval, lebo tá situácia je veľmi komplikovaná už sama o sebe. A keď hovorím o tých komplikáciách alebo tých ďalších možno sporných ustanoveniach v tom zákone, tak spomeniem to, čo je v § 3 ods. 1 písm. f), keď deti, ktoré študujú dennou formou nad 25 rokov, že sa zaraďujú do okruhu spoločne posudzovaných osôb.
Ja viem, čo tým ministerstvo sleduje, že dnes chlapec, dievča slobodné alebo slobodný, ktorý študuje na vysokej škole a býva so svojimi rodičmi, ale doteraz nebol posudzovaný spoločne, tak mal nárok na dávku v hmotnej núdzi, hoci sa rodičia oňho starali. Mal svoju izbu, rodičia mu financovali všetky jeho náklady životné, ktoré mal, ale šikovnejší popri tom, hoci bývali v normálnom zdravom prostredí, ale boli posudzovaní osobitne ako osoba, ktorá nemala žiaden príjem a keďže nemá žiaden príjem a nespĺňala podmienky zákona, mala nárok na dávku. No, áno, ale keďže už bude teraz spoločne posudzovaná, tak nebude sa tak plytvať napríklad touto dávku a nebudú to niektorí zneužívať. No, ale potom oni oprávnene povedia, no, dobre, ale tak teda ja už som posudzovaný spolu s mojimi rodičmi a prečo nemám nárok na prídavky na deti alebo na dieťa, alebo prečo nemám nárok na daňový bonus, keď teda žijem spoločne v rodine?
Ja len upozorňujem pána ministra, že teda asi by bolo treba do zákona, ktorý máme teraz v prvom čítaní, to upraviť následne, že teda takéto, takýto študent by asi mal, keď je spoločne posudzovaný s rodičmi, tak nárok na prídavok na dieťa. Je tam síce možnosť, že úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa vylúčiť takéhoto člena domácnosti z okruhu osobitne, teda spoločne posudzovaných osôb. Ale ako to bude, bude skôr na subjektívnom posúdení toho zamestnanca úradu. A môže sa stať, že teda niekoho môže znevýhodniť, ale. Ale prehliadol som to s tým, že toto pri iných, oveľa väčších problémoch nie je taká kardinálna záležitosť.
Jednu krátku poznámku by som ešte povedal k tým, k tomu spôsobu, ako chceme vtiahnuť ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, aby nedemoralizovali iných, ktorí chodia do zamestnania, do práce a každý deň napríklad za minimálnu mzdu a ich príjem z práce nie je možno o nič väčší, ako niekoho, kto do tej práce nechodí, ale jednoducho od štátu dostáva dávky. A to sú tie menšie obecné služby alebo aktivácia formou dobrovoľníckej činnosti. Myslím si, že toto nie je vyriešenie problému a že do budúcna by sme sa mali tomu možno osobitne venovať, aj v súčinnosti s teraz zákonom o službách zamestnanosti. Pretože títo ľudia, keď budú takto rotovať, že 18 mesiacov bude na menších obecných službách, potom bude mať pol ročnú pauzu a potom zasa bude na menších obecných službách a on si bude myslieť a aj si mnohí myslia, že však oni majú prácu, len to nie je práca v tom klasickom slova zmysle, pretože oni nie sú nijako krytí poistením pre ich budúce napríklad dôchodkové nároky. To znamená, jednoducho toto nie je definitívne riešenie a mali by sme skôr pre týchto ľudí vytvárať a pomáhať im iným systémom. Či chránených pracovných miest v pracovnom pomere, teda ako dlhodobých, lebo jednoducho toto je len odsúvanie problému na neskôr. No a tu, keďže k tomu aj pán minister už hovoril, že my z opozície sme ponúkli niekoľko návrhov. Dobre, keď teda je niečo problémom, pretože to naráža na naše záväzky alebo medzinárodné dohovory, tak, to je myslím návrh kolegyne Jurinovej, ale myslím si, že návrh poslancov Pavla Zajaca a kolegu Hudackého nie je v rozpore teda s inými normami, ktorými by sme prípadne boli povinne viazaní. A istom zmysle rozširuje aj vám možnosti, ako to veľké množstvo ľudí, ktorí v tých niektorých regiónoch sú naozaj nezorganizovateľní len formou menších obecných služieb. Proste to tam, kde je niekoľko sto takýchto ľudí v hmotnej núdzi, to sa proste nedá. A preto ten vejár možností, že ako týmto ľuďom podať pomocnú ruku, aby boli, aby aspoň v tej minimálnej miere sa angažovali v snahe zabezpečiť seba a svoju rodinu, to je, myslím si, že prijateľné.
Ten návrh protiústavnosti, ktorý predkladá, teda respektíve chce vyriešiť poslanec Mihál svojím pozmeňovacím návrhom a ktorý sme aj iní poslanci z opozície podpísali, no pán minister síce reagoval na to, ale predsa len. Neviem, či si v pripomienkovom, medzirezortnom pripomienkovom konaní inštitúcie, ktoré majú kvalifikované právnické autority, či si tento problém možno vtedy uvedomili? Ja by som predsa len ešte privítal diskusiu na túto tému, aby teda neskončil tento návrh zákona na Ústavnom súde.
A na záver to, čo som už povedal aj vo faktickej poznámke, že chudobu a biedu jednoducho neodstránime. Chudobných budeme mať medzi sebou vždy. To je proste fakt. Lebo niektorí ľudia možno budú mať materiálne bohatstvá, ale pritom sú to úbožiaci a takisto chudobní ľudia. Ale to by som bol už na inej rovine, ako som chcel pôvodne byť. Čiže po úpravách, po prijatí niektorých pozmeňovacích návrhov, aj z radov opozície, ja si dokonca viem predstaviť, že by som za tento návrh zákona hlasoval. Jasné, že máte na to, máte na to to presadiť aj bez pozmeňovacích návrhov, lebo máte dosť hlasov, ale ja si myslím, že aj teraz, ale aj v budúcnosti toto je problém, kde by sa hranice medzi opozíciou a koalíciou mali zotrieť. Toto je tak vážny problém, ktorý už nedokáže vyriešiť verejná správa sama. Na to potrebuje pomoc iných a dokonca aj Božiu pomoc. Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca za slovo. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia, tiež mi nedá nakoniec predsa len pár slov, aj keď som pôvodne možno nemala úmysel vystúpiť. Rovnako som nevystúpila ani v prvom čítaní. Možnože ma vyprovokovali k tomu, k tomu nazeranie niektorých kolegov z opozície.
Vnímam všetky pripomienky, ktoré sa tu prezentovali. S veľkou časťou aj súhlasím, úplne súhlasím. Musíme si však naozaj povedať, že dvadsať rokov tu tlačíme problém, ktorý sme si spôsobili sčasti, ktorý za socialistického zriadenia ešte bol možno ututlávaný a opomínaný. A teraz vidím naozaj veľkú šancu, že dôjde k nejakému prelomu. Ten prelom určite nie je pozitívny pre niektorú skupinu obyvateľov. Určite je pozitívny možno pre terajšie vnímanie a nastavenie spoločnosti. Tým nechcem vôbec rozvášňovať diskriminačnú politiku a chcem povedať, že jednoznačne som proti akejkoľvek diskriminácii.
Preto sa ma dosť dotkol príspevok Lucie Nicholsonovej, ktorá poukázala práve na možno protiústavnosť v tomto zákone. Chápem to, čo hovorí, lebo vychádza zo stanovísk, ktoré posielali mimovládne organizácie. Na druhej strane sa chcem spýtať, že či my vieme skutočne posúdiť to, že štát, či štát sa má aj bez akejkoľvek chuti samotného občana postarať o neho? Že či naozaj to nemôžme, že či sa nemôžme na túto protiústavnosť alebo ústavnosť pozerať z tej strany, že aj človek sám by mal aspoň minimálnu aktivitu vyvinúť, aby sa o neho štát postaral. Toto dávam do pozornosti možnože, toto hľadisko. Pritom si možno pomôžem práve nútenými prácami, o ktorých sa tu tiež často hovorilo. V zákone bude stanovené, že občan, ktorý chce hmotnú dávku alebo dávku v hmotnej núdzi, by sa mal zapojiť do prác, do menších obecných prác, ktoré sú mu ponúknuté. Pri odmietnutí by prišiel o dávku v hmotnej núdzi. A toto si myslím, že je práve ten moment, o ktorom som hovorila, že ak niekomu je naozaj zaťažko vstať a skúsiť osem hodín za týždeň pracovať, tak v tom prípade sa obávam, že budem považovaná možno sama za takú, ktorá rada segreguje ľudí. Ale mám pocit, že v tomto prípade sa aj štát k nim môže správať macošsky. Jednoducho, my sme vypestovali v ľuďoch to, že za žiadnu aktivitu dostávajú peniaze. A toto vytvorilo ten nábal, ktorý v našej spoločnosti existuje. Ešte raz sa pristavím pri, možnože pri príspevku pána Chmela, ktorý ho zameral vyslovene na ako protirómsku agendu. Nezdá sa mi to celkom správne, lebo určite si aj on uvedomuje, že existuje v spoločnosti aj skupina majoritného obyvateľstva, ktorá si nevie so svojimi sociálnymi, so svojou sociálnou situáciou nijako pomôcť. Ale opäť veď my naozaj chceme, aby títo ľudia, ktorí naozaj boli dlhé roky udržiavaní v nečinnosti, aby vyvinuli aspoň minimálnu činnosť, minimálnu aktivitu.
Teraz by som sa možnože pozastavila nad tým, že čo sa udialo od obdobia, kedy bol pokus predchádzajúcej vlády prísť s návrhom riešenia hmotnej núdze, ktorý bol skutočne prelomový v tom nazeraní na poskytovanie hmotnej dávky. V podstate filozofia aj toho minulého zákona, aj terajšieho zákona je rovnaká, aby človek vyvinul aktivitu, aby dostal hmotnú dávku s tým rozdielom, že mne sa naozaj zdá, možno jednoduchšie prekonateľná protiústavnosť, ktorú napádali, podotknem, práve poslanci SMER-u, ako to, čo sa navrhuje teraz. Predtým, v tom predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý vlastne ani nedošiel do parlamentu, ale pamätám si to lynčovanie zo strany médií a verejnosti, ktoré si užil, mal človek nárok na, aspoň na tých 30 euro, keď aj nechcel vyvinúť aktivitu. Takže tunak tá protiústavnosť neexistuje v žiadnom prípade. Prečo sa napríklad ministerstvo práce nepozrelo na tento model? Prečo si nezobralo príklad z toho, nie je vhodné slovo asi príklad, ale prečo jednoducho nepoužilo takýto moment riešenia? Bolo by to, podľa mňa mali by to oveľa jednoduchšie. Každopádne som za zmenu, lebo vidím, že to čo sa tunak valí už tých dvadsať rokov alebo možnože aj storočie, neprináša žiaden prospech.
Teraz by som len v skratke povedala, že mala som eminentný záujem prispieť pozmeňovacím návrhom, ktorý by možno trochu vylepšil obecné alebo teda možnosť, kedy ľudia môžu byť zapojení do menších obecných prác, aby mohli dostať dávku v hmotnej núdzi. Naozaj možno zapojiť vúcky a štátne podniky. Mám pozmeňovací návrh pripravený. Keďže prebehla diskusia aj so štátnym tajomníkom, aj možno viac vecí mi objasnili, nebudem ho predkladať. Ale dávam do pozornosti to, aby pán minister, ktorý pred chvíľkou vystúpil a uisťoval nás, že má sám záujem na riešení veci, aby naozaj celé ministerstvo na čele s ním hľadalo spôsoby, ako zakomponovať VÚC-ky, ako zakomponovať prácu v štátnych podnikoch práve do možnosti aktivácie. Veľmi si cením tiež to, ak pán minister čas, ktorý budeme mať do hlasovania, využije naozaj na preverovanie všetkých rizík. Nerada by som podporila zákon, ktorý hneď, ako bude schválený, zapísaný, pôjde naňho protiústavná sťažnosť alebo nápad na ústavnosť tohto zákona, čo, si myslím, nebude vrhať dobré svetlo, hlavne na ministerstvo. Preto dávam do pozornosti ešte raz a žiadam ministerstvo, aby pouvažovalo, čo všetko môže do toho času, ktorý si sami zvolili, urobiť preto, aby tá hrana naozaj sa neprevalila v neprospech ústavnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Milá pani podpredsedníčka parlamentu, milá Erika, ja nečítam pamflety z ľudskoprávnych organizácií, pretože, ja som to niekoľkokrát deklarovala, že neuznávam proste to salónne intelektuálstvo. Ale možnože na rozdiel od teba, čítam Ústavu Slovenskej republiky a článok 39 hovorí úplne jasne. A môžme sa baviť o tom, že či chceme tú aktivitu, nakoľko chceme, nakoľko požadujeme aktivitu od tých, ktorí sú závislí od štátu a ja s tým úplne súhlasím, pretože túto myšlienku sme sem priniesli my, ale ja chcem, aby sme to urobili v súlade s ústavou. Ak sem prinesiete zmenu ústavy, ja za ňu zahlasujem. Ale nemôžete sem priniesť protiústavný návrh a tváriť sa, že je v poriadku ho podporiť. Pretože v momente, ako sa to dostane pred ústavný súd, a to sa pred ústavný súd dostane, Erika, tak ho zrušia. Bez zmeny ústavy toto nie je nič iné, iba zlý marketingový ťah. A mne je strašne ľúto, že si sa zaradila medzi tých, ktorí to nevidia.

Ty si ma zase (Povedané so smiechom.) zaradila, Lucia, medzi tých, ktorí predložili tento návrh zákona. Ja som naozaj nebola medzi tými, ktorí takýto návrh zákona predložili a ak ťa urazilo, že som ťa zaradila medzi tých, ktorí čítajú pamflety z ľudsko-právnych organizácií, nie, nezaradila som ťa, len som povedala, že vlastne podobne si argumentovala, ako som našla, podobne ako som, ako argumentujú aj práve ľudia z ľudsko-právnych organizácií.
Sama som povedala, sama som povedala, že vidím tam rozpor a myslím si, že je to na hrane, ale v konečnom dôsledku ten pohľad, ktorý do toho dávam, alebo ktorý vidím ja, myslím, že mi ho ani nemôžeš zobrať, lebo je to pod nazeranie z opačnej strany. Jako vravím, že áno, štát má zagarantovať, ale nikde v ústave nie je napísané, že ten človek naozaj môže nečinne sedieť a za to môže dostať niečo. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Šedivcovej, Márie Janíkovej, Jany Vaľovej a Milana Halúza k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V čl. I v § 10 ods.3 sa za slovami "činnosti v rozsahu" vypúšťa slovo "najmenej". Odôvodnenie.
Pozmeňovacím návrhom sa navrhuje pri rozsahu menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prácach na predchádzanie mimoriadnym situáciám, alebo na odstraňovaní následkov mimoriadnych situácii vypustiť slovo najmenej. Rozsah predmetných činnosti bude týmto návrhom ustanovený taxatívne, 32 hodín mesačne pre všetkých tak, aby nebolo možné ani teoreticky zneužívanie šikanovaním, vydieraním, či vykorisťovaním občanov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja chcem len požiadať o odloženie hlasovania vzhľadom na viacero pozmeňujúcich návrhov, na utorok o jedenástej. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, ja vás chcem poprosiť o presunutie bodu programu, tlač 748, je to môj návrh o exekučnom poriadku, na pondelok 14.00 hodinu. Odôvodňujem: zákon a návrh zákona je mimoriadne dôležitý pre spoločnosť, kopu ľudí trpí aktuálny nastavením. Vzhľadom na to, že ste si znova uľahčili svoju poslaneckú prácu, že chcete ukončiť schôdzu v stredu, hrozí riziko, že nedôjde k prejednávaniu tohto bodu, preto vás prosím, že či by sme ho nemohli prejednať v pondelok. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dovolil by som si vás pozvať, ctené kolegyne, ctení kolegovia, na už XII. ročník Dni vidieka v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý organizuje Vidiecky parlament na Slovensku a v spolupráci s našim výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a za asistencie Kancelárie Národnej rady. A teraz to podstatné. Slávnostné otvorenie tohto podujatia sa uskutoční vo výstavných priestoroch Národnej rady na Západnej terase v pondelok, tento najbližší pondelok o 12.00 hodine. Tí a tie, ktoré ste boli na vlaňajšom podobnom podujatí, asi mi dáte za pravdu, že to stojí za to. Ďakujem, teším sa na stretnutie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a v znení neskorších predpisov predkladám v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Cieľom návrhu zákona je najmä úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, v ktorom kolektívna zmluva vyššieho stupňa je uzatvorená. Z tohoto dôvodu navrhujem zmeniť označovanie odvetví, pre ktoré je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená z úrovne skupiny na úroveň divízie podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, pričom sa zmluvným stranám ponecháva možnosť uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa aj na úrovni skupiny, či časti odvetví. Samozrejmá vec, že ak sa na tom dohodnú.
Za ďalšie. Možnosť rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, nie, len na úrovni odvetvia, to znamená na úrovni divízie, ale aj na úrovni časti odvetvia, to znamená skupiny.
Za ďalšie. Rozširovať záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na spoločný návrh zmluvných strán alebo na návrhy jednej zmluvnej strany a teda vypustenie podmienky súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Za ďalšie. Pre rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ustanoviť podmienku reprezentatívnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, t.j. musí byť splnené, že zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví, resp. v časti odvetvia väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví, resp. v časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.
Za ďalšie. Umožniť zamestnávateľom v odvetví alebo v časti odvetvia, na ktoré sa rozširuje záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, uplatniť zákonom ustanovenej lehote podmienky k návrhu na rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Zriadiť na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poradnú komisiu na prerokovávanie návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktorá bude skúmať splnenie podmienok na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vrátane ekonomických vplyvov.
Posudzovať pripomienky zamestnávateľov, ktorej stanovisko bude odporúčaním pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z hľadiska rozhodovania o rozšírení záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Zároveň sa navrhuje z rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zo zákona vylúčiť taxatívne vymedzené kategórie zamestnávateľov. Ide o nasledovných zamestnávateľov:
- pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
- ktorý je v úpadku alebo likvidácii,
- u ktorého je zavedený ozdravný režim alebo nútená správa,
- ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov,
- ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím,
- ktorého postihla mimoriadna udalosť, alebo ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, uvedené v spoločnej správe, ktoré súvisia aj s posunutím navrhovanej účinnosti zákona, to od 1. januára 2014, akceptujem a odporúčam ich schváliť. Uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Skončil som pán predseda.

Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu predkladá
1) Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 775 z 3. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
2) Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
3) Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 301 z 8. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 206 z 8. októbra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 71 z 10. októbra 2013.
4) Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
5) Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
6) Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 76 z 15. októbra 2013. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.